Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cb-2-2022.pdf
PDF · 111.52 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-6Cb/2/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Stanislavou Padúchovou, v spore žalobcu GOLIAN s.r.o., IČO: 36 846 716, so sídlom Krčulova 1199/8, Brezno, práv. zast. JUDr. Marianom Holým, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie B. Němcovej 1/A, Brezno, proti žalovanému LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, IČO: 36 038 351, so sídlom Nám. SNP 8, Banská Bystrica, o zaplatenie 131.691,94 Eur, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 131.691,94 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 131.691,64 Eur od 31.12.2021 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.01.2022 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 131.691,94 Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom pozemkov v k.ú. A., zapísaných na LV č. XXXXX ako pozemky parc. C-KN č. XXXX/XX, C-KN č. XXXX/ XX, C-KN č. XXXX/XX, C-KN č. XXXX/XX, C-KN č. XXXX/X, C-KN č. XXXX/XX a C-KN č. XXXX/X. Pozemky sú čiastočne zastavané stavbami súp. č. XXXX - hala, súp. č. XXXX - klimat. sklad SŠ, súp. č. XXXX - manipulačná hala a súp. č. XXXX - sklad umelých hnojív, zapísanými na LV č. XXX na žalovaného. Nezastavané pozemky slúžia najmä ako prístupové cesty k týmto halám. Žalovaný užíval pozemky žalobcu na základe nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný listom zo dňa 28.11.2018 nájomnú zmluvu vypovedal, na základe čoho táto zanikla ku dňu 31.03.2019. Nájomné za užívanie pozemkov do 31.03.2019 zaplatil. Od 01.04.2019 žalovaný užíva pozemky naďalej bez uzatvorenej zmluvy. Užívaním pozemkov žalobcu bez právneho dôvodu vzniká žalovanému bezdôvodné obohatenie. Žalobca za účelom zistenia výšky peňažnej náhrady za užívanie pozemkov požiadal o trhové ocenenie prenájmu nehnuteľností, pričom podľa realitnej agentúry MONOPOL, s.r.o. odhadovaná ročná trhová hodnota prenájmu bola stanovená vo výške 52.000,- Eur. Žalobca však požaduje peňažnú náhradu vo výške pôvodne zmluvne dohodnutého nájomného vo výške 49.039,04 Eur ročne. Na základe toho žalobca požaduje bezdôvodné obohatenie od apríla 2019 do decembra 2019 vo výške 36.779,28 Eur, za rok 2020 vo výške 49.039,04 Eur. V roku 2021 žalovaný pozemky užíval od januára do augusta, čo predstavuje bezdôvodné obohatenie vo výške 32.692,69 Eur. Od septembra 2021 žalobca prevzal do nájmu jednu z hál na pozemku o výmere 582 m2. Ročné nájomné sa tak znížilo na sumu 39.572,80 Eur. Pozemky v tomto rozsahu užíval žalovaný od septembra 2021 a užíva ich doposiaľ. Do decembra 2021 tak pomerná časť bezdôvodného obohatenia je vo výške 13.190,93 Eur. Spolu za obdobie od apríla 2019 do decembra 2021 sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil o plnenie v hodnote 131.691,94 Eur. Žalovaný na výzvu o vydanie bezdôvodného obohatenia nereagoval, preto sa žalobca so svojím nárokom obrátil na súd. K žalobe pripojil: nájomnú zmluvu zo dňa 02.11.2019, výpoveď
nájomnej zmluvy zo dňa 28.11.2018, trhové ocenenie prenájmu nehnuteľností spoločnosti MONOPOL, s.r.o. zo dňa 01.12.2021,
2. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe vzniesol námietku premlčania. Premlčanie s poukazom na ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka namietal za obdobie od 01.04.2019 do 14.01.2020. Nestotožňoval sa s výškou bezdôvodného obohatenia. Podľa nájomnej zmluvy bola výška nájomného 16,26 Eur/m2/ rok, čo žalovaný považoval za cenu nereálnu a nezodpovedajúcu skutočnej hodnote nájmu pozemkov v danej lokalite a za daných podmienok. Žalovaný dlhodobo poukazoval na nevýhodnosť tohto zmluvného vzťahu, avšak zmluvné ustanovenia mu nedovolil zmluvu ukončiť skôr, iba ak pominul účel nájmu. K dohode o ukončení nájomného vzťahu nedošlo. Túto nevýhodnú zmluvu, v ktorej je nájomné pomaly vyššie ako je bežná kúpna cena pozemkov v danej lokalite, nemožno považovať za východisko k spravodlivému určeniu výšky obvyklého nájomného. V trhovom ocenení prenájmu nehnuteľností spoločnosti MONOPOL, s.r.o. nie je vysvetlený spôsob určenia výšky, absentuje porovnanie s ponukou nájmu porovnateľných pozemkov, preto ho žalovaný považuje za tendečné. Navrhol vo veci nariadiť znalecké dokazovanie za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty obvyklého ročného nájmu pozemkov.
3. Žalobca v podanej replike uviedol, že žalovaný nespochybňuje skutkový ani právny základ uplatneného nároku. Vznáša len námietku premlčania. V prípade bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniká sústavnou činnosťou, konaním alebo iným spôsobom nepretržite, premlčacia doba začína plynúť až potom, čo prestane vznikať. Bezdôvodné obohatenie sa považuje za jeden nárok a vzťahuje sa naň len jedna premlčacia doba. Nakoľko žalovaný má svoje budovy umiestnené na pozemkoch žalobcu stále aj v tomto čase, stále mu vzniká bezdôvodné obohatenie. V podstate v tomto prípade by bezdôvodné obohatenie prestalo vznikať až potom, čo by boli stavby z pozemkov žalobcu odstránené. Z toho vyplýva, že premlčacia doba v danom prípade ani nezačala plynúť. Ďalej uviedol, že nájomná zmluva uzatvorená medzi sporovými stranami sa ako zmluvný typ riadi Občianskym zákonníkom, avšak všetky vzťahy medzi účastníkmi zmluvy podliehajú režimu Obchodného zákonníka. Rovnako musí byť podľa Obchodného zákonníka posudzovaný aj vzťah vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia, podľa ktorého je premlčacia doba štyri roky. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 57/03 zo dňa 26.02.2004 a na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zn. IV. ÚS 214/04 zo dňa 13.12.2015. V tomto prípade ide o plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Nie je však dôvod prihliadať iným spôsobom na situáciu, ak žalovaný prijal plnenie celkom bez právneho dôvodu. Uplatnenú námietku premlčania preto považoval za bezpredmetnú. Na rozdiel od žalovaného je toho názoru, že uplatnenie bezdôvodného obohatenia vo výške podľa nájomnej zmluvy z roku 2009 nielenže odráža hodnotu pozemkov a reálnu možnosť výťažku z ich prenájmu, ale dokonca je o niečo nižšie ako by bolo možné pri prenájme dosiahnuť. Žalobcovi nie je známe, že by žalovaný kedykoľvek počas trvania nájomného vzťahu spochybňoval výšku nájomného. Žalovaný pozemky využíva pre stavby, ktoré sú využiteľné na komerčné využitie. Ak by bol žalovaný dostatočne aktívny a staral sa o svoj majetok, mohol mať zo stavieb aj naďalej výťažok. Je len jeho chybou aj k ďalšiemu prenájmu hál nepristúpil. Znalecké dokazovanie považuje za nadbytočné.
4. Žalovaný v duplike naďalej trval na námietke premlčania, avšak za dobu od 01.04.2019 do 13.01.2021. Pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa žalobca dozvedel o tom, že žalovaný získal na jeho úkor bezdôvodné obohatenie. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo 163/2018. K tvrdeniu žalobcu, že vzťah medzi sporovými stranami po ukončení nájomnej zmluvy sa musí riadiť Obchodným zákonníkom žalovaný uviedol, že práve ukončením zmluvného vzťahu prestal žalovaný vykonávať podnikateľskú činnosť tým, že prenajímal nehnuteľnosti. Inak budovy nevyužíval, čiže akákoľvek podnikateľská činnosť spojená s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa na pozemkoch žalobcu je vylúčená. Vzhľadom na to treba vzťahy medzi sporovými stranami po ukončení nájomného vzťahu posudzovať v zmysle Občianskeho zákonníka. Nestotožňoval sa s názorom žalobcu, že cena nájmu za m2 podľa nájomnej zmluvy odráža trhovú hodnotu nájomného. Cena v nájomnej zmluve bola v prvom rade určená dohodou, bez akýchkoľvek výpočtov resp. bez vypracovania relevantného ocenenia.
5. Písomným podaním zo dňa 20.06.2022 žalobca žiadal pripustiť zmenu žaloby.
6. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 07.10.2022 súd pripustil zmenu žaloby tak, že v ďalšom bude konať a rozhodovať o žalobe žalobcu domáhajúceho sa vydania rozsudku v znení: Žalovaný je povinný do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi 131.691,94 Eur spolu s 8-
percentným úrokom z omeškania ročne zo sumy 131.691,64 od 31.12.2021 až do zaplatenia a zaplatiť mu paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podanou žalobou, vyjadrením žalovaného k žalobe, replikou, duplikou, listami vlastníctva, nájomnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, výpoveďou nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ocenením spoločnosti MONOPOL, s.r.o., výzvou zo dňa 13.12.2021, pričom na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:
8. Na LV č. XXXXX, okres A., obec A., k.ú. A. sú zapísané o.i. nehnuteľnosti, a to pozemok C-KN č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, C-KN č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, C-KN č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, C-KN č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, C- KN č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, C-KN č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a C-KN č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2. V časti B je ako vlastník vedený žalobca v podiele X/X.
9. Na LV č. XXX, okres A., obec A., k.ú. A. sú zapísané o.i. nehnuteľnosti, a to stavba súp. č. XXXX - hala postavená na parc. C-KN č. XXXX/XX, stavba súp. č. XXXX - klimat. sklad SŠ postavená na parc. C-KN č. XXXX/XX, stavba súp. č. XXXX - manipulačná hala, postavená na parc. C-KN č. XXXX/XX a stavba súp. č. XXXX - sklad umelých hnojív, postavená na parc. C-KN č. XXXX/XX. V časti B je ako vlastník vedená Slovenská republika v podiele X/X a ako správca je vedený žalovaný.
10. Dňa XX.XX.XXXX žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzatvorili Nájomnú zmluvu podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetom nájmu boli nehnuteľnosti vedené na LVč. XXXXX, k.ú. A., a to: parc. C-KN č. XXXX/XX, C-KN č. XXXX/XX, C-KN č. XXXX/XX, C-KN č. XXXX/XX, C-KN č. XXXX/X, C-KN č. XXXX/XX a C-KN č. XXXX/X, spolu o celkovej výmere XXXX m2. 10.1. Podľa čl. II zmluvy, prenajímateľ prenajíma a nájomca preberá do nájmu nehnuteľnosti za účelom prevádzky podnikateľskej aktivity nájomcu. 10.2. Podľa čl. IV bod 1 veta prvá zmluvy, výška nájmu je určená dohodou zmluvných strán s odkazom na zákon č. 18/1996 Z.z. na sumu 49.039,04 Eur ročne + DPH. 10.3. Podľa čl. VI bod 1 zmluvy, nájomný vzťah môže byť ukončený formou výpovede, ktorá musí mať písomnú formu, a to na strane nájomcu, ak pominie účel nájmu.
11. Listom zo dňa 28.11.2018 žalovaný vypovedal nájomnú zmluvu vzhľadom k tomu, že prestal užívať predmet nájmu na prevádzku svojej podnikateľskej činnosti.
12. Spoločnosť MONOPOL, s.r.o. v ocenení zo dňa 01.12.2021 na základe vykonanej obhliadky určila trhovú hodnotu prenájmu nehnuteľností sumou 52.000,- Eur ročne.
13. Listom zo dňa 13.12.2021 žalobca vyzval žalovaného k zaplateniu bezdôvodného obohatenia vo výške žalovanej sumy.
14. Súd vo veci na deň 07.10.2022 nariadil pojednávanie. Právny zástupca žalobcu pred súdom poukázal na účel nájmu v nájomnej zmluve. Pozemky boli prenajaté na výkon podnikateľskej činnosti. Práve preto treba považovať tento vzťah za obchodnoprávny, a to aj napriek tomu, že nájomná zmluva bola uzatvorená podľa Občianskeho zákonníka. Žalovaný napriek vypovedaniu nájomnej zmluvy pozemky doposiaľ užíva, pretože stavby na pozemkoch stále stoja. Tieto stavby žalovaný prenajímal aj po 01.04.2019. V okrese Brezno je núdza o pozemky, na ktorých by bolo možné vykonávať podnikateľskú činnosť a napríklad v súčasnosti už sú ponuky vo výške 3,- a 4,- Eur za m2 mesačne. Žiadal, aby súd žalobe vyhovel. 14.1. Zástupca žalovaného pred súdom uviedol, že tým, že zo strany žalovaného sa ukončil prenájom nehnuteľností iným subjektom, žalovaný ukončil akúkoľvek podnikateľskú činnosť dňom 01.04. Zisky, ktoré žalovaný následne mal, jednalo sa tiež len o bezdôvodné obohatenie. Preto má žalovaný za to, že vzťah sa má riadiť Občianskym zákonníkom. Podľa názoru žalovaného je samotné nájomné neúmerne vysoké, z toho dôvodu bola aj zmluva ukončená. Logicky, ak by pre žalovaného bolo nájomné prijateľné, v tom prípade by v nájme pokračoval a nemusel by vypratávať stavby. Zo strany žalovaného to ale bolo
neekonomické. Navrhol, aby sa znalecky preukázalo v akej výške sa pohybujú nájmy v predmetných lokalitách.
15. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
16. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
17. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
18. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
19. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
20. Podľa § 458 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
21. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, podnik je výrobcom tovaru (výrobky, práce a služby), ktorý svoju podnikateľskú činnosť prevádzkuje samostatne na základe hospodárenia na vlastný účet; pritom na seba berie primerané hospodárske riziko.
22. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb., podnik je právnickou osobou; vystupuje v právnych vzťahoch vo svojom mene a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.
23. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb., podnik spravuje veci a majetkové práva zverené mu pri jeho založení, ako aj veci a majetkové práva nadobudnuté v priebehu podnikania.6) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/111/20180901> Veci a majetkové práva, ktoré podnik spravuje, sú majetkom štátu.
24. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 111/1990 Zb., podnik koná v mene vlastníka majetku, ktorý spravuje podľa odseku 1, v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy; obdobne je oprávnený konať v mene štátu vo veciach, ak vlastnícke právo štátu je sporné.
25. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 111/1990 Zb., podnik má právo majetok, ktorý spravuje, držať, užívať ho a nakladať s ním v súlade s právnymi predpismi; podnik nemôže týmto majetkom zabezpečovať záväzky tretích osôb.8) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/111/20180901> Majetok sa môže podniku odňať iba v prípadoch a za podmienok ustanovených zákonom alebo ak tak ustanoví medzinárodná zmluva.
26. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
27. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
28. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka, podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.
29. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
30. Podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka, premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
31. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
32. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
33. V prejednávanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 131.691,94 Eur Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
34. Medzi stranami sporu súd považoval za preukázané a nesporné, že sporové strany uzatvorili dňa XX.XX.XXXX nájomnú zmluvu, na základe ktorej žalobca prenajal žalovanému pozemky v jeho vlastníctve. Žalovaný zmluvu vypovedal, v dôsledku čoho došlo k ukončeniu nájmu. Zmluva zanikla ku dňu 31.03.2019. Žalovaný nájomné za užívanie pozemkov do 31.03.2019 zaplatil. Od 01.04.2019 žalovaný za užívanie pozemkov neplatil. Žalovaný proti uplatnenému právu žalobcu vzniesol námietku premlčania, v súvislosti s ktorou bola medzi sporovými stranami sporná skutočnosť, či sa na premlčanie vzťahuje Občiansky zákonník alebo Obchodný zákonník. Zároveň spornou skutočnosťou bola výška uplatneného nároku, ktorú žalobca odvodzoval z pôvodnej nájomnej zmluvy.
35. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, a to z nižšie uvedených dôvodov.
36. V súdenej veci išlo o prípad vydania bezdôvodného obohatenia titulom užívania pozemkov žalobcu žalovaným bez nájomnej zmluvy (či iného titulu oprávňujúceho pozemok žalobcu užívať), keď pôvodná nájomná zmluva zanikla ku dňu 31.03.2019. Užívanie cudzieho pozemku bez nájomnej zmluvy (či iného titulu) je plnením bez právneho dôvodu. Prospech vzniká tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenia bez toho, aby za to platil úhradu a bez toho aby sa teda jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať. Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba stíha vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom realizuje svoje vlastnícke právo. Nie je podstatné ani to, či prípadne komu prináša užívanie stavby zisk. Poskytnuté plnenie je plnením bez právneho dôvodu a bezdôvodne sa teda obohatil ten, kto je vlastníkom stavby na cudzom pozemku. Pod „užívaním cudzieho pozemku“ je potrebné chápať jeho zastavanie cudzou stavbou, nie užívanie samotnej stavby (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/186/2018 zo dňa 17.06.2019). Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že vzhľadom k tomu, že žalovaný v rozhodnom žalovanom období (po zániku nájomnej zmluvy) užíval pozemky žalobcu bez právneho dôvodu a za ich užívanie neplatil nájomné, získal na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný žalobcovi vydať. V tejto súvislosti súd na dôvažok dodáva, že hoci žalovaný je len správcom stavieb nachádzajúcich sa na pozemkoch žalobcu (vlastníkom stavieb je štát), ako štátny podnik vystupuje ako samostatná právnická osoba, ktorej bolo osobitným zákonom č. 111/1990 Zb., dané oprávnenie vystupovať v právnych vzťahoch samostatne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Žalovaný je tak v danom prípade zodpovednostným subjektom na vydanie bezdôvodné obohatenie.
37. Ďalej sa súd zaoberal vznesenou námietkou premlčania. V tejto súvislosti bolo potrebné predovšetkým zistiť, či právny vzťah sporových strán je vzťahom obchodnoprávnym alebo občianskoprávnym.
38. Obchodný zákonník inštitút bezdôvodného obohatenia neupravuje. Bezdôvodné obohatenie je komplexne upravené v Občianskom zákonníku, pričom sa uplatňuje nielen pre občianskoprávne vzťahy, ale aj pre obchodné záväzkové vzťahy. Len z toho, že určitý záväzkový vzťah je upravený len v Občianskom zákonníku nemožno vyvodzovať, že ide o vzťah občianskoprávny. Obchodným záväzkovým vzťahom môže byť aj vzťah, ktorý je kompletne upravený v inom zákone (napr. v
Občianskom zákonníku). Podstatné je, aby išlo o tzv. relatívny obchod v zmysle ust. § 261 odst. 1 a 2 Obchodného zákonníka, o tzv. absolútny obchod v zmysle ust. § 261 odst. 6 Obchodného zákonníka alebo o záväzkový vzťah, ktorému strany prisúdili povahu obchodného vzťahu písomnou voľbou práva podľa § 262 Obchodného zákonníka.
39. Súd posúdil právny vzťah sporových strán z bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu ako vzťah obchodnoprávny. Súd mal za to, že majetkový prospech, ktorého sa žalobca podanou žalobou domáhal, bol získaný na základe právneho vzťahu, ktorý zodpovedná vyššie citovanému ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. S poukazom na uvedené zákonné ustanovenie Obchodného zákonníka je nepochybné, že sa jedná o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi (sporové strany zapísané v Obchodnom registri) a zároveň, že s prihliadnutím na všetky okolnosti ide o záväzkový vzťah týkajúci sa podnikateľskej činnosti sporových strán. Uvedenú okolnosť súd vyvodil zo skutočnosti, že stavby ma pozemkoch žalobcu žalovaný pre vlastné potreby nevyužíval, ale ich prenajímal (dokonca jednu zo stavieb prenajal v roku 2021 aj žalobcovi), a teda v súvislosti s tým vykonával podnikateľskú činnosť.
40. Obchodný zákonník obsahuje kogentnú a ucelenú úpravu problematiky premlčania (§ 387 až 408), ktorá dopadá aj na bezdôvodné obohatenie. Z uvedeného dôvodu je v obchodných záväzkových vzťahoch vylúčené použitie ustanovení o premlčaní podľa Občianskeho zákonníka. Komplexná úprava určitého inštitútu v Obchodnom zákonníku je nezávislá od úpravy totožného inštitútu v Občianskom zákonníku. Ustanovenie ust. § 391 až 397 Obchodného zákonníka majú v pomere k ust. § 107 Občianskeho zákonníka povahu lex specialis, nie naopak (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 70/2018 z 20.júna 2018).
41. Vzhľadom na uvedené súd považoval námietku premlčania za nedôvodnú. Žalobca uplatnil nárok za obdobie od apríla 2019 do decembra 2021. Žaloba bola podaná dňa 14.01.2022, t.j. pred uplynutím 4-ročnej premlčacej doby.
42. Napokon sa súd zaoberal uplatnenou výškou bezdôvodného obohatenia. Žalobca vyúčtoval bezdôvodné obohatenie sumou 131.691,94 Eur. Pri výpočte vychádzal z výšky nájomného dohodnutého v nájomnej zmluve. Podľa ustálenej judikatúry je majetkovým vyjadrením prospechu získaného užívaním cudzej veci bez právneho dôvodu peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným obvykle v danom mieste a čase za užívanie veci, ktorú by bol nájomca za obvyklých okolností povinný plniť podľa nájomnej zmluvy. Súd akceptoval žalobcov výpočet výšky bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti súd podotýka, že nájomné bolo v zmluve dohodnuté s odkazom na zákon č. 18/1996 Z.z. vo výške 49.039,04 Eur ročne + DPH. Nájomná zmluva bola uzatvorená dňa 02.11.2009, pričom výška nájomného sa počas trvania zmluvného vzťahu nezmenila. Je všeobecne známe, že nájomné sa postupom rokov zvyšuje, preto len ťažko možno predpokladať, že by obvyklé nájomné s odstupom 10 rokov bolo nižšie. Napokon aj žalobca predložil súdu listinný dôkaz, ktorým preukázal, že trhové nájomné sa zvýšilo až na 52.000,- Eur. Podľa názoru súdu je tak v okolnostiach danej veci spravodlivé a logické, aby výška bezdôvodného obohatenia vychádzala z výšky nájomného ako pri riadnom priebehu udalostí, teda za situácie, ak by žalovaný mal so žalobcom naďalej riadne uzatvorenú nájomnú zmluvu. Ak žalovaný navrhol vo veci nariadiť znalecké dokazovanie za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty obvyklého nájmu pozemkov, súd takýto dôkaz nevykonal. Znalecké dokazovanie podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (CSP) možno nariadiť len v prípade, ak je potrebné posúdiť určité skutočnosti, na ktoré treba vedecké poznatky. O takýto prípad však súdenej veci nešlo. Naviac súd zdôrazňuje, že žalovanému nič nebránilo, aby obdobne ako žalobca predložil súdu dôkazy o obvyklej výške nájomného.
43. Žalobca uplatnil bezdôvodné obohatenie za obdobie od apríla 2019 do decembra 2021, ktoré vyčíslil: od apríla do decembra 2019 vo výške 36.779,28 Eur, za rok 2020 vo výške 49.039,04 Eur, od januára do augusta 2021 vo výške 32.692,69 Eur a od septembra do decembra 2021 vo výške 13.190,93 Eur. To spolu predstavuje sumu 131.701,94 Eur. Žalobným návrhom si však žalobca uplatnil sumu nižšiu, preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 131.691,94 Eur.
44. Nakoľko sa žalovaný nesplnením peňažného záväzku dostal do omeškania, súd žalobcovi priznal aj úrok z omeškania odo dňa 31.12.2021, t.j. po uplynutí lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia, kde žalobca predpokladal doručenie výzvy žalovanému dňa 16.12.2021 (pozn. súdu; výzva bola žalovanému doručená dňa 15.12. 2021), až do zaplatenia. Výška úroku z omeškania bola v zmysle § 369 ods.
2 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania, zvýšenej o 8 percentuálnych bodov. Zároveň súd priznal žalobcovi podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40 Eur.
45. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu súd priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP) v nadväznosti na ich vyčíslenie žalobcom.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, na Okresný súd Brezno (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).