Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Co/183/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobkyne: G. H., bytom M. X. Y. XXX zastúpenej JUDr. Jánom Brandtom, advokátom, Prešov, Masarykova 2, proti žalovanému: Medina tours s.r.o., Bratislava, Pluhová 1, IČO: 357 660 85, zastúpený Advokátskou kanceláriou Mária Grochová a partneri s.r.o., Garbiarska 5, Košice, o zaplatenie 1.230,80 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.13C/64/2011-132 zo dňa 24.06.2013 takto jednohlasne

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania vo vzťahu k žalobkyni v 1.rade.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni v 1.rade náhradu trov odvolacieho konania vo výške uvedenej v písomne vyhotovenom rozsudku na účet jej právneho zástupcu JUDr. Jána Jána Brandta, advokáta v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa 24.06.2013 č.k -132 rozhodol tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 1.230,80 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Zároveň zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 74,- Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 579,36 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobkyne.

Prvostupňový súd vychádzal zo skutkových zistení, podľa ktorých dňa 23. 07. 2010 v kancelárii spoločnosti FRANKA TOUR -O. O. v J. žalobkyňa podpísala zmluvu o obstaraní zájazdu. Za žalovaného konal splnomocnený zástupca. Podľa tejto zmluvy bol dohodnutý konkrétny zájazd pre žalobkyňu a tiež pre žalobkyňu pôvodnú v 2. rade. Bola dohodnutá cena zájazdu, zmluva bola podpísaná žalobkyňou, je na nej pečiatka splnomocneného zástupcu žalovaného. Po podpísaní tejto zmluvy zaplatila žalobkyňa cenu zájazdu 1.230,80 Eur. Po podpísaní zmluvy obchodnému zástupcovi bolo doručené potvrdenie o tom, že miesta na objednanom zájazde sú voľné a obchodný zástupca to vnímal ako potvrdenie o tom, že zmluvu je možné uzavrieť.

Ďalej vychádzal zo skutkových zistení, že na základe zmluvy o obchodnom zastúpení zastupuje žalovaného pri objednaní a organizácii a zabezpečovaní zájazdov a iných produktov O. O. - Franka Tour. Zájazd sa mal uskutočniť v období od 28. 07. 2010 do 07.08.2010. Dňa 27.07.2010 bol vyhotovený

stornovací protokol na daný zájazd na základe oznámenia žalobkyne v 2.rade o chorobe žalobkyne v 1. rade. V uzavretej zmluve o obstaraní zájazdu potvrdili svojím podpisom žalobkyne, že prevzali katalóg obstarávateľa a oboznámili sa z jeho všeobecnými zmluvnými podmienkami.

Ďalej vychádzal z výpovede svedkyne - pracovníčky spoločnosti Franka TOUR, z ktorej vyplynulo, že potvrdenie CK Medina Tours, s.r.o., ktoré je uvedené v zmluve o obstaraní zájazdu je potvrdenie, ktoré bolo adresované obstarávateľovi zájazdu. Z výsluchu žalobkyne v 1.rade vyplynulo, že táto bola na zájazd pripravená nastúpiť a nečakala žiadne ďalšie potvrdenie o možnosti nastúpiť na zájazd, respektíve o platnosti zmluvy. Ďalej zo zistenia, že žalovaná akceptovala tzv. stornovací protokol a uplatnila si právo na stornovací poplatok.

Na takto zistený skutkový stav prijal právny názor podľa ktorého zmluva o obstaraní zájazdu uzavretá medzi účastníkmi je zmluvou platnou a došlo k účinnému odstúpeniu od tejto zmluvy. Žalovaná strana rešpektovala stornovací protokol v dôsledku čoho bol povinný každý z účastníkov vrátiť druhému to, čo podľa tejto zmluvy plnil a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni žalovanú sumu.

Prijal názor, podľa ktorého nebolo v danej veci preukázané, aby zmluvná pokuta - stornovací poplatok, ktorý si uplatnil žalovaný bol individuálne dohodnutý, pretože Všeobecné zmluvné podmienky takýmto dôkazom nie sú.

Poukázal na ustanovenie § 53 ods. 1, § 48 ods. 2, § 457 Občianskeho zákonníka.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 579,36Eur a z trov za zaplatenie súdneho poplatku vo výške 74,- Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol v celom rozsahu a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

V odvolaní ďalej uviedol, že nesúhlasí a odmieta právny názor napadnutého rozhodnutia a predtým rozhodnutia odvolacieho súdu, že umiestnením dojednania o zmluvnej pokute (storno poplatku) pre prípad odstúpenia od zmluvy do všeobecných zmluvných podmienok obsiahnutých v katalógu cestovnej kancelárie bol sledovaný cieľ také dojednanie pred žalobkyňou alebo pred akýmkoľvek iným spotrebiteľom ukryť.

Poukazujú na ustanovenie § 741h ods. 1 zákona číslo 40/1964 Občiansky zákonník, podľa ktorého je možnosť uplatnenia zmluvnej pokuty daná priamo normatívnou právnou úpravou a zmluva o obstaraní zájazdu rieši len jej výšku spravidla v závislosti od dĺžky časového obdobia pred začatím zájazdu, keď objednávateľ odstúpi od uzavretej zmluvy bez zákonom aprobovaného dôvodu. Nejde o zmluvnú pokutu na základe všeobecnej právnej úpravy podľa § 544 až 545 Občianskeho zákonníka, ale o zmluvnú pokutu na základe lex specialis podľa § 741h ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá vylučuje akúkoľvek pochybnosť o právnom dôvode zmluvnej pokuty, pretože je definovaná priamou zákonnou normou.

V odvolaní ďalej uviedol, že súd prvého stupňa pochybil pri aplikácii ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka na základe ktorého rozhodol o neprijateľnosti a tým aj neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute. Pri uplatnení pravidiel gramatického a teleogického výkladu je zrejmé, že citované ustanovenie je namierené proti obsahovej neprijateľnosti zmluvných klauzúl. Predovšetkým tak potom ťažko môže obstáť tvrdenie, že všeobecné zmluvné podmienky cestovnej kancelárie nie sú súčasťou zmluvy o obstaraní zájazdu, keď samotná zmluva výslovne vyjadruje presne opačný záver. Objednávateľ svojím podpisom na zmluve o obstaraní zájazdu potvrdzuje, že prevzal katalóg obstarávateľa a zároveň sa oboznámil s jeho všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť

tejto zmluvy. Napadnuté rozhodnutie nespochybňuje platnosť takéhoto ustanovenia a neidentifikuje žiadnu normu, ktorej by odporovalo. Z ničoho nevyplýva, teda zo žiadneho ustanovenia všeobecného záväzného právneho predpisu, že zmluva o obstaraní zájazdu by mala byť uzavretá ako celok na jednej listine. Takúto formálnu požiadavku zákon zavádza výlučne k zmluvám o prevodoch nehnuteľností. Zákon neustanovuje povinnosť, aby zmluva o obstaraní zájazdu bola spísaná na jednej zmluvnej listine a rovnako taká požiadavka nebola predmetom žiadnej dohody medzi zmluvnými stranami posudzovanej zmluvy o obstaraní zájazdu.

Nesúhlasí s argumentáciou prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu, že mohlo dôjsť k porušeniu požiadaviek právnej istoty a dôvery účastníkov zmluvných vzťahov. Naopak tieto práve napadnuté rozhodnutie, zavádza významné prvky neistoty do štandardných a fungujúcich právnych a spoločenských vzťahov. Súd nezaujal žiadne stanovisko k otázke, či v prípade spotrebiteľských zmlúv je používanie všeobecných podmienok zmluvných neprípustné generálne alebo je iba zakázané umiestňovať do nich určitý typ zmluvných dojednaní. Napadnuté rozhodnutie rieši, respektíve iba konštatuje argumentačne nijako nepodložený záver o ukrytí dojednania o zmluvnej pokute a dostáva sa do rozporu s požiadavkou na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

V odvolaní ďalej uviedol, že žalobkyňa počas celého konania tvrdila, že neuzavrela s cestovnou kanceláriou žiadnu zmluvu o obstaraní zájazdu a dokumenty považovala za objednávku. Má tak za to, že ide nielen o odlišnú právnu kvalifikáciu návrhu, ale je tu odlišné vymedzenie rozhodujúcich okolností žalobkyňou. Na námietku viazanosti petitom bol prvostupňový súd upozorňovaný.

V prípade ak odvolací súd potvrdí napadnutý rozsudok navrhol odvolateľ, aby vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ak ide o posúdenie právnej otázky či zakladá umiestnenie ustanovenia o zmluvnej pokute do všeobecných zmluvných podmienok ktoré sú fyzicky oddelené od listiny zmluvy, ipso facto neprijateľnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Žalobkyňa navrhla v písomne podanom odvolaní potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne s správny a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p. ) a potom ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Prešove najmenej 5 dní vopred rozsudok a verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Odvolací súd postupom podľa § 213 ods.2 O.s.p. vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili k možnosti odlišného právneho posúdenia veci a k ustanoveniam, ktoré doposiaľ neboli použité vo veci.(čl. 167 súdneho spisu). Žalobca sa k výzve odvolacieho súdu v stanovenej lehote nevyjadril.

Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že je toho názoru, že ustanovenie o zmluvnej pokute nebolo zapracované do návrhu zmluvy, ktorá obsahuje aj ustanovenie o storno poplatkoch a boli doručené žalovaným až po tom, keď žalobkyňa oznámila, že zo zdravotných dôvodov sa nemôže zájazdu zúčastniť. Všeobecné zmluvné podmienky žalobkyňa nikdy nepodpísala.

Prvostupňový súd vychádzal zo zistenia, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o obstaraní zájazdu. Žalobkyňa zaplatila žalovanému dohodnutú cenu zájazdu 1.230,80 Eur. Ďalej zo zistení, že žalobkyňa na zájazd nenastúpila a dňa 27. 07. 2010 bol vyhotovený o tom stornovací protokol. Ďalej zo zistení, že stornovací poplatok vo výške 100 % z dohodnutej ceny zájazdu sa nachádzal vo Všeobecných zmluvných podmienkach a mal za to, že tento poplatok nebol medzi účastníkmi zmluvy dojednaný individuálne.

Odvolateľ v podanom odvolaní uvádza, že dohodnutá bola medzi účastníkmi zmluvy zmluvná pokuta a aj keď sa nachádzala vo Všeobecných zmluvných podmienkach obsiahnutých v katalógu cestovnej kancelárie, nešlo o žiaden sledovaný cieľ ukryť dojednanie pred žalobkyňou alebo pred akýmkoľvek iným spotrebiteľom. Poukazuje na to, že v zmysle § 741h ods. 1 Občianskeho zákonníka je možnosť uplatnenia zmluvnej pokuty daná priamo normatívnou právnou úpravou, zmluva o obstaraní zájazdu riešila jej výšku.

Podľa § 741 b zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), Zmluva musí mať písomnú formu alebo inú vhodnú formu a musí obsahovať a) označenie zmluvných strán, b) charakteristiku zájazdu, najmä termín jeho začatia a skončenia, uvedenie všetkých poskytovaných služieb, ktoré sú zahrnuté do ceny zájazdu, miesto a čas ich trvania; vymedzenie zájazdu možno nahradiť odkazom na číslo zájazdu alebo iné označenie v katalógu iba v tom prípade, ak katalóg obsahuje všetky tieto informácie a bol odovzdaný objednávateľovi, c) cenu zájazdu vrátane časového rozvrhu platieb a výšky preddavku,

d) lehotu a spôsob, akým má objednávateľ uplatniť nároky plynúce z porušenia právnej povinnosti cestovnej kancelárie,

e) výšku zmluvných pokút, ktoré je povinný objednávateľ cestovnej kancelárii uhradiť pri odstúpení od zmluvy v prípadoch určených týmto zákonom. Zmluva má ďalej obsahovať

a) ďalšie platby za služby, ktorých cena nie je zahrnutá v cene zájazdu, údaje o počte a výške týchto ďalších platieb, ak sú súčasťou zájazdu, b) ubytovanie, jeho názov, polohu, kategóriu a triedu, stupeň vybavenosti a hlavné charakteristické znaky, ak je súčasťou zájazdu,

c) druh, charakteristiku a kategóriu dopravného prostriedku, údaje o trase cesty, ak je súčasťou zájazdu doprava, d) spôsob a rozsah stravovania, ak je súčasťou zájazdu,

e) ak je realizácia zájazdu podmienená dosiahnutím minimálneho počtu účastníkov zájazdu, výslovné uvedenie tejto skutočnosti a lehotu, v ktorej najneskôr musí cestovná kancelária objednávateľa písomne informovať o zrušení zájazdu a o odstúpení od zmluvy z dôvodu nedosiahnutia minimálneho počtu účastníkov zájazdu, f) ak sú dôvody na určenie podmienok, ktoré musí objednávateľ spĺňať, uvedenie týchto podmienok a lehotu, v ktorej môže objednávateľ oznámiť, že sa zájazdu namiesto neho zúčastní iná osoba,

g) ďalšie skutočnosti, na ktorých sa zmluvné strany dohodnú. Cestovná kancelária je povinná objednávateľovi odovzdať spolu so zmluvou doklad o poistení zájazdu pre prípad úpadku vystavený poistiteľom.

Podľa § 741 h O.z., ak nie je dôvodom odstúpenia od zmluvy objednávateľa porušenie povinností cestovnej kancelárie, ktoré sú určené zmluvou alebo týmto zákonom, alebo ak cestovná kancelária odstúpi od zmluvy pred začatím zájazdu z dôvodu porušenia povinností objednávateľom, je objednávateľ povinný zaplatiť cestovnej kancelárii zmluvné pokuty vo výške určenej podľa § 741b ods. 1 písm. e) a cestovná kancelária je povinná vrátiť objednávateľovi bezodkladne zostatok z uhradenej ceny zájazdu podľa zrušenej zmluvy. Ak je dôvodom odstúpenia objednávateľa od zmluvy porušenie povinností cestovnej kancelárie určené zmluvou alebo týmto zákonom alebo ak nedôjde k uzatvoreniu novej zmluvy podľa § 741g ods. 2, je cestovná kancelária povinná bezodkladne vrátiť objednávateľovi celú sumu, ktorú od neho dostala na úhradu ceny zájazdu podľa zrušenej zmluvy, pričom objednávateľ nie je povinný zaplatiť cestovnej kancelárii zmluvné pokuty. Právo objednávateľa na náhradu škody týmto nie je dotknuté.

Podľa § 741b O.z k obligatórnym náležitostiam zmluvy o obstaraní zájazdu patrí písomná forma, ako aj uvedenie podstatných náležitostí uvedených v tomto ustanovení. Bez pochýb tak uvedenie výšky zmluvnej pokuty, ktorú je povinný objednávateľ cestovnej kancelárii uhradiť pri odstúpení od zmluvy je všeobecnou náležitosťou a zodpovedá to požiadavke právnej istoty oboch účastníkov zmluvy, ale samozrejme vo väčšej miere to zodpovedá požiadavke ochrany zákazníka.

Odvolateľ mal za to, že dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté vo Všeobecných zmluvných podmienkach je dohodnuté platne, keďže tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy a navyše objednávateľ svojím podpisom na zmluve o obstaraní zájazdu potvrdil, že prevzal katalóg obstarávateľa a zároveň sa oboznámil s jeho Všeobecným zmluvnými podmienkami, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Ďalej tvrdí, že zo žiadneho ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu nemožno vyvodiť, že zmluva o obstaraní zájazdu by mala byť uzavretá ako celok na jednej listine, navyše formálnu požiadavku takzvanej technickej jednoty zmluvnej listiny zákon zavádza výlučne zmluvách o prevodoch nehnuteľností (§ 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov slúžiacim na zabezpečenie zmluvnej povinnosti. Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka vyžaduje pre platné dojednanie zmluvnej pokuty, okrem písomnej formy, vymedzenie zmluvnej povinnosti, ktorá má byť takto zabezpečená a jednoznačnú dohodu o výške zmluvnej pokuty, resp. spôsobu jej určenia. Bez pochýb priamo z ustanovenia § 741b ods.1 O.z. vyplýva, že pre platné dojednanie zmluvnej pokuty medzi obstarávateľom zájazdu a objednávateľom sa vyžaduje písomná forma.

Odvolací súd však má za to, že zmluvná pokuta žalobkyňu nemôže zaväzovať, pretože nie je obsiahnutá v žiadnom akte, ktorý by žalobkyňu zaväzoval. Takýmto aktom nie sú všeobecné obchodné podmienky (zmluvné podmienky), ktoré nie sú podpísané (§ 40 ods. 1, 3 ; porovnaj ) a naviac bez platnej inkorporačnej doložky.

Podľa § 40 ods. 3 O.z. písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Žalobkyňa nepodpísala všeobecné zmluvné podmienky cestovnej kancelárie a odvolací súd sa preto prijal názor, že pre nedodržanie zákonom vyžadovanej písomnej formy nejde o platný právny úkon. „Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. V konaní nebola zo strany účastníkov doložená rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy. Základná podmienka pre konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve je písomná forma. Písomná forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. (rozhodnutie vo veci ).“

Všeobecné zmluvné podmienky by mali zmluvu len dopĺňať a bežne sa priemerní spotrebitelia spoliehajú na vysvetľovaciu funkciu všeobecných podmienok. Navyše odvolací súd objektívne považuje všeobecné podmienky za neinkorporované do zmluvy, pretože niet platnej inkorporačnej doložky. Žalovaný síce má v spodnej časti textu zmluvy pod čiarou text pripodobňujúci klauzulu o tom, že spotrebiteľ je oboznámený so všeobecnými zmluvnými podmienkami, no urobil to nepochopiteľne menším písmom oproti textu esenciálnych náležitostí zmluvy a tak sa spotrebiteľ mohol dôvodne spoliehať (objektívne), že ,,tam už nie sú až tak dôležité zmluvné podmienky“. Takúto netransparentnú inkorporačnú doložku je preto dôvodné označiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu netransparentnosti, a preto neplatnú (§ 53 ods. 1, 5 .

Odhliadnuc teda od nedostatku písomnej formy odvolací súd už v minulosti judikoval, že všeobecné zmluvné podmienky, ak sa majú stať súčasťou zmluvy, môže sa to udiať prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky. Netransparentnú inkorporačnú doložku zároveň judikoval ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. O netransparentnú inkorporačnú doložku ide aj vtedy, ak ju súd uvedie menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy.

K tomuto názoru pristúpil odvolací súd z dôvodu, že práve inkorporačná doložka môže privodiť závažné následky pre spotrebiteľa a predmetná vec je toho príkladom. Spotrebiteľ sa môže domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje text, ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý význam. V spojení s úplne miniatúrnym písmom, pri čítaní ktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa pomôcky (lupa, pravítko a pod.), práve menšie písmo môže spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri uzatváraní zmluvy.

Ide o nevhodné predkladanie zmluvných podmienok a uvedenie menšieho písma hodnotí odvolací súd ako nepochopiteľný a ako nie dobrý úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu. K drobnému písmu porovnaj nález (ČR). V bežnom živote sa zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu väčší význam. Opačne text s menším písmom môže indikovať menej podstatný obsah zmluvy. V spojení s rozsiahlymi podmienkami písané takmer nečitateľným drobným písmom tak existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu.

Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na skutkové a právne okolností prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten cit. ,„Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. ako nekalú.“

Neprijateľná inkorporačná doložka nemohla privodiť viazanosť všeobecných zmluvných podmienok, a teda ani ustanovení o zmluvnej pokute. Nie je tak možné priznať plnenie zo zmluvnej pokuty ako to žiadal žalovaný.

Taktiež je potrebné uviesť, že povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana spotrebiteľa je opodstatnené, pokiaľ príslušný súd má posudzovať a posudzuje ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky a tak vyrovnáva nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a dodávateľom.

Nemožno prehliadnuť, že je to dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu (štandardná typová zmluva) a dobrovoľne sa rozhodol ustanovenie obligatórnej náležitosti zmluvy o obstaraní zájazdu ako je výška zmluvnej pokuty ktorú je povinný objednávateľ uhradiť cestovnej kancelárii pri odstúpení od zmluvy umiestniť do všeobecných zmluvných podmienok , aj keď mu predsa nič nebránilo aby takejto ustanovenie sa nachádzalo pri iných zákonom vyžadovaných náležitostiach pre tento typ zmluvy.

Ako už niekoľkokrát odvolací súd poukázal, že súdom prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok a dokonca aj abstraktná kontrola zmluvu s cieľom vylúčiť zo života bežných neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života a tak naplniť cieľmi článku 6 smernice rady 93/13 EHS.

Prvostupňový súd tak postupoval správne, ak uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.230,80 Eur.

V odvolacom konaní úspešná žalobkyňa podala návrh na priznanie náhrady trov konania, ale nevyčíslila ich v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, a preto sa jej trovy nepriznali (§ 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. § 151 ods. 1 ods. 2 O.s.p.).

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny (vrátane správneho výroku o trovách konania § 219 O.s.p.).

Odvolací súd nevyslovil podľa § 238 ods.4 O.s.p. prípustnosť dovolania, pretože nepovažuje rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu poukazujúc na dôvody rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.