Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7S-49-2017.pdf
PDF · 124.47 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/49/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. v právnej veci žalobkyne E.. Z. K. C., C., Ž. X, F., zastúpenej JUDr. Marekom Radačovským, advokátom, so sídlom kancelárie v Košiciach Žriedlová 3, proti žalovanému Centru právnej pomoci, so sídlom v Bratislave, Námestie slobody 12, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného sp. zn. 412/2017-PO-HA, R.z. : 11617/2017 zo dňa 20.02.2017, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Centra právnej pomoci so sídlom v Bratislave sp.zn. 412/2017- PO-HA, R.z. 11617/2017 zo dňa 20.02.2017, ako aj rozhodnutie Centra právnej pomoci so sídlom v Bratislave sp. zn. 412/2017-PO-HA, R.z.: 242/2017 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobkyni p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím sp. zn.: 412/2017-PO-HA R. z.: 11617/2017 zo dňa 20.02.2017 ako príslušný odvolací orgán podľa § 58 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobkyne E.. Z. K. C., C., R. R. Ž. X Y. F., proti rozhodnutiu Centra právnej pomoci sp. zn. 412/2017-PO-HA R. z.: 242/2017 o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia za zastupovanie oprávnenej osoby F. R., v právnej veci vrátenia daru a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.
2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že Okresný súd Trnava dňa 20.12.2006 vydal uznesenie sp. zn. 18C/75/2006, ktorým navrhovateľovi v konaní o vrátenie daru F. R. ustanovil zástupcu v osobe advokátky JUDr. Lívie Adamovej. Poskytovanie právnych služieb touto advokátkou sa skončilo uznesením Okresného súdu Piešťany sp. zn. 6C/213/2008 zo dňa 27.04.2010, ktorým bolo určené, že označenému navrhovateľovi sa namiesto advokátky JUDr. Lívie Adamovej ustanovuje za advokátka JUDr. Slavomír Dublej. Konanie v označenej veci o vrátenie daru bolo právoplatne skončené rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/727/2014 zo dňa 29.02.2016.
3. Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 19.12.2016 mu boli žalobkyňou doručené listinné podklady na rekonštrukciu spisu spolu so žiadosťou o rozhodnutie o náhrade trov právneho zastúpenia a následne právny odbor, ako útvar príslušný na rozhodovanie o náhrade trov právneho zastúpenia, vydal rozhodnutie sp. zn. 412/2017-PO-HA R. z. 242/2017, ktorým priznal žalobkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 608,31 eur v zmysle príslušných ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (v ďalšom texte aj : „vyhláška“). Z obsahu prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa Centra právnej pomoci sp. zn.: 412/2017- PO-HA, R. z.: 242/2017 zo dňa 05.01.2017 vyplýva, že Centrum právnej pomoci vo veci nároku na
náhradu trov právneho zastúpenia žalobkyne rozhodovalo okrem iného podľa druhej časti tretej hlavy a tretej časti Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v právnej veci za zastupovanie oprávnenej osoby F. R. v konaní o vrátenie daru, pričom správny orgán konštatoval, že žalobkyňou predložené vyúčtovanie trov právneho zastúpenia nie je v súlade s vyhláškou, preto jej priznalo náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 608,31 eur, ktorá pozostáva z nasledujúcich položiek - paušálna odmena podľa § 14a ods. 2 písm. a) vyhlášky - 200 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (2x5, 44 eur, 3x5 - 91 eur, 1x6-31 eur, 5x6- 95 eur, 3x7-21 eur, 2x7-81 eur) - 106,92 eur, odmena podľa § 14b ods. 2 vyhlášky - 200 eur, odmena podľa § 18 ods. 3 vyhlášky - 101,38 eur. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa konštatoval, že odmena bola priznaná advokátovi podľa vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb účinnej v čase, keď rozhodnutie súdu vo veci, na ktorú bol advokát určený, na zastupovanie oprávnenej osoby, nadobudlo právoplatnosť. Odvolal sa na ustanovenie § 25a zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v hmotnej núdzi a Stanovisko Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky legislatívneho odboru, z ktorého vyplýva, že ak súd rozhoduje o trovách konania po 01.01.2010, napriek tomu, že Centrum ustanovilo právneho zástupcu pred 31.12.2009, postupuje sa podľa procesných predpisov účinných v čase rozhodovania; teda už postupom podľa osobitného predpisu. S takýmto postupom je spojený aj následný postup príslušných štátnych inštitúcií, ktoré zavŕšia proces odmeňovania ustanoveného advokáta. Zároveň konštatoval, že vzhľadom na dĺžku trvania konania a počet vykonaných režijných úkonov priznal žalobkyni odmenu aj podľa § 14b ods. 2 vyhlášky. Označené rozhodnutie bolo doručené advokátke dňa 09.01.2017. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa včas odvolanie, doručené žalovanému dňa 25.12.2016. V označenom odvolaní žiadala, aby žalovaný rozhodol tak, že návrhu na priznanie trov právneho zastúpenia vyhovie v celom rozsahu. Zároveň zdôraznila, že má právo aj na náhradu za stratu času a cestovné výdavky, ktoré takisto žiadala priznať v celom rozsahu. Žalovaný konštatoval, že žalobkyňa v zaslanom vyúčtovaní zo dňa 12.12.2016 žiadala uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume 59 309,10 eur a uviedla, ktoré listinné dôkazy predkladá tak, aby mohlo dôjsť k rekonštrukcii strateného spisu Centra právnej pomoci. Z uvedeného vyúčtovania však nebolo zrejmé, z akých položiek táto suma pozostávala. Na základe zaslaných listinných dôkazov preto správny orgán prvého stupňa priznal žalobkyni:
- paušálnu odmenu podľa § 14a ods. 2 písm. a) vyhlášky - 200 eur,
- režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (2x5, 44 eur, 3x5 - 91 eur, 1x6-31 eur, 5x6- 95 eur, 3x7-21 eur, 2x7-81 eur) - 106,92 eur,
- odmena podľa § 14b ods. 2 vyhlášky - 200 eur,
- odmena podľa § 18 ods. 3 vyhlášky - 101,38 eur, SPOLU 608,31 eur.
4. Žalovaný konštatoval, že žalobkyni bola priznaná paušálna odmena v plnej výške podľa § 14a ods. 2 písm. a) vyhlášky a tiež odmena podľa § 14d ods. 2, a to napriek tomu, že advokátka nezastupovala oprávnenú osobu do právoplatného skončenia veci na súde, pričom správny orgán zohľadnil tak dĺžku zastupovania ako aj počet vykonaných úkonov a pojednávaní. K časti odvolania, týkajúcej sa hodnoty vykonávaného režijného úkonu žalovaný uviedol, že vychádzal z právneho názoru vysloveného v uznesení Okresného súdu Košice I zo dňa 12.12.2016 sp. zn. 9C/49/2004-359, v ktorom bol vyslovený právny názor: „intertemporálne ustanovenie § 25a zákona č. 327/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov reguluje vzťah medzi novou právnou úpravou a právnou úpravou, ktorá sa vzťahuje na právne vzťahy vzniknuté do 31.12.2009. Cieľom tohto ustanovenia bolo ponechať pôsobnosť pôvodnej úpravy na právne vzťahy, ktoré vznikli do účinnosti novely č. 495/2009 Z. z., ale len pokiaľ ide o otázku splnenia „nároku na poskytnutie“ právnej pomoci. Iné otázky prechodné ustanovenie nerieši a preto vo vzťahu k iným otázkam je potrebné vychádzať z princípov procesného práva. Na rozdiel od hmotného práva, v ktorom zásadne platí hmotné právo účinné v čase vzniku právnych vzťahov, v procesnom práve sa majú aplikovať procesné predpisy účinné v čase postupu, respektíve rozhodovania súdu, pokiaľ prechodné ustanovenie nerieši postup súdu inak. Rozhodovanie o trovách konania patrí medzi procesnú činnosť súdu a vzhľadom na absenciu regulácie v rámci intertemporálnych ustanovení je potrebné aplikovať procesné právo účinné v čase rozhodovania o trovách konania. Preto, ak súd rozhoduje o trovách konania už po 01.01.2010, napriek tomu, že bolo ustanovenie zástupcu podľa § 30 ods. 1 O. s. p. vykonané pred 31.12.2009, postupuje sa podľa procesných predpisov účinných v čase rozhodovania; teda už postupom podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 327/2005 Z. z.. S takýmto postupom je spojený aj následný postup príslušnej štátnej inštitúcie - Centra právnej pomoci, ktoré zavŕši proces odmeňovania ustanoveného advokáta. Ak sa majú použiť na rozhodovanie o trovách konania nové
ustanovenia účinné od 01.01.2010, tak aj pri odmene sa má postupovať podľa novej právnej úpravy, vrátane platcu odmeny a mechanizmu jej vyplácania.“
5. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaný konštatoval, že po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že tak postup, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je v plne v súlade s platnými právnymi predpismi, najmä zákonom o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, ako aj správnym poriadkom, rozhodnutie sa nevymyká bežnej rozhodovacej praxi a je preto vecne správne. Z týchto podstatných dôvodov odvolanie žalobkyne zamietol a napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil.
6. Žalobkyňa včas podanou správnou žalobou žiadala rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalobkyňa predovšetkým namietala nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ako aj nesprávne právne posúdenie veci. Zdôraznila, že na nesprávnosť preskúmavaného rozhodnutia poukázala už v odvolaní zo dňa 23.01.2017, a to najmä v súvislosti s tým, že náhrada trov nemala byť posudzovaná a priznaná podľa vyhlášky účinnej ku dňu rozhodnutia, pretože účastníka konania zastupovala pred všeobecným súdom v čase, kedy boli účinné znenia vyhlášky pre časové obdobia od 01.06.2006 do 31.12.2008, od 01.01.2009 do 31.05.2009 a od 01.06.2009 do 31.05.2010. V tej súvislosti poukázala na prechodné ustanovenia vyhlášky účinnej od 01.06.2009, podľa ktorých „za úkony právnych služieb vykonané pred dňom nadobudnutia účinnosti tejto Vyhlášky patrí advokátovi odmena podľa doterajších predpisov“ (§ 20a vyhlášky, prechodné ustanovenie účinné od 01.06.2009). Zdôraznila, že novelou účinnou od 01.06.2009 bola zavedená paušálna odmena advokáta za zastupovanie osoby v materiálnej núdzi, vyplácaná Centrom právnej pomoci, nie je teda právne dôvodné, aby boli žalobkyni rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa priznané trovy podľa ustanovení o paušálnej odmene účinnej od 01.06.2009 za úkony vykonané pred týmto dátumom, teda za úkony právnej služby poskytnutej klientovi v období, v ktorom ustanovenia o paušálnej odmene neboli súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a advokátom sa mala priznávať tarifná odmena. Prvý úkon vo veci bol žalobkyňou realizovaný dňa 11.01.2007 a pred 01.06.2009 sa uskutočnilo v označenej veci spolu dvanásť úkonov právnej služby. Aj samotné Centrum právnej pomoci na svojej webstránke v sekcii „advokáti“ zverejnilo článok, resp. príručku pre odmeňovanie advokátov s názvom „Odmeňovanie advokátov Centrom právnej pomoci“, z obsahu ktorého (strana 3) vyplýva, že: „Centrum teda bez ohľadu na to, či ide o ustanovenie advokáta súdom alebo určenie advokáta Centrom, v prípadoch, keď došlo k ustanoveniu/určeniu advokáta pred 01.06.2009, teda pred zmenou tretej hlavy druhej časti Vyhlášky, určuje odmenu podľa tarify. Na priznanie odmeny je rozhodujúci dátum vykonania prvého úkonu právnej služby, tento úkon však advokát musí preukázať. Ak advokáta ustanoví súd, vo väčšine prípadov je takýmto úkonom dátum prevzatia, respektíve dátum právoplatnosti uznesenia súdu, respektíve dátum právoplatnosti uznesenia súdu o ustanovení advokáta na zastupovanie účastníka konania. Z toho vyplýva, že ak advokát vykonal prvý úkon pred 01.06.2009, Centrum rozhoduje podľa znenia tarify účinnej do 31.05.2009, a to aj v prípade, ak rozhoduje po tomto dátume.“
7. Žalobkyňa tak tvrdila, že ako advokátke ustanovenej účastníkovi konania súdom pred 01.06.2009 jej mala byť priznaná odmena podľa tarify a nie podľa paušálu, pretože relevantným je dátum vykonania prvého úkonu právnej služby. Nesúhlasila s právnym názorom správneho orgánu, že centrum rozhoduje podľa vyhlášky účinnej v čase, kedy sa rozhoduje o trovách právneho zastúpenia. Správnym orgánom prvého stupňa prijatý právny názor na danú vec preto považovala za nesprávny a účelový, ktorý v konečnom dôsledku môže v obdobných veciach viesť k rozdielnym rozhodnutiam. Zároveň zdôraznila, že pri stanovení tarify za jeden úkon právnej pomoci správny orgán prvého stupňa mal vychádzať z hodnoty nehnuteľností, ktorej vrátenia (vrátenia daru) sa žalobca F. R. domáhal, pričom išlo o hodnotu daru v sume 99.581,76 eur (tri milióny korún), preto hodnota jedného úkonu právnej služby mala byť stanovená sumou 3.648,48 eur. Zároveň s priznanými trovami jej bol priznaný aj režijný paušál za celkovo 16 úkonov právnej služby, čo svedčí o tom, že správny orgán prvého stupňa a ani žalovaný žiadnym spôsobom nerozporovali množstvo jednotlivých úkonov právnej služby, ktoré poskytla žalobkyňa klientovi Kamilovi Strakovi v rámci zastupovania pred všeobecným súdom. Spolu s priznanou náhradou jej patrí aj náhrada za stratu času a cestovné náhrady podľa § 17 označenej vyhlášky.
8. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj rozhodnutia žalovaného, pretože ich odôvodnenia neobsahujú náležitosti, ktoré vyžaduje Správny poriadok v ustanovení § 47 ods.3. V odôvodneniach týchto rozhodnutí chýbajú
najmä správne úvahy, ktorými boli správne orgány vedené pri hodnotení dôkazov, chýba správna úvaha pri použití právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo a v podstate preto nie je ani uvedené ako sa administratívny orgán vysporiadal s návrhom žalobkyne na priznanie trov právneho zastúpenia. Žalobkyňa ďalej namietala, že všetky uvedené vady konania a rozhodnutia namietala aj v rámci správneho konania, a to v odvolaní voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, avšak žalovaný sa k týmto výhradám vôbec nevyjadril. V rámci preskúmavaného rozhodnutia nedošlo k vyporiadaniu sa s akýmikoľvek skutočnosťami uvádzanými v odvolaní voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, pretože v preskúmavanom rozhodnutí je len konštatovaný priebeh správneho konania, je poukázané na uznesenie Okresného súdu Košice I., pri ktorom nie je zrejmé, či je právoplatné alebo nie (pričom ho však ani nie je možné aplikovať na predmetnú vec). S ohľadom na ustanovenie § 47 Správneho poriadku žalobkyňa uviedla, že rozhodnutie žalovaného neobsahuje skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, úvahy, ktorými bol správny orgán vedený pri hodnotí dôkazov, použitie správnej úvahy, uvedenie ako sa odvolací orgán s návrhmi a námietkami účastníkov konania s tým, že odvolací orgán sa k nim ani čiastočne nevyjadril a v podstate len zopakoval to, čo bolo uvedené v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. Žalobkyňa napokon namietala aj nesprávne údaje uvedené v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, pretože žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol jeho nesprávnu spisovú značku.
9. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 05.06.2017 k správnej žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobkyňa v správnej žalobe uvádza žalovaných v prvom až treťom rade, centrum právnej pomoci je však štátnou rozpočtovou organizáciou Ministerstva spravodlivosti SR zriadenou zákonom č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z., ktorá má právnu subjektivitu. Právny odbor centra, ktorý žalobkyňa uvádza ako žalovaného v druhom rade, je organizačnou zložkou centra právnej pomoci a riaditeľ centra, ktorého žalobkyňa uvádza ako žalovaného v treťom rade je jeho štatutárnym zástupcom. Žalobkyňou označený žalovaný v druhom a v treťom rade tak nemôžu byť pasívne legitimovaní a nedisponujú ani právnou subjektivitou. Právnu subjektivitu má len žalovaný, ktorého uvádza žalobkyňa v prvom rade. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol chronológiu ustanovenia žalobkyne ako právnej zástupkyne v právnej veci o vrátenie daru, s tým, že žalobkyňa pôvodne vo vyčíslení trov právneho zastúpenia zo dňa 29.01.2010 žiadala náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 12.338,06 eur. Následne rozhodnutím sp.zn. 5675/2013, r.z. 32244/2013 zo dňa 22.07.2013 bolo rozhodnuté o prerušení konania o náhrade trov právneho zastúpenia a žalobkyňa bola vyzvaná, aby spolu s dokladom preukazujúcom ukončenie poskytovania právnej pomoci k vyúčtovaniu doplnila doklady preukazujúce uplatňované nároky, a to: - doklady preukazujúce vykonanie všetkých uplatňovaných režijných nákladov podľa § 16 ods.3 vyhl. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, - rozhodnutie súdu prvého stupňa s vyznačenou doložkou právoplatnosti, - rozhodnutie o náhrade trov konania, ak súd rozhodoval o náhrade trov konania samostatným rozhodnutím, - doklad preukazujúci cenu nehnuteľností, ktorá je predmetom konania o vrátenie daru, - fakturačné údaje IČO, DIČ, IČDPH. Po doplnení žiadosti o úhradu trov zo dňa 08.10.2013 žalobkyňa v zaslanom vyúčtovaní žiadala priznanie náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 59.309,10 eur, ktorá pozostávala z týchto položiek: - odmena za úkony právnej služby ( 1 x 1.842,24 eur, 13x3.684,48 eur, 1x7.368,96 eur - 57.109,44 eur, paušálna odmena (5x5,91 eur, 1x6,31 eur, 5x6,95 eur, 1x7,21 eur) - 77,77 eur, náhrada cestových výdavkov 1.010,85 eur, náhrada za stratu času (20x9,85 eur, 20x10,52 eur, 40x11,59 eur, 20x12,02 eur) 1.111,04 eur. Následne dňa 19.12.2016 so zaslaním listinných podkladov žalobkyňa žiadala priznanie náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 71.190,92 eur s DPH (59.309,10 eur bez DPH), s poukazom na to, že je advokátkou a konateľkou kancelárie Radačovský &partners, s.r.o., so sídlom v Košiciach, ktorá je platiteľom DPH. Po rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, ktorým žalobkyni bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia v o výške 608,31 eur s DPH na základe podaného odvolania žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Žalovaný konštatoval, že rozhodnutie správneho orgánu považuje za správne, pretože pri určovaní výšky odmeny správny orgán prvého stupňa vychádzal zo skutočností, že vzhľadom na to, že intertemporálne ustanovenia vyhlášky neupravujú určovanie výšky odmeny advokátov, je potrebné aplikovať ustanovenia vyhlášky účinné v čase rozhodovania súdu. Žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax súdov, konkrétne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Sžo/152/2015, v ktorom bol prijatý právny názor: „Vzhľadom na absenciu intertemporálnych ustanovení k zmenám v právnej úprave O.s.p. účinných od 01.01.2010 (zákona č. 495/2009 Z.z.), je potrebné vychádzať zo základných zásad teórie práva, podľa ktorých v procesnom
práve sa aplikuje procesnoprávna norma účinná v čase rozhodovania.“ Žalovaný opätovne poukázal aj na právny názor vyslovený v uznesení Okresného súdu Košice I. sp.zn. 9C/49/2004 zo dňa 12.12.2016. V závere písomného vyjadrenia žalovaný zdôraznil, že aj v prípadoch, keď došlo k ustanoveniu / určeniu advokáta pred 01.06.2009, teda pred legislatívnou zmenou vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci, sa odmena advokáta určuje podľa tarify upravenej v § 14a a nasl. uvedenej vyhlášky, ktoré stanovisko odobruje aj nezávislé stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 24.05.2010 č. 17475/2010-110. Vo vzťahu k odbornému článku vydaného žalovaným k predmetnej problematike s názvom „odmeňovanie advokátov centrom právnej pomoci“ žalovaný uviedol, že tento nezahŕňa všetky legislatívne zmeny rozhodujúce pre určovanie výšky odmeny advokátov.
10. Žalobkyňa v replike zo dňa 14.07.2017 k vyjadreniu žalovaného trvala na argumentácii zo správnej žaloby a zdôraznila, že všetky skutočnosti uvedené vo vyjadrení žalovaného zo dňa 05.06.2017 sú obsiahnuté už v rozhodnutí, ktorého zrušenia sa v tomto konaní domáha. Opakovať ňou uplatnenú argumentáciu zo správnej žaloby by bolo neúčelné, pretože so všetkými tvrdeniami uvedenými žalovaným v písomnom vyjadrení sa vysporiadala už v podanej žalobe. Upresnila, že v žalobe uviedla všetky tri subjekty, ktoré sa podieľali na rozhodovaní o jej nároku, a to z dôvodu právnej istoty tak, aby správna žaloba smerovala voči tomu orgánu, ktorý podľa zákona má byť účastníkom správneho konania.
11. Žalovaný v duplike zo dňa 06.09.2017 trval na svojich písomných stanoviskách vo veci a opätovne zdôraznil, že účastníkom konania je iba Centrum právnej pomoci so sídlom v Bratislave.
12. Na dupliku žalovaného žalobkyňa reagovala vyjadrením zo dňa 31.10.2017, v ktorom však už nie sú uvedené žiadne nové skutočnosti vzťahujúce sa na predmet súdneho prieskumu v tejto veci. 13. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (zákon č. 162/2015 Z.z. účinný od 01.07.2016, ďalej len „SSP“) po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s obsahom úplného administratívneho spisu žalovaného v právnych medziach správnej žaloby (§ 182 ods.1 písm.e/ SSP) na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že podaná správna žaloba je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného vrátane rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zrušil.
14. Uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 18C/75/2006 zo dňa 20.12.2016, v právnej veci navrhovateľa F. R. proti odporkyni H.. A. Y. o vrátenie daru súd ustanovil navrhovateľovi za zástupcu advokátku JUDr. Líviu Adamovú, Štefánikova 26, Košice, t.j. žalobkyňu.
15. Právne zastúpenie žalobkyne bolo ukončené rozhodnutím - uznesením Okresného súdu Piešťany sp.zn. 6C/213/2008 (pôvodná spisová značka OS Trnava 18C/75/2006) zo dňa 27.04.2010, ktorým súd zmenil uznesenie Okresného súdu Trnava č.k. 18C/75/2006-32 zo dňa 20.12.2006 v osobe advokáta ustanoveného navrhovateľovi tak, že namiesto advokátky JUDr. Lívie Adamovej ustanovil navrhovateľovi za advokáta JUDr. Slavomíra Dubleja, advokáta so sídlom v Košiciach. Vec, v ktorej zastupovala žalobkyňa bola právoplatne skončená rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp.zn. 23Co/727/2014-439 zo dňa 30.11.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.02.2016.
16. Predmetom rozhodovania administratívneho orgánu v danej veci bol nárok žalobkyne na priznanie odmeny za zastupovanie účastníka súdneho konania v označenom období, pretože o jej nároku nerozhodol súd, ale v zmysle príslušných ustanovení zákona právomoc na rozhodovanie o trovách takto ustanoveného zástupcu prešla na centrum právnej pomoci. Táto skutočnosť medzi účastníkmi konania nebola sporná, spornou zostala výška priznanej odmeny za právne zastúpenie.
17. Zákon č. 495/2009, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a nadobudol účinnosť dňa 01.01.2010, okrem iného zmenil aj ustanovenie § 149 ods.2 O.s.p., z ktorého vyplýva, že ak bol účastníkovi súdom ustanovený zástupca, alebo ak ide o zastupovanie na základe rozhodnutia centra právnej pomoci, pri náhrade trov konania sa postupuje podľa osobitného predpisu. V poznámke 15/ pri tomto ustanovení je odkaz na ustanovenie § 15 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a ustanovenia § 14a až 16e vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. V prechodných ustanoveniach k úpravám účinným od 01.01.2010 uvedený v § 25a zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi je uvedené, že na konania o nároku za poskytnutie právnej pomoci začaté pred 01.01.2010 a právoplatne neukončené do 31.12.2009 sa použijú ustanovenia účinné od
01.01.2010. Z týchto zákonných ustanovení teda vyplýva, že s účinnosťou od 01.01.2010 súd stratil právomoc rozhodovať o priznaní odmeny advokátovi účastníka ustanovenému podľa § 30 ods.1 O.s.p., ktorá má byť vyplatená zo štátnych prostriedkov. Táto právna úprava tak, ako bolo uvedené vyššie sa v zmysle prechodných ustanovení aplikuje aj na konania neskončené do 31.12.2009. Jedná sa teda o prípady, keď je účastník, ktorému bol ustanovený advokát podľa ustanovenia § 30 ods.1 O.s.p. v konaní neúspešný alebo procesne zavinil zastavenie konania, prípadne súd pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ustanovenie § 146 ods.1 písm.a/ až c/ O.s.p., či ustanovenie § 150 O.s.p. V prípade úspechu takéhoto účastníka v konaní súd prizná jeho ustanovenému advokátovi trovy právneho zastúpenia podľa štandardnej tarify vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR o odmenách a náhradách advokátov proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, alebo v prípade zastavenia konania, procesne zavinil zastavenie konania (právny názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline sp.zn. 6Co/303/2011 zo dňa 29.09.2011.
18. Podľa § 15 ods.2 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení zákona č. 495/2009 Z.z. centrum rozhodnutím podľa osobitného predpisu (16) prizná advokátovi náhradu trov konania po skončení zastupovania na základe jeho vyčíslenia podľa osobitného predpisu (18a); to neplatí v rozsahu, v ktorom súd priznal náhradu trov konania podľa ods.1. Ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, môže centrum priznať advokátovi čiastočnú alebo úplnú náhradu trov právneho zastúpenia bez ohľadu na to, či súd tomuto advokátovi priznal náhradu trov konania podľa ods.1.
19. V zmysle § 14a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení do 31.05.2009 sa odmena advokáta vo veci, kde predmetom konania je zaplatenie peňažnej sumy určuje podľa základnej sadzby tarifnej odmeny špecifikovanej v tomto ustanovení.
20. Podľa § 14a ods.2 písm.a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení od 01.06.2009 (paušálna odmena advokáta za zastupovanie osoby v materiálnej núdzi vyplácaná centrom právnej pomoci) odmena je vo veciach upravených Občianskym zákonníkom 200,- eur. podľa § 14b ods.2 označeného zákona ak oprávnenú osobu zastupuje advokát v mimoriadnej náročnej alebo skutkovo zložitej veci, centrum právnej pomoci môže zvýšiť odmenu, najviac o 100 %.
21. Podľa § 20a vyhlášky č. 209/2009 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (prechodné ustanovenia účinné od 01.06.2009) za úkony právnych služieb vykonané pred dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky patrí advokátovi odmena podľa doterajších predpisov.
22. Žalovaný publikoval na svojom webovom sídle článok, ktorý sa venuje problematike odmeňovania advokátov centrom právnej pomoci, spracovaný H.. Y. C., H.. Ľ. S. C. H.. U. S. s tým, že v závere článku je podpísaná aj JUDr. Nataša Nikitinová, riaditeľka centra právnej pomoci, z obsahu ktorého vyplýva, že „za úkony vykonané po 01.01.2006 centrum priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, avšak stále len podľa tretej hlavy druhej časti vyhlášky, bez ohľadu na to, či advokáta ustanovil súd alebo určilo centrum právnej pomoci. Za dôležitý časový moment centrum považuje dátum 01.06.2009, pretože od tohto dátumu sa mení tarifná odmena za zastupovanie advokátov na paušálnu odmenu, ktorá sa priznáva bez ohľadu na hodnotu veci v spore, a to za účelom úspory nákladov centra za služby poskytované advokátmi klientom centra a za účelom spravodlivejšieho odmeňovania advokátov za poskytované právne služby. Tarifná odmena, ktorá sa advokátom priznáva pred 01.06.2009, bola často neprimerane vysoká vzhľadom na počet úkonov, ktoré advokát vykonal a tiež vzhľadom na to, že aj v prípade zastavenia konania alebo nezastupovania do právoplatného skončenia vo veci samej sa odmena advokátovi priznávala v plnej výške. Novelou vyhlášky č. 209/2009 Z.z. sa okrem iného zmenil tiež názov tretej hlavy druhej časti vyhlášky, ktorá po novele znie: paušálna odmena advokáta za zastupovanie osoby v materiálnej núdzi vyplácaná centrom právnej pomoci. Centrum teda bez ohľadu na to, či ide o ustanovenie advokáta súdom alebo určenie advokáta centrom, v prípadoch, keď došlo k ustanoveniu /určeniu advokáta pred 01.01.2009, teda pred zmenou tretej hlavy druhej časti vyhlášky, určuje odmenu podľa tarify. Na priznanie odmeny je rozhodujúci dátum vykonania prvého úkonu právnej služby, tento úkon však advokát musí preukázať. Ak advokáta ustanoví súd, vo väčšine prípadov je
takýmto úkonom dátum prevzatia, resp. dátum právoplatnosti uznesenia súdu o ustanovení advokáta na zastupovanie účastníka konania. Z toho vyplýva, že ak advokát vykonal prvý úkon pred 01.06.2009 centrum rozhoduje podľa znenia tarify účinnej do 31.05.2009, a to aj v prípade, ak rozhoduje po tomto dátume. Centrum rozhoduje o odmene advokáta ustanoveného súdom až po 01.01.2010, kedy súdy stratili právomoc rozhodovať o odmene advokáta ustanoveného súdom a táto právomoc prešla len na centrum, ktoré rozhoduje podľa tretej hlavy druhej časti vyhlášky.“
23. Správny orgán prvého stupňa v danej veci priznal žalobkyni odmenu v celkovej výške 608,31 eur, ktorá suma predstavuje súčet paušálnej odmeny podľa § 14a ods.2 písm.a/ vyhl. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci v súčasnom znení, zvýšenia tejto odmeny o 100 %, režijný paušál ako aj DPH, keď pri rozhodovaní vychádzal z právneho názoru, že rozhodovanie o odmene advokáta je procesným rozhodnutím, a preto musí vo veci rozhodnúť podľa vyhlášky účinnej v čase, kedy nadobudlo právoplatnosť meritórne rozhodnutie vo veci, v ktorej bol advokát ustanovený za zástupcu. Odvolal sa aj na stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR, legislatívneho odboru, ktoré malo takýto postup odobriť, toto stanovisko však v administratívnom spise predloženom súdu žalovaným sa nenachádza.
24. Správny súd po preštudovaní argumentácií účastníkov konania uplatnenej v rámci súdneho preskúmavacieho konania s argumentáciou administratívneho orgánu nesúhlasí a dospel k záveru, že žalovaný vo veci rozhodol na základe nesprávneho právneho názoru, čím bol naplnený zrušujúci dôvod podľa ustanovenia § 191 ods.1 písm. c/ SSP.
25. Podľa názoru správneho súdu prechodné ustanovenie § 25a zákona č. 327/2005 Z.z. (zavedené zákonom č. 495/2009 Z.z. o právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi s účinnosťou od 01.01.2009 stanovuje, že po 01.01.2010 aj v prípade, ak bol zástupca ustanovený pred týmto dátumom a konanie ešte nie je ukončené, o odmene nerozhoduje súd, ale centrum právnej pomoci. Uvedená skutočnosť medzi účastníkmi konania nebola sporná, spornou ale zostalo to, ktoré znenie vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov má byť použité pre priznanie vyúčtovanej odmeny ustanovenej advokátke, ktorá bola ustanovená súdom pred 01.01.2009. V konaní bolo potrebné zaujať stanovisko, podľa ktorého znenia príslušných ustanovení vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov malo byť v danej veci rozhodované, teda či podľa znenia, ktoré poznalo tarifnú odmenu za jednotlivé úkony právnej pomoci alebo podľa znenia upravujúceho paušálnu náhradu, tak ako ho použil správny orgán.
26. Žalobkyňa sa v tomto smere v správnej žalobe ( v súlade s podaným odvolaním proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa) odvolala na právny názor vyslovený vo vyššie citovanom a na webovom sídle žalovaného publikovanom článku, podľa ktorého : „ centrum teda bez ohľadu na to, či ide o ustanovenie advokáta súdom, alebo určenie advokáta centrom , v prípadoch, keď došlo k ustanoveniu/určeniu advokáta pred 1. júnom 2009, teda pred zmenou tretej hlavy druhej časti vyhlášky, určuje odmenu podľa tarify. Na priznanie odmeny je rozhodujúci dátum vykonania prvého úkonu právnej služby, tento úkon však advokát musí preukázať.“ Uvedené vychádza z prechodných ustanovení vyhlášky č. 209/2009 Z.z., ( § 20a), podľa ktorých za úkony právnych služieb vykonané predo dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky patrí odmena podľa predpisov účinných do 31.05.2009. S uvedeným právnym názorom sa správny súd stotožňuje v celom rozsahu.
27. Práve z týchto podstatných dôvodov správny súd zrušil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Pre konanie žalovaného o priznaní odmeny žalobkyni za zastupovanie bude rozhodujúce v ďalšom ustáliť výšku odmeny za úkon právnej pomoci, a to aj vzhľadom na veľmi podstatný rozdiel v stanovení požadovanej odmeny v podaní z roku 2010 a následne v roku 2013, ustáliť počet účelne vynaložených úkonov právnej pomoci a zaoberať sa aj výškou ďalších súvisiacich nárokov na režijný paušál a podobne, vrátane náhrady DPH a až tak vo veci rozhodnúť novým rozhodnutím. Správny súd poukazuje aj na chybu v číselnom označení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v preskúmavanom rozhodnutí, ktorá vada však nemala podstatný vplyv pre rozhodnutie v tejto veci.
28. V závere sa správny súd k otázke účastníctva správneho orgánu vyjadruje tak, že účastníkom konania v zmysle § 32 SSP , ak je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý rozhodoval o riadnom opravnom prostriedku, nemá prvostupňový orgán verejnej správy v takomto správnom súdnom konaní ani postavenie žalovaného a ani iného účastníka konania. Uvedené je dané
jednotou administratívneho konania, v ktorom konanie v prvej inštancii a o riadnom opravnom prostriedku tvorí jeden celok.
29. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 167 SSP a žalobkyni, ktorá bola v konaní plne úspešná súd priznal právo na úplnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému. O výške trov konania správny súd rozhodne prostredníctvom vyššieho súdneho úradníka procesným postupom podľa § 175 ods.2 SSP.
30. Správny súd v preskúmavanej veci rozhodol v senáte jednohladne (§ 139 ods.4 SSP). Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak nemá sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.