Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/31/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v spore žalobcu : A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. - D. E. XXX, zast.: Advokátska kancelária Mgr. Juraj Hedera s. r. o., so sídlom P. Benického 786/6, 949 01 Nitra, IČO : 53 518 101 proti žalovanému: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., IČO: 31 335 004, so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, o určenie neexistencie záložného práva, takto

rozhodol:

I. U r č u j e, že záložné právo zapísané na LV č. XXXX pre okres F., obec C. – D., kat. územie C. – D., G. časti „C“ pod číslom V 1025/2013 a na LV č. XXX pre okres F., obec C. – D., kat. územie C. – D., v časti „C“ pod číslom V 1025/2013, zriadené Zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok a Mandátnou zmluvou, uzavretou dňa 14.08.2013 medzi F. H. I., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, B. ako pôvodným záložcom a žalovaným ako veriteľom, na zálohu vo výlučnom vlastníctve žalobcu, t.j. na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre okres F., obec C. – D., kat. územie C. – D. ako pozemok KNC parc.č. 464/1 – záhrada o výmere X.XXX m2, pozemok KNC parc.č. 465/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pozemok KNC parc.č. 465/5 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pozemok KNC parc.č. 466/2 - záhrada o výmere XX m2, a na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX pre okres F., obec C. – D., kat. územie C. – D. ako stavba so súpisným číslom XXX, postavená na pozemku KNC parc.č. 465/5 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, druh stavby – rodinný dom, n e e x i s t u j e .

II. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 22.04.2022 proti žalovanému domáhal, aby súd určil, že záložné právo zapísané na LV č. XXXX pre okres F., obec C. – D., kat. územie C. – D., v časti „C“ pod číslom V 1025/2013 a na LV č. XXX pre okres F., obec C. – D., kat. územie C. – D., v časti „C“ pod číslom V 1025/2013, zriadené Zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok a Mandátnou zmluvou, uzavretou dňa 14.08.2013 medzi F. H. I., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, B. ako pôvodným záložcom a žalovaným ako veriteľom, na zálohu vo výlučnom vlastníctve žalobcu, t.j. na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre okres F., obec C. – D., kat. územie C. – D. ako pozemok KNC parc.č. 464/1 – záhrada o výmere X.XXX m2, pozemok KNC parc.č. 465/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pozemok KNC parc.č. 465/5 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pozemok KNC parc.č. 466/2 - záhrada o výmere XX m2, a na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX pre okres F., obec C. – D., kat. územie C. – D. ako stavba so súpisným číslom XXX, postavená na pozemku KNC parc.č. 465/5 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, druh stavby – rodinný dom, neexistuje.

2. Žalobu skutkovo vymedzil tak, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 08.08.2013 zmluvu o úvere č.0168195024. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie medziúveru č.XXXXXXXXXX/XXXX. Výška pohľadávky podľa tejto zmluvy je 123.000 eur. Žalobca splnil podmienky určené zmluvou o úvere, vyčerpal úver v troch splátkach a začal pohľadávku žalovanému v zmysle zmluvy splácať. F. H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, B. a žalovaný uzatvorili dňa 14.08.2013 zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok a mandátnu zmluvu. Predmetom záložnej zmluvy je zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom pričom výška pohľadávky podľa záložnej zmluvy je 122.999,98 eur. Zálohom v zmysle záložnej zmluvy sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a na LV č. XXX pre okrem F., obec C. – D., kat. územie C. – D.. Žalobca následne tieto nehnuteľnosti, ktoré tvoria záloh nadobudol do svojho výlučného vlastníctva od F. H. I. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.08.2013, ktorej vklad bol povolený príslušným katastrálnym úradom dňa 12.09.2013. V časti C LV č.XXXX pre k.ú. C. – D. ako aj v časti C LV č. XXX v k.ú. C. – D. je zapísané záložné právo na predmetné nehnuteľnosti, v oboch prípadoch ako druhé v poradí. Záložné právo zapísané na oboch listoch vlastníctva bolo zriadené na základe predmetnej záložnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č. V1025/2013. Žalovaný listom zo dňa 11.01.2017 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ oznámil žalobcovi mimoriadnu splatnosť úveru. Toto oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 17.01.2017. Týmto oznámením vlastne došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti predmetného úveru ku dňu 11.01.2017 s tým, že pohľadávka k tomuto dňu predstavovala sumu 127.645,26 eur. Podľa vyčíslenia žalovaného k 31.12.2021 však táto pohľadávka bola ku dňu 11.01.2017 vo výške 127.754,45 eur. Žalovaný následne doručil žalobcovi list zo dňa 13.02.2017 označený ako „Oznámenie o začatí výkonu záložného práva“. Žalovaný tak oznámil žalobcovi výkon záložného práva predajom nehnuteľností v zmysle o dobrovoľných dražbách. Súčasťou oznámenia zo dňa 13.02.2017 bol aj predvyplnený vzor uznania dlhu podľa s tým, že pohľadávka s príslušenstvom k tomuto dňu, t.j. ku dňa 13.02.2017, predstavovala podľa žalovaného sumu 129.224,56 eur. Žalovaný nato zaslal žalobcovi zásielku, ktorej obsahom bol len predvyplnený vzor uznania dlhu podľa . Podľa vzoru uznania dlhu, ku dňu 30.6.2021, predstavovala pohľadávka s príslušenstvom sumu 159.956,01 eur. Žalobca prevzal túto zásielku dňa 27.07.2021. Podľa výpisu z účtu z medziúveru tvorila pohľadávka s príslušenstvom sumu 165.594,65 eur. Suma v závere vo výške 293.349,10 eur je uvedená nesprávne, nakoľko v tejto je omylom zarátaná aj suma 127.754,45 eur, ktorá suma predstavovala dlžnú sumu ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru t.j. ku dňu 11.01.2017. Žalobca ďalej uviedol, že má zato, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľská zmluva a zároveň s odkazom na ust. je potrebné aplikovať na túto zmluvu normy občianskeho práva a spor zo zmluvy je nutné považovať za občiansko-právnu spotrebiteľskú vec. Žalobca tiež uviedol, že má zato aj s ohľadom na znenia oznámenia žalovaného zo dňa 11.01.2017, že žalovaný bol oprávnený prvýkrát uplatniť svoje právo na zaplatenie pohľadávky s príslušenstvom na sude voči žalobcovi už dňa 12.01.2017, a to bez ohľadu na predchádzajúce čiastočne splatné časti pohľadávky s príslušenstvom. V tejto súvislosti má žalobca zato, že v rovnaký deň t.j. dňa 12.01.2017 začala plynúť aj trojročná premlčacia lehota podľa . Žalovaný si ku dňu podania žaloby neuplatnil svoje právo na zaplatenie pohľadávky s príslušenstvom na súde. Z uvedeného teda vyplýva, že najneskôr dňa 13.01.2020 (nasledujúci pracovný deň) žalovanému márne uplynula premlčacia lehota na uplatnenie práva na zaplatenie predmetnej pohľadávky na súde. Táto pohľadávka je teda najneskôr odo dňa 13.01.2020 premlčaná pričom žalobca sa tohto premlčania domáha, premlčanie namieta a žiada Okresný súd Žilina, aby na námietku premlčania prihliadal aj v prejednávanom súdnom spore. To, že je pohľadávka s príslušenstvom premlčaná potvrdzuje aj sám žalovaný v texte vzoru uznania dlhu. Žalobca ďalej uviedol, že premlčaniu podlieha aj záložné právo čo vyplýva priamo z ust. a premlčí sa vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote podľa . Záložné právo má vo vzťahu k zabezpečenej pohľadávke akcesorickú povahu a nepremlčí sa skôr ako zabezpečená pohľadávka. Je to v dôsledku vzájomnej previazanosti právneho vzťahu založeného záložnou zmluvou a zmluvou, na základe ktorej vznikla zabezpečená pohľadávka. Premlčacia doba začína plynúť od momentu, kedy sa mohlo záložné právo vykonať po prvýkrát. Ďalej žalobca uviedol, že námietku premlčania záložného práva môže vzniesť iba záložca. Žalobca je v prejednávanom spore záložcom. Žalobca má teda zato, že žalovaný bol oprávnený prvýkrát vykonať záložné právo dňa 13.01.2017 a v rovnaký deň teda 13.01.2017 začala plynúť aj trojročná premlčacia lehota podľa . Žalovaný ku dňu podania tejto žaloby záložné právo vyplývajúce z predmetnej záložnej zmluvy nevykonal. Z uvedeného teda vyplýva, že najneskôr dňa 14.01.2020 žalovanému márne uplynula premlčacia lehota na vykonanie záložného práva, a záložné právo je tak najneskôr odo dňa 14.01.2020 premlčané. Žalobca sa tak teda dovoláva premlčania záložného práva resp. namieta

záložné právo a žiada Okresný súd Žilina, aby na túto námietku premlčania v danom súdnom spore prihliadol. V tejto súvislosti žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR č.k. IIUS 250/2011-30 zo dňa 08.12.2011 v zmysle, ktorého môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď je zabezpečená pohľadávka premlčaná avšak uvedené platí iba v prípade, ak nie je premlčané zároveň aj záložné právo veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu resp. ak záložné právo je síce premlčané avšak záložca nevzniesol námietku premlčania. V danej veci je však predmetné záložné právo premlčané a preto sa žalobca domáha určenia, že predmetné záložné práva neexistujú. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem žalobca tento odôvodnil tým, že právny vzťah založený predmetnou záložnou zmluvou je premlčané pričom je zapísané v katastri nehnuteľností a žalobca je teda v právnej neistote v tom smere, že právnu neistotu žalobcu spôsobuje otázka, či vlastne záložné právo existuje alebo neexistuje a túto neistotu možno odstrániť len predmetným určovacím výrokom súdu. V tejto súvislosti žalobca poukázal nato, že z predmetných listov vlastníctva vyplýva, že pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Balaškom so sídlom Exekútorského úradu Komárňanská 100, Hurbanovo prebieha exekučné konanie č. 394EX 591/2020 vo veci žalovaného ako oprávneného a žalobcu ako povinného pričom v tomto konaní bol vydaný exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností zo dňa 03.11.2020 a opakovane tretíkrát bola uverejnená aj dražobná vyhláška. Existuje teda predpoklad, že príde k vydraženiu predmetných nehnuteľností a k uspokojeniu premlčanej pohľadávky s príslušenstvom. V tejto súvislosti žalobca poukázal nato, že premlčaná predmetná pohľadávka s príslušenstvom by mala byť prednostná resp. by mala mať prednosť pred uspokojením pohľadávky s príslušenstvom, ktorá je vymáhaná v označenom exekučnom konaní. Vlastnícke právo žalobcu k daným nehnuteľnostiam je teda s poukazom na priebeh exekučného konania zjavne ohrozené. Ak však príde k určeniu, že toto záložné právo neexistuje a následne k výmazu záložného práva z katastra nehnuteľností existuje predpoklad, že pohľadávka s príslušenstvom vymáhaná v exekučnom konaní môže byť vzhľadom na jej hodnotu oproti hodnote nehnuteľností uspokojená aj inak. Naliehavý právny záujem žalobcu na žalobou požadovanom určení spočíva teda aj v ochrane jeho vlastníckeho práva.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 01.06.2022 (č.l. 66) uviedol, že uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva. Žalovaný namietal predovšetkým to, že podľa jeho právneho názoru žalobca námietku premlčania predmetnej pohľadávky môže úspešne uplatniť iba v konaní o žalobe na plnenie podanej zo strany žalovaného, nie teda v danom súdnom spore. K otázke premlčania záložného práva žalovaný vyslovil právny názor, že podľa jeho názoru záložné právo ako vecné právo sa premlčať nemôže. V tejto súvislosti tiež uviedol, že kogentná právna úprava neumožňuje vyhovieť petitu aj z toho dôvodu, že premlčanie záložného práva neznamená jeho zánik v zmysle md) ods. 1 a preto podľa názoru žalovaného petit žaloby na určenie neexistencie záložného práva nemá hmotno-právnu oporu v zákone. Ďalej žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru žalobca nemá ani naliehavý právny záujem na žalobou požadovanom určení práve už z uvedeného dôvodu, že predmetné právo nezaniklo a rovnako nezanikla ani predmetná pohľadávka, ktorú toto záložné právo zabezpečuje. Ďalej uviedol, že ku dnešnému dňu resp. ku dňu podania vyjadrenia t.j. ku dňu 01.06.2022 predstavuje dlžná suma spolu sumu 170.252,66 eur pričom žalobca k tomuto dňu uhradil iba sumu 28.649,29 eur pričom suma 20.365,68 eur zo dňa 19.03.2018 predstavuje výťažok z dobrovoľnej dražby inej založenej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu ako je predmet sporu. Ďalej žalovaný uviedol, že má zato, že vlastnícke právo žalobcu s ohľadom na priebeh exekučné konania č. 394Ex 591/2020 vedeného súdnym exekútorom JUDr. Petrom Balaškom so sídlom Exekútorského úradu Komárňanská 100, Hurbanovo ohrozené nie je. V tejto súvislosti uviedol, že z priebehu daného exekučného konania vyplýva, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu zapísané na LV č. XXX a LV č.XXXX obe pre kat. územie C. – D. C. nepodarilo speňažiť na dražbe ani po troch vyhlásených kolách, nakoľko na nehnuteľnostiach viazne okrem spomínaného exekučného záložného práva a sporného záložného práva ďalšie prednostné záložné právo v prospech žalovaného, a to v prvom poradí. Podľa názoru žalovaného, žiaden rozumne zmýšľajúci subjekt, by nevydražil v dražbe podľa exekučného poriadku nehnuteľnosť, na ktorej viazne záložné právo zabezpečujúce pohľadávku tretej osoby. Na základe uvedeného teda má žalovaný zato, že vlastnícke právo žalobcu nie je ohrozené a teda žalobca nemá naliehavý právny záujem na žalobou požadovanom určení. Zo všetkých uvedených dôvodov navrhol žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 12.07.2020 k vyjadreniu žalovaného (č.l. 73) vo svojej podstate iba zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v žalobe, pričom poukázal na ustálenú judikatúru v otázke premlčania záložného práva ako aj v otázke navrhovaného rozsudočného petitu. K tvrdeniu žalovaného,

že žalovaný deklaruje teda nepredajnosť predmetných nehnuteľností žalobca uviedol, že žalovaný sám nevykonáva úkony smerujúce k efektívnemu vymoženiu pohľadávok.

5. Žalovaný k tomuto vyjadreniu vo svojom vyjadrení doručenom súdu 01.09.2022 (č.l. 89) uviedol, že trvá na všetkých svojich doterajších skutkových a právnych tvrdeniach a na podporu svojich tvrdení uviedol, že dňa 13.02.2017 oznámil žalobcovi začatie výkonu záložného práva čiže toto oznámenie bolo učinené ešte počas plynutia premlčacej doby namietanej pohľadávky, čo potvrdil aj samotný žalobca v žalobe. Podľa názoru žalovaného teda nemohlo dôjsť k premlčaniu záložného práva, keďže žalovaný si výkon záložného práva uplatnil ešte v premlčacej dobe. Zotrval na svojom návrhu, aby súd žalobu zo všetkých uvedených dôvodov v celom rozsahu zamietol.

6. Súd vo veci na deň 11.10.2022 nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa ustanovil iba žalobca a jeho právny zástupca, žalovaný žiadal svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlniť z dôvodu hospodárnosti konania s tým, že súhlasil, aby vec bola prejednaná v jeho neprítomnosti a odkázal na svoje doterajšie vyjadrenia a doterajšiu argumentáciu.

7. Žalobca rovnako tak zotrval na žalobe v celom rozsahu, nad jej rámec žiadne významné skutočnosti neuviedol. Opätovne však zdôraznil, že žalovaný síce začal výkon záložného práva na základe predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva za účelom vymoženia predmetnej pohľadávky s príslušenstvom, avšak následne v realizácii záložného práva riadne nepokračoval a teda jednoznačne došlo aj k premlčaniu záložného práva a nielen k premlčaniu predmetnej pohľadávky s príslušenstvom. Zo všetkých uvedených dôvodov navrhol opakovane žalobe vyhovieť a priznať žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. V danej veci sa jedná o tzv. určovaciu žalobu podľa , ktorou možno požadovať, aby so rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

9. Ako je už uvedené vyššie, v súdenej veci žalobca odôvodňoval existenciu naliehavého právneho záujmu tým, že právny vzťah založený predmetnou záložnou zmluvou je premlčané pričom je zapísané v katastri nehnuteľností a žalobca je teda v právnej neistote v tom smere, že právnu neistotu žalobcu spôsobuje otázka, či vlastne záložné právo existuje alebo neexistuje a túto neistotu možno odstrániť len predmetným určovacím výrokom súdu. V tejto súvislosti žalobca poukázal nato, že z predmetných listov vlastníctva vyplýva, že pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Balaškom so sídlom Exekútorského úradu Komárňanská 100, Hurbanovo prebieha exekučné konanie č. 394EX 591/2020 vo veci žalovaného ako oprávneného a žalobcu ako povinného pričom v tomto konaní bol vydaný exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností zo dňa 03.11.2020 a opakovane tretíkrát bola uverejnená aj dražobná vyhláška. Existuje teda predpoklad, že príde k vydraženiu predmetných nehnuteľností a k uspokojeniu premlčanej pohľadávky s príslušenstvom. V tejto súvislosti žalobca poukázal nato, že premlčaná predmetná pohľadávka s príslušenstvom by mala byť prednostná resp. by mala mať prednosť pred uspokojením pohľadávky s príslušenstvom, ktorá je vymáhaná v označenom exekučnom konaní. Vlastnícke právo žalobcu k daným nehnuteľnostiam je teda s poukazom na priebeh exekučného konania zjavne ohrozené. Ak však príde k určeniu, že toto záložné právo neexistuje a následne k výmazu záložného práva z katastra nehnuteľností existuje predpoklad, že pohľadávka s príslušenstvom vymáhaná v exekučnom konaní môže byť vzhľadom na jej hodnotu oproti hodnote nehnuteľností uspokojená aj inak. Naliehavý právny záujem žalobcu na žalobou požadovanom určení spočíva teda aj v ochrane jeho vlastníckeho práva.

10. Súd primárne riešil otázku existencie naliehavého právneho záujmu na žalobou požadovanom určení. Naliehavý právny záujem v zmysle sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Dôkazné bremeno na preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na žalobou požadovanom určení zaťažuje žalobcu. Pri zistení absencie naliehavého právneho záujmu je akékoľvek dokazovanie nadbytočné, pretože absencia naliehavého právneho záujmu je prvoradým dôvodom, pre ktorý žaloba nemôže obstáť. V prípade, že súd dospeje k záveru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, žalobu bez ďalšieho zamietne.

11. V danom spore súd dospel k záveru, že žalobca má naliehavý právny záujem na žalobou požadovanom určení, nakoľko inak, než určovacou žalobou, nemôže dosiahnuť výmaz predmetného záložného práva z katastra nehnuteľností. Preto pristúpil k vecnému prejednaniu sporu.

12. V konaní nebolo sporné, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 08.08.2013 zmluvu o úvere č.XXXXXXXXXX. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie medziúveru č.XXXXXXXXXX/XXXX. Výška pohľadávky podľa tejto zmluvy je 123.000 eur. Žalobca splnil podmienky určené zmluvou o úvere, vyčerpal úver v troch splátkach a začal pohľadávku žalovanému v zmysle zmluvy splácať. F. H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, B. a žalovaný uzatvorili dňa 14.08.2013 zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok a mandátnu zmluvu. Predmetom záložnej zmluvy je zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom pričom výška pohľadávky podľa záložnej zmluvy je 122.999,98 eur. Zálohom v zmysle záložnej zmluvy sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a na LV č. XXX pre okrem F., obec C. – D., kat. územie C. – D.. Žalobca následne tieto nehnuteľnosti, ktoré tvoria záloh nadobudol do svojho výlučného vlastníctva od F. H. I. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.08.2013, ktorej vklad bol povolený príslušným katastrálnym úradom dňa 12.09.2013. V časti C LV č.XXXX pre k.ú. C. – D. ako aj v časti C LV č. XXX v k.ú. C. – D. je zapísané záložné právo na predmetné nehnuteľnosti, v oboch prípadoch ako druhé v poradí. Záložné právo zapísané na oboch listoch vlastníctva bolo zriadené na základe predmetnej záložnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č. V1025/2013. Žalovaný listom zo dňa 11.01.2017 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ oznámil žalobcovi mimoriadnu splatnosť úveru. Toto oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 17.01.2017. Týmto oznámením vlastne došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti predmetného úveru ku dňu 11.01.2017 s tým, že pohľadávka k tomuto dňu predstavovala sumu 127.645,26 eur. Podľa vyčíslenia žalovaného k 31.12.2021 však táto pohľadávka bola ku dňu 11.01.2017 vo výške 127.754,45 eur. Žalovaný následne doručil žalobcovi list zo dňa 13.02.2017 označený ako „Oznámenie o začatí výkonu záložného práva“. Žalovaný tak oznámil žalobcovi výkon záložného práva predajom nehnuteľností v zmysle o dobrovoľných dražbách. Súčasťou oznámenia zo dňa 13.02.2017 bol aj predvyplnený vzor uznania dlhu podľa s tým, že pohľadávka s príslušenstvom k tomuto dňu, t.j. ku dňa 13.02.2017, predstavovala podľa žalovaného sumu 129.224,56 eur. Žalovaný nato zaslal žalobcovi zásielku, ktorej obsahom bol len predvyplnený vzor uznania dlhu podľa . Podľa vzoru uznania dlhu, ku dňu 30.6.2021, predstavovala pohľadávka s príslušenstvom sumu 159.956,01 eur. Žalobca prevzal túto zásielku dňa 27.07.2021. Podľa výpisu z účtu z medziúveru tvorila pohľadávka s príslušenstvom sumu 165.594,65 eur. Suma v závere vo výške 293.349,10 eur je uvedená nesprávne, nakoľko v tejto je omylom zarátaná aj suma 127.754,45 eur, ktorá suma predstavovala dlžnú sumu ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru t.j. ku dňu 11.01.2017.

13. V konaní tiež nebolo sporné, že žalovaný ku dňu podania žaloby záložné právo vyplývajúce z predmetnej záložnej zmluvy nevykonal, nakoľko iba oznámil žalobcovi, že začne s výkonom záložného práva, avšak následne od dražby „ustúpil“ a dražba nehnuteľností sa neuskutočnila.

14. Zásadnou otázkou bolo, či predmetné záložné právo je premlčané, nakoľko žalobca ako záložca vzniesol námietku premlčania záložného práva žalovaného ako záložného veriteľa.

15. Podľa § , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

16. Podľa , premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

17. Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania znamená, že súd nemôže premlčané právo priznať.

18. Podľa , záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

19. Podľa , záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

20. Záložné právo je vždy viazané na existenciu pohľadávky, to znamená, že jeho vznik a zánik sa odvíja od vzniku alebo zániku zabezpečovanej pohľadávky. Ak pohľadávka, ktorá bola zabezpečená záložným právom, zanikne, zaniká aj záložné právo. Záložné právo sa teda viaže na pohľadávku.

21. Podľa , ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

22. Podľa , ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

23. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

24. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č.k. – 30 zo dňa 08.12.2011 vyslovil, že : Záložné právo je právom, ktoré nepochybne premlčaniu podlieha (z čoho vychádzal aj krajský súd), pretože nejde o majetkové právo, ktoré by bolo z možnosti premlčania vylúčené. Premlčanie práva domáhať sa uspokojenia zo zálohu (ďalej aj len „premlčanie záložného práva“) je upravené v a premlčacia lehota tohto práva v Občianskeho zákona. Premlčaniu podlieha záložné právo v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Premlčanie záložného práva sa riadi aj v prípade, ak ním bola zabezpečená pohľadávka spravujúca sa . Ak záložný veriteľ neuplatnil v premlčacej lehote právo na uspokojenie pohľadávky zabezpečenej z výťažku z predaja zo zálohu, má to za následok, ak sa záložca dovolá premlčania tohto práva, že záložný veriteľ sa nemôže úspešne domôcť speňaženia zálohu (uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku z predaja zálohu). Záložné právo v takom prípade už nemôže byť naďalej spôsobilým predmetom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Z tejto úpravy ( ) je ďalej zrejmé, že trojročná premlčacia doba záložného práva neuplynie skôr, než uplynie premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky. Je to dôsledkom vzájomnej previazanosti právneho vzťahu založeného zmluvou záložnou a zmluvou, na základe ktorej vznikla zabezpečovaná pohľadávka. Zmysel právnej úpravy stanovujúcej, že právo záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu sa nepremlčí prv, než uplynie premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky, spočíva v tom, že v situácii, keď obe premlčacie doby (premlčacia doba zabezpečenej pohľadávky a premlčacia doba záložného práva) môžu, ale nemusia začať plynúť v rovnaký deň, nezodpovedalo by akcesorickej povahe záložného práva, ak by existovala zabezpečená pohľadávka, vo vzťahu ku ktorej premlčacia doba (ktorá môže byť aj dlhšia než trojročná) neuplynula, a súčasne záložného práva, vo vzťahu ku ktorému už (trojročná) premlčacia doba uplynula, čo by malo za následok stav, za ktorého by sa veriteľ zabezpečenej pohľadávky mohol domáhať uspokojenia sa zo zálohu iba podmienečne pre prípad, že záložca námietku premlčania jeho práva domáhať sa uspokojenia zo zálohu nevznesie. Tomu korešponduje aj ustanovenie , podľa ktorého sa môže záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď je zabezpečená pohľadávka premlčaná. To však platí iba v prípade, ak nie je zároveň premlčané aj právo záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu, resp. v prípade, ak síce premlčané je, avšak záložca nevzniesol námietku premlčania. Nie je totiž vylúčená situácia, že trojročná premlčacia lehota práva domáhať sa uspokojenia zo zálohu uplynie záložnému veriteľovi neskôr, než premlčacia doba práva veriteľa domáhať sa zaplatenia pohľadávky voči dlžníkovi (napr. ak ide o zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa premlčuje v kratšej premlčacej dobe než trojročnej).

25. Pokiaľ ustanovenie predlžuje plynutie premlčacej doby práva domáhať sa uspokojenia zo zálohu tak, že ustanovuje, že záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka, vychádza z toho, že je potrebné skúmať iba to, kedy uplynie premlčacia doba zabezpečovanej pohľadávky, avšak nie to, či bola dlžníkom vo vzťahu k právu veriteľa domáhať sa splnenia zabezpečovanej pohľadávky aj vznesená námietka premlčania. Vznesenie námietky premlčania záložného práva je významné iba vo vzťahu k právu záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu, pričom je zrejmé, že túto námietku môže vzniesť iba záložca a prvý raz tak môže (úspešne) urobiť až v momente, keď uplynula premlčacia doba aj zabezpečovanej pohľadávky, nielen trojročná premlčacia doba pre premlčanie práva záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu. V prípade ak tieto premlčacie doby uplynuli, záložný veriteľ nezačal s predajom zálohu a záložcom bola námietka premlčania vznesená, stráca záložný veriteľ možnosť domáhať sa (proti vôli záložcu) uspokojenia zo zálohu, pretože jeho záložné právo je premlčané. Samostatnou otázkou ostáva, aký je ďalší právny osud samotného záložného práva, t. j. či premlčané záložné právo po vznesení námietky premlčania záložcom naďalej existuje v naturálnej forme alebo zaniká s poukazom na to, že po vznesení námietky premlčania záložcom záložný veriteľ už nemôže záložné právo vykonať a dobrovoľné splnenie nároku záložného veriteľa na uspokojenie zo zálohu už nie je pojmovo možné (ako k tomu dospieva napr. Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp. zn. z 21. decembra 2010).

26. Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp.zn. z 21. decembra 2010, okrem iného, vyslovil, že : Nemožno zamietnuť žalobu o určenie, že záložné právo neexistuje iba s poukazom na to, že premlčanie nie je dôvodom zániku záložného práva a že záložné právo, aj po zamietavom výroku súdu, existuje ako oslabené právo teda ako právo naturálne. Ďalej vyslovil, že ak sa záložca dovolal premlčania záložného práva, je totiž nepochybné, že záložný veriteľ sa už nemôže domôcť uspokojenia zabezpečovanej pohľadávky a záložné právo tak nemôže byť spôsobilým právnym prostriedkom pre uspokojenie zabezpečovanej pohľadávky. Opačný názor by totiž vo svojich dôsledkoch poprel význam premlčania záložného práva.

27. Ako je už vyššie uvedené, vznesenie námietky premlčania záložného práva je významné iba vo vzťahu k právu záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu, pričom je zrejmé, že túto námietku môže vzniesť iba záložca a prvý raz tak môže (úspešne) urobiť až v momente, keď uplynula premlčacia doba aj zabezpečovanej pohľadávky, nielen trojročná premlčacia doba pre premlčanie práva záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu.

28. Súd teda najskôr skúmal otázku premlčania zabezpečovanej pohľadávky a dospel k záveru, že táto je premlčaná, nakoľko v konaní nebolo sporné, že žalovaný listom zo dňa 11.01.2017 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ oznámil žalobcovi mimoriadnu splatnosť úveru. Toto oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 17.01.2017. Týmto oznámením vlastne došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti predmetného úveru ku dňu 11.01.2017. Všeobecná trojročná premlčacia doba tak podľa názoru súdu začala pre celý dlh plynúť najneskôr dňa 12.01.2017 a uplynula dňa 13.01.2020, nakoľko deň 12.01.2020 bola nedeľa.

29. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

30. Predmetná úverová zmluva je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou.

31. Podľa ,ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

32. Judikatúra zastáva názor, že ust. tretej vety , podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred 01.04.2015 (Ro NS SR z 21.04.2015, sp. zn.3MCdo 14/2014, Ro NS SR z 28.08.2015, sp. zn.8MCdo 3/2015).

33. Preto súd aplikoval pokiaľ ide o otázku premlčania predmetnej zabezpečovanej pohľadávku ust. , v zmysle ktorého, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

34. Pokiaľ ide o otázku premlčania predmetného záložného práva, rovnako tak dospel k záveru, že predmetné záložné právo je premlčané, nakoľko všeobecná trojročná premlčacia doba pre premlčanie predmetného záložného práva začala plynúť v rovnaký deň ako pri premlčaní zabezpečovanej pohľadávky, t.j. najneskôr dňa 12.01.2017 a uplynula dňa 13.01.2020, nakoľko deň 12.01.2020 bola nedeľa.

35. Podľa § , ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

36. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak veriteľ v začatom konaní na súde alebo inom príslušnom orgáne riadne nepokračuje, premlčacia doba sa skončí bez ohľadu na to, že právo už bolo uplatnené.

37. Je pravdou, že žalovaný ako záložný veriteľ počas plynutia všeobecnej trojročnej doby oznámil žalobcovi, že začne výkon predmetného záložného práva, následne však vo výkone záložného práva riadne nepokračoval a dražba sa nerealizovala. Preto sa premlčacia doba skončila bez ohľadu na to, že právo už bolo uplatnené, a preto je predmetné záložné právo premlčané.

38. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody, súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

39. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd proti žalovanému ako neúspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

41. Podľa ust. , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ust. (ďalej len „“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. , odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. , odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).