Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-35-2020.pdf
PDF · 123.86 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/35/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov JUDr. Mareka Kotoru a JUDr. Tatiany Sabadošovej v právnej veci žalobcu Okresnej prokuratúry Košice I, so sídlom v Košiciach, Mojmírova 5, proti žalovanému Mestu Košice - stavebný úrad, so sídlom v Košiciach, Tr. SNP 48/A, za účasti Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov so sídlom v Košiciach, Alžbetina 613/29, o preskúmanie zákonnosti opatrenia - oznámenia k ohláseniu udržiavacích prác stavebného úradu - mesto Košice, pracovisko Košice - Staré Mesto zo dňa 24.10.2019, č.k. MK/A/2019/22169-02/ I/SOM, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e opatrenie žalovaného označené ako „Oznámenie k ohláseniu udržiavacích prác“ č. MK/ A/2019/22169-02/I/SOM.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I podal dňa 30.11.2020 na tunajší súd všeobecnú správnu žalobu, ktorou žiadal preskúmať zákonnosť opatrenia - oznámenia k ohláseniu udržiavacích prác stavebného úradu mesta Košice, pracovisko Košice, Staré Mesto, so sídlom v Košiciach, Hviezdoslavova č. 7 (ďalej v texte aj: „stavebný úrad“) zo dňa 24.10.2019, č.k. MK/A/2019/22169-02/ I/SOM, ktorým podľa § 57 ods. 2 zákona č. 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov bolo stavebným úradom oznámené, že nemá námietky proti uskutočneniu udržiavacích prác v rozsahu uvedenom v ohlásení a v zmysle predložených podkladov.
2. Vo vzťahu k oprávneniu prokurátora podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (SSP) žalobca uviedol, že jeho protestu sp. zn. Pd 42/20/8802-3 zo dňa 16.04.2020 proti označenému opatreniu stavebného úradu nebolo vyhovené podľa § 24 ods. 8 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o prokuratúre“) rozhodnutím Okresného úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy so sídlom Komenského 52, Košice č. OU-KE- OVBP2-2020/029474-002 zo dňa 25.06.2020 a následne v odvolacom konaní Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky rozhodnutím č. 23160/2020/SV/68497 zo dňa 28.09.2020 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I zamietlo a odvolaním napadnuté rozhodnutie Okresného úradu o nevyhovení protestu prokurátora proti opatreniu stavebného úradu potvrdilo. Rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora Okresného úradu Košice č. OU-KE-OVBP2-2020/029474-002 zo dňa 25.06.2020 proti opatreniu stavebného úradu v spojení s rozhodnutím ministerstva č. 23160/2020/ SV/68497 zo dňa 28.09.2020 nadobudlo právoplatnosť dňa 01.10.2020.
3. Z vecnej stránky žalobca žalobu odôvodnil tým, že stavebník - Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov so sídlom Alžbetina 613/29, Košice podal dňa 18.10.2019 na stavebný úrad podľa § 57 stavebného zákona v spojení s § 6 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona ohlásenie stavebných úprav týkajúcich sa meštianskeho domu na ulici M. XX I. H., súp. č. XXX, nachádzajúceho sa na pozemku parc. č. XXX, v katastrálnom území N. S., ktoré spočívali v reštaurovaní južnej uličnej fasády stavby. Následne stavebný úrad preskúmavaným opatrením - oznámením k ohláseniu udržiavacích prác zo dňa 24.10.2019, č.k. MK/A/2019/22169-02/I/ SOM podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona oznámil stavebníkovi, že proti uskutočneniu udržiavacích prác v rozsahu uvedenom v ohlásení a v zmysle predložených dokladov nemá námietky. Žalobca konštatoval, že z obsahu zápisu na liste vlastníctva č. XXXXX, obec H.Š. - N. S., katastrálne územie N. S. vyplýva, že mesto Košice bolo v čase podania ohlásenia výlučným vlastníkom bytu č. X s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku pod bytovým domom v rozsahu 606/10000 - ín k celku a výlučným vlastníkom nebytového priestoru č. X s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu pozemku pod bytovým domom v rozsahu 327/10000 - ín k celku. V súvislosti s tým žalobca zdôraznil, že fasáda, resp. priečelie budovy je spoločnou časťou domu, ktorého spoluvlastníkom je aj mesto Košice.
4. Z obsahu podanej správnej žaloby ďalej vyplýva, že dňa 13.02.2020 podal na Okresnú prokuratúru Košice I podnet občan S. O., ktorý žiadal o preskúmanie zákonnosti postupu stavebného úradu, a to vo veci prešetrenia oprávnenosti stavebnej činnosti, vykonávanej na bytovom dome na ul. M. XX I. H., pretože podľa podávateľa podnetu v predmetnej veci nebolo stavebným úradom vydané stavebné povolenie, resp. ak bolo tak nepríslušným stavebným úradom.
5. Okresná prokuratúra Košice I za účelom náležitého preskúmania vyššie označeného podnetu vyžiadala od stavebného úradu podrobné vyjadrenie a súvisiaci spisový materiál, z obsahu ktorého bolo zistené, že opatrením stavebného úradu a procesným postupom, ktorý mu predchádzal, bol porušený zákon, konkrétne § 119 ods. 3 stavebného zákona a § 3 ods. 1 veta prvá zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom poriadku. Žalobca k uvedenému záveru dospel na základe toho, že stavebný úrad už v čase začatia konania mal vedomosť o tom, že spoločné časti a zariadenia domu a pozemok, na ktorom je umiestnená stavba, ktorej sa konanie týkalo, sa nachádzajú v podielovom spoluvlastníctve viacerých subjektov, a to okrem iných aj mesta Košice, ktoré vo veci zároveň konalo ako stavebný úrad. Ako spoluvlastník stavby tak mesto Košice nemohlo v tejto veci aj samo rozhodovať ako stavebný úrad, a preto mal byť na konanie ako vecne príslušný (procesným postupom podľa § 119 ods. 3 stavebného zákona) určený iný stavebný úrad.
6. Na základe týchto skutočnosti Okresná prokuratúra Košice I podala dňa 16.04.2020 protest prokurátora sp. zn. Pd 42/20/8802-3 proti označenému opatreniu stavebného úradu, ktorý bol odôvodnený s poukazom na § 119 ods. 3 stavebného zákona. Žalobca zdôraznil, že účelom označeného zákonného ustanovenia je predovšetkým vylúčiť stret záujmov obce ako stavebného úradu a obce v postavení navrhovateľa územného konania, stavebníka pri žiadosti o stavebné povolenie a v kolaudačnom konaní, vlastníka stavby v kolaudačnom konaní alebo pri odstraňovaní stavieb, prípadne obce v takom postavení aj v iných konaniach podľa stavebného zákona (konanie o dodatočné povolenie stavby, konanie o zmene užívania stavby, nariadení zabezpečovacích prác a iné). Žalobca sa v tej súvislosti odvolal aj na právne závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžp/13/2012 zo dňa 23.05.2013.
7. Žalobca ďalej v správnej žalobe konštatoval, že stavebný úrad podanému protestu prokurátora nevyhovel a vec postúpil podľa § 24 ods. 6 zákona o prokuratúre na rozhodnutie bezprostredne nadriadenému orgánu - Okresnému úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, ktorý rozhodnutím zo dňa 25.06.2020, č. OU-KE-OVBP2-2020/029474-002 rozhodol o nevyhovení predmetného protestu, ktorý smeroval proti opatreniu stavebného úradu. Odvolací orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z § 119 ods. 3 stavebného zákona vyplýva, že v prípadoch uvedených v hypotéze tejto právnej normy je výslovne uvedené, že príslušný orgán určí, „ktorý stavebný úrad vykoná konanie a vydá rozhodnutie“. Dispozícia právnej normy jednoznačne vypovedá o tom, v ktorých prípadoch zákon pripúšťa určenie iného, ako miestne príslušného stavebného úradu. Uvedené sa vzťahuje na prípady, v ktorých stavebný úrad vykonáva konanie, ktorého výsledkom je vydanie rozhodnutia. Ak by mal zákonodarca v úmysle rozšíriť aplikáciu označeného ustanovenia zákona na akýkoľvek postup
stavebných úradov upravených v stavebnom zákone, obmedzil by sa nesporne na to, že za predpokladu naplnenia hypotézy uvedenej v § 119 ods. 3 stavebného zákona, nadriadený stavebný úrad určí, ktorý stavebný úrad vykoná konanie. Zákonodarca však výslovne identifikuje prípady určenia iného stavebného úradu ako miestne príslušného, keď stanovuje, že tento iný ako miestne príslušný stavebný úrad vykoná konanie a vydá rozhodnutie. Keďže pri ohlásení udržiavacích stavebných prác podľa § 57 ods. 1 a 2 stavebného zákona, stavebný úrad nevydáva rozhodnutie, aplikácia § 119 ods. 3 stavebného zákona v takomto prípade nemá žiadne opodstatnenie. Okresný úrad Košice ohľadom rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžp/13/2012 zo dňa 23.05.2013 uviedol, že stavebný zákon taxatívne vymedzuje situácie, ktoré aplikáciu § 119 ods. 3 stavebného zákona odôvodňujú, a tieto nie je možné rozširovať. Oznámenie stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona nie je rozhodnutím a ohlásením stavebnému úradu zo strany stavebníka sa nezačína správne konanie. Použitie § 119 ods. 3 stavebného zákona na oznámenie podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona je tak neprimeranou analógiou, ktorá neprípustne rozširuje uplatniteľnosť označeného ustanovenia stavebného zákona a súčasne nerešpektuje osobitný charakter ohlásenia stavebníka a oznámenia stavebného úradu. Keďže s takýmto názorom sa prokurátor konajúci v danej veci nestotožnil, proti rozhodnutiu Okresného úradu Košice o nevyhovení protestu prokurátora bolo podané odvolanie č. k. Pd 42/20/8802-8 podľa § 24 ods. 11 zákona o prokuratúre, o ktorom rozhodovalo Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sekcia výstavby. Označené ministerstvo rozhodnutím č. 23160/2020/SV/68497 zo dňa 28.09.2020 podľa § 52 ods. 2 správneho poriadku zamietlo odvolanie prokurátora a potvrdilo rozhodnutie Okresného úradu Košice č. OU-KE-OVBP2-2020/029474-002 zo dňa 25.06.2020 o nevyhovení protestu prokurátora (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 01.10.2020). V odôvodnení rozhodnutia sa ministerstvo stotožnilo s argumentáciou prokurátora, že § 119 ods. 3 stavebného zákona sa primerane vzťahuje aj na prípady drobných stavieb, vybraných stavebných úprav a udržiavacích prác, na ktorých realizáciu postačuje len ich ohlásenie príslušnému stavebnému úradu, avšak podľa ministerstva v posudzovanom prípade na takýto postup podmienky splnené neboli. Ďalej žalobca zdôraznil, že ministerstvo v danej súvislosti v rozhodnutí uviedlo, že hoci ohlásenie drobnej stavby, vybraných stavebných úprav a udržiavacích prác, ktorých navrhovateľom, vlastníkom alebo stavebníkom je sama obec, nepodlieha správnemu konaniu a vo veci sa nevydáva rozhodnutie, z dôvodu vylúčenia stretu záujmov je potrebné primerane aplikovať § 119 ods. 3 stavebného zákona. Uvedený postup je v súlade s § 3 ods. 7 správneho poriadku, ktorý prikazuje správnemu orgánu použiť zásady správneho konania aj pri vydávaní administratívnych aktov, ktoré nemajú charakter rozhodnutia. Ministerstvo ďalej argumentovalo, že v prípade bytového domu rozhodujú o spoločnej veci vlastníci bytov alebo nebytových priestorov a v konkrétnom prípade sú žiadateľom spoluvlastníci bytového domu na základe rozhodnutia zhromaždenia Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nie samotné mesto Košice, preto nie je dôvodné aplikovať na daný prípad § 119 ods. 3 stavebného zákona. Ak by mesto, resp. obec ako vlastník priestorov v bytovom dome mal väčšinu hlasov potrebnú na prijatie príslušného rozhodnutia, tak možno predpokladať stret záujmov pri rozhodovaní, a teda by bolo potrebné použiť označené ustanovenie stavebného zákona. Podľa názoru ministerstva v označenom rozhodnutí, v prípade stavby, pri ktorej postačuje stavebné práce, jej úpravy alebo udržiavacie práce na nej stavebnému úradu len ohlásiť, na aplikáciu § 119 ods. 3 stavebného zákona bude rozhodujúce určenie spoluvlastníckeho podielu na stavbe, s ktorým sú spojené rozhodovacie právomoci týkajúce sa stavby. Inými slovami, ak v danom prípade mesto Košice je len minoritným vlastníkom spoločných častí stavby, ktorej sa udržiavacie práce majú týkať, ohlásenie týchto prác stavebnému úradu, ktorým je mesto Košice, nespôsobuje konflikt záujmov, pretože mesto Košice nemá vo vzťahu k danej nehnuteľnosti rozhodujúci podiel na hlasovaní na zhromaždení vlastníkov bytov, kde sa prijímajú zásadné rozhodnutia týkajúce sa predmetnej stavby.
8. Žalobca argumentáciu ministerstva týkajúcu sa aplikácie § 119 ods. 3 stavebného zákona na danú situáciu nepovažoval za vecne správnu. Podľa žalobcu reštriktívny výklad ministerstva vo vzťahu k tomuto ustanoveniu, podľa ktorého sa má prihliadať na veľkosť spoluvlastníckych podielov, a s tým spojené hlasovacie oprávnenia jednotlivých spoluvlastníkov, nemá oporu v platnom právnom poriadku a je dôsledkom nesprávnej interpretácie viacerých ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov.
9. Žalobca opakovane zdôraznil, že vlastnícke právo mesta Košice k bytu a nebytovému priestoru, ako aj spoluvlastnícke právo k spoločným častiam, spoločným zariadeniam domu a k pozemku, na ktorom je stavba postavená, v danej veci založilo zákonný dôvod pre určenie iného stavebného úradu na vykonanie konania o vydanie opatrenia podľa § 119 ods. 3 stavebného zákona, ktorý by sa stal príslušným na vydanie opatrenia. Vydanie opatrenia v prípade nedostatku príslušnosti na posudzovanie
ohlásenia udržiavacích prác, a to žalovaným je podľa žalobcu závažných procesných pochybením, ktoré spôsobuje nezákonnosť takéhoto opatrenia. Žalobca argumentoval aj doslovným znením § 119 ods. 3 stavebného zákona, ktoré v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok neukladá obci ako stavebnému úradu možnosť posúdenia, či bude sama konať ako stavebný úrad, alebo vec predloží na určenie iného stavebného úradu, ale priamo jej ukladá obligatórnu povinnosť takto postupovať.
10. Žalobca poukázal aj na právne názory vyplývajúce z rozhodnutia odvolacieho orgánu o nevyhovení protestu prokurátora, keď ministerstvo v odôvodnení svojho rozhodnutia správne uviedlo, že hoci ohlásenie drobnej stavby, vybraných stavebných úprav a udržiavacích prác, ktorých navrhovateľom, vlastníkom alebo stavebníkom je sama obec, nepodlieha správnemu konaniu a vo veci sa nevydáva rozhodnutie, z dôvodu vylúčenia stretu záujmov je potrebné primerane aplikovať § 119 ods. 3 stavebného zákona, ktorý postup je zároveň v súlade s § 3 ods. 7 správneho poriadku. Napriek tomu, v ďalšom kroku ministerstvo nesprávne a bez zákonného podkladu a podľa žalobcu aj do istej miery nelogicky podmienilo aplikáciu tohto ustanovenia výlučne na prípady, keď mesto, resp. obec ako vlastník priestorov v bytovom dome má väčšinu hlasov potrebnú na prijatie príslušného rozhodnutia týkajúceho sa stavby, ktorá je predmetom postupu podľa stavebného zákona. Ministerstvo tak zaujalo stanovisko, že iba v takom prípade možno predpokladať stret záujmov mesta ako vlastníka stavby a zároveň stavebného úradu príslušného na prijatie opatrenia týkajúceho sa tejto stavby. Žalobca však nesúhlasil s takýmto záverom, pretože veľkosť spoluvlastníckych podielov, počet hlasov k pomeru počtu hlasov všetkých vlastníkov, ani samotný výsledok hlasovania na zhromaždení vlastníkov nemôžu mať vplyv na to, či sa v danom konkrétnom prípade bude alebo nebude uplatňovať ustanovenie § 119 ods. 3 stavebného zákona. Výklad, ktorý zaujalo ministerstvo, by podľa žalobcu mohlo viesť až k absurdným situáciám, majúcim charakter zneužitia práva zo strany obce ako spoluvlastníka nehnuteľnosti, ktorá by zároveň vystupovala ako stavebný úrad.
11. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 14.01.2021 k správnej žalobe trval na argumentácii z preskúmavaného opatrenia žalovaného a zdôraznil, že ust. § 119 ods. 3 stavebného zákona sa vzťahuje iba na správne konania. Nevzťahuje sa na množstvo úkonov, ktoré vykonáva stavebný úrad mimo správneho konania, kde nevedie konanie, a ani nevydáva rozhodnutie. Žalovaný sa odvolal aj na zásadu primeranosti správneho konania a logický výklad označeného ustanovenia stavebného zákona s tým, že extrémne rozšírený výklad ustanovenia § 119 ods. 3 stavebného zákona tak, ako ho uvádza žalobca v predmetných protestov (aj v podanej správnej žalobe), je podľa ich názoru neprimeraný a nelogický. Podľa žalovaného podstatou a zmyslom označeného ustanovenia stavebného zákona je zabrániť konfliktu záujmov, a tým možnej svojvôli obce, kde by obec vydala rozhodnutie sama pre seba. K samotnej vecnej stránke žalovaný uviedol, že stavebník - Spoločenstvo vlastníkov bytov zahrňujúci viacerých vlastníkov bytov a nebytových priestorov (jedným z nich je mesto Košice), ohlásilo udržiavacie práce stavby národnej kultúrnej pamiatky - reštaurovanie fasády - regenerácia poškodenej a zaniknutej autentickej architektonickej a výtvarnej úpravy uličnej fasády vrátane opravy, revidovania a doplnenia klampiarskych prvkov, čo vopred schválil aj Krajský pamiatkový úrad Košice (v ďalšom texte aj: „KPÚ Košice“), a to v komplikovanom schvaľovacom procese, ktorému podliehajú akékoľvek aj minimálne úpravy stavieb národných kultúrnych pamiatok. Stavebný úrad vydal oznámenie, že nemá námietky voči ohláseným udržiavacím prácam. Žalovaný vytýkal prokurátorovi aj to, že v podaných protestoch, a ani v žalobe neuviedol, v čom konkrétne vidí hrozbu stretu záujmov pri tomto konkrétnom oznámení stavebného úradu, a ani ako by k nemu malo dôjsť, keďže predmetom posudzovania je konkrétne oznámenie k ohláseniu. Zdôraznil, že rozsah prác bol projektovaný projektantom v súlade so zákonom, vykonávacou vyhláškou a normami a v prípade údržby kultúrnych pamiatok materiál a odtiene presne určil orgán ochrany pamiatkového fondu, t.j. KPÚ Košice. Stavebník doložil kladné stanovisko KPÚ Košice a splnil tak všetky zákonné podmienky na vydanie oznámenia k ohláseniu, že stavebný úrad nemá námietky proti udržiavacím prácam. Ak by stavebný úrad súhlasné oznámenie nevydal, konal by v rozpore so zákonom, čo by bolo možné napadnúť aj protestom prokurátora. Žalovaný sa vo vyjadrení ohradil aj proti rozšírenému výkladu záverov vyplývajúcich z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžp/13/2012 z 23.05.2013, v ktorom súd demonštratívne vymenúva konania podľa stavebného zákona v súvislosti s § 119 ods. 3, všetko sú to ale správne konania, výsledkom ktorých je rozhodnutie.
12. Žalobca v replike zo dňa 19.02.2021 zdôraznil, že vyjadrenie žalovaného zo dňa 14.01.2021 sa v značnej miere zameriava na subjektívne hodnotenie, či v tomto konkrétnom prípade mohlo dôjsť k stretu záujmov s poukazom na postavenie mesta Košice ako vlastníka bytu a nebytového priestoru a
mesta Košice ako stavebného úradu posudzujúceho predmetné ohlásenie. Žalovaný však vo svojom vyjadrení opomína potrebu objektívneho a nezávislého postupu pri ohláseniach stavebného úradu podľa § 57 ods. 1 stavebného zákona, v prípadoch, pokiaľ je obec subjektom uvedeným v § 119 ods. 3 stavebného zákona a zároveň stavebným úradom, ktorý má predmetné ohlásenie posúdiť. Aj keď sa pri ohláseniach stavebnému úradu v zmysle § 57 ods. 1 stavebného zákona v konaní stavebného úradu v zásade neaplikujú ustanovenia zákona o správnom konaní (s výnimkou základných pravidiel konania obsiahnutých v ustanoveniach § 3 a 4 správneho poriadku), a teda sa nevydáva formálne rozhodnutie, de facto však stavebný úrad písomným oznámením, že proti uskutočneniu ohlásenej stavby, stavebných úprav a udržiavacích prác nemá námietky, určuje - rozhoduje, že v tom ktorom prípade nie je potrebné ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce uskutočniť na základe stavebného povolenia, ale postačuje ohlásenie. Stavebný úrad však aj takýmto postupom môže zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, a to napr. v prípade pokiaľ navrhovateľom, stavebníkom, vlastníkom stavby, žiadateľom, jedným zo žiadateľov alebo členom žiadateľa (v prípade spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov) je aj samotná obec, ktorá zároveň ohlásenie aj posudzuje, resp. vydá k nemu písomné oznámenie, že nemá námietky proti uskutočneniu ohlásenej stavby, stavebných úprav a udržiavacích prác, a to aj v prípade možnej spornosti potreby uskutočniť požadované činnosti na základe stavebného povolenia alebo nie. Za účelom vylúčenia akýchkoľvek pochybností o strete záujmov obce, ktorá zároveň rozhoduje ako stavebný úrad o žiadosti, je opodstatneným, aby aj v prípadoch ohlásení stavebnému úradu sa náležite aplikovalo ustanovenie § 119 ods. 3 stavebného zákona a bol určený Okresným úradom, odborom výstavby a bytovej politiky stavebný úrad, ktorý ohlásenie posúdi a vyjadrí sa (rozhodne), že proti uskutočneniu ohlásenej stavby, stavebných úprav a udržiavacích prác nemá námietky, prípadne, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce je možné uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Žalobca poukázal aj na stanovisko Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky zo dňa 06.05.2009 obsahujúce odporúčania pre krajské stavebné úrady, ako majú postupovať v prípade, ak je na vybavenie ohlásenia príslušná obec ako stavebný úrad, ktorá je zároveň navrhovateľom, stavebníkom alebo vlastníkom stavby, na ktorej sa ohlasované stavebné úpravy budú uskutočňovať. V stanovisku sa uvádza, že „ ...právnou úpravou v ustanovení § 119 ods. 3 stavebného zákona sa sleduje vylúčenie stretu záujmov najmä pri rozhodovaní v správnom konaní, na ktoré je príslušná obec v pôsobnosti stavebného úradu v prípadoch, ak je tá istá obec zároveň navrhovateľom, stavebníkom alebo vlastníkom stavby. I napriek tomu, že ohlásenie drobnej stavby, vybraných stavebných úprav a udržiavacích prác nepodlieha správnemu konaniu a vo veci sa nevydáva správne rozhodnutie, z dôvodu vylúčenia stretu záujmov je potrebné ustanovenie § 119 ods. 3 stavebného zákona primerane aplikovať aj pri ohlásení drobnej stavby, vybraných stavebných úprav a udržiavacích prác, ktorých navrhovateľom, stavebníkom alebo vlastníkom je sama obec. Uvedený postup je v súlade s ustanovením § 3 ods. 6 správneho poriadku, ktoré prikazuje správnemu orgánu použiť zásady správneho konania aj pri vydávaní administratívnych aktov, ktoré nemajú charakter rozhodnutia.“ Ďalej žalobca opakovane poukázal aj na právny názor Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky obsiahnutý na str. 6. rozhodnutia č. 23160/2020/SV/68497 zo dňa 28.09.2020, v ktorom sa uvádza, že: „ ....hoci ohlásenie drobnej stavby, vybraných stavebných úprav a udržiavacích prác, ktorých navrhovateľom, vlastníkom alebo stavebníkom je sama obec, nepodlieha správnemu konaniu a vo veci sa nevydáva rozhodnutie, z dôvodu vylúčenia stretu záujmov je potrebné primerane aplikovať ustanovenie § 119 ods. 3 stavebného zákona. Uvedený postup je pritom v súlade s ustanovením § 3 ods. 7 správneho poriadku, ktoré prikazuje správnemu orgánu použiť zásady správneho konania aj pri vydávaní administratívnych aktov, ktoré nemajú charakter rozhodnutia.“
13. Žalovaný v duplike zo dňa 25.03.2021 trval na argumentácii z písomného vyjadrenia k správnej žalobe a s názormi vyslovenými žalobcom v podanej replike sa nestotožnil. Zdôraznil, že v preskúmavanej veci nemôže byť ani len minimálna pochybnosť o tom, že ohlásené udržiavacie práce v súlade s ustanovením § 55 ods. 2 písm. d/ stavebného zákona postačilo ohlásiť stavebnému úradu. V danej veci preto nepripadá akékoľvek „rozhodovanie“ správneho orgánu. Duplika bola doručená žalobcovi na vedomie dňa 30.03.2021, žalobca na dupliku žalovaného nereagoval.
14. Ďalší účastník konania Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov so sídlom v Košiciach na výzvu súdu na vyjadrenie sa k žalobe a zaslaným dokladom žiadnym spôsobom nereagoval napriek tomu, že výzva spolu s prílohami bola vedľajšiemu účastníkovi doručená preukázateľne dňa 24.11.2021 a následne duplika bola ďalšiemu účastníkovi konania doručená dňa 14.06.2022.
15. Krajský súd v Košiciach posúdil správnu žalobu žalobcu v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (SSP) a za splnenia zákonných podmienok postupom podľa § 107 ods. 2 SSP (rešpektujúc ust. § 105 ods. 2 a § 182 ods. 1, písm. g/ SSP) rozhodol tak, že podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP opatrenie žalovaného ako nezákonné zrušil.
16. Správny súd zdôrazňuje, že správne súdnictvo a dozor prokurátora nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy (tzv. netrestný dozor prokuratúry) sú vzájomne prepojené a nadväzujúce subsystémy kontroly zákonnosti (§ 5 ods. 11 SSP, § 20 ods. 1 druhá veta zákona o prokuratúre), v rámci ktorej sa prokurátor domáha presadenia zákonnosti v postupe orgánov verejnej správy pri aplikácii všeobecne záväzných právnych predpisov a rešpektovanie judikatúry správneho súdu.
17. Podľa § 45 ods. 1 SSP, prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a/ až d/ proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené.
18. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinnosti.
19. Podľa § 3 ods. 7 správneho poriadku, ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekov 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení.
20. Podľa § 119 ods. 3 stavebného zákona, ak je na konanie príslušná obec ako stavebný úrad, a je zároveň navrhovateľom, stavebníkom alebo vlastníkom stavby, alebo žiadateľom o povolenie terénnych úprav, prác alebo zariadení, ktoré sú predmetom konania, Krajský stavebný úrad určí, ktorý stavebný úrad vykoná konanie a vydá rozhodnutie.
21. Správny súd zdôrazňuje, že aj napriek skutočnosti, že pri ohlásení drobnej stavby, vybraných stavebných úpravách a udržiavacích prác sa vo veci v zásade nevydáva správne rozhodnutie, ktorým je v danom prípade stavebné povolenie, z dôvodu vylúčenia stretu záujmov je potrebné ustanovenie § 119 ods. 3 stavebného zákona primerane aplikovať aj pri ohlásení drobnej stavby, vydaných stavebných úprav a udržiavacích prác, ktorých navrhovateľom, stavebníkom, vlastníkom, resp. spoluvlastníkom je sama obec. Takýto postup je v súlade s § 3 ods. 7 správneho poriadku, podľa ktorého sa ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 6 primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení, teda aj pri vydávaní administratívnych aktov, ktoré nemajú charakter rozhodnutia. Uvedený názor sa premietol aj do rozhodnutia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 23160/2020/SV/68497 zo dňa 28.09.2020, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu č. OU-KE-OVBP2-2020/029474 zo dňa 25.06.2020 o nevyhovení protestu prokurátora proti opatreniu stavebného úradu v tejto veci, kde sa výslovne uvádza: „.... , hoci ohlásenie drobnej stavby, vybraných stavebných úprav a udržiavacích prác, ktorých navrhovateľom, vlastníkom alebo stavebníkom je sama obec, nepodlieha správnemu konaniu a vo veci sa nevydáva rozhodnutie, z dôvodu vylúčenia stretu záujmov je potrebné primerane aplikovať ustanovenie § 119 ods. 3 stavebného zákona. Uvedený postup je v súlade s ustanovením § 3 ods. 7 správneho poriadku, ktoré prikazuje správnemu orgánu použiť zásady správneho konania aj pri vydávaní administratívnych aktov, ktoré nemajú charakter rozhodnutia.“
22. V takto definovaných právnych stanoviskách žalobcu, ako aj žalovaného sa tak sporným javilo to, či procesný postup podľa § 119 ods. 3 stavebného zákona je povinný použiť stavebný úrad vždy, ak je aj zároveň spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ku ktorej sa uplatňuje inštitút ohlásenia stavebnému úradu podľa § 57 správneho poriadku, alebo iba za situácie, že stavebný úrad (t.j. obec alebo mesto) je zároveň vlastníkom väčšiny hlasov (zodpovedajúcich väčšinovému podielu nehnuteľnosti) potrebných na prijatie príslušného rozhodnutia týkajúceho sa stavby, ktorá je predmetom vyššie opísaného postupu.
23. Správny súd sa v preskúmavanej veci stotožňuje s názorom žalobcu prezentovaným v podanej správnej žalobe, že vlastnícke právo mesta Košice k bytu a nebytovému priestoru a v nadväznosti na to aj spoluvlastnícke právo k spoločným častiam, spoločným zariadeniam domu a k pozemku, na ktorom je stavba postavená, ktoré bolo zároveň aj stavebným úradom pre dané konanie, založilo zákonný dôvod
pre určenie iného stavebného úradu na vykonanie konania a vydanie opatrenia, t.j. na uplatnenie procesného postupu podľa § 119 ods. 3 stavebného zákona. Uvedený záver podľa názoru správneho súdu vyplýva z toho, že účelom uvedeného ustanovenia stavebného zákona je zabezpečiť nestrannosť konania, ktorá však nemôže byť zaručená v prípade, ak stavebný úrad, ktorý vo veci koná, je totožný so spoluvlastníkom stavby, ktorej sa týka opatrenie vydané stavebným úradom. Uvedené musí pôsobiť preventívne tak, aby splnenie zákonných podmienok na postup podľa stavebného zákona (v tomto konkrétnom prípade podľa § 57) bol zabezpečený objektívnym a osobným záujmom neovplyvneným stavebným úradom. Uvedené však podľa názoru súdu nie je možné splniť za situácie, keď obec, ktorá by mala byť príslušným stavebným úradom, má zároveň spoluvlastnícky, a to hoci aj menšinový podiel v nehnuteľnosti, ktorej sa týka procesný postup stavebného úradu, a to práve z dôvodu, že tento spoluvlastník stavby (v tomto prípade mesto Košice) môže byť postupom stavebného úradu, resp. jeho výsledkom (v tomto prípade opatrením) priamo dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch, alebo aj na povinnostiach.
24. V súvislosti s takouto argumentáciou správny súd poukazuje aj na právne závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžp/13/2012 zo dňa 23.05.2013, podľa ktorého: „....účelom § 119 ods. 3 stavebného zákona je predovšetkým vylúčiť stret záujmov obce ako stavebného úradu a obce v postavení navrhovateľa územného konania, stavebníka pri žiadosti o stavebné povolenia a v kolaudačnom konaní, vlastníka stavby v kolaudačnom konaní alebo pri odstraňovaní stavieb, žiadateľa o povolenie terénnych úprav, prác a zariadení, prípadne obce v takomto postavení aj v iných konaniach podľa stavebného zákona.“ Ak žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe poukazuje na právne závery z uvedeného rozhodnutia: ... „že určenie iného orgánu na konanie a rozhodovanie vo veci ako by bol príslušný, je potrebné ako výnimku z pravidla uplatňovať reštriktívne“, pričom súd demonštratívne vymenúva konania podľa stavebného zákona, výsledkom ktorých je rozhodnutie, správny súd poukazuje na už vyššie citovaný názor Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky z jeho rozhodnutia č. 23160/2020/SV/68497 zo dňa 28.09.2020, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu č. OU-KE-OVBP2-2020/029474 zo dňa 25.06.2020, ktorý pripúšťa aplikáciu § 119 ods. 3 stavebného zákona aj na vydávanie administratívnych aktov, ktoré nemajú charakter rozhodnutia.
25. Vzhľadom na tieto skutočnosti správny súd vo veci rozhodol tak, že opatrenie žalovaného mesta Košice - stavebného úradu označené ako „Oznámenie k ohláseniu udržiavacích prác“ č. MK/ A/2019/22169-02/I/SOM podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP zrušil, pretože došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného opatrenia tým, že žalovaný v danej veci nepostupoval v súlade s ust. § 119 ods. 3 stavebného zákona.
26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa uvedené procesné ustanovenie stavebného zákona do činnosti správneho orgánu malo premietnuť tak, že mesto Košice ako stavebný úrad malo po doručení ohlásenia stavebných úprav týkajúcich sa spoločných častí stavby, ktorých je spoluvlastníkom, vec predložiť príslušnému orgánu na určenie iného stavebného úradu, ktorý bude vo veci konať. Neuplatnením uvedeného postupu tak došlo k situácii, kedy mesto Košice v konaní vystupovalo aj ako správny orgán a zároveň aj ako spoluvlastník stavby, ktorej sa predmet konania týka. Vydanie opatrenia správnym orgánom v prípade nedostatku príslušnosti na posudzovanie ohlásenia udržiavacích prác je podľa názoru súdu závažným procesným pochybením, ktoré spôsobuje nezákonnosť takéhoto opatrenia.
27. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ust. § 170 písm. c/ SSP tak, že účastníkom konania (vrátane ďalšieho účastníka konania Spoločenstva vlastníkov bytov v Košiciach) právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože v zmysle uvedeného ustanovenia žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora. Naviac, ďalšiemu účastníkov konania v súvislosti s plnením povinností, ktorú mu uložil správny súd žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli.
28. Senát Krajského súdu v Košiciach vo veci rozhodol jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (sociálne veci, veci azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).