Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20S-96-2022.pdf
PDF · 70.98 KB
Case nature
Subarea
20S/96/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudkýň Mgr. Moniky Hrašnovej a JUDr. Eriky Tischlerovej, v právnej veci žalobcu: IMA INVEST s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 41, 953 01 Zlaté Moravce, IČO: 36 520 349, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. René Hudzovič, s.r.o., so sídlom Štefánikova trieda č. 49 , 949 01 Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 101544788/2022 zo dňa 24.5.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, t a k t o
rozhodol:
Súd p r i z n á v a správnej žalobe odkladný účinok, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 20 S/96/2022.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 20.7.2022, doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.7.2022, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101544788/2022 zo dňa 24.5.2022, ktorý svojim rozhodnutím v zmysle § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100220755/2022 zo dňa 3.2.2022, ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu rozdiel dane v sume 179.126,59 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie roku 2011.
Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol, aby správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia daňového úradu, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo a tieto rozhodnutia zrušil.
Žalobca okrem iného požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pričom v tejto súvislosti dôvodil najmä tým, že správca dane ako aj žalovaný sa dopustil závažných pochybení a rozhodovali arbitrárne (ktoré skutočnosti sú v žalobe preukázané), pričom žalobcovi pri bezprostrednom vymáhaní sumy vo výške 179.126,59 Eur titulom vykonateľného rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane na dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2011 hrozí závažná ujma. Žalobca aktuálne zamestnáva cca 20 zamestnancov s tým, že mesačná suma mzdových nákladov na jednotlivých zamestnancov je vyššia ako 30.000 Eur. Okrem toho je žalobca povinný priebežne uhrádzať aj splatné záväzky voči svojim dodávateľom, vrátane dodávky jednotlivých médii, napr. elektrina cca 14.000 Eur mesačne a plyn cca 12.000 Eur mesačne. Toto konanie, nie je jediným súdnym konaním, ktoré žalobca vedie proti žalovanému. Žalobca totiž na Krajskom súde v Trnave proti žalovanému vedie aj konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného vo veci dorubeného rozdielu dane na dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2010, ktoré konanie je vedené pod sp.zn. 20S/98/2021 a konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného vo veci dorubeného rozdielu dane na
dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2013, ktoré konanie je vedené pod sp.zn. 14S/15/2022. Priznania odkladného účinku žaloby sa žalobca domáhal aj v konaní sp.zn. 20S/98/2021. Jeho návrhu však nebolo vyhovené, a to jednak z dôvodu, že žalobca nepreukázal náklady na výplaty svojich zamestnancov a tiež aj z dôvodu, že žalobca nepreukázal existenciu hrozby prípadnej exekúcie, resp. vymáhania nároku zo strany daňového úradu. Vzhľadom na to, že nebolo vyhovené jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, bola mu uložená pokuta vo výške 18.544,50 Eur a následne bolo zriadené na jeho nehnuteľný majetok záložné právo. Daný postup žalovaného bude identický aj pokiaľ ide o nedoplatok dorubený za rok 2011 prejednávaný v tomto konaní.
4. Žalovaný s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nesúhlasil vo svojom vyjadrení k žalobe, pretože žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú.
5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Podľa § 186 ods. 1 a ods. 2 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy (1). Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (2).
7. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
8. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
9. Odkladný účinok správnej žaloby upravený v ustanoveniach § 184 až § 189 SSP predstavuje jeden z právnych inštitútov správneho súdneho konania, ktoré majú zabezpečiť efektívnu ochranu zo strany súdu, tak aby jeho rozhodnutie mohlo byť nielen formálnym, ale i materiálnym prostriedkom ochrany práv a právom chránených záujmov úspešného žalobcu. Podstatou odkladného účinku je zabezpečenie takého stavu, pri ktorom by súdom preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy nevyvolávali žiadne právne účinky vrátane takých, ktoré by ich zrealizovaním boli považované za skonzumované. Z povahy veci je tak nesporné, že odkladný účinok má zabezpečiť materiálnu ochranu právam a oprávneným záujmom úspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy žiadnymi ich účinkami alebo následkami. Odkladný účinok správnej žaloby má predbežný, zabezpečovací a dočasný charakter a predstavuje určitý ekvivalent neodkladných a zabezpečovacích opatrení v civilnom sporovom konaní a neodkladných a iných opatrení v civilnom mimosporovom konaní. Oproti týmto opatreniam podstatou odkladného účinku je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Dôvodmi priznania odkladného účinku vymedzenými v § 185 písm. a) SSP je hrozba závažnej ujmy spojená s okamžitým výkonom alebo inými následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe je len hrozba, teda nevyžaduje sa aj naplnenie príslušného následku, ktorým môže byť závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba uvedených následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým (nestačí v budúcnosti možným) výkonom správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. (I. ÚS 53/2018)
10. Súd na základe dôvodov uvedených v žalobcom podanom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. § 185 písm. a) SSP, nakoľko rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava, možno bez ďalšieho považovať za rozhodnutie, okamžitým výkonom ktorého by žalobcovi hrozila závažná ujma súvisiaca s výškou vymáhanej sumy, ktorá by pre žalobcu mohla mať likvidačný charakter. Ide o hrozbu značnej finančnej škody, pričom takáto hrozba je jedným z dôvodov predpokladaných procesným predpisom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, preto súd návrhu žalobcu vyhovel tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
11. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SPP).