Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Cbi-29-2012.pdf
PDF · 114.9 KB
Case nature
Area
Subarea
11Cbi/29/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci navrhovateľky: Mgr. Marína Gallová, so sídlom kancelárie: Jilemnického 30, 036 01 Martin, správca úpadcu: CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., Dlhá 90, 010 09 Žilina, IČO: 31 615 422, zastúpenej: Mgr. Richard Karkó, advokát, Sad na Studničkách 1029/32, 010 01 Žilina, proti odporcovi: T. S., B.. XX.XX.XXXX, XXX XX W. XXX, zastúpený: JUDr. Václav Jaroščiak, advokát, M. Rázusa 14, 010 01 Žilina, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 330,06 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 24.05.2012 žiadala navrhovateľka určiť, že dodatok k pracovnej zmluve uzatvorený dňa 30.09.2011 medzi úpadcom ako zamestnávateľom a odporcom ako zamestnancom je voči veriteľom v konkurznom konaní neúčinný. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania. Návrh odôvodnila tým, že z titulu svojej funkcie správkyne úpadcu CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ zistila, že dňa 30.09.2011 uzatvoril úpadca s odporcom dodatok k pracovnej zmluve, v zmysle ktorého úpadca zvýšil mzdu odporcu na 1.000,- Eur z pôvodne dohodnutej minimálnej mzdy a súčasne sa zaviazal zaplatiť odporcovi zálohu na odmenu vo výške 15.000,- Eur. Odporca bol v danom čase konateľ a spoločník úpadcu, a teda sa považuje za osobu spriaznenú. Navrhovateľka má za to, že napadnutým úkonom úpadcu - zvýšením mzdy na 1.000,- Eur mesačne a dohodou o zálohovej platbe vo výške 15.000,- Eur došlo k právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia a tiež k ukracujúcemu právnemu úkonu. Navrhovateľka sa preto domáha určenia neúčinnosti tohto právneho úkonu - dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 30.09.2011.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že uplatnený nárok navrhovateľky v celom rozsahu neuznáva. Pri uzatvorení dodatku k pracovnej zmluve nie sú splnené zákonné podmienky vzniku práva odporovať tento právny úkon. Navrhovateľka v návrhu neuvádza v čom spočíva neprimeranosť protiplnenia a ukracovanie konkurzných veriteľov. Vo vyjadrení zároveň namietol, že na súde prebieha iné konanie, ktorého predmetom je určenie účinnosti, či neúčinnosti označeného právneho úkonu, a to pod sp. zn. 20Cbi/5/2012. Tento stav predstavuje prekážku konania a odporca tak navrhuje konanie zastaviť.
Uznesením č. k. 11Cbi/29/2012-39 zo dňa 07.05.2013 súd návrh odporcu na zastavenie konania zamietol.
Na nariadených pojednávaniach vykonal súd dokazovanie vypočutím právnych zástupcov účastníkov, oboznámením návrhu na začatie konania, písomného vyjadrenia odporcu, pracovnej zmluvy vrátane dodatkov, dokladov o výške mzdy odporcu a ďalších listinných dôkazov a zistil nasledovné:
Odporca uzatvoril s úpadcom dňa 01.08.1996 Pracovnú zmluvu. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú s dohodnutým druhom práce - riaditeľ firmy. Odmena bola dohodnutá podľa mzdového predpisu firmy v sadzbe 15.000,- Sk mesačne.
Dňa 31.08.2010 uzatvoril úpadca s odporcom Dodatok k Pracovnej zmluve, ktorý zmenil pracovnú zmluvu tak, že mzdové podmienky sú minimálna mzda mesačne. Zároveň bolo dohodnuté, že po ukončení kalendárneho roka sa v januári nasledujúceho roka vyplatí odmena vo výške doplatku k priemernej mzde zamestnanca za celý kalendárny rok vypočítanej za roky 2008 - 2009.
Dňa 30.09.2011 uzatvoril úpadca s odporcom Dodatok k Pracovnej zmluve, podľa ktorého sa zmluva od 01.10.2011 mení v časti mzdových podmienok na mzdu 1.000,- Eur mesačne. Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že dohodnutá odmena k pracovnej zmluve podľa dodatku z 31.08.2010 sa za rok 2011 vyplatí v októbri 2011 zálohou na odmenu vo výške 15.000,- Eur a v januári 2012 doúčtovaním odmeny podľa dodatku k pracovnej zmluve z 31.08.2010.
Okresný súd Žilina uznesením v konaní sp. zn. 4K/2/2011 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV 224/2011 dňa 23. novembra 2011.
Podľa odporcom predložených potvrdení o príjmoch fyzickej osobe zo závislej činnosti mal odporca za rok 2008 zúčtované a vyplatené príjmy zo závislej činnosti vo výške 8.467.287,- Sk a za rok 2009 vo výške 19.037,18 Eur.
Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní trval na návrhu. V tomto prípade sa jedná o odporovateľný ukracujúci právny úkon dlžníka. K tomuto úkonu došlo v čase, kedy bol úpadca v úpadku, pričom o tejto skutočnosti musel mať odporca ako konateľ vedomosť. Vyhlásením konkurzu predchádzalo iné konkurzné konanie, reštrukturalizácia a až následne bol vyhlásený konkurz. Dodatok pritom bol uzatvorený približne 2 mesiace pred vyhlásením konkurzu. Ak sa takýmto dodatkom zvyšovala mzda, tak nepochybne dochádzalo k ukráteniu veriteľov. Na základe napadnutého dodatku mala byť zvýšená mzda s účinnosťou od 01.10.2011, a to bez akéhokoľvek protiplnenia za takto zvýšenú mzdu. Odporca v konaní nepreukázal, akým spôsobom malo byť z jeho strany poskytnuté úpadcovi protiplnenie. Sú tak naplnené znaky pre odporovateľnosť právneho úkonu podľa §-u 58 ZKR a zároveň došlo k ukracujúcemu právnemu úkonu, čím v dôsledku zvýšenia mzdy a predčasného vyplatenia zálohy mali byť ukrátení veritelia. Takýto úkon je potom neúčinný.
Právny zástupca odporcu uviedol, že navrhovateľka nepreukázala, že by tento úkon smeroval k ukráteniu veriteľov, resp. že by v jeho dôsledku dochádzalo k ukracovaniu veriteľov. Predmetom návrhu je dodatok k pracovnej zmluve podpísaný dňa 30.09.2011. Správkyňa však nenamieta samotnú pracovnú zmluvu a ani dodatok zo dňa 31.08.2010. V napadnutom dodatku sa pritom upravuje len splatnosť mzdových prostriedkov s tým, že budú platené mesačne vo výške 1.000,- Eur a zároveň zálohou vo výške 15.000,- Eur s následným doúčtovaním. Podľa dodatku z roku 2010 bola dohoda, že odmena sa bude platiť vo výške minimálnej mzdy s tým, že po skončení kalendárneho roka sa v januári nasledujúceho roka vyplatí odmena vo výške doplatku k priemernej mzde, ktorú mal zamestnanec za roky 2008 až 2009. Na základe tejto dohody sa tak mal rozdiel medzi vyplácanou minimálnou mzdou a priemernou mzdou doplácať v januári 2010. Takýto mechanizmus platil aj pre rok 2011 a dodatkom zo dňa 30.09.2011 sa zmenila len splatnosť resp. forma vyplácania tejto mzdy, kedy sa zvýšila mesačná
mzda na 1.000,- Eur a dohodla sa záloha. Treba tiež posudzovať, ako sa týmto dodatkom zmenilo právne postavenie veriteľov. Ak by nebol uzatvorený dodatok, tak by došlo k odlišnej splatnosti odmeny odporcu za rok 2011. Dodatkom sa posunula splatnosť odmeny, a keďže konkurz bol vyhlásený dňa 24.11.2011, posunula sa splatnosť mzdy pred vyhlásenie konkurzu a pred vyhlásenie konkurzu sa posunula aj splatnosť zálohy vo výške 15.000,- Eur. V konaní sa tak táto pohľadávka môže uspokojovať len spolu s ostatnými ako bežná pohľadávka. Ak by tento dodatok nebol uzatvorený, tak by došlo k splatnosti mzdy až v januári 2012, teda v čase po vyhlásení konkurzu a pohľadávka by bola pohľadávkou proti podstate. Za roky 2008 až 2009 mal odporca príjem rádovo vo výškach státisícov Eur. Na základe napadnutého dodatku tak nedošlo k žiadnej zmene ročnej mzdy odporcu a nedošlo ani k zvýšeniu tejto mzdy tak, ako to tvrdí navrhovateľka. Došlo len k zmene splatnosti a výšky záloh, ktoré boli na túto ročnú mzdu poskytované. Z dokladov o mzde odporcu za roky 2008 a 2009 vyplýva priemerná mzda vo výške 150.049,81 Eur, čo je mzda, na ktorú mal odporca nárok aj v ďalšom období. V tomto prípade tak nie sú naplnené predpoklady pre posúdenie úkonu ako úkonu odporovateľného a odporca žiada návrh zamietnuť.
Keďže v tomto prípade konkurzné konanie začalo ku dňu 08.02.2011 je potrebné na úpravu práv a povinností účastníkov použiť ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011.
Podľa §-u 57 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Zb. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011 (ZKR) - právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.
Podľa odseku 2 - právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do 6 mesiacov od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.
Podľa odseku 4 - odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
Podľa §-u 58 ods. 1 ZKR - právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe poskytol dlžník alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.
Podľa §-u 58 ods. 2 ZKR - právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
Podľa odseku 3 - odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
Podľa §-u 60 ods. 1 ZKR - odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov, ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol, alebo musel byť druhej strane známy.
Podľa odseku 2 - ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strane o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
Podľa odseku 3 - odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
Podľa §-u 62 ods. 1 ZKR - právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil, alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
Podľa §-u 9 ods. 1 ZKR, spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie
a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby,
b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť,
c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b),
d) blízka osoba3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),
e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.
Podľa ods. 3, kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.
Predmetom návrhu podaného navrhovateľkou je žiadosť o určenie neúčinnosti napadnutého dodatku k pracovnej zmluve uzatvorenej medzi úpadcom a odporcom. Súd sa tak zaoberal otázkou naplnenia zákonom požadovaných predpokladov pre určenie neúčinnosti napadnutého právneho úkonu.
Ako prvou sa súd zaoberal otázkou, či zo strany navrhovateľky boli dodržané zákonom stanovené lehoty na uplatnenie tohto práva. V zmysle §-u 57 ods. 2 ZKR je potrebné právo odporovať právnemu úkonu uplatniť v lehote 6-tich mesiacov od vyhlásenia konkurzu. V tomto prípade bol konkurz vyhlásený s účinkami ku dňu 24.11.2011 a zákonom stanovená 6-mesačná lehota uplynula ku dňu 24.05.2012. V tento deň navrhovateľka podala návrh na začatie konania a preto možno konštatovať, že navrhovateľka túto zákonnú 6-mesačnú lehotu dodržala.
Navrhovateľka dodatok k pracovnej zmluve napáda jednak ako právny úkon bez primeraného protiplnenia podľa §-u 58 ZKR a zároveň ako ukracujúci úkon podľa §-u 60 ZKR. V tomto prípade sa jedná o úkon dlžníka - úpadcu voči spriaznenej osobe, nakoľko odporca bol v dotknutom čase konateľom úpadcu. Keďže sa jedná o úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, platí pre úkon napadnutý ako úkon bez primeraného protiplnenia možnosť takýto právny úkon odporovať, ak bol urobený počas 3 rokov pred začatím konkurzného konania. Ukracujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak bol urobený počas 5-tich rokov pred začatím konkurzného konania. Keďže konkurzné konanie bolo začaté ku dňu 08.02.2011 a napadnutý dodatok bol uzatvorený v mesiaci september 2011 je možné konštatovať, že táto lehota je dodržaná, nakoľko k napadnutému úkonu došlo až v čase po začatí konkurzného konania.
Ďalším predpokladom pre uplatnenie odporovateľnosti právneho úkonu je podmienka zakotvená v §-e 57 ods. 4 ZKR v zmysle ktorej je možné odporovať len tým právnym úkonom dlžníka, ktoré upracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. V konaní tak musí byť preukázané, že v čase, kedy k odporovateľným právnym úkonom došlo, existovali pohľadávky niektorého z veriteľov, ktoré takýmto odporovateľným právnym úkonom mohli byť ukrátené. Okrem toho takáto pohľadávka musí byť veriteľom v konkurznom konaní riadne prihlásená. Dôkazné bremeno preukázania splnenia tejto zákonnej podmienky pritom v celom rozsahu postihuje navrhovateľku, ktorá žiada určiť odporovateľnosť právneho úkonu. Navrhovateľka tak musí v konaní navrhnúť alebo
predložiť súdu také dôkazy, ktoré preukážu splnenie všetkých zákonom stanovených predpokladov na posúdenie napadnutého právneho úkonu ako úkonu odporovateľného. Navrhovateľka však nielenže žiadne dôkazy preukazujúce existenciu prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov z času uzatvorenia dodatku nepredložila, ale dokonca ani netvrdila, že by takéto prihlásené pohľadávky niektorého z konkurzných veriteľov existovali. Navrhovateľka pritom v konaní musí preukázať, že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si v konkurznom konaní pohľadávku prihlásil. Nie je pritom podstatné, o akú pohľadávku sa jedná a či sa jedná o pohľadávku jedného alebo viacerých veriteľov. Veriteľ však musí mať takúto prihlásenú pohľadávku v čase vykonania právneho úkonu dlžníka. Odporovateľnosti právneho úkonu dlžníka sa tak možno domáhať len vtedy, ak určitá osoba bola v čase vykonania právneho úkonu veriteľom dlžníka. Ak by takáto pohľadávka neexistovala alebo by nevznikla, nemohla byť ani ukrátená. Ak navrhovateľka existenciu takejto pohľadávky nepreukázala a dokonca ju ani netvrdí, tak možno konštatovať, že nesplnila nielen svoju dôkaznú povinnosť na preukázanie jedného zo základného predpokladov určenia odporovateľnosti napadnutého právneho úkonu, ale nesplnila ani svoju povinnosť tvrdenia. Navrhovateľka totižto ani netvrdí existenciu jedného zo základných predpokladov určenia odporovateľnosti. Preto súd konštatuje, že táto podmienka zo strany navrhovateľky v konaní preukázaná nebola.
S ohľadom na skutočnosť, že v tomto prípade sa jedná o úkony dlžníka voči spriaznenej osobe, v zmysle ustanovenia §-u 58 ods. 2 ZKR sa predpokladá, že v čase urobenia tohto úkonu v prospech spriaznenej osoby bol dlžník v úpadku. Rovnako sa v zmysle ustanovenia §-u 60 ods. 2 ZKR predpokladá úmysel dlžníka takýmto úkonom svojich veriteľov ukrátiť a zároveň vedomosť druhej strany o tomto úmysle okrem prípadu, ak by v konaní bol preukázaný opak. V konaní odporcom nebolo preukázané, že pri tomto úkone nebol daný úmysel úpadcu ako dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a rovnako odporca nepreukazoval a ani netvrdil, že by nemal vedomosť o takomto úmysle dlžníka. Preto tieto dve podmienky možno považovať v konaní za splnené a preukázané.
Spoločnou podmienkou pre označenie akéhokoľvek napadnutého úkonu ako úkonu odporovateľného, a teda v konkurznom konaní neúčinného, je preukázanie, že takýmto právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zákon síce výslovne ustanovuje ako osobitný druh odporovateľného právneho úkonu ukracujúci právny úkon v zmysle §-u 60 ZKR zároveň však platí, že podmienkou pre určenie akéhokoľvek úkonu ako úkonu odporovateľného, teda napr. aj úkonu bez primeraného protiplnenia, je preukázanie, že napadnutým právnym úkonom došlo k ukráteniu pohľadávky, ktorú si veriteľ po vyhlásení konkurzu riadne prihlásil. Preto v konaní musí byť preukázané, či dotknutým právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov.
Čo sa týka preukázania podmienky ukrátenia uspokojenia pohľadávky, táto otázka je, rovnako ako preukázanie ukrátenia konkrétnej prihlásenej pohľadávky konkurzného veriteľa, predmetom dôkazného bremena navrhovateľky. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a prípadne, aký majetok zostal dlžníka na uspokojenie prihlásených pohľadávok. V prípade právneho úkonu bez primeraného protiplnenia je táto podmienka splnená predovšetkým pri právnych úkonoch, kde osoba, s ktorou dlžník uzatvorí napadnutý právny úkon, neposkytuje dlžníkovi žiadne protiplnenie alebo poskytuje plnenie neprimerane nízke. Pri ukracujúcom právnom úkone je podmienkou len preukázanie toho, že týmto úkonom skutočne došlo k ukráteniu a že tento úkon bol urobený v úmysle dlžníka veriteľov ukrátiť. Vo všeobecnosti platí, že k ukráteniu napadnutým právnym úkonom môže dôjsť len vtedy, ak dohodnuté plnenie protistrany nie je ekvivalentnou odplatou za poskytnuté plnenie dlžníka. V prípade, ak by za plnenie dlžníka bola poskytnutá ekvivalentná protihodnota, dochádza len k zmene štruktúry majetku, keďže dlžník namiesto napr. odpredaného hmotného majetku získava finančný majetok, a nedochádza k zmenšeniu celkovej hodnoty majetku dlžníka, a teda nedochádza ani k ukráteniu veriteľov. O odporovateľnosti nemožno hovoriť ani v prípade, ak by síce napadnutým právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, avšak majetok, ktorý dlžníkovi zostal, by postačoval na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov.
Podľa názoru súd v tomto prípade navrhovateľka nepreukázala, že napadnutým dodatkom k pracovnej zmluve došlo k zmenšeniu rozsahu majetku dlžníka a tým aj k ukráteniu uspokojenia jeho veriteľov. Rovnako navrhovateľka nepreukázala a ani netvrdila, že zostávajúci majetok úpadcu nepostačuje na
uspokojenie prihlásených pohľadávok jeho veriteľov. Navrhovateľka sa obmedzila len na konštatovanie, že napadnutý dodatok k pracovnej zmluve neobsahuje žiadne protiplnenie odporcu, a teda je odporovateľným právnym úkonom. Navrhovateľka v tejto súvislosti tvrdí, že týmto dodatkom malo dôjsť k zvýšeniu mzdy na ktorú mal odporca ako zamestnanec vo vzťahu k úpadcovi ako zamestnávateľovi nárok.
Po oboznámení sa s predmetnými listinnými dôkazmi však súd konštatuje, že tvrdenie navrhovateľky o zvýšení mzdy napadnutým dodatkom neobstojí. Treba poukázať na skutočnosť, že k zmene výšky odmeny došlo na základe dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 31.08.2010, ktorý však nie je predmetom tohto konania. Týmto dodatkom sa pôvodne dohodnutá odmena vo výšky 15.000,- Sk mesačne upravila na minimálnu mzdu mesačne, avšak s tým, že zamestnancovi zároveň vzniká nárok na doplatok k priemernej mzde za kalendárny rok vypočítanej za roky 2008 až 2009. Týmto dodatkom teda bolo určené, že celková výška mzdy odporcu počnúc dňom 01.09.2010 sa bude rovnať priemernej mzde zamestnanca za rok 2008 až 2009. Podľa odporcom predložených dokladov priemerná mzda odporcu za toto obdobie zodpovedala sume 150.049,81 Eur za kalendárny rok. Keďže v pôvodnej zmluve bola odmena odporcu dohodnutá vo výške 15.000,- Sk mesačne, teda 180.000,- Sk ročne (po prepočte 5.974,91 Eur), došlo práve týmto dodatkom zo dňa 31.08.2010 ku zvýšeniu mzdy odporcu. K žiadnej zmene výšky dohodnutej mzdy odporcu však nedošlo napadnutým dodatkom zo dňa 30.09.2011. Po porovnaní obsahu týchto dodatkov súd konštatuje, že dodatkom zo dňa 30.09.2011 došlo len k úprave vyplácaných mesačných záloh na celkovú ročnú odmenu odporcu, a to na sumu 1.000,- Eur mesačne s dohodnutou jednorázovou zálohou vo výške 15.000,- Eur, ktorá mala byť vyplatená v októbri 2011. Tento dodatok však opätovne potvrdzuje, že výška mzdy odporcu bude určená podľa dodatku zo dňa 31.08.2010 s tým, že doúčtovanie podľa tohto dodatku sa vykoná v januári 2012.
Možno preto konštatovať, že navrhovateľka neuniesla svoje dôkazné bremeno a nepreukázala tvrdenie, že by napadnutým dodatkom došlo k zvýšeniu mzdy odporcu. Mzda odporcu zostala rovnaká ako v predchádzajúcom dodatku, teda určená odkazom na priemernú mzdu za roky 2008 a 2009, a napadnutým dodatkom sa zmenili len mesačné zálohy, ktoré mali byť na úhradu tejto mzdy odporcovi vyplácané. Okrem toho v konaní nebolo zo strany navrhovateľky preukázané ani to, že by prípadným vyplácaním odmeny v dohodnutej výške došlo k ukracovaniu uspokojenia pohľadávok veriteľov v tom zmysle, že navrhovateľka nepreukázala, že by sa vyplácaním dohodnutej odmeny majetok úpadcu zmenšoval. Pre posúdenie otázky, či reálne došlo k ukráteniu veriteľov je rozhodujúca skutočnosť, či v dôsledku napadnutého právneho úkonu došlo k zmenšeniu majetkovej podstaty úpadcu, čo prípadne mohlo mať za následok ukrátenie veriteľov. Navrhovateľka by v tak konaní musela tvrdiť a preukázať, že odmena ktorá bola úpadcom odporcovi vyplácaná, bola neprimerane vysoká vo vzťahu k plneniu, ktoré na základe tejto pracovnej zmluvy odporca poskytoval úpadcovi. Navrhovateľka ako nositeľka dôkazného bremena je povinná súdu navrhnúť alebo predložiť také dôkazy, ktorými preukáže, že napadnutý právny úkon spĺňa predpoklady ukracujúceho právneho úkonu, a teda, že by v jeho dôsledku došlo k zmenšeniu majetku úpadcu. Žiadne takéto dôkazy však zo strany navrhovateľky produkované neboli. Majetok úpadcu by sa mohol zmenšiť len v prípade, ak by v konaní bolo preukázané, že plnenie, na ktoré mal odporca podľa dodatku nárok, nezodpovedalo hodnote pracovnej činnosti, ktorú odporca pre úpadcu realizoval. Táto skutočnosť však v konaní zistená nebola.
Na základe uvedeného potom súd dospel k záveru, že navrhovateľka v konaní nepreukázala splnenie základnej podmienky zakotvenej v ustanovení §-u 57 ods. 4 ZKR, teda preukázanie, že napadnutým právnym úkonom dodatku k pracovnej zmluve došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok niektorého z veriteľov úpadcu. V konaní nebolo preukázané ani to, že by sa jednalo o úkon bez primeraného protiplnenia a keďže nebolo preukázané žiadne ukrátenie uspokojenia veriteľov v podobe zmenšenia majetku úpadcu, nemôže sa jednať ani o úkon, ktorý by bol odporovateľný ako ukracujúci právny úkon v zmysle ustanovenia §-u 60 ZKR. Navrhovateľka síce tvrdila, že sa jedná o úkon bez primeraného protiplnenia, keďže podľa jej názoru v dodatku nebolo dohodnuté žiadne protiplnenie odporcu, avšak žiadne dôkazy na preukázanie rozporu medzi dohodnutým plnením odporcu na jednej strane a dohodnutým plnením úpadcu na strane druhej, v konaní nepredložila. Navrhovateľka by v takomto konaní musela produkovať dôkazy preukazujúce skutočnú hodnotu protiplnenia, ktoré odporca poskytoval úpadcovi v podobe svojej pracovnej činnosti riaditeľa firmy. Po porovnaní hodnoty tohto plnenia odporcu s dohodnutou odmenou odporcu by bolo možné dospieť k záveru, či sa jedná alebo nejedná o úkon bez primeraného protiplnenia a tiež k záveru, či v dôsledku tohto úkonu mohlo alebo
nemohlo dôjsť k zmenšeniu majetku úpadcu, a teda k prípadnému ukráteniu uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov. Pre nesplnenie tejto základnej podmienky tak súd konštatuje nedôvodnosť uplatneného nároku navrhovateľky a z toho dôvodu súd návrh v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa §-u 142 ods. 1 OSP a súd priznal úspešnému odporcovi právo na ich náhradu. Tieto trovy predstavujú trovy právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Z. z., a to prevzatie a príprava, vyjadrenie k návrhu, 2-krát účasť na pojednávaní, vo výške 3 x 60,07 Eur (odmena za úkony uskutočnené v roku 2013) a 1 x 61,87 Eur (odmena za úkon uskutočnený v roku 2014) a režijný paušál vo výške 3 x 7,81 Eur za úkony uskutočnené v roku 2013 a 1 x 8,04 Eur za úkon uskutočnený v roku 2014. Ďalej právnemu zástupcovi odporcu patrí náhrada nákladov spojených s účasťou na súdnych pojednávania, a to parkovného zaplateného podľa predložených dokladov vo výške 0,80 Eur a vo výške 1,00 Eur. Spolu vrátane DPH vo výške 20% tak trovy právneho zastúpenia predstavujú čiastku 330,06 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.