Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoCsp/43/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený advokátom JUDr. Ján Šoltés, Mýtna 48, Bratislava proti žalovanej: A. B., C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, zastúpená advokátskou kanceláriou JAKUBIS & PARTNERS s.r.o., so sídlom Zámocká 36, Bratislava, IČO: 50 990 365, v konaní o zaplatenie 712,05 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 30. marca 2023 č.k. -110

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o vyhovení žalobe a trovách konania.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Preskúmavaným rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu (Všeobecná úverová banka a.s., IČO: 31 320 155) sumu 712,05 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 205,00 eur od 29.4.2020 do zaplatenia a následne zo sumy mesačných splátok dlhu 41,00 eur špecifikovaných výrokom rozhodnutia, zamietol žalobu v prevyšujúcej časti a priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozhodol tak o pohľadávke žalobcu Všeobecnej úverovej banky a.s. proti žalovanej zo zmluvy o pôžičke č. 6237466 zo dňa 25.7.2016 uzavretej so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok, predmetom ktorej bolo poskytnutie sumy 1.500,00 eur (ďalej aj len „Zmluva“). Súd mal preukázané, že Všeobecná úverová banka a.s. sa k 1.1.2018 stala právnym nástupcom pôvodného veriteľa na základe Projektu rozdelenia zlúčením podľa notárskej zápisnice N 3283/2017, NZ 542015/2017, NCRIs 55029/2017 v spojení s opisom rozdelenia majetku. V priebehu odvolacieho konania došlo k postúpeniu nároku zo Zmluvy, ktorá bola predmetom sporu ku dňu 20.6.2023 na nového veriteľa Intrum Slovakia s.r.o.. O návrhu VÚB a.s. na zmenu žalobcu v zmysle po preukázaní splnenia podmienok odvolací súd rozhodol uznesením zo dňa 30. mája 2024 č.k. -157, právoplatným 16.6.2024 tak, že na miesto žalobcu vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. (ďalej aj len „žalobca“).

2. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že žalovaná mala svoj dlh zo Zmluvy uhradiť v 60-tich mesačných splátkach v hodnote 41,00 eur v celkovej sume 2.360,00 eur, z ktorého dlhu uhradila len 1.640,00 eur a pre porušenie povinnosti na riadnu a včasnú úhradu splátok dlhu počnúc 20.12.2019, veriteľ pristúpil k zosplatneniu záväzku k 19.4.2020, pričom neuhradená dlžná pohľadávka predstavovala 712,05 eur, úroky z omeškania žalobca žiadal od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení okamžitej splatnosti záväzku. Súd vzal do úvahy obranu žalovanej, ktorá sa bránila premlčaním nároku dôvodiac, že od času omeškania s úhradou prvej splátky uplynula trojročná

premlčacia doba, a súčasne namietala nesplnenie predpokladov zosplatnenia dlhu dôvodiac, že nebolo preukázané doručenie oznámenia veriteľa o okamžitej splatnosti dlhu, teda prejav vôle veriteľa voči žalovanej ako dlžníčke nenadobudol právne účinky.

3. Súd prvej inštancie v konaní aplikoval , ustaľujúc, že vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským, na ktorý sa vzťahujú tiež ustanovenia o spotrebiteľských úveroch, iných úveroch a pôžičkách v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy. Včasnosť uplatnenia nároku posudzoval v súlade s , prihliadajúc na ustálenú súdnu prax týkajúcu sa premlčania zosplatneného dlhu, berúc do úvahy podmienky zosplatnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy podľa v spojení s . Náležitosti spotrebiteľskej zmluvy posudzoval v súlade s , , . Po preskúmaní obsahu Zmluvy mal preukázané, že táto obsahuje všetky zákonom vymedzené náležitosti v zmysle , celkovú výšku a menu úveru 1.500,00 eur, celkovú čiastku na zaplatenie 2.299,20 eur, náklady spotrebiteľa 779,20 eur, hodnotu splátky 41,00 eur, počet splátok 60, so splatnosťou prvej splátky 20.8.2016 s termínom konečnej splatnosti 20.7.2021, pri hodnote RPMN zmluvy 23,75 % a priemernej hodnote RPMN 20,29 %. Dohodnutá úroková sadzba 19,90 % neprekračovala dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá v tom čase predstavovala 12,46 %, teda zodpovedala podmienkam dojednania zákonom ustanovenej najvyššej prípustnej odplaty podľa v spojení s , nar. vlády č. 87/95 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, s prihliadnutím na princíp hospodárnosti sa prednostne zaoberal uvedenou procesnou obranou skúmajúc, či došlo k zákonnému zosplatneniu pohľadávky z úveru v súlade s , . Konštatoval oprávnenie veriteľa na vykonanie takéhoto úkonu v zhode s dohodou obsiahnutou v článku 10 v bode 10.2. Zmluvy. Zistil splnenie podmienok v zmysle , keď veriteľ upozornil žalovanú na možnosť zosplatnenia s poskytnutím 15-dňovej na lehoty plnenie pre omeškanie s úhradou splátky 20.12.2019, no súčasne konštatoval, že nebolo preukázané doručenie samotného úkonu zosplatnenia v zmysle žalovanej. Pri hodnotení účinnosti tohto prejavu vôle voči žalovanej zohľadnil rozhodnutie Najvyššieho súdu SR , v zmysle ktorého bolo povinnosťou veriteľa preukázať, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle – úkonom vyhlásenia predčasnej splatnosti, o ktorých okolnostiach sa žalobcovi v konaní nepodarilo uniesť dôkazné bremeno. Z uvedeného dôvodu dospel k záveru, že k zosplatneniu dlhu pre nesplnenie podmienok vyžadovaných zákonnou úpravou , nedošlo, preto sa každá splátka dlhu premlčovala v zmysle samostatne. Konštatoval, že žalovaná uhradila poslednú splátku 22.11.2019 a do omeškania sa dostala až so splátkou splatnou 20.12.2019, pre ktorú začala plynúť všeobecná premlčacia lehota odo dňa nasledujúceho dňa a uplynula 21.12.2022. Žalobu žalobca podal včas dňa 24.11.2022, a teda nepremlčala sa ani najskôr splatná splátka uplatňovaného dlhu a teda ani ďalšie nasledujúce splátky splatné v nasledujúcom období, keď termín konečnej splatnosti dlhu bol 20.7.2021. Majúc za zistené, že zmluva obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti, posudzoval tiež splnenie povinností veriteľa skúmať bonitu spotrebiteľa s náležitou starostlivosťou. Pri posudzovaní splnenia povinností veriteľa konať s odbornou starostlivosťou schopnosť dlžníka splácať úver vychádzal z pojmového vymedzenia odbornej starostlivosti v písm. ú/ účinného v čase uzavretia zmluvy, prihliadajúc na hrubé porušenie povinností definované v citovaného zákona a predpoklady vyžadované na vyhodnotenie bonity spotrebiteľa podľa , , účinného v čase uzavretia zmluvy, v zmysle ktorých ustanovení bol veriteľ povinný posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi a tiež s ohľadom na údaje zistené z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých veritelia poskytujú údaje. V konaní mal zistené, že veriteľ vychádzal z priemerného mesačného zárobku žalovanej 600,00 eur, ktorý bol overený dopytom v Sociálnej poisťovni, z jej osobného stavu slobodná a bez vyživovacích povinností prihliadajúc na dopyt do registra NRKI poskytujúcich údaje o výške záväzkov dlžníka, z ktorých vyplynuli náklady žalovanej 299,00 eur, pri prepočítaní životného minima na žalovanú 198,09, pre účely posúdenia schopnosti splácať úver bola použitá suma 144,70 eur s výsledkom rozdielu príjmov a výdavkov 166,30 eur a do úvahy prichádzajúcou splátkou úveru 41,00 eur, na ktorú bola Zmluva uzatvorená. Zohľadňujúc uvedené, súd konštatoval, že veriteľ si splnil povinnosti vyplývajúce z a s náležitou starostlivosťou posudzoval bonitu žalovanej. Dospel tak k záveru, že nie sú žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov, uložil preto žalovanej povinnosť na zaplatenie dlžnej sumy splátok 712,05 eur s úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých mesačných splátok s prihliadnutím na návrh žalobcu, kedy najskorší dátum omeškania pre priznanie úrokov z omeškania bol 26.4.2020. V prevyšujúcej časti úrokov

z omeškania vzhľadom na absenciu zosplatnenia žalobu zamietol. Úroky priznal vo výške vyplývajúcej z nariadenia vlády SR č. vychádzajúc z hodnoty základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky 0,0 % zvýšenej o 5 percentuálnych bodov. Výrok o náhrade trov odôvodnil priznajúc žalobcovi ako procesne úspešnej sporovej strane nárok na náhradu trov v celom rozsahu.

4. Proti rozsudku podala v časti vyhovujúceho výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania žalovaná odvolanie, podľa jeho obsahu uplatňujúc odvolacie dôvody podľa a . Žiadala rozsudok v napadnutej časti zrušiť, vrátiť vec súdu na ďalšie konanie, prípadne žalobu v tejto časti zamietnuť a priznať jej plnú náhradu trov konania. V odvolaní tvrdila, že žalobca nemohol vyhlásiť splatnosť úveru a došlo k hrubému porušeniu povinnosti skúmať s odbornou starostlivosťou bonitu spotrebiteľa, čo má za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov, v ktorej súvislosti citovala v platnom znení, neprihliadajúc na čas uzatvorenia zmluvy. Zdôraznila, že povinnosťou veriteľa bolo skúmať náklady na zabezpečenie základných životných potrieb, peňažné záväzky, vyživovaciu povinnosť, ktoré informácie mal veriteľ získavať prostredníctvom interných alebo externých zdrojov nezávislých od spotrebiteľa a overovať informácie súvisiace s príjmom v Sociálnej poisťovni.

5. Žalobca VÚB a.s. vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na informácie a ich zdroje z ktorých vychádzal pri skúmaní bonity žalobkyne, keď vychádzajúc z účinného v čase podpisu Zmluvy, súčasťou dokumentácie boli informácie z bankového systému, úverového registra, výstupy zo Sociálnej poisťovne, porovnanie príjmov a výdajov u žalovanej , ktorá bola slobodná, bez vyživovacích povinností. Pri príjme klienta, uvažovanom životnom minime na žiadateľa 144,70, keďže žalovaná neuvádzala žiadne náklady spojené s bývaním, zistené mesačné splátky 289,00 eur, rozdiel medzi zisteným príjmom a výdavkami na úrovni 166,30, výška úveru i splátka požadovaného úveru 41,00 eur zodpovedali odbornému vyhodnoteniu finančnej situácie žalovanej pri zohľadnení PPI indexu v regióne, v ktorom žalovaná žila, ktorý bol pre miesto bydliska určený hodnotou 73,05 % životného minima.

6. Po podaní odvolania VÚB a.s. postúpila pohľadávku na Intrum Slovakia s.r.o., ku dňu 20.6.2023. Veriteľ doložil oznámenie o postúpení pohľadávky adresované žalovanej. Odvolací súd vyhovel návrhu na zmenu žalobcu uplatneného podľa . Vo vzťahu k zmene na strane žalobcu žalovaná namietala zákonnosť postúpenia lebo pôvodný žalobca nepreukázal zosplatnenie pohľadávky, nemohol preto postúpiť nárok na iný subjekt a podľa , bola podmienkou aj písomná výzva banky, napriek ktorej bol klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd po kladom posúdení včasnosti a procesnej prípustnosti podaného odvolania subjektom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa a contrario, v rozsahu danom , , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a prijal záver, že odvolanie nie je nedôvodné. Žiadny z uplatnených odvolacích dôvodov nebol naplnený, preto odvolací súd rozsudok v zmysle ako vecne správne potvrdil.

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26. júna 2024 v pojednávacej miestnosti č.dv. 210 na II. poschodí Krajského súdu v Košiciach, miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na úradnej a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zhode s .

9. Odvolacie dôvody neboli dané, pretože súd sa v odôvodnení rozsudku presvedčivo, zrozumiteľným spôsobom vysporiadal so všetkými podstatnými argumentmi procesných strán vychádzajúc zo správne a úplne zisteného skutkového stavu veci, ktorý vyhodnotil podľa správnej právnej normy a túto aj v súlade so zmyslom a účelom zákona interpretoval rešpektujúc ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo

vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (, , , a ).

10. Súd prvej inštancie vychádzajúc z princípu oficiality pri hodnotení obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zhode so tieto skúmal dôsledne, v odôvodnení sa s každou z podstatných námietok žalovanej vysporiadal venujúc pritom aj pozornosť vyhodnoteniu toho, či veriteľ postupoval s náležitou odbornou spôsobilosťou pri posúdení schopnosti žalovanej splácať spotrebiteľský úver. V tomto kontexte súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaná bola v priebehu konania zastúpená právnym zástupcom, v ktorom prípade sa na spotrebiteľa vzťahujú ustanovenia o koncentrácii konania (, ). Odvolateľka pri koncipovaní odvolania vychádzala z citácie právnej úpravy , , ktorá v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere nebola platná a účinná, teda na jej odvolaciu argumentáciu nie je možné prihliadať. Súd postupoval v súlade s právnou úpravou účinnou v čase uzavretia zmluvy, ku ktorému obdobiu aj definoval povinnosti veriteľa pri hodnotení schopnosti spotrebiteľa splácať úver.

11. Podľa , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách účinného v čase uzavretia zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

12. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách účinného v čase uzavretia zmluvy, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa , banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa , ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa , banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

13. V tomto odvolací súd poukazuje na zistenia, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal pri ustálení záveru, že veriteľ splnil povinnosti vyplývajúce mu zo zákonnej úpravy, ako vyplývajú z bodu 2.,63 odôvodnenia súdneho rozhodnutia, a ako sú tieto listiny obsahom súdneho spisu na č.l. 58 a nasl., keď je správny jeho záver, že všetky rozhodujúce skutočnosti pre vyhodnotenie o spôsobilosti žalovanej splácať úver boli riadne zistené a vyhodnotené.

14. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C 449/13 Ingrid Bakaus, poskytovateľ úveru musí v každom jednotlivom prípade s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam zvážiť, či informácie poskytnuté spotrebiteľom sú dostatočné pre posúdenie úveru a schopnosti spotrebiteľa, v tomto ohľade sa dostatočné uvedenie informácií môže líšiť od okolností, za ktorých dôjde k uzavretiu zmluvy, podľa osobnej situácie aj podľa čiastky úveru uvedenej v zmluve. Toto posúdenie je možné vykonať pomocou dokladov o finančnej situácii spotrebiteľa a nie je možné vylúčiť, aby poskytovateľ úveru zohľadnil aj znalosti o finančnej situácii záujemcu o úver. Len ničím nepodložené prehlásenie nemôže byť samo o sebe kvalifikované ako dostatočné, pokiaľ nie je podporené žiadnymi dokladmi.

15. Veriteľom vykonané zisťovanie o majetkových a osobných pomeroch žalovanej ako dlžníčky bolo vykonané na kvalifikovanej úrovni so zohľadnením príjmov a výdavkov, ktoré informácie ňou udávané za pravdivosť, ktorých nesie plnú zodpovednosť žalovaná, boli aj následne overené v dostupných registroch. Nemožno teda konštatovať žiadne zanedbanie povinností, v súvislosti s ktorými by bolo možné považovať úver za bezúročný či bez poplatkov, resp. v dôsledku ktorého by veriteľ strácal právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru.

16. V otázke vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru súd zaujal správny názor, že neboli splnené podmienky vyžadované v spojení s , lebo veriteľ neuniesol dôkazné bremeno, že jeho prejav vôle o zosplatnení úveru sa dostal do sféry dispozície žalovanej. Odvolacia námietka žalovanej, že nedošlo k zosplatneniu úveru je v tomto smere bez právneho významu, iba potvrdzuje skutkové a právne závery, na ktorých súd založil svoje rozhodnutie, a ktoré vychádzali z toho, že veriteľovi patrí právo len na zaplatenie splátok dlhu splatných do času vyhlásenia rozhodnutia súdu. Pokiaľ žalovaná potom, čo odvolací súd rozhodol o zmene na strane žalobcu po postúpení pohľadávky ku dňu 20.6.2023 poukazuje na skutočnosť, že neboli splnené všetky podmienky pre uvedené postúpenie, s jej argumentáciou rovnako nemožno súhlasiť. Žalovaná je preukázateľne v omeškaní s úhradou dlhu, na jeho úhradu bola opakovane vyzývaná ako vyplýva z odôvodnenia súdneho rozhodnutia, za ďalšiu takú výzvu je možné považovať aj doručenie žaloby, a k postúpeniu pohľadávky došlo po termíne konečnej splatnosti dlhu (dlh bol splatný 20. 7. 2021, suma žiadanej a priznanej istiny podľa výroku a odôvodnenia súdneho rozhodnutia má byť uhradená už splátkou splatnou 20.5.2021, vzhľadom na úhrady dlhu vykonané žalovanou do času podania žaloby), čím boli naplnené všetky zákonom vyžadované podmienky v zmysle zákona o bankách ako i , predpokladajúcich postúpenie pohľadávky voči spotrebiteľovi, ktorý je v omeškaní s jej splnením, a ktorá pohľadávka je splatná v celosti. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie s prihliadnutím na vyššie uvedenú argumentáciu ako zákonu zodpovedajúce a vecne správne potvrdil vrátane výroku o náhrade trov konania odrážajúceho zásadu zodpovednosti za procesný výsledok konania v súlade s .

17. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . Procesne neúspešnej odvolateľke nevznikol nárok na náhradu trov konania a tieto je povinná nahradiť v plnom rozsahu úspešnej protistrane (žalobcovi).

18. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).