Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Svk/17/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej, sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Košice I, so sídlom Mojmírova 5, Košice, proti žalovanému (sťažovateľovi): Mesto Košice - stavebný úrad, so sídlom Tr. SNP 48/A, Košice, za účasti ďalšieho účastníka: Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, so sídlom Alžbetina 613/29, Košice, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného - Oznámenia k ohláseniu udržiavacích prác č. MK/ A/2019/22169-02/I/SOM zo dňa 24.10.2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -88 zo dňa 06.10.2022 takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a. II. Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov kasačného konania.

odôvodnenie:

I. Konanie pred orgánmi verejnej správny, protest prokurátora a jeho výsledok 1. Dňa 18.10.2019 podalo Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov so sídlom Alžbetina 613/29, Košice (ďalej aj ako „stavebník“) na Mesto Košice - stavebný úrad (ďalej aj ako „stavený úrad“) podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení účinnom do 31.03.2024 (ďalej len „“) v spojení s vyhlášky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia , ohlásenie stavebných úprav, týkajúcich sa meštianskeho domu na ulici M. č. XX v H., súp. č. XXX, nachádzajúceho sa na pozemku parc. č. XXX v katastrálnom území N. S.. Stavebné úpravy spočívali v reštaurovaní južnej uličnej fasády stavby. 2. Stavebný úrad opatrením - oznámením k ohláseniu udržiavacích prác č. k. MK/A/2019/22169-02/I/ SOM zo dňa 24.10.2019 (ďalej len „preskúmavané oznámenie“ alebo „preskúmavané opatrenie“) podľa oznámil stavebníkovi, že proti uskutočneniu udržiavacích prác v rozsahu uvedenom v ohlásení a v zmysle predložených dokladov nemá námietky. 3. Proti preskúmavanému oznámeniu podal prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I dňa 16.04.2020 protest sp. zn. Pd 42/20/8802-3 (ďalej len „protest prokurátora“), ktorý odôvodnil najmä poukázaním na ustanovenie , podľa ktorého ak je na konanie príslušná obec ako stavebný úrad a je zároveň navrhovateľom, stavebníkom alebo vlastníkom stavby, alebo žiadateľom o povolenie terénnych úprav, prác alebo zariadení, ktoré sú predmetom konania, krajský stavebný úrad určí, ktorý stavebný úrad vykoná konanie a vydá rozhodnutie. 4. Protest prokurátora vychádzal zo zistení z katastra nehnuteľností. Z listu vlastníctva č. 10936, obec Košice - Staré Mesto, katastrálne územie Stredné Mesto, vyplýva, že Mesto Košice bolo v čase podania ohlásenia výlučným vlastníkom bytu č. 6 s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku pod bytovým domom 606/10000 a výlučným vlastníkom nebytového priestoru č. 5 s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku pod bytovým domom 327/10000. 5. Stavebný úrad protestu prokurátora sám nevyhovel a vec postúpil podľa o prokuratúre v znení neskorších predpisov na rozhodnutie bezprostredne nadriadenému orgánu - Okresnému úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, ktorý rozhodnutím č. OU- KE-OVBP2-2020/029474-002 zo dňa 25.06.2020 protestu prokurátora nevyhovel. Svoje rozhodnutie zdôvodnil vlastným výkladom ustanovenia , ktorý sa podľa neho aplikuje len na prípady, v ktorých stavebný úrad vykonáva administratívne konanie, ktorého výsledkom je vydanie rozhodnutia. Ak by mal zákonodarca v úmysle rozšíriť aplikáciu na akýkoľvek postup stavebných úradov upravený , obmedzil by sa nesporne na to, že za predpokladu naplnenia hypotézy ustanovenia nadriadený stavebný úrad vykoná konanie. Keďže pri ohlásení udržiavacích stavebných prác podľa ustanovení a stavebný úrad nevydáva rozhodnutie, nemá v takomto prípade aplikácia žiadne opodstatnenie.

6. Proti rozhodnutiu o proteste prokurátora č. OU-KE-OVBP2-2020/029474-002 zo dňa 25.06.2020 podal prokurátor odvolanie. 7. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky ako odvolací orgán rozhodnutím č. 23160/2020/ zo dňa 28.09.2020 odvolanie prokurátora zamietlo a potvrdilo rozhodnutie Okresného úradu Košice č. OU-KE-OVBP2-2020/029474-002 zo dňa 25.06.2020. Čiastočne sa pritom stotožnilo s argumentáciou prokurátora. Hoci ohlásenie drobnej stavby, vybraných stavebných úprav a udržiavacích prác, ktorých navrhovateľom, vlastníkom alebo stavebníkom je sama obec, nepodlieha formálne správnemu konaniu a vo veci sa nevydáva rozhodnutie, je z dôvodu vylúčenia stretu záujmov potrebné primerane aplikovať ustanovenie , a to vzhľadom na ustanovenie správneho poriadku, prikazujúce správnemu orgánu použiť zásady správneho konania aj pri vydávaní administratívnych aktov, ktoré nemajú charakter rozhodnutia. To však nie je prípad bytového domu na ulici M. č. XX v H., kde o spoločnej veci rozhodujú vlastníci bytov a nebytových priestorov na základe rozhodnutia Zhromaždenia Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov a nie samotné Mesto Košice, preto v konkrétnom prípade nie je dôvod na aplikáciu ustanovenia . Mesto Košice je v danom prípade iba minoritným vlastníkom spoločných častí stavby, ktorej sa udržiavacie práce majú týkať, preto ohlásenie týchto prác stavebnému úradu, ktorým je Mesto Košice, nespôsobuje konflikt záujmov. Aplikácia ustanovenia by bola namieste, ak by Mesto Košice bolo väčšinovým spoluvlastníkom bytového domu. II. Konanie na správnom súde a jeho rozhodnutie 8. Proti preskúmavanému oznámeniu stavebného úradu (č. k. MK/A/2019/22169-02/I/SOM zo dňa 24.10.2019) podal prokurátor správnu žalobu a navrhol ho zrušiť z dôvodov podľa , a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Nestotožnil sa s výkladom ustanovenia , poskytnutého správnymi orgánmi rozhodujúcimi o proteste prokurátora. Pokiaľ ide o výklad Okresného úradu Košice, tento je v rozpore nielen s gramatickým, ale aj teleologickým výkladom právnej normy. Prokurátor dôvodil, že spojka „a“ použitá v rámci slovného spojenia „vykoná konanie a vydá rozhodnutie“, plní iba spojovaciu funkciu, s úmyslom rozšíriť danú dispozíciu na všetky prípady, kde sa vykonáva konanie, kde sa môže alebo nemusí vydať rozhodnutie. Dôraz na vydanie rozhodnutia plní iba tú funkciu, aby bolo zrejmým, že takto určený stavebný úrad má nielen vykonať konanie, ale aj, ak je to namieste (a prípadne) vydať rozhodnutie. Dotknutá právna úprava neobsahuje výrazy ako „iba vtedy“, „a súčasne“, „len za toho predpokladu, že súčasne“, „iba v tých konaniach“ a pod. Ak zákonodarca takúto gramatickú formuláciu nezvolil, nie je žiadny dôvod na reštriktívnu interpretáciu právnej normy. Uvedené platí hlavne s ohľadom na účel právnej normy obsiahnutej v ustanovení , čo podporuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23.05.2013, ktoré jasne uvádza, že „Účelom je predovšetkým vylúčiť stret záujmov obce ako stavebného úradu a obce v postavení navrhovateľa územného konania, stavebníka pri žiadosti o stavebné povolenie a v kolaudačnom konaní, vlastníka stavby v kolaudačnom konaní alebo pri odstraňovaní stavieb, žiadateľa o povolenie terénnych úprav, prác a zariadení, prípadne obce v takomto postavení aj v iných konaniach podľa .“ Prokurátor k tomuto argumentačnému bodu záverom pripomenul, že s právnym názorom Okresného úradu Košice sa nestotožnil ani jeho nadriadený orgán. 9. Prokurátor v správnej žalobe namietol aj proti výkladu aplikovaného Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, podmieňujúcemu možnosť aplikácie ustanovenia ods.

3 výlučne iba na prípady, keď mesto alebo obec ako spoluvlastník priestorov v bytovom dome má k dispozícii väčšinu hlasov potrebných na prijatie príslušného rozhodnutia týkajúceho sa nakladania so spoločným majetkom. Takýto výklad by mohol viesť k absurdným situáciám, keď napr. obec, ktorá by následne mala vo veci plniť úlohu stavebného úradu, by si na vec vytvorila svoj názor už vopred mimo administratívneho konania, napr. na zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov, kde by o otázkach s vecou súvisiacich mohla už aj hlasovať. Podanie prípadného ohlásenia na stavebný úrad podľa by malo ipso facto len formálny význam, keďže názor obce (teraz už v postavení stavebného úradu) by bol ohlasovateľom vopred známy. Podľa prokurátora však nie je možno vylúčiť ani opačný prípad, kedy by obec ako spoluvlastník stavby so zámermi ostatných spoluvlastníkov týkajúcimi sa spoločnej nehnuteľnosti, ktorí ju prehlasovali, nesúhlasila, pričom by sa následne snažila vytvárať z pozície stavebného úradu prekážky k realizácii zámeru ohlasovateľov, napr. tým, že v postupe podľa by určila, že v konkrétnej veci je potrebné stavebné povolenie, hoci obdobné prípady bolo bežne postačujúce iba ohlásiť. 10. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. -88 zo dňa 06.10.2022 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) zrušil preskúmavané opatrenie žalovaného. Stotožnil sa s právnou argumentáciou žalobcu, že z dôvodu vylúčenia stretu záujmov je potrebné ustanovenie primerane aplikovať aj pri ohlásení drobnej stavby, stavebných úprav a udržiavacích prác, ktorých navrhovateľom, stavebníkom, vlastníkom je sama obec. Takýto postup je v súlade s ustanovením správneho poriadku, podľa ktorého sa ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 6 primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení, pod čo spadá aj preskúmavané opatrenie. Rovnako sa správny súd stotožnil aj s druhou argumentačnou líniou žalobcu, vyjadrenou v závere, že postup podľa je potrebné dodržať aj v prípade, že obec (mesto) nie je výlučným vlastníkom alebo väčšinovým spoluvlastníkom, ale iba menšinovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej sa administratívne opatrenie má vydať. III. Kasačná sťažnosť žalovaného a vyjadrenie k nej 11. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť. Správnemu súdu vytkol vadu nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodil, že ustanovenie upravuje situácie stretu záujmov, ktorý môže nastať v správnych konaniach, v ktorých sa vykonáva konanie a vydáva rozhodnutie. Nevzťahuje sa na vydávanie neformálnych písomností, na ktoré sa nevzťahuje správny poriadok. Ak by zákonodarca mal úmysel rozšíriť aplikáciu ustanovenia aj na akékoľvek neformálne listy vydávané mimo režimu správneho konania, nenaformuloval by záver predmetného ustanovenia slovami „vykoná konanie a vydá rozhodnutie“, ale použil by inú formuláciu, ktorá by sa vzťahovala aj na bežné písomnosti, listy vydávané mimo správneho konania. Pri aplikácii právneho predpisu je nevyhnutné vychádzať z presných formulácií, z presného znenia zákona. 12. Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovenia správneho poriadku, je v ňom podľa sťažovateľa mimoriadne dôležité slovo „primerane“. Použitie tohto slova znamená, že ustanovenia o základných pravidlách konania sa nepoužijú striktne v každom prípade, ale iba vtedy, keď je to opodstatnené, kedy to dáva zmysel. Ďalej je podľa sťažovateľa potrebné zamerať sa na posúdenie toho, čo sa primerane použije aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení. Tu si podľa sťažovateľa je dôležité uvedomiť, že správneho poriadku neupravuje primeranú aplikáciu správneho poriadku en bloc, ale iba ustanovení o základných pravidlách konania podľa až ods. 6 správneho poriadku, ktoré však nevypovedajú nič o tom, že by sa znenie osobitného predpisu ( ), určené pre správne konanie, malo aplikovať aj na ohlásenia. V ustanoveniach až ods. 6 správneho poriadku sa podľa sťažovateľa nedá nájsť nič, čo by nasvedčovalo tomu, že by bol dôvod použiť aj na písomnosti vydávané mimo správneho konania. Správny súd prevzal argumentáciu žalobcu bez toho, aby sa hlbšie zaoberal tým, z ktorého konkrétneho ustanovenia v rámci správneho poriadku má vyplývať možnosť alebo potreba aplikácie aj na posudzovaný prípad. 13. Sťažovateľ zdôraznil, že správny súd pri citácii právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z rozsudku sp. zn. zo dňa 23.05.2013 opomenul vziať zreteľ na ďalšie dôležité časti tohto rozhodnutia: „Určenie iného orgánu na konanie a rozhodovanie vo veci ako by bol príslušný, je potrebné, ako výnimku z pravidla, uplatňovať reštriktívne. taxatívne vymedzuje situácie, ktoré odôvodňujú aplikáciu a tieto nemožno rozširovať.“ Ide teda o taxatívne vymedzenie a nie demonštratívne, čím sa však správny súd neriadil. 14. Pokiaľ ide o úvahy žalobcu o strete záujmov, tieto vníma sťažovateľ ako hypotetické a ničím nepodložené. Nemožnosť stretu záujmov v tomto prípade je daná nielen tým, že ohlásené stavebné

práce boli predtým schválené Krajským pamiatkovým úradom Košice na základe konkrétneho projektu, od ktorého v ďalších štádiách nie je priestor sa odchýliť, ale aj tým, že v tomto konkrétnom prípade nebolo žiadateľom / ohlasovateľom Mesto Košice, ale ním bolo Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov. O zámere obnovy fasády budovy sa rokovalo na schôdzi vlastníkov, na ktorej zástupca Mesta Košice ako minoritného spoluvlastníka ani nebol prítomný. Okrem toho realita je taká, že pracovisko stavebného úradu vecne a miestne príslušné na vydanie predmetného oznámenia k ohláseniu - mesto Košice, pracovisko Staré Mesto - sídli v inej budove (Hviezdoslavova 7, Košice, Mestská časť Staré Mesto) ako mesto Košice v pozícii vlastníka nehnuteľnosti (Tr. SNP 48/A, Košice, Mestská časť Západ). Písomnosti stavebného úradu podpisuje osoba poverená zastupovaním vedúceho oddelenia stavebného úradu. Písomnosti mesta ako vlastníka stavby podpisuje primátor mesta, resp. riaditeľ Magistrátu mesta Košice. V prípade ohlásenia udržiavacích prác, podaného Spoločenstvom vlastníkov bytov, Alžbetina 29, Košice, na stavebnom úrade, sa v danej situácii mesto Košice ako spoluvlastník stavby ani nedozvedelo, že bolo vydané oznámenie k ohláseniu, nieto ešte, že by malo záujem niečo ovplyvniť (oznámenie k ohláseniu sa doručuje iba ohlasovateľovi). 15. Sťažovateľ kasačnú sťažnosť uzavrel pohľadom do histórie svojej rozhodovacej činnosti, kedy od roku 2006 v pozícii stavebného úradu vybavil stovky a možno až tisícky podobných ohlásení prevažne udržiavacích prác, ale aj stavebných úprav a drobných stavieb, pri ktorých bolo ohlasovateľom mesto Košice. Stavebný úrad sa ich snaží vybavovať bezodkladne. Ohlásenia mesta Košice ako stavebníka sa vždy týkajú stavieb, ich úprav a údržby vo verejnom záujme a v prospech obyvateľov a návštevníkov Košíc. Uvedené sťažovateľ kasačnému súdu notifikoval v záujme pochopenia, prečo vníma postup prokurátora v tejto veci ako kontraproduktívny a šikanózny. 16. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalobca. Považujúc napadnutý rozsudok za vecne správny navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že v právnom štáte nemôže posudzovanie realizácie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác podľa stavebného zákon uskutočňovať orgán verejnej správy, ktorý môže mať na veci hoci aj hypotetický záujem, a to napr. z dôvodu, že je minoritným vlastníkom. Ide o univerzálne pravidlo, ktoré zákonodarca zhmotnil v nie dostatočne vyprecizovanom ustanovení . Napriek tomu, že pri ohláseniach stavebnému úradu v zmysle sa v konaní stavebného úradu zásadne neaplikujú ustanovenia zákona o správnom konaní (s výnimkou základných pravidiel konania obsiahnutých v ustanoveniach a správneho poriadku) a teda sa nevydáva formálne rozhodnutie, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby priamo dotknuté, de facto však stavebný úrad písomným oznámením, že proti uskutočneniu ohlásenej stavby, stavebných úprav a udržiavacích prác nemá námietky, určuje, teda rozhoduje, že v tom-ktorom prípade nie je potrebné ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce uskutočniť na základe stavebného povolenia, ale postačuje ohlásenie. Stavebný úrad však môže takýmto postupom zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov alebo povinností fyzickej osoby alebo právnickej osoby, a to napr. v prípade, ak navrhovateľom, stavebníkom, vlastníkom stavby, žiadateľom, jedným zo žiadateľov alebo členom žiadateľa je samotná obec, ktorá zároveň ohlásenie aj posudzuje, resp. vydáva k nemu písomné oznámenie, že nemá námietky proti uskutočneniu ohlásenej stavby, stavebných úprav alebo udržiavacích prác, a to aj v prípade možnej spornosti potreby uskutočniť požadované činnosti na základe stavebného povolenia alebo nie. 17. Je podľa žalobcu irelevantné, kto je subjektom podávajúcim ohlásenie udržiavacích prác. Tvrdenia sťažovateľa o možnom relevantnom predĺžení doby posudzovania jednotlivých ohlásení, ak o nich bude musieť rozhodovať iný orgán a nie žalovaný, sú podľa žalobcu špekulatívne. IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom 18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou ( ) a je prípustná ( ), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom ( ) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a postupom podľa bez nariadenia pojednávania. 19. Vec bola náhodným výberom pridelená do siedmeho senátu Najvyššieho správneho súdu. Na základe ods. A rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu na rok 2023 v znení jeho opatrenia č. 6 bola vec prerozdelená do ôsmeho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou. 20. Preskúmaním veci dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 21. Spornou otázkou, na vyriešenie ktorej bol sťažovateľom povolaný kasačný súd, je možnosť alebo nemožnosť aplikácie ustanovenia na postup stavebného úradu podľa .

22. Podľa (v znení účinnom do 31.03.2024) stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa , pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. 23. Podľa veta prvá a druhá stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený jednoduchý situačný výkres a ak ide o jednoduchú stavbu podľa , k písomnému oznámeniu pripojí overenú projektovú dokumentáciu. 24. Podľa ak je na konanie príslušná obec ako stavebný úrad a je zároveň navrhovateľom, stavebníkom alebo vlastníkom stavby, alebo žiadateľom o povolenie terénnych úprav, prác alebo zariadení, ktoré sú predmetom konania, krajský stavebný úrad určí, ktorý stavebný úrad vykoná konanie a vydá rozhodnutie. 25. Kasačný súd pristúpil k posúdeniu ustanovenia najskôr z pozície gramatického a logického výkladu. Sťažovateľ pri uvedenom ustanovení zdôrazňoval záverečné slovné spojenie „vykoná konanie a vydá rozhodnutie“, z čoho má vyplývať, že ak by zákonodarca mal úmysel rozšíriť aplikáciu ustanovenia aj na akékoľvek neformálne listy vydávané mimo režimu správneho konania, nepoužil by slová „vykoná konanie a vydá rozhodnutie“, ale použil by inú formuláciu, ktorá by sa vzťahovala aj na bežné písomnosti, listy vydávané mimo správneho konania. Sťažovateľ zdôraznil nevyhnutnosť vychádzať z presných formulácií, z presného znenia zákona. 26. Vychádzajúc z obsahu uvedenej námietky upriamuje kasačný súd pozornosť predovšetkým na to, že slovo „konanie“ v rôznych tvaroch je v posudzovanom ustanovení použité celkom trikrát. Sťažovateľ sa zameral na jeho záverečné použitie zákonodarcom výlučne v kontexte slovného spojenia „vykoná konanie a vydá rozhodnutie“. Toto však kasačný súd pre pochopenie celého zákonodarcom zvažovaného kontextu možnej aplikácie právnej normy posudzovaného ustanovenia považuje za nedostatočné. Vymedzenie okruhu právnych vzťahov, v rámci ktorých sa predmetné ustanovenie použije, je zákonodarcom podľa kasačného súdu vnímané širšie a tak ako zvyčajne v zmysle právnej teórie je súčasťou hypotézy právnej normy. Prvá a podľa názoru kasačného súdu relevantná časť hypotézy právnej normy je vyjadrená slovami „ak je na konanie príslušná obec ako stavebný úrad“. Z uvedeného vyplýva, že dispozícia právnej normy ustanovenia sa uplatní na akékoľvek konanie obce ako stavebného úradu podľa , teda nielen to, ktoré je ukončené formálnym rozhodnutím (napr. stavebným povolením) ale aj na také, na ktoré sa v spojení s subsidiárne použije správny poriadok, konkrétne jeho ustanovenie pri vydávaní, okrem iného, aj opatrení. Medzi tieto sa radí aj oznámenie obce ako stavebného úradu, že proti uskutočneniu stavby, plánovaných stavebných úprav alebo udržiavacích prác nemá námietky, a to za predpokladu, že obec príslušná na vydanie takéhoto opatrenia je zároveň navrhovateľom, stavebníkom, vlastníkom stavby alebo plánovaných stavebných úprav alebo udržiavacích prác. Opačný záver by v podstate negoval požiadavku nestrannosti stavebného úradu vymedzenú práve ustanovením . Je to totiž práve stavebný úrad, ktorý po posúdení podaného ohlásenia spolu so zákonom vyžadovanými prílohami vyhodnotí, teda rozhodne, či bude ohlásenie na uskutočnenie drobnej stavby, stavebných úprav alebo udržiavacích prác dostačujúce, alebo či je potrebné vydať stavebné povolenie. Aj uvedené podporuje záver, že aplikácia ustanovenia sa použije aj na postup stavebného úradu podľa ustanovenia a , aj keď nejde o konanie zakončené rozhodnutím. 27. Postup stavebného úradu podľa a sa však dá vnímať ako administratívne konanie a to podľa jeho obsahu a zákonom predvídaných úkonov, ktoré stavebný úrad počas neho má alebo môže podľa okolností prípadu vykonať. Zákonodarca neponechal postup podľa a svojvôli alebo improvizácii stavebného úradu. Uvedené ustanovenia implicitne predpokladajú dôsledné odborné posúdenie ohlásenia stavebníka a pripojenej dokumentácie z pohľadu dodržania do úvahy prichádzajúcich ustanovení , čo vyplýva z možného rezultátu tohto posúdenia, ktorým je určenie stavebného úradu, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Takéto určenie by následne muselo obsahovať aj správnu úvahu, čo je typické pre formalizované rezultáty administratívnych procesov vo verejnej správe. Z uvedeného vyplýva, že postup stavebného úradu podľa a je vo svojej podstate konaním, ktorého esenciálnou

súčasťou je rozhodovacia činnosť a jeho výsledkom opatrenie v zmysle ustanovenia (za účinnosti rozhodnutie v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 25. mája 2016). 28. Kasačný súd pri hľadaní odpovede na spornú otázku vychádzal nielen zo samotného účelu ustanovenia , ale aj z konceptu dobrej správy. Tento koncept obsahuje jednak pravidlá zakotvené v právnych normách hmotnoprávnej a procesnej povahy a zároveň aj ďalšie požiadavky, ktoré síce nezaväzujú správne orgány k dobrému správaniu silou právne záväzných a vynútiteľných noriem, ale pôsobia ako štandard verejnej morálky a všeobecnej slušnosti na úrovni súčasného civilizačného vývoja. Základné princípy dobrej správy podľa Odporúčania CM/Rec(2007)7 Výboru ministrov Rady Európy z 20.07.2007 obsahujú napríklad princíp dodržiavania zákonnosti, resp. viazanosť právom, rovného zaobchádzania, vylúčenia diskriminácie, objektivity a nestrannosti, predvídateľnosti, legitímnych očakávaní, primeranosti, zodpovednosti alebo zásady činnosti správnych orgánov. 29. Kasačný súd teda pri výklade ustanovenia v znení účinnom v čase vydania preskúmavaného opatrenia prihliadol na Odporúčanie CM/Rec(2007)7 Výboru ministrov Rady Európy z 20.07.2007, z ktorého vyplýva axiomatická požiadavka aj na to, aby správne konanie bolo objektívne a nestranné. Základným predpokladom spravodlivého rozhodovania vo verejnej správe je princíp nestrannosti, ktorý je aj garanciou práva na spravodlivý proces. Ak správny orgán koná objektívne, t. j. len s ohľadom na príslušnú záležitosť a súčasne koná nezaujato, je to záruka toho, že v rovnakých alebo obdobných veciach bude postupovať a rozhodovať rovnako, resp. obdobne. Požiadavka, aby reprezentanti verejnej správy vykonávali svoje povinnosti nestranne, bez ohľadu na ich osobné vlastné presvedčenie, záujmy alebo akýkoľvek (ekonomický, sociálny, emocionálny) vzťah k určitému subjektu, implicitne vyplýva z článku 1 ods. 1 . 30. Kasačný súd preto v zhode s už uvedeným vníma ako rozhodujúci odkaz zákonodarcu v rámci ustanovenia práve dôraz na nestrannosť a nezaujatosť akéhokoľvek, t. j. nielen formalizovaného výkonu verejnej správy. Je notoricky známou skutočnosťou, pričom kasačný súd to už naznačil vyššie, že verejná správa sa nevykonáva iba v prísne formalizovanom režime upravenom správnym poriadkom, príp. inými predpismi regulujúcimi niektoré osobitné procesy vo verejnej správe, ale je častokrát realizovaná menej formálnym spôsobom, pričom stále pôjde o výkon verenej správy, kde na jednej strane stojí orgán verejnej správy disponujúci určitou právomocou za účelom regulácie vymedzených oblastí ľudskej činnosti, na strane druhej fyzická alebo právnická osoba, na ktorej práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti má priamy dopad (dotyk) rezultát verejnosprávnej činnosti. Nie je dôvod domnievať sa, že by zákonodarca z požiadavky na nestrannosť a nezaujatosť mal záujem vyňať tie typy postupov stavebného úradu, kde síce nie je výsledkom formalizované rozhodnutie v zmysle a správneho poriadku v spojení s , avšak napriek tomu dochádza k zásahu do sféry práv a povinností adresáta verejnosprávnej činnosti. Je evidentné, že opatrením vydaným postupom podľa a dochádza k zásahu do sféry subjektívnych práv ohlasovateľa a je teda namieste záver, aby aj táto menej formalizovaná vetva verejnosprávnej činnosti správneho orgánu bola podrobená zásadám zhmotneným v princípoch dobrej správy. Kasačný súd preto v spornej otázke, či postup podľa stavebného poriadku je aplikovateľný aj na postup stavebného úradu podľa a , aj z hľadiska teleologického prisvedčil právnemu názoru žalobcu, záverom správneho súdu a rovnako tiež záveru Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (bod 7 tohto rozsudku). 31. Pokiaľ ide o spornú otázku, či pre aplikáciu ustanovenia v rámci postupu podľa sa súčasne vyžaduje, aby obec v pozícii stavebného úradu bola aspoň väčšinovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti alebo jej výlučným vlastníkom, alebo postačí, aby bola vlastníkom menšinovým, kasačný súd uvádza, že pre výklad sťažovateľa nenašiel v predmetnom ustanovení oporu. Nad rámec argumentu o minoritnom spoluvlastníckom podiele na nehnuteľnosti, pre ktorú sa podávalo ohlásenie podľa , sa sťažovateľ kasačnú argumentáciu snažil viesť aj v línii bagatelizácie, zdôrazňovaním faktickej nemožnosti ovplyvniť konanie stavebného úradu napr. aj tým, že zástupca sťažovateľa sa fyzicky nezúčastnil na schôdzi vlastníkov, kde sa podanie ohlásenia stavebnému úradu prerokúvalo a odsúhlasilo, že bol fakticky zviazaný podmienkami predtým uloženými pamiatkovým úradom alebo že príslušný referát správy mestského majetku má adresu na inom mieste mesta Košice ako osoba konajúca v mene stavebného úradu. Všetky tieto dôvody však kasačný súd považuje za irelevantné, keďže sa ako argumentačné superfluum (nadbytočnosť) týkajú výlučne tohto konkrétneho konania a nie sú ako princípy aplikovateľné na akýkoľvek iný prípad, kde je nosnou spornou otázkou veľkosť spoluvlastníckeho podielu. Dôležité podľa kasačného súdu je, či obec ako stavebný úrad je vlastníkom stavby, čo sporné nebolo, pričom v tomto prípade veľkosť

spoluvlastníckeho podielu nerozhoduje, lebo vo vzťahu k právam viažucim sa k vlastníctvu určitej nehnuteľnosti alebo vo vzťahu k povinnostiam vyplývajúcim z vlastníctva určitej nehnuteľnosti majú všetci spoluvlastníci rovnaké právne postavenie, t. j. rovnaké práva a povinnosti. Možný konflikt záujmov spôsobujúci negáciu nezaujatosti, resp. nestrannosti obce ako stavebného úradu, ak je zároveň vlastníkom nehnuteľnosti, preto nie je možné posudzovať (merať) podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, ktorá je predmetom stavebného konania, pretože aj minoritný spoluvlastník môže relevantne vplývať na rozhodovací proces týkajúci sa nakladania so spoločnou vecou, ako to už v správnej žalobe popísal žalobca (pozri bod 9. tohto rozsudku), k čomu kasačný súd dodáva, že v praktickej rovine sa to môže prejaviť napr. pri hlasovaniach o dôležitých otázkach spojených s nakladaním so spoločnou nehnuteľnosťou, kde v prípadoch rovnosti hlasov ostatných spoluvlastníkov môže byť rozhodujúcim hlas obce (mesta), hoci aj v pozícii menšinového spoluvlastníka. 32. Kasačný súd sa nedomnieva, že by sa vyššie použitou argumentáciou odklonil od právneho názoru prezentovaného v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23.05.2013, nakoľko využitím obvyklých výkladových metód dochádza k spresneniu zmyslu a účelu právnej normy upravujúcej otázku, k zodpovedaniu ktorej bol kasačný súd sťažovateľom vyzvaný. 33. Z vyššie prezentovaných dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju s poukazom na ustanovenie zamietol. 34. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa ustanovenia v spojení s , keď žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora. 35. Toto rozhodnutie prijal senát kasačného súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.