Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-7-2013.pdf
PDF · 99.1 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/7/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1) R. K., nar. XX. X. XXXX a 2) H. O., nar. X. X. XXXX, obidvaja bytom P. XXX, okres I. T., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej 2) Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 381,15 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žaloba s a z a m i e t a .
Žalovanému 1), žalovanej 2) a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej 2) sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 30. 11. 2012, sa žalobca domáhal voči žalovaným zaplatenia 381,15 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 345,34 eura od 9. 12. 2006 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že žalovanú pohľadávku nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok, uzavretou dňa 8. 12. 2006 s P., a. s.. Postupca a žalovaný uzatvorili dňa 2. 6. 2005 zmluvu číslo XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Na základe zmluvy banka poskytla žalovanému peňažné prostriedky. Nakoľko žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, odstúpil postupca od zmluvy a vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 345,34 eura a riadneho úroku vo výške 35,81 eura. Žalovaná 2) uznala záväzok v dohode o uznaní záväzku a pristúpila k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka. Úrok z omeškania si uplatňuje dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 14. 6. 2013, žalobca uviedol, že dňa 20. 6. 2005 uzatvorila P., a. s. so žalovaným 1) zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb konta P., predmetom ktorej bolo otvorenie a vedenie bežného účtu a poskytovanie produktov a služieb konta v zmysle všeobecných obchodných podmienok banky pre depozitné produkty. Predmetom zmluvy bolo aj povolené prečerpanie zostatku účtu, v prípade splnenia podmienok stanovených bankou. Nakoľko žalovaný 1) splnil stanovené podmienky, banka mu poskytla povolené prečerpanie s úverovým rámcom vo výške 331,94 eura. Debetné operácie na účte pozostávajú z výberu hotovosti z bankomatu a príkazu na úhradu vo výške 3247,18 eura, poplatkov vo výške 33,73 eura a debetných úrokov vo výške 47,32 eura, kreditné operácie pozostávajú z prevodu peňažných prostriedkov na účet vo výške 2947,06 eura a kreditných úrokov vo výške 0,01 eura. Súčet debetných operácií na účte predstavuje 3328,23 eura, súčet kreditných operácií 2947,07 eura a ich rozdiel 381,15 eura.
Žalovaní 1) a 2) sa k podanej žalobe nevyjadrili.
Vedľajší účastník na strane žalovanej 2) vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 28. 11. 2014, uviedol, že v prejednávanej právnej veci ide o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Prvotný právny titul, od ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok, a to zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej poskytol žalovanému 1) povolené prečerpanie, je nevyhnutné podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, s poukazom na § 1 ods. 3 uvedeného zákona. Na základe zmluvy o úvere bola poskytnutá kreditná karta s úverovým rámcom. Zmluva o úvere však neobsahuje náležitosti požadované zákonom o spotrebiteľských úveroch a súčasne obsahuje viacnásobné neprijateľné zmluvné podmienky. Zmluva o úvere neobsahuje žiadne dojednanie o úrokoch a poplatkoch, absentuje v nej údaj o ročnej úrokovej sadzbe. Preto žalobca nemá nárok na zaplatenie úrokov a poplatkov. Pôvodný veriteľ vo všeobecných obchodných podmienkach všeobecne odkazuje, že oznámi informáciu, týkajúcu sa úrokovej sadzby, formou vývesiek v obchodných miestach alebo inou formou. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka, prípadne osobu pristupujúcu k záväzku a dlžník nemal žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Preto predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku. Ako neprijateľné sú obe zmluvné podmienky absolútne neplatné. Žalovaný 1) so žalobcom žiadnu dohodu neuzavrel, preto nemohlo dôjsť k predĺženiu premlčacej doby. V texte dohody nie je nikde výslovne uvedené prehlásenie žalovanej 2) o pristúpení k záväzku dlžníka, preto nemožno tvrdiť, že žalovaná 2) pristúpila platne k záväzku žalovaného 1) a dohodu je nutné považovať za nulitný právny akt. Preto namietal aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej 2). Z opatrnosti vzniesol námietku premlčania a navrhol podanú žalobu zamietnuť. V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal súdne pojednávanie v neprítomnosti žalobcu, žalovaných 1) a 2) a vedľajšieho účastníka na strane žalovanej 2), ktorým bolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne a včas doručené. Žalobca, žalovaní, ani vedľajší účastník na strane žalovanej 2), svoju neúčasť na súdnom pojednávaní neospravedlnili včas a dôležitými dôvodmi. Súd preto vo veci konal a rozhodol v ich neprítomnosti, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Právny zástupca žalobcu na súdnom pojednávaní na podanej žalobe trval. Navrhol podanej žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Poukázal na to, že dohoda o uznaní záväzku je platným právnym úkonom. V prípade zamietnutia žaloby navrhol, aby vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej 2) nebola priznaná náhrada trov konania, nakoľko jeho vstup do konania, ako aj úkony, ktoré v konaní vykonal, neboli úkonmi účelnými.
Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane žalovanej 2) na súdnom pojednávaní uviedol, že trvá na podanej námietke premlčania. Premlčacia doba je trojročná. V žalobe sa uvádza, že postupca odstúpil od zmluvy, úrok z omeškania je v žalobe uplatnený od r. 2006 a vychádzajúc z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky je zrejmé, kedy došlo k odpisu pohľadávky, pričom sa jednalo o december 2006. Preto je žalovaná pohľadávka premlčaná. Dohoda o uznaní záväzku je absolútne neplatný právny úkon. Navrhol preto podanú žalobu zamietnuť. Uplatnil si náhradu trov konania, ktoré odôvodnil tým, že v konaní nielen vzniesol námietku premlčania, ale aj iné námietky. Vedľajší účastník, tak ako každý iný účastník, má právo byť v konaní zastúpený advokátom.
Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zmluvou o bežnom účte, žiadosťou o poskytnutie kontokorentného úveru - flexikreditu, všeobecnými obchodnými podmienkami P., a. s. pre depozitné produkty, výpisom z účtovných kníh banky, dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, zmluvou o postúpení pohľadávok vrátane prílohy k zmluve, pokusom o zmier, výpisom z účtu žalovaného 1), zistiac nasledovný skutkový stav:
P., a. s. a žalovaný 1) uzatvorili dňa 20. 6. 2005 zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, predmetom ktorej bolo, okrem iného, otvorenie a vedenie bežného účtu, vydanie a používanie debetných platobných kariet, povolené prečerpanie na účte v prípade splnenia podmienok stanovených P., a. s. Podľa zmluvy bude povolené prečerpanie na účte automaticky, po splnení kritérií stanovených bankou. Dňa 5. 10. 2005 požiadal žalovaný 1) banku o poskytnutie kontokorentného úveru
- flexikreditu vo výške 10.000 Sk. Podľa čl. III. ods. 46) všeobecných obchodných podmienok P., a. s. pre depozitné produkty, P.., a. s. je oprávnená na základe ňou stanovených kritérií zriadiť k bežnému
účtu povolené prečerpanie. Povolené prečerpanie sa poskytuje na obdobie 12 mesiacov a začína plynúť dňom nastavenia povoleného prečerpania na bežnom účte.
Dňa 25. 10. 2011 podpísal žalobca a žalovaná 2) dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. V čl. 1.3 je uvedená osoba pristupujúca k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to žalovaná 2). Podľa čl. 2.1 dohody osoby uvedené v čl. 1.2 alebo 1.3 dohody uznávajú čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom P., a. s., číslo zmluvy: XXXXXXXXXX vo výške 345,34 eura a podľa čl. 3.1 sa zaväzujú splatiť záväzok v mesačných splátkach vo výške 50 eur. Dňa 8. 12. 2006 uzatvorili P., a. s. ako postupca a žalobca ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej, podľa prílohy, bolo aj postúpenie pohľadávky voči žalovanému 1) vo výške 11.482,70 Sk, a to istiny vo výške 10.403,82 Sk a úroku a príslušenstva vo výške 1078,88 Sk. Podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok bol dátum zatvorenia účtu 8. 6. 2006, dátum zrušenia limitu 19. 1. 2006 a dátum výpovede 29. 3. 2006.
Dňa 20. 9. 2012 vyzval žalobca žalovaných pokusom o zmier na úhradu dlžnej sumy vo výške 671,56 eura.
Z výpisu z účtu žalovaného 1) vo P., a. s., súd zistil, že posledná položka na účte bola zaúčtovaná dňa 8. 6. 2006 ako debetný úrok zinkasovaný, posledný výber z účtu bol vykonaný dňa 7. 10. 2005.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere ( § 497).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 25 ods. l zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30. 6. 2006 (ďalej len „zákon o SÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) zákona o SÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 1 ods. 3 zákona o SÚ, zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, nakoľko vedľajší účastník na strane žalovanej 2) vzniesol námietku premlčania, ktorú súd považoval za dôvodnú. V tejto súvislosti súd len okrajom uvádza, že, podľa zákonného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, je súd povinný od 1. 5. 2014 ex offo prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, preto, vzhľadom na skutočnosť, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 1) vznikol spotrebiteľský právny vzťah, bol povinný skúmať premlčanie žalovaného nároku aj z úradnej povinnosti. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu (P., a. s.) a žalovaným 1) bola dňa 20. 5. 2005 uzatvorená zmluva o bežnom účte, v ktorej si zmluvné strany dojednali, okrem iného, aj povolené prečerpanie na účte, v prípade splnenia podmienok stanovených bankou. Zo žiadosti o poskytnutie povoleného prečerpania mal súd preukázané poskytnutie povoleného prečerpania na bežnom účte vo výške 10.000 Sk, t. j. 331,94 eura. Poskytnutie kontokorentného úveru žalovanému 1) právnym predchodcom žalobcu vo výške 10.000 Sk žalovaní nespochybnili. Vzhľadom na charakter zmluvy, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 1), sa jednalo o spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V súlade s ustanovením § 1 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch sa na uzavretú zmluvu medzi žalovaným 1) a právnym predchodcom žalobcu vzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch, nakoľko sa jednalo o úver formou preddavku na účet žalovaného 1), a to na kreditnú kartu, čo vyplynulo z výpisu z účtu. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok mal súd preukázané, že k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 1) došlo najneskôr dňa 8. 6. 2006, ktorý je uvedený ako dátum zatvorenia účtu, pričom k výpovedi zmluvy, a v dôsledku toho aj k splatnosti úveru, došlo dňa 29. 3. 2006. Dátum zatvorenia účtu korešponduje aj s údajmi vyplývajúcimi z výpisu z účtu, kde je posledná účtovná položka uvedená dňa 8. 6. 2006. Žalobca iný dátum ukončenia zmluvného vzťahu netvrdil, ani nepreukázal. Nakoľko medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným 1) vznikol spotrebiteľský právny vzťah, v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sa dĺžka premlčacej doby spravuje občianskoprávnymi predpismi, teda je trojročná. Keďže k splatnosti dlhu došlo najneskôr dňa 8. 6. 2006 (t. j. dňom zatvorenia účtu, ktorému predchádzala výpoveď zmluvy) a žaloba bola podaná na súde dňa 30. 11. 2012, v čase podania žaloby už bol žalovaný nárok premlčaný. Pokiaľ aj žalobca poukazoval na uzavretie dohody o splátkovom kalendári a uznaní záväzku, v dôsledku ktorej malo dôjsť k pretrhnutiu plynutia premlčacej doby a začiatku plynutia novej premlčacej doby v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd uvedenú skutočnosť preukázanú nemal. Dohoda nebola uzavretá so žalovaným 1) ako dlžníkom zo záväzkového vzťahu, z ktorého si žalobca žalovaný nárok uplatnil. Dohodu podpísala len žalovaná 2), ktorá je označená v dohode ako osoba pristupujúca k záväzku. Z vykonaného dokazovania však súd mal preukázané, že dohoda o pristúpení k záväzku,
uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou 2) dňa 25. 10. 2011, je absolútne neplatný právny úkon. Na platnosť zmluvy, z hľadiska jej obsahu, je nevyhnutné, aby obsahovala podstatné náležitosti, bez ktorých vzniknúť nemôže. Podstatnou náležitosťou zmluvy o pristúpení k záväzku je dojednanie zmluvných strán o povinnosti pristupujúceho dlžníka splniť za dlžníka jeho peňažný dlh voči veriteľovi. Uvedené dojednanie v dohode absentuje, pričom podmienkou platnosti dohody je písomná forma. Žalovaná 2) je síce v dohode označená ako osoba pristupujúca k záväzku, avšak z dohody nevyplýva jej vôľa splniť za dlžníka jeho peňažný záväzok. Pokiaľ aj v článku 3.1 je uvedené, že osoby uvedené v článku 1.2 alebo 1.3 dohody sa zaväzujú splatiť svoj záväzok v splátkach, nepredstavuje uvedené dojednanie dojednanie o pristúpení k záväzku, ale len o forme jeho splatenia, ako je, napokon, aj zmluvné dojednanie označené. Súd mal tiež za to, že dohoda o pristúpení k záväzku je neplatná aj pre jej rozpor s dobrými mravmi. Žalobca ako iniciátor uzavretia dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zakomponoval do dohody dojednanie o splatení dlhu v splátkach osobou označenou ako osoba pristupujúca k záväzku, a to, podľa názoru súdu, s cieľom zvýhodniť svoje postavenie ako veriteľa, aby sa mohol domáhať uspokojenia svojho nároku nielen voči obligačnému dlžníkovi. Postup žalobcu pri uzatváraní dohody o uznaní dlhu a o splátkach je preto nekalou obchodnou praktikou. Súdu je z úradnej činnosti známe (z ďalších súdnych konaní, v ktorých vystupuje žalobca), že žalobca pri uzatváraní dohôd o uznaní dlhu a o jeho splácaní v splátkach nepoučuje osoby, označené ako osoby pristupujúce k záväzku, o inštitúte pristúpenia k záväzku a najmä o jeho právnych následkoch. Keďže dohoda o pristúpení k záväzku bola absolútne neplatná, žalovaná 2) nebola pasívne vecne legitimovanou v konaní. Aktívu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní mal súd preukázanú zo zmluvy o postúpení pohľadávok, uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom a P. Ú. X., a. s. ako postupcom dňa 8. 12. 2006.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V súlade s citovaným zákonným ustanovením vzniklo právo na náhradu trov konania v celom rozsahu úspešným žalovaným. Nakoľko žalovaní si náhradu trov konania neuplatnili, súd im náhradu trov konania nepriznal.
Súd vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej 2) nepriznal náhradu trov konania. Vedľajší účastník na strane žalovanej 2) je občianskym združením, predmetom činnosti ktorého, podľa predložených stanov združenia, je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník preto, vzhľadom na základný cieľ činnosti, za účelom ktorého bol zriadený, musí byť spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi relevantnú právnu pomoc v súdnych konaniach. Skutočnosť, že vedľajší účastník bol zriadený s cieľom ochrany práv spotrebiteľa predpokladá, že má zabezpečený dostatočný odborne spôsobilý personál na výkon činnosti, za účelom ktorej vznikol, a preto sú trovy konania, ktoré mu vznikli tým, že sa v súdnom konaní dal zastupovať advokátom, neúčelne vynaložené. V občianskom súdnom konaní súd môže priznať účastníkovi len právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd trovy konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, uplatnené vedľajším účastníkom na strane žalovanej 2), nepovažoval za vynaložené účelne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v štyroch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.