Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_20Cbi-5-2012.pdf
PDF · 118.1 KB
Case nature
Area
Subarea
20Cbi/5/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou, v právnej veci navrhovateľa: O.. E. B., H.., F.. XX.XX.XXXX, T. P. XXX, XXX XX S. Q., zastúpený JUDr. Václavom Jaroščiakom, advokátom, so sídlom M. Rázusa 14, 010 01 Žilina, proti odporkyni: E.. E. G., J. J.C. P. D. XX, XXX XX E., správkyňa úpadcu CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so sídlom Dlhá 90, 010 09 Žilina, IČO: 31 615 422, zastúpená Mgr. Richardom Karkóm, advokátom so sídlom D. Dlabača 35, 010 01 Žilina, o určenie popretej pohľadávky
rozhodol:
Súd určuje, že navrhovateľ je voči úpadcovi CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so sídlom Dlhá 90, 010 09 Žilina, IČO: 31 615 422 veriteľom pohľadávky v popretej výške 12.351,81 € titulom nevyplatenej mzdy za roky 2010 a 2011 prihlásenej do konkurzu na majetok úpadcu vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4K/2/2011 prihláškou pohľadávky poradové číslo 1 zo dňa 05.01.2012, zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod číslom pohľadávky 127.
Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi na účet právneho zástupcu navrhovateľa trovy konania vo výške 246,67 €, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa písomným návrhom doručeným súdu dňa 06.03.2012 domáhal, aby súd určil, že navrhovateľom prihlásená pohľadávka na sumu 17.031,92 € titulom nevyplatenej mzdy za roky 2010 a 2011, ktorá je zapísaná v konečnom zozname pohľadávok úpadcu CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., so sídlom Dlhá 90, 010 09 Žilina, IČO: 31 615 422 (ďalej aj len „úpadca“) pod por. č. 127 je čo do popretej výšky 12.351,81 € zistená vo výške 12.351,81 € a voči veriteľom úpadcu je účinná. Zároveň si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu trov konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku navrhovateľ uviedol, že na Okresnom súde Žilina je pod sp. zn. 4K/2/2011 vedený konkurz na majetok úpadcu. Za správkyňu úpadcu bola ustanovená odporkyňa. Navrhovateľ ako veriteľ úpadcu si riadne a včas prihlásil do konkurzu svoju pohľadávku vo výške istiny 17.031,92 € s právnym dôvodom vzniku nevyplatená mzda za roky 2010 a 2011. Právny dôvod, poradie a výšku pohľadávky voči úpadcovi navrhovateľ osvedčil pripojenými listinami. Právny dôvod a poradie prihlásenej pohľadávky odporkyňa zistila dňa 06.02.2012. Čo do výšky prihlásenú pohľadávku odporkyňa poprela v sume 12.351,81 €. Prihlásená pohľadávka je v konečnom zozname pohľadávok zapísaná pod por. č. 127. Podľa odporkyňou vykonaného zápisu pri pohľadávke uvedenej pod por. č. 127 v konečnom zozname pohľadávok doručenom súdu je uvedené: deň a dôvod popretia právneho dôvodu 06.02.2012, popretá do výšky 12.351,81 € (časť mzdy vyplatenej za mesiac október 2011), odporovateľný právny úkon podľa § 58 ods. 1 ZKR. Analýzou vykonaného zápisu navrhovateľ dovodil, že ide o zmätočné popretie prihlásenej pohľadávky a navrhovateľ popretiu formou odporovania podľa § 58 ods. 1 ZKR nerozumie. Odporkyňa bližšie svoje popretie neodôvodňuje. Za danej situácie nie je a nemôže byť obrana navrhovateľa proti popretiu a odporovaniu právneho úkonu právne konformná.
Bez ohľadu na uvedené navrhovateľ tvrdí, že uplatnený nárok je zákonným nárokom, a to mzdovým nárokom za vykonanú prácu.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania z 10.12.2012 uviedla, že navrhovateľ si prihláškou prihlásil v konkurze na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4K/2/2011 pohľadávku vo výške 17.031,92 € titulom nevyplatenej mzdy. Pohľadávka navrhovateľa bola popretá v časti 12.351,81 € čo do výšky z dôvodu, že sa jedná o nárok vzniknutý na základe odporovateľného právneho úkonu podľa ust. § 58 ods. 1 ZKR, t.j. ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia. Uviedla, že navrhovateľ uzatvoril s úpadcom dňa 01.08.1997 pracovnú zmluvu, titulom ktorej vykonával pre úpadcu prácu ako riaditeľ firmy. Mesačná mzda bola dohodnutá vo výške 497,91 €. Dňa 31.08.2010 bol medzi navrhovateľom ako zamestnancom a úpadcom uzatvorený dodatok k pracovnej zmluve, v zmysle ktorého si zmluvné strany dohodli, že upravujú mzdové podmienky tak, že navrhovateľovi bude vyplácaná minimálna mzda a v januári 2011 sa navrhovateľovi vyplatí odmena vo výške doplatku k priemernej mzde zamestnanca za celý kalendárny rok vypočítanej za roky 2008 - 2009. Následne dňa 30.09.2011 zmluvné strany uzatvorili dodatok k pracovnej zmluve, v ktorom boli dohodnuté nové mzdové podmienky, a to mzda vo výške 1.000,- € mesačne a zároveň sa dohodli, že odmena dohodnutá k dodatku k pracovnej zmluve z 31.08.2010 sa za rok 2011 vyplatí navrhovateľovi nasledovne: v októbri 2011 záloha na odmenu vo výške 15.000,- €, v januári 2012 doúčtovanie odmeny podľa dodatku k pracovnej zmluve z 31.08.2010. Odporkyňa má za to, že uzatvorenie dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 30.09.2011 je právnym úkonom bez primeraného protiplnenia podľa ust. § 58 ods. 1 ZKR. Úpadca totižto počas celého roku 2011 reálnu činnosť nevykonával. Vo februári 2011 bolo na jeho majetok začaté konkurzné konanie, v apríli 2011 reštrukturalizačné konanie, ktoré bolo v septembri 2011 právoplatne zastavené a následne v novembri 2011 bol vyhlásený konkurz. Úpadca tak dňa 30.09.2011, t.j. ani nie dva mesiace pred vyhlásením konkurzu uzatvoril s navrhovateľom dodatok k pracovnej zmluve, ktorým zvýšil navrhovateľovi mzdu z minimálnej mzdy na sumu 1.000,- € mesačne a zároveň s ním dohodol, že mu vyplatí zálohu na odmenu za rok 2011 vo výške 15.000,- €, a to napriek tomu, že bol v úpadku, počas roku 2011 nevykonával žiadnu výrobnú činnosť, t.j. je zrejmé, že ani navrhovateľ pracujúci na pozícii riaditeľ firmy nevykonával žiadnu prácu a teda bolo nedôvodné navrhovateľovi zvyšovať mzdu, resp. mu vyplácať odmenu za vykonanú činnosť a zároveň mal vedomosť o tom, že keďže bolo reštrukturalizačné konanie právoplatne zastavené, na jeho majetok bude v dohľadnom čase vyhlásený konkurz. Odporkyňa zároveň poukázala na to, že v čase uzatvorenia dodatku k pracovnej zmluve, bol navrhovateľ konateľom a spoločníkom úpadcu, t.j. bol spriaznenou osobou úpadcu a mal vedomosť o všetkých vyššie uvedených skutočnostiach. Odporkyňa má za to, že uzavretie dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 30.09.2011 napĺňa všetky znaky odporovateľného právneho úkonu podľa ust. § 58 ZKR, nakoľko ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v čase úpadku medzi spriaznenými osobami počas troch rokov pred začatím konkurzu na majetok úpadcu. Z uvedeného dôvodu má odporkyňa za to, že navrhovateľom prihlásenú pohľadávku poprela čo do výšky 12.351,81 €, ktorá predstavuje rozdiel medzi navrhovateľom tvrdenými mzdovými nárokmi za mesiac október a november 2011 a mzdovými nárokmi, na ktoré podľa názoru odporkyne má navrhovateľ nárok v zmysle dodatku k pracovnej zmluve z 31.08.2010 v súlade s platnými právnymi predpismi. Zároveň odporkyňa oznámila konajúcemu súdu, že dňa 23.05.2012 podala voči navrhovateľovi ako odporcovi na Okresnom súde Žilina žalobu o neúčinnosť sporného právneho úkonu, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. 11Cbi 29/2012. Na základe uvedeného odporkyňa navrhla, aby súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a priznal jej nárok na náhradu trov konania.
Vzhľadom na odporkyňou vymedzený dôvod popretia časti výšky navrhovateľom prihlásenej pohľadávky, rozhodol súd uznesením zo 07.mája 2014 č.k. 20Cbi/5/2012-50 o prerušení konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 11Cbi/29/2012, v ktorom sa odporkyňa v procesnom postavení navrhovateľky písomným návrhom doručeným súdu dňa 24.05.2012 domáhala voči navrhovateľovi v procesnom postavení odporcu vyslovenia právnej neúčinnosti právneho úkonu voči veriteľom v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4K/2/2011, a to dodatku k pracovnej zmluve, ktorý bol uzatvorený dňa 30.09.2011 medzi úpadcom ako zamestnávateľom a odporcom ako zamestnancom. Na odôvodnenie podaného návrhu uviedla, že označeným dodatkom úpadca zvýšil mzdu odporcu na sumu 1.000,- € z pôvodne dohodnutej minimálnej mzdy a súčasne sa zaviazal zaplatiť v označenom konaní odporcovi zálohu na odmenu vo výške 15.000,- €. V označenom konaní odporca bol v danom čase konateľom a spoločníkom úpadcu a teraz sa považuje za osobu spriaznenú. V označenom konaní navrhovateľka má za to, že napadnutým úkonom úpadcu zvýšením mzdy na sumu 1.000,- € mesačne a dohodou o zálohovej platbe vo výške 15.000,- € došlo k právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia a taktiež k ukracujúcemu právnemu úkonu. Uznesenie o prerušení konania nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.06.2014.
Súd v konaní pokračoval po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 22.01.2014 č.k. 11Cbi/29/2012-63, ktorým súd zamietol návrh navrhovateľky E.. E. G., správkyne úpadcu CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., IČO: 31 615 422 proti odporcovi E. B. o určenie neúčinnosti dodatku k pracovnej zmluve uzatvoreného dňa 30.09.2011 medzi úpadcom ako zamestnávateľom a odporcom ako zamestnancom voči veriteľom v konkurznom konaní. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.05.2015 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 23.04.2015 č.k. 14CoKR/36/2014-116.
Na nariadenom termíne pojednávania súd vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcov účastníkov konania a oboznámením sa s obsahom listín, ktoré sú súčasťou spisového materiálu.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní zotrval na podanom návrhu. Poukázal na to, že v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 11Cbi/29/2012 sa preukázalo, že dôvod popretia nie je daný a právny úkon je voči veriteľom v konkurze účinný. Neexistujú teda žiadne skutočnosti, ktoré by popretie pohľadávky odôvodňovali. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a priznal mu náhradu trov konania. Obranu odporkyne vznesenú na pojednávaní cestou právnej zástupkyne označil za účelovú. Uviedol, že konanie v tejto veci smeruje k tomu, či existuje alebo neexistuje dôvod popretia uvedený v popretí pohľadávky. Súd môže hodnotiť iba tie skutočnosti, ktoré správkyňa uviedla pri popretí pohľadávky čo do výšky.
Právna zástupkyňa odporkyne na pojednávaní navrhovala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že si je vedomá výsledku konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 11Cbi/29/2012, v ktorom súd rozhodol, že dodatok zo dňa 30.09.2011 nie je právnym úkonom bez primeraného protiplnenia a rovnako nie je ukracujúcim úkonom, keď súd v tomto konaní ustálil, že v dôsledku takto uzatvoreného dodatku nedošlo k zmenšeniu majetku úpadcu a k ukráteniu veriteľov. Mala za to, že napriek tomu, že súd považuje tento dodatok za účinný voči konkurzným veriteľom, domnieva sa, že tak dodatok z tohto roku, ako aj dodatok z roku 2010 sú neplatnými právnymi úkonmi z dôvodu zmätočnosti a rozporu s dobrými mravmi. Dodatkami došlo k úprave pracovného pomeru medzi navrhovateľom a úpadcom, kedy zmätočnosť vidí navrhovateľka v dodatku zo dňa 31.08.2010 predovšetkým v tom, že týmto dodatkom došlo k určeniu spôsobu výplaty odmeny navrhovateľovi, avšak dotknuté ustanovenie je zmätočné a neurčité, nakoľko spôsob výplaty odmeny je zrejmý iba navrhovateľovi a pokiaľ ide o neplatnosť dodatku z roku 2011 má za to, že tento dodatok je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko navrhovateľ bol nielen zamestnancom úpadcu, ale bol aj jeho spoločníkom a konateľom a teda mu boli dobre známe pomery úpadcu od roku 2010. Poukázala na genézu v obchodnom vestníku, kedy najskôr bolo začaté reštrukturalizačné konanie, následne smeroval konkurz, opäť reštrukturalizačné konanie a celé to skončilo vyhlásením konkurzu v novembri 2011. Pomery úpadcu a najmä jeho finančná kondícia bola navrhovateľovi dobre známa. Napriek tomu bol uzatvorený tento dodatok, ktorým došlo k zvýšeniu mzdy takmer po 14 rokoch na takmer 3-násobok na sumu 1.000,- € mesačne a taktiež týmto dodatkom bola zmenená splatnosť odmeny o 3 mesiace skôr a mesiac pred vyhlásením konkurzu. Z pohľadu navrhovateľky je tak namieste otázka, či uzavretie tohto dodatku, ktorým mala byť navrhovateľovi poskytnutá vyššia mzda a taktiež mala nastať skoršia splatnosť odmeny, je právnym úkonom v súlade s dobrými mravmi, nakoľko nie je zrejmé, čím si mal navrhovateľ zvýšenie mzdy zaslúžiť v roku 2011, keďže finančná kondícia úpadcu mu bola dostatočne známa a v konečnom dôsledku to vyústilo k vyhláseniu konkurzu. Mala za to, že uvedené je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko o mesiac po uzatvorení tohto dodatku bol vyhlásený konkurz a neboli dôvody na takúto úpravu pracovného pomeru.
Podľa úradného záznamu zo dňa 08.01.2013 (č.l. 18 spisu) konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásením uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 16.11.2011 č.k. 4K/2/2011-173, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 224/2011 zo dňa 23.11.2011 s účinkami vyhlásenia konkurzu dňom 24.11.2011. Uznesením o vyhlásení konkurzu bola za správkyňu úpadcu ustanovená odporkyňa. Posledným dňom lehoty na podanie prihlášok bol 09.01.2012, posledným dňom lehoty na popieranie pohľadávky bol 08.02.2013 a posledným dňom lehoty na podanie incidenčnej žaloby bol 09.03.2012.
Prihláškou pohľadávky por. č. 1 si navrhovateľ v konkurze na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4K/2/2011 prihlásil pohľadávku vo výške istiny 17.031,92 € s vymedzeným právnym dôvodom vzniku pohľadávky: nevyplatená mzda úpadcom za roky 2010 a 2011. V prílohe prihlášky pohľadávky navrhovateľ predložil mzdové listy za roky 2010 a 2011, ktoré sú súčasťou spisového materiálu na č.l. 22 - 27 spisu.
Podľa výňatku z konečného zoznamu pohľadávok v konkurze na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4K/2/2011 (č.l. 19 - 20 spisu) prihlásená pohľadávka navrhovateľa vo výške istiny 17.031,92 € s právnym dôvodom vzniku nevyplatená mzda za roky 2010 a 2011 je zapísaná pod č. pohľadávky 127. V konečnom zozname pohľadávok je uvedená prihlásená suma pohľadávky 17.031,92 €, zistená suma prihlásenej pohľadávky 4.680,11 € dňa 06.02.2012, prihlásené poradie E, uznané a zistené poradie E 06.02.2012 a deň zistenia právneho dôvodu 06.02.2012. Ďalej je uvedený deň a dôvod popretia výšky pohľadávky 06.02.2012, popretá do výšky 12.351,81 € (časť mzdy vyplatenej za mesiac október 2011), odporovateľný právny úkon podľa § 58 ods. 1 ZKR.
V prílohe písomného vyjadrenia k návrhu na začatie konania odporkyňa predložila vo fotokópii (nedostatočne čitateľnej) pracovnú zmluvu uzatvorenú medzi úpadcom ako zamestnávateľom a navrhovateľom ako zamestnancom dňa 01.08.1996 (č.l. 11 spisu), dodatok k pracovnej zmluve z 01.08.1996 uzatvorený dňa 30.09.2011 (č.l. 12 spisu) a dodatok k pracovnej zmluve z 01.08.1996 uzatvorený dňa 31.08.2010 (č.l. 13 spisu).
Podľa ustanovenia § 32 ods. 1, 3, 4, 6 a 9 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011 (ďalej len Zákon o konkurze a reštrukturalizácii alebo ZKR), (1) Každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu a zoznamom záväzkov úpadcu. Správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. (3) Ak správca pri skúmaní prihlásenej pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť. (4) Prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok. Ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Ak správca poprie pohľadávku čo do poradia, v zozname pohľadávok uvedie aj uznané poradie prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou počas konkurzu sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej poradia alebo výšky. (6) Veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou proti správcovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške. (9) Rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení popretej pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom súdom považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu sa na popretú pohľadávku v konkurze neprihliada.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 6 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, právo odporovať právnemu úkonu proti prihlásenej pohľadávke alebo prihlásenému zabezpečovaciemu právu nadobudnutému na základe odporovateľného právneho úkonu môže správca uplatniť tiež tak, že prihlásenú pohľadávku alebo prihlásené zabezpečovacie právo nadobudnuté na základe odporovateľného právneho úkonu poprie čo do právneho dôvodu, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečenia zabezpečovacím právom.
Navrhovateľ sa v prejednávanej veci domáhal určenia, že ním prihlásená pohľadávka na sumu 17.031,92 € titulom nevyplatenej mzdy za roky 2010 a 2011, ktorá je v konečnom zozname pohľadávok v konkurze na majetok úpadcu zapísaná pod por. č. 127, je čo do popretej výšky 12.351,81 € zistená a vo výške 12.351,81 € je voči veriteľom úpadcu účinná. Napriek nesprávnej formulácii žalobného návrhu, kedy zistenie popretej pohľadávky je priamo zákonným dôsledkom právoplatného rozhodnutia súdu o určení popretej pohľadávky (§ 32 ods. 9 ZKR), z obsahu podanej žaloby je zrejmé, že navrhovateľ sa domáha určenia podľa ust. § 32 ods. 6 ZKR, že je voči úpadcovi veriteľom pohľadávky titulom nevyplatenej mzdy za roky 2010 a 2011 v popretej výške 12.351,81 €, prihlásenej prihláškou pohľadávky por. č. 1 zo dňa 05.01.2012 v konkurze vedenom na majetok úpadcu na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4K/2/2011, zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod č. pohľadávky 127. Zákonu zodpovedajúcim spôsobom súd následne formuloval vo výroku súdneho rozhodnutia navrhovateľom uplatnený nárok, pričom má za to, že tým nerozhodol nad rámec ani mimo rámca návrhu na začatie konania, ktorým bol v prejednávanej veci viazaný.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ si prihláškou pohľadávky por. č. 1 z 05.01.2012 prihlásil v konkurze na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4K/2/2011 pohľadávku vo výške istiny 17.031,92 € s vymedzeným právnym dôvodom vzniku nevyplatená mzda za roky 2010 a 2011. Oboznámením sa s výňatkom z konečného zoznamu pohľadávok v konkurze na majetok úpadcu, týkajúceho sa navrhovateľom prihlásenej pohľadávky, zapísanej v konečnom zozname pod č. 127 mal súd zistené, že sporná prihlásená pohľadávka navrhovateľa bola zo strany odporkyne ako správkyne úpadcu čiastočne popretá čo do výšky v sume 12.351,81 €, predstavujúcej časť mzdy vyplatenej za mesiac október 2011 s odkazom na odporovateľný právny úkon podľa ust. § 58 ods. 1 ZKR. Určenia výšky prihlásenej pohľadávky v popretom rozsahu sa navrhovateľ môže domáhať incidenčnou žalobou podľa ust. § 32 ods. 6 ZKR v znení účinnom do 31.12.2011.
Pokiaľ navrhovateľ v podanom návrhu na začatie konania uviedol, že ide o zmätočné popretie prihlásenej pohľadávky, kedy navrhovateľ popretiu formou odporovania podľa § 58 ods. 1 ZKR nerozumie a odporkyňa bližšie svoje popretie neodôvodňuje, súd s odkazom na ust. § 62 ods. 6 ZKR uvádza, že správca môže odporovať právnemu úkonu proti prihlásenej pohľadávke nadobudnutej na základe odporovateľného právneho úkonu taktiež tým spôsobom, že prihlásenú pohľadávku nadobudnutú na základe odporovateľného právneho úkonu poprie čo do právneho dôvodu, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečenia zabezpečovacím právom. V súlade s ust. § 62 ods. 6 ZKR správca v takomto prípade má možnosť odporovateľnosť uplatniť tým, že prihlásenú pohľadávku poprie čo do právneho dôvodu, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečenia zabezpečovacím právom. V prípade postupu správcu podľa ust. § 62 ods. 6 ZKR však nejde o uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu na súde. Tento postup možno považovať len za uplatnenie odporovacieho práva u povinného a teda odporovateľnosť bude uplatnená len za predpokladu, že veriteľ pohľadávky bude mať pasívnu legitimáciu a zároveň takto uplatnenú odporovateľnosť uzná. Pri popretí pohľadávky z dôvodu odporovateľnosti správca musí osobitne uviesť dôvod popretia z titulu odporovateľnosti a prípadne aj z iného právneho dôvodu (k čomu v prejednávanej veci nedošlo). Ako už bolo vyššie konštatované, pokiaľ správca uplatní právo odporovať právnemu úkonu podľa ust. § 62 ods. 6 ZKR, tento postup možno považovať len za uplatnenie odporovacieho práva u povinného a pokiaľ veriteľ takto uplatnenú odporovateľnosť neuzná, správca musí toto právo v prekluzívnej lehote uplatniť na súde, a to buď samostatnou žalobou alebo vzájomným návrhom, ak veriteľ podá určovaciu žalobu o určenie popretej pohľadávky. V súlade s uvedeným, odporkyňa ako správkyňa úpadcu uplatnila právo odporovať právnemu úkonu, na základe ktorého navrhovateľ nadobudol spornú prihlásenú pohľadávku v popretom rozsahu samostatnou žalobou v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 11Cbi/29/2012. Súd tak konštatuje, že popretie časti výšky spornej pohľadávky navrhovateľa, zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod č. pohľadávky 127 nie je zmätočné a toto zodpovedá postupu správcu podľa ust. § 62 ods. 6 ZKR.
Súd konštatuje, že v prejednávanej veci boli naplnené hmotno-právne podmienky podania incidenčnej žaloby v zmysle ust. § 32 ods. 6 ZKR a síce, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok, kedy posledným dňom lehoty na podanie incidenčnej žaloby bol 09.03.2012, pričom žaloba bola podaná na Okresnom súde Žilina dňa 06.03.2012. Žaloba bola podaná aktívne legitimovaným subjektom, a to navrhovateľom ako veriteľom popretej pohľadávky a smeruje proti pasívne legitimovanému subjektu, odporkyni ako správkyni úpadcu. Zároveň súd konštatuje, že bola naplnená dikcia ust. § 32 ods. 6 ZKR, veta za bodkočiarkou, v zmysle ktorej v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške.
Medze prieskumu pohľadávok v incidenčnom konaní o určení popretej pohľadávky podľa ust. § 32 ods. 6 ZKR sú primárne limitované dôvodom a rozsahom popretia spornej pohľadávky zo strany správcu úpadcu, uskutočneným v zákonnej lehote 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok v zmysle ust. § 32 ods. 4 ZKR. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, vo vzťahu k pohľadávke navrhovateľa prihlásenej prihláškou pohľadávky por. č. 1 zo dňa 05.01.2012 zapísanej v konečnom zozname pohľadávok pod č. pohľadávky 127 odporkyňa v postavení správkyne úpadcu v súlade s ust. § 62 ods. 6 ZKR čiastočne poprela prihlásenú pohľadávku navrhovateľa čo do výšky v sume 12.351,81 € z dôvodu, že v tejto časti má ísť o pohľadávku nadobudnutú na základe odporovateľného právneho úkonu. Zároveň správkyňa odporovateľnosť právneho úkonu uplatnila samostatnou žalobou v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 11Cbi/29/2012. Otázka neúčinnosti právneho úkonu, ktorý je právnym základom navrhovateľom prihlásenej pohľadávky, určenia výšky ktorej sa v prejednávanej veci navrhovateľ domáha, v konkurze voči veriteľom dlžníka v zmysle ust. § 57 a nasledujúce ZKR, nemôže byť v prejednávanej veci riešená ako otázka predbežná a zároveň táto bola predmetom konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 11Cbi/29/2012. Právnym účinkom odporovateľnosti právneho úkonu je právna neúčinnosť napadnutého právneho úkonu voči konkurzným veriteľom, ktorí si v konkurze prihlásili svoje pohľadávky. Vyslovenie právnej neúčinnosti napadnutého právneho úkonu v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 11Cbi/29/2012 by tak znamenalo, že pohľadávka, ktorú navrhovateľ nadobudol na základe odporovateľného právneho úkonu, sa nebude v konkurze na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4K/2/2011 uspokojovať celkom alebo v určitom rozsahu. Ak by teda v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 11Cbi/29/2012 došlo k právoplatnému vysloveniu právnej neúčinnosti právneho úkonu, na základe ktorého navrhovateľ nadobudol pohľadávku, určenia výšky ktorej sa domáha v prejednávanej veci, bolo by to dôvodom na zamietnutie návrhu navrhovateľa v prejednávanej veci. Vzhľadom na uvedené bolo konanie v prejednávanej veci prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 11Cbi/29/2012, ktoré bolo právoplatne skončené rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 22.01.2014 č.k. 11Cbi/29/2012-63, ktorým súd zamietol návrh navrhovateľky o určenie neúčinnosti voči konkurzným veriteľom v konkurze na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 4K/2/2011 dodatku k pracovnej zmluve uzatvoreného dňa 30.09.2011 medzi úpadcom ako zamestnávateľom a navrhovateľom ako zamestnancom. V konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 11Cbi/29/2012 tak bola meritórne vyriešená otázka dôvodnosti vymedzeného dôvodu popretia časti výšky navrhovateľom priznanej pohľadávky, kedy existencia odporkyňou tvrdeného dôvodu popretia, t.j. že v časti sumy 12.351,81 € ide o pohľadávku nadobudnutú na základe odporovateľného právneho úkonu podľa ust. § 58 ods. 1 ZKR, nebola v označenom konaní preukázaná. Z uvedeného dôvodu súd návrhu navrhovateľa v prejednávanej veci v celom rozsahu vyhovel.
Súd sa v prejednávanej veci nemohol zaoberať tvrdeniami odporkyne, ktoré boli prezentované cestou jej právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 01.12.2015, že dodatky k pracovnej zmluve zo dňa 01.08.1996, uzatvorené medzi úpadcom ako zamestnávateľom a navrhovateľom ako zamestnancom dňa 30.09.2011 a 31.08.2010 sú neplatnými právnymi úkonmi z dôvodu zmätočnosti (neurčitosti) a rozporu s dobrými mravmi. Uvedené tvrdenia odporkyne smerujú k napadnutiu právneho dôvodu navrhovateľom prihlásenej pohľadávky, ktorý však, ako vyplýva z konečného zoznamu pohľadávok v konkurze na majetok úpadcu č. pohľadávky 127, odporkyňa v zákonnej lehote v zmysle ust. § 32 ods. 4 ZKR nepoprela. V konečnom zozname pohľadávok je uvedený deň zistenia právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky 06.02.2012, pričom v zmysle ust. § 32 ods. 4 ZKR uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú, t.j. v pomeroch prejednávanej veci sa považuje za zistený právny dôvod spornej prihlásenej pohľadávky navrhovateľa. V tejto súvislosti súd odkazuje na odôvodnenie nálezu Ústavného súdu SR II. ÚS 409/2013-49 zo dňa 11. septembra 2014, zo záverov ktorého vyplýva: Správca je pri popretí povinný jednoznačne vyjadriť aj dôvod a rozsah popretia pohľadávky, pričom obmedzenie popretia len na určitý dôvod alebo na určitý rozsah znamená právnu fikciu uznania pohľadávky v nepopretom rozsahu. Je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní, preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze. Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne alebo v určitej časti alebo v určitom poradí). Výklad, podľa ktorého by popretie v akomkoľvek rozsahu (čo do dôvodu, výšky, vymáhateľnosti alebo poradia) automaticky aktivovalo prieskumnú právomoc súdu konajúceho v incedenčnom konaní v celom rozsahu, by znamenalo podstatné znevýhodnenie veriteľov tých pohľadávok, ktoré boli popreté čo do dôvodu alebo vymáhateľnosti. Z § 32 ods. 4, piatej vety Konkurzného zákona totiž vyplýva, že popretie pohľadávky len čo do výšky (teda čiastočné popretie jej výšky) znamená zároveň uznanie vo zvyšnej výške a popretie len čo do poradia znamená uznanie oprávnenosti pohľadávky v celej výške, len v inom poradí. Predmetom incidenčného konania v prvom prípade sa tak stáva len popretá časť pohľadávky a v druhom len otázka poradia pohľadávky, teda ostatné otázky (právny dôvod alebo vymáhateľnosť) sú z jeho kognície vylúčené, keďže v tomto rozsahu sú pohľadávky považované za uznané. Z ust. § 32 Konkurzného zákona pritom nevyplýva, že by práve len popretie čo do právneho dôvodu alebo čo vymáhateľnosti malo mať privilegované postavenie, pri ktorom by kognícia súdu konajúceho o incidenčnej žalobe mala siahať ďalej než pri ostatných nárokoch (bod 12.2 Nálezu). Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ (žalobca) uplatňovať svoju pohľadávku proti dlžníkovi (žalovanému) a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. V konkurze si veritelia uplatňujú svoje pohľadávky osobitne určeným postupom u správcu (§ 32 Konkurzného zákona), ktorému patrí ich preskúmanie a prvotné „rozhodnutie“ (vyjadrenie) o tom, či v konkurze budú alebo nebudú uspokojené. Z konštrukcie § 32 Konkurzného zákona je zrejmé, že „rozhodnutie“ (vyjadrenie) správcu o tom, že pohľadávka bude uspokojená v určitom rozsahu alebo v určitom poradí (teda uznanie prihlásenej pohľadávky) je v podstate konečné, keďže proti nemu v rámci konkurzného konania neexistuje žiaden prostriedok nápravy. Uznanie určitej pohľadávky správcom v rámci konkurzu postupom podľa § 32 ods. 4 Konkurzného zákona má teda na postavenie konkurzného veriteľa takmer totožné účinky ako keby danú pohľadávku správca uznal pred súdom konajúcim o incidenčnej žalobe. Nie je preto zrejmé, prečo by mal byť incidenčný súd povolaný nahrádzať, resp. preskúmavať úkon správcu, ktorý zákonom ustanoveným postupom urobil prejav k uznaniu pohľadávky konkurzného veriteľa, s ktorým zákon spája účinky konečného a v procesnom rámci samotného konkurzného konania nenapadnuteľného zaradenia danej pohľadávky medzi uspokojované pohľadávky (§ 32 ods. 4 a § 95 ods. 1 Konkurzného zákona) (bod 12.3 Nálezu). S odkazom na uvedené závery Ústavného súdu Slovenskej republiky súd konštatuje, že správca v konaní o incidenčnej žalobe nie je oprávnený rozširovať rozsah a dôvody popretia prihlásenej pohľadávky nad rámec rozsahu a dôvodov popretia vymedzených v zákonnej lehote 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok v zmysle ust. § 32 ods. 4 ZKR a na dôvody popretia uvedené po tejto zákonnej lehote už súd nemôže prihliadať.
Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľ ako účastník, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný, si uplatnil náhradu trov konania vo výške 246,67 € titulom trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia na základe plnej moci z 23.02.2012 58,69 € + režijný paušál 7,63 € + 20 % DPH, písomné podanie na súd vo veci samej, vyjadrenie k žalobe (ide o zrejmú nesprávnosť, kedy správne má byť uvedené žaloba z 29.02.2012) 58,69 € + režijný paušál 7,63 € + 20 % DPH a účasť na pojednávaní 01.12.2015 64,53 € + 8,39 € režijný paušál + 20 % DPH. Súd preskúmal navrhovateľom špecifikované trovy konania, pričom dospel k záveru, že tieto boli uplatnené a vyčíslené v súlade s ust. § 137 OSP a ustanoveniami § 11 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom ku dňu realizácie jednotlivých úkonov právnej služby. Náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 246,67 € je odporkyňa povinná zaplatiť v súlade s ust. § 149 ods. 1 OSP na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).