Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_13CoP-75-2024.pdf
PDF · 83.45 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/75/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa matky: B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX/XX, F., t.č. bytom G. D. XXXX/ XX, H., Česká republika, zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Eva Koleničová, s.r.o., so sídlom Dolné Dubové 249 a otca: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. I. D. XXXX/X, J., t.č. K. X, J., zastúpený splnomocnencom: JUDr. Tomáš Volek, advokát so sídlom Paulínska 17, Trnava, o ustanovenie kolízneho opatrovníka maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 13P/87/2023-27 zo dňa 05.04.2024, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd m e n í uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. 13P/87/2023-27 zo dňa 05.04.2024 tak, že vyhlasuje, že nemá právomoc podľa čl. 18 NARIADENIA RADY (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí.
II. Konanie z a s t a v u j e .
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Trnava, ako súd prvej inštancie (ďalej aj ,,súd prvej inštancie“ či ,,prvoinštančný súd“), odvolaním napadnutým uznesením konanie zastavil (I. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (II. výrok).
2. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“), § 9, § 161 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), čl. 5 ods. 1 Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa uzavretý dňa 19. októbra 1996 (ďalej aj ,,Haagsky dohovor) a dospel k záveru o nedostatku procesných podmienok na pokračovanie v konaní. Vychádzal zo skutočnosti, že maloletý má obvyklý pobyt v Českej republike a v súlade s čl. 5 Haagskeho dohovoru, slovenské súdy nemajú právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku. Nakoľko ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorú nemožno odstrániť, konanie zastavil.
3. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa § 52 CMP.
4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že jeho návrhu vyhovie, eventuálne ho zruší a vráti súdu prvej inštancie na opätovné rozhodnutie.
5. Uviedol, že konanie o zapretie otcovstva, je vylúčené z režimu Haagskeho dohovoru a rovnako aj z režimu Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej aj ako ,,Brusel IIb“). Pre ,,hlavné“ konanie o zapretie otcovstva je možné založiť právomoc slovenského súdu na základe § 40 Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej aj ,,ZMPSaP“). Konaniu o zapretie otcovstva však predchádza konanie o ustanovenie kolízneho opatrovníka maloletému dieťaťu podľa § 96 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej aj ,,ZoR“) a nastáva situácia, že slovenský súd si dokáže založiť právomoc, ale s poukazom na čl. 5 ods. 1 Haagskeho dohovoru si nevie založiť právomoc na ustanovenie kolízneho opatrovníka. V tejto súvislosti poukázal na čl. 16 ods. 1, 3 Brusel IIb, ako aj na odborný článok uverejnený vo vydaní 12/2023 Justičnej revue. Bol názoru, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, keď nedostatok právomoci oprel o čl. 5 Haagskeho dohovoru, pretože právomoc súdu prvej inštancie je možné založiť s poukazom na čl. 16 Brusel IIb, čím sa odstráni komplikovanosť procesného postupu, kedy by sa mal kolízny opatrovník ustanovovať v inom štáte, než je štát, ktorý má právomoc konať o návrhu na zapretie otcovstva.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 a 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP).
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa ustanovenia § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
9. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
10. Podľa ods. 2 Brusel IIb, týmto nariadením sa stanovujú jednotné pravidlá právomoci pri rozvode, rozluke a anulovaní manželstva, ako aj pri sporoch o rodičovských právach a povinnostiach s medzinárodným prvkom.
11. Podľa čl. 7 Brusel IIb, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Odsek 1 tohto článku sa uplatňuje s výhradou článkov 8 až 10.
12. Podľa čl. 18 Brusel IIb, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
13. Z obsahu spisu vyplýva, že otec sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 29.09.2023 domáhal ustanovenia kolízneho opatrovníka maloletému na zastupovanie maloletého v konaní o prípustnosť zapretia otcovstva. Mal za to, že zapretie otcovstva bude v záujme maloletého, nakoľko matka umožňovaním stretávania sa maloletého so svojím biologickým otcom rozvíja skutočné biologické väzby.
14. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil pre nedostatok právomoci slovenských súdov, pričom pri rozhodovaní o zastavení konania vychádzal z čl. 5 ods. 1 Haagskeho dohovoru a nakoľko mal preukázané, že maloletý má obvyklý pobyt v Českej republike, mal za to, že súdy Slovenskej republiky nemajú právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku.
15. Otec v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, keď nedostatok právomoci oprel o čl. 5 ods. 1 Haagskeho dohovoru pretože právomoc súdu prvej inštancie je možné založiť s poukazom na čl. 16 Brusel IIb, kedy by sa mal kolízny opatrovník ustanovovať v inom štáte, než je štát, ktorý má právomoc konať o návrhu na zapretie otcovstva. K odvolacím námietkam otca odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že čl. 16 Brusel IIb upravuje pôsobnosť vo veciach o predbežnej otázke týkajúcej sa rodičovských práv a povinností. Ustanovenie kolízneho opatrovníka maloletému dieťaťu je
samostatným konaním podľa Civilného mimosporového poriadku a nie konaním o predbežnej otázke a preto nemožno čl. 16 Brusel IIb v danom konaní použiť.
16. Napriek tomu, že odvolaciu námietku otca považuje odvolací súd za nedôvodnú, je potrebné skonštatovať, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď nedostatok právomoci oprel o čl. 5 ods. 1 Haagskeho dohovoru a to z dôvodu, že Nariadenie Brusel IIb má prednosť pred dohovorom vo vzťahoch medzi členskými štátmi v záležitostiach, na ktoré sa vzťahuje nariadenie. Nariadenie Brusel IIb sa uplatňuje vo všetkých členských štátoch Európskej únie s výnimkou Dánska a teda aj v Českej republike, kde má maloletý obvyklý pobyt. Rozsah uplatňovania nariadenia je veľmi podobný rozsahu pôsobnosti Haagskeho dohovoru. Oba nástroje obsahujú pravidlá týkajúce sa právomoci, uznávania a výkonu rozhodnutí o rodičovských právach a povinnostiach. Hlavný rozdiel spočíva v tom, že v Haagskom dohovore sa uvádzajú aj predpisy týkajúce sa rozhodného práva. Nariadenie má teda prednosť v záležitostiach právomoci, uznávania a výkonu. Na druhej strane, dohovor sa uplatňuje vo vzťahoch medzi členskými štátmi v záležitostiach rozhodného práva, keďže nariadenie sa na túto tému nevzťahuje.
17. Maloletý má obvyklý pobyt v Českej republike, čoho dôkazom je aj potvrdenie praktickej lekárky pre deti dorast zo dňa 25.10.2023, potvrdenie o štúdiu zo Základnej školy maloletého zo dňa 03.10.2023 a rozhodnutie o prijatí k základnému vzdelaniu zo dňa 27.04.2020. Na základe uvedeného právomoc súdu v konaní o ustanovenie opatrovníka maloletému dieťaťu mal súd prvej inštancie posudzovať v zmysle čl. 7 Brusel IIb podľa miesta obvyklého pobytu maloletého dieťaťa v členskom štáte v čase začatia konania, mal vyhlásiť, že nemá v zmysle čl. 18 Brusel IIb právomoc a následne konanie pre nedostatok procesnej podmienky zastaviť.
18. Vzhľadom ku skutočnosti, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru o nedostatku právomoci slovenských súdov, avšak tento posúdil na základe nesprávnych právnych predpisov, keď mal posudzovať právomoc slovenských súdov podľa Nariadenia Brusel IIb, odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP, keďže z zastaveniu konania došlo z iných dôvodov ako rozhodol súd prvej inštancie, zároveň výrokom II. konanie zastavil podľa § 161 ods. 2 CSP.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP.
20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).