Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19Cb-290-2014.pdf
PDF · 107.67 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cb/290/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: Maroš Durnek, s miestom podnikania Veľká Bytča, Kolárovská 1029/6, Bytča 014 01, IČO: 41 015 045, právne zastúpeného: JUDr. František Feník, advokát, so sídlom Predmestská ul. č. 25, 010 01 Žilina, proti žalovanému: EKO INTERIÉR, s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 78/C, Lietavská Lúčka 013 11, IČO: 36 422 291, o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 9.268,48 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 9.268,48 EUR spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 750,- EUR od 30.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.500,- EUR od 2.2.2013 do zaplatenia, s 8,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.140,48 EUR od 30.7.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 2.878,- EUR od 12.1.2014 až do zaplatenia a priamo na účet právneho zástupcu žalobcu nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 556,- EUR a trovy právneho zastúpenia v sume 1.310,95 EUR, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou, ktorá bola doručená dňa 26.8.2014 žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 9.268,48 EUR z titulu dlžnej ceny zrealizovaného plnenia, ktoré bolo vyúčtované samostatnými faktúrami, a to faktúrou č. 01/2012 v sume 2.045,69 EUR splatnou 29.1.2013, z ktorej zostala neuhradená časť v sume 750,- EUR, faktúrou č. 02/2013 vystavenou na 1.500,- EUR splatnou 1.2.2013, faktúrou č. 03/2013 vystavenou na 4.140,48 EUR splatnou 29.7.2013 a faktúrou č. 05/2013 vystavenou na sumu 2.878,- EUR splatnou 11.1.2014. Žalovaný uvedené pohľadávky žalobcu nezaplatil, hoci bol na ich zaplatenie výzvou z 21.3.2014 cestou už právneho zástupcu žalobcu vyzývaný, avšak bezvýsledne. Uplatnený úrok z omeškania za oneskorenú úhradu uvedených peňažných záväzkov upresnil žalobca na výzvu súdu 20.10.2014 svojím podaním zo dňa 4.11.2014 tak, že žiadal priznať 8,75 %-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 750,- EUR od 30.1.2013 do zaplatenia a zo sumy 1.500,- EUR od 2.2.2013 do zaplatenia, 8,50 %-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 4.140,48 EUR od 30.7.2013 do zaplatenia a 8,25 %-ný úrok z omeškania ročne zo sumy 2.878,- EUR od 12.1.2014 až do zaplatenia.
Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej. Na odôvodnenie odporu žalovaný uviedol, že návrh nie je dôvodný. Nie je pravdou, že žalobca po skončení Zmluvy o dielo pokračoval vo vykonávaní prác v podmienkach dohodnutých v predmetnej Zmluve o dielo. Vykonávanie prác žalobca uskutočňoval na základe osobitnej dohody s konateľom p. Z. K., pretože v čase vykonávania prác, teda v roku 2013 žalovaný nemal dostatok finančných prostriedkov, čo bolo dôvodom, že nebola uzatvorená nová Zmluva o dielo. Predmetom osobnej dohody bolo, že žalobca dostane za prevedené práce zaplatené najneskôr do dvoch rokov od ich vykonania za podmienky, že faktúry budú obsahovať všetky
náležitosti stanovené zákonom a vykonané práce budú prebraté konateľom spoločnosti, s čím žalobca súhlasil, pretože v prípade nesúhlasu by mu neboli konateľom žalovaného prideľované fakturované práce. Práce vyúčtované faktúrou č. 02/2013 neboli prevedené, dôkazom čoho je predmetná faktúra, ktorá neobsahuje žiadne doklady preukazujúce vykonanie prác, napríklad montážny list a podobne. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a tvrdil, že neuplynula doba splatnosti uvedených faktúr.
Na vznesenú procesnú obranu reagoval žalobca písomným vyjadrením podľa jeho podania zo dňa 18.1.2015, v obsahu ktorého uviedol, že žiadna dohoda, podľa ktorej by mal dostať žalobca za zrealizované práce zaplatené do dvoch rokov, uzatvorená nebola. Žalovaný obdržal faktúry a v prípade, že by takáto dohoda o zaplatení do dvoch rokov uzatvorená medzi účastníkmi bola, mal túto skutočnosť namietať, čo však neučinil, a to ani na výzvu na zaplatenie uvedených faktúr, ktorú mu žalobca adresoval listom z 21.3.2014.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, štatutárneho zástupcu žalovaného, výsluchom svedka p. Z. K., nar. X.X.XXXX, oboznámením listinných dôkazov: písomným vyhotovením Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom zo dňa 10.7.2011, písomným vyhotovením faktúr žalobcu č. 01/2013, 02/2013, 03/2013 a 05/2013, výzvou žalobcu adresovanou žalovanému zo dňa 21.3.2014 a dokladom o jej odoslaní žalovanému, výňatkom z elektronickej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 3. a 4.11.2015 a prílohou - Uznaním dlhu a Dohodou o zaplatení dlhu, faktúrou č. 04/2012 vrátane jej príloh, tak ako je v spise súčasťou prílohovej obálky spisu na č.l. 49 a celým spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 10.7.2011 uzatvoril žalobca ako zhotoviteľ so žalovaným ako s objednávateľom Zmluvu o dielo, ktorej písomné vyhotovenie je v spise na č.l. 5 a 6. V dohodnutej dobe plnenia, teda od 10.7.2011 do 10.7.2012 sa zaviazal žalobca vykonávať pre žalovaného dojednaný predmet zmluvy, tak ako vyplýva z článku II., a to montážne práce výrobkov, ktoré má objednávateľ vo svojom portfóliu. Podľa článku IV. bod 1 si zmluvné strany dohodli cenu plnenia, ktorá bola stanovená v zmysle cenníka montáží. V článku V. bod 1 si zmluvné strany dohodli, že cena za vykonané práce sa bude vyplácať na základe faktúry za nasledovných podmienok:
- vždy po ukončení montáže odovzdá montážnik podpísaný a vyplnený preberací a odovzdávací protokol a montážny list vedúcemu divízie produkcie,
- vedúci divízie produkcie potvrdí kvalitu montáže a pridelí bonus a tento následne zaznačí v montážnom liste, vrátane potvrdenia sumy celkom za montáž, razítkom ukončené,
- takto potvrdený montážny list odovzdá vedúci divízie produkcie montážnikovi v komunikačnom centre spoločnosti,
- montážnikovi slúži potvrdený montážny list ako podklad na fakturáciu a zároveň ako príloha faktúry,
- montážnik vystaví faktúru so 14-dňovou splatnosťou, túto odovzdá na kontrolu vedúcemu divízie a produkcie.
Žalobca vystavil na žalovaného faktúry č. 01/2013 splatnú 29.1.2013 za montáž kuchynských liniek, vstavaných skríň a dverí znejúcu na 2.045,69 EUR /č.l. 11/, faktúru č. 02/2013 splatnú 1.2.2013 vystavenú na 1.500,- EUR za stavebné úpravy, montáž komponentov, ktorá faktúra je opatrená pečiatkou schválené /č.l. 12/, faktúru č. 03/2013 splatnú 29.7.2013 za montáž kuchynských liniek, vstavaných skríň a drevených podláh v sume 4.140,48 EUR a faktúru č. 05/2013 splatnú 11.1.2014 za montáž podláh, kuchynských liniek, dverí a vstavaných skríň v sume 2.878,- EUR /č.l. 14/.
Žalobca už cestou právneho zástupcu žalobcu vyzval žalovaného výzvou z 21.3.2014, ktorá je v písomnom vyhotovení v spise na č.l. 10 a bola odoslaná, tak ako vyplýva z podacích lístkov na č.l. 10 p.v. žalovanému, na zaplatenie pohľadávky vyplývajúcej z vyššie uvedených faktúr v celkovej výške 9.268,48 EUR.
Žalobca v konaní predložil výňatok z elektronickej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 3. a 4. 11.2015, ktorý je v spise na č.l. 45 a prílohou ktorého bolo žalovaným vypracované Uznanie dlhu a Dohoda o zaplatení dlhu, tak ako sú v spise na č.l. 46 až 48. Podľa dokladu Uznanie dlhu a Dohoda o zaplatení dlhu, a to podľa článku I. a článku II. žalovaný navrhol po tom, čo uzná svoj dlh voči žalobcovi vo výške 9.268,48 EUR, spôsob jeho zaplatenia žalobcovi, tak ako vyplýva v podrobnostiach z článku II.
Žalovaný v konaní predložil súdu faktúru č. 04/2012 splatnú 15.1.2013 vrátane príloh tvorených montážnymi listami, tak ako sú tieto listinné dôkazy súčasťou spisu v prílohovej obálke na č.l. 49 ako príloha žalovaného.
Na pojednávaní dňa 4.12.2015 súd ako svedka vypočul p. Z. K., nar. X.X.XXXX, ktorý po zákonnom poučení podľa § 126 OSP uviedol, že so žalobcom vykonával montážne práce napríklad pri montáži kuchynských liniek pre žalovaného. Tieto práce vykonával ako živnostník. Pri konkrétnej zákazke, ktorú vykonával spolu so žalobcom, bol vystavený montážny list, ktorý mal tri exempláre, jeden z nich sa dal podpísať zákazníkovi a zostával u zákazníka a ostatné dva si zobrali svedok a žalobca. Fakturácia plnenia, ktoré bolo takto spoločne uskutočnené, však prebiehala samostatne, a to tak, že práce, ktoré boli vykonávané spoločne na konkrétnej zákazke, si každý z nich fakturoval vo výške polovice ceny za zrealizované práce. Svedok potvrdil, že žalobca vykonával montážne práce pre žalovaného aj po 10.7.2012 a aj v roku 2013, pričom práce vykonával svedok a žalobca spoločne tak ako uviedol a výnimočne tieto práce vykonával žalobca pre žalovaného aj samostatne. Po nahliadnutí na faktúry z č.l. 11, 12, 13 a 14 svedok uviedol, že môže potvrdiť, že žalobca vykonal plnenie takého druhu a v takom cenovom objeme, ako vyplýva z týchto faktúr. Faktúry, ktoré boli vystavované za zrealizované montážne práce, boli vždy doložené montážnym listom a robil tak svedok, ako aj žalobca. Pokiaľ sa jednalo o práce, ktoré vykonávali spoločne, tak k montážnemu listu, ktorý bol vyhotovený v troch exemplároch, z čoho jeden išiel ku zákazníkovi, jeden išiel jednému z montážnikov, a to k jeho faktúre pre žalovaného a jedno vyhotovenie išlo žalovanému, tak v takom prípade sa vyhotovila ešte jedna fotokópia montážneho listu, ktorú si ku svojej faktúre pripojil ten z montážnikov, ktorý tak isto fakturoval žalovanému svoju polovicu ceny zrealizovanej montáže. Na základe samotných faktúr, ktoré mu boli dané k nahliadnutiu /faktúry z č.l. 11, 12, 13 a 14/, nevedel určiť, aké konkrétne práce žalobca pre žalovaného vykonal, pretože toto z faktúr nevyplýva.
Podľa § 536 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka: Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
Podľa § 546 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka: Objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve.
Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka: Objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
Podľa § 554 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka: Zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom.
Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka /v znení platnom a účinnom do 31.1.2013/: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 132 OSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 120 ods. 1, 3, 4 OSP: Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Medzi účastníkmi v tomto konaní bolo nesporné, že žalobca vykonal na základe písomne uzatvorenej Zmluvy o dielo zo dňa 10.7.2011 v období od 10.7.2011 do 10.7.2012 pre žalovaného montážne práce. Uvedená Zmluva zanikla uplynutím dojednanej doby, t.j. k 10.7.2012. Práce rovnakého druhu vykonával žalobca pre žalovaného i po uplynutí doby, na ktorú bola uvedená písomne uzatvorená Zmluva o dielo uzatvorená, teda i po 10.7.2012 /túto skutočnosť potvrdil žalovaný v dôvodoch odporu proti platobnému rozkazu, ktorý bol vo veci vydaný/, a to na základe ústne uzatvorenej dohody medzi žalobcom a konateľom žalovaného. Žalovaný obdržal písomné faktúry žalobcu, tak ako sú v spise v ich písomnom vyhotovení na č.l. 11, 12, 13 a 14. Žalobca písomnou výzvou urgoval žalovaného o úhradu uvedených faktúr /písomná výzva z 21.3.2014/. Žalovaný mimosúdne elektronickou formou zaslal žalobcovi Uznanie dlhu a Dohodu o zaplatení dlhu, tak ako sú v spise na č.l. 45 až 48. Uvedené medzi účastníkmi nesporné skutkové okolnosti si súd podľa § 120 ods. 3 OSP osvojil.
Žalovaný v konaní namietal, že žalobca nepreukázal realizáciu plnenia, cenu ktorého v konaní uplatnil. Tvrdil, že mu boli doručené len „holé“ faktúry bez príloh predstavovaných montážnymi listami o zrealizovanom plnení. Poukazoval v tomto smere na článok V. Zmluvy o dielo z 10.7.2011 /ďalej už len Zmluva o dielo/, ktorý presne vymedzuje, čo mala faktúra žalobcu ako prílohu obsahovať. Poukázal tiež v tomto smere na faktúru č. 04/2012 vystavenú 23.12.2012 a splatnú 15.1.2013, a to predovšetkým na jej prílohy, tak ako sú tieto listinné dôkazy súčasťou spisu v prílohovej obálke a tvrdil, že táto faktúra má všetky dohodnuté náležitosti, čo faktúry, ktoré sú v spise na č.l. 11 a 14, nemali. Pri takejto procesnej obrane žalovaného bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať, že pre žalovaného zrealizoval plnenie v druhu a v cene, ako vyplýva z faktúr, ktoré sú v spise na č.l. 11, 12, 13 a 14. Súd považuje za významné na tomto mieste odôvodnenia zdôrazniť, že plnenie žalobcu pre žalovaného podľa faktúr z č.l. 11 až 14 malo byť uskutočnené po zániku písomne uzatvorenej Zmluvy o dielo z 10.7.2011 a teda pokiaľ malo byť realizované na základe Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi účastníkmi v ústnej forme a žalovaný tvrdil, že súčasťou obsahu tejto ústne uzatvorenej Zmluvy o dielo bolo i dojednanie o konkrétnych náležitostiach príloh faktúr vystavovaných žalobcom - teda, že i žalované faktúry mali byť doložené listinami podľa článku V. písomnej Zmluvy o dielo z 10.7.2011, bolo obsahom dôkaznej povinnosti žalovaného preukázať, že ústne uzatvorená Zmluva o dielo medzi účastníkmi, na základe ktorej realizoval žalobca pre žalovaného montážne výkony i po 10.7.2012, takéto dojednanie náležitostí príloh faktúry obsahovala. K tomuto tvrdeniu uvádzanému žalovaným v konaní žalovaný neoznačil a nepredložil súdu žiaden konkrétny a spoľahlivý dôkaz. V nadväznosti na to súd vychádzal zo záveru, podľa ktorého splnenie dôkaznej povinnosti žalobcu preukázať realizáciu plnenia, ako vyplýva z faktúr podľa č.l. 11 až 14, nie je podmienené preukázaním existencie konkrétnych montážnych listov alebo preberacích protokolov a naplnením procesu ich odsúhlasovania v zmysle článku V. Zmluvy o dielo z 10.7.2011, všetko i vo vzťahu ku faktúram, ktoré sú v spise na č.l. 11 až 14. Žalobca na preukázanie splnenia svojej zmluvnej povinnosti vykonať dielo, ako vyplýva z faktúr podľa č.l. 11 až 14, označil výsluch svedka Z. K. a zároveň poukázal na listinné dôkazy - výňatok z elektronickej komunikácie medzi účastníkmi z 3. až 4. novembra 2015 a prílohu tejto elektronickej komunikácie - žalovaným žalobcovi zaslané Uznanie dlhu a Dohodu o zaplatení, ktoré boli vypracované žalovaným. Uvedené dôkazy súd po ich vykonaní vyhodnotil podľa § 132 OSP a dospel k záveru, podľa ktorého tieto dôkazy preukazujú splnenie zmluvnej povinnosti žalobcu ako zhotoviteľa vykonať pre žalovaného ako pre objednávateľa dielo v druhu a v cenovom objeme, ako vyplýva z faktúr podľa č.l. 11 až 14. Predovšetkým zo svedeckej výpovede svedka Z. K. vyplýva, že tento po zákonnom poučení svedka podľa § 126 OSP potvrdil realizáciu montážnych prác vykonaných žalobcom pre žalovaného i po 10.7.2012 a i v roku 2013. Tieto práce vykonal svedok so žalobcom a výnimočne ich žalobca pre žalovaného vykonával i samostatne. Svedok zrozumiteľne popísal prax pri realizácii týchto plnení a jednoznačne a výslovne potvrdil po nahliadnutí na predmetné faktúry, ktoré sú v spise na č.l. 11, 12, 13 a 14, že žalobca plnenie podľa týchto faktúru v druhu a v cenovom objeme z nich vyplývajúcom zrealizoval pre žalovaného. V tejto časti zohľadnil súd zároveň i skutočnosť vyplývajúcu z výpovede samotného žalobcu, podľa ktorej fakturácia z č.l. 11 až 14 zahŕňala viaceré zákazky a mohlo sa jednať o 30 a viac zákazok za mesiac /č.l. 53/, v kontexte ktorého vyjadrenia sa žalobcu hodnotí súd i vyjadrenie svedka Z. K. na otázku zamestnanca žalovaného, či vie uviesť, aké konkrétne práce žalobca
pre žalovaného po oboznámení sa s predloženými faktúrami na základe týchto faktúr vykonal, na čo svedok odpovedal, že na základe týchto faktúr to určiť nevie, pretože to z faktúr nevyplýva. Opäť v tejto súvislosti súd zdôrazňuje už uvedené konštatovanie vo vzťahu k obsahu Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi účastníkmi v ústnej forme na realizáciu plnenia žalobcu pre žalovaného po 10.7.2012, vo vzťahu ku ktorej žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie o dohode medzi účastníkmi, v zmysle ktorej by súčasťou príloh a náležitosťou faktúry mali byť listiny podľa článku V. písomne uzatvorenej Zmluvy o dielo z 10.7.2011. K samotnej svedeckej výpovedi svedka Z. K. - syna štatutárneho zástupcu žalovaného súd uvádza, že túto hodnotí ako vierohodnú vzhľadom na zákonné poučenie, ktoré svedkovi bolo dané podľa § 126 OSP. Pri hodnotení tejto svedeckej výpovede súd zohľadnil predovšetkým rozumovú a duševnú vyspelosť svedka Z. K., nar. X.X.XXXX, danú najmä jeho vekom. Vo všeobecnej rovine súd uvádza, že pri hodnotení hodnovernosti svedeckej výpovede súd prihliada na to aký vzťah má svedok k účastníkom konania, k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná vyspelosť. Zároveň tiež súd zohľadňuje okolnosti, ktoré doprevádzali vnímanie skutočností, o ktorých svedok vypovedá a spôsob reprodukcie týchto skutočností svedkom v rámci jeho svedeckej výpovede ako aj správanie sa svedka počas svedeckej výpovede. Vo vzťahu k obsahu svedeckej výpovede posilňuje jeho hodnovernosť jeho súladnosť s ostatnými vykonanými dôkazmi. Celkové posúdenie uvedených hladísk potom vytvára záver o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdených /preukazovaných/ skutočností. Označený svedok na položenú otázku súdu po nahliadnutí na faktúry z č.l. 11 až 14 jednoznačne a zrozumiteľne uviedol, že môže ako svedok potvrdiť, že žalobca plnenie takého druhu a v takom cenovom objeme, ako vyplýva z týchto faktúr, pre žalovaného vykonal. Uvedenú časť svedeckej výpovede považuje súd za kľúčovú a zdôrazňuje ju najmä vzhľadom na tvrdenie štatutárneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 4.12.2015, v zmysle ktorého svedok otázku súdu nepochopil a vyjadroval sa len ku faktúram /č.l. 66/. Uvedeným záverom o realizácii plnenia žalobcu pre žalovaného v rozsahu fakturácie vyplývajúcej z č.l. 11 až 14 spisu korešponduje i listinný dôkaz - výňatok z elektronickej komunikácie uskutočnenej medzi žalobcom a žalovaným 3. až 4.11.2015, ako vyplýva z č.l. 45 a prílohy tejto elektronickej komunikácie vypracovanej žalovaným a zaslanej žalobcovi - Uznanie dlhu a Dohoda o zaplatení dlhu. Z týchto listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný prezentoval voči žalobcovi vôľu dohodnúť sa na vyriešení veci spôsobom, ako vyplýva z uvedených listinných dôkazov, podľa ktorých záväzok vo výške žalovanej istiny mienil uznať. Tvrdenia uvádzané v dôvodoch odporu proti platobnému rozkazu, podľa ktorých na základe osobnej dohody medzi žalobcom a konateľom žalovaného malo dôjsť ku zaplateniu za vykonané práce najneskôr do dvoch rokov od vykonania týchto prác za podmienky, že faktúry budú obsahovať všetky náležitosti stanovené zákonom a vykonané práce budú prebraté konateľom spoločnosti a tiež, že neuplynula doba splatnosti uvedených faktúr, žalovaný, ktorého v tomto smere ťažilo dôkazné bremeno podľa § 120 ods. 1 veta prvá OSP, v konaní spoľahlivo nepreukázal. Zároveň tvrdenie žalovaného o dohode o zaplatení prác do dvoch rokov od ich vykonania nepriamo vyvracia i žalobcom predložený listinný dôkaz - výzva žalobcu cestou jeho právneho zástupcu z 21.3.2014, ktorou sa žalobca obracal na žalovaného a vyzýval ho na zaplatenie žalovanej pohľadávky /č.l. 10/, a ktorú výzvu by žalobca neučinil pokiaľ by skutočne existovala medzi ním a žalovaným, žalovaným tvrdená dohoda o zaplatení plnenia najneskôr do dvoch rokov od vykonania. Vychádzajúc z uvedeného súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 9.268,48 EUR ako na zaplatenie dohodnutej ceny za dielo podľa § 546 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka. Vykonané dokazovanie, tak ako je skonštatované vyššie, preukázalo splnenie zmluvnej povinnosti žalobcu vykonať dielo, oproti čomu nebolo žalovaným v konaní preukázané, že by dohodnutú cenu za dielo žalobcovi zaplatil. V otázke dohody o cene za dielo vychádzal súd z výsledkov vykonaného dokazovania, a to najmä z obsahu svedeckej výpovede svedka Z. K., ktorý potvrdil dôvodnosť uplatnenej výšky ceny za dielo, pričom v obsahu svedeckej výpovede popísal dohodnutý mechanizmus účtovania ceny za dielo pri prácach, ktoré vykonával žalobca spoločne s týmto svedkom a zároveň súd v otázke dohody o cene za dielo vychádzal i z obsahu listinného dôkazu - prílohy elektronickej komunikácie, prostredníctvom ktorej sa žalovaný obrátil na žalobcu a navrhol mu konkrétny spôsob vysporiadania svojich záväzkov, tak ako to vyplýva z písomného vyhotovenia Uznania dlhu a Dohody o zaplatení dlhu a ktorá bola prílohou mailu žalovaného zaslaného žalobcovi 3.11.2015 a v rámci čoho žalovaný sám navrhol vysporiadať vec uznaním záväzku práve vo výške žalovanej istiny.
So splnením žalovanej pohľadávky je žalobca v omeškaní. Jedná sa o omeškanie sa so splnením peňažného záväzku. V konaní nebolo sporné, že žalobca doručil žalovanému faktúry, ktoré sú v spise súčasťou na č.l. 11, 12, 13 a 14 a teda že sa tieto dostali do dispozičnej sféry žalovaného, čím naplnili účel výzvy adresovanej žalobcom žalovanému na zaplatenie dlžnej ceny za dielo na podklade týchto faktúr a v lehote ich splatnosti. Pri absencii osobitnej dohody o výške úroku z omeškania žalobca dôvodne
uplatnil úrok z omeškania v zákonnej sadzbe, ktorý mu bol priznaný tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku, a to odo dňa nasledujúceho vždy po dni splatnosti tej ktorej faktúry.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP a žalobcovi ako účastníkovi v tomto konaní úspešnému bola priznaná plná náhrada dôvodne uplatnených trov konania. Súd vyhodnotil žalobu ako podanú dôvodne v celom rozsahu, nakoľko písomné podanie žalobcu zo 4.11.2014, ktorým tento reagoval na výzvu súdu zo dňa 20.10.2014, vyhodnotil ako upresnenie vymedzenia uplatneného príslušenstva z titulu úroku z omeškania. Žalobcovi boli priznané ako dôvodne uplatnené trovy konania v rozsahu súdneho poplatku za žalobu v sume 556,- EUR a trovy právneho zastúpenia za päť úkonov právnej služby: 1. prevzatie - príprava obhajoby zo dňa 5.8.2014 /č.l. 4/, 2. písomné podanie - žaloba, 3. vyjadrenie sa k odporu, 4. účasť na pojednávaní dňa 24.11.2015, 5. účasť na pojednávaní dňa 4.12.2015 pri výške tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby á 253,94 EUR + 2-krát 8,04 EUR ako režijný paušál za prvý a druhý úkon právnej služby + 3-krát 8,39 EUR ako režijný paušál za tretí, štvrtý a piaty úkon právnej služby, všetko podľa § 13a ods. 1, § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení vždy platnom a účinnom v čase realizácie príslušného úkonu právnej služby. Dôvodne uplatnené trovy konania v sume 556,- EUR a trovy právneho zastúpenia v sume 1.310,95 EUR boli žalobcovi priznané na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 OSP. Oproti návrhu žalobcu podľa jeho špecifikácie zo 4.12.2015 neboli žalobcovi priznané trovy za úkon právnej služby výzva zo dňa 21.3.2014 v rozsahu tarifnej odmeny a režijného paušálu za tento úkon právnej služby, nakoľko trovy, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s realizáciou tohto úkonu právnej služby, nie je možné hodnotiť ako trovy potrebné na účelné uplatnenie alebo bránenie práva v súdnom konaní, ktoré začalo až 26.8.2014, ako vyplýva z č.l. 1 /doručením žaloby súdu/.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).