Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_65C-53-2022.pdf
PDF · 122.96 KB
Case nature
Area
Subarea
65C/53/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v spore žalobkyne: Tatra Tender s. r. o., so sídlom v Bratislave, Krčméryho 16, IČO: 44 119 313, zastúpenej advokátskou kanceláriou Škubla & Partneri s. r. o., so sídlom v Bratislave, Digital Park II, Einsteinova 25, IČO: 36 861 154, proti žalovanej: CED Consulting s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 46 873 490, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom podaným Okresnému súdu Bratislava III 9. septembra 2022 a doplneným podaním z 13. septembra 2022 domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanej uložil povinnosť (i) zdržať sa zverejňovania a šírenia (a) tvrdení, že na základe vyhodnotenia žalobcom boli vylúčení uchádzači z verejného obstarávania na predmet zákazky „X. a A. - X. pri Y., X. pri D. a F. U.“ vyhláseného verejným obstarávateľom Združenie obcí - X. pri Y. - X. pri D. - F. U.; (b) tvrdení o protiprávnej činnosti žalobcu v súvislosti s verejnou zákazkou „X. a A. - X. pri Y., X. pri D. a F. U.“ vyhláseného verejným obstarávateľom Združenie obcí - X. pri Y. - X. pri D. - F. U.; a (c) tvrdení, že žalobca v prebiehajúcich verejných obstarávaniach vyhlásených verejnými obstarávateľmi, napr. Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., vypracováva tendenčné hodnotiace správy a skresľujúce a zavádzajúce posudky; (ii) zdržať sa obdobných zásahov do práva na dobrú povesť žalobkyne; (iii) do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia poslať z e-mailovej adresy a@b.c na v návrhu špecifikované e-mailové adresy písomnú e-mailovú správu v slovenskom jazyku s typom, farbou a veľkosťou písma rovnakou, ako bol napísaný nezvýraznený text v e-maile odoslanom z e-mailovej adresy a@b.c dňa 23. augusta 2022 s predmetom správy „Upovedomenie a výzva na splnenie si povinnosti“, a to s nasledovným obsahom: «Vážená spoločnosť W. W. s. r. o., dňa 23.08.2022 zaslala spoločnosť O. O. s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 46 873 490, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 100645/B, adresátom tohto e-mailu e-mail s predmetom správy „Upovedomenie a výzva na splnenie si povinnosti“. Spoločnosť CED Consulting týmto odvoláva vyjadrenia uvedené v e-maile.»; (iv) do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia poslať z e-mailovej adresy a@b.c na v návrhu špecifikované e-mailové adresy písomnú e-mailovú správu v slovenskom jazyku s typom, farbou a veľkosťou písma rovnakou, ako bol napísaný nezvýraznený text v e-maile odoslanom z e-mailovej adresy a@b.c dňa 24. augusta 2022 s predmetom správy „Upovedomenie a výzva na splnenie si povinnosti“, a to s nasledovným obsahom: «Vážená spoločnosť Tatra Tender s. r. o., dňa 24.08.2022 zaslala spoločnosť CED Consulting s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 46 873 490, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 100645/B, adresátom tohto e-mailu e-mail
s predmetom správy „Upovedomenie a výzva na splnenie si povinnosti“. Spoločnosť CED Consulting týmto odvoláva vyjadrenia uvedené v e-maile.».
1.1. V odôvodnení svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že žalovaná v e-mailoch z 23. augusta 2022 a z 24. augusta 2022 adresovaným žalobkyni, jej konateľom a zamestnancom, jej obchodným partnerom, významným verejným inštitúciám a médiám zasiahla do jej práva na ochranu dobrej povesti tým, že uviedla, že žalobkyňa „sa mala dopustiť protiprávneho konania“ (a) v súvislosti s verejným obstarávaním na predmet zákazky „X. a A. - X. pri Y., X. pri D. a F. U.“, ktoré bolo vyhlásené verejným obstarávateľom Združenie obcí - X. pri Y. - X. pri D. - F. U. a ktoré mala zastrešovať a vyhodnocovať žalobkyňa, v ktorom „mohlo s vysokou pravdepodobnosťou dôjsť ku konaniu v rozpore so zákonom, pričom nie je možné vylúčiť odplatnú činnosť a s tým aj blízko súvisiaci možný trestnoprávny rozmer, ako je napr. pravdepodobné naplnenie skutkovej podstaty trestného činu machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, či niektorého z trestných činov korupcie“, a to z dôvodu, že jediným kritériom hodnotenia ponúk mala byť výhradne cena, ale v dôsledku konania žalobkyne došlo k vylúčeniu niektorých uchádzačov a víťazom sa stal uchádzač, ktorý predložil až piatu, resp. ôsmu najnižšiu cenovú ponuku; (b) v ďalších verejných obstarávaniach, vyhlásených napr. spoločnosťou Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., v ktorých sa žalovaná „obáva“, že v nich „môže dochádzať k obdobnému, pravdepodobne už aj predpripravenému postupu (napr. vypracovanie tendenčných hodnotiacich správ, skresľujúcich a zavádzajúcich posudkov s použitím nepravdivých a navzájom nesúvisiacich, či z kontextu vytrhnutých skutočností)“, pričom „nie je možné vylúčiť, že takýto postup má za cieľ poškodiť niektorého zo súťažiteľov, prípadne niektorému z nich zadovážiť neoprávnený prospech, čím pravdepodobne dochádza k možnému ovplyvňovaniu procesu verejného obstarávania“.
1.2. Žalobkyňa je spoločnosťou poskytujúcou od roku 2008 komplexné služby v oblasti verejného obstarávania, akými sú zabezpečovanie jednotlivých úkonov pri realizácii procesu verejného obstarávania, úplný outsourcing verejného obstarávania a súvisiace doplnkové poradenské služby. Do momentu odoslania predmetných e-mailových správ nemala so žalovanou žiadny právny vzťah a žalovaná nebola ani účastníkom verejného obstarávania „X. a A. - X. pri Y., X. pri D. a F. U.“.
1.3. K verejnému obstarávaniu „X. a A. - X. pri Y., X. pri D. a F. U.“ uviedla, že bolo vyhlásené 13. marca 2020 a k zverejneniu oznámenia o jeho výsledku došlo 20. júna 2022. Prihlásilo sa doňho celkom 11 uchádzačov. 1.3.1. Na základe vyhodnotenia ponúk z hľadiska splnenia požiadaviek na predmet zákazky boli vylúčení dvaja uchádzači z dôvodu nepredloženia dokladov preukazujúcich splnenie podmienok podľa žiadosti verejného obstarávateľa. Títo uchádzači avšak proti svojmu vylúčeniu nepodali námietky. 1.3.2. Následne, v nadväznosti na realizáciu a výsledky elektronickej aukcie, ktorá sa uskutočnila 9. júna 2021, vyhodnotila komisia zriadená verejným obstarávateľom jednotlivé ponuky a rozhodla o vylúčení ďalších šiestich uchádzačov. Dôvodom ich vylúčenia bola najmä skutočnosť, že nezložili zábezpeku podľa určených podmienok alebo predložili mimoriadne nízke cenové ponuky, ktoré dostatočne nevysvetlili alebo ich vysvetlením len prehĺbili obavy a riziká verejného obstarávateľa, že v prípade akceptácie takejto ponuky by uchádzač nebol schopný dodať predmet zákazky za cenu, ktorú deklaroval. Z týchto vylúčených uchádzačov podal len jeden z nich námietky proti svojmu vylúčeniu, o ktorých bolo riadne rozhodnuté radou Úradu pre verejné obstarávanie tak, že boli zamietnuté. Ostatní vylúčení uchádzači námietky proti svojmu vylúčeniu nepodali. 1.3.3. Napokon zákonnosť priebehu tohto verejného obstarávania bola tiež predmetom kontroly zo strany sprostredkovateľského orgánu - Slovenskej agentúry životného prostredia (keďže predmetná zákazka bola financovaná z nenávratného finančného príspevku), ktorá uviedla že nezistila žiadne porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, vrátane legislatívy Slovenskej republiky a Európskej únie, ktoré by mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.
1.4. Žalovanou uvedené tvrdenia v predmetných e-mailových správach považuje žalobkyňa za nepravdivé a vybočujúce z rámca prípustnej kritiky. 1.4.1. V uvedenom verejnom obstarávaní žalobkyňa vystupovala ako subjekt, ktorý nemal právo hodnotiť ponuky, a preto nie je ani nemôže byť pravdou, že na základe jej zhodnotenia došlo k vylúčeniu niektorých uchádzačov z tohto verejného obstarávania. 1.4.2. Ďalej uviedla, že je potrebné rozlišovať medzi kritériami na vyhodnotenie ponúk a podmienkami účasti na verejnom obstarávaní. V danom prípade kritériom na vyhodnotenie ponúk bola cena, avšak
toto kritérium možno uplatniť (aktivovať) len vo vzťahu k tým uchádzačom, ktorí splnili podmienky samotnej účasti na verejnom obstarávaní. Z tohto verejného obstarávania síce bolo vylúčených osem uchádzačov, avšak len jeden z nich podal námietky ako zákonom predpokladaný prostriedok na ochranu proti vylúčeniu z verejného obstarávania, pričom aj o týchto jeho námietkach bolo zákonným spôsobom rozhodnuté. Z troch zostávajúcich uchádzačov verejného obstarávania, ktorí splnili všetky podmienky účasti, bol v súlade s kritériom vyhodnotenia ponúk vybraný uchádzač s najnižšou cenovou ponukou. Z tohto dôvodu je preto tvrdenie žalovanej, že víťazom verejného obstarávania sa stal uchádzač s piatou resp. ôsmou najnižšou cenovou ponukou, nepravdivé, a preto z toho vyplývajúce tvrdenia o podozreniach zo spáchania trestných činov machinácie pri verejnom obstarávaní alebo korupcie sú bez akéhokoľvek pravdivého skutkového základu. 1.4.3. Rovnako bez akéhokoľvek pravdivého skutkového základu sú - podľa jej názoru - aj tvrdenia žalovanej o ovplyvňovaní iných verejných obstarávaní zo strany žalobkyne. Tieto podozrenia sú nepreukázané a bezdôvodné. 1.4.4. Zo strany žalovanej tak ide o jej vlastné neoverené a ničím nepodložené závery, ktoré nie je oprávnená šíriť formou podozrení alebo skutkových tvrdení verejne a o to viac, pokiaľ ide o závažnú trestnú činnosť. Uvedením zamestnancov a klientov žalobkyne do omylu ohľadom údajného protiprávneho konania žalobkyne žalovaná spôsobila žalobkyni ujmu na jej dobrej povesti a takisto ohrozila jej samotnú podnikateľskú činnosť, pretože protiprávna činnosť pri poskytovaní služieb v oblasti verejného obstarávania čo i len v rovine podozrenia môže vyvolať zneistenie a obavu klientov o spoluprácu so žalobkyňou a o jej odbornosť, serióznosť a bezúhonnosť. Zverejnenie a cielené šírenie tvrdení či indícií o údajnom nelegálnom konaní žalobkyne bez akýchkoľvek vecných a časových súvislostí je zjavné prekročenie hraníc slobody prejavu, ktoré v demokratickej spoločnosti a podnikateľskom prostredí nemožno tolerovať.
1.5. Žalobkyňa má za to, že sú splnené všetky zákonné predpoklady pre vyhovenie jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa jej názoru v danom prípade došlo k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti žalobkyne e-mailovými správami žalovanej z 23. a 24. augusta 2022 a je tu potrebná neodkladná úprava pomer strán, pretože vzhľadom na okolnosti prípadu a správanie žalovanej je nepochybné, že žalovaná je pripravená pokračovať v ofenzíve proti žalobkyni šírením ďalších nepodložených obvinení o jej protiprávnom konaní, tak ako to vyplýva z jej mailu z 25. augusta 2022, ktorý je odpoveďou na predžalobnú výzvu právnej zástupkyne žalobkyne z 24. augusta 2022. Žalovaná nie je privilegovaným nositeľom slobody prejavu a žalobkyňa nie je politikom či verejným činiteľom, ktorý by mal znášať väčšiu mieru kritiky. Žalobkyni tak šírením konštatovaní predmetného charakteru hrozí závažná reputačná a ekonomická ujma s neodstrániteľnými následkami, a preto musí jej právo na ochranu dobrej povesti prevážiť nad právom žalovanej na slobodu prejavu, ktorým sa ju snaží zdiskreditovať v podnikateľskom aj verejnom prostredí. Odstránením zdroja zásahu a jeho účinkov a zamedzením ďalších zásahov tak možno dosiahnuť efektívnu a výslednú úpravu pomerov medzi stranami.
2. Súd sa v konaní oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi založenými v spise, a to výpismi z obchodného registra týkajúcich sa žalobkyne a žalovanej; e-mailovými správami žalovanej z 23. a 24. augusta 2022; predžalobnou výzvou žalobkyne adresovanou žalovanej 24. augusta 2022; e- mailovou správou žalovanej z 25. augusta 2022 na predžalobnú výzvu žalobkyne; oznámením o vyhlásení verejného obstarávania z 13. marca 2020; oznámením o výsledku verejného obstarávania z 20. júna 2022; zápisnicou z vyhodnotenia podmienok účasti a požiadaviek na predmet zákazky pred elektronickou aukciou z 1. júna 2021; zápisnicou z úplného vyhodnotenia ponúk po elektronickej aukcii z 30. marca 2022; správou Slovenskej agentúry životného prostredia z 1. júna 2022 o výsledku kontroly predmetného verejného obstarávania; e-mailovou správou žalovanej z 12. septembra 2022; upovedomením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senci z 5. septembra 2022 o odovzdaní veci pre podozrenie z trestného činu machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti na Národnú kriminálnu agentúru, ako aj ďalším obsahom spisu.
3.1. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 3.2. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 3.3. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
4.1. Neodkladné opatrenie možno v zmysle § 325 ods. 1 CSP nariadiť iba z dvoch dôvodov, a to z dôvodu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo z dôvodu, ak je obava z ohrozenia výkonu exekúcie. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žiada bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, je existencia potreby úpravy pomerov medzi stranami a naliehavosť situácie vyžadujúca si ich úpravu, teda že bez okamžitej úpravy týchto pomerov prostredníctvom súdneho zásahu by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené alebo porušené. 4.2. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať na nariadení neodkladného opatrenia právny záujem. To znamená, že musí na základe právne významných skutočností (a nie napr. na základe morálnych záujmov) osvedčiť, že pomery medzi stranami si vyžadujú úpravu a že táto úprava je bezodkladne potrebná, t. j. že medzi stranami nastal taký stav vzťahov, ktorý neznesie odklad. 4.3. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rovnako relevantné, či ním možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti neodkladného opatrenia) a či jeho právne účinky neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah tak, že by malo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov (princíp proporcionality neodkladného opatrenia).
5.1. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa v zásade nevykonáva dokazovanie, ale súd o ňom rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu a vyjadrenia strán (porov. § 329 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (resp. pre účely nariadenia neodkladného opatrenia osvedčovacia povinnosť) však aj v tomto type konania zaťažuje navrhovateľa (čl. 8 CSP). To znamená, že navrhovateľ je procesne povinný tvrdiť a osvedčiť, že sú splnené všetky zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, inak nemôže byť úspešný a jeho návrh bude súdom zamietnutý. 5.2. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Pri neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. Z hľadiska skutkového stavu je preto nevyhnutný taký stupeň spoľahlivého osvedčenia (spravdepodobnenia) základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. 5.3. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (porov. § 329 ods. 2 CSP).
6. V prejednávanej veci súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu predloženými dôkazmi síce mal osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami (t. j. žalovaná rozšírila o žalobkyni formou rozposlania e-mailov vybraným adresátom výroky s takým obsahom, ktoré sa javia ako difamujúce, a teda objektívne spôsobilé zasiahnuť do jej práva na ochranu dobrej povesti), avšak žalobkyni sa podľa názoru súdu nepodarilo dostatočne spoľahlivo osvedčiť existenciu potreby vyžadujúcej si bezodkladnú úpravu pomerov medzi ňou a žalovanou.
7.1. Podľa § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch. 7.2. Podľa § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby. 7.3. Podľa čl. 26 ods. 1 a 2 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. 7.4. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. 7.5. Podľa čl. 10 ods. 1 prvej a druhej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (uverejneného oznámením Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.) každý má právo na
slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. 7.6. Podľa čl. 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti a zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré stanovuje zákon, a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo verejnej bezpečnosti, na predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochranu zdravia alebo morálky, ochranu povesti alebo práv iných, zabránenia úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.
8.1. Právnym predpokladom poskytnutia ochrany v zmysle § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka je neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a skutočnosť, že takýto zásah je objektívne spôsobilý ujmu na dobrej povesti vyvolať. K porušeniu práva na dobrú povesť môže dôjsť slovom, písmom, obrazom i akýmkoľvek iným konaním difamujúcej (zneucťujúcej, znevažujúcej, dehonestujúcej, diskreditačnej) povahy. Ak k takémuto porušeniu malo dôjsť písmom (písomne), treba pri skúmaní primeranosti konkrétneho výroku v prvom rade odlíšiť, či ide o skutkové tvrdenie alebo o hodnotiaci úsudok (kritiku), pretože podmienky kladené na prípustnosť každej z týchto kategórií sa líšia. 8.2. Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce práva právnickej osoby chránené v zmysle § 19b ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Môže ním byť však aj kritika, ak presiahla rámec oprávnenej kritiky. Občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby je založená na objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa popri neoprávnenosti zásahu aj zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu. Ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu sa zbaví (tzn. na ňom je povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť, bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno) hrozby občianskoprávnej sankcie, len ak preukáže, že tieto jeho tvrdenia sú pravdivé (tzv. dôkaz pravdy). Od skutkových tvrdení je však potrebné odlišovať hodnotiace úsudky; existenciu faktov možno preukázať, zatiaľ čo otázka pravdivosti hodnotiacich úsudkov nepripúšťa dôkazy. Hoci hodnotiaci úsudok vzhľadom na svoj subjektívny charakter vylučuje dôkaz pravdy, musí vychádzať z dostatočného faktického základu. 8.3. Samotné uverejnenie nepravdivého údaja, dotýkajúce sa dobrej povesti právnickej osoby, zakladá spravidla neoprávnený zásah do takejto dobrej povesti. Na druhej strane každé zverejnenie nepravdivého údaja nemusí automaticky znamenať neoprávnený zásah; takýto zásah je daný len vtedy, ak presiahol určitú prípustnú intenzitu do takej miery, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať.
9.1. Sloboda prejavu vo všetkých štátoch vybudovaných na demokratických princípoch predstavuje jeden zo základných pilierov demokracie a uplatňuje sa nielen voči informáciám a myšlienkam, ktoré sú prijímané priaznivo, resp. sú pokladané za neškodné či neutrálne, ale aj voči tým, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát či časť obyvateľstva. To je dané požiadavkami pluralizmu, znášanlivosti a otvorenosti, bez ktorých nemožno hovoriť o demokratickej spoločnosti (porov. Handyside v. Spojené kráľovstvo, sťažnosť č. 5493/72). 9.2. Z obsahu limitačnej klauzuly v čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd explicitne vyplýva, že ktokoľvek, kto vykonáva slobodu prejavu, má aj určité povinnosti a nesie určitú zodpovednosť, v rámci ktorých nesmie prekročiť isté hranice stanovené v záujme bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochrany práv a slobôd iných (vrátane dobrej povesti právnických osôb) a ostatných tu vymedzených relevantných sociálnych potrieb. Takto prezentované výnimky ohraničujúce slobodu prejavu si však vyžadujú úzku interpretáciu, kde potreba obmedzenia slobody prejavu musí byť preukázaná presvedčivým spôsobom, a to vzhľadom na význam tejto slobody garantujúcej ducha tolerancie demokratickej spoločnosti. 9.3. Judikatúra najvyšších súdnych autorít, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, sa v prípadoch kolízie práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby (resp. ochranu osobnosti fyzickej osoby) s právom na slobodu prejavu vyznačuje rôznorodosťou, kde každý prípad je jedinečný, a preto nie je možné z nej vyvodiť všeobecné pravidlá a zotrvať v určitých striktných hraniciach. Ale práve naopak, každý konkrétny prípad si vyžaduje diferencovaný postup, náležité posúdenie individuálnych skutkových okolností tohto konkrétneho prípadu a následné starostlivé vyváženie uvedených vzájomne protichodných ústavných garancií. 9.4. Napriek spomenutej rôznorodosti rozhodovacej praxe existuje v oblasti difamačných sporov niekoľko základných orientačných kritérií, ktorých systematickým posúdením možno uzavrieť, či bude daná prednosť ochrane slobody prejavu (vrátane práva šíriť informácie) alebo ochrane dobrej povesti. Rozhodujúcou otázkou pri posudzovaní akceptovateľnosti stretu slobody prejavu s právom na ochranu
dobrej povesti je otázka primeranosti a na jej riešenie sa využíva test proporcionality založený na hľadaní odpovedí na otázky „kto?“, „o kom?“, „čo?“, „kde?“, „kedy?“ a „ako?“ v danom prípade „hovoril“, resp. uverejnil informáciu (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 492/2012).
10. V relácii na rozhodovaný spor, zo skutkových tvrdení žalobkyne a predložených listinných dôkazov možno považovať za osvedčenú danosť hmotnoprávneho nároku žalobkyne a jej právny záujem na nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia. 10.1. E-mailové správy z 23. a 24. augusta 2022 (ktoré však sú obsahovo totožné, t. j. nejde o dve rôzne správy) sú podľa názoru súdu objektívne spôsobilé privodiť ujmu na dobrej povesti žalobkyne, pretože podľa svojho obsahu opisujú konanie žalobkyne v súvislosti s verejným obstarávaním na predmet zákazky „X. a A. - X. pri Y., X. pri D. a F. U.“ ako konanie nekalé a protiprávne, obviňujú ju z podozrenia zo spáchania závažných trestných činov machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe a niektorého z trestných činov korupcie a zároveň vyjadrujú obavu z možného opakovania (recidívy) takéhoto konania v prospech spriazneného súťažiteľa a na škodu ostatných súťažiteľov. Žalovaná pritom nebola účastníkom predmetného verejného obstarávania, nebola účastníkom ani žiadneho iného verejného obstarávania, na realizácii ktorého by sa podieľala žalobkyňa, služby v oblasti verejného obstarávania nemá uvedené ako predmet svojej činnosti v obchodnom registri a takisto nie je ani investigatívnym či iným privilegovaným subjektom požívajúcim zvýšenú ochranu slobody prejavu (a žalobkyňa ako súkromná obchodná spoločnosť poskytujúca služby v oblasti verejného obstarávania nie je takým subjektom, ktorého povinnosťou by bolo väčšiu mieru kritiky znášať). 10.2. Z listinných dôkazov (zápisnice z vyhodnotenia podmienok účasti a požiadaviek na predmet zákazky pred elektronickou aukciou z 1. júna 2021, zápisnice z úplného vyhodnotenia ponúk po elektronickej aukcii z 30. marca 2022 a správy Slovenskej agentúry životného prostredia o finančnej kontrole predmetného verejného obstarávania z 1. júna 2022) možno považovať za osvedčené, že priebeh a postup pri uvedenom verejnom obstarávaní nenasvedčuje, že by zo strany žalobkyne došlo ku konaniu v rozpore so zákonom a ani že by sa víťazom stal uchádzač s piatou, resp. až ôsmou najnižšou cenovou ponukou. V kontexte týchto listinných dôkazov možno predbežne uzavrieť, že tieto tvrdenia žalovanej nie sú pravdivé, lebo pred samotným vyhodnotením ponúk došlo k právoplatnému vylúčeniu ôsmich uchádzačov a samotného vyhodnotenia sa tak zúčastnili z pôvodných jedenástich uchádzačov len traja uchádzači (a nie deviati, ako žalobkyňa nesprávne tvrdí v predmetných e- mailových správach - pozn. súdu), čo teda - z logiky veci - znamená, že nemohol vyhrať piaty, resp. až ôsmy uchádzač s najnižšou cenovou ponukou. Z vylúčených uchádzačov len jeden využil zákonný prostriedok na ochranu pred vylúčením z verejného obstarávania a na preskúmanie postupu, ktorý tomu predchádzal, a tým je podanie námietok. O týchto jeho námietkach bolo v riadnom a zákonom predpokladanom revíznom konaní rozhodnuté príslušným orgánom Úradu pre verejné obstarávanie tak, že boli ako neopodstatnené zamietnuté. Ostatní siedmi vylúčení uchádzači toto svoje vylúčenie z predmetného verejného obstarávania sami akceptovali a stotožnili sa s ním, pretože námietky proti nemu nepodali. Za takejto situácie sa preto javí ako nepravdivé tvrdenie žalovanej, že vyhral uchádzač s piatou či až ôsmou najnižšou cenovou ponukou, pretože s ohľadom na procesnú pasivitu vylúčených uchádzačov boli vyhodnocované len tri ponuky a uspel uchádzač s tou ponukou, ktorá bola z týchto troch vyhodnocovaných ponúk cenovou najnižšia. Navyše, k riadnemu zverejneniu oznámenia o výsledku tohto verejného obstarávania došlo (už) 20. júna 2022 vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie č. 140/2022. Žalovaná teda mala dostatočný časový priestor overiť si, porovnať a náležite vyhodnotiť, či sa - ako vo svojich e-mailových správach z 23. a 24. augusta 2022 uvádza - „verejne dostupné informácie ako aj informácie sprostredkované našej spoločnosti“ skutočne zhodujú s oficiálne uverejnenými výsledkami z predmetného verejného obstarávania. 10.3. So zreteľom na uvedené súd uzatvára, že skutkové tvrdenia žalovanej v uvedených e-mailových správach z 23. a 24. augusta 2022 možno predbežne (t. j. pre účely konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako konania zjednodušeného a zrýchleného, v ktorom sa nezisťuje úplný skutkový stav) vyhodnotiť za klamlivé a nezodpovedajúce skutočnému stavu a ďalšie z toho prameniace hodnotiace úsudky a podozrenia z machinácií či iného nekalého alebo nelegálneho konania v súvislosti s inými verejnými obstarávaniami za úsudky bez akéhokoľvek vecne podloženého a overeného pravdivého skutkového základu.
11. Súd v ďalšom zameral svoj prieskum na splnenie ďalších zákonných predpokladov pre to, aby mohol vyhovieť podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Dospel pritom k záveru, že nie je splnená podmienka bezodkladnosti v zmysle § 325 ods. 1 CSP. Zo skutkových tvrdení žalobkyne a ňou predložených listinných dôkazov súd totižto nemal osvedčenú existenciu potreby vyžadujúcej si
bezodkladnú úpravu pomerov medzi ňou a žalovanou, t. j. že medzi sporovými stranami nastal taký stav právnych a faktických vzťahov, ktorý by si bezpodmienečne vyžadoval rýchly zásah súdu a poskytnutie súdnej ochrany formou neodkladného opatrenia.
12. Ako vyplýva zo samotného charakteru a účelu neodkladného opatrenia ako právneho inštitútu, ide o opatrenie výnimočného charakteru, ktoré možno nariadiť len vtedy, ak medzi stranami nastane taký stav právnych a faktických vzťahov, ktorý nevyhnutne vyžaduje rýchly zásah súdu, ktorý neznesie odklad. Chýbajúce osvedčenie bezprostredne hroziacej konkrétnej ujmy (t. j. bezprostrednej a reálnej hrozby ohrozenia alebo porušenia konkrétneho práva navrhovateľa neodkladného opatrenia) nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z hľadiska skutkového stavu je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Neodkladné opatrenie teda nemožno vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez toho, aby sa osvedčované skutočnosti so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javili ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné.
13. V prejednávanej veci k zásahu do práva žalobkyne na ochranu jej dobrej povesti šírením difamujúcich informácií zo strany žalovanej došlo formou odoslania e-mailovej správy 23. a 24 augusta 2002 vybraným adresátom, a to zamestnancom a konateľom žalobkyne, niektorým jej obchodným partnerom (klientom), niektorým štátnym a samosprávnym orgánom a médiám. Táto e-mailová správa sa ale nestala všeobecne verejne prístupná (pretože bola odoslaná len vybraným subjektom do ich vlastných e-mailových schránok, ku ktorým iní užívatelia nemajú prístup) a nejde ani o trváci zásah, ktorý by bol permanentne až doposiaľ udržiavaný (napr. neustále zverejneným statusom na sociálnych sieťach, tlačovou správou v novinách či príspevkom na webe dostupným každému užívateľovi alebo čitateľovi). V danom prípade žalovaná síce odoslala predmetné difamujúce informácie aj niektorým médiám za účelom ich zverejnenia, avšak ich všeobecná verejná dostupnosť (t. j. skutočné zverejnenie médiami) zo strany žalobkyne ako navrhovateľky neodkladného opatrenia už preukázaná nebola. A obdobne aj ujma, ktorá žalobkyni - ako sa súdu predbežne javí - vznikla, sa už postupom času neznásobuje, a to vzhľadom na osobitný charakter a technické špecifiká e-mailovej komunikácie, pretože difamujúcu e-mailovú správu si adresát síce prečíta (čím dochádza k vzniku ujmy), avšak táto správa sa ďalej sama od seba voľne nešíri ani automaticky neopakuje. V danom prípade sa teda prípadným vyhovením podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nezabráni ďalšiemu zhoršovaniu právneho postavenia žalobkyne (ktoré už nastalo a ďalej sa neprehlbuje), a to až do takej miery, že sa jej viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Napokon, ani sama žalobkyňa sa svojím návrhom nedomáha zamedzenia (zdržania sa, zakázania) aktuálne pretrvávajúceho protiprávneho útoku (zásahu) na jej dobrú povesť a ustavične narastajúcej ujmy, ale odstránenia síce už vzniknutého, ale ďalej sa nerozširujúceho protiprávneho následku, a to jeho reparácie v podobe odvolania uvedených nepravdivých informácií.
14.1. Rovnako v konaní nebol dostatočne osvedčený ani zámer žalovanej pokračovať v zverejňovaní totožných alebo obdobných žalobkyňu difamujúcich informáciách. Takáto skutočnosť nevyplýva z predmetných e-mailových správ z 23. a 24. augusta 2022 ani z e-mailovej odpovede žalovanej z 25. augusta 2022 na predžalobnú výzvu bývalej právnej zástupkyne žalobkyne. V nich žalovaná „len“ vyjadruje obavu z pokračovania v protiprávnom konaní žalobkyne pri verejných obstarávaniach a vyzýva ich adresátov na oznámenie skutočností významných pre trestné konanie orgánom činným v trestnom konaní, prípadne aby apelovali na splnenie tejto oznamovacej povinnosti aj u iných osôb, u ktorých je možné takúto povinnosť predpokladať; a v odpovedi na predžalobnú výzvu uvádza, že nepovažuje za opodstatnený žiadny dôvod, pre ktorý by sa mala žalobkyni ospravedlniť alebo ktorý by jej bránil v ďalšom poskytovaní relevantných informácií orgánom činným v trestnom konaní. Tieto správy avšak bez ďalšieho nepreukazujú, že by fakticky došlo alebo reálne hrozilo ďalšie šírenie totožných alebo obdobných difamujúcich informácií zo strany žalovanej akýmkoľvek iným osobám než orgánom činným v trestnom konaní. 14.2. Podaním trestného oznámenia a odovzdaním veci na vyšetrovanie Národnej kriminálnej agentúre sa skôr javí ako pravdepodobnejšie, že ofenzíva ohľadom predmetnej záležitosti zo strany žalovanej voči žalobkyni nateraz skončila a ďalšie vyšetrovanie (a teda skúmanie pravdivosti ňou uvádzaných tvrdení) bude vedené zo strany orgánov činných v trestnom konaní. E-mailová správa žalovanej z 12. septembra 2022 odoslaná tým istým adresátom ako jej predošlé e-mailové správy z 23. a 24. augusta 2022 už neobsahuje nové difamujúce tvrdenia či úsudky, ale „len“ oznamuje o podanom trestnom oznámení a
začatí vyšetrovania a opätovne vyzýva na spoluprácu s príslušnými orgánmi činnými v trestnom konaní. Táto správa avšak s výnimkou pripomenutia celej tejto záležitosti už ale nespôsobuje ďalší zásah do ochrany dobrej povesti žalobkyne šírením nových difamujúcich informácií ani ďalšiu ujmu odlišnú od tej, ktorá po odoslaní e-mailových správ z 23. a 24. augusta 2022 už vznikla.
15.1. Konkludujúc uvedené, žalobkyňa ako navrhovateľka neodkladného opatrenia neosvedčila potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. Z toho potom vyplýva, že v rozhodovanej veci neboli splnené všetky zákonom vyžadované podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto súd jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako neopodstatnený zamietol (§ 328 ods. 1 in fine CSP). 15.2. Splnenie ostatných kumulatívnych zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia už nebolo potrebné skúmať, pretože - so zreteľom na vyššie uvedené - nemohli privodiť iné rozhodnutie vo veci.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP v spojení § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná mala v konaní plný procesný úspech, preto jej proti neúspešnej žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd však v súlade so zásadou procesnej ekonómie v zmysle čl. 17 CSP náhradu trov konania žalovanej nepriznal (R 72/2018), pretože z obsahu spisu vyplýva, že jej v tomto konaní žiadne trovy súdneho konania ani právneho zastúpenia nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.