Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cob-135-2015.pdf
PDF · 94.01 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/135/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: STAVPOČ s.r.o., so sídlom Vojenské 812, 029 01 Námestovo, IČO: 44 033 087, právne zastúpeného: BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Jánoškova 1545, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 865 044, proti žalovanému v 2/ rade: G. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX X., občan SR, v konaní o zaplatenie sumy 164.780,18 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 124/2013-104 zo dňa 16.09.2014
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 124/2013-104 zo dňa 16.09.2014 v napadnutom výroku I. o povinnosti žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu 164.780,18 Eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 164.780,18 Eur od 1.10.2012 až do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku a všetko spoločne a nerozdielne so žalovaným v 1. rade Ing. Pavlom Jakušom, nar. X.X.XXXX, ktorému bola rovnaká povinnosť uložená platobným rozkazom Okresného súdu Žilina č.k. 11Rob/148/2013-22 zo dňa 21.5.2013 a vo výroku III. vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania p o t v r d z u j e s tým, že v záhlaví rozsudku označenie sídla právneho zástupcu žalobcu správne znie: „Jánoškova 1545, 026 01 Dolný Kubín“.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. zaviazal žalovaného v 2. rade (ďalej aj len „žalovaný 2/“) povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 164.780,18 Eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 164.780,18 Eur od 1.10.2012 až do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku a všetko spoločne a nerozdielne so žalovaným v 1. rade (ďalej aj len „žalovaný 1/“) Ing. Pavlom Jakušom, nar. X.X.XXXX, ktorému bola rovnaká povinnosť uložená platobným rozkazom Okresného súdu Žilina č.k. 11Rob/148/2013-22 zo dňa 21.5.2013. Výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu voči žalovanému 2/ zamietol. Výrokom III. vyslovil, že o náhrade trov konania o žalobe žalobcu voči žalovanému 2/ rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na žalobu, doručenú súdu 12.04.2013, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ (žalovaného 1/ Ing. Pavla Jakuša, nar. X.X.XXXX a žalovaného 2/ G. I., nar. XX.X.XXXX.) na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 164.780,18 Eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 1.10.2012 až do zaplatenia, na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 15 % ročne zo sumy 164.780,18 Eur od 1.10.2012 až do zaplatenia, všetko spoločne a nerozdielne. Na odôvodnenie žalovanej peňažnej pohľadávky poukázal na skutočnosť uzatvorenia Dohody o splatení dlhu dňa 29.6.2012 (ďalej už len „Dohoda“) medzi žalobcom a subjektom REKON, s.r.o., so sídlom v Žiline, na základe ktorej označený subjekt REKON, s.r.o., podľa článku III. a IV. výslovne uznal existenciu záväzku voči žalobcovi v sume 164.780,18 Eur a zaviazal sa žalobcovi túto zaplatiť v štyroch dohodnutých splátkach
s tým, že v prípade porušenia tohto záväzku neuhradením čo i len jednej splátky v lehote splatnosti, sa stane splatným celý dlh aj s príslušenstvom. Zmluvné strany v označenej Dohode dojednali zaplatenie zmluvnej pokuty, a to pre prípad porušenia povinností vyplývajúcich z Dohody. Zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške 15 % ročne zo sumy včas neuhradeného dlhu od prvého dňa omeškania so splnením dlhu. Dlh a povinnosti subjektu REKON, s.r.o., vyplývajúce z Dohody, boli zabezpečené tiež ručením prostredníctvom dvoch ručiteľov, a to žalovaného 1/ a žalovaného 2/, ktorí sa písomne zaviazali žalobcovi v prípade nesplnenia povinnosti subjektom REKON, s.r.o. záväzok tohto subjektu zaplatiť. REKON, s.r.o. sa dostal do omeškania so splnením svojich záväzkov podľa Dohody, čím sa stal okamžite splatný celý dlh. REKON, s.r.o. nezaplatil už hneď prvú splátku, ktorá bola splatná 30.9.2012, v dôsledku čoho sa celý dlh stal splatný 01.10.2012. Žalobca opakovane vyzýval REKON, s.r.o., aby svoj záväzok v zmysle Dohody splnil, na čo však tento subjekt nereagoval a ani z časti do dňa podania žaloby svoj záväzok nesplnil. Vzhľadom na to vymáha svoju pohľadávku žalobca voči žalovaným 1/ a 2/ ako voči ručiteľom. Žalovaní sú v omeškaní so splnením svojich záväzkov, preto žalobca uplatnil i úrok z omeškania v zákonnej sadzbe.
Okresný súd pôvodne žalobe vyhovel v celom rozsahu platobným rozkazom č.k. 11Rob/148/2013-22 zo dňa 21.05.2013, ktorý vo vzťahu k žalovanému 1/, Ing. Pavlovi Jakušovi , nar. XX.XX.XXXX, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 24.03.2014. Vzhľadom na odpor žalovaného 2/ podaný proti uvedenému platobnému rozkazu, okresný súd pokračoval v konaní len voči žalovanému 2/.
S odkazom na vykonané dokazovanie, z neho vyvodené skutkové zistenia a závery, za aplikácie ust. § 303 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ“), § 306 ods. 1 veta prvá OBZ, § 1 ods. 1, 2 OBZ, § 37 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), § 544 ods. 1, 2 OZ, § 369 ods. 1 OBZ v znení platnom a účinnom do 31.01.2013, okresný súd dospel k záveru o dôvodnosti žaloby v rozsahu ako vyjadril vo výroku I. napadnutého rozsudku. Konštatoval, že medzi žalobcom ako veriteľom a REKON, s.r.o., IČO: 36 392 821 (ďalej aj len „REKON“), ako dlžníkom, bola dňa 29.06.2012 uzavretá písomná Dohoda o splatení dlhu, obsahom ktorej bolo i ručiteľské vyhlásenie žalovaného 2/ v čl. VII. bod 2 tejto dohody. Pre neplnenie dohody dlžníkom, sa stal dlh vo výške 164.780,18 Eur splatným dňom 01.10.2012. REKON bol napokon ex offo vymazaný dňom 22.08.2013, po zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku, z obchodného registra. Pokiaľ sa žalovaný 2/ v prvostupňovom konaní bránil, že jeho vôľa pri podpise ručiteľského vyhlásenia nebola slobodná, tak okresný súd vyhodnotil, že k ručiteľskému vyhláseniu došlo v zmysle § 303 a nasl. OBZ, preto posudzovanie obrany žalovaného 2/ podľa § 40 OZ s poukazom na § 267 ods. 2 OBZ bolo vylúčené. Okresný súd dospel k záveru o platnosti právneho úkonu ručiteľského vyhlásenia žalovaného 2/ podľa čl. VII. bod 2 Dohody z 29.02.2012. Podľa obsahu tohto právneho úkonu žalovaný 2/ prevzal ručiteľský záväzok podľa § 303 a nasl. OBZ výlučne vo vzťahu ku pohľadávke veriteľa v sume 164.780,18 Eur s príslušenstvom, ktorú sa zaviazal uhradiť veriteľovi v prípade, ak dlžník
- REKON, s.r.o., nesplní povinnosť v zmysle Dohody uhradiť veriteľovi - žalobcovi pohľadávku vo výške 164.780,18 Eur riadne a včas. Z takéhoto obsahu ručiteľského vyhlásenia nevyplýva, že by zahŕňalo prevzatie ručiteľského záväzku žalovaným 2/ i vo vzťahu k dojednanej zmluvnej pokute podľa článku V. bod 2 Dohody. Pohľadávka žalobcu z titulu zmluvnej pokuty podľa článku V. bod 2 Dohody nepredstavuje príslušenstvo, ale samostatný hmotno-právny nárok žalobcu dojednaný v označenom zmluvnom článku v súlade s úpravou § 544 ods. 1, 2 OZ. V nadväznosti na to bol žalovaný 2/ zaviazaný výlučne na zaplatenie pohľadávky 164.780,18 Eur s príslušenstvom v podobe úroku z omeškania v zákonnej sadzbe odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti prvej splátky v zmysle článku IV. bod 1 Dohody a vo zvyšnej časti bola žaloba voči žalovanému 2/ zamietnutá (v časti o uplatnenie zmluvnej pokuty 15 % ročne zo sumy 164.780,18 Eur od 1.10.2012 do zaplatenia). Pre úplnosť okresný súd poukázal na skutočnosť, že splnenie hmotnoprávnej podmienky uplatnenia práva žalobcu voči žalovanému 2/ ako ručiteľovi podľa § 306 ods. 1 OBZ hodnotil ako preukázanú vyššie konštatovanou nespornou skutočnosťou výmazu REKON, s.r.o. z obchodného registra k 22.08.2013 v nadväznosti na zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku toho subjektu a v tejto časti okresný súd zdôraznil úpravu podľa § 303 ods. 1 veta druhá OBZ. Vo vzťahu k uplatnenému úroku z omeškania aplikoval okresný súd pri právnom posúdení ust. § 369 ods. 1 OBZ a zároveň svoju vedomosť o výške sadzby úroku z omeškania z inej svojej rozhodovacej činnosti podľa § 121 OSP. Na zaplatenie pohľadávky, tak ako vyplýva z výroku I. tohto rozsudku, okresný súd zaviazal žalovaného 2/ spoločne a nerozdielne so žalovaným 1/, ktorý je z titulu jeho ručiteľského záväzku voči žalobcovi spolu so žalovaným 2/ solidárnym dlžníkom a pri zohľadnení skutočnosti, že o rovnakom práve žalobcu voči žalovanému 1/ bolo rozhodnuté platobným rozkazom, voči ktorému žalovaný 1/ odpor včas a s odôvodnením vo veci samej po tom, ako mu
bol doručený, nepodal. Vo vzťahu k trovám prvostupňového konania okresný súd vyslovil, že o nich rozhodne samostatne, v lehote v zmysle § 151 ods. 3 OSP.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu vo výroku I. podal žalovaný 2/ v zákonnej lehote odvolanie (č.l. 113 spisu). Namietol, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, nakoľko svedkyňa O. ako zamestnankyňa žalobcu uvádzala nepravdivé informácie o tom, že žalovaný 2/ podpisoval pred ňou, aj s otcom (žalovaným 1/; poznámka odvolacieho súdu), aj so žalobcom na sídle žalobcu, kde žalovaný 2/ nikdy nebol, ani ju nikdy nevidel, napriek tomu svedkyňa tvrdila, že žalovaného 2/ pozná. Žalovaný 2/ poukázal, že vo výpovedi uviedol, že nikdy nebol pri dojednávaní Dohody, z ktorej je uplatnený voči nemu finančný nárok žalobcu, že nevie, aká tam bola dohoda. Pri jednaniach skutočne nebol; „aj žalobca tvrdil, že áno“. Podľa žalovaného 2/ sa okresný súd nijakým spôsobom nevysporiadal s námietkou, že uvedenú Dohodu žalovaný 2/ podpisoval pod nátlakom. Žalovaný 2/ žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové konanie. K doručenému odvolaniu žalovaného 2/ sa vyjadril žalobca v písomnom podaní jeho právneho zástupcu (č.l. 119 spisu). Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa označil za vecne správne, navrhol ho potvrdiť; uplatnil si tiež náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a za splnenia podmienok podľa § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP verejným vyhlásením rozsudku napadnutý rozsudok vo výrokoch I. a III. potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2, OSP ako vecne správne rozhodnutie; za aplikácie § 222 ods. 3 OSP v spojení s § 164 OSP opravil záhlavie napadnutého rozsudku.
Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Podľa ust. § 212 ods. 3 OSP, na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa ust. § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný 2/ vymedzil v odvolaní a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvostupňovom konaní (§ 212 ods. 1, § 213 ods. 1 OSP), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania. Okresný súd vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého meritórneho výroku rozsudku okresného súdu vo výroku I. a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom k tomuto meritórnemu výroku napadnutého rozsudku, krajský súd za aplikácie ust. § 219 ods. 2 OSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v predmetnej časti. Z titulu aplikácie § 219 ods. 2 OSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 219 ods. 2 OSP na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.
Ťažisko rozhodovania prvostupňového súdu spočívalo v danom prípade vo vyhodnocovaní, či došlo k (ne)platnému vzniku ručiteľského záväzku žalovaného 2/ k žalovanej pohľadávke žalobcu voči pôvodnému dlžníkovi, REKON, s.r.o. Okresný súd sa dôkladne tak pri vykonaní dokazovania ako aj pri jeho zhodnocovaní zaoberal obranou žalovaného 2/ produkovanou v prvostupňového konaní a pokiaľ dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena žalovaného 2/ vo vzťahu k jeho tvrdeniam o podpísaní
ručiteľského vyhlásenia pod nátlakom, tak odvolací súd sa s takýmto hodnotením veci stotožnil. Okresný súd správne poukázal na to, že skutočnosti, ktoré žalovaný 2/ vnímal ako nátlak a ktoré mali byť pohnútkou pre realizáciu jeho prejavu vôle - uskutočnenie ručiteľského vyhlásenia, mu boli adresované od žalovaného 2/ a nie od žalobcu.
K odvolacím námietkam vo vzťahu k rozsahu dokazovania pred súdom prvého stupňa a jeho hodnotením v rovine námietky o nedostatočne zistenom skutkovom stave, odvolací súd uvádza, že pre prijaté skutkové zistenia a následné právne posúdenie, tak ako vyplýva z napadnutého rozsudku, bolo okresným súdom vykonané dostatočné dokazovanie a dôkazy boli vyhodnotené v súlade s § 132 OSP. Odvolací súd len dodáva, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (k tomu porovnaj rozhodnutie ESĽP Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, Annuaire, č. 303-B). K spochybňovanej hodnovernosti výpovede svedkyne C. O. sa dostatočne vyjadroval v odôvodnení napadnutého rozsudku už okresný súd. Odvolací súd len dodáva, že argumenty žalovaného 2/ v tomto smere uvádzané v odvolaní neboli relevantné, keďže okresný súd skutkové závery, hodnotenia a právne posúdenie veci vykonal po komplexnom zhodnotení dôkazov v zmysle § 132 OSP, pričom výpoveď namietanej svedkyne tvorila len jeden z vykonaných dôkazov a nešlo o hlavný, či jediný dôkaz vo veci. Napokon nosnou bola samotná posudzovaná Dohoda z 29.06.2012 v písomnej forme a jej obsah. Pre úplnosť a len podporne a primerane odvolací súd poukazuje i na právny názor vyslovený ústavným súdom, že: „Spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď účastníkov konania či svedkov majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľom a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania“. (nález Ústavného súdu SR z 9. júna 2015, sp. zn. III. ÚS 276/2014-29) Odvolací súd uvádza, že preskúmaním prvostupňového konania a odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu bolo konštatované, že napadnutý rozsudok okresného súdu i v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou správne aplikovanou a interpretovanou okresným súdom na zistený skutkový stav tak ako vyplynul z dokazovania dostatočne vykonaného pre možnosť rozhodnutia vo veci samej. V napadnutom rozsudku pritom okresný súd poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporovej právnej veci, preto nebol priestor pre krajský súd pre iný záver, v rámci odvolacieho konania limitovaného rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného 2/, než aby napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku I. ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam žalovaného 2/ vyjadreným vo včas podanom odvolaní (č.l. 113 spisu), potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 OSP.
Z dôkaznej situácie v prvostupňovom konaní vo väzbe na vyvodené závery tak okresného ako i krajského súdu bolo v odvolacom konaní rozhodnuté o potvrdení napadnutého rozsudku okresného súdu tak v meritórnom výroku I. ako i v na ňom závislom výroku III. (§ 219 ods. 1, 2 OSP).
Napokon odvolací súd k argumentácii žalovaného 2/ v odvolaní a jeho celkového vyznenia podporne a primerane poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.11.2010, sp.zn. 5Cdo 218/2010, v zmysle ktorého do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
Podľa § 222 ods. 3 OSP, za podmienok § 164 môže odvolací súd nariadiť aj opravu napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 164 veta prvá OSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti.
Keďže odvolací súd zistil zrejmú nesprávnosť, resp. chybu v písaní v označení sídla právneho zástupcu žalobcu v záhlaví napadnutého rozsudku, tak tento nedostatok sám odstránil opravou v zmysle § 222 ods. 3 OSP v spojení s § 164 OSP ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku odvolacieho súdu.
Podľa § 224 ods. 4 OSP, ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
Toto rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.