Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Co-727-2014.pdf
PDF · 133.43 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/727/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členov senátu: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Gabriela Brišková v právnej veci navrhovateľov: I./ K. N., nar. XX.X.XXXX, bytom P., S. XXX, II./ N. N., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX a III./ mal. P. N., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX, všetci zastúpení M. N., nar. X.X.XXXX, bytom Q. XXX a zároveň zastúpení advokátkou: JUDr. Alena Korpášová, Advokátska kancelária so sídlom Piešťany, Rázusova 11, proti odporkyni: Mgr. F. I., nar. XX.X.XXXX, bytom K., N. XXXX/X, zastúpená advokátom: Mgr. Radovan Ulehla, Advokátska kancelária so sídlom Piešťany, Winterova 62, o určenie spoluvlastníckeho práva, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Piešťany, č. k. 6C/213/2008 - 409 zo dňa 10. septembra 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa s a p o t v r d z u j e .
Odporkyni sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd návrh navrhovateľov zamietol. O trovách rozhodol tak, že navrhovatelia v I., II. a III. rade sú povinní zaplatiť odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia v sume 415,40 eur k rukám právneho zástupcu odporkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pôvodný navrhovateľ neb. H. N. podal na Okresný súd Košice 1 dňa 5. 4. 2006 návrh, ktorým sa domáhal proti odporkyni vrátenia daru, a to jednej polovice podielového spoluvlastníctva na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území K., parc. č. 8376 o výmere 469 m2 - zastavané plochy a nádvoria, dom so súpisným číslom XXXX zapísaný v LV č. XXXX s odôvodnením, že potom ako odporkyni daroval svoj spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti, bolo ich spolužitie narušené v dôsledku návratu syna odporkyne z väzby, ktorý sa k nim prisťahoval aj spolu s priateľkou a maloletým synom, čím nastali roztržky a 23.12.2005 ho vyhodili z rodičovského domu, čo zopakovali aj vo februári 2006 pri jeho pokuse vrátiť sa domov. V dôsledku takéhoto zaobchádzania žiadal zrušiť darovaciu zmluvu. Zároveň sa domáhal i náhrady trov konania. Okresný súd Trnava uznesením č. 18C/75/2006 - 75 zo dňa 26.9.2007 pripustil zmenu návrhu. Dňa 12.10.2010 doručil pôvodný navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu Okresnému súdu Piešťany návrh na pripustenie zmeny petitu, ktorým žiadal, aby súd určil, že darovacia zmluva zo dňa 27.7.2004 uzavretá medzi ním a odporkyňou ako obdarovanou je neplatná. Ďalej sa domáhal určenia, že navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a odporkyňa je povinná vypratať spoluvlastnícky podiel 1/2 na spornej nehnuteľnosti a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V priebehu konania dňa XX.X.XXXX pôvodný navrhovateľ H. N. zomrel a do jeho práv vstúpili dedičia zo zákona, jeho deti, ktorí podaním doručeným súdu dňa 5.10.2012 žiadali, aby súd určil, že darovacia zmluva zo dňa 27.7.2004 uzavretá medzi pôvodným navrhovateľom a odporkyňou je absolútne neplatná od samého začiatku a aby odporkyňa uvoľnila predmetnú nehnuteľnosť. V podaní zo dňa 9.8.2013, ktoré bolo súdu doručené dňa 14.8.2013 sa
navrhovatelia v I. až III. rade domáhali pripustenia zmeny petitu a to tak, že žiadali, aby súd určil, že darovacia zmluva zo dňa 27.7.2004 je neplatná a odporkyňa je povinná vysťahovať sa z predmetnej nehnuteľnosti do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. O tejto zmene návrhu Okresný súd Piešťany rozhodol Uznesením č. 6C/213/2008 - 348 zo dňa 3.9.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.9.2013. Na pojednávaní konanom dňa 18.6.2014 požiadali navrhovatelia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne o zmenu návrhu a žiadali, aby súd určil, že navrhovateľ neb. H. N. je podielovým spoluvlastníkom vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 pozemku parc. č. 8376 vo výmere 469 m2- zastavané plochy a nádvoria a domu súp. č. XXXX postavenom na pozemku parc. č. 8376 - druh stavby 510, vedené Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor pre katastrálne územie Piešťany na LV č. XXXX. O tejto zmene návrhu súd rozhodol uznesením na pojednávaní dňa 18.6.2014 za prítomnosti všetkých účastníkov konania. Právna zástupkyňa navrhovateľov zmenu návrhu odôvodnila tým, že výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania nemôžu byť podkladom pre iný návrh, ako určenie vlastníckeho práva a poukázala, že vykonané dokazovanie nie je spôsobilé na zmenu petitu návrhu tak, aby súd určil vlastnícke právo navrhovateľom v I. až III. rade, pretože darovacia zmluva zo dňa 27.7.2004 je postihnutá absolútnou neplatnosťou a tento právny úkon tak nemal za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú, a platí naďalej stav pred neplatným právnym úkonom, teda, že pôvodný navrhovateľ je neustále podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a jeho úmrtie nič nemôže meniť na danom stave. Naliehavý právny záujem navrhovateľov na určovacej žalobe vidí v tom, že pokiaľ by neprebehlo toto konanie, nebolo by možné majetok, ktorý nebohý pôvodný navrhovateľ zanechal predediť a súčasní navrhovatelia by nenadobudli v rámci dedičského konania tento jeho majetok. Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Pôvodný navrhovateľ sa domáhal určenia svojho vlastníckeho práva v jednej polovici na nehnuteľnosti, ktorú na základe darovacej zmluvy zo dňa 27.7.2004 daroval odporkyni. Po rozsiahlom dokazovaní v priebehu konania navrhovateľ zomrel a došlo tak k zániku jeho subjektivity. Podľa § 7 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Udalosťou, ktorá spôsobuje zánik subjektivity fyzickej osoby je jej smrť. Za života jej spôsobilosť na práva a povinnosti nemôže zaniknúť. Smrťou fyzickej osoby dochádza k prechodu prevažnej väčšiny práv a povinností na dedičov poručiteľa, ktorí sa považujú za právnych nástupcov zomrelej osoby. Do práv pôvodného navrhovateľa teda vstúpili jeho nástupcovia (deti), navrhovatelia v I. až III. rade, ktorí sa domáhali toho istého určenia ako pôvodný navrhovateľ, ktorý už však v čase rozhodovania neexistoval, nakoľko v dôsledku smrti stratil právnu subjektivitu. Napriek skutočnosti, že sa jedná o reštančnú vec a bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, súd sa meritom veci nezaoberal, nakoľko bolo potrebné v prvom rade vyriešiť otázku správnej formulácie petitu návrhu. Podľa názoru súdu nemožno určiť, že už nebohý navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti. Aj keď by bolo takéto rozhodnutie podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností, nemalo by všeobecnú záväznosť (z odôvodnenia Uznesenia NS SR č. 3M Cdo 9/2005). Poukazujúc na uvedené bolo potrebné návrh navrhovateľov bez ďalšieho zamietnuť. Trovy právneho zastúpenia odporkyne jej právny zástupca vyčíslil v zákonnej lehote najskôr v sume 415,40 eur, keď hodnotu jedného úkonu právnej služby vyčíslil na sumu 60,07 eur v roku 2013 a v roku 2014 na sumu 61,87 eur. Neskôr právny zástupca odporkyne vyčíslil trovy právneho zastúpenia v sume 3.563,12 eur, s odôvodnením, že vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré pri pôvodnom vyúčtovaní trov neboli známe. Poukázal na písomné vyjadrenie navrhovateľov zo dňa 28.08.2014 na strane 9, kde uvádzajú hodnotu spoluvlastníckeho podielu 80.000 eur, s ktorou sa plne stotožňuje a na základe tejto hodnoty veci vypočítal hodnotu jedného úkonu právnej služby 585,89 eur. Právny zástupca odporkyne si vyúčtoval trovy za 6 úkonov právnej služby, z toho 2 úkony zastupovania Mgr. Ľudovítom Jendrálom ( 11.12.2013- prevzatie a príprava zastúpenia, 11.12.2013- účasť na pojednávaní) a za 4 úkony (18.06.2014- prevzatie a príprava zastúpenia, 18.6.2014 - účasť na pojednávaní, 11.08.2014 - porada s klientom a 10.09.2014- účasť na pojednávaní). Režijný paušál 2x 7,81 eur a 4x 8,04 eur v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. Plne úspešnej odporkyni súd priznal náhradu trov konania v celkovej výške 415,40 eur. Tieto trovy pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby á 60,07 eur Mgr. Ľudovítom Jendrálom (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a účasť na pojednávaní dňa 11.12.2013) a 2 x režijný paušál za rok 2013 á 7,81 eur a z trov právneho zastúpenia Mgr. Radovanom Ulehlom za 4 úkony právnej služby á 61,87 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 18.6.2014, porada s klientom dňa 11.08.2014 a účasť na pojednávaní dňa 10.09.2014) a 4x režijný paušál á 8,04 eur. Podľa § 11 ods.1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu,
ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch. S odkazom na uvedené, bola priznaná hodnota jedného úkonu právnej služby v roku 2013 v sume 60,07 eur a v roku 2014 v sume 61,87 eur.
Odvolanie proti rozsudku č. k. 6C/213/2008 zo dňa 10.9.2014 podali navrhovatelia v I. až III. rade. Zrušenia napadnutého rozsudku sa domáhali z dôvodu ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. - súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, pričom vadu konania videli v porušení práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, a to v nedostatku riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia (Nález ÚS SR zo dňa 12.5.2004 sp. zn. I. ÚS 226/03; rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/171/2005), ďalej namietali chybný postup súdu v realizácii procesných práv účastníkov konania a v konečnom dôsledku namietali nesprávnosť rozsudku súdu prvého stupňa z dôvodu, že súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil len poukázaním na odôvodnenie uznesenia NS SR č. k. 3MCdo/9/2005 a ust. § 7 Občianskeho zákonníka ods. 1 spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Takéto odôvodnenie rozsudku, resp. nedostatok riadneho a logického zdôvodnenia rozsudku, považovali za porušenie práva na spravodlivý proces (zaručené Ústavou SR čl. 46 a nasl., ako aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd a ustálenej judikatúry), keď súd dostatočne riadne nevysvetlil vo svojom rozhodnutí, v čom možno aplikovať na uvedený súdny spor uznesenie NS SR č. k. 3M Cdo/9/2005, v ktorej časti odôvodnenia je možné v danej právnej veci odvodiť právny záver citovaného rozhodnutia, v čom spočíva, prečo ho súd považuje za záväzný v danej veci. Odôvodnenie rozsudku takýmto spôsobom považovali len za všeobecné konštatovanie. Pochybenie súdu videli aj v procesnom posúdení konania, ako aj vo výklade dispozičného oprávnenia pôvodného navrhovateľa, resp. navrhovateľov v I. až III. rade s návrhom. Pôvodný navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 5.4.2006 domáhal zrušenia darovacej zmluvy uzavretej dňa 27.7.2004. Podaním zo dňa 2.8.2007 ako doplnením návrhu uviedol, že darovaciu zmluvu považuje za absolútne neplatnú z dôvodu, že ako osoba nevidomá mal uzavrieť darovaciu zmluvu formou notárskej zápisnice v súlade s ust. § 40 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ďalší dôvod absolútnej neplatnosti vidí v tom, že právny úkon - darovanie - nie je určitý a vážny, tak ako to má na mysli ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď v darovacej zmluve zo dňa 27.7.2004 v bode I. je uvedené ako predmet vlastníctva darcu „č. s. XXXX“ a teda z takto formulovanej zmluvy nevyplýva, že predmetom darovania mala byť stavba, a to konkrétne dom s. č. XXXX stojaci na parc. č. XXXX. Mal záujem uzavrieť s odporkyňou darovaciu zmluvu, ale so zriadením vecného bremena spočívajúce v práve užívania nehnuteľnosti označenej v darovacej zmluve v článku I., pričom odporkyňa bez jeho vedomia zobrala návrh na zápis vecného bremena adresovaný Správe katastra v Piešťanoch späť, on takéto späťvzatie návrhu nikdy nepodpisoval. Odporkyňa buď podpísala za neho späťvzatie návrhu na povolenie zápisu vecného bremena, alebo mu ho dala podpísať bez jeho vedomosti o obsahu listiny, považuje konanie odporkyne za konanie proti dobrým mravom a aj z uvedeného dôvodu je právny úkon postihnutý absolútnou neplatnosťou podľa ust. § 39, kedy takéto konanie zo strany odporkyne odporuje dobrým mravom. Navrhovateľ uviedol, že spolužitie s odporkyňou bolo dobré do konca roku 2004, kedy sa vrátil z výkonu väzby syn odporkyne, ktorý s nimi začal bývať v jeho dome aj spolu so svojou priateľkou Z. I. a ich maloletým synom, postupne vznikli medzi nimi hádky a konflikty kvôli peniazom, syn odporkyne požadoval stále viac peňazí a nakoniec ho dňa 23. decembra 2005 z domu vyhodili. Nehnuteľnosť už neužíval, býval v H. u krstných rodičov. S krstnou matkou M. H. dňa 7.2.2006 bol vo svojom dome v K., za jej prítomnosti žiadal, aby mu odporkyňa dar vrátila, žiadal, aby mu umožnila odporkyňa užívať nehnuteľnosť. Odmietla dar vrátiť a nesúhlasila s tým, aby nehnuteľnosť navrhovateľ užíval. Takéto konanie odporkyne považoval za hrubé porušenie dobrých mravov a žiadal vrátenie daru podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka. Súčasne týmto doplneným podaním sa domáhal zmeny návrhu tak, že súd určí, že je podielovým spoluvlastníkom vo veľkosti podielu 1/2 k celku nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v kat. úz. K. ako parc. č. 8376, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 469 m2 a dom s.č. XXXX stojaci na parc. č. 8376. Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 26.9.2007 túto zmenu návrhu pripustil. Podaním zo dňa 12.10.2010 žiadal pôvodný navrhovateľ pripustenie zmeny petitu, a to tak, že súd určí, že darovacia zmluva zo dňa 27.7.2004 uzavretá medzi ním a odporkyňou je neplatná a súčasne sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vo veľkosti podielu 1/2 k celku. Podaním zo dňa 9.8.2013 sa právni nástupcovia domáhali zmeny petitu návrhu, a to tak, že navrhovatelia v I. až III. rade žiadajú, aby súd určil, že darovacia zmluva zo dňa 27.7.2004 medzi darcom H. N., nar. XX.X.XXXX a obdarovanou Mgr. F. I., nar. XX.X.XXXX, evidovaná v Katastri nehnuteľností Správa katastra Piešťany č. 1734/04 je neplatná od samého začiatku. Zmenu návrhu pripustil súd uznesením zo dňa 3.9.2013, právoplatné dňa 11.9.2013. Na pojednávaní dňa 18.6.2014 právny zástupca navrhovateľov uviedol, že zmenili návrh zo dňa 2.8.2007 pôvodného navrhovateľa. Súd toto pojal do zápisnice ako zmenu
návrhu, túto pripustil uznesením ako zmenu predchádzajúceho žalobného návrhu tak, že súd určuje, že H. N., nar. XX.X.XXXX je podielový spoluvlastník nehnuteľnosti vo veľkosti podielu 1/2 k celku parc. č. 8376, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 469 m2 a dom s.č. XXXX stojaci na parc. č. 8376 vedené Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor pre kat. úz. K. na LV č. XXXX. Súd síce pripúšťal zmeny návrhu, avšak v konečnom dôsledku pripúšťal zmeny, ktoré zmenami neboli. Za zásadnú zmenu petitu považovali podanie pôvodného navrhovateľa zo dňa 2.8.2007, ktorým navrhovateľ žiadal určiť vlastnícke právo k nehnuteľnosti vo veľkosti podielu 1/2, podaním zo dňa 12.10.2010 len rozšíril svoj petit o určenie neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 27.7.2004 a súčasne návrhom na určenie vlastníctva len zduplikoval svoju zmenu zo dňa 2.8.2007, ktorú súd pripustil uznesením zo dňa 26.9.2007. Súd pochybil v tom, že si neujasnil o akom, resp. o akých návrhoch koná, pripúšťal síce zmeny, ale žiadnym procesným spôsobom sa nevyrovnal s pôvodnými, resp. predchádzajúcimi návrhmi konania. Súd pri svojom rozhodovaní mal rozhodovať o dvoch samostatných nárokoch, a to o neplatnosti darovacej zmluvy a o určení vlastníckeho práva, ktoré oba návrhy sú samostatnými návrhmi a preto je potrebné rozhodnúť o nich dvoma samostatnými výrokmi. Pôvodný navrhovateľ tvrdil z dôvodov uvedených v doplnení návrhu, že darovacia zmluva zo dňa 27.7.2004 je postihnutá absolútnou neplatnosťou, súd k jeho tvrdeniu vykonal dokazovanie. Keď teda by z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tvrdenie pôvodného navrhovateľa je pravdivé, že darovacia zmluva je absolútne neplatná, tak potom je stále podielovým spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti a vlastníctvo mu smrťou nezaniklo, smrťou vlastnícke právo k nehnuteľnosti nestratil a považuje sa za vlastníka až do doby, kedy rozhodnutím súdu v dedičskom konaní dôjde k potvrdeniu dedičstva osobám, ktorým svedčí dedičské právo. Súd určením vlastníctva v danej právnej veci by len deklaroval stav, ktorý trvá, takéto súdne rozhodnutie nezakladá nové právne vzťahy medzi účastníkmi v prípade, že v konaní bude preukázaná absolútna neplatnosť darovacej zmluvy zo dňa 27.7.2004. Tento právny úkon je potom potrebné považovať za právne neúčinný a ako taký nemal a nemá za následok zmenu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nakoľko právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinnosti, absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a pôsobí od počiatku voči každému bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Prejavom na pojednávaní zo dňa 18.6.2014, kedy súd žiadal právneho zástupcu o vyjadrenie k predmetu konania, nedošlo u navrhovateľ v I. až III. rade k žiadnej zmene návrhu, ako to súd skonštatoval, ale len k potvrdeniu pôvodného návrhu pôvodného navrhovateľa, o ktorom stále prebieha konanie a teda navrhovatelia v I. až III. rade žiadnym spôsobom nezamenil petit návrhu v čase, kedy pristúpili do konania po pôvodnom navrhovateľovi, lebo neprišlo ani k účinnému späťvzatiu návrhu pôvodného navrhovateľa a ani k zastaveniu konania o návrhu pôvodného navrhovateľa. Obdobný procesný stav je ohľadne pripustenej zmeny návrhu uznesením zo dňa 3.9.2013 o neplatnosť darovacej zmluvy, ktorá pripustená zmena nebola účinne vzatá späť a preto bolo potrebné aj o tomto návrhu rozhodnúť. Poukazuje na stanovisko uverejnené ZSP 17/00 č. 2 - „ vo všeobecnosti treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť. Navrhovatelia pristúpili do konania v čase prebiehajúceho konania o určenie vlastníctva pôvodnému navrhovateľovi a v čase, kedy pôvodný navrhovateľ žiadal písomne o rozšírenie petitu návrhu o neplatnosť zmluvy, o ktorej súd nerozhodol do času jeho smrti. Navrhovatelia v I. až III. rade vstúpili do konania ako právni nástupcovia zomrelého navrhovateľa podľa ust. § 107 ods. 1, 3 O.s.p.. Z uvedeného vyplýva, že ak stratí účastník spôsobilosť byť účastníkom konania, súd najskôr podľa (hmotnoprávnej) povahy prejednávanej veci posúdi, či táto okolnosť sama osebe bráni ďalšiemu pokračovaniu v konaní. Úvaha súdu o tom, či môže v konaní pokračovať, závisí od povahy predmetu konania, od osoby, ktorá stratila spôsobilosť byť účastníkom konania a tiež od stavu konania. V čase, kedy vstúpili do konania mal mať vyriešenú otázku, či je možné s nimi pokračovať v konaní o určenie vlastníckeho práva z hľadiska takéhoto predmetu konania a do daného času vo veci vykonaného dokazovania. Vzhľadom na dôvod zamietnutia návrhu - uznesenie NS SR č. k. 3M Cdo/9/2005 - toto bolo súdu známe už v danom čase a nič nebránilo súdu zastaviť konanie. Predmetom konania sú stále dva samostatné nároky, a to neplatnosť darovacej zmluvy zo dňa 27.7.2014 a určenie vlastníckeho práva (pôvodný návrh navrhovateľa). Súd vo svojom rozhodnutí sa mal zaoberať každým týmto nárokom samostatne, ako aj osvedčením naliehavosti právneho záujmu u každého nároku samostatne. V danom konaní ako právni nástupcovia pôvodného navrhovateľa nemali vlastne možnosť domôcť sa rozhodnutia súdu o samotnom merite veci. Domnievali sa, že zmluva je od počiatku postihnutá absolútnou neplatnosťou, k čomu súd musí prihliadať zo zákona. Ustanovenie § 95 ods. 1 O.s.p. vyjadruje dispozičné oprávnenie žalobcu, ktoré mu umožňuje meniť návrh na začatie konania. K tomuto procesnému úkonu žalobcu je však potrebný súhlas súdu. Zmena návrhu je predovšetkým rozšírenie návrhu, čo do jeho rozsahu, t.j. žalobca žiada viac, než požadoval v žalobe, ďalej ak žalobca
žiada iné plnenie ako je v návrhu na začatie konania. Za zmenu návrhu na začatie konania nemožno považovať, ak žalobca požaduje menej, než uplatnil v návrhu na začatie konania, ale je potrebné jeho úkon považovať za čiastočné späťvzatie návrhu v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p.. O zmene návrhu na začatie konania nejde ani v prípade, ak žalobca na základe toho istého skutkového stavu ako je uvedený v návrhu zmení právnu kvalifikáciu svojho nároku. Takouto zmenou právnej kvalifikácie súd nie je viazaný. Z uvedených dôvodov odvolania sú toho názoru, že v danej právnej veci prichádza do úvahy zrušenie napadnutého rozsudku prvostupňového súdu a vrátenie veci odvolacím súdom súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Vyjadrenie k odvolaniu podala odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Podané odvolanie považuje za neopodstatnené. Navrhovatelia I. až III. namietali v odvolaní neplatnosť darovacej zmluvy zo dňa 27.7.2004, ktorou pôvodný navrhovateľ neb. H. N. previedol vlastnícke právo k vyššie spomenutej nehnuteľnosti na odporkyňu. Neplatnosť tohto právneho úkonu namietali s poukazom na ust. § 37 ods. 1 a § 40 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľné; inak je neplatný. Navrhovatelia I. až III. namietali, že právny úkon (kúpna zmluva) je nezrozumiteľný a neurčitý. Právny úkon možno považovať za nezrozumiteľný, ak je jeho obsah vyjadrený tak nejasne, že ani s pomocou výkladu (§ 35 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka) nemožno ustáliť, čo sa ním chcelo vyjadriť. Právny úkon možno považovať za neurčitý, keď je síce zrozumiteľne vyjadrený, avšak jeho obsah je nejasný a existujúce vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu nemožno odstrániť ani prostredníctvom interpretačného pravidla vyjadreného v § 35 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti by chceli pripomenúť, že na základe predmetnej kúpnej zmluvy bol Správou katastra Piešťany povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Z toho dôvodu majú za to, že predmetná kúpna zmluva je zrozumiteľná aj určitá, teda platná. Navrhovatelia I. až III. ďalej v odvolaní uviedli, že neb. H. N. bol v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy nevidomý, a preto mala byť táto uzatvorená formou notárskej zápisnice. Zrak neb. H. N. bol v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy dostatočný na to, aby mohol posúdiť obsah tejto zmluvy, a preto jej forma nemá žiadny dopad na jej platnosť. Odporkyňa je podielovou spoluvlastníčkou v spoluvlastníckom podiele 1/2 k celku nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre obec a k. ú. K. ako parcela reg. „C“ evidovaná na katastrálnej mape ako parc. č. 8376 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 469 m2 a stavba so súpisným číslom XXXX - dom postavený na parc. č. XXXX. Preto navrhujú, aby Krajský súd v Trnave zamietol v celom rozsahu podané odvolanie a aby s poukazom na ust. § 219 O.s.p. potvrdil napadnutý rozsudok.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po tom, čo zistil, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), pretože dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3 : 0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.).
Zo spisu bolo zistené, že pôvodný navrhovateľ neb. H. N. podal na Okresný súd Košice 1 dňa 5.4.2006 návrh, ktorým sa domáhal proti odporkyni vrátenia daru, podielu 1/2 na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území K., parc. č. 8376 o výmere 469 m2 - zastavané plochy a nádvoria, dom so súpisným číslom XXXX zapísaný v LV č. XXXX s odôvodnením, že potom ako odporkyni daroval svoj spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti, bolo ich spolužitie narušené v dôsledku návratu syna odporkyne z väzby, ktorý sa k nim prisťahoval aj spolu s priateľkou a maloletým synom, čím nastali roztržky a 23.12.2005 ho vyhodili z rodičovského domu, čo zopakovali aj vo februári 2006 pri jeho pokuse vrátiť sa domov.
V zmysle ust. § 628 OZ, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.
V zmysle ust. § 630 OZ, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napr. predaj darovanej veci cudzej osobe, alebo nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí. (R 31/1999).
K zániku darovacieho vzťahu dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočností: 1) hrubého porušenia dobrých mravov správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny a 2) jednostranného právneho úkonu darcu adresovaného obdarovanému (R 88/1998). Pod pojmom dobré mravy treba rozumieť všeobecné platné pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Predpokladom na úspešné uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity alebo porušovanie sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi alebo iným osobám, ktorá povinnosť vyplýva buď z právnych noriem (napr. § 18 a nasl., § 30 a nasl. Zákona o rodine) alebo zo zmluvného vzťahu (lex contractus), pričom tieto osoby patria k členom rodiny darcu. Nakoľko obdarovaný je vlastníkom veci, ktorú nadobudol darom, je oprávnený s touto disponovať a teda má právo ju predať, darovať, eventuálne aj založiť, a preto v zmysle ustálenej judikatúry (R 31/1999) využitie tohto práva v žiadnom prípade nemožno pokladať za hrubé porušenie dobrých mravov.
Žaloba o vrátenie daru by mohla byť úspešná v danom prípade len za splnenia predtým už uvedených podmienok a len za aktívnej legitimácie pôvodného navrhovateľa, pretože tento bol darca. Aj z judikatúry nepochybne vyplýva, že ak ide o vrátenie darovanej nehnuteľnosti, darca môže na súde uplatniť žalobu o vypratanie tejto nehnuteľnosti obdarovanými, ak sú splnené zákonné predpoklady na vrátenie daru. R 38/1992. Takto preto za aktívnej legitimácie pôvodného žalobcu a vydania predmetného pôvodne darovaného podielu na nehnuteľnosti bol petit správny.
Vlastník nehnuteľnosti, ktorý daroval podiel na tejto nehnuteľnosti, má po uplatnení práva na vrátenie daru naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva. Rozsudok NS ČR, sp. zn. 33 Odo 137/2002 . Preto aj následne správne mohol pôvodný navrhovateľ dňa 12. 10. 2010 doručiť prostredníctvom svojho právneho zástupcu Okresnému súdu Piešťany návrh na pripustenie zmeny petitu, ktorým sa domáhal určenia, že navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a odporkyňa je povinná vypratať spoluvlastnícky podiel 1/2 na spornej nehnuteľnosti a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Navyše však žiadal, aby súd určil, že darovacia zmluva zo dňa 27. 7. 2004 uzavretá medzi ním a odporkyňou ako obdarovanou je neplatná, čo však je otázka v tomto konaní skôr predbežná
Dňa XX.X.XXXX však pôvodný navrhovateľ H. N. zomrel a do jeho práv vstúpili dedičia zo zákona, jeho deti. Podaním doručeným súdu dňa 5.10.2012 žiadali, aby súd určil, že darovacia zmluva zo dňa 27.7.2004 uzavretá medzi pôvodným navrhovateľom a odporkyňou je absolútne neplatná od samého začiatku a aby odporkyňa uvoľnila predmetnú nehnuteľnosť. Podaním zo dňa 9.8.2013, sa navrhovatelia v I. až III. rade domáhali pripustenia zmeny petitu tak, aby súd určil, že darovacia zmluva zo dňa 27.7.2004 je neplatná a odporkyňa je povinná vysťahovať sa z predmetnej nehnuteľnosti do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. O zmene návrhu Okresný súd Piešťany rozhodol Uznesením č. 6C/213/2008 - 348 zo dňa 3.9.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.9.2013. Následne na pojednávaní dňa 18.6.2014 požiadali navrhovatelia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne o zmenu návrhu a žiadali, aby súd určil, že navrhovateľ neb. H. N. je podielovým spoluvlastníkom vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 pozemku parc. č. 8376 vo výmere 469 m2 - zastavané plochy a nádvoria a domu súp. č. XXXX postavenom na pozemku parc. č. 8376 - druh stavby 510, vedené Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor pre katastrálne územie K. na LV č. XXXX. O tejto zmene návrhu súd rozhodol uznesením na pojednávaní dňa 18.6.2014. Zmenu petitu odôvodnila tak, že výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania nemôžu byť podkladom pre iný návrh, ako určenie vlastníckeho práva a poukázala, že vykonané dokazovanie nie je spôsobilé na zmenu petitu návrhu tak, aby súd určil vlastnícke právo navrhovateľom v I. až III. rade, pretože darovacia zmluva zo dňa 27.7.2004 je postihnutá absolútnou neplatnosťou a tento právny úkon tak nemal za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Takto bol teda naposledy zmenený petit a pripustená jeho zmena a o tomto rozhodoval prvostupňový súd.
Namiesto pôvodného navrhovateľa, už zomrelého nastúpili do konania jeho univerzálni sukcesori ako jeho dedičia.
Podstatné je predovšetkým si uvedomiť, že sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Podporne k tomu judikatúra : Rozhodnutie štátneho notárstva( samozrejme t. č. notára) o tom, ktoré veci a práva prešli z majetku poručiteľa na toho - ktorého z dedičov, má iba deklaratórnu povahu, ktorým sa iba deklaruje, že dedičia nadobudli dedičstvo smrťou poručiteľa. R 30/1993
Keďže sa jedná o žalobu určovaciu treba k jej uplatneniu uviesť nasledovné:
Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Návrhom v zmysle písmena c) možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je. Navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Tento záujem bude spravidla daný v prípade, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by právne postavenie navrhovateľa bez takéhoto určenia bolo neisté.
V praxi je veľmi významné posúdenie vzájomného vzťahu návrhu na plnenie [§ 80 písm. b)] a návrhu na určenie [§ 80 písm. c)], rešpektujúc konkrétne navrhovaný petit alebo výrok rozsudku súdu (ak sa už vo veci rozhodlo).
K litispendencii možno uviesť: Určovacia žaloba (kladná i záporná) nie je prekážkou litispendencie pre žalobu na plnenie, hoci v oboch prípadoch ide o rovnaké subjektívne právo. Žaloba na plnenie je prekážkou litispendencie pre určovaciu žalobu (kladnú i zápornú), ak ide o rovnaké subjektívne právo. K rei iudicatae: Kladný ani záporný určovací rozsudok nie je prekážkou rozsúdenej veci pre žalobu na plnenie, ktorej základom je to isté právo (nemožno však konať o novej určovacej žalobe, okrem prípadu, ak bola určovacia žaloba zamietnutá iba pre nedostatok naliehavého právneho záujmu alebo ak sa určovacej žalobe vyhovelo). Ak bola zamietnutá kladná určovacia žaloba (ale nie iba pre nedostatok naliehavého právneho záujmu), je tým vyriešený základ prípadnej neskoršej žaloby o plnenie. Ak sa vyhovelo zápornej určovacej žalobe, vyriešil sa tým základ neskoršej žaloby o plnenie.
Na konanie o určenie, či jestvuje alebo nejestvuje vecné, spravidla vlastnícke, právo k nehnuteľnosti, je daný naliehavý právny záujem na žalobu už tým, že zákon č. 162/1995 Z.z. <. priamo vyžaduje, aby verejná listina, ktorou je aj rozsudok, obsahovala všetky údaje potrebné na záznam podľa § 34 cit. zákona. Nestačila by teda žaloba o neplatnosť napríklad kúpnej alebo darovacej zmluvy, pretože takáto žaloba a výsledok dosiahnutý na jej základe by vo vzťahu ku katastru nehnuteľností neriešil otázku záznamu konštatujúceho vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu v dôsledku súdneho rozhodnutia. Chýbali by údaje požadované § 42 ods. 1 a 2 cit. zákona.
Ak sa žalobca domáha určenia, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) <. OSP treba preukázať naliehavý právny záujem na takomto určení. Naliehavý právny záujem na tomto určení jestvuje pritom najmä vtedy, keď by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Ak naliehavý právny záujem nevyplýva priamo z návrhu, zisťuje sa výsluchom účastníkov. Z IV (s. 176)
Pre nedostatok naliehavého právneho záujmu v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) <. OSP spravidla nemožno vyhovieť návrhu na rozhodnutie súdu určovacím výrokom, ak možno uplatniť nárok na plnenie. Z IV (s. 705)
I. Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) <. OSP má preventívny charakter. Predovšetkým prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Ďalej sa uplatní v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú s predpokladom naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať splnenie týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem na určení. Závery o tom sú spojené nielen so žalobou o určenie, ale aj s otázkou, akého konkrétneho určenia sa žalobca žalobou domáha.
II. Ak súd zamieta žalobu na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení, je vylúčené, aby súd súčasne preskúmal žalobu z vecnej stránky.
Vo všeobecnosti treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou a teda predstavujú nebezpečenstvo budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná vo vzťahu k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci žalobe môže byť jedným z predpokladov na vykonanie obnovy vlastníckeho práva pôvodného darcu, ak došlo k porušeniu jeho vlastníckeho práva z dôvodu absolútne neplatného právneho úkonu. Rozsudok NS SR, sp. zn. 5 Cdo 36/1999 <.
Naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) OSP <. je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla. ZSP 75/2003 <. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie.
Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. ZSP 81/2006 <.
Na určení (že navrhovateľ neb. Kamil N. je podielovým spoluvlastníkom vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 pozemku parc. č. 8376 vo výmere 469 m2 - zastavané plochy a nádvoria a domu súp. č. XXXX postavenom na pozemku parc. č. 8376 - druh stavby 510, vedené Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor pre katastrálne územie K. na LV č. XXXX), nemali univerzálni sukcesori, dedičia po pôvodnom navrhovateľovi, súčasní navrhovatelia žiaden naliehavý právny záujem, neexistuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľmi a odporkyňou, ktorý je ohrozením právneho postavenia navrhovateľov a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť a nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit - to, čoho sa žalobcovia v konaní domáhajú a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo neistoty navrhovateľov v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva. Otázka, ktorej vyriešenia sa terajší navrhovatelia domáhajú sa dá vyriešiť iným právnym prostriedkom nie takouto žalobou o určenie vlastníckeho práva k osobe, ktorá je mŕtva.
K tomu nepochybne je potrebné uviesť, kedy má spôsobilosť mať práva a povinnosti fyzická osoba a kedy táto spôsobilosť zaniká.
V zmysle ust. § 7 ods. 1 OZ spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.
V zmysle ust. § 7 ods. 2 veta prvá OZ smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Spôsobilosťou na práva a povinnosti rozumieme spôsobilosť nadobúdať práva a povinnosti v medziach, ktoré ustanovuje právny poriadok. Vyjadruje právom garantovanú možnosť byť subjektom právneho vzťahu a potenciálnym nositeľom práv a povinností. Táto spôsobilosť je postavená na roveň právnej subjektivite, a tým aj pojmu osoba v právnom zmysle.
Spôsobilosťou na právne úkony rozumieme spôsobilosť vlastným konaním, ktoré je v súlade s právnymi normami, zakladať, meniť či rušiť právne vzťahy, t. j. zakladať, meniť alebo rušiť subjektívne práva (oprávnenia), resp. právne povinnosti. Ide o spôsobilosť konať s právnym účinkom.
Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Spôsobilosť na práva a povinnosti trvá počas celého života, nemožno ju odňať a nemožno ju ani obmedziť. Spôsobilosť na práva a povinnosti zaniká smrťou.
Dňa XX.X.XXXX však pôvodný navrhovateľ H. N. zomrel a do jeho práv vstúpili dedičia zo zákona, jeho deti. Títo preto nemohli žiadať úspešne určiť, že „... navrhovateľ neb. H. N. je podielovým spoluvlastníkom...“, pretože je mŕtvy a jeho spôsobilosť na práva a povinnosti v zmysle ust. § 7 ods. 2 veta prvá OZ zanikla smrťou.
Súd preto aj správne odôvodnil, že udalosťou, ktorá spôsobuje zánik subjektivity fyzickej osoby je jej smrť. Za života jej spôsobilosť na práva a povinnosti nemôže zaniknúť. Smrťou fyzickej osoby dochádza k prechodu prevažnej väčšiny práv a povinností na dedičov poručiteľa, ktorí sa považujú za právnych nástupcov zomrelej osoby. Do práv pôvodného navrhovateľa teda vstúpili jeho nástupcovia (deti), navrhovatelia v I. až III. rade, ktorí sa domáhali toho istého určenia ako pôvodný navrhovateľ, ktorý už však v čase rozhodovania
neexistoval, nakoľko v dôsledku smrti stratil právnu subjektivitu. Podľa názoru súdu nemožno určiť, že už nebohý navrhovateľ je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti. Aj keď by bolo takéto rozhodnutie podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností, nemalo by všeobecnú záväznosť (z odôvodnenia Uznesenia NS SR č. 3M Cdo 9/2005). Poukazujúc na uvedené bolo potrebné návrh navrhovateľov bez ďalšieho zamietnuť.
Odvolací súd k tomuto záveru dopĺňa, že iba, ak by sa určovalo, že predmetný podiel k nehnuteľnosti patril ku dňu smrti H. N. zomrelému XX.X.XXXX, alebo že patrí do dedičstva po pôvodnom navrhovateľovi H. N. zomrelému XX.X.XXXX, vtedy by mohla by žaloba o určenie správna so správnym postavením súčasných navrhovateľov ako účastníkov konania a preukázaným naliehavým záujmom na takomto určení. Pretože po úspešnosti takejto žaloby by sa dodatočne prejednalo dedičstvo po H. N. zomrelom XX.X.XXXX na dedičov.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 za použitia ust. §§ 142 ods. 1 a 151 O.s.p., pretože úspešnej odporkyni vznikol nárok na náhradu trov konania, ale si ju do vyhlásenia rozsudku jej právny zástupca neuplatnil. 3:0
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.