Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Cb/124/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: STAVPOČ s.r.o., so sídlom Vojenské 812, Námestovo, IČO: 44 033 087, právne zastúpeného: BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Jánošíkova 1545, Dolný Kubín, IČO: 36 865 044, proti žalovanému v 2. rade: G. I., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/X, Ž., občan SR, o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 164.780,18 EUR, o zaplatenie zmluvnej pokuty, všetko s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný v 2. rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 164.780,18 EUR spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 164.780,18 EUR od 1.10.2012 až do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku a všetko spoločne a nerozdielne so žalovaným v 1. rade W.. G. I., nar. X.X.XXXX, ktorému bola rovnaká povinnosť uložená platobným rozkazom Okresného súdu Žilina č.k. -22 zo dňa 21.5.2013.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu voči žalovanému v 2. rade z a m i e t a .

III. O náhrade trov konania o žalobe žalobcu voči žalovanému v 2. rade rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 12.4.2013 žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a v 2. rade /žalovaného v 1. rade W.. G. I., nar. X.X.XXXX a žalovaného v 2. rade G. I., nar. XX.X.XXXX/ na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 164.780,18 EUR spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 1.10.2012 až do zaplatenia, na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 15 % ročne zo sumy 164.780,18 EUR od 1.10.2012 až do zaplatenia, všetko spoločne a nerozdielne. Na odôvodnenie žalovanej peňažnej pohľadávky poukázali na skutočnosť uzatvorenia Dohody o splatení dlhu dňa 29.6.2012 / ďalej už len Dohoda/ medzi žalobcom a subjektom REKON, s.r.o., so sídlom v Žiline, na základe ktorej označený subjekt REKON, s.r.o. podľa článku III. a IV. výslovne uznal existenciu záväzku voči žalobcovi v sume 164.780,18 EUR a zaviazal sa žalobcovi túto zaplatiť v štyroch dohodnutých splátkach s tým, že v prípade porušenia tohto záväzku neuhradením čo i len jednej splátky v lehote splatnosti, sa stane splatným celý dlh aj s príslušenstvom. Zmluvné strany v označenej Dohode dojednali zaplatenie zmluvnej pokuty, a to pre prípad porušenia povinností vyplývajúcich z Dohody. Zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške 15 % ročne zo suma včas neuhradeného dlhu od prvého dňa omeškania sa so splnením dlhu. Dlh a povinnosti subjektu REKON, s.r.o. vyplývajúce z Dohody boli zabezpečené tiež ručením prostredníctvom dvoch ručiteľov, a to žalovaného v 1. a žalovaného v 2. rade, ktorí sa písomne zaviazali žalobcovi v prípade nesplnenia povinnosti subjektom REKON, s.r.o. záväzok tohto subjektu zaplatiť. Subjekt REKON, s.r.o. sa dostal do omeškania so splnením svojich záväzkov podľa Dohody, čím sa stal okamžite splatný celý dlh. REKON, s.r.o. nezaplatil už hneď prvú splátku, ktorá bola splatná 30.9.2012, v dôsledku čoho sa celý dlh stal splatný 1.10.2012. Žalobca opakovane vyzýval

subjekt REKON, s.r.o., aby svoj záväzok v zmysle Dohody splnil, na čo však tento subjekt nereagoval a ani z časti do dňa podania žaloby svoj záväzok nesplnil. Vzhľadom na to vymáha svoju pohľadávku žalobca voči žalovaným v 1. a v 2. rade ako voči ručiteľom. Žalovaní sú v omeškaní so splnením svojich záväzkov, a preto žalobca uplatnil i úrok z omeškania v zákonnej sadzbe.

Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu, ktorý bol žalovanému v 1. rade doručený podľa do vlastných rúk, ako vyplýva z č.l. 53 a 55. Žalovaný v 1. rade bezdôvodne

- bez uvedenia dôvodu odmietol prevziať súdnu písomnosť obsahujúcu platobný rozkaz, žalobu vo veci a jej prílohy, v nadväznosti na čo nastali dôsledky doručenia tejto písomnosti a teda doručenia platobného rozkazu žalovanému v 1. rade podľa dňom, keď jej prijatie bolo žalovaným v 1. rade bezdôvodne odopreté /podľa : Ak adresát bezdôvodne odoprie písomnosť prijať, je písomnosť doručená dňom, keď jej prijatie bolo odopreté; o tom musí byť adresát poučený doručovateľom/.

V dôsledku podania odporu s odôvodnením vo veci samej zo strany žalovaného v 2. rade v zákonom stanovenej lehote proti platobnému rozkazu, ktorý bol v tejto veci vydaný a pri zohľadnení skutočnosti samostatného procesného spoločenstva žalovaných došlo ku zrušeniu platobného rozkazu voči žalovanému v 2. rade.

Žalovaný v 2. rade namietal vo včas podanom odpore, že žalobca neakceptoval podpísanie Dohody o splatení dlhu zo dňa 29.6.2012 len zo strany štatutárneho zástupcu REKON, s.r.o. a trval na zabezpečení svojej pohľadávky aj prostredníctvom ručenia osôb, a to žalovaného v 2. a žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 2. rade nechcel predmetnú Dohodu o splatení dlhu z 29.6.2912 podpísať, pretože sa necítil a ani sa momentálne necíti zodpovedný za vzniknutú pohľadávku spoločnosti REKON, s.r.o.. K podpísaniu tejto Dohody neprišlo z vlastnej a slobodnej vôle žalovaného v 2. rade, ale k jej podpísaniu došlo pod nátlakom. Vzhľadom na to sa žalovaný v 2. rade necíti byť viazaný týmto právnym úkonom a považuje ho za neplatný.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, žalovaného v 2. rade, oboznámením listinných dôkazov: Dohodou o splatení dlhu zo dňa 29.6.2012, výsluchom svedkyne C. O. a Ľ. I., ako aj celým spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 29.6.2012 uzatvoril žalobca ako veriteľ so subjektom REKON, s.r.o., so sídlom v Žiline ako s dlžníkom Dohodu o splatení dlhu podľa . Podľa článku III. tejto Dohody dlžník, teda REKON, s.r.o. vyhlasuje, že eviduje a uznáva záväzok voči veriteľovi v celkovej výške 164.780,18 EUR. Dlžník, ručiteľ v 1. a ručiteľ v 2. rade spoločne po dôkladnom oboznámení sa so skutkovým stavom vyhlasujú, že neexistujú žiadne okolnosti, ktoré by mohli spochybňovať výšku a oprávnenosť pohľadávky veriteľa podľa predchádzajúcej vety /t.j. neexistencia vád, reklamácií, iných nárokov a podobne/. Dlžník, ručiteľ 1 a ručiteľ 2 spoločne vyhlasujú, že pohľadávka veriteľa k momentu uzavretia Dohody žiadnym spôsobom nezanikla. Podľa článku IV. si zmluvné strany dohodli štyri splátky, v ktorých sa dlžník zaviazal záväzok vo výške 164.780,18 EUR splatiť s tým, že prvá splátka vo výške 41.195,- EUR má byť uhradená 30.9.2012. Podľa článku V. bod 2 Dohody si zmluvné strany dohodli pre prípad omeškania sa dlžníka s úhradou jednotlivých splátok sankčný úrok z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy včas neuhradenej pohľadávky. Uvedený sankčný úrok je dohodnutou zmluvnou pokutou, preto nemá vplyv na povinnosť dlžníka platiť aj zákonný úrok z omeškania. Podľa článku VII. bod 2 Dohody žalovaný v 2. rade čestne vyhlasuje v zmysle a nasledujúce , že v prípade ak si dlžník nesplní povinnosť v zmysle tejto Dohody, a to uhradiť pohľadávku veriteľa v celkovej sume 164.780,18 EUR riadne a včas, potom povinnosti vyplývajúce z tejto Dohody, a to uhradenie pohľadávky veriteľa v celkovej sume 164.780,18 EUR spolu s príslušenstvom splní žalovaný v 2. rade. Zároveň žalovaný v 2. rade vyhlasuje, že si je vedomý práv a povinností, ktoré mu z tohto jeho ručiteľského vyhlásenia vyplývajú. Podľa článku VIII. bod 1 Dohody zmluvné strany zhodne vyhlasujú, že sa na tomto právnom úkone dohodli dobrovoľne, že prejav ich vôle je slobodný a vážny a keďže znenie tejto Dohody je v plnom súlade s ich prejavenou vôľou, túto na znak súhlasu potvrdzujú svojimi podpismi.

Žalovaný v 2. rade na pojednávaní dňa 29.7.2014 uviedol, že o celej záležitosti viac menej nič nevie, pretože s firmou REKON nemá nič spoločné, celé to riešil žalovaný v 1. rade, ktorý je jeho otec. Dohodu o splnení dlhu ako ručiteľ podpísal, ale k tomuto podpisu bol donútený vyhrážkami žalobcu, ktorý hovoril, že podá trestné oznámenie na otca, že pôjde do väzenia a že žalovaný v 2. rade príde o prácu u subjektu RESTAV SK, s.r.o.. Keďže sa žalovaný v 2. rade obával týchto dôsledkov Dohodu podpísal.

Na pojednávaní dňa 16.9.2014 vypočul súd ako svedkyňu C. O., ktorá po zákonnom poučení podľa uviedla, že je zamestnaná u žalobcu ako rozpočtárka. Bola osobne prítomná v jednej miestnosti, keď medzi sebou jednali štatutárni zástupcovia žalobcu, teda W.. I. s p. I. C.. a s p. I. D.. a komunikovali o dlhu, ktorý vznikol tým, že žalobca zrealizoval pre objednávateľa REKON práce a ktorý dlh predstavoval sumu okolo 160.000,- EUR. Výsledkom tejto komunikácie bolo spísanie Dohody o splnení dlhu, ktorý doklad sama videla. Celá komunikácia bola kľudná, nikto nezvyšoval hlas a nepadli tam žiadne vyjadrenia v tom smere, že by niekto donucoval iného doklad podpísať alebo že by sa vyhrážal. Po nahliadnutí na Dohodu o splatení dlhu podľa č.l. 5 až 9 uviedla, že je to dohoda, ktorá bola podpísaná na stretnutí, ktoré popísala a žalovaný v 2. rade ju podpísal tak, ako uviedla.

Na pojednávaní dňa 16.9.2014 bola ako svedkyňa vypočutá Ľ. I., ktorá po zákonnom poučení uviedla, že je bývalou manželkou žalovaného v 1. rade a matkou žalovaného v 2. rade. Bola prítomná komunikácii medzi žalovaným v 1. a žalovaným v 2. rade, keď žalovaný v 1. rade žiadal od žalovaného v 2. rade, aby podpísal dohodu o uznaní záväzku s tým, že pokiaľ to tak neurobí, tak ho prepustí zo zamestnania u subjektu REKON. Potom žalovaný v 1. rade hovoril ešte o svojom zdravotnom stave v tom smere, že mu nie je dobre a pokiaľ to žalovaný v 2. rade nepodpíše, tak to žalovaný v 1. rade zdravotne nezvládne. Svedkyňa uviedla, že s tým, aby žalovaný v 2. rade dohodu podpísal, nesúhlasila a že žalovaný v 1. rade na žalovaného v 2. rade tlačil. Hovoril, že sa majú rozbehnúť nejaké veci, nejaké činnosti a že sa to dá do poriadku.

Podľa : Kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplní určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa veta prvá : Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní najmä pri vyhlásení konkurzu.

Podľa , veta prvá, druhá : Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa : Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa , : Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa /v znení platnom a účinnom do 31.1.2013/: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa : Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa , : Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Medzi účastníkmi v tomto konaní nebola sporná skutková okolnosť uzatvorenia Dohody o splatení dlhu medzi žalobcom ako veriteľom a subjektom REKON, s.r.o., so sídlom v Žiline zo dňa 29.6.2012 a ručiteľského vyhlásenia žalovaného v 2. rade, tak ako vyplýva z obsahu tejto Dohody v článku VII. bod 2. Rovnako medzi účastníkmi nebola sporná skutková okolnosť realizácie opakovaných výziev žalobcu adresovaných subjektu REKON, s.r.o. na splnenie záväzku tohto tretieho subjektu v zmysle Dohody o splatení dlhu z 29.6.2012 a nesplnenie tohto záväzku subjektom REKON, s.r.o. ako aj skutočnosť vyplývajúca z obchodného registra pri zápise REKON, s.r.o. o výmaze tohto subjektu z obchodného registra ex offo k 22.8.2013 po zastavení konkurzného konania pre nedostatok mejetku. Uvedené skutkové okolnosti nesporné medzi účastníkmi si súd podľa osvojil.

Predmetom dokazovania súdu v tejto veci bola procesná obrana žalovaného v 2. rade, ktorý tvrdil, že jeho vôľa pri podpise ručiteľského vyhlásenia v zmysle článku VII. bod 2 Dohody o splatení dlhu z 29.6.2012 nebola slobodná. V tejto súvislosti súd poukazuje a zdôrazňuje skutočnosť, že predmetná Dohoda bola uzavretá podľa a ručiteľské vyhlásenie učinil žalovaný v 2. rade v zmysle a nasledujúce . Posudzovanie procesnej obrany žalovaného v 2. rade podľa je preto s poukazom na úpravu vylúčené /podľa : Vo vzťahoch upravených týmto zákonom neplatia ustanovenia /.

Vo vzťahu k procesnej obrane žalovaného v druhom rade vykonal súd dôkaz oboznámením listinného dôkazu - Dohodou o splatení dlhu z 29.6.2012 v celom jej obsahu a najmä pokiaľ ide o článok VII. bod 2, ktorý zachytáva ručiteľské vyhlásenie žalovaného v 2. rade, výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, žalovaného v 2. rade, svedkyne C. O. a svedkyne Ľ. I., ktoré dôkazy vyhodnotil podľa , teda každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom zároveň prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, i čo uviedli účastníci. Na základe takéhoto vyhodnotenia vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, podľa ktorého právny úkon ručiteľského vyhlásenia žalovaného v 2. rade podľa článku VII. bod 2 Dohody z 29.6.2012, je platným právnym úkonom. Komplex tvrdení, ktorými žalovaný v 2. rade odôvodňoval vadu jeho vôle pri realizácii právneho úkonu - ručiteľského vyhlásenia spočívajúcu v nedostatočnej slobode jeho vôle, nie je možné na základe výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotiť ako psychické donútenie, teda bezprávnu vyhrážku, ktorá by mala právny význam v tom smere, že by jej dôsledkom bola absolútna neplatnosť právneho úkonu - ručiteľského vyhlásenia žalovaného v 2. rade podľa . Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že z obsahu procesnej obrany žalovaného v 2. rade nevyplývajú tvrdenia, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako fyzické donútenie, ktoré by vylučovalo slobodu vôle žalovaného v 2. rade pri realizácii právneho úkonu ručiteľského vyhlásenia. Psychické donútenie alebo bezprávna vyhrážka môže spôsobiť neplatnosť právneho úkonu len v prípade, ak je protiprávna, teda ak sa hrozí niečím, čo konajúci vôbec nie je oprávnený urobiť alebo je síce na to oprávnený, ale nie je oprávnený to urobiť za tým účelom, aby prinútil iného k určitému právnemu úkonu, ďalej pokiaľ medzi hrozbou a realizovaným právnym úkonom je príčinná súvislosť, čo znamená, že strach vychádzajúci z hrozby priamo ovplyvňuje vôľu konajúceho, musí mať takú intenzitu a byť takého druhu, aby podľa okolností a povahy konkrétneho prípadu u toho, voči komu bola použitá, vyvolala dôvodný strach a musí byť adresovaná tomu, kto právny úkon má urobiť, teda právny úkon koho sa vynucuje. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by žalovaného v 2. rade psychicky donútil a teda použil voči nemu bezprávnu vyhrážku žalobca. Uvedenú skutočnosť síce na pojednávaní dňa 29.7.2014 /č.l. 74/ žalovaný v 2. rade tvrdil, avšak toto svoje tvrdenie v súlade s úpravou veta prvá v konaní spoľahlivo nepreukázal a táto skutočnosť nevyplynula ani z ostatného vykonaného dokazovania, v ktorej časti poukazuje súd na obsah svedeckej výpovede svedkyne C. O., ako aj obsah svedeckej výpovede svedkyne Ľ. I.. Vo vzťahu k obom svedeckým výpovediam súd uvádza s poukazom na zákonné poučenie, ktoré bolo obom svedkyniam podľa dané, že obsah ich svedeckých výpovedí hodnotí ako vierohodný. Najmä s ohľadom na dané zákonné poučenie nevnímal ako skutočnosti znižujúce hodnovernosť svedeckých výpovedí u svedkyne C. O. skutočnosť, že je zamestnaná u žalobcu a u svedkyne Ľ. I. skutočnosť, že sa jedná o matku žalovaného v 2. rade a teda osobu blízku žalovanému v 2. rade. V pomeroch prejednávanej veci pri posudzovaní procesnej obrany žalovaného vo vzťahu k otázke slobody jeho vôle pri realizácii ručiteľského vyhlásenia považoval súd za významnú skutočnosť, ktorá vyplynula z vykonaného dokazovania /výsluch svedkyne Ľ. I./ a podľa ktorej skutočnosti, ktoré žalovaný v 2. rade vnímal ako nátlak a ktoré mali byť pohnútkou pre realizáciu jeho prejavu vôle - pre uskutočnenie jeho ručiteľského vyhlásenia, mu boli adresované od žalovaného v 1. rade a nie od žalobcu priamo. V

nadväznosti na to pokiaľ by súd hodnotil skutočnosti uvádzané žalovaným v 1. rade ako bezprávnu vyhrážku, ktorá mala byť pohnútkou pre realizáciu ručiteľského vyhlásenia žalovaného v 2. rade, musel by žalobca o existencii takéhoto psychického nátlaku nielen vedieť, ale ho tiež využiť. Takáto vedomosť žalobcu o komunikácii medzi žalovaným v 1. a v 2. rade preukázaná nebola. V nadväznosti na to by takáto bezprávna vyhrážka žalovaného v 1. rade voči žalovanému v 2. rade nemohla spôsobiť neplatnosť ručiteľského vyhlásenia žalovaného v 2. rade voči žalobcovi. Opätovne však súd zdôrazňuje, že komplex tvrdení žalovaného v 2. rade primárne nehodnotí ako psychické násilie, teda bezprávnu vyhrážku, ktoré mohlo spôsobiť neplatnosť - absolútnu neplatnosť jeho ručiteľského vyhlásenia voči žalobcovi, a to pre absenciu protiprávnosti, teda bezprávnosti, ktorá spočíva v tom, že sa touto vyhrážkou vynucuje niečo, čo sa vynucovať nesmie a čo môže spočívať v tom, že sa niekto vyhráža niečím, čo hroziaci nie je vôbec oprávnený vykonať alebo to síce oprávnený vykonať je, ale nesmie tým hroziť tak, aby niekoho dohnal k určitému právnemu úkonu, teda využiť túto hrozbu na to , aby dosiahol, že ten voči komu hrozba smeruje úkon vykoná. Takúto kvalitu nespĺňa žiadne z tvrdení, ktoré mal uvádzať žalovaný v 1. rade žalovanému v 2. rade v rámci komunikácie o ručiteľskom vyhlásení tak, ako tieto vyplynuli z výsluchu svedkyne Ľ. I., teda že pokiaľ žalovaný v 2. rade Dohodu o uznaní záväzku pre žalobcu nepodpíše, tak bude prepustený zo zamestnania u REKONU a ani tvrdenie, že pokiaľ žalovaný v 2. rade Dohodu o uznaní záväzku nepodpíše, tak to žalovaný v 1. rade zdravotne nezvládne. V tejto súvislosti poukazuje súd na skutočnosť, ktorá vyplynula z výpovede svedkyne Ľ. I. a podľa ktorej v rámci tejto komunikácie mal žalovaný v 1. rade zároveň uviesť, že sa majú rozbehnúť nejaké veci, nejaké činnosti a že sa to dá do poriadku /č.l. 90/.

Po skonštatovaní platnosti právneho úkonu ručiteľského vyhlásenia sa súd zaoberal obsahom tohto právneho úkonu žalovaného v 2. rade, tak ako vyplýva z článku VII. bod 2 Dohody o splatení dlhu z 29.6.2012. Podľa obsahu tohto právneho úkonu žalovaný v 2. rade prevzal ručiteľský záväzok podľa a nasledujúce výlučne vo vzťahu ku pohľadávke veriteľa v sume 164.780,18 EUR s príslušenstvom, ktorú sa zaviazal uhradiť veriteľovi v prípade, ak dlžník - REKON, s.r.o. nesplní povinnosť v zmysle tejto Dohody uhradiť veriteľovi - žalobcovi pohľadávku vo výške 164.780,18 EUR riadne a včas. Z takéhoto obsahu ručiteľského vyhlásenia nevyplýva, že by zahŕňalo prevzatie ručiteľského záväzku žalovaným v 2. rade i vo vzťahu k dojednanej zmluvnej pokute podľa článku V. bod 2 Dohody. Pohľadávka žalobcu z titulu zmluvnej pokuty podľa článku V. bod 2 Dohody nepredstavuje príslušenstvo, ale samostatný hmotno-právny nárok žalobcu dojednaný v označenom zmluvnom článku v súlade s úpravou , . V nadväznosti na to bol žalovaný v 2. rade zaviazaný výlučne na zaplatenie pohľadávky v sume 164.780,18 EUR spolu s príslušenstvom v podobe úroku z omeškania v zákonnej sadzbe odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti prvej splátky v zmysle článku IV. bod 1 Dohody a vo zvyšnej časti bola žaloba voči žalovanému v 2. rade zamietnutá /v časti o uplatnenie zmluvnej pokuty 15 % ročne zo sumy 164.780,18 EUR od 1.10.2012 až do zaplatenia/. Pre úplnosť odôvodnenia poukazuje súd na skutočnosť, že splnenie hmotno-právnej podmienky uplatnenia práva žalobcu voči žalovanému v 2. rade ako ručiteľovi podľa hodnotí ako preukázanú vyššie konštatovanou nespornou skutočnosťou výmazu subjektu REKON, s.r.o. z obchodného registra k 22.8.2013 v nadväznosti na zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku toho subjektu a v tejto časti súd zdôrazňuje úpravu podľa veta druhá . Vo vzťahu k uplatnenému úroku z omeškania aplikoval súd pri právnom posúdení úpravu vyššie citovaného ustanovenia a zároveň svoju vedomosť o výške sadzby úroku z omeškania z inej svojej rozhodovacej činnosti podľa .

Na zaplatenie pohľadávky, tak ako vyplýva z výroku I. tohto rozsudku, súd zaviazal žalovaného v 2. rade spoločne a nerozdielne so žalovaným v 1. rade, ktorý je z titulu jeho ručiteľského záväzku voči žalobcovi spolu so žalovaným v 2. rade solidárnym dlžníkom a pri zohľadnení skutočnosti, že o rovnakom práve žalobcu voči žalovanému v 1. rade bolo rozhodnuté platobným rozkazom, voči ktorému žalovaný v 1. rade odpor včas a s odôvodnením vo veci samej potom, ako mu bol doručený, nepodal.

Podľa , podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, môže súd rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije, vyhradil súd rozhodnutie o náhrade trov konania voči žalovanému v 2. rade samostatnému rozhodnutiu do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z.č. v znení zmien a doplnkov/.