Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/364/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom tamtiež, proti odporcom: 1/ R. K., nar. XX.X.XXXX, 2/ H. O., nar. X.X.XXXX, obaja bytom P. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne 2/ Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, so sídlom v I., J. W. X/A, o zaplatenie 381,15 eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -231 zo dňa 1.decembra 2014 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e v časti, v ktorej bol návrh zamietnutý proti odporkyni v 2. rade a vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý v časti, v ktorej bol návrh zamietnutý voči odporcovi v 1. rade.

Účastníkom, vrátane vedľajšieho účastníka na strane odporkyne 2/, náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol (v celom rozsahu) návrh navrhovateľa. Vychádzal z toho, že právny predchodca navrhovateľa a odporca 1/ uzavreli 20.5.2005 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom zo strany veriteľa (právny predchodca navrhovateľa) došlo k jej vypovedaniu a tým aj k splatnosti úveru najneskôr 8.6.2006. Vzhľadom na to, že návrh na súd bol podaný až 30.11.2012, ide o uplatňovanie premlčaného nároku. Táto námietka bola výslovne vznesená vedľajším účastníkom na strane odporkyne 2/ a zároveň v zmysle § 5d zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa by bol okresný súd povinný skúmať premlčanie z úradnej povinnosti. Vo vzťahu k dohode o splátkovom kalendári z 25.10.2011 okresný súd konštatoval, že odporca 1/ túto neuzavrel, preto ani teoreticky v jej dôsledku nemôže dôjsť k začiatku plynutia novej premlčacej lehoty. Dotknutú dohodu podpísala iba odporkyňa 2/, avšak okresný súd nemal preukázané, že by táto platne pristúpila k záväzku odporcu 1/. Naopak, predmetný právny úkon považoval za absolútne neplatný. Podstatnou náležitosťou zmluvy o pristúpení k záväzku je totiž dojednanie zmluvných strán o povinnosti pristupujúceho dlžníka splniť dlh za (pôvodného) dlžníka, čo v dohode z 25.10.2011 absentuje. Zároveň okresný súd konštatoval, že daná dohoda je v rozpore s dobrými mravmi, keďže navrhovateľ, ako jej iniciátor, do zmluvných ustanovení zakomponoval dojednanie o splatnosti dlhu v splátkach s osobou označenou ako pristupujúca osoba s cieľom zvýhodniť svoje postavenie veriteľa. Z rozhodovacej činnosti je pritom okresnému súdu známe, že pri uzatváraní takýchto dohôd navrhovateľ nepoučuje osoby

označené ako osoby pristupujúce k záväzku o inštitúte pristúpenia k dlhu/záväzku a najmä o jeho právnych následkoch. Nadväzne v dôsledku absolútnej neplatnosti dohody o pristúpení k záväzku nie je odporkyňa 2/ pasívne legitimovaná v súdenej veci. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že účastníkom, vrátane vedľajšieho účastníka, ich náhradu nepriznal. V spore úspešní odporcovia si dotknutý procesný nárok neuplatňovali a vedľajší účastník ako subjekt, predmetom činnosti ktorého je ochrana spotrebiteľa, musí byť spôsobilý poskytnúť relevantnú pomoc spotrebiteľovi bezprostredne, a nie prostredníctvom advokáta. Následne trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka vyhodnotil ako neúčelné, t. j. také, ktorých náhrada sa nepriznáva.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote v časti, v ktorej bol návrh zamietnutý voči odporkyni 2/, podal odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal alternatívne jeho zmeny tak, že návrhu bude vyhovené, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Tvrdil, že dohoda z 25.10.2011 spĺňa všetky zákonné náležitosti platnej dohody o pristúpení odporkyne 2/ k záväzku odporcu 1/, čo vyplýva aj zo súhlasného prehlásenia zmluvných strán, že ide o slobodnú, vážnu, zrozumiteľnú, určitú a nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok prejavenú vôľu, vrátane prehlásenia o porozumení obsahu zmluvy. Z textu zmluvy vyplýva, že odporkyňa 2/ mala „jasnú vedomosť“, že pristupuje k záväzku, a k akému záväzku, pričom tento súčasne i uznala. V dôsledku uznania záväzku došlo k začiatku plynutia novej 10-ročnej premlčacej lehoty, a preto je návrh voči odporkyni 2/ uplatnený včas. Odvolateľ mal za to, že odporkyňa 2/ podpisom dohody z 25.10.2011 potvrdila, že uplatňovaný záväzok je záväzkom existujúcim. Dodal, že odporcovia dlžnú sumu nijako nenamietali, preto sa nestotožnil so záverom, že by on mal byť označovaný ako iniciátor dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu. V odvolaní navrhovateľ označil, resp. citoval viaceré súdne rozhodnutia, ktoré majú podporovať jeho vyjadrenia.

Vedľajší účastník na strane odporkyne 2/ žiadal napadnutú časť rozsudku okresného súdu potvrdiť. Poukazoval na správnosť záverov o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporkyne 2/ vzhľadom na neplatnosť jej pristúpenia k danému záväzku. Rovnako správnym je konštatovanie o neplatnosti dohody o uznaní záväzku pre rozpor s dobrými mravmi, keď navrhovateľ nekalou obchodnou praktikou sleduje značné zhoršené postavenie spotrebiteľa. Vedľajší účastník na strane odporkyne 2/ následne pripojil pomerne rozsiahle vyjadrenie k širším súvislostiam spotrebiteľskej ochrany so zameraním na otázky, ktoré sa objavujú v obdobných prípadoch ako súdená vec. Odporkyňa 2/ zostala v odvolacom konaní nečinná.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1, 2 písm. b/ O.s.p. (z toho titulu nedotknutým zostal rozsudok okresného súdu v nenapadnutej časti o zamietnutí návrhu voči odporcovi 1/) a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) v preskúmavanej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Podľa navrhovateľa k pristúpeniu odporkyne 2/ k záväzku odporcu 1/ malo dôjsť na základe dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z 25.10.2011. Z predmetnej písomnosti (č.l. 14) - v celom rozsahu pripravenej/naformulovanej výlučne navrhovateľom - však takýto záver nie je možné vyvodiť. Naopak, odvolací súd zdôrazňuje, že súčasťou dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z 25.10.2011 vôbec nie je dohoda veriteľa (navrhovateľ) a tretieho subjektu (odporkyňa 2/), že za dlžníka (odporca 1/) splní jeho peňažný záväzok; čo je podstatou pristúpenia k záväzku v zmysle § 533 Obč. zák.. V záhlaví predmetnej dohody - bod 1.3. - sa len konštatuje, že odporkyňa 2/ je „osobou pristupujúcou k záväzku podľa § 533 a nasl. zák. 40/1964 Zb.“ t.j., akoby k dohode veriteľa a „nového“/pristupujúceho dlžníka už došlo alebo malo dôjsť nejakým osobitným dojednaním, ktoré však nie je navrhovateľom ani len tvrdené, nieto ešte preukázané. Rovnako formuláciu „osoby uvedené v bode 1.2.a, alebo 1.3. tejto dohody sa zaväzujú splniť svoj záväzok voči veriteľovi v mesačných splátkach ...“, vymedzenú v bode 3.1. predmetnej dohody, na ktorú poukazuje i navrhovateľ, nemožno ani pri jej rozširujúcom výklade a rešpektovaní princípu zmluvnej voľnosti považovať za písomnú dohodu veriteľa a tretej osoby (odporkyňa 2/), že splní peňažný záväzok pôvodného dlžníka; osobitne ak tomuto dojednaniu predchádza názov „Forma splatenia záväzku“.

Na základe konštatovaného je nepochybné, že medzi navrhovateľom a odporkyňou 2/ nedošlo k uzavretiu platnej písomnej zmluvy o pristúpení odporkyne 2/ k záväzku odporcu 1/, v dôsledku čoho nie je odporkyňa 2/ pasívne legitimovanou v súdenej veci a návrh aj v časti smerujúcej voči nej musí byť zamietnutý. Krajský súd len pre úplnosť dodáva, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku mala byť trojstrannou dohodou veriteľa, pôvodného dlžníka a pristupujúceho dlžníka. Pôvodný dlžník - odporca 1/ R. K. je v zmluve ako zmluvná strana dokonca i označený, ale je nesporné, že zmluvu vôbec neuzatváral. Zmluva taktiež neobsahuje ani v najmenšom vysvetlenie dôsledkov inštitútu pristúpenia k záväzku. Zo všetkých týchto súvislostí, vrátane poznatkov (i odvolacieho) súdu z úradnej činnosti, je primeraným tiež konštatovanie okresného súdu o rozpore dotknutej dohody - pokiaľ by mala byť považovaná za dohodu o pristúpení záväzku - s dobrými mravmi, keďže nepochybne jej účelom je s využitím právnej negramotnosti druhej strany neprimerane a neoprávnene zvýhodniť dodávateľa - veriteľa.

Okresný súd vecne správne rozhodol i o náhrade trov prvostupňového konania, keď náležite aplikoval princíp úspechu v spore, návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov a tiež kritérium účelnosti vo vzťahu k trovám uplatňovaným vedľajším účastníkom na strane odporkyne 2/. Z hľadiska účelnosti uplatňovaných trov vychádzal i odvolací súd. V rámci odvolacieho konania právo na náhradu trov konania nevzniklo navrhovateľovi, ktorý bol v tomto štádiu konania neúspešný (§ 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.), odporkyni 2/ ktorá si náhradu trov neuplatnila a ani vedľajšiemu účastníkovi, ktorý si túto náhradu síce uplatnil, ale súvisiaci úkon právnej služby nemožno považovať za účelne vynaložený. V jeho časti, ktorá sa viazala k prejednávanému prípadu, sa v podstate obmedzil len na stotožnenie sa so závermi okresného súdu, čo rozhodne nemožno považovať za tak kvalifikovaný úkon, ktorý nemôže vykonať bezprostredne vedľajší účastník, ale musí na uvedené využiť právne služby advokáta. Hoci širším súvislostiam uvádzaným vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa nemožno uprieť určitú mieru racionality, nejedná sa o okolnosti bezprostredne nevyhnutné a účelné vo vzťahu k uplatňovaniu, resp. bráneniu práva v prejednávanom prípade.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné