Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-207-2012.pdf
PDF · 248.92 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/207/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom JUDr. René Miltákom, v právnej veci žalobcu: F. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. A. Č.. X, XXX XX I., štátny občan SR, zastúpeného: Advokátska kancelária Kucek & Partners, s.r.o. so sídlom Mickiewiczova č. 9, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: TUI ReiseCenter Slovensko, s.r.o., Panská č. 10, 811 01 Bratislava, IČO: 35 966 742, zastúpeného advokátskou kanceláriou: InLaw s.r.o., Záhradnícka č. 36, 821 08 Bratislava, o vrátenie rozdielu ceny zájazdu 2 716,16 Eur s príslušenstvom, o náhradu škody 737,94 Eur a o náhradu nemajetkovej ujmy 2 416,- Eur, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 761,14 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 2 716,14 Eur od 13. 12. 2011 až do 19. 12. 2011, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 371,14 Eur od 20. 12. 2011 až do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 416,- Eur, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd u r č u j e, že zmluvné ustanovenie, uvedené v článku 10 bod 4 všeobecných podmienok účasti na zájazde a platobných podmienok žalovaného, platných a účinných dňa 18. 03. 2010 v tomto znení: "Cestovná kancelária nie je zodpovedná za následky zmenených služieb z dôvodov podľa Článku 10.1 až 10.3, z dôvodu meškania dopravného prostriedku, spôsobené technickými poruchami, počasím, dopravnou situáciou, rozhodnutím dopravcu a podobnými okolnosťami neovplyvniteľnými zo strany Cestovnej kancelárie" je neplatné, nakoľko sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, ktoré spočívajú v trovách dôkazov v sume 131,19 Eur a v trovách právneho zastúpenia v sume 2 466,11 Eur, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa na základe žalobného návrhu zo dňa 31.10.2012, ktorý bol súdu doručený dňa 09.11.2012, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi rozdiel ceny zájazdu, náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu nesplnenia podmienok zo strany žalovaného, dohodnutých v zmluve o obstaraní zájazdu zo dňa 03.11.2011. Žalobca svoje nároky odôvodnil tvrdením, podľa ktorého dňa 03.11.2011 uzatvoril so žalovaným, prostredníctvom Cestovnej agentúry Victory Reisen-Zsolt Luspay (ďalej aj ,,cestovná agentúra Victory Reisen") zmluvu o obstaraní zájazdu č. XXXXXXXX, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal zabezpečiť v hotelovom komplexe Nika Resort & Kudafolhudu na Maldivách (ďalej aj ,,Nika Resort") ubytovanie, vo vodnej vile (water villa) so stravovaním v rozsahu all inclusive (plná penzia), a to pre žalobcu a jeho manželku p. T. F. v termíne od 05.11.2011 do 12.11.2011. Cena za ubytovanie a stravu pre dve osoby predstavovala sumu 4 832,- Eur. Predmetný zájazd mal slúžiť ako dar pre jeho manželku, ktorá v
čase zájazdu mala oslavovať svoje narodeniny. Po uzatvorení zmluvy obdŕžal ubytovací poukaz (ďalej aj ,,voucher"), ktorý ho oprávňoval k ubytovaniu vo vodnej vile po dobu sedem nocí. Po prílete do letoviska mu bolo zo strany delegátky oznámené, že s najväčšou pravdepodobnosťou sa bude musieť po prvých troch dňoch zájazdu presťahovať do ubytovacieho zariadenia typu záhradná vila (garden villa). Žalobca s týmto nesúhlasil, nakoľko počas celého zájazdu mu malo byť poskytnuté ubytovanie vo vodnej vile, čo delegátke preukázal príslušným voucherom. V priebehu prvých troch dní zájazdu boli ubytovaní vo vodnej vile, avšak dňa 07.11.2011 mu bolo vo večerných hodinách zo strany hotela Nika Resort oznámené, aby sa nasledujúci deň ráno presťahovali do záhradnej vily. Keďže žalobca s takýmto postupom nesúhlasil, dňa 08.11.2011 opustil letovisko, za účelom ubytovania sa v inom hoteli, ktorý by spĺňal jeho predstavy. Z dôvodu porušenia zmluvných podmienok zo strany žalovaného mu vznikla škoda v sume 2 761,16 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi dohodnutou cenou za obstaranie zájazdu (4 832,- Eur) a reálne poskytnutými službami zo strany žalovaného (2 070,88 Eur za 3 noci vo vodnej vile). Po opustení ubytovacieho zariadenia Nika Resort na vlastné náklady vyhľadal iné ubytovanie typu vodná vila, v ktorom boli spolu s manželkou ubytovaní v období od 08.11.2011 do 12.11.2011 (t. j. 4 noci), za ktoré uhradil z vlastných prostriedkov sumu 737,94 Eur. Táto suma teda predstavuje škodu, ktorú mu žalovaný spôsobil tým, že mu neposkytol ubytovanie vo vodnej vile a to v období od 08.11.2011 do 12.11.2011. Konanie žalovaného, spočívajúce v neposkytnutí dohodnutého ubytovania, spôsobilo žalobcovi a jeho manželke stratu radosti z dovolenky, v dôsledku čoho mu vznikla nemajetková ujma vo výške polovice z ceny zájazdu, t.j. v sume 2 416,- Eur. Po príchode zo zájazdu sa prostredníctvom reklamačného listu zo dňa 21.11.2011, domáhal od žalovaného vrátenia ceny zájazdu. Dňa 01.12.2011 obdŕžal od žalovaného odpoveď na reklamáciu, v rámci ktorej mu bola poskytnutá finančná kompenzácia v sume 345,- Eur. Výšku kompenzácie však nepovažoval za dostatočnú, preto listom dňa 05.12.2011 opätovne požiadal žalovaného o vrátenie celej ceny zájazdu. Dňa 27.12.2011 obdŕžal od žalovaného odpoveď, v rámci ktorej mu bola priznaná tour-operátorom zájazdu Thomas Cook ďalšia náhrada v sume 240,- Eur s upozornením, že ďalšie jeho reklamácie už nebudú akceptované. Keďže žalobca s výsledkom reklamácie nesúhlasil, listom zo dňa 06.02.2012 vyzval žalovaného k úhrade sumy vo výške 4 832,- Eur, a následne aj listom zo dňa 27.02.2012. Žalovaný mu však cenu zájazdu nevrátil, čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 28.01.2013 (č. l. 56-65) vyplýva, že dňa 03.11.2011 došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu zmluvy o obstaraní zájazdu s rezervačným číslom: XXXXXXXX, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal žalobcovi a jeho manželke zabezpečiť ubytovanie v Nika Resort spolu s plnou penziou, a to v termíne od 05.11.2011 do 12.11.2011. Predmetom zmluvy bol zájazd, vyplývajúci z katalógu tour-operátora Thomas Cook. Zabezpečenie dopravy do miesta zájazdu nebolo súčasťou zmluvy o obstaraní zájazdu, nakoľko dopravu do letoviska si žalobca zabezpečil sám. Po prílete do letoviska žalobca obdŕžal od príslušného delegáta Thomas Cook informáciu, že prvé tri dni bude ubytovaný vo vodnej vile s tým, že následne počas pobytu sa bude musieť presťahovať do plážovej vily. O tejto skutočnosti sa žalovaný dozvedel až sprostredkovane, a to od zástupcu cestovnej agentúry Victory Reisen, p. I. E.. Žalovaný pred získaním tejto informácie nemal vedomosť o tom, že žalobca bude v rámci pobytu presťahovaný do plážovej vily. Žalovaný taktiež nedisponoval informáciou o zmene rezervácie, ku ktorej došlo dňa 04.11.2011 a to v rámci internej elektronickej komunikácie medzi tour- operátotom K. C. a hotelom Nika Resort. Po zistení tohto problému, bezodkladne podnikol všetky potrebné kroky a vyvinul maximálne možné úsilie, aby prostredníctvom cestovnej agentúry Victory Reisen a tour-operátora zájazdu K. C. vyriešil vzniknutú situáciu k spokojnosti žalobcu a jeho manželky. Podľa názoru žalovaného, zmenou dohodnutého typu ubytovania nemohlo dôjsť k zníženiu kvality zájazdu. Plážová vila a vodná vila sa nachádzajú v tom istom hotelovom komplexe Nika Resort & Kudafolhudu, pričom patria do kategórie štyri hviezdičky. Ubytovanie typu plážová vila sa nachádza v príjemnom prostredí a len v niekoľko metrov od mora, pričom disponuje rovnakým vybavením miestností, ako vodná vila. Bez ohľadu na zmenu rezervácie, žalobca mal počas celého zájazdu zabezpečenú plnú penziu a ostatné služby a možnosti zábavy a športu (napr. fitnescentrum, tenis, volejbal, bedminton, stolný tenis, wellness). Žalovaný teda nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že zmenou rezervácie došlo k strate radosti žalobcu z dovolenky a k zmareniu jeho predstavy o nadštandardom type dovolenky, resp. že tu vznikol dôvod k tomu, aby žalobca opustil ostrov a na vlastné náklady si zaobstaral náhradné ubytovanie vo vodnej vile. Z týchto dôvodov navrhol súdu, aby žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej (§ 6, § 100 ods. 1 Obč. súd. por.) a to výsluchom účastníkov konania, svedkov a oboznámením sa s obsahom písomných vyjadrení a listinných dôkazných prostriedkov, založených v súdnom spise, pričom zistil tento skutkový stav:
Z obsahu zmluvy o obstaraní zájazdu zo dňa 03.11.2011, uzavretej medzi žalobcom (ako objednávateľom) a žalovaným (ako obstarávateľom), rezervačné číslo: 82537640 (č.l. 22) vyplýva záväzok žalovaného obstarať pre žalobcu a pre p. T. F. ubytovanie na Maldivách, na ostrove Alif Alif (North Ari) Atoll, v ubytovacom zariadení Nika Resort & Kudafolhudu, kategória ubytovacieho zariadenia: hotel, typ izby: 2CAI, kód ubytovacieho zariadenia: XXXXXA, z katalógu: K. C., doprava: vlastná, stravovanie: all inclusive, a to v termíne od 05.11.2011 do 12.11.2011. Z obsahu zmluvy vyplýva záväzok žalobcu uhradiť odmenu za obstaranie zájazdu v sume 4 832,- Eur. Z obsahu zmluvy taktiež vyplýva, že v mene žalovaného a na jeho účet uzatvárala zmluvu cestovná agentúra Victory Reisen. Z katalógu tour-operátora zájazdu K. C. (č.l. 67) vyplýva, že pod typom izby 2C sa rozumie ubytovanie vo vodnej vile, pod typom izby 2A sa rozumie ubytovanie v plážovej vile. Z potvrdenia o ubytovaní (voucher) zo dňa 03.11.2011, rezervácia č.: TOC 82537640, cieľ: Maldivy/Ari- Atol (č.l. 20, 133-134) vyplýva, že žalobca obdŕžal od cestovnej agentúry Victory Reisen, prostredníctvom p. E., voucher s ubytovaním v hoteli Nika Resort pre dve osoby, vodná vila, all inclusiv, kód hotela: MLE/84441A/2C/AI s upozornením, aby si žalobca voucher vytlačil a zobral so sebou, aby sa ním preukázal na recepcii hotela. Z výzvy žalobcu, ktorá bola adresovaná žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu dňa 06.02.2012 (č.l. 13-17) vyplýva žiadosť, aby žalovaný vrátil žalobcovi sumu vo výške 4 832,- Eur, a to na účet žalobcu, vedený v K. B. a. s., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, a to v lehote do 10 dní od doručenia predmetnej výzvy. Z výzvy žalobcu, ktorá bola adresovaná právnemu zástupcovi žalovaného advokátskej kancelárii InLaw, s.r.o. prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu dňa 27.02.2012 (č.l. 28-33) vyplýva žiadosť, aby žalovaný vrátil žalobcovi sumu vo výške 2 761,14 Eur, ktorá predstavuje rozdiel ceny dohodnutého a poskytnutého plnenia a sumu vo výške 2 070,86 Eur, ktorá zodpovedala zľave z ceny zájazdu, titulom vadne poskytnutých služieb, a to na účet žalobcu, vedený v K. B. T.. Q.., Č.. Ú..: XXXXXXXXXX/XXXX, a to v lehote do 10 dní od doručenia predmetnej výzvy. Z výsluchu svedka I. E., zástupcu cestovnej agentúry Victory Reisen zo dňa 10.04.2015 (č.l. 93-96) vyplýva, že niekedy koncom roka 2011 ho žalobca oslovil s dopytom na dovolenku na Maldivách. Po obdŕžaní ubytovacieho voucheru žalobca odletel na Maldivy. Z výsluchu svedkyne T. F. zo dňa 07.08.2015 (č.l. 115-117) vyplýva, že manžel jej chcel pripraviť prekvapenie, dovolenku na Maldivách. Malo sa jednať o hotel Nika Resort s ubytovaním vo vodnej vile. Z obrazových záznamov, vyhotovených žalobcom a jeho manželkou v priebehu zájazdu (č.l. 121-126) vyplýva, že ubytovanie vo vodnej vile sa nachádzalo priamo na oceáne, pričom bolo spojené s ostrovom prostredníctvom móla. Pokiaľ ide o ubytovanie v záhradnej alebo plážovej vile, to sa nachádzalo mimo oceánu, priamo na ostrove. Žalobca na pojednávaní uviedol, že na internete hľadal dovolenku na Maldivách. Chcel totiž urobiť radosť manželke a dať jej darček k narodeninám, spočívajúci v zájazde na Maldivy. V rámci cenovej dostupnosti sa skontaktoval s cestovnou agentúrou Victory Reisen CA, ktorú osobne navštívil v Petržalke, kde sa stretol s p. E.. Zmluvu uzatváral so žalovaným, prostredníctvom cestovnej agentúry Victory Reisen. Vzhľadom k tomu, že sa jednalo o nemeckú cestovnú kanceláriu, očakával nadštandardný prístup. Zmluvu uzatváral s tým, že mu bude poskytnuté ubytovanie vo vodnej vile. Údaje do zmluvy vpisoval p. E.. Pokiaľ ide o letenky, tie žalobca neriešil s p. E., nakoľko si odlet zabezpečoval vlastnou cestou. V rámci uzatvárania zmluvy mu nebola poskytnutá informácia o tom, že mu bude poskytnuté ubytovanie vo vodnej vile iba na tri noci. Podľa argumentácie právneho zástupcu žalovaného, žalovaný ako cestovná kancelária v rámci zájazdu na Maldivy ponúkala tri typy ubytovania, a to a/ plážová vila (tzv. beach villa, resp. strand villa), b/ plážová vila de luxe a c/ vodná vila (tzv. water villa, resp. wasser villa). Z tohto dôvodu neprichádzalo do úvahy, že by žalovaný ako náhradné ubytovanie ponúkal žalobcovi záhradnú vilu (tzv. garden villa). Keby mal žalovaný pred odletom alebo v deň odletu vedomosť o zmene rezervácie, tak by o tom bezodkladne informoval žalobcu. Podľa vedomostí žalovaného, tour-operátor zájazdu K. C. - Maldivy dňa 04. 11. 2011, poobede, o štvrtej hodine miestneho času oznámil hotelu Nika Resort potvrdenie rezervácie na tri noci vo vodnej vile a na štyri noci v záhradnej vile. Touto informáciou však žalovaný nedisponoval. V tom čase však už žalobca sedel v lietadle. Zodpovednosť za skutočnosť, že dňa 04. 11. 2011 došlo k zmene rezervácie, nesie tour-operátor K. C., ktorý bez vedomia žalovaného a žalobcu zmenil rezerváciu. Pokiaľ ide o spoločnosť K. C., jedná sa o celoeurópskeho tour-operátora zájazdov, od ktorého žalovaný kupuje zájazdy a predáva ich ako svoje produkty. V zmysle zmluvy o obstarávaní zájazdu zo dňa 03.11.2011 nebol tour-operátor K. C. obstarávateľom zájazdu. a) k vráteniu rozdielu ceny zájazdu 2 761,16 Eur s príslušenstvom:
Podľa § 741a Občianskeho zákonníka, zmluvou o obstaraní zájazdu sa obstarávateľ (cestovná kancelária) zaväzuje, že objednávateľovi obstará vopred ponúkanú kombináciu služieb cestovného ruchu (zájazd), a objednávateľ sa zaväzuje, že zaplatí dohodnutú cenu. Podľa § 741b ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva musí mať písomnú formu alebo inú vhodnú formu a musí obsahovať a) označenie zmluvných strán, b) charakteristiku zájazdu, najmä termín jeho začatia a skončenia, uvedenie všetkých poskytovaných služieb, ktoré sú zahrnuté do ceny zájazdu, miesto a čas ich trvania; vymedzenie zájazdu možno nahradiť odkazom na číslo zájazdu alebo iné označenie v katalógu iba v tom prípade, ak katalóg obsahuje všetky tieto informácie a bol odovzdaný objednávateľovi, c) cenu zájazdu vrátane časového rozvrhu platieb a výšky preddavku, d) lehotu a spôsob, akým má objednávateľ uplatniť nároky plynúce z porušenia právnej povinnosti cestovnej kancelárie, e) výšku zmluvných pokút, ktoré je povinný objednávateľ cestovnej kancelárii uhradiť pri odstúpení od zmluvy v prípadoch určených týmto zákonom. Podľa § 741b ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluva má ďalej obsahovať a) ďalšie platby za služby, ktorých cena nie je zahrnutá v cene zájazdu, údaje o počte a výške týchto ďalších platieb, ak sú súčasťou zájazdu, b) ubytovanie, jeho názov, polohu, kategóriu a triedu, stupeň vybavenosti a hlavné charakteristické znaky, ak je súčasťou zájazdu, c) druh, charakteristiku a kategóriu dopravného prostriedku, údaje o trase cesty, ak je súčasťou zájazdu doprava, d) spôsob a rozsah stravovania, ak je súčasťou zájazdu, e) ak je realizácia zájazdu podmienená dosiahnutím minimálneho počtu účastníkov zájazdu, výslovné uvedenie tejto skutočnosti a lehotu, v ktorej najneskôr musí cestovná kancelária objednávateľa písomne informovať o zrušení zájazdu a o odstúpení od zmluvy z dôvodu nedosiahnutia minimálneho počtu účastníkov zájazdu, f) ak sú dôvody na určenie podmienok, ktoré musí objednávateľ spĺňať, uvedenie týchto podmienok a lehotu, v ktorej môže objednávateľ oznámiť, že sa zájazdu namiesto neho zúčastní iná osoba, g) ďalšie skutočnosti, na ktorých sa zmluvné strany dohodnú. Podľa § 741i ods. 1 Občianskeho zákonníka, cestovná kancelária zodpovedá objednávateľovi za porušenie záväzkov vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy bez ohľadu na to, či tieto záväzky má splniť cestovná kancelária, alebo iní dodávatelia služieb, ktoré sa poskytujú v rámci zájazdu. Objednávateľ uplatní právo na odstránenie chybne poskytnutej služby bezodkladne, a to u dodávateľa služby alebo u povereného zástupcu cestovnej kancelárie. O uplatnení tohto práva je potrebné urobiť písomný záznam v spolupráci so zástupcom cestovnej kancelárie. Podľa § 741i ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nesplní cestovná kancelária povinnosti vyplývajúce zo zmluvy alebo z tohto zákona riadne a včas, musí objednávateľ uplatniť svoje právo písomne v cestovnej kancelárii bezodkladne, najneskôr však do troch mesiacov od skončenia zájazdu, alebo v prípade, že sa zájazd neuskutočnil, odo dňa, keď sa mal zájazd skončiť podľa zmluvy, inak právo zaniká. Na uznanie nárokov pri chybne poskytnutej službe objednávateľ predloží písomný záznam urobený podľa odseku 1. Podľa § 741i ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak je uzatvorenie zmluvy sprostredkované inou cestovnou kanceláriou alebo cestovnou agentúrou, platia lehoty podľa odseku 2, ak si objednávateľ uplatnil svoje práva v sprostredkujúcej cestovnej kancelárii alebo v cestovnej agentúre. Podľa § 741j ods. 1 Občianskeho zákonníka, cestovná kancelária sa môže zbaviť zodpovednosti za škodu spôsobenú odstúpením od zmluvy alebo porušením povinností len vtedy, ak preukáže, že túto škodu nezavinila ani ona, ani jej dodávatelia služieb a škoda bola spôsobená a) objednávateľom, b) treťou osobou, ktorá nie je spojená s poskytovaním zájazdu, c) udalosťou, ktorej nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, alebo v dôsledku neobvyklých a nepredvídateľných okolností. Podľa § 741k ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak po začatí zájazdu cestovná kancelária neposkytne objednávateľovi služby alebo ich podstatnú časť riadne a včas alebo zistí, že mu ich nebude môcť poskytnúť, aj keď ju k tomu zmluva zaviazala, je povinná bezodkladne urobiť také opatrenia, aby mohol zájazd pokračovať. Podľa § 741k ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak pokračovanie zájazdu nemožno zabezpečiť inak ako prostredníctvom služieb nižšej kvality, než sú uvedené v zmluve, je cestovná kancelária povinná vrátiť objednávateľovi rozdiel ceny medzi ponúkanými a poskytnutými službami.
Podľa § 741k ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak služby podľa odseku 2 nemožno zabezpečiť alebo ich objednávateľ neprijme, je cestovná kancelária povinná bezodkladne vrátiť objednávateľovi rozdiel ceny zájazdu. V prípade, že súčasťou zájazdu je aj doprava, je cestovná kancelária povinná poskytnúť objednávateľovi dopravu späť na miesto odchodu alebo na iné miesto návratu, s ktorým objednávateľ súhlasí, vrátane nevyhnutného náhradného ubytovania a stravovania. Ak je doprava uskutočnená iným dopravným prostriedkom, než ktorý bol dohodnutý v zmluve, je cestovná kancelária povinná a) vrátiť rozdiel ceny, ak je doprava uskutočnená za nižšie náklady, b) rozdiel ceny uhradiť z vlastných prostriedkov, ak je doprava uskutočnená za vyššie náklady. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o zájazdoch"), katalóg alebo iná písomná forma ponuky alebo dopĺňajúcej informácie o zájazde sa považuje za súčasť zmluvy o zájazde, ak si zmluvné strany písomne nedohodli iné podmienky. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca dňa 03.11.2011 uzatvoril so žalovaným zmluvu o obstaraní zájazdu č.: XXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie ubytovania typu 2CAI, kód ubytovacieho zariadenia: XXXXXA, z katalógu: K. C., v zariadení Nika Resort & Kudafolhudu na Maldivách spolu so stravovaním, v rozsahu all inclusive, a to pre žalobcu a jeho manželku p. T. F., v termíne od 05.11.2011 do 12.11.2011 a to podľa ust. § 741a a § 741b OZ. Cena za ubytovanie a stravu pre dve osoby predstavovala sumu 4 832,- Eur. Z katalógu tour-operátora zájazdu K. C. vyplýva, že pod typom ubytovania 2CAI treba rozumieť ubytovanie vo vodnej vile (C) pre dve osoby (2) s plnou penziou (AI - all inclusive). Za súčasť zmluvy o obstaraní zájazdu možno považovať aj katalóg tour-operátora zájazdu K. C., v ktorom sa bližšie konkretizuje, čo možno rozumieť pod typom ubytovania 2CAI (§ 8 ods. 3 Zákona o zájazdoch). Žalobca dňa 03.11.2011 obdŕžal prostredníctvom e-mailu voucher k ubytovaniu vo vodnej vile na sedem nocí pre dve osoby. Po prílete do letoviska mu bolo zo strany delegátky zájazdu oznámené, že s najväčšou pravdepodobnosťou sa bude musieť po prvých troch dňoch presťahovať do náhradného ubytovacieho zariadenia typu záhradná vila. Zmluvu o obstaraní zájazdu č.: 82537640 uzatvoril žalobca so žalovaným prostredníctvom cestovnej agentúry Victory Reisen, pričom žalovaný zájazd odkúpil z katalógu tour-operátora K. C.. Po uzavretí zmluvy dňa 03.11.2011, bližšie neurčená agentúra spoločnosti K. C. informovala prostredníctvom e-mailu, odoslaného z adresy: ks-fern-ost@thomascookag.com agentúru spoločnosti K. C., so sídlom na Maldivách (thomascook@voyagesmaldives.com), aby si poznamenala údaj: E.:XX- E.10:10. Predmetom správy bol údaj o lete, s rezerváciou: XXXXXXXX Tui Reisecenter Slovensko SR, 05.11.2011. Z obsahu leteniek (č.l. 25) vyplýva, že žalobca dňa 04.11.2011 mal o 09:35 hod. plánovaný odlet z letiska v Budapešti (Maďarsko) na letisko v Zürrichu (Švajčiarsko), a o 16:20 hod. mal plánovaný odlet z letiska v Zürrichu (Švajčiarsko) na letisko Male (Maldivy) s plánovaným príletom dňa 05.11.2011 o 8:55 hod. Jednalo sa o let SWISS (LX) 8068. Z emailovej komunikácie medzi p. T. Q., zástupcom agentúry K. C. na Maldivách (thomascook@voyagesmaldives.com) a hotelom Nika Resort (reservation@nikaisland.com.mv) zo dňa 04.11.2011, o 12:31 hod. (č.l. 18-19, č.l. 151-152) vyplýva prosba, aby hotel Nika Resort oznámil p. T. Q., zástupcovi agentúry K. C. na Maldivách, či dostal údaje o rezervácii, č.: XXXXXXXX Tui Reisecenter Slovensko SR, 05.11.2011. Z emailovej komunikácie medzi p. T. Q., zástupcom agentúry K. C. na Maldivách (thomascook@voyagesmaldives.com) a hotelom Nika Resort (reservation@nikaisland.com.mv) zo dňa 04.11.2011, o 16:00 hod (č.l. 18-19, č.l. 151-152) vyplýva žiadosť, aby hotel Nika Resort potvrdil p. T. Q., zástupcovi agentúry K. C. na Maldivách, rezerváciu, č.: XXXXXXXX Tui Reisecenter Slovensko SR, 05.11.2011, s príletom: 05.11.2011- LX8068, s odletom: 12.11.2011, 05-08 vodná vila, 08-12 -záhradná vila. Po uzavretí zmluvy o obstaraní zájazdu došlo dňa 04.11.2011 k jednostrannej zmene zmluvy, keď zamestnanec spoločnosti K. C. p. T. Q. prostredníctvom e-mailu oznámil hotelu Nika Resort & Kudafolhudu na Maldivách, že rezervácii, č.: XXXXXXXX Tui Reisecenter Slovensko SR, 05.11.2011, s príletom: 05.11.2011- LX8068 a s odletom: 12.11.2011, bude poskytnuté ubytovanie vo vodnej vile v dňoch od 05.11.2011 do 08.11.2011, pričom v dňoch od 08.11.2011 do 12.11.2011 bude tejto rezervácii poskytnuté ubytovanie v záhradnej vile. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, podľa ktorého mal hotel Nika Resort v tom čase poskytovať tri druhy ubytovania (1./ vodná vila, 2./ plážová vila a 3./ plážová vila de luxe), z internej komunikácie tour- operátora K. C. vyplýva, že v období do 08.11.2011 do 12.11.2011 malo byť zo strany hotela Nika Resort poskytnuté žalobcovi ubytovanie v záhradnej vile, a teda nie v plážovej vile, ako to tvrdil právny zástupca žalovaného na pojednávaní. Bez ohľadu na skutočnosť, či žalobcovi malo byť poskytnuté ubytovanie v plážovej vile alebo v záhradnej vile, rozhodujúcou skutočnosťou bolo to, že došlo k zmene rezervácie,
podľa ktorej žalovaný už nedokázal zabezpečiť žalobcovi ubytovanie vo vodnej vile a to počas celého obdobia zájazdu. V čase jednostrannej zmeny zmluvy sa žalobca už nachádzal v letovom režime, nakoľko dňa 04.11.2011 mal o 09:35 hod. plánovaný odlet z letiska v Budapešti (Maďarsko), na letisko v Zürrichu (Švajčiarsko), pričom o 16:20 hod. mal plánovaný odlet z letiska v Zürrichu (Švajčiarsko) na letisko Male (Maldivy) s plánovaným príletom dňa 05.11.2011 o 8:55 hod. To znamená, že žalobca sa o zmene typu ubytovania mohol najskôr dozvedieť až po prílete na Maldivy, čo korešponduje nielen s výpoveďou žalobcu, ale aj so svedeckou výpoveďou p. T. F. a výpoveďou svedka I. E., zástupcu cestovnej agentúry Victory Reisen. Aj napriek tomu, že žalovaný svojím konaním nespôsobil zmenu rezervácie, pokiaľ šlo o ubytovanie vo vodnej vile, z dôvodu existencie zmluvného vzťahu zodpovedal za to, že žalobcovi a jeho manželke bude poskytnuté takéto ubytovanie a to v období od 05.11.2011 do 12.11.2011 v hoteli Nika Resort & Kudafolhudu na Maldivách. Ak teda zmluvný partner žalovaného - tour-operátor K. C. svojím konaním, spočívajúcim v jednostrannej zmene typu ubytovania v období od 08.11.2011 do 12.11.2011 spôsobil poruchu v zmluvnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, cestovnej kancelárii TUI ReiseCenter Slovensko, s.r.o., vznikla vo vzťahu k objednávateľovi zodpovednosť za porušenie záväzkov, vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy, a to bez ohľadu na to, či tieto záväzky mala splniť cestovná kancelária, alebo iní dodávatelia služieb, ktorí sa podieľali na ich poskytovaní v rámci predmetného zájazdu (§ 741i ods. 1 OZ). Bolo teda vecou žalobcu, či po prílete na Maldivy a po oboznámení sa so zmenou rezervácie prostredníctvom delegátky K. C., a teda po oboznámení sa s faktickou zmenou zmluvy o obstaraní zájazdu č.: XXXXXXXX zo dňa 03.11.2011, pristúpi k prijatiu ubytovania v záhradnej vile (plážovej vile) a to v období od 08.12.2011 do 12.11.2011 (§ 741k ods. 2 OZ), alebo či odstúpi od zmluvy (§ 741h ods. 1 OZ). Ak teda žalobca neprijal možnosť náhradného ubytovania v období od 08.12.2011 do 12.11.2011, vzniklo mu právo, aby mu žalovaný bezodkladne vrátil rozdiel ceny zájazdu v sume 2 761,14 Eur, za neposkytnutie ubytovania vo vodnej vile v období od 08.12.2011 do 12.11.2011 (t.j. 4 noci, 1 noc á 690,2857 Eur); (§ 741k ods. 3 OZ) a to bez ohľadu na skutočnosť, že žalovaný bol prostredníctvom tour-operátora zájazdu pripravený poskytnúť žalobcovi všetky ostatné služby, spojené so zájazdom, vrátane plnej penzie. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že v danom prípade sa v súvislosti s poskytnutím ubytovania v záhradnej (plážovej) vile nejednalo o poskytnutie služieb nižšej kvality, súd sa takouto argumentáciou nestotožnil a to najmä s prihliadnutím na rozdielnu cenu, pokiaľ ide o ubytovanie vo vodnej vile (1 noc pre 1 osobu á 274,- Eur) a ubytovanie v plážovej vile (1 noc pre 1 osobu á 247,- Eur). Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že rozdiel v cene ubytovacích zariadení typu vodná vila a plážová vila bol podľa vtedajšieho cenníka, uvedenom v katalógu K. C. len 27,- Eur (cena za ubytovanie vo vodnej vile, pre jednu osobu, za jednu noc v období od 01.11. do 26.12.2011, predstavovala sumu 274,- Eur, resp. cena za ubytovanie v plážovej vile pre jednu osobu za jednu noc v tom istom období predstavovala sumu 247,- Eur). Bez ohľadu na skutočnosť, či žalovaný ponúkol náhradné ubytovanie v záhradnej vile alebo plážovej vile, rozdielnosť v danej službe spočívala najmä v tom, že ubytovanie vo vodnej vile sa nachádzalo priamo na oceáne (t.j. ,,na vode"), pričom ubytovanie v záhradnej alebo plážovej vile sa nachádzalo na pevnom zemskom povrchu, teda na ostrove. Ak by si žalobca objednal ubytovanie na zemskom povrchu, jeho vôľa by sa premietla aj do obsahu zmluvy o zájazde. Zástupca cestovnej agentúry Victory Reisen p. I. E. a svedkyňa T. F. vo svojich výpovediach zhodne potvrdili, že žalobca mal záujem o ubytovanie vo vodnej vile (t.j. ,,na vode"), čo bola pre žalobcu v podstate rozhodujúca skutočnosť pre uzavretie kontraktu. Rozdielnosť v kvalite ubytovania medzi vodnou vilou a záhradnou alebo plážovou vilou sa prejavovala aj v určitom stupni súkromia. Ak by boli žalobca s manželkou ubytovaní priamo na ostrove, boli by konfrontovaní s väčším množstvom turistov alebo miestnych obyvateľov, ako v prípade ubytovania na oceáne, čo z pohľadu súdu taktiež predstavuje vyšší štandard a väčší komfort ubytovania. Žalovaný taktiež uviedol, že žalobca v rámci reklamačného konania nepredložil písomný záznam o vadách zájazdu, ktorý mal byť spísaný s delegátkou zájazdu na Maldivách (§ 741i ods. 1, ods. 2, ods. 3 OZ). Je pravdou, že žalobca po návrate zo zájazdu mu doručil prostredníctvom sprostredkujúcej cestovnej agentúry list zo dňa 21.11.2011, na základe ktorého požiadal o vrátenie ceny zájazdu v sume 4 832,- Eur. Dňa 01.12.2011 bola žalobcovi preposlaná odpoveď od tour-operátora K. C. zo dňa 25.11.2011, ktorý mu priznal finančnú náhradu vo výške 345,- Eur. Žalobca v odpovedi zo dňa 01.12.2011 uviedol, že s vybavením reklamácie spôsobom navrhnutým zo strany K. C. nesúhlasí a naďalej žiadal vrátenie ceny zájazdu v sume 4 832,- Eur. Dňa 20. 12. 2011 sprostredkujúca cestovná agentúra, v mene žalovaného, uhradila na účet žalobcu sumu vo výške 345,- Eur. V ten istý deň však žalobca navštívil kanceláriu cestovnej agentúry Victory Reisen a oznámil jej, že poukázanú sumu odmieta a
vracia ju späť na účet agentúry, čo preukázal predložením kópie prevodného príkazu. Dňa 27.12.2011 bola žalobcovi zo strany cestovnej agentúry preposlaná ďalšia odpoveď od tour-operátora K. C. zo dňa 16.12.2011, v rámci ktorej mu bola ponúknutá ďalšia finančná kompenzácia v sume 240,- Eur. Spolu tak bola žalobcovi ponúknutá finančná kompenzácia v sume 585,- Eur. Žalobca však ani s touto ponukou nesúhlasil a prostredníctvom cestovnej agentúry oznámil, že trvá na vrátení sumy 4 832,- Eur. Žalovaný mal za to, že vzhľadom na zmenu dohodnutého typu ubytovania vznikol žalobcovi nárok na finančnú kompenzáciu iba v sume 216,- Eur (27,- Eur x 2 osoby x 4 noci). Pokiaľ ide o sumu 585,- Eur, táto bola priznaná žalobcovi zo strany tour-operátora K. C.. preto právny zástupca žalovaného nevedel súdu s určitosťou uviesť, aké položky boli zahrnuté do tejto sumy. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že po prílete na Maldivy, na nich čakala na letisku nejaká dáma s tabuľkou K. C.. Tam sa s manželkou dozvedeli, že ďalej pocestujú leteckým taxíkom do Nika Resort s tým, že ubytovanie vo vodnej vile bude trvať iba tri noci. Komunikácia prebiehala v angličtine. Žalobca voči zmene rezervácie vzniesol výhrady, delegátka však zamávala papierom, že ona disponuje informáciou o poskytnutí ubytovania vo vodnej vile iba na tri noci a viac sa s ním nebavila. Žalobca žiadal od nej jej doklad, avšak delegátka ho odmietla vydať. V rámci komunikácie žalobca uviedol, že disponuje voucherom na sedem nocí, ktorý delegátke aj ukázal. Ona mu na to povedala, aby to riešil tam, kde si zájazd zakúpil. Žalobca na to povedal, že dobre, že sa pôjde ubytovať a že to bude riešiť s p. E., nakoľko nemal chuť po trinástich hodinách letu sa hádať na letisku s delegátkou. Zo zmeny rezervácie zostal zaskočený, následne komunikoval s p. E. o poskytnutí adekvátnej náhrady. Po predložení voucheru s ním zmenu rezervácie nikto zo zamestnancov hotela Nika Resort neriešil, jednoducho ho ubytovali, a keďže sa riadili pokynmi cestovnej kancelárie, po troch dňoch ho prišli spolu aj s manželkou vysťahovať. S manželkou boli po troch dňoch doslova vyhodení z vodnej vily. Žalovaný mu síce zabezpečil náhradné ubytovanie, avšak šlo o ubytovanie v strede ostrova, vzdialené od pláže 70 metrov. Takýto typ ubytovania nespĺňal požiadavky žalobcu, ktorý si vymienil v zmluve o obstaraní zájazdu. Blízko žalobcu boli ubytovaní zamestnanci, ktorí pracovali na ostrove, blízko neho bolo letisko, žalobca bol pôvodne ubytovaní v tichšej lokalite. Pokiaľ ide o spísanie písomného záznamu o vadách zájazdu, žalobca uviedol, že pracoval štyri roky v spoločnosti Orange, a.s., na reklamačnom oddelení, teda presne vie, ako prebieha postup pri reklamácii. V tejto súvislosti uviedol, že priamo v hoteli Nika Resort nikto so zamestnancov nebol ochotný spísať so žalobcom reklamačný protokol. Z výsluchu svedka p. I. E., zástupcu cestovnej agentúry Victory Reisen, (č.l. 93-96) vyplýva, že po prílete bol žalobca kontaktovaný delegátom zájazdu, ktorý mu mal oznámiť zmenu rezervácie, spočívajúcu v prebookovaní dohodnutého typu ubytovania v Nika Resort. Žalobca ho z tohto dôvodu kontaktoval telefonicky, ako aj e-mailom. Bol to emotívny telefonát, v ktorom mu uviedol, že mu bude poskytnuté ubytovanie vo vodnej vile len na tri noci. Žalobca odmietol ponúknutý náhradný typ ubytovania, ktorý nebol na vode, ale na samotnom ostrove. Svedok nevedel uviesť, čo konkrétne bolo žalobcovi ponúknuté ako náhradný variant ubytovania. V tomto prípade vždy vyzvú klienta, aby pre účely reklamačného konania odfotil náhradné ubytovanie. Podľa vedomostí svedka, žalobca nevyhotovil fotodokumentáciu ohľadom náhradného typu ubytovania, ktoré malo byť žalobcovi poskytnuté. Poskytnutie náhradného ubytovania, odkomunikoval so žalobcom hotel Nika Resort. Stáva sa, že ten istý hotel ponúkne ubytovanie dvakrát, čo cestovná agentúra nedokáže ovplyvniť. Podľa názoru svedka, žalovaný o tomto probléme vedel. V súvislosti so zmenou rezervácie cestovná agentúra kontaktovala žalovaného, ten následne kontaktoval tour-operátora K. C., za účelom zjednania nápravy. Pokiaľ ide o jeho výsledok, svedok si ho už nepamätal, zrejme sa však nepodarilo zjednať nápravu, keď žalobca z ostrova odišiel. Žalobca po návrate zo zájazdu reklamoval vady ubytovania cez sprostredkujúcu cestovnú agentúru, ktorá ich ďalej preposlala žalovanému. Žalovaný reagoval tak, že tieto výhrady uviedol tour-operátorovi K. C., ktorý sa následne snažil poskytnúť kompenzáciu vo forme úhrad, ktoré cestovná agentúra následne poslala žalobcovi. Pokiaľ ide o reklamačný záznam, ktorý sa vyhotovuje na mieste pobytu, svedok nemal o jeho existencii vedomosť. Svedok potvrdil, že na listine s názvom ,,Reklamácia - žiadosť o vrátenie kúpnej ceny", ktorú žalobca adresoval žalovanému dňa 21.11.2011, sa nachádza jeho podpis ako zástupcu cestovnej agentúry. Pokiaľ ide o odškodnenie v sume 585,- Eur, toto odškodnenie sa stále nachádza v depozite cestovnej agentúry. Tieto peniaze boli prevedené cestovnej agentúre zo strany žalovaného. Žalovanému tieto peniaze poslal tour-operátor K. C.. Prvú sumu 345,- Eur cestovná agentúra previedla na účet žalobcu. Uvedenú sumu však žalobca neprijal a obratom ju vrátil späť, na účet cestovnej agentúry. Ďalšiu sumu 240 Eur,- si už cestovná agentúra nedovolila poslať žalobcovi. Svedok vyjadril ľútosť nad tým, čo sa stalo, chcel pre žalobcu urobiť maximum, aby došlo k odstráneniu problému s ubytovaním. Svedok ako zástupca cestovnej agentúry nemal vedomosť o internej komunikácii medzi tour-operátorom K. C. a hotelom Nika Resort, zo dňa 04.11.2011, v zmysle ktorej došlo k zmene rezervácie. Podľa názoru svedka, žalobca nemal vedomosť o tom, že môže nastať
problém s rezerváciou, spočívajúci v preobsadení dohodnutého typu ubytovania (t.j. v prebookovaní ubytovania). Cestovná agentúra nie je v tomto prípade s tour-operátorom K. C. v žiadnom priamom vzťahu. Vo vzťahu k žalovanému cestovná agentúra vystupuje ako jeho zmluvný predajca. Svedkyňa T. F. (č.l. 115-117) uviedla, že keď vystúpili z lietadla na Maldivách, na letisku ich čakala delegátka, ktorá im oznámila, že vo vodnej vile budú ubytovaní iba tri noci. Následne odišli bez delegátky taxi lietadlom na ostrov, na ktorom sa nachádzal hotel Nika Resort. Pokiaľ ide o osobu delegátky, bola to žena, nebola to Slovenka, nakoľko s ňou komunikovali v angličtine. Delegátke povedali, že s ubytovaním vo vodnej vile iba na tri noci nesúhlasia. Na reakciu delegátky si už svedkyňa nepamätala. Pokiaľ ide o spísanie písomného záznamu resp. reklamačného protokolu, k tomu na letisku nedošlo, nebolo to možné, bol tam chaos. Následne sa skontaktovali s pánom E. a riešili celú situáciu. Žalovaný v tejto súvislosti so žalobcom, ani so svedkyňou nekomunikoval. Svedkyňa vyhotovila obrazový záznam pokiaľ ide o ubytovanie poskytnuté vo vodnej vile resp. obrazový záznam pokiaľ ide o ubytovanie v záhradnej vile. Po návrate z dovolenky podali reklamáciu, ktorú p. E. postúpil na ďalšie riešenie žalovanému. Následne došli nejaké peniaze na účet žalobcu, tie však vrátil, nakoľko ani žalobca, ani svedkyňa nesúhlasili s výškou kompenzácie. Z reklamácie žalobcu, označenej ako "Reklamácia - žiadosť o vrátenie kúpnej ceny", adresovanej cestovnej agentúre Victory Reisen dňa 21.11.2011 (č.l. 35-36) vyplýva, že po prílete na letisko na Maldivách ho čakalo nemilé prekvapenie, nakoľko delegátka mu arogantne oznámila, že po prvých troch dňoch zájazdu bude asi presťahovaný do záhradnej vily (garden bungalovu), z čoho nemal robiť paniku. Žalobca v tejto súvislosti predložil delegátke voucher, pričom trval na splnení záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy. Dňa 07. 11. 2011 večer dostal nemilú informáciu od zamestnanca Nika Resortu, že ráno sa bude musieť presťahovať, pričom od zamestnankyne E. mu bol predložený iný voucher, akým dovtedy disponoval. Tento voucher obsahoval tri dni vodnú vilu a štyri dni záhradnú vilu (garden bungalov) bez pláže. Aj napriek tomu, že cestovná agentúra Victory Reisen mu počas komunikácie potvrdila, že mal rezervované ubytovanie vo vodnej vile na sedem nocí, bol nútený sa z nej vysťahovať, a to dňa 08.11.2011. Žalobca uviedol, že nikoho na ostrove nezaujímalo, že nemá záujem bývať v záhradnej vile. Žalobca teda nemal inú možnosť ako opustiť ostrov, nakoľko v zmysle platného zmluvného vzťahu nemal kde bývať. Takýmto činom zo strany žalovaného došlo k hrubému porušeniu zmluvného vzťahu a k výraznému poškodeniu žalobcu a jeho manželky ako zákazníkov, nakoľko došlo k zmareniu dovolenky a pokazeniu celých manželkiných narodenín. Žalobca preto požiadal sprostredkovateľskú cestovnú agentúru Victory Reisen o vrátenie zaplatenej sumy vo výške 4 832,- Eur, a to v lehote do 30 dní od doručenia reklamácie. Prevzatie reklamácie potvrdil svojim podpisom zástupca cestovnej agentúry p. I. E., a to dňa 21.11.2011. Tour-operátor Thomas Cook v odpovedi zo dňa 25.11.2011 na reklamáciu (č.l. 39) vyjadril ľútosť nad tým, že aj napriek intenzívnym prípravám tak na centrále spoločnosti, ako aj priamo na Maldivách, nedokázal úplne naplniť očakávania žalobcu a jeho manželky a uspokojiť ich. K. C. potvrdil, že jeho cieľom bolo, aby sa jeho klienti hneď od začiatku pobytu cítili na dovolenke príjemne. Za vzniknuté nepríjemnosti priznal žalobcovi finančnú kompenzáciu v sume 345,- Eur. Žalobca v reakcii na finančnú kompenzáciu v sume 345,- Eur, v liste zo dňa 05.12.2011, adresovanom cestovnej agentúre Victory Reisen (č.l. 37-38) uviedol, že ju s prihliadnutím na jej obsah a formu nepovažuje za zákonné vyriešenie reklamácie. Odpoveď zo strany tour-operátora K. C. považoval za výsmech ako zákazníkovi. Žalobca uviedol, že zájazd kupoval od cestovnej agentúry Victory Reisen a nie od spoločnosti K. C., preto finančnú kompenzáciu vo výške 345,- Eur, považoval za absolútne neadekvátnu a odmietol ju. Súčasne opätovne vyzval sprostredkovateľa na vrátenie sumy 4 832,- Eur, a to v lehote 30 dní od doručenia reklamácie. Prevzatie odpovede potvrdil svojim podpisom I. E., zástupca cestovnej agentúry Victory Reisen, a to dňa 06.12.2011. Z odpovede tour-operátora K. C. zo dňa 16.12.2011 na reakciu žalobcu (č.l. 40) vyplýva, že list žalobcu ho opätovne podnietil k tomu, aby hľadal možnosť dohody na oboch stranách. Ako prejav dobrej vôle priznal žalobcovi ďalšiu sumu vo výške 240,- Eur s upozornením, že ďalšie námietky a reklamácie v súvislosti s týmto zájazdom už nebude ďalej akceptovať. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca po prílete na Maldivy bol zo strany delegáta informovaný o zmene rezervácie. Vzhľadom na to, že žalovaný sa v zmluve o obstaraní zájazdu zaviazal k poskytnutiu ubytovania vo vodnej vile a to v období od 05.11.2011 do 12.11.2011, súd vyhodnotil konanie žalovaného, spočívajúce v zmene dohodnutých zmluvných podmienok pokiaľ ide o ubytovanie v záhradnej vile (plážovej vile), v období od 08.11.2011 do 12.11.2011 za vadné poskytnutie plnenia, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na vrátenie rozdielu ceny zájazdu. Z dokazovania ďalej vyplýva, že žalobca ako objednávateľ v súlade s ust. § 741i ods. 3 OZ uplatnil právo na odstránenie chybne poskytnutej služby a to bezodkladne, u sprostredkovateľa zájazdu, cestovnej agentúry Victory Reisen.
Je pravdou, že o uplatnení tohto práva bolo potrebné v súlade s ust. § 741i ods. 1 druhej vety OZ vyhotoviť písomný záznam a to v spolupráci so zástupcom cestovnej kancelárie. Súd v tejto súvislosti zistil, že žalobca mal záujem o vyhotovenie tohto záznamu na Maldivách, avšak delegátka zájazdu ho odkázala na subjekt, u ktorého si zakúpil produkt, pričom ďalej so žalobcom nekomunikovala, nezaujímala sa, či žalobca prijal náhradnú variantu ubytovania a pod. V hoteli Nika Resort nemohol požiadať o spísanie záznamu a to z objektívnych dôvodov, nakoľko sa tam fyzicky nenachádzal nielen zástupca žalovaného, ale ani zástupca sprostredkujúcej cestovnej agentúry, či tour-operátora K. C.. Žalovaný taktiež nepreukázal, že by zamestnanci hotela Nika Resort disponovali splnomocnením na vypracovanie písomného záznamu. Ak teda nedošlo k vypracovaniu písomného záznamu na mieste zájazdu z dôvodov na strane žalovaného, nemožno takúto skutočnosť pripočítať na ujmu žalobcu ako spotrebiteľa s následkom neplatného postupu v rámci reklamačného konania. V tejto súvislosti žalovaný a zástupca sprostredkujúcej cestovnej agentúry zhodne potvrdili, že po zistení problému, spočívajúcom v zmene rezervácie, bezodkladne podnikli všetky potrebné kroky a vyvinuli maximálne možné úsilie, aby prostredníctvom tour-operátora zájazdu K. C. vyriešili vzniknutú situáciu k spokojnosti žalobcu a jeho manželky. Ak teda žalovaný mal vedomosť o vzniknutom probléme s ubytovaním, bol povinný vyvinúť úsilie nielen v tom smere, aby poskytol žalobcovi dohodnutý typ ubytovania, ale mal vyvinúť aj úsilie, aby v prípade zistenia poruchy v zmluvnom vzťahu, bol o tom vypracovaný písomný záznam a to prostredníctvom povereného zástupcu žalovaného na Maldivách. Na základe týchto skutočností dospel súd k záveru, že nevyhotovenie písomného záznamu o vadách zájazdu zavinil žalovaný. Naopak, žalobca bez pochybností preukázal, že ihneď po zistení zmeny rezervácie, upozornil na porušenie zmluvnej povinnosti nielen delegátku zájazdu (a to tým spôsobom, že jej poskytol na nahliadnutie voucher, ktorý obdŕžal od sprostredkujúcej cestovnej agentúry), ale následne ,,v intenciách usmernenia zo strany delegátky" kontaktoval zástupcu sprostredkujúcej cestovnej agentúry p. I. E., za účelom zjednania nápravy. Ak teda delegátka zájazdu na Maldivách namiesto spísania tzv. reklamačného protokolu, odkázala žalobcu na zmluvného predajcu, takýto postup delegátky zájazdu bol v zjavnom rozpore s ust. § 741i ods. 1 druhej vety OZ. Bezprostredne po návrate zo zájazdu, žalobca listom zo dňa 21.11.2011 písomne uplatnil svoje právo na vrátenie rozdielu ceny zájazdu z dôvodu chybne poskytnutej služby zo strany žalovaného a to u sprostredkujúcej cestovnej agentúry, čo potvrdil jej zástupca I. E. svojím podpisom (§ 741i ods. 2, ods. 3 OZ). Žalovaný na reklamáciu žalobcu reagoval listom zo dňa 25.11.2011, v rámci ktorého bolo žalobcovi uvedené , že tour-operátor K. C. priznal v rámci plánovania zájazdu určité pochybenie (čiastočné nenaplnenie očakávania a neuspokojenie klienta), pričom za vzniknuté nepríjemnosti K. C. poskytol žalobcovi, prostredníctvom žalovaného a sprostredkujúcej cestovnej agentúry, finančnú kompenzáciu v sume 345,- Eur. Súd preskúmal všetky okolnosti reklamačného konania jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach, pričom dospel k záveru, že ak by bola reklamácia zo strany žalobcu svojvoľná a neopodstatnená, žalovaný by nemal dôvod poskytnúť žalobcovi finančnú kompenzáciu vo výške 585,- Eur, ale naopak, už v rámci reklamačného konania by namietal absenciu písomného vyhotovenia záznamu z miesta zájazdu. Žalovaný však výhrady, uplatnené zo strany žalobcu v rámci reklamačného konania postúpil na ďalšie riešenie svojmu zmluvného partnerovi, od ktorého si odkúpil predmetný zájazd a to tour- operátotovi K. C.. Súd preto vyhodnotil argumentáciu žalovaného o nedodržaní zákonného postupu v rámci reklamačného konania, spočívajúcom v nepredložení písomného záznamu za účelovú s cieľom odvrátiť pozornosť od vzniku poruchy v zmluvnom vzťahu, ktorú spôsobil tour-operátor K. C. a to jednostrannou zmenou rezervácie (čo potvrdil aj právny zástupca žalovaného na pojednávaní). Za vznik tejto poruchy nesie zodpovednosť zmluvný partner žalobcu, ktorým je v tomto prípade cestovná kancelária TUI ReiseCenter Slovensko, s.r.o., Panská č. 10, 811 01 Bratislava, a to s poukazom na ust. § 741i ods. 1 prvej vety OZ. Žalovaný taktiež nepreukázal, že by porušenie povinnosti poskytnúť ubytovanie vo vodnej vile v období od 08.11.2011 do 12.11.2011 spôsobil a/ objednávateľ, alebo b/ tretia osoba, ktorá nie je spojená s poskytovaním zájazdu, alebo c/ že by bola spôsobená udalosťou, ktorej nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, alebo v dôsledku neobvyklých a nepredvídateľných okolností (§ 741j ods. 1 OZ). Naopak, z dokazovania vyplýva, že zmenu zmluvných podmienok, pokiaľ šlo o konkrétny typ ubytovania spôsobila spoločnosť K. C., a to prostredníctvom svojho zamestnanca p. T. Q., ktorý v rámci komunikácie s hotelom Nika Resort dňa 04.11.2011 prikázal hotelu Nika Resort poskytnúť žalobcovi ubytovanie vo vodnej vile iba v rozsahu troch nocí a to od 05.11.2011 do 08.11.2011. Zmenu rezervácie teda spôsobila osoba (tour-operátor K. C.), ktorá bola spojená s poskytovaním zájazdu prostredníctvom zmluvného vzťahu so žalovaným. Ak si teda žalobca v rámci reklamačného konania, listom zo dňa 20.11.2011 uplatnil u žalovaného, prostredníctvom sprostredkujúcej cestovnej agentúry, právo na vrátenie ceny zájazdu v sume 4 832,- Eur, bolo povinnosťou žalovaného tento nárok posúdiť,
pričom s poukazom na ust. § 741k ods. 3 OZ mal vrátiť žalobcovi rozdiel ceny zájazdu v sume 2 761,14 Eur a vo zvyšnej časti mal nárok zamietnuť, nakoľko v období od 05.11.2011 do 08.11.2011 riadne poskytol žalobcovi dohodnutú službu. Vychádzajúc zo zistených skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia, súd priznal žalobcovi nárok na vrátenie rozdielu ceny zájazdu v sume 2 761,14 Eur, za neposkytnutie ubytovania vo vodnej vile v období od 08.12.2011 do 12.11.2011 (t.j. celkovo za 4 noci, 1 noc á 690,2857 Eur). Žalobca si síce uplatnil istinu v sume 2 716,16 Eur, súd mu však na základe vyššie uvedeného výpočtu priznal 2 716,14 Eur a teda vo zvyšnej časti, predstavujúcej 0,02 Eur, žalobu ako nedôvodnú zamietol. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (účinného ku dňu vzniku omeškania), ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa čl. 10 bodu 3 všeobecných podmienok účasti na zájazde a platobných podmienok žalovaného, platných a účinných dňa 18. 03. 2010, ak nemožno objednávateľovi poskytnúť ani náhradné služby za zmluvné dohodnuté služby, alebo ak tieto objednávateľ neprijme, je cestovná kancelária povinná vrátiť účastníkovi zájazdu rozdiel ceny medzi dohodnutými a poskytnutými službami v lehote do 30 dní od skončenia zájazdu. Z potvrdenia o europlatbe, vystaveného zo strany K. B. T..Q.. pre žalobcu (č.l. 68) vyplýva, že žalobca dňa 20.12.2011 vrátil sumu 345,- Eur, ktorá mu bola vyplatená v rámci reklamácie -Maldivy a to na účet príjemcu, č.: XXXXXXXXXX/XXXX. Vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal do omeškania s vrátením rozdielu ceny zájazdu v sume 2 716,14 Eur a to v lehote 30 dní od skončenia zájazdu, žalobca si v tejto súvislosti uplatnil aj príslušný úrok z omeškania a to vo výške 9,25 % ročne zo sumy 2 716,16 Eur od 13.12.2011 až do zaplatenia. Keďže súd priznal žalobcovi nárok na vrátenie rozdielu ceny zájazdu v sume 2 716,14 Eur, súd pri rozhodovaní o výške úroku z omeškania vychádzal z tejto istiny. V tejto súvislosti bolo zistené, že k ukončeniu zájazdu došlo dňa 12.11.2011, pričom žalovaný sa dostal do omeškania po uplynutí tridsiateho dňa od skončenia zájazdu, t.j. dňa 13.12.2011. Vzhľadom na to, že žalobca odmietol prijať od žalovaného platbu v sume 345,- Eur a dňa 20.12.2011 ju vrátil na účet odosielateľa platby, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 2 716,14 Eur od 13. 12. 2011 až do 19. 12. 2011, a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 371,14 Eur od 20. 12. 2011 až do zaplatenia. V súvislosti s priznaním finančnej kompenzácie v sume 585,- Eur súd zistil, že žalobca nebol v zmluvnom vzťahu s tour-operátorom zájazdu K. C.. Preto žalobca nemal dôvod prijímať akúkoľvek finančnú náhradu od tejto spoločnosti a to ani prostredníctvom žalovaného, či sprostredkujúcej cestovnej agentúry Victory Reisen. Bez ohľadu na príčinu vzniku poruchy v zmluvnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, za prípadné vrátenie rozdielu ceny zájazdu v sume 2 761,14 Eur nesie zodpovednosť výhradne žalovaný. Uplatnenie prípadného regresu žalovaného vo vzťahu k tour-operátorovi by bolo namieste až po skončení reklamačného konania, prípadne po uspokojení opodstatnenej časti nároku žalobcu zo strany žalovaného. Nebolo teda zo strany žalovaného náležité, ak si v rámci reklamačného konania uplatnil vo vzťahu k tour-operátorovi právo na odškodnenie za pochybenie pri zmene rezervácie, resp. nebolo zo strany žalovaného správne, ak akúkoľvek korešpondenciu zo strany žalobcu, odoslanú v rámci reklamačného konania prostredníctvom sprostredkujúcej cestovnej agentúry, postupoval na ďalšie riešenie tour-operátorovi K. C., ale naopak, bolo povinnosťou žalovaného, aby v rámci reklamačného konania, bez zbytočného odkladu vyhodnotil dôvodnosť reklamácie a uspokojil všetky opodstatnené nároky žalobcu a to z vlastných zdrojov. b) k náhrade škody 737,94 Eur (1 007,29 USD): Žalobca uviedol, že na základe jednostrannej zmeny rezervácie zo strany žalovaného, bol nútený dňa 08.11.2011 opustiť hotel Nika Resort, nakoľko nemal kde bývať. V súvislosti s konaním žalovaného mu mala vzniknúť škoda 737,94 Eur (1 007,29 USD), ktorá predstavuje náklady, vynaložené na ubytovanie v hoteli Velidhu Island Resort v období od 08.11.2011 do 21.11.2011. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že žalobca nepreukázal splnenie predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného na náhradu škody. Žalobca nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením právnej, či zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného a vznikom škody. Tvrdenie žalobcu o znížení jeho majetku, vynaloženého na obstaranie inej vodnej vily, považoval žalovaný za neopodstatnené a preexponované. Žalovaný v súvislosti so zmenou rezervácie bol schopný poskytnúť žalobcovi iný typ ubytovania vrátane dohodnutých komplexných služieb. Žalobca preto nebol nútený
opustiť hotelový komplex Nika Resort & Kudafolhudu. Žalobca uviedol, že mu na náhradnom ostrove bola poskytnutá polpenzia, avšak z dokladu o úhrade služieb č.: 47914 zo dňa 11.11.2011 vyplýva údaj v angličtine s uvedením meal plan: FP, čo v preklade znamená, že šlo o plnú penziu. Žalovaný nesúhlasil s tým, aby žalobcovi uhradil škodu, spočívajúcu v tom, že si žalobca zaplatil za extra stravu na inom ostrove, ktorú mal zabezpečenú v rámci zmluvy v hoteli Nika Resort. Z účtu vystaveného hotelom Velidhu Island Resort zo dňa 11.11.2011 vo výške 1 007,29 USD taktiež vyplýva, že uvedená suma pokrývala iba náklady za stravovanie a občerstvenie (Main Restaurant, Light House a Mini Bar) a za kúpeľné procedúry (Spa Treatment), a teda nie náklady za ubytovanie ako také. Žalovaný mal za to, že odchod z Hotela Nika Resort & Kudafolhudu a opustenie ostrova bolo slobodným, zo strany žalovaného nezavineným rozhodnutím žalobcu, ktorým si sám žalobca spôsobil nepríjemnosti a ukrátil sa o svoj dovolenkový čas, nakoľko je zrejmé, že vybavenie a sťahovanie sa z jedného ostrova na druhý ostrov je fyzicky a časovo náročnejšie, než zmena typu ubytovania o niekoľko desiatok metrov v tom istom hotelovom komplexe a na tom istom ostrove. O rozhodnutí odísť z hotela a opustiť ostrov žalobca neinformoval žalovaného a nepožiadal ho o pomoc, resp. sa na neho neobrátil s požiadavkou o nájdenie nového hotela. Z dokladu o úhrade nákladov, č.: 47914 zo dňa 11.11.2011 (č.l. 43-46, 146-150) vyplýva, že žalobca v súvislosti s ubytovaním pre dve osoby s plnou penziou v hotelovom komplexe Velidhu Island Resort v termíne od 08.11.2011 do 12.11.2011 (4 noci) zaplatil 1 007,29 USD, čo v prepočte podľa kurzového lístka Európskej centrálnej banky, platného dňa 11.11.2011, predstavovalo podľa žalobcu sumu 737,94 Eur. V súvislosti s neprijatím záhradnej vily v období od 08.11.2011 do 12.11.2011, vznikla súdu otázka, či opustením letoviska dňa 08.11.2011 došlo k jednostrannému zániku zmluvy o obstaraní zájazdu alebo či tento zmluvný vzťah trval i naďalej. V prípade, ak úmyslom žalobcu bolo dňa 08.11.2011 odstúpiť od zmluvy, bolo náležité aby takýto prejav vôle uskutočnil písomnou formou, nakoľko i samotná zmluva mala písomný charakter. Je síce pravdou, že súd v rámci vyslovenia predbežného právneho názoru na posudzovanú vec uviedol, že konanie žalobcu, spočívajúce v opustení hotela Nika Resort dňa 08.11.2011, sa súdu javí ako prejav vôle, následkom ktorého malo dôjsť k odstúpeniu od zmluvy a k jej zániku od počiatku (ex tunc), v dôsledku čoho by si boli zmluvné strany v rámci synalagmatického právneho vzťahu povinné vrátiť všetko, čo si navzájom poskytli (žalobca žalovanému cenu zájazdu za tri noci vo vodnej vile, a žalovaný žalobcovi plnú cenu zájazdu). Pre prípadné odstúpenie od zmluvy však bolo nevyhnutné, aby sa tento úkon uskutočnil písomnou formou. Keďže v danom spore nebola zo strany žalobcu preukázaná existencia písomného odstúpenia od zmluvy, súd dospel k záveru, že zmluvný vzťah trval aj po tom, ako žalobca dňa 08.11.2011 opustil hotel Nika Resort. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Obč. zákonníka sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Rozlišujú sa dva druhy škody a to skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 M Cdo 23/2008, zo dňa 21. decembra 2009). Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody (damnum emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. Súd v tejto súvislosti zistil, že žalovaný z dôvodu zmeny rezervácie neposkytol žalobcovi dohodnutý typ ubytovania a to v období od 08.11.2011 do 12.11.2011. V dôsledku vadného plnenia povinnosti zo strany
žalovaného, žalobca dňa 08.11.2011 opustil ubytovacie zariadenie Nika Resort a na vlastné náklady sa v termíne od 08.11.2011 do 12.11.2011 ubytoval v hoteli Velidhu Island Resort, za čo zaplatil 1 007,29 USD, čo v prepočte podľa žalobcu predstavuje 737,94 Eur. Z dôvodu neposkytnutia vodnej vily v uvedenom období si voči žalovanému uplatnil náhradu škody. Príčinná súvislosť podľa žalobcu spočívala v neposkytnutí dohodnutého ubytovania Nika Resort a v ukrátení majetku žalobcu o sumu 737,94 Eur, ktorá predstavuje vlastné náklady žalobcu, vynaložené na obstaranie vodnej vily v hoteli Velidhu Island Resort. Súd po preskúmaní opodstatnenosti nároku na náhradu škody v sume 737,94 Eur, dospel súd k záveru, že žalovaný nebol schopný v určitom časovom období poskytnúť očakávané ubytovanie vo vodnej vile v hoteli Nika Resort. Bez ohľadu na zmenu rezervácie, bol žalovaný povinný urobiť také opatrenia, aby mohol zájazd ďalej pokračovať (§ 741k ods. 1 OZ). Za takéto opatrenie možno považovať aj poskytnutie ubytovania v záhradnej vile alebo plážovej vile. Ak teda bolo v možnostiach žalovaného poskytnúť žalobcovi a jeho manželke náhradné ubytovanie (aj keď v nižšej kvalite), nevznikol mu dôvod k opusteniu letoviska Nika Resort. Neprijatím náhradného ubytovania síce vznikol žalobcovi nárok na vrátenie rozdielu ceny zájazdu (§ 741k ods. 3 OZ), avšak nevznikol mu nárok na preplatenie ďalšieho ubytovania, ktoré si zabezpečil na vlastné náklady, pričom tento nárok nemožno subsumovať pod pojem náhrada škody. Súd sa teda nestotožnil s tvrdením žalobcu, podľa ktorého ,,musel opustiť ostrov, nakoľko v zmysle platného zmluvného vzťahu nemal kde bývať". Ak by žalovaný nebol schopný poskytnúť ani náhradné ubytovanie, a žalobca by bol odkázaný na ubytovanie v inom hoteli, ktoré by si zabezpečil z vlastných zdrojov, vtedy by bolo možné uvažovať o tom, že žalovaný, porušením svojej zmluvnej povinnosti (zmena rezervácie a neposkytnutie náhradného ubytovania) spôsobil žalobcovi škodu, ktorá predstavuje náklady, vynaložené na iné náhradné ubytovanie, ktoré žalovaný nedokázal zabezpečiť v rámci platného zmluvného vzťahu. Pojem ,,porušenie zmluvnej povinnosti" nie je absolútny, a teda je náležité skúmať rozsah a podstatu vzniku zmluvnej poruchy. V tomto prípade síce žalovaný nebol schopný v čase od 08.11.2011 do 12.11.2011 poskytnúť žalobcovi dohodnutý typ ubytovania, avšak bol ochotný poskytnúť mu iný typ ubytovania. Bolo vecou žalobcu, akou cestou sa uberie po tom, ako mu bola zo strany delegátky po prílete na Maldivy oznámená porucha v zmluvnom vzťahu. Žalobca mohol od zmluvy buď odstúpiť a to písomne, v dôsledku čoho by mu vznikol nárok na vrátenie ceny zájazdu (§ 741h ods. 2 OZ), alebo mohol prijať časť plnenia v čase od 05.11.2011 do 08.11.2011 a požiadať žalovaného o vrátenie rozdielu ceny zájazdu za obdobie od 08.11.2011 do 12.11.2011 (§ 741k ods. 3 OZ), alebo napokon mohol prijať od žalovaného ponuku iného typu ubytovania, za splnenia podmienky, že žalovaný mu vyplatí rozdiel ceny medzi ponúkanými a poskytnutými službami (§ 741k ods. 2 OZ). Na základe uvedeného možno skonštatovať, že subjekt môže byť zodpovedný za škodu len za predpokladu, že určitá skutočnosť, s ktorou je podľa Občianskeho zákonníka spojená zodpovednosť za škodu, t.j. protiprávny úkon alebo zákonom kvalifikovaná zvláštna udalosť, škodu skutočne spôsobila. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom na strane jednej a škodou na strane druhej existoval vzťah príčiny a následku. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy). Nepostačuje, ak tento vzťah je iba sprostredkovaný, t.j. ak následok škody už vzniknutej vyvolá ďalšiu škodu, ku ktorej však protiprávny úkon škodcu vôbec nesmeroval. Zákon totiž existenciu príčinnej súvislosti vyžaduje práve a len medzi protiprávnym úkonom a v súvislosti s ním vzniknutou škodou, a nie medzi udalosťou, ktorá je už následkom porušenia právnej povinnosti a ďalšou škodou. Ako vyplýva z dokazovania, žalovanému vznikla povinnosť na vrátenie rozdielu ceny zájazdu, nie však povinnosť na náhradu škody, spočívajúcej v preplatení nákladov, vynaložených žalobcom za ubytovanie, ktoré si zabezpečil po tom, ako opustil hotel Nika Resort. c/ k nemajetkovej ujme 2 416,- Eur, spočívajúcej v strate radosti z dovolenky: Žalobca uviedol, že konanie žalovaného, spočívajúce v neposkytnutí služieb dohodnutých v zmluve o obstaraní zájazdu zo dňa 03.11.2011 spôsobilo jemu a jeho manželke stratu radosti z dovolenky, v dôsledku čoho mu vznikla nemajetková ujma v sume 2 416,- Eur, čo predstavuje 50% z celkovej ceny zájazdu 4 832,- Eur. Svedkyňa T. F. uviedla, že prvé tri dni namiesto užívania a oddychovania riešili s manželom problém s ubytovaním. Na ostrove nebol prítomný delegát zájazdu, celé to riešili so zamestnancom hotela a prostredníctvom telefonátov a emailov s p. E.. Keď sa mali odsťahovať, pri dverách ich čakali dvaja ľudia, kým si zbalia veci. Bolo to celé ponižujúce, ako keby niečo so žalobcom ukradli. Následne im bolo poskytnuté náhradné ubytovanie v záhradnej vile, vo vnútri ostrova. Jednalo sa o ubytovanie bez výhľadu na more, na pláž. V blízkosti záhradnej vily boli sústredení zamestnanci resp. ostatné obyvateľstvo ostrova. Svedkyňa so žalobcom trvali na tom, aby im bolo poskytnuté iné ubytovanie vo vodnej vile, avšak so zamestnancami v hoteli Nika Resort sa nevedeli dohodnúť, preto po deviatich hodinách, strávených so žalobcom na recepcii opustili ostrov taxi lietadlom a odišli do hlavného mesta Malé, kde sa snažili nájsť
ubytovanie vo vodnej vile na inom ostrove. Žalobca bol v tom čase často na telefóne, na internete, taktiež bol problém so signálom, bol problém sa vôbec niekam dovolať. V súvislosti s konaním žalovaného sa svedkyňa cítila hlavne podvedená. Spôsob, ako ich so žalobcom vyhodili z vodnej vily, bol pre nich ponižujúci. Bolo jej ľúto, že manžel sa jej snažil pripraviť peknú dovolenku, a že im to takto prekazili. Svedkyňa mala chuť vrátiť sa domov, nakoľko tam nebola žiadna ústretová komunikácia. Žalovaný v súvislosti s uplatnením nemajetkovej ujmy nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že zmenou typu ubytovania došlo aj k zmareniu radosti žalobcu z dovolenky. Žalovaný nesúhlasil s tým, že žalobcovi zmaril jeho predstavy o nadštandardom type dovolenky, a že žalobca musel opakovane riešiť vzniknuté nepríjemnosti a problémy, nakoľko žalovaný svojim konaním, a teda možnosťou poskytnutia iného typu ubytovania vrátane služieb s tým spojených, nemohol spôsobiť žalobcovi a jeho manželke stratu radosti z dovolenky a zmariť jej účel. Naopak žalobca a jeho manželka si stratu radosti z dovolenky spôsobili vlastným konaním, a to tým spôsobom, že bez súhlasu žalovaného a bez jeho vedomia opustili hotelový komplex Nika Resort & Kudafolhudu, čím sa vystavili možným nepríjemnostiam a strate dovolenkového času v dôsledku zaobstarávania a sťahovania sa do iného hotelového komplexu, a to bez súčinnosti so žalovaným, ktorý disponoval informáciami pokiaľ ide o ubytovanie v iných hoteloch resp. ubytovacích zariadeniach nachádzajúcich sa v blízkosti hotelového komplexu Nika Resort & Kudafolhudu. Určenie účelu zájazdu, resp. určenie očakávaného účelu, či zámeru nemožno považovať ani za zákonom ustanovenú obligatórnu náležitosť zmluvy o obstaraní zájazdu. Pokiaľ by tomu tak malo byť, zákonodarca by určenie účelu ako podmienku zmluvy uviedol výslovne v zákone tak, ako je tomu napríklad pri zmluve o nájme (§ 3 zák. č. 116/1990 Zb.), resp. pri zmluve o združení (§ 829 OZ). Poukazovanie na nedostavenie sa, či zmarenie očakávaného účelu je zo strany žalobcu neopodstatnené, nakoľko účel zájazdu nebol medzi zmluvnými stranami výslovne dohodnutý. Žalovaný nemal vedomosť o predstavách a zámeroch žalobcu. Naplnenie predstáv alebo očakávaní je absolútne subjektívnou záležitosťou každého jednotlivca, ktorú ovplyvňujú v pozitívnom i negatívnom zmysle viaceré faktory, pričom tieto faktory nemožno paušalizovať podľa ceny, resp. podľa hodnoty zájazdu. Podľa § 11 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Podľa čl. 5 ods. 2 smernice Rady Európskych spoločenstiev č. 90/314/ EHS z 13. júna 1990 o súborných službách pre cesty, pobyty a zájazdy, s odvolaním na škodu vyplývajúcu spotrebiteľovi z nedostatku pri plnení alebo z neprimeraného plnenia zmluvy, členské štáty prijmú všetky nevyhnutné opatrenia, aby zabezpečili, že organizátor a/alebo maloobchodník nie je/sú zodpovední za takýto nedostatok pri plnení alebo za neprimerané plnenie zmluvy, ak tento nie je prisúditeľný buď akejkoľvek ich chybe alebo chybe ďalšieho dodávateľa služieb, pretože:
- nedostatky, ktoré sa objavili v plnení zmluvy sú prisúditeľné spotrebiteľovi,
- takéto nedostatky sú prisúditeľné tretej strane, ktorá nie je prepojená s ustanovením na zmluvné služby, a sú nepredvídateľné a nevyhnuteľné,
- takéto nedostatky sú spôsobené vyššou mocou, podľa článku 4 ods. 6 druhého pododseku bodu ii), alebo udalosťou, ktorú organizátor a/alebo maloobchodník či dodávateľ služieb nemohli predvídať alebo jej predísť ani pri venovaní náležitej starostlivosti. V prípadoch uvedených v druhej a tretej odrážke sa bude od organizátora a/alebo maloobchodníka, ako účastníkov kontraktu, požadovať okamžité poskytnutie pomoci spotrebiteľovi pri ťažkostiach. Čo sa týka škôd vyplývajúcich z neuskutočnenej alebo neprimeranej realizácie služieb, ktoré sú súčasťou daného balíka služieb, členské štáty môžu povoliť ohraničenie kompenzácie, ktorá súvisí s kontraktom. Takéto ohraničenie nemá byť nerozumné. Súdny dvor Európskych spoločenstiev a Európskej únie, v rozsudku zo dňa 12. 3. 2002, Q. E. v. TUI Deutschland, C-168/00 uviedol, že článok 5 (2) smernice Rady ES 90/314/ EHS z 13. júna 1990 o súborných službách pre cesty, pobyty a zájazdy treba vykladať tak, že v princípe udeľuje spotrebiteľom právo na náhradu nemajetkovej ujmy, vyplývajúcej z neplnenia alebo nesprávneho plnenia služieb,
predstavujúcich obsah zájazdu. Podľa názoru Súdna dvora ES a EÚ je nepochybné, že ak by v oblasti poskytovania komplexných služieb v rámci dovoleniek, niektoré členské štáty priznávali spotrebiteľom nárok na nemateriálnu ujmu, a iné členské štáty nie, spôsobilo by to vážne narušenie hospodárskej súťaže, a to aj s prihliadnutím na argumentáciu Komisie, v zmysle ktorej je výskyt nemajetkovej ujmy v tejto oblasti častým javom. V zmysle čl. 7 ods. 2 druhej vety a tretej vety Ústavy Slovenskej republiky, právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. V zmysle čl. 288 Konsolidovaného znenia Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie (2012/C 326/01), na účely výkonu právomocí EÚ inštitúcie prijímajú nariadenia, smernice, rozhodnutia, odporúčania a stanoviská. Nariadenie má všeobecnú platnosť. Je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu. Rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je určené, je záväzné len pre nich. Odporúčania a stanoviská nie sú záväzné. Rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, resp. Súdu prvého stupňa nemajú povahu precedensu (ako je tomu napr. pri rozhodnutiach amerického Supreme Court). Aj napriek tomu majú rozhodnutia ESD a SPS veľkú váhu a ak sa nejaký právny názor objavuje v ich judikatúre opakovane, zväčša sa s ním stotožnia aj ostatné orgány EÚ i samotné členské štáty. Vychádzajúc zo zistených skutočností dospel súd k záveru, že rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie , ktoré označuje tých, ktorým je určené, je záväzné len pre tieto osoby (čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie). Taktiež z ust. § 135 ods. 1 O.s.p nevyplýva právna záväznosť rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie pre toto konanie. Súd však môže v rámci rozhodovania v konkrétnej vychádzať z právneho názoru, vysloveného v rozhodnutí súdneho dvora. Slovenský Občiansky zákonník výslovne obsahuje úpravu tzv. náhrady škody za narušenie dovolenky (napr. § 741g ods. 4, § 741h ods. 2 OZ). V prípade straty radosti z dovolenky ako nemajetkovej ujmy treba uvedený nárok skúmať najmä cez prizmu smernice Rady Európskych spoločenstiev zo dňa 13. júna 1990 č. 90/314/EHS o súborných službách pre cesty, pobyty a zájazdy a cez prizmu rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 12. marca 2002, vo veci Q. E. v. TUI Deutschland, C-168/00, ktorý interpretoval v smernici obsiahnutý pojem "škoda" tak, že tento zahŕňa okrem samotnej škody aj ujmu na nehmotných statkoch, vrátane psychickej ujmy, vyvolanej nesplnením, alebo vadným plnením záväzku. Aj napriek tomu, že uvedená smernica nebola do nášho právneho poriadku transformovaná úplne presvedčivo, je nutné ju vykladať eurokonformným spôsobom, a to tak, že zákazníkovi vzniká pri porušení povinností zo strany cestovnej kancelárie aj právo na náhradu za "stratu radosti z dovolenky." Náhrada za stratu radosti z dovolenky (loss of enjoyment of the holiday, Entgang von Urlaubsfreude) je teda inštitút, ktorý je spájaný v štátoch EÚ so službami cestovného ruchu celkom bežne, čo je vzhľadom na účel a zmysel čl. 5 smernice č. 90/314/EHS aj logické. Dôvodom takého riešenia je obvyklý účel zájazdu ako platenej služby, ktorou si cestujúci zaisťuje dostatočný odpočinok, najmä keď ide o človeka, ktorý sa živí vlastnou prácou. Výslovnú právnu úpravu náhrady nemateriálnej ujmy v súvislosti so zájazdom prijali niektoré členské štáty EÚ (napr. Rakúsko - § 31e ods. 3 zákona na ochranu spotrebiteľov, Nemecko - § 615f Občianskeho zákonníka, Holandsko, Belgicko, Dánsko, Estónsko). Ďalšie štáty EÚ priznávajú náhradu za stratu radosti z dovolenky prostredníctvom judikatúry (Taliansko, Španielsko, Maďarsko, Rumunsko, Veľká Británia). Pokiaľ ide o Slovenskú republiku, bez výslovnej úpravy náhrady za stratu radosti z dovolenky v Občianskom zákonníku možno nájsť cestu k ochrane spotrebiteľa s využitím § 11 a nasledujúcich ustanovení o ochrane osobnosti, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že objednávateľ ako spotrebiteľ požíva zo strany štátu vyšší stupeň právnej ochrany (§ 52 a nasl. OZ). Občiansky zákonník upravuje právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby ako jednotné právo, ktorého úlohou je v občianskoprávnej oblasti zabezpečiť rešpektovanie osobnosti fyzickej osoby a jej právo na všestranný slobodný rozvoj. Ide o dôležitú konktretizáciu a naplnenie článkov 7, 8, 10, 11, 13 a 14 Listiny základných práv a slobôd. V rámci tohto jednotného práva na ochranu osobnosti existujú jednotlivé dielčie práva, ktoré zabezpečujú občianskoprávnu ochranu jednotlivých hodnôt (stránok) osobnosti fyzickej osoby, ako neoddeliteľných súčastí celkovej fyzickej a psychicko-morálnej integrity osobnosti. Medzi takéto dielčie práva patrí aj právo na radosť a pôžitok z dovolenky, pričom v prípade straty radosti vzniká poškodenému nárok na primerané zadosťučinenie, či už vo forme ospravedlnenia, alebo prípadnej finančnej kompenzácie. Pokiaľ ide o vyčíslenie náhrady za stratu radosti z dovolenky, tu možno vyhádzať z ceny zájazdu. Treba si však uvedomiť, že toto právo
vzniká iba v prípade, ak účelom zájazdu je skutočne dovolenka a odpočinok spotrebiteľa, teda nie v prípadoch, kedy účelom zájazdu nie je rekreácia, alebo keď ide o účasť na konferencii, školení a pod. Z uvedeného je zrejmé, že ujma môže nastať tak v majetkovej, ako i v nemajetkovej sfére poškodeného. Nemajetková ujma je ujmou v osobnej sfére poškodeného. Náprava nesleduje cieľ navrátenia do pôvodného stavu či poskytnúť poškodenému peňažné zadosťučinenie, ale predstavuje skôr určité spravodlivé zmiernenie následkov vzniknutej ujmy. Vychádzajúc zo zistených skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia a judikatúru Súdneho dvora EÚ, súd vyhovel žalobcovi a priznal mu nemajetkovú ujmu v sume 2 416,- Eur, čo predstavuje 50% z celkovej ceny zájazdu 4 832,- Eur. Žalobca bez pochybností preukázal, že žalovaný sa dopustil porušenia zmluvy o obstaraní zájazdu, keď v období od 08.11.2011 do 12.11.2011 neposkytol žalobcovi a jeho manželke ubytovanie vo vodnej vile. Takéto konanie žalovaného bolo spôsobilé vyvolať u žalobcu a jeho manželky stratu radosti z dovolenky a to z nasledujúcich dôvodov: a/ žalobca uzatváral zmluvu o obstaraní zájazdu ako darček pre svoju manželku, ktorá mala mať v čase zájazdu narodeniny s tým, že jednou z komplexných služieb, ktorú si v rámci zmluvy objednal, bolo ubytovanie vo vodnej vile a to počas celého obdobia zájazdu; b/ po príchode na letisko na Maldivy utrpel žalobca prvý šok, keď sa prostredníctvom delegáta zájazdu dozvedel, že mu nebude poskytnuté ubytovanie v dohodnutom rozsahu a kvalite; takáto informácia bola spôsobila vyvolať u žalobcu vo vzťahu k žalovanému negatívny pocit a to z dôvodu uvedomenia si, že žalovaný zrejme nenaplnení jeho predstavy o dovolenke, pokiaľ ide o poskytnutie ubytovania vo vodnej vile; c/ v priebehu prvých troch dní zájazdu žalobca z dôvodu nespokojnosti so zmenou rezervácie, bol nútený riešiť problém s ubytovaním prostredníctvom sprostredkujúcej cestovnej agentúry a zamestnancov hotela Nika Resort; d/ konanie žalovaného vykazovalo znaky uvedenia žalobcu a jeho manželky do omylu, v dôsledku čoho sa žalobca a jeho manželka mohli právom cítiť podvedení; e/ neposkytnutie dohodnutej služby zo strany žalovaného bolo spôsobilé vyvolať u žalobcu pocity sklamania, znechutenia, frustrácie, hnevu a zúfalstva a to bez ohľadu na skutočnosť, že žalovaný bol ochotný poskytnúť žalobcovi a jeho manželke náhradné ubytovanie; f/ žalobca a jeho manželka sa cítili byť ponížení, keď pod tlakom zamestnancov hotela Nika & Resort boli nútení opustiť ubytovanie vo vodnej vile; g/ porušenie zmluvnej povinnosti sa týkalo dvoch osôb; h/ žalovaný zabezpečil ubytovanie vo vodnej vile po dobu kratšiu ako polovicu zájazdu (t.j. namiesto siedmich nocí boli žalobca a jeho manželka ubytovaní vo vodnej vile len po dobu troch nocí); i/ zmluvný partner žalovaného (tour-operátor Thomas Cook) uznal, že v súvislosti s neočakávanou zmenou rezervácie nedokázal úplne naplniť predstavy a očakávania žalobcu, pokiaľ ide o zážitok z dovolenky; V zmysle platnej legislatívy nie je potrebné uvádzať v zmluve o obstaraní zájazdu účel jej uzavretia (§ 741a OZ), nakoľko už zo samotnej povahy záväzkového vzťahu (obstaranie zájazdu v konkrétnom letovisku) vyplýva motív objednávateľa, kvôli ktorému vystupuje do tohto vzťahu (relax, oddych, spoznávanie nových miest). Žalobca mohol svoju predstavu ovplyvniť tým, že si po naštudovaní zájazdového katalógu vybral konkrétne letovisko s konkrétnym typom ubytovania a za konkrétnu cenu, ktorú následne žalovanému aj uhradil v domnení, že žalovaný mu dohodnuté služby nielen zabezpečí, ale aj reálne poskytne. Pri skúmaní, či došlo alebo mohlo dôjsť k naplneniu predstáv o dovolenke treba vziať do úvahy najmä okolnosť, či žalovaný poskytol žalobcovi všetky služby, ktoré boli predmetom zmluvy (napr. strava, wellness, ubytovanie, atď.). Ak by k tomu tak došlo, pričom žalobca by tvrdil, že nemal radosť z dovolenky, dôkazné bremeno by zaťažovalo žalobcu. Ak však žalobca preukázal, že žalovaný mu neposkytol napr. dohodnutý typ ubytovania, podľa názoru súdu mohla už len takáto okolnosť sama o sebe vyvolať u žalobcu pocit straty radosti z dovolenky. Pokiaľ ide o výšku náhrady nemajetkovej ujmy, túto treba skúmať najmä s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 ods. 3 OZ). Žalobca výšku nemajetkovej ujmy ohodnotil polovicou z ceny zájazdu, čo predstavuje sumu 2 416,- Eur. Pokiaľ ide o vznik ujmy, žalobca bez pochybností preukázal, že žalovaný jednostrannou zmenou dohodnutého typu ubytovania a neposkytnutím vodnej vily v hoteli Nika Resort od 08.11.2011 do 12.11.2011, vyvolal u žalobcu pocit straty radosti z dovolenky. K jednostrannej zmene zmluvných podmienok došlo za týchto okolností:
1./ žalobca sa v čase zmeny dohodnutého typu ubytovania nachádzal v letovom režime a to bez toho, aby mu bola takáto zmena vopred oznámená, či už zo strany žalovaného alebo sprostredkujúcej cestovnej agentúry; 2./ žalovaný v rámci uzatvárania zmluvy o obstaraní zájazdu vopred a preukázateľne neinformoval žalobcu o možnom probléme s dohodnutým typom ubytovania, z dôvodu jeho možného preobsadenia (napr. tour-operátorom), a to aj s prihliadnutím na vyjadrenie zástupcu sprostredkujúcej cestovnej agentúry p. I. E., ktorý uviedol, cit.: ,,stáva sa, že ten istý hotel ponúkne ubytovanie dvakrát, čo cestovná agentúra nedokáže ovplyvniť", pričom ,,žalovaný o tomto probléme vedel"; 3./ žalobca sa o jednostrannej zmene dohodnutého typu ubytovania dozvedel až po niekoľkohodinovom prílete na Maldivy, kedy ho delegátka zájazdu na letisku prakticky postavila pred ,,hotovú vec", štýlom, že buď akceptuje jednostrannú zmenu dohodnutého typu ubytovania alebo nech si zmenu rezervácie odkonzultuje so zmluvným partnerom; 4./ zmluvný partner žalovaného (tour-operátor zájazdu K. C.) svojvoľne vykonal zmenu rezervácie a to bez toho, aby o zmene dohodnutého typu ubytovania vopred informoval žalobcu, či žalovaného; Podľa názoru súdu, závažnosť vzniknutej ujmy spočíva v tom, že v rámci záväzkového právneho vzťahu došlo k porušeniu povinnosti zo strany žalovaného a to v priebehu zájazdu s tým, že žalovaný vopred neupozornil žalobcu na možný problém s preobsadením dohodnutého typu ubytovania napr. tour-operátorom zájazdu s poučením, že žalovaný túto skutočnosť nedokáže ovplyvniť. V prípade, ak ku zmene zmluvy dôjde v priebehu zájazdu, je situácia na strane klienta pri riešení celej situácie zložitejšia, častokrát zúfalejšia a bezvýchodisková. Cestovná kancelária a iný sprostredkovatelia zájazdov sa často spoliehajú v prípade porušenia povinností, že účastníci zájazdu nebudú mať v priebehu takejto udalosti silu a záujem riešiť prípadné rozpory so zmluvou, nepríjemnosti a ďalšiu nespokojnosť, a to aj s ohľadom na neistotu výsledku prípadného sporu, ekonomickej prevahe organizátora zájazdu a všeobecnú neznalosť práva (prípadne z dôvodu nedôvery v ochranu práva a v jeho naplnenie). Najčastejším previnením poskytovateľov zájazdov je práve jednostranná zmena zmluvy bez súhlasu objednávateľa. V prípade, ak v priebehu zájazdu nie je cestovná kancelária schopná splniť záväzok, vyplývajúci zo zmluvy a nie je schopná poskytnúť typ ubytovania dohodnutý v zmluve, objednávateľ nie je povinný prijať náhradný typ ubytovania, ktorý nie je v súlade s jeho predstavou, a ktorý nebol predmetom dohody. Ide teda o situáciu, kedy cestovná kancelária pred uzavretím zmluvy môže disponovať informáciou o možných budúcich problémoch zájazdu pokiaľ ide o konkrétny typ ubytovania, avšak o tomto probléme svojho klienta pred uzavretím zmluvy neinformuje, pričom tento je so skutočným stavom konfrontovaný a oboznámený priamo až v priebehu zájazdu, čo znamená, že keď sa nachádza napríklad v cudzej exotickej zemi, za situácie, kedy je odkázaný na služby cestovnej kancelárie, bude sa častokrát ťažko brániť a pod tlakom situácie, o ktorej nemal vopred vedomosť, prijme riešenie zo strany cestovnej kancelárie, ktorá má záujem predávať svoje produkty aj za cenu budúcej nespokojnosti svojho klienta. Motív, prečo by cestovná kancelária nemala vopred splniť svoju informačnú povinnosť pokiaľ ide o možný problém s konkrétnym typom ubytovania, je jednoznačný a z pohľadu poskytovateľa zájazdu i pochopiteľný. Pokiaľ by klient o možnom probléme vopred vedel, nič by mu nebránilo zmluvu neuzavrieť, resp. od nej odstúpiť, čo podľa predpisov občianskeho práva neznamená nič iné, než zánik zmluvy ex tunc spojený s povinnosťou vrátiť druhej strane všetko, čo bolo na základe neexistujúceho právneho vzťahu nadobudnuté. Uvažovanie nad takýmto postupom by mohlo v krajnom prípade viesť až k záveru, podľa ktorého by konanie fyzických osôb, vystupujúcich za cestovnú kanceláriu mohlo napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu, nakoľko uvedenie do omylu a najmä zamlčanie podstatných skutočností (možné preobsadenie dohodnutého typu ubytovania), by na strane klienta mohlo mať za následok vznik ujmy (zbytočné absolvovanie nekvalitnej dovolenky na základe zmluvy o obstaraní zájazdu, o ktorú objednávateľ v skutočnosti nemal záujem, ak by bol o podstatných skutočnostiach zo strany cestovnej kancelárie, či sprostredkovateľa zájazdu riadne informovaný). Súd preto s prihliadnutím na okolnosti, na základe ktorých došlo k porušeniu povinností žalovaného a závažnosť takejto jednostrannej zmeny zmluvných podmienok, vyhodnotil nárok žalobcu na náhradu straty radosti z dovolenky v sume 2 416,- Eur, ktorý predstavuje 50% z celkovej ceny zájazdu, za primeraný. Pri rozhodovaní o tomto nároku súd vychádzal aj z českej judikatúry, a to z rozsudku Mestského súdu v Prahe zo dňa 28. 2. 2007, sp. zn. 69 Co 24/2007, ktorý vo svojom odôvodnení uviedol: ,,S přihlédnutím k rozhodnutí Soudního dvora ze dne 12. 3. 2002, Simone Leitner v. TUI Deutschland, C-168/00, má spotřebitel podle směrnice Rady 90/314/EHS ze dne 13. června 1990 o souborných službách pro cesty, pobyty a zájezdy kromě práva materiální povahy rovněž právo na náhradu škody imateriální povahy (tzv. ušlou radost z dovolené)."
Krajský súd v Brne v rozsudku zo dňa 19.06.2013, sp. zn. 44 Co 67/2012 uviedol: ,, Větší cestovní kanceláře si uvědomují, že je na tuto problematiku ("loss of enjoyment of the holiday", neboli náhrada za ztrátu radosti z dovolené) potřeba reagovat a ušlou újmu zákazníkům nahrazovat. Můžeme se proto setkat například s dokumentem s názvem ITQ Kodex, který zahrnuje přes 50 položek, které konkrétně stanovují výši reklamační náhrady v procentech z ceny zájezdu u každé jednotlivé služby, kterou cestovní kancelář nabízí (např. nemá-li zákazník na pokoji balkon, který dle smlouvy mít měl, má nárok na 10% náhrady z ceny zájezdu). Navíc v případě, že výše reklamační náhrady přesáhne 50% ceny zájezdu, má zákazník nárok na zmiňovanou náhradu za ztrátu radosti z dovolené. Cestovní kancelář tak dává klientům určitou jistotu, že jejich nároky budou uspokojeny. U nás je tento přístup spíš ojedinělý, v západní Evropě však funguje už více než 20 let, v Německu je např. používán dokument pod názvem "Frankfurtská tabulka". Podľa rozsudku Federálneho súdu v Nemecku, zo dňa 11.01.2005, X ZR 118/03 (str. 14), rozhodnutie odvolacieho súdu o priznaní odškodnenia vo výške polovice z celkovej ceny zájazdu, nevykazuje žiadne nesprávne právne posúdenie. Jednalo sa o prípad, kedy spotrebiteľovi, v dôsledku nadmerného príjmu rezervácií zo strany tour-operátora zájazdov, nebol poskytnutý dohodnutý typ ubytovania na Maldivách. d/ nekalá obchodná praktika Podľa svedka p. I. E., zástupcu sprostredkujúcej cestovnej agentúry, žalobca nemal vedomosť o tom, že by v súvislosti s dohodnutým typom ubytovania nastal možný problém s jeho zabookovaním, t.j. preobsadeným z dôvodu iných rezervácií. Podľa názoru svedka, žalovaný o tomto probléme vedel. Podľa § 6 Zákon o zájazdoch, zmluva o zájazde je spotrebiteľská zmluva (§ 52 až 60 a § 741a až 741k Občianskeho zákonníka). Podľa § 8 ods. 1 písm. f) Zákona o zájazdoch, cestovná kancelária je povinná pred uzatvorením zmluvy o zájazde v katalógu, prípadne inou písomnou formou (ďalej len "katalóg") presne, jasne, pravdivo, zrozumiteľne, úplne a riadne informovať o všetkých skutočnostiach, ktoré sú jej známe a ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie záujemcu o kúpu zájazdu, najmä však o ubytovacom zariadení, jeho polohe, kategórii, stupni vybavenosti a o hlavných charakteristických znakoch, Podľa čl. 7.1 písm. b), písm. c) všeobecných podmienok účasti na zájazde a platobných podmienok žalovaného, platných a účinných dňa 18. 03. 2010, cestovná kancelária je povinná pred uzavretím zmluvy o zájazde informovať objednávateľa o skutočnostiach, ktoré sú jej známe a ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie objednávateľa uzavrieť zmluvu o zájazde; a najneskôr sedem dní pred začatím zájazdu alebo služby poskytnúť objednávateľovi písomne ďalšie informácie a pokyny o všetkých skutočnostiach, ktoré sú pre objednávateľa dôležité a ktoré sú cestovnej kancelárii známe. Obchodná praktika sa má posúdiť ako "klamlivá" v zmysle článku 6 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 ("smernica o nekalých obchodných praktikách"), pokiaľ táto praktika jednak obsahuje nesprávne (neúplné) informácie alebo je spôsobilá uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa a jednak je spôsobilá zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil (pozri Rozsudok Súdneho dvora EÚ a ES vo veci C 281/12 Trento Sviluppo a Centrale Adriatica). Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa. Klamlivosť obchodnej praktiky spôsobuje už aj samotný vznik nebezpečenstva uvedenia do omylu. Z dokazovania vyplýva, že pri výbere dovolenky bola pre žalobcu akákoľvek informácia o ubytovaní vo vodnej vile rozhodujúca, a ak by disponoval informáciou o možnom probléme s preobsadením vodnej vily tour-operátorom zájazdu, tento zájazd by s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zrejme nekúpil. Cestovná agentúra Victory Resien prostredníctvom jej zástupcu I. E. potvrdila, že žalobca nemal vedomosť o možnom probléme s ubytovaním. Z toho vyplýva, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy o obstaraní zájazdu prostredníctvom cestovnej agentúry Victory Reisen neuviedol presne, jasne, pravdivo, zrozumiteľne, úplne a riadne informácie o všetkých skutočnostiach, ktoré im boli známe a ktoré mohli mať vplyv na rozhodnutie záujemcu o kúpu zájazdu, najmä však o ubytovacom zariadení a jeho možnom preobsadení tour-operátorom z dôvodu príjmu iných rezervácií (§ 8 ods. 1 písm. f) Zákona o zájazdoch, čl. 7.1 písm. b), písm. c) všeobecných podmienok účasti na zájazde). Takýto postup žalovaného a sprostredkujúcej cestovnej agentúry bol v rozpore nielen so Zákonom o zájazdoch, ale bol v rozpore aj s ust. § 8 ods. 1 zák.
č. 250/2007 Z.z., nakoľko takýto postup žalovaného a sprostredkovateľa zájazdu cestovnej agentúry Victory Reisen možno bez pochybností vyhodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, ktorá bola spôsobilá zapríčiniť, že žalobca ako spotrebiteľ urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, ak by informáciou o možnom probléme s rezerváciou vodnej vily vopred disponoval. Z ust. § 741i ods. 1 OZ vyplýva priama a objektívna zodpovednosť žalovaného za porušenie záväzkov vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy, bez ohľadu na to, či tieto záväzky má splniť cestovná kancelária alebo iní dodávatelia služieb. Porušenie zákazu klamania spotrebiteľa teda nespôsobuje iba poskytnutie vyslovene nepravdivej informácie, ale postačuje, ak je takáto informácia nepresná, neúplná, nejasná, či dvojzmyselná, prípadne zamlčaná. Krajský súd v Prešove, v rozsudku zo dňa 14.10.2014, sp. zn. 8Co/1/2014 uviedol: ,Autonómia vôle je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu a táto nie je úplne absolútna, ale je limitovaná (v rámci spotrebiteľských vzťahov) princípom ochrany tej osoby, ktorá urobila právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou prezentovaný skutkový stav. Celkové okolnosti uzatvorenia zmluvy, samotné zmluvné dojednania, ale i všeobecne známe obchodné praktiky navrhovateľa napovedajú tomu, že odporca konal v dôvere v prezentované informácie a bol v postavení, ktoré je hodné zvýšenej ochrany (obdobne porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky vo vec II. ÚS 2877/10 <http://kraken.slv.cz/II.US2877/10>). Ústavný súd ČR v náleze sp. zn. I. ÚS 3512/2011, uviedol: ,,Uplatňování principu důvěry v úkony dalších osob při veškerém sociálním styku s nimi je základním předpokladem pro fungování komplexní společnosti (Luhmann, N.: Vetrauen. Ein Mechanismus der Reduktion socialer Komplexität. Stuttgart 1989, str. 1). Důvěru je třeba pokládat za elementární kategorii sociálního života. Jednak vyjadřuje vnitřní postoj odrážející eticky odůvodněné představy a očekávání jednotlivých členů společnosti a z druhé strany je výrazem principu právní jistoty, který představuje jednu z fazet materiálně, t.j. hodnotově, chápaného právního státu, jehož ústavně normativní výraz je obsažen v čl. 1 odst. 1 Ústavy ČR. Naznačená konkretizace principu právního státu je oním principem, který působí na straně stěžovatele a proti principu autonomie vůle, kterého se dovolávají obecné soudy. Je pak primárně úkolem obecných soudů najít praktickou konkordanci mezi oběma protikladně působícími principy tak, aby zůstalo zachováno maximum z obou, a tak, aby výsledek byl slučitelný s obecnou představou spravedlnosti." [obdobně nález Ústavního soudu ze dne 15. 6. 2009, sp. zn. I. ÚS 342/09 (N 144/53 SbNU 765)]. e/ neprijateľná zmluvná podmienka Podľa článku 10 bod 4 všeobecných podmienok účasti na zájazde a platobných podmienok žalovaného, platných a účinných dňa 18. 03. 2010, cestovná kancelária nie je zodpovedná za následky zmenených služieb z dôvodov podľa článku 10.1 až 10.3, z dôvodu meškania dopravného prostriedku, spôsobené technickými poruchami, počasím, dopravnou situáciou, rozhodnutím dopravcu a podobnými okolnosťami neovplyvniteľnými zo strany cestovnej kancelárie. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve. Krajský súd v Prešove, v rozsudku zo dňa 21.10.2014, sp. zn. 21Co/183/2013 uviedol: ,,Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na skutkové a právne okolností prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten cit. ,"Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú" Po preskúmaní znenia zmluvnej podmienky, uvedenej v čl. 10 bod 4 všeobecných podmienok účasti na zájazde a platobných podmienok žalovaného, platných a účinných dňa 18. 03. 2010, najmä pokiaľ ide o exkulpáciu žalovaného v súvislosti s technickými poruchami zájazdu, dospel súd k záveru, že v danom prípade sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko pojem ,,technické poruchy zájazdu" poskytuje široký, extenzívny výklad, pričom za technickú poruchu zájazdu možno považovať aj situáciu,
keď dôjde k viacnásobnej rezervácii určitého typu ubytovania tour-operátorom, a to bez vedomia cestovnej kancelárie, pričom cestovná kancelária by sa v takomto prípade mohla vo vzťahu k objednávateľovi zbaviť svojej zodpovednosti. Znenie takejto zmluvnej podmienky je teda v rozpore nielen s ust. § 53 ods. 1 OZ (nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa), ale je aj v rozpore s ust. § 741i ods. 1 prvej vety OZ (t.j. cestovná kancelária zodpovedá objednávateľovi za porušenie záväzkov vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy bez ohľadu na to, či tieto záväzky mala splniť cestovná kancelária, alebo iní dodávatelia služieb, ktoré sa poskytujú v rámci zájazdu). Článok 10 bod 4 všeobecných obchodných podmienok je vzhľadom na jeho obsah neurčitý, je naformulovaný v neprospech spotrebiteľa a keďže sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, súd ju vyhlásil za neplatnú (§ 53 ods. 5 OZ, § 153 ods. 3 O.s.p.). Z hľadiska časovej hospodárnosti, súd v rámci písomného vyhotovenia rozsudku neuviedol ďalšie písomné a ústne vyjadrenia účastníkov, ktoré tvoria obsah súdneho spisu, nakoľko ich uvedenie a právne vyhodnotenie by bolo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nadbytočné, neefektívne a v rámci odôvodnenia tohto rozsudku aj nepodstatné. Nie je úlohou súdu v odôvodnení uviesť všetky tvrdenia účastníkov konania a dôkazné prostriedky, ktoré boli v súdnom spore vykonané, ale iba tie, ktoré sú najpodstatnejšie, z ktorých súd vychádzal pri rozhodovaní o opodstatnenosti žaloby a to tak, aby odôvodnenie súdu bolo presvedčivé a preskúmateľné (§ 157 ods. 2 Obč. súd. por.). Podľa § 142 ods. 3 Obč. súd. por., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Podľa § 149 ods. 1 Obč. súd. por., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania zistil, že neúspech žalobcu v konaní vo veci samej predstavuje pomerne nepatrnú časť (nepriznanie nároku na náhradu škody 737,94 Eur, nepriznanie rozdielu ceny zájazdu v sume 0,02 Eur, nepriznanie časti úroku z omeškania), preto mu s poukazom na ust. § 142 ods. 3 Obč. súd. por. vzniklo právo na náhradu trov konania, ktoré spočívajú v náhrade hotových výdavkov, vynaložených pre účely úradne overeného prekladu dôkazných listín z cudzieho jazyka do slovenského jazyka vo výške 131,19 Eur (tzv. trovy dôkazov) a v trovách právneho zastúpenia Advokátskou kanceláriou Kucek & Partners s.r.o., v súlade s ust. § 10 ods. 1, ods. 2, ods. 8, § 11 ods. 1 písm. b), ods. 2, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 13a ods. 2 písm. d), § 13 ods. 4, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. v platnom znení, za tieto úkony právnej pomoci: 1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 06.02.2012 (190,89 Eur + 7,63 Eur režijný paušál), teda 198,52 Eur, 2. písomné podanie žaloby dňa 31.10.2012 (190,89 Eur + 7,63 Eur režijný paušál), teda 198,52 Eur, 3. účasť na pojednávaní dňa 19.09.2014 (190,89 Eur + 8,04 Eur režijný paušál), teda 198,93 Eur, 4. ďalšia porada s klientom v roku 2014 (1/2 z odmeny 190,89 Eur + 8,04 Eur režijný paušál), teda 103,49 Eur, 5. účasť na pojednávaní dňa 10.04.2015, v čase od 09.00 hod do 11.30 hod (2x á 190,89 Eur + 2x á 8,39 Eur režijný paušál), teda 398,56 Eur, 6. účasť na pojednávaní dňa 07.08.2015 (190,89 Eur + 8,39 Eur režijný paušál), teda 199,28 Eur, 7. ďalšia porada s klientom v roku 2015 (1/2 z odmeny 190,89 Eur + 8,39 Eur režijný paušál), teda 103,84 Eur, 8. účasť na pojednávaní dňa 28.08.2015 (1/4 z odmeny 190,89 Eur + 8,39 Eur režijný paušál), teda 56,11 Eur, 9. účasť na pojednávaní dňa 11.09.2015 (190,89 Eur + 8,39 Eur režijný paušál), teda 199,28 Eur, 10. účasť na pojednávaní dňa 09.10.2015 (190,89 Eur + 8,39 Eur režijný paušál), teda 199,28 Eur, 11. účasť na pojednávaní dňa 04.12.2015 (190,89 Eur + 8,39 Eur režijný paušál), teda 199,28 Eur, 12. 20% DPH z odmeny 2 055,09 Eur, teda 411,02 Eur, čo predstavuje sumu 2 466,11 Eur, ktorú je žalovaný povinný uhradiť na účet právneho zástupcu žalobcu, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (§ 149 ods. 1 O.s.p.). Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon, spočívajúci v písomnom vyjadrení zo dňa 21.04.2015 (190,89 Eur + 8,39 Eur režijný paušál+20 % DPH), nakoľko zo strany právneho zástupcu žalobcu šlo o iniciatívny úkon bez toho, aby bol súdom k tomuto úkonu vyzvaný. Bolo na uvážení právneho zástupcu žalobcu, či sa vyjadrí k súdnemu konaniu písomne alebo ústne na pojednávaní. Jeho písomné stanovisko zo dňa 21.04.2015 k uplatneniu náhrady škody však nebolo potrebné, preto nemožno spravodlivo požadovať od žalovaného, aby hradil trovy tohto úkonu.
Poučenie:
Proti výrokovej časti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, Krajskému súdu v Bratislave, podaním na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.