Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Sp-5-2014.pdf
PDF · 76.36 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sp/5/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Juditou Jurákovou, v právnej veci navrhovateľa V.. C. H., C. XXXX/X, Y., proti odporcovi : SOCIÁLNA POISŤOVŇA ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. 5718-48/2013-BA zo dňa 22.10.2013 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie odporcu č. 5718-48/2013-BA zo dňa 22.10.2013 podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia odporcovi na ďalšie konanie.
Účastníkom sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím č. 5718-48/2013-BA zo dňa 22.10.2013 odporca ako orgán príslušný podľa ust. § 179 ods. 1 písm. a/ prvého bodu zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ďalej len „ZoSP“ rozhodol tak, že navrhovateľ má nárok na úrazovú rentu od 13.7.2012 do 31.7.2012 v sume 161,80 EUR a od 1.8.2012 v sume 263,90 EUR mesačne, ktorá mu patrí v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 24.6.1999, s poukazom na ust. § 88 a § 89 ZoSP.
Dôvodom pre priznanie úrazovej renty bola skutočnosť, že na základe znaleckého posudku C.M.. I.. I. C., S.., uskutočneného v konaní pod sp.zn. 6 Sp 11/2011 /Krajský súd Košice/ bol zdravotný stav opakovane posúdený odborom lekárskej posudkovej činnosti, pobočka Košice, na základe ktorého bola miera poklesu pracovnej schopnosti stanovená v rozsahu 70 %, čo potvrdzuje rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 5718-27/2013-BA zo dňa 14.1.2013. Uvedené rozhodnutie navrhovateľ napadol opravným prostriedkom, keďže nesúhlasil s dátumom priznania úrazovej renty.
Odporca rozhodnutím, ktoré je preskúmané v tomto konaní, opakovane určil dátum nároku na úrazovú rentu od 13.7.2013 s odôvodnením, že :
- poškodený vykonával aj po pracovnom úraze rovnaké zamestnanie aj pracovné zaradenie až do preradenia na inú funkciu z dôvodu organizačných zmien,
- do 31. decembra 2003 nepoberal náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, ktorá by bola podmienkou pre vyplácanie úrazovej renty od 1. januára 2004,
- znalecký posudok Lekárskej fakulty Univerzity Komenského Bratislava zo dňa 1. marca 2004 konštatuje, že poškodený je spôsobilý naďalej vykonávať takú prácu, akú vykonával pred zranením, alebo prácu podobnú,
- opakované posúdenia až do 26. januára 2012 na základe dovtedy doložených odborných lekárskych nálezov boli zhodnotené tak, že následkom nich nedošlo u poškodeného k poklesu schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca,
- poškodenia zdravia následkom úrazu z 24. júna 1999 spočiatku neboli dôvodom poklesu schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca, až pri evidentnej dynamike svojho vývoja postupne dospeli do takého stupňa, ktorý odôvodňuje pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca v rozsahu 70 %,
- znalecký posudok vypracovaný C.. I.. I. C., S.., ku dňu 13. júla 2012 potvrdzuje neschopnosť navrhovateľa vykonávať prácu, ktorú vykonával pred úrazom s tým, že rozsah postihnutia zdravotného stavu poškodeného je neporovnateľne vyšší ako bol doteraz,
- relevantne zdokumentované zhoršenie zdravotného stavu potvrdil až lekársky posudok C.. I.. I. C., S.., ku dňu 13. júla 0212. Do tohto času nie sú k dispozícii objektívne odborné lekárske nálezy, ktoré by zdokumentovali zhoršovanie zdravotného stavu poškodeného,
- zdravotný stav poškodeného sa od pracovného úrazu postupne zhoršoval s nevedno akou nepravidelnou dynamikou a spätne už nemožno určiť presný dátum, kedy prekročil pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca 40 %. Dynamika je zrejmá aj zo zhoršujúcej sa straty sluchu, ktorá je na rozdiel od ďalších zdravotných postihnutí jednoducho a presne zmerateľná.
K opravnému prostriedku sa vyjadril odporca dňa 13.1.2014, v ktorom zotrval na svojom stanovisku uvedenom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, naviac uviedol, že zdravotný stav navrhovateľa sa postupne zhoršoval a spätne nie je možné určiť presný dátum, kedy prekročil pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca o viac ako 40 %. Tvrdil, že znalec v znaleckom posudku zo dňa 13.7.2012 určil nové poškodenie zdravia - poškodenie vnútorného ucha.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu podľa ust. § 250l a nasl. O.s.p. a dospel k záveru, že odporca absolútne nelogicky a nepresvedčivo spornú otázku vzniku nároku na úrazovú rentu odôvodňoval, s odkazom na prvé zistenie zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľa dňom vyhotovenia znaleckého posudku - 13.7.2013, preto súd podľa ust. § 250j ods. 2, písm. a/ O.s.p. rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
S prijatým záverom, obsiahnutým v LS zo dňa 5.12.2013 ústredia SP, pobočka Košice nie je možné súhlasiť tak z hľadiska medicínskeho ani právneho z dôvodu, t.j. v tom smere, že vývoj ochorenia navrhovateľa nijakým spôsobom nemohol vzniknúť iba v deň, keď znalec vyhotovil znalecký posudok. Uvedené konštatovanie je priamo uvedené aj v predchádzajúcom rozsudku tunajšieho súdu, vedenom pod sp. zn. 9 Sp/12/2013 zo dňa 15.7.2013. Odporca ďalej uvádza, že nie je schopný presne určiť spätne, kedy došlo k zhoršeniu zdravotného stavu.
Zo znaleckého posudku č. 243 zo dňa 1.3.2004 vypracovaného LF UK Bratislava vyplýva, že už I.. G.Z. C. vo svojom písomnom náleze dňa 30.3.2000 uviedla, že u navrhovateľa došlo k ťažkej percepčnej poúrazovej poruche sluchu, už vtedy sa uvádzal tinitus, potvrdená porucha sluchu aj I.. C. Y. dňa 25.10.2002. To, že sa u navrhovateľa z hľadiska ORL nerobili ďalšie hlbšie vyšetrenia po jeho úraze a nekontroloval sa zdravotný stav v uvedenej oblasti, nemôže byť pripísané na vrub navrhovateľa v jeho dôkaznej povinnosti, ak je preukázaný t.č. zhoršený zdravotný stav v tomto smere. Prognóza vestibulárnej rovnovážnej funkcie vnútorného ucha bola z hľadiska jeho prognózy veľmi zlá, čo potvrdil aj znalecký posudok C.. I.. C.Z., S.. zo dňa 12.7.2013.
Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že dátum vzniku tohto ochorenia nebol nový, ako to odporca uviedol do svojho rozhodnutia, ale bol prítomný už v skorších lekárskych nálezoch, ako aj znaleckej expertíze, preto nie je možné súhlasiť s tým, že sa nedá určiť spätne vznik tohto ochorenia.
Podľa ust. § 88 ods. 3 prvá veta ZoSC pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami.
V ďalšom konaní je potrebné zistiť, od kedy navrhovateľ nepracoval vo svojom pôvodnom zaradení, s presným určením dátumu prvých príznakov vzniku závratových stavov podľa zdravotnej dokumentácie a takto primerane a na základe logického úsudku určiť dátum priznania úrazovej renty, aj za účasti konzultanta z oblasti ORL, minimálne od uplatnenia tohto nároku navrhovateľom podľa § 109 ods. 2 ZoS.
Podľa ust. § 250q ods. 2 prvá veta O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.
Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd zrušil napadnuté rozhodnutie odporcu, v nadväznosti na ust. § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p..
Účastníkom nevznikli trovy konania, preto o ich náhrade súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku § 250l ods. 2, § 246c ods. 1 O.s.p./.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie /§ 250s druhá veta O.s.p./.