Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-559-2013.pdf
PDF · 110.33 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5Er/559/2013
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí, s. r. o., so sídlom Mostová 2, Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 45 684 618, právne zastúpeného: Jakubčák, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti povinnému: X./. Q. P., H.. P.H., A..: XX.XX.XXXX, W. H.X. XXX, XXX XX H., N.. E. Y. P., A..: XX.XX.XXXX, W. H. XXX, XXX XX H., X./. P. P., A..: XX.XX.XXXX, W. H. XXX, XXX XX H., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 7770/13 o vymoženie 332,60 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, t a k t o
rozhodol:
I. Námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, vydaného súdnym exekútorom dňa 04.01.2021 pod sp. zn. EX 7770/13 z a m i e t a.
II. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 04.01.2021 vydané súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., pod sp. zn. EX 7770/13 v časti nároku na náhradu paušálnych trov starej exekúcie z r u š u j e.
III. Súd návrh oprávneného zo dňa 22.02.2021 na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z., za m i e t a.
IV. Súd návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019Z.z., za m i e t a.
odôvodnenie:
1. Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora poverením vydaným Okresným súdom Kežmarok, sp. zn. 5Er/559/2013, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 332,60 eur s prísl. a trov exekúcie, a to na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Poprad č. k. Ro 658/92 zo dňa 17.08.1992, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 08.09.1992. 2. Dňa 04.01.2021 vydal súdny exekútor upovedomenie o zastavení starej exekúcie a výzvu na úhradu trov starej exekúcie podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“). 3. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie EX 7770/13 zo dňa 04.01.2021 oprávnený prevzal dňa 22.01.2021. Dňa 22.01.2021 boli tunajšiemu súdu doručené námietky proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zo dňa 04.01.2021, ktoré oprávnený podal v 30 - dňovej zákonnej lehote. 4. Oprávnený odôvodnil námietky tým, že upovedomenie bolo vydané v rozpore so zákonom, pretože ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií do siedmich dní odkedy sa exekútor dozvedel skutočnosti rozhodujúce pre zápis alebo maximálne do 30.6.2016. Strata nároku súdneho exekútora na paušálne trovy je jasne zákonodarcom vyjadrená dôvodovej správe k zákonu č. 233/2019 Z. z. Upovedomenie neobsahuje opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie
odôvodňujú a preto je nepreskúmateľné a z upovedomenia o zastavení starej exekúcie nie je zrejmé, prečo vôbec došlo k zastaveniu a aké úkony súdny exekútor vykonal. Oprávnený namieta, že v tomto exekučnom konaní sa najprv musí ustáliť osoba oprávneného; to, či súdny exekútor v 14 dňovej lehote podľa Exekučného priadku požiadal súd o pripustenie zmeny účastníka zo spoločnosti Platiť sa oplatí s. r. o. na postupníka podľa tohto bodu; to, či súd následne o tejto žiadosti súdneho exekútora v 60 dňovej lehote rozhodol; to, či súdny exekútor v 14 dňovej lehote podľa Exekučného priadku požiadal súd o pripustenie prípadnej zmeny účastníka z ďalšej osoby - postupníka vo vzťahu k spoločnosti Platiť sa oplatí s. r. o. podľa tohto bodu na tretiu osobu a to, či súd následne o tejto žiadosti súdneho exekútora v 60 dňovej lehote rozhodol. Oprávnený uviedol, že pokiaľ ide o starú exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Vzhľadom k tomu, má oprávnený za to, že exekútor upovedomenie o zastavení starej exekúcie doručil oprávnenému po uplynutí lehoty 180 dní od nadobudnutia účinnosti zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a preto má oprávnený za to, že upovedomenie by malo byť zrušené v spojení s výzvou na úhradu trov starej exekúcie. Súčasťou námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie bol aj návrh na prerušenie konania, a teda aby súd podľa § 74 písm. d/ zákona 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky podal návrh na začatie konania SR o súlade právnych predpisov podľa § 125 ods. 1 Ústavy SR. Oprávnený namietal rozpor zákona č. 233/2019 Z. z. s ustanoveniami čl. 20 ods. 1,4 a 5 Ústavy SR, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 1ods. 1 Ústavy SR, čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR, čl. 63 Zmluvy o fungovaní EÚ. Poukázal na porušenie zákazu retroaktivity právnych noriem, obmedzenie vlastníckeho práva, vylúčenú súdnu ochranu. 5. Súdny exekútor predložil súdu materiály na rozhodnutie o podaných námietkach oprávneného a vo svojom vyjadrení zo dňa 24.02.2021 uviedol, že rozhodná doba uplynula dňa 15.11.2020, upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo oprávnenému odoslané do elektronickej schránky dňa 07.01.2021, oprávnený si ho prevzal až dňa 22.01.2021. 6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil, že dňa 04.01.2021 súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie spolu s výzvou na úhradu trov starej exekúcie č. EX 7770/13, na základe ktorého upovedomil oprávneného, že došlo k zastaveniu starej exekúcie z dôvodu, že podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože uplynula rozhodná doba. Zároveň oprávneného vyzval aby do 60 dní od ukončenia exekučného konania zaplatil trovy starej exekúcie vo výške 42,00 Eur, ktoré pozostávajú z paušálnych trov 35,00 Eur a dane z pridanej hodnoty vo výške 7,00 Eur na účet exekútora. 7. Podľa ust. § 1 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len "exekučné konanie") a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len "opätovný návrh"). 8. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID -19 lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú. 9. S prihliadnutím na ustanovenie § 1 ods. 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. sa lehota 180 dní na zaslanie upovedomenia o zastavení starej exekúcie predĺžila, a to až do 03.08.2020. 10. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2. 11. Podľa ust. § 3 ods. 1 ZoUNEK, rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len "exekútor"), ak § 4 neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada. 12. Podľa ust. § 3 ods. 2 ZoUNEK, ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie. 13. Podľa ust. § 5 ods. 1 ZoUNEK, ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte. 14. Podľa § 5 ods. 2 ZoUNEK, upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje a) označenie oprávneného a povinného, b) spisovú značku exekútora a spisovú značku súdu, c)dátum doručenia prvotného poverenia na vykonanie starej exekúcie exekútorovi, d) zákonné ustanovenie,
podľa ktorého došlo k zastaveniu starej exekúcie, slovné vyjadrenie dôvodu zastavenia starej exekúcie a stručný opis skutočností, ktoré zastavenie starej exekúcie odôvodňujú, e) výšku vymoženej pohľadávky oprávneného a výšku vymožených trov oprávneného, f) výšku vymožených trov exekútora v členení na odmenu exekútora, náhradu hotových výdavkov, náhradu za stratu času a daň z pridanej hodnoty, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty; ustanovenia o konečnom vyúčtovaní sa nepoužijú, g) výzvu na úhradu paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknutých v súvislosti so zastavením starej exekúcie podľa tohto zákona (ďalej len "paušálne trovy"), ak exekútor paušálne trovy uplatňuje, h) poučenie oprávneného o možnosti a o lehote na podanie námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a poučenie o vykonateľnosti podľa § 6 ods. 3. 15. Podľa ust. § 6 ods. 1 ZoUNEK, trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu. 6) Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok. 16. Podľa ust. § 6 ods. 2 ZoUNEK, paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje. 17. Podľa ust. § 6 ods. 3 ZoUNEK, Upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje. 18. Podľa ust. § 6 ods. 4 ZoUNEK, exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa § 5 ods. 3 alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií. 7) 19. Podľa ust. § 7 ods. 1 ZoUNEK, proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné. 20. Podľa § 7 ods. 2 ZoUNEK, námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie. 21. Podľa ust. § 7 ods. 3 ZoUNEK, súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi. 22. Podľa § 8 ods. 2 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní; ak exekútor nezašle oprávnenému upovedomenie o zastavení starej exekúcie v lehote podľa § 5 ods. 3, súd mu aj bez návrhu uznesením uloží, aby upovedomenie o zastavení starej exekúcie vyhotovil a zaslal oprávnenému v určenej lehote, alebo súd uznesením určí, že došlo k zastaveniu starej exekúcie. Exekučné konanie sa končí právoplatnosťou uznesenia súdu o určení, že došlo k zastaveniu starej exekúcie.
23. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 24. Účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný, teda na jednej strane subjekt v prospech ktorého je exekúcia vykonávaná a na druhej strane subjekt voči ktorému (v neprospech ktorého) je exekúcia vedená. V oboch prípadoch ide o pojmy procesného práva. V predmetnej veci oprávnený namieta, že nie je z hmotnoprávneho hľadiska veriteľom danej pohľadávky. Súdny exekútor ani súd v konaní neevidujú žiadnu ďalšiu zmluvu o postúpení pohľadávok na tretiu osobu a ani oznámenie, resp. návrh na zmenu účastníka konania. Procesne legitimovaným subjektom je preto naďalej súčasný oprávnený Platiť sa oplatí s. r. o., Mostová 2 , Bratislava - mestská časť Staré mesto 811 02, IČO: 45 684 618. Prevod pohľadávky vymáhanej v konaní má pôvodný oprávnený oznámiť a preukázať súdnemu exekútorovi v zmysle § 37 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017. Až následne je exekútor povinný predložiť súdu návrh na pripustenie zmeny účastníka konania. Keďže návrh súdu predložený nebol, nemohol o ňom ani zákonite rozhodnúť. 25. Oprávnený ďalej namietal, že z upovedomenia nie je zrejmé, ako exekútor nárok oprávneného vymáhal a prečo nevymohol pohľadávku oprávneného. Taktiež namietal, že neobsahuje opis skutočností, ktoré zastavenie odôvodňujú. Zákonodarca v ustanovení § 5 ods. 2 zákona č. 233/2019Z.z. stanovil, že súdni exekútori sú povinní len stručne opísať skutočností, ktoré zastavenie starej
exekúcie odôvodňujú, pričom v upovedomení tento stručný opis zastavujúcej skutočnosti je riadne obsiahnutý. Napadnuté upovedomenie obsahuje oprávneným vytýkaný opis skutočností, ktoré zastavenie odôvodňujú a to v tom znení: „Stará exekúcia sa zastavila, pretože od doručenia prvotného poverenia uplynula rozhodná doba piatich rokov. K predĺženiu rozhodnej doby nedošlo a nejde o takú exekúciu, ktorá sa nezastavuje.“ Pre úplnosť súd dodáva a odkazuje oprávneného na webové sídlo Slovenskej komory exekútorov, že formát, resp. celý obsah upovedomenia o zastavení starej exekúcie je v zmysle zákona č. 233/2019 Z. z. vytvorený Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky v spolupráci so Slovenskou komorou exekútorov, pričom komora tento vzor zverejnila na svojom webovom sídle, a teda je dostupný širokej verejnosti. Upovedomenie obsahuje všetky náležitosti, ktoré obligatórne vypočítava ustanovenie § 5 zákona č. 233/2019 Z. z. Obsah upovedomenia o zastavení starej exekúcie je taxatívne daný zákonom č. 233/2019 Z. z., z uvedeného dôvodu v ňom nie je súdny exekútor povinný uvádzať skutočnosti nad rámec zákona ako napríklad z akého dôvodu nevymohol v posledných 18 mesiacoch ani 15 € a aké úkony v priebehu exekúcie vykonal. Argumenty oprávneného sú podľa názoru súdu účelové. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie doručené oprávnenému spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti, ktoré boli oprávneným namietané a to, že oprávnený má za to, že tieto, resp. niektoré, boli pre neho odôvodnené v nedostačujúcom množstve nezakladá pochybnosti, že by upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v rozpore so zákonom. Súd nie je oprávnený riešiť činnosť výkonu súdneho exekútora, nakoľko súdny exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov a teda samostatným orgánom verejnej moci pri vykonávaní exekúcie. V prípade pochybností oprávneného na postup vykonávania exekúcie súdnym exekútorom, je oprávnený obrátiť sa na Slovenskú komoru exekútorov. Otázka postupu súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie, nie je v kompetencii súdu. V prípade, že oprávnený nebol spokojný s činnosťou súdneho exekútora, mohol v zmysle § 44 ods. 10 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora, pričom tak oprávnený neurobil. Oprávnený sa taktiež sám mohol informovať u súdneho exekútora na stav prebiehajúceho exekučného konania. K zastaveniu exekúcie došlo z objektívnych dôvodov ex lege podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. Napadnuté upovedomenie o zastavení starej exekúcie je teda po preskúmaní súdu, vydané v súlade so zákonom č. 233/2019, preto námietky oprávneného ako nedôvodné súd zamietol. 26. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 27. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania. 28. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania. 29. Oprávnený v tomto podnete opísal jednotlivé aspekty protiústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. a zdôraznil dopad tejto právnej úpravy na jeho postavenie v prebiehajúcom exekučnom konaní. Oprávnený vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje za nevyhnutné, aby exekučný súd postupoval tak, že preruší konanie v zmysle § 162 ods. 1 písm. b) CSP a podá návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavný súd SR. 30. Exekučný poriadok v § 36 ods. 5 však výslovne vylučuje možnosť prerušiť exekučné konanie
- okrem zákonom stanovených prípadov (napr. podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní). Preto § 162 ods. 1 písm. b) CSP na exekučné konanie nemožno aplikovať, a teda z tohto dôvodu nemožno exekučné konanie prerušiť tak, ako to žiadal oprávnený (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 10. júla 2013, sp. zn. I. ÚS 218/2013). Súd dodáva, že citované ustanovenie ukladá súdu povinnosť prerušiť konanie, ak pred rozhodnutím dospeje k záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, kedy podá návrh Ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Prerušenie konania z tohto dôvodu závisí výslovne od záveru súdu prejednávajúceho vec o nesúlade všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; názor účastníka konania je v tomto smere právne irelevantný. 31. Zákon 233/2019 Z. z. upravuje niektoré dôvody na zastavenie starej exekúcie (§ 2 ods. 1) zo zákona, t. j. priznáva niektorým skutkovým okolnostiam odôvodňujúcim zastavenie starej exekúcie účinky priamo zákon. Vznik takejto relevantnej okolnosti je dôvodom pre zastavenie starej exekúcie,
ktorá sa zastavuje priamo vznikom tejto okolnosti (t. j. v okamihu vzniku tejto skutočnosti sa stará exekúcia zastavuje) a preto akýkoľvek návrh, či už hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy, nemôže mať vplyv navedenie takéhoto „zastaveného“ exekučného konania. Súd názor oprávneného nezdieľa, a preto v zmysle §162 ods. 1 písm. b) CSP nebude podávať návrh na začatie konania na Ústavný súd SR o súlade právnych predpisov, pretože toto ustanovenie dáva súdu možnosť, ak súd pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou, so zákonom, alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania, nie ak k takémuto záveru dospeje účastník konania. Napadnutý zákon č. 233/2019 Z. z. podľa názoru súdu nie je dokonalým zákonom a vytvára viaceré výkladové problémy, avšak jeho účel odbremenenia všeobecných súdov od exekučnej agendy je zrejmý a ten tento zákon jednoznačne napĺňa. Ak je oprávnený presvedčený o reálnej vymožiteľnosti svojej pohľadávky, tak o túto neprichádza, len sa presunie na vecne príslušný súd. Na všeobecných súdoch sa tak postupne vytvorí väčší priestor (materiálny aj personálny) na riešenie iných druhov agendy, čím sa potenciálne zrýchli súdne konanie ako také. Toto bola základná predstava zákonodarcu pri prijímaní predmetného zákona a s touto sa zároveň exekučný súd v plnom rozsahu stotožňuje. Vo svojom rozhodnutí č. III. ÚS 36/2019 Ústavný súd SR konštatoval, že uznesenie o prerušení konania je rozhodnutím procesnej povahy, teda nejde o rozhodnutie vo veci samej. Aj z toho dôvodu takéto rozhodnutie spravidla ani nie je spôsobilé zasiahnuť do ústavou zaručených základných práv a slobôd (napr. II. ÚS 67/2017, III. ÚS 63/2018). Navyše obsahom práva na spravodlivé súdne konanie nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania. Z tohto dôvodu súd nevidí dôvod na prerušovanie konania a podávanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavný súd Slovenskej republiky a to najmä vychádzajúc z vyššie spomínaných skutočností a na okolnosť, že konanie je ex lege v zmysle zákona č. 233/2019 Z. z. zastavené, súd návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol v zmysle § 162 ods. 3 CSP. Súd vo veci samej teda rozhodovať nebude a nie je možné prerušiť konanie, ktoré je zo zákona zastavené. Súd taktiež odkazuje na aktuálne rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I. ÚS 220/2020, I. ÚS 221/2020, IV. ÚS239/2020, III. ÚS237/2020, II. ÚS 241/2020. Ústavný súd SR skonštatoval, že napadnuté upovedomenia o zastavení starej exekúcie vydané podľa zákona č. 233/2019 Z. z. sú ústavne udržateľné. 32. Zákonom č. 233/2019 Z. z. sa oproti Exekučnému poriadku dopĺňajú dôvody na zastavenie exekúcie, pričom za splnenia zákonných podmienok sú staré exekúcie zastavené zo zákona. Od účinnosti Exekučného poriadku až doposiaľ bol tento mnohokrát novelizovaný a postupne boli dopĺňané, resp. menené dôvody zastavenia exekúcií až do dnešnej podoby a dôvody zastavenia exekúcií napokon vyplývali a vyplývajú aj z iných zákonov a v určitom období sa exekúcie za splnenia zákonných podmienok zastavovali nie rozhodnutím súdu ale zo zákona. Rovnako tak zo zákona sú zastavované staré exekúcie, pričom tieto definoval zákonodarca a určil podmienky. Tieto sú jasné, zrozumiteľné a súd sa nestotožňuje s názorom, že je tu rozpor s Ústavou. Zákon v žiadnom prípade nenarúša princíp deľby moci a súd je toho názoru, že po judikovaní pohľadávky v procese jej vymáhania je ukončenie vymáhania (exekúcie) iba otázkou procesného prostriedku jej ukončenia a nejde o zásadnú otázku, ktorá by mala byť zverená do kompetencie súdu. Veď predsa ani o ukončení exekúcie vymožením pohľadávky alebo upustením nerozhoduje súd a neposudzuje, či naozaj boli pre také ukončenie splnené podmienky, ale v takom prípade uvedené procesné úkony vykoná exekútor vrátením poverenia súdu a vyhotovením konečného vyúčtovania exekučného konania (podľa Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017). Spôsob ukončenia exekúcie, či už rozhodnutím súdu, zo zákona alebo postupom exekútora je len otázkou procesného úkonu, ktorý v žiadnom prípade nie je v rozpore s Ústavou. Súd sa nestotožňuje s tým, že zákon by mal byť v rozpore s Ústavom ani z akéhokoľvek iného dôvodu uvedeného oprávneným, pretože zastavenie starej exekúcie nie je prekážkou rozhodnutej veci, oprávnený má stále možnosť podať nový návrh na vykonanie exekúcie a ak súd na základe opätovného návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie, účinky úkonov smerujúcich k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii ostávajú zachované a oprávnený má nárok aj na náhradu súdneho poplatku za nový návrh. Z tohto hľadiska nie je podľa názoru súdu zákon retroaktívnym, nenarúša právnu istotu oprávneného a taktiež neporušuje jeho právo vlastniť majetok. Zákon tak nie je v rozpore s Ústavou a už vôbec nie preto, že podmienky a lehoty na podanie nového návrhu sa môžu javiť ako komplikované. Sú rovnaké pre všetkých oprávnených, ktorí sa tak rozhodnú a rozhodne nie sú nesplniteľné ani pre oprávnených, ktorí vystupujú vo väčšom množstve exekúcií. Pokiaľ podľa zákona oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených s podaním nového návrhu s výnimkou súdneho poplatku a pokiaľ oprávnený má nahradiť paušálne trovy, tak takéto ustanovenia tiež nie sú v rozpore s Ústavou a zjavne tam, kde nebolo minimálne po dobu 18 mesiacov nič vymožené, pričom exekútor si svoju
prácu urobil a vynaložil vlastné prostriedky na jednotlivé úkony, tak je logické, aby oprávnený znášal takéto trovy tak, ako pri zastavení exekúcie pre nemajetnosť. To, že nemajetnosť neposudzuje súd, ale je stanovená zákonná fikcia za splnenia konkrétnych podmienok, nie je v rozpore s Ústavou, naopak, takéto definovanie starých exekúcií zrelých na zastavenie z dôvodu uplynutia rozhodnej doby je prvkom vnášajúcim do exekúcií právnu istotu, hospodárnosť a zefektívnenie exekučných konaní, pretože za splnenia rovnakých podmienok je zastavená každá jedna exekúcia spĺňajúca stanovené podmienky a eliminuje sa do značnej miery rôzny postup exekútorov a exekučných súdov v obdobných veciach. 33. Tu súd zdôrazňuje, že takéto ustanovenie nemôže byť v rozpore s Ústavou, pretože aj v doterajších exekúciách, prebiehajúcich podľa Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, bolo povinnosťou exekučných súdov skúmať exekučný titul pri udelení poverenia, avšak aj v ďalšom priebehu exekúcie bola možnosť a povinnosť súdu ex offo zastaviť exekúciu, ak sa rozhodnutie predložené ako exekučný titul dosiaľ nestalo vykonateľným alebo tu bol iný dôvod, a to aj z hľadiska exekučného titulu, pre ktorý bola exekúcia neprípustná. Konajúci súd nepovažuje zákon za rozporný s Ústavou, a preto nebude za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. iniciovať konanie pred Ústavným súdom SR a z toho dôvodu prerušovať toto konanie. Na základe uvedeného ako nedôvodný súd zamietol aj návrh oprávneného na podanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. 34. Pokiaľ ide o paušálne trovy exekúcie, tak vo vzťahu k ním sú námietky neprípustné a pokiaľ oprávnený namieta protiústavnosť aj tých častí zákona, ktoré riešia paušálne trovy, tak ani s týmto názorom sa súd nestotožňuje, pretože aj doposiaľ boli oprávnení v exekúciách povinní znášať trovy v prípade zastavenia exekúcií pre nemajetnosť povinného, pričom vyhláškou bola stanovená minimálna odmena exekútora, ktorý mal okrem toho nárok na ďalšie náhrady a stanovené paušálne trovy sú primerané a proporcionálne vo vzťahu nárokov a ochrany vlastníckych práv exekútora a oprávneného. Rovnako to platí aj o tom, že v prípade podania nového návrhu na vykonanie exekúcie bude môcť iný exekučný súd znovu posudzovať návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. 35. Oprávnený však v námietkach proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie namietal, že súdny exekútor pri vydávaní upovedomenia o zastavení starej exekúcie nepostupoval správne, keď vyzval oprávneného na úhradu paušálnych trov, pretože súdny exekútor zaslal upovedomenie o zastavení starej exekúcie po lehote uvedenej v § 5 ods. 3 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní a z toho dôvodu mu podľa § 6 ods. 4 písm. a) zákona o ukončení niektorých exekučných konaní nevznikol nárok na ich náhradu. Súd má z upovedomenia o zastavení starej exekúcie preukázané, že bolo vydané dňa 04.01.2021. Súdny exekútor bol v tomto konkrétnom prípade povinný zaslať upovedomenie o zastavení starej exekúcie najneskôr do 03.08.2020, keď poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené v roku 2013 a exekúcia bola v tomto prípade zastavená zo zákona ku dňu 01.01.2020. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo oprávnenému preukázateľne zaslané až po zákonom stanovenej lehote, následkom čoho je, že súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov. Súd má preukázané, že súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie v časti nároku na náhradu paušálnych trov v rozpore so zákonom o ukončení niektorých exekučných konaní, konkrétne v rozpore s požadovanými obsahovými náležitosťami upovedomenia o zastavení starej exekúcie, keď si súdny exekútor uplatnil v upovedomení o zastavení starej exekúcie paušálne trovy (upovedomenie obsahovalo výzvu na úhradu paušálnych trov), hoci súdny exekútor nárok na ich náhradu nemá (§ 6 ods. 4 písm. a) zákona o ukončení niektorých exekučných konaní). Súd vzhľadom na vyššie uvedené námietkam oprávneného vyhovel a upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 04.01.2021, v časti nároku na náhradu paušálnych trov starej exekúcie, vedenej pod spisovou značkou 5Er/559/2013, EX 7770/13 zrušil.
36. Súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie uplynutím rozhodnej doby podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK. Zo súdneho spisu vyplýva, že v tejto veci už ku dňu nadobudnutia účinnosti ZoUNEK (1.1.2020) uplynula rozhodná doba piatich rokov od doručenia prvotného poverenia súdnemu exekútorovi (2013 + 5 rokov) a súčasne nebolo zistené, že ide o exekúciu, ktorá sa podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK nezastavuje a ani dôvody, v dôsledku ktorých by rozhodná doba neuplynula, ale sa predĺžila (§ 4 ZoUNEK). Súd tiež dospel k záveru, že vo veci nedošlo ani k predĺženiu rozhodnej doby a exekúcia preto nebola zastavená jej uplynutím. Ku dňu vzniku dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 2 ods. 1písm. a) ZoUNEK povinný nepodal návrh na zastavenie exekúcie, o ktorom by súd rozhodoval, preto vo veci nie je daná výnimka zo zastavenia exekúcie podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZoUNEK. 37. S poukazom na ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. sa nadobudnutím právoplatnosti tohto uznesenia exekučné konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť (§ 239 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Podľa § 240 Civilného sporového poriadku sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Podľa § 242 Civilného sporového poriadku sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
Podľa § 243 Civilného sporového poriadku v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
Podľa § 244 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.