Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-99-2014.pdf
PDF · 127.01 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/99/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Pribinova 25, P.O.BOX 41, Bratislava, proti odporkyni: F.J. E., Z.. X.X.XXXX, B. H. XX, K., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: V. H. X. Q., H. I., Q. Q. Š. Z.. X, B., D.: XX XXX XXX, I. T.: P.. X. X., Q. Q. I. XX, B., o zaplatenie sumy 286,41 eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Návrh sa z a m i e t a.
II. Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
III. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov právneho zastúpenia v sume 62,91 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 8.12.2013, doručeným súdu dňa 11.3.2014, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 286,41 eur spolu 9 % ročným úrokom z omeškania od 25.5.2010 až do zaplatenia a náhradu trov konania, a to titulom pohľadávky zo zmluvy o revolvingovom úvere.
Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa písomne nevyjadrila.
Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (jedná sa o drobný spor), pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 8.12.2013, Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8000062157 zo dňa 10.4.2007, Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL Slovakia s.r.o., Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 10.4.2007, fotokópiou doručenky, Kartou klienta F. E. č. zmluvy 8000062157, oznámením o zosplatnení zo dňa 1.9.2009, vyjadrením vedľajšieho účastníka na strane odporkyne zo dňa 2.7.2015, ako aj oboznámením sa s celým obsahom spisového materiálu. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní. Súd vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou uzatvoril dňa 10.4.2007 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8000062157, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 2.389,96 eur,
ktorý úver spolu s úrokom sa odporkyňa zaviazala splatiť v 36 mesačných splátkach vo výške 132,78 eur, v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Odporkyňa sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 11, do uplatnenia práva navrhovateľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. do okamžitej splatnosti úveru zaplatila len sumu 4.451,31 eur. Pretože bola odporkyňa v omeškaní s úhradou splátky č. 34 o viac ako tri mesiace, navrhovateľ si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. okamžitú splatnosť úveru. Odporkyňa mala uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 328,77 eur dňa 25.5.2010. Túto sumu uhradila iba čiastočne vo výške 42,36 eur. Navrhovateľ si uplatňuje tiež zákonný úrok z omeškania.
Vedľajší účastník na strane odporkyne, vstúpil do konania svojím oznámením o vstupe dňa 30.12.2014. Navrhovateľ v konaní nevzniesol námietku neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania.
Vedľajší účastník na strane odporkyne vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 2.7.2015 uviedol, že Zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi účastníkmi dňa 10.4.2007 je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou, preto sa riadi režimom Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a vzťahujú sa na ňu ustanovenia § 52 ods. 1, 3 a 4 OZ, § 53 ods. 1 OZ, § 54 ods. 2 OZ, § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 2 písm. b) a § 4 ods. 1 z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Navrhovateľ má nárok na zaplatenie istiny úveru, ale bez poplatkov a úrokov za poskytnutie úveru. Všeobecné obchodné podmienky, ak sa majú stať súčasťou zmluvy, môže sa to udiať prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky. O netransparentnú inkorporačnú doložku ide aj vtedy, ak ju dodávateľ uvedie menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy. Neprijateľná inkorporačná doložka v danom prípade nemohla privodiť viazanosť Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré tvoria prílohu k zmluve. Vyhlásenie neplatnej inkorporačnej doložky má vo vzťahu k úrokom z úveru a ostatným poplatkom taký dopad, že úroky z úveru a ostatné poplatky obsiahnuté v obchodných podmienkach sa nestávajú súčasťou zmluvy. Obsah zmluvy v zmysle dodatkov a jej niektoré podmienky sa javia neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a teda neplatnými ex tunc. Spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Obsah zmluvy nebol individuálne dojednaný, nakoľko spotrebiteľ nemohol pred podpisom ovplyvniť jej obsah. Odporkyňa teda mohla iba podpísať, resp. nepodpísať zmluvu, ktorej súčasťou je aj dojednanie o úrokoch, poplatkoch a iné. Odporkyňa ako spotrebiteľ niekoľkonásobne preplatila požičanú istinu úveru a preto je plnenie uplatnené navrhovateľom v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ poskytol odporkyni úver 2.340,17 eur, odporkyňa navrhovateľovi zaplatila sumu 4.493,67 eur, preto nemá navrhovateľ s poukazom na § 3 ods. 1 a § 53 OZ nárok na zaplatenie žiadnej sumy od odporkyne. Vedľajší účastník poukazoval na to, že výška ročnej úrokovej sadzby revolvingu prevyšuje 30 %. Takáto dohoda o výške úrokov alebo odmeny za poskytnutie úveru sa prieči dobrým mravom a preto je podľa § 39 OZ neplatná. Navrhovateľ si v konaní uplatňuje neprimerane vysoké úroky a poplatky za poskytnutie úveru, svojou povahou ide o úžeru. Zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto sa predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Neobsahuje údaj podľa § 4 ods. 2 písm. e), g) a i) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru a výšku, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Navrhovateľovi by tak vzniklo právo iba na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov poskytnutých odporkyni, pretože odporkyňa vrátila navrhovateľovi sumu 4.493,67 eur, zanikla povinnosť odporkyne vrátiť finančné prostriedky v celej žalovanej výške, keďže si splnila svoj záväzok. Vedľajší účastník poukazoval tiež na nedostatky procesu kontraktácie Zmluvy o revolvingovom úvere, čoho následkom by bolo právo navrhovateľa požadovať vrátenie bezdôvodného obohatenia a právo odporkyne vzniesť námietku premlčania celého uplatneného práva. Inak je všeobecná premlčacia doba trojročná a navrhovateľ mal právo požadovať vrátenie poskytnutého úveru od 25.5.2010. Pretože návrh na súd podal až dňa 11.3.2014, celý jeho nárok je premlčaný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vedľajší účastník na strane odporkyne navrhoval, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia.
Predmetom konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 286,41 eur spolu 9 % ročným úrokom z omeškania od 25.5.2010 až do zaplatenia.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“) v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (t. j. ku dňu 10.4.2007), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 OBZ v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu 10.4.2007 (ďalej len „ZoSÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme; zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 a 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 10.4.2007, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci (1). Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (2).
Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 10.4.2007, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 10.4.2007, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 10.4.2007 zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy, e) práva spotrebiteľa podľa § 7.
Podľa § 4 ods. 4 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 10.4.2007, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Podľa § 4 ods. 5 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 10.4.2007, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 52 ods. 1 až 3 OZ v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy (1). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (2). Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3).
Podľa § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 OZ v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako veriteľ, predtým podnikajúci pod obchodným menom PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r. o., a odporkyňa ako dlžník uzavreli dňa 10.4.2007 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8000062157, na základe ktorej navrhovateľ odporkyni schválil revolvingový úver vo výške 144.000 Sk, t. j. 4.779,92 eur, z ktorého odporkyni poskytol úver 72.000 Sk, t. j. 2.389,96 eur, ktorý sa odporkyňa zaviazala splatiť v mesačných splátkach vrátane úroku vo výške 4.000 Sk, t. j. 132,78 eur. Ročná percentuálna miera nákladov za úver bola vo výške 67,87 %. Podľa karty klienta odporkyňa čerpala revolving v celkovej výške 2.340,17 eur. Odporkyňa zaplatila navrhovateľovi z poskytnutého revolvingového úveru celkom sumu 4.493,67 eur, pričom sa s plnením mesačných splátok dostala do omeškania. Oznámením o zosplatnení zo dňa 1.9.2009 upozornil navrhovateľ odporkyňu na možnosť zosplatnenia dlhu. Zosplatnenie bolo odporkyni oznámené dňa 30.3.2010.
Medzi účastníkmi konania vznikol uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere právny vzťah, ktorý je od svojho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 1 OZ, zákon č. 258/2001 Z.z.), keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 6 písm. d) OBZ) a zároveň navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a odporkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
Podľa znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v období od 1.4.2004 do 31.12.2007, teda v čase uzavretia predmetnej Zmluvy (zo dňa 10.4.2007), zmluva o úvere, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku, pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka výslovne nespadala. Z gramatického výkladu ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 by bolo možné dospieť k záveru, že úprava spotrebiteľských zmlúv a teda vo svojej podstate aj ochrana spotrebiteľa má svoje miesto len u zmlúv, ktoré sú upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, takýto výklad je však zjednodušený a nesprávny. Pri výklade tejto občianskoprávnej úpravy je potrebné rešpektovať skutočnosť, že táto úprava je implementáciou smerníc Európskych spoločenstiev. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Podľa čl. 1 ods. 1 smernice, účelom tejto smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov, ktoré sa týkajú nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom. Predmetná smernica definuje spotrebiteľskú zmluvu ako zmluvu uzatvorenú medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, a takto je potrebné vykladať aj predmetné ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka účinné do 31.12.2007. Smernica č. 93/13/EHS neurčila zmluvné typy, ktoré môžu mať povahu spotrebiteľskej zmluvy. Každá zmluva upravená zákonom, aj nepomenovaná zmluva, môže byť spotrebiteľskou zmluvou, ak vykazuje znaky určené smernicou. Vzhľadom na uvedené, právna úprava ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 nemá taxatívny charakter (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 157/2012 zo dňa 5.2.2013). Zmluva o revolvingovom úvere je preto vzhľadom na svoju povahu a postavenie zmluvných strán pri uzatváraní a plnení zmluvy, zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 Občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka), pretože špeciálna právna úprava, ktorou sú v danom prípade ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník. Vzhľadom na to, že predmetnou Zmluvou sa zaviazal poskytnúť veriteľ ako dodávateľ odporkyni ako spotrebiteľovi peňažné prostriedky vo forme úveru a odporkyňa ako spotrebiteľ sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, zmluva uzavretá medzi účastníkmi spĺňa základné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle z. č. 258/2001 Z.z.
Nakoľko zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 2 písm. a) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm. a) ZoSÚ údaj o výške dohodnutých úrokov. Na základe uzatvorenej zmluvy navrhovateľ poskytol odporkyni spotrebiteľský revolvingový úver v celkom sume 2.340,17 eur pri RPMN uvedenej v zmluve vo výške 67,87 % a odporkyňa sa zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v pravidelných splátkach vrátane úroku vo výške 132,78 eur. S obsahu predmetnej Zmluvy však nevyplýva konkrétna výška dohodnutých úrokov za poskytnutý revolvingový úver. Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy pritom v ustanovení § 4 ods. 5 výslovne upravuje, že veriteľ od spotrebiteľa nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Uvedenie výšky úrokov v zmluve o spotrebiteľskom úvere je pritom v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úrokoch ako aj ust. § 497 Obchodného zákonníka základnou obsahovou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedenie výšky dohodnutých úrokov je nevyhnutné preto, aby sa dlžník - spotrebiteľ dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa, prípadne iné poplatky. Pre splnenie tejto podmienky nestačí uvedenie iba výšky RPMN v zmluve.
Ustanovenie § 4 z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy t. j. 10.4.2007 ustanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a taxatívne ustanovuje náležitosti zmluvy. Absencia niektorých náležitostí nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ak už bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať (§ 4 ods. 4 zákona). Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy namiesto neplatnosti sankcionoval veriteľa tým, že od spotrebiteľa nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 5 zákona). Uvedenie výšky úrokov a poplatkov je jednou z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§4 ods. 2 písm. a) zákona).
V danom prípade navrhovateľ, napriek tomu, že ho v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno a bol na doplnenie opísania rozhodujúcich skutočností vyzvaný uznesením č. k. 22C/99/2014-23 zo dňa 13.2.2015 nepreukázal, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8000062157 zo dňa 10.4.2007 obsahovala údaj o výške úrokov za poskytnutý revolvingový úver. Vzhľadom na uvedené veriteľovi - navrhovateľovi, v zmysle ustanovenia § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, nebolo možné priznať úroky z úveru, ani iné poplatky, pretože neboli platne dojednané v písomnej forme. Navrhovateľ tak mal nárok iba na vrátenie sumy poskytnutých peňažných prostriedkov. Odporkyňa zaplatila z poskytnutého revolvingového úveru v celkovej výške 2.340,17 eur sumu až 4.493,67 eur, zaplatila teda viac ako bol oprávnený nárok navrhovateľa z predmetnej zmluvy, preto súd návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 286,41 eur spolu s úrokom z omeškania uplatneným vo výške 9 % ročne od 25.5.2010 do zaplatenia, ktorý bol rovnako uplatnený nedôvodne, zamietol.
Súd sa zaoberal tiež námietkou premlčania vznesenou vedľajším účastníkom na strane odporkyne, ktorý vo svojom písomnom vyjadrení poukazoval na to, že navrhovateľ mohol požadovať vrátenie úveru od 25.5.2010. Keďže však návrh podal na súd až dňa 11.3.2014, urobil tak po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby a jeho nárok je teda v celom rozsahu premlčaný.
Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Premlčané právo nemožno oprávnenému priznať, i keď premlčaním právo samo osebe nezaniká, iba sa oslabuje, a to práve tým, že sa privodzuje zánik vynútiteľnosti tohto subjektívneho práva. V dôsledku premlčania zaniká nárok, t. j. vynútiteľnosť prostredníctvom súdu, ale subjektívne právo trvá naďalej, avšak jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Splnený premlčaný dlh nemožno vymáhať späť z dôvodu bezdôvodného obohatenia. Účelom premlčania je jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadne svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov. Na predmetnú spotrebiteľskú vec vo vzťahu k premlčaniu pritom dopadá právna úprava občianskeho práva.
Vzhľadom na to, že v danom prípade, ako bolo vyššie uvedené ide o spotrebiteľský úver, majú v otázke premlčania prednosť ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení § 100 a § 101 Občianskeho zákonníka. Zmluva o revolvingovom úvere č. 80000062157 zo dňa 10.4.2007 je jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to v súlade s už vyššie uvedeným, vzhľadom na svoju povahu a postavenie zmluvných strán pri uzatváraní a plnení zmluvy. Na predmetnú spotrebiteľskú zmluvu tak vo vzťahu k premlčaniu dopadá právna úprava občianskeho práva.
V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinné od 1.1.2008, teda platné v čase zosplatnenia úveru, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka je preto potrebné považovať za „všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ.“ Citované ustanovenie ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Preto súd pri skúmaní otázky premlčania aplikoval občianskoprávnu úpravu premlčania, ktorá je priaznivejšia pre odporkyňu ako spotrebiteľa. Nič na tom nemení skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi veriteľom a odporkyňou je tzv. absolútnym obchodno - záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán.
Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý môže byť prítomný tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch.
Nemožno opomenúť ani ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Preto ani uzavretie absolútneho obchodno - záväzkového vzťahu, ktorý nepochybne je spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôže odchýliť od občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania, ktorá je na prospech spotrebiteľa ako žalovaného, na rozdiel od právnej úpravy premlčania v Obchodnom zákonníku. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie, preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej úpravy.
Aplikáciu občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania v spotrebiteľských zmluvách už potvrdila rozhodovacia prax súdov (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.1.2011, sp. zn. 5MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011, sp. zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.6.2013, sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012, uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.6.2013, sp. zn. I.ÚS 402/2013). Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva (premlčania), je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľa výhodnejšia.
Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom alebo iným právnym predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na zaplatenie zosplatneného úveru s príslušenstvom, ktoré právo sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka, keďže zákon pre uvedené právo neuvádza osobitnú (kratšiu alebo dlhšiu) premlčaciu dobu. Táto premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať (uplatniť) po prvý raz podaním návrhu na súde. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý je odvodený od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol.“ Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve. Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé na žalobu, t. j. keď možno podať návrh na začatie súdneho konania. Ak je splnenie dlhu stanovené na presne určenú dobu, tak pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodný okamih zročnosti dlhu, t. j. deň, keď mal dlžník splniť dlh, resp. začať s jeho plnením (doba splatnosti). Zročnosť dlhu môže byť určená dohodou, právnym predpisom alebo rozhodnutím príslušného orgánu.
V danom prípade v zmysle podaného návrhu, došlo k zosplatneniu úveru ku dňu 25.5.2010, všeobecná trojročná premlčacia doba tak začala plynúť dňa 26.5.2010 a uplynula dňa 27.5.2013 (pondelok), nakoľko posledný deň premlčacej doby, teda deň 26.5.2013, pripadol na nedeľu, a preto je jej posledným dňom najbližší nasledujúci pracovný deň. V súdenom prípade si navrhovateľ svoje právo na zaplatenie sumy 286,41 eur s príslušenstvom, voči odporkyni uplatnil na súde dňa 11.3.2014, teda zjavne po uplynutí trojročnej premlčacej doby, odo dňa zročnosti celej pohľadávky. Premlčanými tak sú aj uplatnené úroky z omeškania, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok. Premlčanie celého nároku navrhovateľa je tak druhým dôvodom pre zamietnutie návrhu navrhovateľa v celom rozsahu.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, avšak v konaní plne úspešnej odporkyni právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože si náhradu trov konania neuplatnila a podľa obsahu spisu jej v konaní ani žiadne trovy nevznikli.
Pokiaľ ide o náhradu trov vedľajšieho účastníka, právo na náhradu trov konania vzniklo v zmysle vyššie uvedeného aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval v konaní na strane úspešnej odporkyne. Súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne právo na náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 18.12.2014 (§ 13a ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. v platnom znení) po 23,24 eur, k tomu režijný paušál 8,04 eur (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.), za písomné vyjadrenie zo dňa 2.7.2015 (§ 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl.) po 23,24 eur, k tomu režijný paušál 8,39 eur (§ 16 ods. 3 cit.
vyhl.), celkom tak trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka predstavujú 62,91 eur. S poukazom na ustanovenie 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Predmetné trovy je navrhovateľ povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Súd v danom prípade dospel k záveru, že pomoc vedľajšieho účastníka odporkyni v spore bola účelná, keď vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 2.7.2015 poukázal na všetky nedostatky Zmluvy o revolvingovom úvere, jeho obrana odporkyne v spore bola účinná. Zastúpenie vedľajšieho účastníka na strane odporkyne advokátom bolo rovnako účelné, jeho písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 2.7.2015 bolo konkrétne, vzťahujúce sa na daný prípad.
Podľa ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p., sa ako vedľajší účastník môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Podľa § 24 veta prvá O.s.p., účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.
Podľa § 25 ods. 1 veta prvá O.s.p., ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.
Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, občianske združenie V. H. X. Q. má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane odporkyne (spotrebiteľov), pričom nemusí preukazovať právny záujem na jeho výsledku, pretože možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporkyne mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava ust. § 93 ods. 2 O.s.p. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne ustanovuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa § 137 ods. 1 O.s.p. patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, pričom ust. § 24 O.s.p. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Aj Najvyšší súd SR vo svojom uznesení sp. zn. 7 Cdo 93/2012, zo dňa 19. júla 2012 uviedol, že názor, podľa ktorého nie je možné považovať za účelne vynaložené trovy konania pozostávajúce z odmeny advokáta v prípade, ak právnická osoba, ktorá udelila plnú moc na zastupovanie v konaní advokátovi, zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním, alebo má aj vlastný právny útvar, by v konečnom dôsledku znamenala, že účastník konania, ktorý zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním alebo sám má právnické vzdelanie, musí znášať aj trovy právneho zastúpenia sám. Takýto výklad je v rozpore nielen s ustanovením § 25 ods. 1 O.s.p., ale aj v rozpore s ústavným princípom rovnosti účastníkov občianskeho súdneho konania. V predmetnej veci súd návrh navrhovateľa zamietol aj vzhľadom na právnu argumentáciu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne. Pretože bola odporkyňa v konaní v plnom rozsahu úspešná, súd navrhovateľa v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.