Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/124/2014

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Oto Meheš - MARS, Orlové 166, Považská Bystrica, právne zastúpený JUDr. Allanom Böhmom, advokátom, Jesenského 2, Bratislava proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Rača, Kubačova 21, Bratislava, právne zastúpená JUDr. Filipom Lebovičom, advokátkom, Mlynské nivy 73/a, Bratislava o zaplatenie istiny 91.311,70 eur s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. -484 zo dňa 09.04.2014, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. -484 zo dňa 09.04.2014 z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie .

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním zastavil súd prvého stupňa konanie v časti úroku z omeškania vo výške 2,5% ročne zo sumy 91.311,70 eur od 08.06.2004 až do zaplatenia a návrh žalobcu na začatie konania zamietol. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd tak, že zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 8.324,60 eur, k rukám právneho zástupcu žalovaného, v lehote troch dní od právoplatnosť rozsudku.

Žalobca sa svojim návrhom na začatie konania domáhal, aby súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 120.270,59 eur s úrokom z omeškania vo výške 12,5% ročne od 01.04.2004 do zaplatenia titulom ušlého zisku, a to ako stratu nájomného za obdobie od 07.12.2002 do 31.07.2003 a následne od 01.08.2003 do 01.04.2004, ktoré by získal pri obvyklom priebehu udalostí prenajatím nehnuteľností. Žalobca v priebehu konania menil výšku uplatňovanej náhrady škody, pričom konečný žalobný nárok žalobcu predstavoval 91.311,70 eur spolu s úrokom z omeškania počítaným odo dňa nasledujúceho po doručení žalobného návrhu žalovanému, t.j. od 08.06.2004 do zaplatenia , vo výške úrokovej sadzby 12,5% ročne ako dvojnásobku diskontnej sadzby NBS, platnej ku prvému dňu omeškania. Svoj návrh na začatie konania odôvodnil žalobca tým, že je vlastníkom pozemkov s parcelným č. XXXX/X, X, XX, XX R. XX, K. na G. Č.. XXXX R. Č.. XXXX, X. Okresným Ú. V. pre M. Ú. E.R. D. N. X. X XXX U.. Žalovaný je vlastníkom stavieb stojacich na uvedených pozemkoch, zapísaných na G. Č.. XXXX, X. Okresným Ú. V. pre M. Ú. E. a užívaných bez povolenia k ich užívaniu, t.j. v rozpore so z. č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon). Budovy boli postaveného ako dočasné stavby, pretože príslušné užívacie povolenie bolo časovo obmedzené po predĺžení do roku 1986 a žiadne nové užívacie povolenie nebolo vydané a žiadosť žalovaného o predĺženie doby užívania stavieb bola právoplatne zamietnutá. Naviac Mesto Pezinok ako príslušný stavebný úrad, svojim rozhodnutím zo dňa 27. 02. 2004, nariadil žalovanému odstránenie stavieb. Žalobca uzavrel dňa 31. 07. 2002 nájomnú zmluvu so spoločnosťou MaRS, s.r.o., ktorou prenajal uvedené pozemky spoločnosti ako nájomcovi na účely ich zastavania a dohodol nájomné za 1 m2 vo výške 500,- Sk/rok s tým, že nájomné bude zvýšené na 1000,- Sk/rok po kolaudácii stavieb vystavaných nájomcom, najneskôr však 1 rok od faktického odovzdania pozemkov nájomcovi. Užívaním stavieb bez užívacieho povolenia (dočasných stavieb) na pozemku vo vlastníctve žalobcu porušil žalovaný svoju právnu povinnosť ustanovenú v ust. § 76 ods. 1 stavebného zákona, t.j. užívať len stavby, pre ktoré bolo vydané užívacie povolenie , čo malo za následok podstatné obmedzenie

výkonu vlastníckeho práva žalobcu k pozemkom v jeho vlastníctve. V príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovaného tvrdil žalobca vznik v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka vznik škody, za ktorú zodpovedá žalovaný, pričom predmetná škoda predstavuje ušlé nájomné.

Žalovaný žiadal žalobu žalobcu zamietnuť a uviedol, že Obvodný úrad životného prostredia Bratislava III dňa 10. 01. 1995 vydal rozhodnutie pod zn. ŠSS-327-5025-94-Ta, ktorým predĺžil podľa § 85 z. č. 50/76 Zb. dočasné užívanie 2. objektov typu A-12 na ulici Pri Šajbách na pozemku parc. č. XXXX/X M. Ú. E. na dobu trvania do roku 2004 s tým, že ak dané územie nebude určené k inému využitiu, môže stavebník 30 dní pred uplynutím termínu dočasnosti požiadať o jeho predĺženie. Z uvedeného žalovaný dovodil riadne užívacie povolenie na predmetné stavby vydané vecne a miestne príslušným štátnym orgánom v súlade s vtedy platnou právnou úpravou. Rozhodnutie mesta Pezinok zo dňa 27. 02. 2004 o odstránení stavby nenadobudlo právoplatnosť z dôvodu odvolania žalovaného, pričom nové rozhodnutie mesta Pezinok o odstránení stavby zo dňa 05. 04. 2005 zn. nadobudlo právoplatnosť až dňa 10. 08. 2005, a to rozhodnutím Krajského stavebného úradu Bratislava zo dňa 20. 07. 2005 č. A/2005/00809-2/DRO. Žalovaný potom tvrdil, že svoje povinnosti ustanovené zákonom č. 50/76 Zb. neporušil a žalobcovi teda nemohla v príčinnej súvislosti vzniknúť ujma, ktorá by viedla ku škode na ušlom nájomnom, ktorú si žalobca uplatnil.

Z vykonaného dokazovania prvostupňový súd zistil a medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemkov par. č. XXXX/XX D. X. XXXmX R. P.. Č.. XXXX/XX D. X.U. XXX U. od 21. 06. 2002. Vlastníctvo k pozemkom parc. č. XXXX/X D. X.U. XXX U., P.. Č.. XXXX/X D. X. XX U. R. P.. Č.. XXXX/XX D. X. XXXX U. v rozsahu spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 5/6 nadobudol žalobca dňa 26. 07. 2002, a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/6 nadobudol dňa 03. 02. 2003. Celková výmera uvedených pozemkov je 3 375 m2. Pozemky tvoria jednotný uzavretý oplotený areál spolu s parkovacími plochami, skladovými priestormi a svojou povahou tvoria jednoliaty prepojený celok (ďalej len „pozemky“). Žalovaný je výlučným vlastníkom stavieb zapísaných na LV č. XXXX ako administratívna budova súp. č. XXXX na P.. Č.. XXXX/X, administratívna budova súp. č. XXXX na P.. Č.. XXXX/XX, a garáž sup. Č.. XXXX na P.. Č.. XXXX/X, ako aj ďalších stavieb na parc. č. XXXX/X - vodovodná prípojka, kanalizačná prípojka, komunikácie, sklad UPC, káblová prípojka, plynová prípojka, oplotenie, tenisový a ďalšie (ďalej len „stavby“). Obvodný národný výbor Bratislava III kolaudačným rozhodnutím č 0VaÚP-326-913/78 zo dňa 04. 04. 1978 povolil dočasné užívanie stavieb na pozemkoch parc. č. XXXX/ X na administratívne účely do 31. 12. 1981 a svojim rozhodnutím č. OV a ÚP-326-1863/1 zo dňa 20. 05. 1981 predĺžil dobu užívania stavieb parc. č. XXXX/X do 05. 05. 1986. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaný užíval predmetné stavby v rozpore so stavebným zákonom, keď jeho právo stavby užívať, bolo obmedzené do roku 1986 a o jeho predĺženie požiadal až v roku 2003, pričom jeho žiadosti nebolo z dôvodu nesúhlasu žalobcu vyhovené. Rozhodnutie obvodného úradu životného prostredia zo dňa 10. 01. 1995, ktorým bolo predĺžené užívacie povolenie žalovaného k uvedeným stavbám do roku 2004, a to na základe žiadosti žalovaného z konca roku 1994, posúdil súd prvého stupňa ako nulitné rozhodnutie, nevyvolávajúce žiadne právne účinky, pričom vychádzal zo skutočnosti, že predmetné rozhodnutie nebolo opatrené pečiatkou správneho orgánu, ktorý ho vydal, nezachoval sa originál rozhodnutia, ani spisu Obvodného úradu životného prostredia BA III, žiadosť zo dňa 15. 12. 1994 č.j. 949/94 na základe, ktorej malo byť rozhodnutie vydané sa v knihe odoslanej pošty žalovaného z roku 1994 nenachádzala, nebolo preukázané, že rozhodnutie bolo doručené účastníkom konania. S poukazom na uvedené vychádzal súd prvého stupňa z rozhodnutia Hlavného mesta SR Bratislavy č. SU III-2003/360/431- EDA zo dňa 19. 03. 2003, potvrdeného rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Bratislave č. SU III-2003/360/431-EDA zo dňa 19. 03. 2003 z ktorého vyplýva, že žalovaný ako vlastník stavieb ich od roku 1986 užíval v rozpore so stavebným zákonom a konštatoval, že žalovaný v rozhodnom období, t.j. od konca roku 2002 až do konca roku 2004, čo bol čas rozhodujúci pre vznik eventuálnej navrhovateľovej škody, konal v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka protiprávne. Súd prvého stupňa považoval za nesporné, že žalobca ako prenajímateľ uzatvoril dňa 31.07.2002 so spoločnosťou AUTOCENTRUM MARS s.r.o., IČO: 36 294 616 (pôvodne vystupujúca pod názvom MaRS, s.r.o.) ako nájomcom zmluvu o nájme pozemkov vo vlastníctve žalobcu za účelom ich využitia na stavebné účely - zastavenie budovami na komerčné účely. Povinnosť nájomcu platiť nájomné (podľa čl. IV. bodu 1 nájomnej zmluvy) vznikla ku dňu odovzdania predmetu nájmu do užívania, čo bolo podľa čl. V. bodu 1 nájomnej zmluvy dňa 01. 08. 2002, pričom vznik tejto povinnosť nebol podmienený momentom skončenia protiprávneho konania žalovaného (o ktorom obe zmluvné strany v čase vzniku zmluvy vedeli) . Súd prvého stupňa konštatoval, že na povinnosť nájomcu uhrádzať dohodnuté nájomné, nemalo vplyv protiprávne konanie odporcu, a teda príčinná súvislosť medzi (eventuálnou) škodou vyčíslenou a uplatnenou žalobcom

za ušlé nájomné v zmysle čl. IV. bodu 1 predmetnej zmluvy a protiprávnym konaním žalovaného nebola daná. Keďže nárok žalobcu voči nájomcovi na zaplatenie dohodnutého nájomného nebol podmienený odstránením protiprávneho konania žalovaného nedospel súd prvého stupňa k záveru, že žalovaný svojím protiprávnym konaním spôsobil žalobcovi škodu tým, že si nájomca neplnil svoje povinnosti zo zmluvy súvisiace s platením nájomného, preto absentuje akákoľvek príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a eventuálnou škodou navrhovateľa z titulu ušlého nájomného zo zmluvy o nájme pozemkov zo dňa 31. 07. 2002 a návrh žalobcu z tohto dôvodu ako nedôvodný súd prvého stupňa v celom rozsahu zamietol. Súd prvého stupňa nehodnotil námietku premlčania nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie roku 2007, pretože žalobca v tejto časti vzal svoj nárok v celej namietanej výške späť, keď o tomto nároku už rozhodoval Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. . Právne svoje rozhodnutie zdôvodnil prvostupňový súd odkazom na ustanovenia § 1 ods. 1 a 2, § 2 ods. 2 písm. b) a § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 1, § 37, § 107 ods. 1, § 139 ods. 1 a 2, § 415, § 420 , § 442 ods. 1, § 443 a § 677 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia vo výške 8.324,60 eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal včas odvolanie žalobca z dôvodu, že v konaní došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrhu žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania. Svoje odvolanie žalobca odôvodnil tým, že podľa nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako prenajímateľom a spoločnosťou AUTOCENTRUM MARS, s.r.o. ako nájomcom predmetom, ktorej bolo prenechanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu do užívania na stavebné účely, vznikla nájomcovi povinnosť platiť žalobcovi nájomné odo dňa, kedy mu žalobca ako prenajímateľ odovzdá pozemky fyzicky do užívania ( čl. IV ods. 3 nájomnej zmluvy). V dôsledku konania žalovaného nemohol žalobca odovzdať nájomcovi pozemky fyzicky do užívania na dohodnutý účel a požadovať od nájomcu dojednané nájomné, ktoré svojou výškou zodpovedalo nájomnému za prenájom obdobných pozemkov v danom čase na daný účel. Sumu ušlého nájomného si žalobca uplatnil žalobou a je predmetom konania. Napadnutý rozsudok považoval žalobca za arbitrárny, popierajúci ekonomickú podstatu nájmu. Poukazoval na zmätočnosť odôvodnenia rozsudku, ktorý ho robí nepreskúmateľný a absenciu opory v právnom poriadku, ako aj absenciu zmienky aplikácie v rozsudku citovaných zákonných ustanovení. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa o faktickom odovzdaní prenajatej veci nájomcovi považuje žalobca za rozporné s vykonaným dokazovaním. Odovzdanie prenajatých nehnuteľností nájomcovi do užívania dňa 01.08.2002, ktoré konštatoval súd prvého stupňa, z vykonaného dokazovania nevyplynula. Zmluvné strany viazali povinnosť platenia nájomného na fyzické odovzdanie nehnuteľností do užívania nájomcovi, ktorému bránilo protiprávne užívanie pozemkov žalovaným. K splneniu záväzku žalobcu ako prenajímateľa prenechať predmet nájmu do užívania nájomcovi ku konkrétnemu dňu neprišlo, v dôsledku protiprávneho konania žalovaného a túto skutočnosť považoval žalobca za nespornú. Žalobca tvrdil, že žalovaný obmedzoval jeho vlastnícke právo, najmä oprávnenie žalobcu predmet vlastníctva užívať a požívať z neho plochy a úžitky a žalovaný túto skutočnosť nerozporoval, len tvrdil, že predmetné stavby užíval legálne, na základe platného užívacieho povolenia. Podľa žalobcu mal súd vychádzať zo skutkového deja, ktorý by nastal v prípade, ak by k protiprávnemu konaniu žalovaného nedošlo, teda ak by žalovaný ku dňu skončenia nájomných zmlúv odovzdal žalobcovi nehnuteľnosti vypratané, žalobca by mohol splniť svoju zmluvnú povinnosť voči nájomcovi a fyzicky mu odovzdať predmet nájmu, aby ho tento mohol užívať dohodnutým spôsobom, čim by žalobcovi vznikol v súlade s čl. IV bod 2 nájomnej zmluvy nárok na zvýšené nájomné. Nesprávne právne posúdenie veci spočívalo podľa žalobcu v tom, že súd prvého stupňa opomenul aplikovať na daný prípad príslušné ustanovenia zákona upravujúce nájomnú zmluvu a nesprávne aplikoval jednotlivé ustanovenia nájomnej zmluvy, keď ignoroval účel nájmu a jeho ekonomickú podstatu. Až po fyzickom odovzdaní bol žalobca ako prenajímateľ oprávnený požadovať od nájomcu nájomné. Uvedený záver vyplýva z dohodnutého účelu nájmu v nájomnej zmluvy, ktorým bola výstavba objektov na komerčné využitie. K fyzickému odovzdaniu pozemkov v období rokov 2002 až 2004, na ktoré sa žalobca vzťahuje nedošlo, pretože po celé obdobie na nich stáli dočasné stavby žalovaného. Prenajaté pozemky nebolo možné v dôsledku protiprávneho konania žalovaného užívať na účely, na ktoré boli prenajaté, preto právo nájomcu neplatiť nájomné vyplývalo priamo zo zákona a nájomca si ho nemusel u prenajímateľa ani osobitne uplatniť. Podľa žalobcu ani jeho vedomosť o protiprávnom konaní žalovaného v čase uzavretia nájomnej zmluvy nevylučovala uplatnený nárok

žalobcu. Žalobca si s prihliadnutím na existujúci stav upravil s nájomcom vzájomné vzťahy, pričom výlučne žalovaný vedome poškodzoval práva žalobcu dlhodobým protiprávnym užívaním pozemkov žalobcu. Žalobca vyslovil názor, že v dôsledku protiprávneho konania žalovaného, ktorým bolo žalobcovi znemožnené poberať z predmetu svojho vlastníctva úžitky vo forme nájomného, vznikla na strane žalobcu škoda predstavujúca ušlé nájomné vo výške 91.311,70 eur, za ktorú zodpovedá žalovaný a tento svoj nárok v konaní pred súdom prvého stupňa aj preukázal. Žalobca považuje rozsudok súdu prvého stupňa za nepreskúmateľný a arbitrárny aj v časti, v ktorej súd rozhodol o trovách konaniach. Žalobca žiadal, aby súd aplikoval § 150 O.s.p. a poukazoval pritom na okolnosti, ktoré ho viedli k uplatneniu práva na súde, spočívajúce predovšetkým v dlhotrvajúcom protiprávnom konaní žalovaného, ktorý neumožňoval žalobcovi užívať vlastný majetok. Nakoniec žalobca uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za rozhodnutie vydané v rozpore s §1 O.s.p.. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril svojim podaním z 16.05.2014 žalovaný , ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v súlade s § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť mu trovy odvolacieho konania, ktoré si súčasne aj v písomnom podaní vyčíslil. Žalovaný považoval odôvodnenie napadnutého rozsudku za zrozumiteľné a výstižné , čomu nasvedčovala aj polemika žalobcu so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Teda aj pre žalobcu boli dôvody rozhodnutia preskúmateľné. Podľa žalovaného sa prvostupňový súd venoval otázkam významným pre posúdenie veci a rozhodnutie vo veci. Nenaplnenie podmienky príčinnej súvislosti porušenia povinnosti a vzniku škody bolo dostatočným dôvodom na zamietnutie žaloby, preto pre splnenie náležitostí odôvodnenia postačovalo podľa žalovaného odôvodnenie, zamerané najmä na túto podstatnú otázku. Žalovaný mal za to, že v posudzovanom prípade nešlo o svojvôľu súdu prvého stupňa, pretože rozhodnutie je založené na posúdení splnenia podmienok vzniku nároku na náhradu škody a v rámci nich najmä príčinnej súvislosti, čo je bežným spôsobom posudzovania obdobných nárokov v činnosti súdov. Skutkové a právne závery súdu prvého stupňa považoval žalovaný za logické a odôvodnené. Podľa žalobcu z dôvodu, že obidve zmluvné strany nájomnej zmluvy mali vedomosť o faktickom stave - obmedzenej možnosti užívania pozemkov a túto skutočnosť výslovne uviedli aj v uzatvorenej nájomnej zmluve, neprichádzala do úvahy aplikácia § 673 občianskeho zákonníka, na ktorú žalobca poukazoval. Už na základe samotnej nájomnej zmluvy vzniklo nájomcovi právo predmet nájmu užívať za tých podmienok, ktoré nájomca akceptoval uzatvorením nájomnej zmluvy. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že vo viacerých svojich písomných a ústnych vyjadreniach spochybňoval rôzne aspekty celého nájomného vzťahu, od ktorého žalobca odvodzuje svoje nároky. Žalovaný rozporoval platnosť nájomnej zmluvy, nereálnosť jej plnenia, jej účelové uzatvorenie. Za preukázané preto žalovaný nepovažoval žalobcom tvrdenú nemožnosť odovzdať pozemky do užívania nájomcovi. Za preukázané je totiž možné považovať len zhodné tvrdenia podľa § 120 ods. 3 O.s.p.. Žalovaný sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa v tom, že v posudzovanom prípade nebola splnená podmienka príčinnej súvislosti medzi tvrdeným porušením povinnosti a vznikom eventuálnej škody. Pokiaľ by aj bol vzťah medzi žalobcom a nájomcom vyhodnotený tak, že nájomca nebol povinný platiť nájomné, išlo by o stav v súlade s nájomnou zmluvou, ktorú žalobca za týchto podmienok sám dobrovoľne uzatvoril. Žalobca mal vedomosť o tom, že v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy so spoločnosťou MaRS, s.r.o. sa na pozemkoch fyzicky nachádzajú stavby vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný mal za to, že ak prenajatiu pozemkov bránili stavby nachádzajúce sa na pozemkoch a napriek tomu žalobca uzatvoril s treťou osobou nájomnú zmluvu, v dôsledku čoho mu vznikla škoda, vznik tejto škody si spôsobil sám žalobca. Uzatvorením nájomnej zmluvy sa žalobca zaviazal na plnenie povinností, ktoré objektívne nebolo možné splniť. Nakoniec žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca sa mohol domáhať vysporiadania právneho vzťahu k stavbám podľa § 135c Občianskeho zákonníka, čo však nikdy neurobil. Žalovaný sa stotožnil aj so záverom súdu prvého stupňa, ktorý uviedol vo vzťahu ku aplikácii § 150 O.s.p. pri rozhodnutí o trovách konania, že žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa nie je v tejto veci daný, pretože náhrada trov konania sa posudzuje s ohľadom na výsledok konania a nie je možné prihliadať len na niektoré skutkové okolnosti veci. Otázka náhrady trov konania sa posudzuje podľa zásady úspešnosti v konaní.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške (po prepočte konverzným kurzom) 120.270,59 eur s príslušenstvom, ktorý odôvodnil tým, že je vlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v M. Ú. E. o celkovej výmere 3375 m2, na ktorých stoja budovy vo vlastníctve žalovaného užívané žalovaným bez platného povolenia k ich užívaniu, čím žalovaný obmedzuje vlastnícke právo žalobcu, ktorému takto uchádza nájomné z dojednaného prenájmu pozemkov. Žalovaný namietal, že povolenie užívať predmetné budovy, postavené na pozemkoch žalobcu, bolo rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia predĺžené do roku 2004. Z vykonaného dokazovania prvostupňový súd zistil a medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemkov par. č. XXXX/X,X,XX,XX,XX O. F. X. M..Ú.. E. tvoriacich jednotný uzavretý oplotený areál spolu s parkovacími plochami, skladovými priestormi a svojou povahou tvoriacimi jednoliaty prepojený celok. Žalovaný je výlučným vlastníkom stavieb ako administratívna budova súp. Č.. XXXX na P.. Č.. XXXX/X, R. V. F.. Č.. XXXX na P.. Č.. XXXX/XX, R. T. F.. Č.. XXXX na P.. Č.. XXXX/X, R. R. Ď. F. na P.. Č.. XXXX/X - vodovodná prípojka, kanalizačná prípojka, komunikácie, sklad UPC, káblová prípojka, plynová prípojka, oplotenie, tenisový a ďalšie. Súd prvého stupňa návrh žalobcu pre nenaplnenie jednej z podmienok nároku na náhradu škody a to príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a porušením povinnosti žalovaného užívať budovy na základe platného povolenia k ich užívaniu, zamietol.

Rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré v súlade s § 79 ods. 1 O.s.p. musia byť obsiahnuté v žalobnom návrhu, sú také okolnosti a údaje, ktoré sú nevyhnutné k zisteniu o čom a na akom podklade má súd vo veci rozhodnúť. Žalobca je povinný uviesť v žalobe také skutočnosti, ktorými pravdivo opíše skutok (skutkový dej), na základe ktorého uplatňuje svoj nárok a to v rozsahu umožňujúcom jeho individualizáciu . Právnu charakteristiku skutku, teda právne dôvody žaloby, nie je povinný žalobca v žalobe uvádzať. Opísanie rozhodujúcich skutočností žalobcom slúži k vymedzeniu predmetu konania po skutkovej stránke a právneho dôvodu žaloby, aj keď žalobca tento právny dôvod nie je povinný sám kvalifikovať. Škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Rozlišujú sa dva druhy škody a to skutočná škoda a ušlý zisk. Inštitút bezdôvodného obohatenia smeruje k odčerpaniu prostriedkov od osoby, ktorá ich získala niektorou zo skutkových podstát uvedených v § 451 a § 454 Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci dospel odvolací súd, vychádzajúc z rozhodných skutočností tak, ako ich uviedol žalobca ako aj zo skutkových zistení súdu prvého stupňa k záveru, že žalobca sa domáhal svojim návrhom voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia a súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď aplikoval na správne zistený skutkový stav ust. § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka a potom čo konštatoval nenaplnenie jednej z podmienok vzniku nároku na náhradu škody žalobu žalobcu zamietol. Žalobca totiž vo svojom návrhu poskytol súdu tvrdenia, podľa ktorých žalovaný obmedzuje jeho vlastnícke právo užívaním pozemkov, ktorých je majiteľom tak, že na týchto pozemkoch má žalovaný postavené budovy, ktoré vlastní , ktoré spolu s ďalšími pozemkami žalobcu tvoria funkčne prepojený a žalovaným oplotený areál. Posúdenie, či medzi účastníkmi vznikol vzťah z bezdôvodného obohatenia závisí jedine na naplnení znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy ( § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka). Predpokladom zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je potom protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému prišlo spôsobom aprobovaným zákonom. O obohatení možno hovoriť vtedy, ak prišlo buď k zvýšeniu aktív alebo ku zníženiu pasív, prípadne sa majetkový stav obohateného nezmenšil napriek tomu, že sa tak za bežných okolností malo stať. Bezdôvodne sa obohatí aj ten, kto bez právneho dôvodu užíva cudzí pozemok bez nájomnej zmluvy alebo iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec a prospech vzniká tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, aby zaplatiť úhradu za užívanie teda bez toho, aby sa jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo pozemky užívať, ako je to v tomto prípade. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o nulitnosti rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia z 10.01.1993 , ktorým malo byť predĺžené povolenie žalovaného užívať stavby postavené na pozemkom vo vlastníctve žalobcu, avšak s ohľadom na zmenu kvalifikácie právneho titulu je uvedené konštatovanie bez významu. Relevantným zostáva len zistenie, že žalovaný je vlastníkom stavieb postavených na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu a svoje budovy spolu s pozemkami, ktoré tvoria funkčný celok s pozemkami pod budovami v minulosti oplotil do jedného areálu. Majetkovým vyjadrením prospechu žalovaného je potom peňažná čiastka zodpovedajúca nájomnému vynakladanému obvykle v danom mieste a čase za porovnateľné nehnuteľnosti.

Na základe uvedeného bolo preto potrebné, aby odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktoré bolo postihnuté vadou podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., krajský súd zrušil a vrátil mu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa nanovo a podľa správneho zákonného ustanovenia posúdi zistený skutkový stav veci, vykoná dôkazy na zistenie výšky nájomného vynakladaného obvykle v danom mieste a čase za porovnateľné nehnuteľností (pozemky vo vlastníctve žalobcu nachádzajúce sa v oplotenom areály) ,prípadne iné navrhnuté dôkazy a v súvislosti s nimi tvrdenia účastníkov a znovu vo veci rozhodol.

O náhrade trov konania rozhodne v zmysle § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.