Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Sp-46-2015.pdf
PDF · 85.39 KB
Case nature
Area
Subarea
9Sp/46/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Jurajom Tymkom v právnej veci navrhovateľa E. P., bytom J. X, H., proti odporcovi Centrum právnej pomoci, kancelária Prešov, so sídlom Slovenská 40, Prešov, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. 2N 5572/15-KaPO, R. z. 44790/2015 zo dňa 14. júla 2015, takto
rozhodol:
Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. za použitia § 250l ods. 2 O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie odporcu sp. zn. 2N 5572/15-KaPO, R. z. 44790/2015 zo dňa 14.07.2015 a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Rozhodnutím sp. zn. 2N 5572/15-KaPO, R. z. 44790/2015 zo dňa 14. júla 2015 odporca podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“) nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca uviedol, že žiadateľ v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci doručenej centru dňa 08.04.2015 požiadal o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci náhrady poistného plnenia, o ktorej sa t. č. vedie konanie na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 20C/261/2014, v ktorom žiadateľ vystupuje v procesnom postavení odporcu. Odporca citoval ustanovenie § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. i/, ods. 2, § 6 ods. 1, 2, § 6a ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. a uviedol, že na preukázanie príjmovej situácie žiadateľa za posudzované obdobie od 10/2014 do 04/2015 žiadateľ predložil doklady, ktoré odporca aj jednotlivo špecifikoval.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca ďalej citoval § 7 ods. 3 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z. z. a konštatoval, že v súlade s týmto ustanovením nebolo potrebné vziať do úvahy príjem žiadateľa poberaný vo forme dávky v hmotnej núdzi a osobitného príspevku. Poukázal na to, že v súlade s ustanovením § 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime 1,4-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu predstavuje sumu 277,33 eur a 1,6-násobok sumu 316,94 eur. Odporca ďalej uviedol, že na základe vyhodnotenia spisového materiálu žiadateľa má za preukázané, že žiadateľ mal v mesiaci október 2014 započítateľný príjem 56,79 eur (príjem od zamestnávateľa Tobis s.r.o.), v mesiaci november 2014 81,13 eur (príjem od zamestnávateľa Tobis s.r.o. + príjem od zamestnávateľa TL logistics, s.r.o.), v mesiaci december 2014 397,29 eur (príjem od zamestnávateľa TL logistics, s.r.o.), v mesiaci január 2015 354,77 eur (príjem od zamestnávateľa TL logistics, s.r.o.), v mesiaci február 2015
304,84 eur (príjem od zamestnávateľa TL logistics, s.r.o.), v mesiaci marec 2015 296,18 eur (príjem od zamestnávateľa FEIST, s.r.o.), v mesiaci apríl 2015 380,09 eur (príjem od zamestnávateľa FEIST, s.r.o.).
Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že v posudzovanom období šesť mesiacov pred podaním žiadosti, t.j. v období od októbra 2014 do marca 2015, mal žiadateľ priemerný čistý započítateľný príjem 248,50 eur, ktorý nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime pre jednu plnoletú fyzickú osobu, t.j. sumu 277,33 eur.
Odporca konštatoval, že čistý započítateľný príjem žiadateľa v mesiaci podania žiadosti, t.j. v apríli 2015 predstavuje sumu 380,09 eur, ktorá presahuje 1,6-násobok sumy životného minima ustanoveného zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime pre jednu plnoletú fyzickú osobu, t.j. sumu 316,94 eur.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporca ďalej uviedol, že z uvedeného je zrejmé, že započítateľný príjem žiadateľa presahuje v mesiaci podania žiadosti, t.j. v apríli 2015, výšku 1,6-násobku životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, t.j. sumu 316,94 eur, preto na základe predložených listinných dokladov má za preukázané, že žiadateľ nespĺňa podmienku materiálnej núdze, ktorá je nevyhnutným predpokladom priznania nároku na poskytovanie právnej pomoci.
V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporca konštatoval, že nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc sa s ohľadom na vyššie uvedené splnením ďalších podmienok nezaoberal.
Navrhovateľ sa včas podaným opravným prostriedkom domáhal preskúmania zákonnosti citovaného rozhodnutia odporcu. Uviedol, že celý čas iba dokladoval príjmy za obdobie 2014 až 2015, avšak na jeho mesačné výdavky cca 230 eur, ktoré musí splácať, sa ohľad neberie. Konštatoval, že na živobytie mu tak ostáva iba 150 eur a z týchto dôvodov žiadal ešte raz o prejednanie jeho žiadosti na právnu pomoc, pričom potrebné doklady doloží na požiadanie.
Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 21.09.2015 poukázal na dôvody, ktoré navrhovateľ uvádza v podanom opravnom prostriedku a citoval ustanovenia § 6, § 6a ods. 1, § 4 ods. 2, § 7 ods. 4 zákona č. 327/2005 Z. z.. Uviedol, že z navrhovateľom predložených dokladov má odporca za preukázané, že započítateľný príjem navrhovateľa v mesiaci podania žiadosti, t.j. v apríli 2015 prekračuje 1,6-násobok sumy životného minima ustanoveného zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime pre jednu plnoletú fyzickú osobu, t.j. sumu 316,94 eur. Konštatoval, že započítateľný príjem navrhovateľa v mesiaci podania žiadosti predstavuje sumu 380,09 eur, a preto na základe predložených listinných dokladov má za preukázané, že navrhovateľ nespĺňa podmienku materiálnej núdze, ktorá je nevyhnutným predpokladom priznania nároku na poskytovanie právnej pomoci. Uviedol, že odporca pri vyhodnotení dokladov navrhovateľa postupoval v zmysle § 7 zákona č. 327/2005 Z. z. v platnom znení, ktorý definuje postup, ktoré peňažné sumy prijaté navrhovateľom v rozhodnom období sa považujú za príjem, a ktoré sa za príjem nepovažujú. Konštatoval, že do príjmu oprávnenej osoby za započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima podľa zákona č. 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Odporca ďalej uviedol, že pokiaľ ide o tvrdenia navrhovateľa o jeho mesačných výdavkoch, tieto skutočnosti nevyplývajú z dokladov, ktoré navrhovateľ odporcovi predložil, ani z navrhovateľom vyplnenej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v časti F2. Majetkové pomery žiadateľa. Poukázal na to, že navrhovateľ v mesiaci podania žiadosti, aj v posudzovanom období šiestich mesiacov pred podaním žiadosti, poberal popri príjme zo závislej činnosti aj dávku v hmotnej núdzi a následne osobitný príspevok, pričom tieto príjmy odporca podľa § 7 ods. 3 písm. a/ zákona č. 327/2005 Z. z. do započítateľného príjmu navrhovateľa nezapočítal.
Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom odporcu dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť.
Účastníci konania boli súdom vyzvaní na písomné vyjadrenie súhlasu s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a zároveň riadne písomne poučení o následkoch nevyjadrenia sa.
Navrhovateľ v písomnom podaní zo dňa 14.10.2015 a odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 21.09.2015 súhlasili s prejednaním veci bez nariadenia súdneho pojednávania, preto súd postupoval podľa § 250f ods. 1, 2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p. a vo veci rozhodol bez pojednávania s tým, že tento postup nie je v rozpore s verejným záujmom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov, tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci:
a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „vnútroštátne spory“), b) v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach a c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení a v týchto veciach aj v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.
Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak
a) jej príjem nepresahuje 1,4 násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
Podľa § 6 ods. 2 O.s.p. citovaného zákona, podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti podľa odseku 1 písm. a/ a b/ musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci.
Podľa § 4 ods. 1 písm. i/ citovaného zákona, je materiálnou núdzou stav, keď fyzická osoba je poberateľom dávky a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi,1e) alebo stav, keď príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,6 násobok sumy životného minima2) a táto fyzická osoba si využívanie právnych služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom.
Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „žiadateľ“), sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima;2a) to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením.
Podľa § 6a ods. 1 citovaného zákona, ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4 násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom2) a súčasne nepresahuje 1,6 násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20 % trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu;5a) splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b/ a c/ tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane.
Podľa § 7 ods. 4 citovaného zákona, príjem na účely tohto zákona sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, pritom sa prihliada na príjem za posledných šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti, a prehodnocuje sa každých 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporcu, ako aj z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplýva, že v posudzovanom období šiestich kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti, t.j. v období od októbra 2014 do marca 2015 mal navrhovateľ priemerný čistý započítateľný príjem 248,50 eur, ktorý nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime pre jednu plnoletú fyzickú osobu, t.j. sumu 277,33 eur. Čistý započítateľný príjem navrhovateľa v mesiaci podania žiadosti, t.j. v apríli 2015 predstavoval sumu 380,09 eur, ktorá presahuje 1,6-násobok
sumy životného minima ustanoveného zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime pre jednu plnoletú fyzickú osobu, t.j. sumu 316,94 eur.
Odporca napadnutým rozhodnutím nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že príjem navrhovateľa presahuje v mesiaci podania žiadosti, t.j. v apríli 2015, výšku 1,6- násobku životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, t.j. sumu 316,94 eur, v dôsledku čoho mal odporca za preukázané, že navrhovateľ nespĺňa podmienku materiálne núdze.
Z ustanovenia § 7 ods. 4 zákona č. 327/2005 Z. z. vyplýva, že príjem na účely tohto zákona sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, pritom sa prihliada na príjem za posledných šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti a prehodnocuje sa každých dvanásť mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci.
Podľa názoru súdu sa odporca vyššie citovaným zákonným ustanovením pri posudzovaní žiadosti navrhovateľa o poskytnutie právnej pomoci dôsledne neriadil. V prvom rade je potrebné uviesť, že odporca v napadnutom rozhodnutí ustanovenie § 7 ods. 4 zákona č. 327/2005 Z. z. vôbec necitoval aj napriek tomu, že pri posudzovaní žiadosti navrhovateľa z tohto ustanovenia vychádzal. Za rozhodujúce považoval odporca tú skutočnosť, že navrhovateľ mal čistý započítateľný príjem v mesiaci podania žiadosti, t.j. v apríli 2015 sumu 380,09 eur, ktorá presahuje 1,6-násobok životného minima ustanoveného zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime pre jednu plnoletú fyzickú osobu, t.j. sumu 316,94 eur.
Z ustanovenia § 7 ods. 4 zákona č. 327/2005 Z. z. však vyplýva, že sa prihliada aj na príjem žiadateľa za posledných šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o poskytnutie právnej pomoci. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporcu je preukázané, že navrhovateľ v posudzovanom období šiestich mesiacov pred podaním žiadosti, t.j. v období od októbra 2014 do marca 2015 mal priemerný čistý započítateľný príjem 248,50 eur, ktorý nepresahuje 1,4-násobok životného minima ustanoveného zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime pre jednu plnoletú fyzickú osobu, t.j. sumu 277,33 eur.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporcu však vôbec nevyplýva, ako odporca pri posúdení žiadosti navrhovateľa o poskytnutie právnej pomoci prihliadal na príjem navrhovateľa za posledných šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti, ktorý nepresahoval 1,4-násobok sumy životného minima a kedy navrhovateľ spĺňal podmienky na poskytnutie právnej pomoci vyplývajúce z ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z..
Keďže odporca v napadnutom rozhodnutí pri posúdení žiadosti navrhovateľa o poskytnutie právnej pomoci vychádzal len z príjmu navrhovateľa v mesiaci podania žiadosti a neodôvodnil, prečo neprihliadol na príjem navrhovateľa za posledných šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti, takéto odôvodnenie nezodpovedá zákonným kritériám vyplývajúcich § 7 ods. 4 zákona č. 327/2005 Z. z., v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie odporcu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Ak je rozhodnutie správneho orgánu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, je to dôvod na zrušenie rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie.
Z uvedených dôvodov súd preto napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. za použitia § 250l ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní je odporca viazaný právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 O.s.p.), a teda je povinný rozhodnutie odôvodniť tak, aby spĺňalo podmienku preskúmateľnolsti v zmysle ustanovenia § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní v znení neskorších predpisov.
Navrhovateľ bol v konaní úspešný, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p.. Pretože navrhovateľ si výšku trov konania neuplatnil a tieto trovy nevyplývajú ani zo spisu, súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§250s O.s.p.).