Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Sp-7-2015.pdf
PDF · 106.26 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sp/7/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci navrhovateľa L.. A. N. Á. U. L. D. H. V. , bytom G., A. X, zast. advokátkou JUDr. Martou Šuvadovou, AK, Košice, Floriánska 16, proti odporkyni Sociálnej poisťovni Bratislava, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 21. 11. 2014 č. 5854-66/2014-BA takto
rozhodol:
Podľa § 250q ods. 2 O. s. p. z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. d) O. s. p. zrušuje rozhodnutie odporkyne zo dňa 21. 11. 2014 č. 5854-66/2014-BA a vec jej vracia na ďalšie konanie.
Navrhovateľovi priznáva právo na náhradu trov konania v sume 171,40 eur, ktoré je odporkyňa povinná zaplatiť advokátke JUDr. Marte Šuvadovej do 7 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Rozhodnutím zo dňa zo dňa 21. 11. 2014 č. 5854-66/2014-BA odporkyňa podľa § 88 a 89 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nepriznala navrhovateľovi, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 24. 06. 1999, nárok na úrazovú rentu.
Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad zo dňa 07. 11. 2014, ktorá tvorí neoddeliteľnú prílohu rozhodnutia, má poškodený, ktorý si uplatnil nárok na úrazovú rentu podaním žiadosti doručenej Sociálnej poisťovni pobočka Košice 22. 12. 2010, v dôsledku pracovného úrazu zistený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 0 %. Odporkyňa konštatovala, že poškodený bol v noci dňa 24. 06. 1999 pred vlastným domom prepadnutý a zbitý neznámymi mužmi. Rozsudkom Okresného súdu v Košiciach bol úraz kvalifikovaný ako pracovný. Poškodený pri pracovnom úraze utrpel polytraumu - zlomeninu lakťa vpravo s dislokáciou, zlomeninu lakťa vľavo s luxáciou hlavičky rádia, viacpočetné zlomeniny v oblasti ľavej očnice s devastačným poranením ľavého oka s následnou stratou ľavého oka, riešenou očnou protézou, poškodením sluchu, pričom postupne nastala celková strata sluchu z 33,67 % - 35,5 % - 47,55 % až na 89,92 % pri meraní v apríli 2012. Pracovný úraz zanechal trvalé následky - stratu ľavého oka, praktickú hluchotu vľavo, poruchu sluchu ľahkého stupňa vpravo, obmedzenie pohyblivosti v pravom lakťovom kĺbe s oslabením svalovej sily oboch horných končatín. Pred pracovný úrazom pracoval ako samostatný radca - kontrolór štátneho dozoru Daňového úradu Košice IV. Po osemmesačnej pracovnej neschopnosti bol zaradený na rovnakú pracovnú pozíciu. Podľa právnych predpisov účinných do 31. 12. 2003 nepoberal náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, nakoľko mu strata na zárobku nevznikla. Na následky pracovného úrazu bol od 22. 10. 2004 uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45 %.
Dňa 01. 03. 2011 bol posúdený jeho zdravotný stav na účely úrazovej renty na základe žiadosti zo dňa 22. 12. 2010, pri ktorom posúdení posudkový lekár neurčil pokles jeho pracovnej schopnosti na
účely úrazovej renty, nakoľko u neho nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu, ktoré by spôsobilo pokles pracovnej schopnosti vykonávať doterajšie pracovné zaradenie. Posudkový lekár vychádzal z popisu jeho pracovnej činnosti, ako aj zo znaleckého posudku Znaleckej komisie LF UK Bratislava zo dňa 01. 03. 2004, zo záveru ktorého vyplýva, že menovaný je spôsobilý vykonávať naďalej takú prácu, akú vykonával pred zranením. Z uvedeného vyvodil, že u poškodeného po 31. 12. 2003 nedošlo k poklesu pracovnej schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca. Od 01. 01. 2006 bol navrhovateľ preradený na funkciu samostatný radca - kontrolór oddelenia kontroly z dôvodu organizačných zmien. Na základe navrhovateľom podaného odvolania proti uvedenému rozhodnutiu odporkyne Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 06. 09. 2012 toto zrušil pre nedostatočne zistený skutkový stav a správnemu orgánu uložil vo veci opakovane rozhodnúť s prihliadnutím na výsledky znaleckej expertízy zo dňa 13. 07. 2012, vykonanej v priebehu súdneho konania, s ktorou sa súd stotožnil.
Dňa 10. 12. 2012 bol posúdený zdravotný stav navrhovateľa v rámci realizácie cit. rozsudku, pričom bol plne zohľadnený znalecký posudok zo dňa 13. 07. 2012, vypracovaný prof. MUDr. Michalom Pichaničom, DrSc., ktorý poukázal na doposiaľ nedokumentované poškodenie zdravia - deštrukciu vnútorného ucha v jeho 2 častiach, sluchovej a rovnovážnej a úplnú araflexiu rovnovážneho systému vnútorného ucha vľavo a konštatoval, že poškodený nie je schopný vykonávať prácu, ktorú vykonával pred úrazom a jeho rozsah zdravotného postihnutia je 65 % - 70 %. Vzhľadom na uvedené posudkový lekár určil pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa v rozsahu 70 % dňom vypracovania znaleckého posudku. Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ odvolanie z dôvodu nesúhlasu s určeným dátumom vzniku nároku na úrazovú rentu a túto žiadal priznať odo dňa utrpenia pracovného úrazu. Na základe uvedeného odvolania Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 15. 07. 2013 zrušil napadnuté rozhodnutie a odporkyni uložil povinnosť vysporiadať sa s otázkou existencie naplnenia podmienok pre vznik nároku na úrazovú rentu v skoršom období.
Dňa 07. 10. 2013 v rámci realizácie rozsudku krajského súdu zo dňa 15. 07. 2013 sa posudkový lekár pri opätovnom posúdení zdravotného stavu navrhovateľa podrobne zaoberal jeho zdravotnou dokumentáciou špecifikovanou v rozhodnutí vrátane znaleckého posudku a dospel k zhodnému záveru, že pokles pracovnej schopnosti navrhovateľa je v rozsahu 70 % odo dňa 13. 07. 2012. Poukázal na to, že proti skoršiemu dátumu vzniku nároku na úrazovú rentu svedčí aj to, že navrhovateľa do 31. 12. 2003 nepoberal stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, ktorá by bola podmienkou pre vyplácanie úrazovej renty od 01. 01. 2004, že zo znaleckého posudku zo dňa 01. 03. 2004 vyplýva, že navrhovateľ je spôsobilý naďalej vykonávať takú prácu, akú vykonával pred zranením, poškodenia jeho zdravia následkom predmetného pracovného úrazu dokumentované v odborných lekárskych nálezoch neboli dôvodom poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa vykonávať doterajšie zamestnanie, o čom svedčí aj to, že aj po úraze pracoval v rovnakej pracovnej pozícii ako pred ním a až znalecký posudok zo dňa 13. 07. 2012 konštatuje progresívne zhoršenie jeho zdravotného stavu s neschopnosťou vykonávať prácu, ktorú vykonával pred úrazom.
Krajský súd v Košiciach opäť rozsudkom zo dňa 27. 03. 2014 zrušil napadnuté rozhodnutie a odporkyni uložil povinnosť zistiť, odkedy poškodený nepracoval vo svojom pôvodnom zaradení, s presným určením dátumu prvých príznakov závratových stavov podľa zdravotnej dokumentácie a podľa logického úsudku určiť dátum priznania úrazovej renty.
Po doplnení dokazovania vyžiadaním si popisu pracovnej činnosti navrhovateľa od jeho zamestnávateľa a informácie, odkedy nepracuje vo svojom pôvodnom zaradení - odborný radca - kontrolór považovala odporkyňa za preukázané, že poškodený je nepretržite zamestnaný a sústavne vykonáva pôvodné pracovné zaradenie - odborný radca, takže u neho nedošlo k obmedzeniu alebo znemožneniu schopnosti vykonávať pôvodnú pracovnú činnosť, čiže k poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty. Znalecký posudok zo dňa 13. 07. 2012 konštatoval neschopnosť vykonávať prácu, ktorú poškodený vykonával pred úrazom len v teoretickej rovine. Prax potvrdila opak. Poškodený je trvale práceschopný, nie sú u neho evidované pracovné neschopnosti v súvislosti s pracovným úrazom. Následky pracovného úrazu ho limitujú vo vykonávaní inej zárobkovej činnosti a pre tieto bol uznaný invalidným od 22. 10. 2004 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a od marca 2011 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Kritériá pre posudzovanie invalidity a úrazovej renty sú však odlišné. Posudkový lekár určil mieru poklesu pracovnej schopnosti
navrhovateľa k 07. 11 .2014 v rozsahu 0 %. Poškodený po oboznámení s obsahom lekárskej správy namietal nerešpektovanie právneho názoru súdu v rozsudku zo dňa 27. 03. 2014.
Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 11. 12. 2014 navrhol navrhovateľ napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie s poukazom na to, že toto nerešpektuje právny názor súdu, obsiahnutý v poslednom rozsudku krajského súdu v tejto veci vydanom a je nezákonné pre jeho nepreskúmateľnosť. Podľa záverov tohto rozsudku bolo povinnosťou odporkyne zaoberať sa iba dátumom vzniku nároku navrhovateľa na úrazovú rentu a v tomto smere vykonať dokazovanie vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku, ktorý bol v tejto veci vypracovaný a podľa ktorého miera poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa je 70 %. Preto je nepochopiteľné, že táto určila znovu mieru poklesu jeho pracovnej schopnosti v rozsahu 0 % odvolávajúc sa na lekársky nález zo dňa 07. 11. 2011, ktorý neguje všetky ostatné nálezy. Odporkyňa v rozhodnutí náležite svoje stanovisko v tomto smere neodôvodnila. Zdôraznil, že aj keď stále pracuje u toho istého zamestnávateľa, vykonáva úplne inú prácu, ako pred pracovným úrazom, pričom ide výlučne o administratívnu prácu bez akýchkoľvek činností mimo budovy daňového úradu, keďže pôvodnú prácu nebol schopný vykonávať. Preto z obavy o zhoršenie zdravia prijal zamestnávateľom ponúknuté miesto na oddelení kontroly a bolo iba zhodou okolností, že v tom čase sa rušilo jeho pôvodné pracovné miesto. Poukázal na to, že pred pracovným úrazom administratívne práce tvorili 20 % jeho pracovnej náplne, pričom v súčasnosti je to 100 %. Z odôvodnenia nie je zistiteľné, či si posudkový lekár dopytom u zamestnávateľa alebo poškodeného zisťoval a zistil konkrétny rozsah pracovnej náplne a pracovných činností v jednotlivých obdobiach a prečo odporkyňa nepovažuje za náležité jeho tvrdenia a ním predkladané dôkazy. Počínanie odporkyne, nerešpektujúce právny názor súdu je nezákonné a navodzuje stav právnej neistoty. Preto zastáva názor, že keď v r. 2012 bola určená miera poklesu jeho pracovnej schopnosti 70 %, v r. 2010, resp. tri roky spätne od uplatnenia nároku, jej výška nemohla byť nižšia ako 40%. Žiadal, aby mu odporkyňa v rámci autoremedúry zrušila svoje rozhodnutie a priznala mu úrazovú rentu od 22. 12. 2007, resp. aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.
V písomnom vyjadrení zo dňa 29. 06. 2015 odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. Zhodne ako v napadnutom rozhodnutí popísala priebeh celého predmetného konania. Uviedla, že vzhľadom na navrhovateľom vznesenú námietku zaujatosti voči vo veci konajúcim posudkovým lekárom boli títo z konania vylúčení a na posúdenie miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa bol určený posudkový lekár pobočky i odporkyne so sídlom v Poprade. Prvostupňový posudkový lekár dňa 07. 11. 2014 vyhotovil lekársku správu, z ktorej vyplýva, že miera poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa vyhodnotiac všetky dôkazy obsiahnuté v administratívnom spise je 0 % odo dňa 07. 11. 2014 a keďže nemienil vyhovieť opravnému prostriedku navrhovateľa, predložil vec na prehodnotenie druhostupňovému posudkovému orgánu, ktorý dňa 24. 06. 2015 za prítomnosti právnej zástupkyne navrhovateľa vyhotovil lekársku správu, v ktorej určil mieru poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa v rozsahu 70 % od 13. 07. 2012. Po zistení nových skutočností, vyplývajúcich z listu zamestnávateľa navrhovateľa zo dňa 12. 08. 2014 zmenil svoje stanovisko v zmysle, prezentovanom v napadnutom rozhodnutí. Vychádzajúc z uvedeného výrok uvedený v napadnutom rozhodnutí nie je v súlade so zisteným skutkovým stavom.
Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne a tiež konanie, ktoré vydaniu tohto rozhodnutia predchádzalo a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu odporkyne dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou.
Z obsahu administratívneho spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľ si žiadosťou zo dňa 22. 12. 2010, doručenou príslušnej pobočke sociálnej poisťovne dňa 22. 12. 2010, uplatnil nárok na priznanie úrazovej renty podľa § 88 zákona o sociálnom poistení. O tejto žiadosti bolo odporkyňou rozhodnuté opakovane tak, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, naposledy preskúmavaným rozhodnutím, kedy predchádzajúce rozhodnutia boli zrušené rozsudkami Krajského súdu v Košiciach rovnako špecifikovanými v odôvodnení tohto rozhodnutia.
Z rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27. 03. 2014, č.k. 6Sp/5/2014-13, ktorým bolo podľa § 250q ods. 2 O. s. p. z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) O. s. p. zrušené rozhodnutie odporkyne zo dňa 22. 10. 2013 č. 5718-48/2013-BA, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odporkyňa nelogicky a nepresvedčivo odôvodňoval spornú otázku vzniku
nároku na úrazovú rentu s odkazom na prvé zistenie zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľa dňom vyhotovenia znaleckého posudku, t.j. dňom 13. 07. 2013. Konštatoval, že s prijatým záverom, obsiahnutým v LS zo dňa 05. 12. 2013 ústredia SP, pobočka Košice nie je možné súhlasiť tak z hľadiska medicínskeho ani právneho z dôvodu, t. j. v tom smere, že vývoj ochorenia navrhovateľa nijakým spôsobom nemohol vzniknúť iba v deň, keď znalec vyhotovil znalecký posudok. Uvedené konštatovanie je priamo uvedené aj v predchádzajúcom rozsudku tunajšieho súdu, vedenom pod sp. zn. 9 Sp/12/2013 zo dňa 15. 07. 2013. Zo znaleckého posudku č. 243 zo dňa 01. 03. 2004 vypracovaného LF UK Bratislava vyplýva, že už O.. Z. A. vo svojom písomnom náleze dňa 30. 03. 2000 uviedla, že u navrhovateľa došlo k ťažkej percepčnej poúrazovej poruche sluchu, už vtedy sa uvádzal tinitus, potvrdená porucha sluchu aj O.. A. G. dňa 25. 10. 2002. To, že sa u navrhovateľa z hľadiska ORL nerobili ďalšie hlbšie vyšetrenia po jeho úraze a nekontroloval sa zdravotný stav v uvedenej oblasti, nemôže byť pripísané na vrub navrhovateľa v jeho dôkaznej povinnosti, ak je preukázaný t. č. zhoršený zdravotný stav v tomto smere. Prognóza vestibulárnej rovnovážnej funkcie vnútorného ucha bola z hľadiska jeho prognózy veľmi zlá, čo potvrdil aj znalecký posudok prof. MUDr. Pichaniča, DrSc. zo dňa 12. 07. 2013. Z uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že dátum vzniku tohto ochorenia nebol nový, ako to odporca uviedol do svojho rozhodnutia, ale bol prítomný už v skorších lekárskych nálezoch, ako aj znaleckej expertíze, preto nie je možné súhlasiť s tým, že sa nedá určiť spätne vznik tohto ochorenia.
Po doplnení dokazovania vyžiadaním si popisu pracovnej činnosti navrhovateľa od jeho zamestnávateľa a informácie, odkedy nepracuje vo svojom pôvodnom zaradení - odborný radca - kontrolór bol vo veci posudkovým lekárom sociálneho poistenia odporkyne so sídlom v Poprade dňa 07. 11. 2014 vypracovaný posudok, zo záveru ktorého vyplýva, že v písomnom vyjadrení zo dňa 12. 08. 2014 Finančné riaditeľstvo SR uviedlo, že navrhovateľ od 01. 01. 2006 vykonával štátnu službu vo funkcii samostatný radca - kontrolór, od 01. 07. 2009 vo funkcii odborný radca - kontrolór. Najnáročnejšou činnosťou poškodeného boli odborné špecializované činnosti spočívajúce v analytickej činnosti, vo vyhodnocovaní výsledkov a v príprave podkladov na rozhodovanie pri kontrole daňových subjektov. Keďže uvedené štátnozamestnanecké miesto bolo zrušené , z organizačných dôvodov bol s účinnosťou od 11. 04. 2012 preložený na pozíciu odborný radca - registrátor, kde vykonáva obdobnú pracovnú činnosť, pričom najnáročnejšou činnosťou je samostatná odborná činnosť na úseku registrácie daňových subjektov. Posudkový lekár zdôraznil, že pokles pracovnej schopnosti poškodeného na účely úrazovej renty sa skúmavo vzťahu k tomu pracovnému zaradeniu, pri ktorom utrpel pracovný úraz a v dôsledku ktorého došlo k takému poškodeniu zdravia, ktoré ho obmedzuje alebo úplne znemožňuje vykonávať pôvodnú pracovnú činnosť. Na základe týchto nových dôkazov považoval za preukázané, že poškodený je nepretržite zamestnaný a sústavne vykonáva pôvodné pracovné zaradenie. Konštatoval, že znalecký posudok zo dňa 13. 07. 2012, ktorý bol akceptovaný pri predchádzajúcom posúdení zdravotného stavu navrhovateľa konštatoval neschopnosť poškodeného vykonávať prácu, ktorú vykonával pred úrazom len v teoretickej rovine. Prax potvrdila, že následky pracovného úrazu nespôsobili poškodenému žiadne obmedzenia v pôvodnom pracovnom zaradení, tento je prakticky trvale práceschopný, nie sú u neho evidované pracovné neschopnosti v súvislosti s pracovným úrazom. Následky úrazu ho limitujú vo vykonávaní inej zárobkovej činnosti a pre tieto bol uznaný invalidným od 22. 10. 2004 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a od 21. 03. 2011 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Kritériá pre posudzovanie invalidity a úrazovej renty sú však odlišné. Posudkový lekár preto určil mieru poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa k 07. 11. 2014 v rozsahu 0 %.
Na uvedených záveroch zotrvali posudkoví lekári pobočky odporkyne i ústredia aj v posudkoch, zo dňa 28. 04. 2014 a 24. 06. 2015, podaných pre účely súdneho konania.
Súd zistil, že súčasťou administratívneho spisu odporkyne okrem vyjadrenia Finančného riaditeľstva SR zo dňa 12. 08. 2014, ktorého obsah bol premietnutý v jednotlivých lekárskych správach posudkových lekárov, je aj odpoveď Finančného riaditeľstva SR zo dňa 04. 03. 2015 na dožiadanie Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad zo dňa 19. 01. 2015, z ktorej vyplýva, že navrhovateľ bol v období od 01. 05. 1998 do 31. 12. 2005 zaradený ako referent štátneho dozoru na Daňovom úrade Košice IV. Jeho práca zahŕňala v značnej miere fyzický výkon dozornej činnosti nad prevádzkovaním hazardných hier v jednotlivých prevádzkach v rámci regiónu. Jeden referent štátneho dozoru vykonal v priemere 30 dozorov za mesiac, a to v rámci cca 10 služobných ciest, na ktoré bolo využívané služobné motorové vozidlo, ktoré viedol referent sám, resp. využívala sa MHD, prípadne za splnenia stanovených
podmienok na zabezpečenie každodennej dozornej činnosti počas celej prevádzkovej doby kasína (17.00 - 03.30 hod.) referentom bolo umožnené na tento účel používať aj vlastné motorové vozidlo. Rovnako sa v ňom nachádzajú popisy pracovnej činnosti navrhovateľa zo dňa 13. 08. 1998, 01. 08. 2002, 01. 01. 2006, 01. 07. 2009 a 11. 04. 2012.
Zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, účinným od 01. 01. 2004, sa nahradil pôvodný systém odškodňovania pracovných úrazov a chorôb z povolania systémom úrazového poistenia.
Podľa § 88 ods. 1 citovaného zákona poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len "pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti.
Posudzovanie zdravotného stavu na účely priznania úrazovej renty (lekárska posudková činnosť úrazového poistenia) je v zmysle citovaného zákona zverená posudkovým lekárom sociálneho poistenia príslušnej pobočky a ústredia Sociálnej poisťovne.
Podľa § 109 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti (ďalej len „dávka“) vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti; to neplatí na nárok na dávku zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 7 ods. 2.
Podľa § 209 ods. 1 citovaného zákona rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
Súd preskúmal opravným prostriedkom navrhovateľa napadnuté rozhodnutie odporkyne, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že toto rozhodnutie nebolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou.
Vychádzajúc z dôkazov vykonaných v priebehu správneho konania, ktoré súd vyhodnotil jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti je potrebné konštatovať, že odporkyňa sa v danom prípade dôsledne nespravovala naposledy citovaným zákonným ustanovením, pretože ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia, táto síce zdôraznila, že pokles pracovnej schopnosti poškodeného na účely úrazovej renty sa skúma vo vzťahu k tomu pracovnému zaradeniu, pri ktorom utrpel pracovný úraz a v dôsledku ktorého došlo k takému poškodeniu zdravia , ktoré ho obmedzuje alebo mu úplne znemožňuje vykonávať pôvodnú pracovnú činnosť, avšak pri hodnotení poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa v zmysle citovanej právnej úpravy sa v rozhodnutí odvoláva na popisy pracovnej činnosti navrhovateľa v období od 01. 01. 2006, tak, ako to vyplýva aj z citovaných posudkov jednotlivých posudkových lekárov zo dňa 28. 04. 2014 a 24. 06. 2015, pričom pracovný úraz utrpel navrhovateľ dňa 24. 06. 1999 a v
administratívnom spise sa nachádza aj popis pracovnej činnosti navrhovateľa zo dňa 13. 08. 1998. Výrok napadnutého rozhodnutia nekorešponduje ani s novým dátumom zmeny miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa, uvedeným v lekárskej správne zo dňa 07. 11. 2014. Preto súd považuje predmetné rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe rozsudkom bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok stanovených v § 250f O. s. p., podľa § 250q ods. 2 O. s. p. z dôvodov, uvedených v § 250j ods. 2 písm. d) O. s. p. napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil pre nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude povinnosťou odporkyne opätovne a s prihliadnutím na účel nároku na úrazovú rentu podľa platnej právnej úpravy posúdiť nárok navrhovateľa na túto dávku podľa cit. zákonných ustanovení, vyhodnotiť všetky zistené skutočnosti (vrátane odpovede Finančného riaditeľstva SR zo dňa 04. 03. 2015 na dožiadanie Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad zo dňa 19. 01. 2015) prípadne aj ďalšie, ktoré môžu mať vplyv na posúdenie predmetného nároku navrhovateľa a vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť v zmysle § 209 ods. 4 zákona o soc. poistení tak, aby spĺňalo podmienku preskúmateľnosti.
Podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O. s. p., rozhodnutie správneho orgánu sa považuje za nepreskúmateľné buď pre nezrozumiteľnosť, alebo pre nedostatok dôvodov. Nezrozumiteľnosťou sa rozumie nie len jazyková, ale aj logická nezrozumiteľnosť. Patria sem aj prípady, keď z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy boli vykonané a ďalej prípady, keď dôkazy sú v zjavnom rozpore medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť z „nedostatku dôvodov“ neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov.
Pri novom prejednaní veci je správny orgán viazaný právnym názorom súdu (§ 250r O. s. p. ).
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p., s použitím § 250l ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorého, keďže navrhovateľ bol v konaní plne úspešný, priznal mu právo na náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastupovania v celkovej sume 171,40 eur.
Právna zástupkyňa navrhovateľa si v návrhu na začatie konania uplatnila náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastupovania za 2 úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava právneho zastúpenia a návrh na začatie konania a 320,34 eur, vrátane režijného paušálu 16,08 a dane z pridanej hodnoty (DPH) 131,35 eur, t. j. v celkovej výške 788,11 eur, pričom pri ich vyčíslení vychádzala z tarifnej odmeny určenej podľa ust. § 10 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
Súd preskúmal toto vyčíslenie dospel k záveru, že nezodpovedá platnej právnej úprave, najmä pokiaľ ide o vyčíslenie tarifnej odmeny, pretože jej výška vzhľadom na predmet konania mala byť určená podľa § 11 ods. 4 posledná veta cit. vyhlášky. Podľa názoru súdu teda trovy konania zodpovedajú trovám právneho zastupovania, pozostávajúcim z tarifnej odmeny advokáta za 1 úkon právnej pomoci v r. 2014 (prevzatie a príprava právneho zastúpenia dňa 10. 12. 2014) - 61,87 eura, ku ktorému patrí režijný paušál 8,04 eur a 1 úkon právnej pomoci v r. 2015 (podanie návrhu dňa 10. 02. 2015) - 64,53 eur, ku ktorému patrí režijný paušál 8,39 eur. Keďže právna zástupkyňa navrhovateľa je registrovaná ako platiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH), patrí jej podľa ust. § 18 ods. 3 cit. vyhl. DPH vo výške 20 % zo sumy 142,83 eur, čo predstavuje sumu 28,57 eur. Vychádzajúc z vyššie uvedeného trovy právneho zastupovania predstavujú celkom 171,40 eur a boli vyčíslené v súlade s ust. § 11 ods. 4 posledná veta, § 13 ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s druhá veta O. s. p.).