Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Sa-6-2022.pdf
PDF · 139.79 KB
Case nature
Area
Subarea
3Sa/6/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Janou Raganovou v právnom spore žalobcu: H. X.Z.G., nar.: XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, XXX XX X., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti SR, ul. Račianska 71, 811 03 Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo: 28997/2021/20 zo dňa 11. marca 2022, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 28997/2021/20 zo dňa 11.03.2022 a vec v r a c i a žalovanému na nové konanie a rozhodnutie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Rozhodnutím Finančného odboru Správy Zboru nápravnej výchovy SSR č. SZNV 10.872/30-90 zo dňa 22.03.1990 od 01.01.1990 podľa § 134, § 135 a § 71 zákona č. 100/1988 Zb. bol žalobcovi na základe jeho žiadosti priznaný invalidný dôchodok, ktorého je poberateľom od 01.01.1990.
2. Žiadosťou zo dňa 21.112018 požiadal žalobca Útvar sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže o nové vymeranie dôchodku podľa § 35 zákona č. 100/1988 Zb. a § 263 ods. 13 zákona č. 461/2003 Z. z..
3. Útvar sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže rozhodnutím zo dňa 26.02.2019 číslo GR ZVJS-d-10872/14-2019 rozhodol o nepriznaní nového vymerania invalidného dôchodku žalobcovi. Proti uvedenému podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodlo Ministerstvo spravodlivosti svojim rozhodnutím zo dňa 20.05.2019 číslo 39210/2019-42 tak, že odvolanie zamietlo a potvrdilo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa .
4. Proti uvedenému podal žalobca na Krajskom súde správnu žalobu, ktoré konanie bolo vedené pod sp. zn.: 4Sa/6/2019, kde súd rozsudkom č. konania: 4Sa/6/2019-28 zo dňa 18.11.2019 zamietol žalobu podľa § 190 SSP. Voči uvedenému podal žalobca kasačnú sťažnosť o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom NS SR sp. zn.: 9Sžsk/23/2020 tak, že NS SR rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti SR č. 39210/2019-2 zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. V odôvodnení rozhodnutia mal NS SR za to, že tak správne orgány ako aj krajský súd nesprávne vec právne posúdili, preto NS SR podľa ust. § 462 ods. 2 SSP rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. NS SR mal za to, že žalovaný nárok žalobcu na nové vymeranie dôchodku posúdil nesprávne, keď opomenul skutočnosť, že boli splnené podmienky na nové vymeranie invalidného dôchodku podľa § 35 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 zb. v spojení s § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. už ku dňu 21.02.2001.
5. Po vrátení veci žalovanému tento vydal rozhodnutie číslo 25451/2021/20 zo dňa 23.09.2021, ktorým zrušil rozhodnutie Útvaru sociálneho zabezpečenia ZVJS č. GR ZVJS-d-10872/14-2019 zo dňa 26.02.2019 a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení poukázal na to, že prvostupňový správny orgán nepostupoval v súlade s rozhodnutím zo dňa 16.04.2019, kedy napadnutý personálny rozkaz č. 274 zo dňa 16.05.2019 nereflektuje tak na závery, ku ktorým dospel odvolací orgán ani na právne závery Najvyššieho súdu SR v rozsudku zo dňa 15.01.2013 sp. zn.. 3Sžo/37/2012 ako aj v rozsudku 14.06.2018 sp. zn. 6Sžk/28/2017. Zároveň žalovaný uložil prvostupňovému správnemu orgánu povinnosť postupovať v intenciách rozsudku NS SR zo dňa 24.03.2021 a rozhodnúť o nároku odvolateľa (žalobcu) na nové vymeranie invalidného dôchodku podľa § 259 ods. 1 zákona č. 462/2003 Z. z. o sociálnom poistení s tým, že boli splnené podmienky na nové vymeranie invalidného dôchodku v prípade odvolateľa k 21.02.2021.
6. Po vrátení veci prvostupňovému správnemu orgánu tento rozhodol dňa 26.10.2021 rozhodnutím číslo GR ZVJS-d-10872/14/2021 tak, že: priznal žalobcovi invalidný dôchodok v sume 240,30 EUR mesačne od 26.11.2018 podľa § 143c ods. 4 a 5 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov; § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a podľa § 35 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (I. výrok) a zároveň mu odňal podľa § 55 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov od 26.11.2018 invalidný dôchodok v sume 240,30 EUR, pretože ku dňu 26.11.2018 je novo vymeraný invalidný dôchodok v sume 240,30 EUR nižší ako vyplácaný invalidný dôchodok v sume 398,80 EUR mesačne.
7. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 08.11.2021, v ktorom namietal nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 55 zákona č. 100/1988 Zb., keď podľa žalobcu žalovaný nesprávne porovnal výšku dôchodku podľa nového nároku na invalidný dôchodok ku dňu 22.02.2001 so sumou valorizovaného dôchodku vyplácaného ku dňu 26.11.2018, teda ku dňu podania žiadosti o nové vymeranie invalidného dôchodku. Podľa žalobcu mal žalovaný porovnať sumu nového invalidného dôchodku so sumou invalidného dôchodku po valorizácii ku dňu 22.02.2001 (starý dôchodok), kde suma starého dôchodku bola ku dňu vzniku nároku na nový dôchodok podľa rozhodnutia vo výške 5 676,- Sk a tento bol vyplácaný do mesiaca august 2000 do septembra 2001 v zmysle ust. § 5 ods. 1 zákona č. 285/2001 Z. z. o zvyšovaní dôchodkov v roku 2001, mal mu teda správny orgán priznať nový dôchodok, starý dôchodok odňať a následne priznaný dôchodok valorizovať.
8. O tomto odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím číslo 28997/2021/20 zo dňa 11.03.2022 tak, že zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa (uvedené v bode 6 odôvodnenia tohto rozsudku) číslo GR ZVJS-d-10872/14/2021 zo dňa 11.03.2022. V odôvodnení uviedol, že prvostupňový správny orgán - Útvar sociálneho zabezpečenia opätovne posúdil nárok odvolateľa na nové vymeranie invalidného dôchodku a rozhodol tak, ako je to uvedené v jeho rozhodnutí s tým, že pred vydaním rozhodnutia o priznaní a súčasne odňatí novo vymeraného invalidného dôchodku skúmal splnenie podmienok uvedených v § 35, § 29, § 55 a nasl. zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a určil sumu novo vymeraného invalidného dôchodku ku dňu 26.11.2018 a porovnal sumu novo vymeraného invalidného dôchodku so sumou vyplácaného invalidného dôchodku. Žalovaný po citácii ustanovení zákona č. 461/2003 a 100/1988 Zb. podľa ktorých vydal rozhodnutie uviedol, že nové vymeranie dôchodku je možné v dvoch prípadoch a to ak dôchodca vykonával ďalšie zamestnanie alebo ak utrpel pracovný úraz. O nové vymeranie dôchodku však treba požiadal a novo vymeraný invalidný dôchodok sa posudzuje ako vznik nového nároku na invalidný dôchodok najskôr odo dňa doručenia žiadosti o nové vymeranie invalidného dôchodku. Z toho vyplýva, že pri určení sumy novo vymeraného invalidného dôchodku sa postupuje tak, ako keby nárok na invalidný dôchodok vznikol (vznikla invalidita) v deň, kedy bola doručená žiadosť o nové vymeranie invalidného dôchodku . V tomto prípade ku dňu 26.11.2018 a nie ku dňu 22.02.2001 ako uvádza odvolateľ a to aj napriek tomu, že ku dňu 22.02.2001 splnil podmienku piatich rokov doby zamestnania po vzniku nároku na invalidný dôchodok. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol ďalej spôsob postupu výpočtu novo vymeraného dôchodku, uviedol ako určil rozhodné obdobie, z čoho bol určený priemerný mesačný zárobok. Sumu novo vymeraného invalidného dôchodku určil žalovaný ku dňu doručenia žiadosti, t. j. ku dňu 26.11.2018 a nie k 22.02.2001 ako sa domnieva odvolateľ, nakoľko v takomto prípade by nebolo možné pre určenie rozhodného obdobie a priemerného mesačného zárobku započítať roky 2001, 2002 a 2003. K úprave a k zvýšeniu podľa uvedených predpisov pristúpil prvostupňový správny orgán správne a to z dôvodu, že sú poslednými právnymi predpismi, upravujúcimi
výšku dôchodkov, ktorých suma bola určená podľa zákona č. 100/1988 Zb. Suma novo vymeraného invalidného dôchodku invalidného dôchodku podľa zákona č. 100/1988 Zb. k 31. decembru 2003 je 7 020,- Sk, po prepočte na euro je suma novo vymeraného invalidného dôchodku vo výške 233,10 EUR, odo dňa priznania, t. j. od 26.11.2018, k uvedenej sume patrí zvýšenie podľa § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o 7,20 EUR na sumu 240,30 EUR mesačne. Suma novo vymeraného invalidného dôchodku ku dňu priznania t.j. k 26.11.2018 je 240,30 EUR. Ku dňu doručenia žiadosti k 26.11.2018 je suma novo vymeraného invalidného dôchodku podľa § 35 zákona č. 100/1988 Zb. je 240,30 Eur mesačne a suma invalidného dôchodku priznaného od 01.01.1990 podľa § 134 zákona č. 100/1988 Zb. a vyplácaného ku dňu 26.11.2018 je 398,80 EUR. Pretože suma invalidného dôchodku je 398,80 EUR vyplácaného k 26.11.2018 je vyššia ako suma novo vymeraného invalidného dôchodku 240,30 EUR priznaného k 26.11.2018, patrí účastníkovi konania naďalej invalidný dôchodok v sume 398,80 EUR. Pokiaľ by útvar sociálneho zabezpečenia určil sumu novo vymeraného dôchodku k 22.02.2001, suma novo vymeraného invalidného dôchodku by bola nižšia ako suma, ktorú určil útvar sociálneho zabezpečenia k 26.11.2018. Rozhodným obdobím by v tomto prípade bolo obdobie od 01.01.1991 do 31.12.2000. Priemerný mesačný zárobok bol určený z rokov 1997, 2000, 1993, 1995 a 1998. Neupravený priemerný mesačný zárobok by bol 4 373,- Sk, upravený priemerný zárobok by bol 3 125,- Sk. Novo vymeraný invalidný dôchodok (75% priemerného mesačného zárobku) by bol v sume 2 344,- Sk. Uvedená suma by sa následne upravila podľa zákona č. 233/2000 Z. z. a po úprave o zvýšenie podľa § 293dx o 7,20 EUR na sumu 208,60 EUR a ku dňu priznania, t. j. ku dňu 26.11.2018 by suma novo vymeraného invalidného dôchodku vypočítaná z rozhodného obdobia rokov 1991 a 2000 (208,60 EUR) bola nižšia, ako suma novo vymeraného dôchodku z rozhodného obdobia rokov 1994 až 2003 (240,30 EUR). Žalovaný poukázal na to, že žalobca nemal v rokoch 2001 až 2017 priznaný (priznaný môže byť najskôr odo dňa podania žiadosti) a ani vyplácaný novo vymeraný invalidný dôchodok a ani mu nezanikol a opätovne nevznikol nárok na výplatu invalidného dôchodku. Nárok na zvýšenie novo vymeraného invalidného dôchodku mu vznikol až v roku 2018 podľa § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z.. V uvedenom období mal žalobca priznaný a aj vyplácaný invalidný dôchodok priznaný od 01.01.1990, ktorý aj bol zvyšovaný podľa platných právnych predpisov v príslušnom roku. Ku dňu doručenia žiadosti k 26.11.2018, je suma novo vymeraného invalidného dôchodku podľa § 35 zákona č. 100/1988 Zb. 240,30 Eur mesačne a suma invalidného dôchodku priznaného od 01.01.1990 podľa § 134 zákona č. 100/1988 Zb. a vyplácaného ku dňu 26.11.2019 je 368,80 Eur mesačne. Žalovaný konštatoval, že útvar sociálneho zabezpečenia správne rozhodol, že suma invalidného dôchodku v sume 398,80 EUR vyplácaného k 26.11 2018 je vyššia ako suma novo vymeraného invalidného dôchodku 240,30 EUR priznaného k 26.11.2018 a preto odvolateľovi (žalobcovi) patrí naďalej invalidný dôchodok v sume 398,80 EUR mesačne.
II. Správna žaloba
9. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. V žalobe namieta to, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia; že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia lebo opatrenia vo veci samej a to, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
10. Pokiaľ ide o námietku toho, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, k tomuto žalobca uviedol, že žalovaný resp. komisia, ktorá pripravila na podpis rozhodnutie žalovanej vo svojom konaní nerešpektuje právne záväzné stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z obsahu ktorého vyplýva napr. v bode 22 že: „ Z obsahu rozsudku NS SR vyplýva, že účastník konania splnil podmienky na nové vymeranie invalidného dôchodku podľa § 35 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov dňa 21.02.2001.“ Žalovaná dokonca nerešpektuje ani vlastné rozhodnutie odvolacieho orgánu č. 25451/2021/20 zo dňa 23.09.2021, kde uvádza: „ Úlohou prvostupňového orgánu bude postupovať v intenciách vyššie zmienených právnych záverov Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.03.2021 a rozhodnúť o nároku odvolateľa na nové vymeranie invalidného dôchodku podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v spojení s § 35 zákona č. 100/1988 Zb. s tým, že boli splnené podmienky na nové vymeranie invalidného dôchodku v prípade odvolateľa už ku dňu 21.02.2001. Podľa žalobcu tým, že žalovaný nerešpektoval predmetné závery rozsudku Najvyššieho súdu došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Zároveň nerešpektovanie
právnych záverov má za následok aj porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd Rím, 4.IX.1950. V námietke nesprávneho právneho posúdenia poukázal aj na to, že sporným ostáva aj doslovný a reštriktívny výklad § 35 ods. 1 tretia veta zákona č. 100/1988 Zb. zo strany žalovanej: „Nové vymeranie dôchodku sa posudzuje ako vznik nároku ku dňu od ktorého sa priznáva dôchodok, pritom sa však dôchodok prizná najskôr odo dňa podania žiadosti.“
11. V námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov žalobca poukázal na to, že žalovaný sa nevysporiadal s jeho námietkami ohľadom valorizácie dôchodkov. Poukázal na to, že valorizácia dôchodkov je integrálnou súčasťou sociálneho systému a má na ňu nárok každý poberateľ dôchodkovej dávky. Poukázal na právny názor Ústavného súdu SR, ktorý vo svojom Náleze PL.ÚS 16/06-39 zo dňa 30.04.2008 konštatoval, že „ Integrálnou súčasťou systému sociálneho poistenia sú tak dôchodkové dávky, ako aj ich valorizácia pravidelne uskutočňovaná každoročne v určitom čase a podľa určitých kritérií, možno ju považovať za súčasť základného právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a nespôsobilosti na prácu podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy a podľa čl. 30 ods. 1 listiny a z tohto pohľadu ju treba posudzovať.“ Poukázal na to, že všeobecnými predpismi pred 31.12.2003 na ktoré odkazuje právne záväzný rozsudok NS SR nie je len zákon 100/1988 Zb. ale aj zákon 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov. Má za to, že nárok na valorizáciu dôchodku priznaného dňa 22.02.2021 má aj po transformácií sociálneho systému k 01.01.2004.
12. V závere žaloby uviedol, že nesúhlasí z upozornením žalovaného ohľadom výšky sumy novo vymeraného invalidného dôchodku, ktorý by bol Útvar určil k 22.02.2021 a ktorá suma by bola nižšia ako suma vypočítaná k 26.11.2028, teda že by to bola suma vo výške 6067,- Sk, nakoľko nové vymeranie invalidného dôchodku sa riadi osobitnou právnou úpravou uvedenou v § 35 ods. 1 zákona č. 100, kde explicitne je uvedené, že prvou podmienkou je zamestnanie aspoň 5 rokov. Druhou zákonnou úpravou na nové vymeranie je ustanovenie § 263 ods. 13 zákona č. 461/2003 Z. z., kde je explicitne uvedené, že rozhodujúcim obdobím na určenie priemerného mesačného zárobku sú kalendárne roky 1994 až 2003. Táto osobitná úprava pri novom vymeraní invalidného dôchodku je iná ako všeobecná úprava pri priznávaní dôchodkov podľa predpisov pred 01.01.2004, na ktoré sa žalovaná odvoláva a podľa ktorej, konkrétne podľa § 12 ods. 1 zákona 100/1988 Zb., priemerný mesačný zárobok je mesačný priemer hrubých zárobkov v piatich najlepších kalendárnych rokoch v rozhodnom období. Rozhodným obdobím je obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom v ktorom vznikol nárok na dôchodok.
13. Na základe ním v žalobe uvedených skutočností má za to, že rozhodným dátumom pre posúdenie nároku na nové vymeranie invalidného dôchodku je v zmysle záväzného právneho názoru podľa § 469 SSP Najvyššieho súdu SR deň 21.02.2021. K tomuto dňu mali byť podľa žalobcu posúdené v administratívnom konaní nároky na invalidný dôchodok v zmysle § 55 zákona č. 100/1988 Zb. a keďže nárok na novo vymeraný invalidný dôchodok k tomuto dňu je vyšší ako nárok na starobný dôchodok vyplácaný k tomuto dňu vo výške 5 676,- SK v zmysle rozhodnutia GRZVJS-10872/30-00 zo dňa 29.07.2000, mal by mu byť starý dôchodok odňatý a nový vo výške 7 237,- SK resp. 7020,- SK priznaný k tomuto dátumu.
III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika
14. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 06.05.2022 uviedol, že má za to, že tak prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán postupovali plne v súlade s platnými právnymi predpismi a žaloba žalobcu je nedôvodná, preto je potrebné ju zamietnuť.
15. Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe. Vo vyjadrení popísal skutkový stav predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia ako aj právnu úpravu na ktorú sa odvoláva. Žalovaný s poukazom na ustanovenie § 35 zákona č. 100/1988 Zb., že žalobcovi ako poberateľovi pri novom vymeraní invalidného dôchodku nevznikne nárok na nový resp. iný invalidný dôchodok a zároveň suma novo vymeraného invalidného dôchodku sa určí podľa § 30 zákona č. 100/1988 Zb. avšak s výnimkami určenými v § 35, kde zákonodarca presne vymedzil obdobie z ktorého sa určí suma novo vymeraného invalidného dôchodku a vymedzil aj deň, ktorý sa má považovať za deň vzniku nároku na nové vymeranie invalidného dôchodku a to najskôr odo dňa doručenia žiadosti o nové vymeranie dôchodku. Z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia podľa žalovaného vyplýva, že žalobca
splnil podmienku 5 rokov zamestnania pre vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 35 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. dňom 21.02.2001. Nakoľko však žalobca k uvedenému dňu nedoručil Útvaru sociálneho zabezpečenia žiadosť o nové vymeranie invalidného dôchodku, preto mu ani nemohol k uvedenému dňu vzniknúť nárok na nové vymeranie invalidného dôchodku. Bolo preto v záujme žalobcu sledovať splnenie podmienky potrebnej doby ďalšieho zamestnania svoj nárok včas uplatniť. V ďalšom uviedol žalovaný svoj postup pri výpočte novo vymeraného invalidného dôchodku, ktorý je zhodný s tým, ktorý je uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že zastáva názor, že Útvar sociálneho zabezpečenia pri porovnaní súm novo vymeraného invalidného dôchodku a invalidného dôchodku vyplácaného k 26.11.2018 postupoval v súlade s citovanými ustanoveniami § 35 a § 55 zákona č. 100/1988 Zb., pričom žalobcovi bol zachovaný nárok na výplatu invalidného dôchodku vo vyššej sume 398,80 EUR mesačne a nárok na novo vymeraný invalidný dôchodok a jeho výplatu zanikol.
16. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu o tom, že prvostupňový správny orgán nepostupoval v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu uvedeného v jeho zrušujúcom rozhodnutí. Pokiaľ žalobca namieta, že žalovaný nevalorizoval novo vymeraný invalidný dôchodok k tomuto žalovaný uviedol, že je možné zvýšil len dávku, ktorá je ku dňu zvyšovania priznaná a ktorá sa aj vypláca. Poukázal na ustanovenia právnych predpisov podľa ktorých sa zvyšujú (valorizujú dávky. Žalobca však v rokoch 2001 až 2017 nemal priznaný ani vyplácaný novo vymeraný invalidný dôchodok, a preto zvýšenie dôchodkových dávok v rokoch 2001 až 2017 nepatria k novo vymeranému invalidnému dôchodku. Nárok na zvýšenie novo vymeraného invalidného dôchodku žalobcovi vznikol až odo dňa priznania, t. j. od 26.11.2018 podľa § 182dx zákona č. 461/2003 Z. z..
17. Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti rozhodnutia táto nemôže v konaní obstáť, nakoľko žalobca v podanej žalobe neozrejmuje v čom konkrétne má spočívať nepreskúmateľnosť rozhodnutia, táto námietka je koncipovaná len vo všeobecnej rovine.
18. Vyjadrenie žalovaného bolo zaslané žalobcovi na repliku, ktorý ju súdu doručil dňa 26.05.2022 (replika zo dňa 25.05.2022). V nej poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SSR zo dňa 30.12.1986 pod sp. zn.: 9Co/124/86 v zmysle ktorého: „Nové vymeranie dôchodku sa považuje za nový vznik nároku na dôchodok, a preto hodnotenie potrebnej doby zamestnania, priemerný mesačný zárobok, výška dôchodku ako aj ďalšie náležitosti potrebné pre výpočet dôchodku, sa hodnotia podľa predpisov platných v dobe splnenia podmienok pre nové vymeranie. Pokiaľ žalovaný uvádza, že si nepodal žiadosť už dňa 21.02.2001 a tak mu nemohol vzniknúť nárok na nové vymeranie, poukázal na to, že zákonodarca neurčil nejaké časové obmedzenie do kedy je možné takú žiadosť o nové vymeranie doručiť. Poukázal aj na už citovaný rozsudok kasačného súdu, ktorý v bode 22 odôvodnenia uviedol, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že nárok na nové vymeranie invalidného dôchodku žalobcovi vznikol pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z., keďže podmienky pre nové vymeranie invalidného dôchodku podľa § 533 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení splnil už dňa 21.02.2001. Ak teda žalovaný uvádza, že nárok na nové vymeranie dôchodku vznikol až 26.11.2018 podaním žiadosti, je to nesprávne právne posúdenie a je to v rozpore so záväznými právnymi názormi kasačného súdu.“ Podanie žiadosti o dôchodok je v tomto prípade len úkon účastníka, aby sa vôbec mohlo začať konanie o tejto dávke a dátum od kedy sa novo priznaná dávka vôbec môže najskôr začať vyplácať. V bode 11 kasačného rozsudku je uvedené, že „Nové vymeranie dôchodku sa posudzuje ako vznik nároku ku dňu, od ktorého sa priznáva dôchodok; pritom však sa dôchodok prizná najskôr odo dňa podania žiadosti.“ Žalobca má a to, že na základe uvedeného v kontexte bodu 13 rozsudku kasačného súdu tu ku dňu splnenia podmienok na nové vymeranie ku dňu 21.02.2001 vznikol nárok na výplatu dvoch invalidných dôchodkov
- dávok sociálneho zabezpečenia a to nárok na starý invalidný dôchodok priznaný k 01.01.1990 a vyplácaný k 21.02.2021 vo výške 5 676,- Sk a nový nárok, po splnení podmienok na nové vymeranie, na dávku - invalidný dôchodok k 21.02.2001 vo výške 7 237,- Sk, respektíve 7 020,- Sk. Má za to, že ak chcel útvar zboru porovnať tieto dva nároky, mal najprv svojím rozhodnutím priznať nárok na nový dôchodok ku dňu 21.02.2001 a následne mal buď samostatným rozhodnutím alebo v ďalších výrokoch rozhodnutia priznať postupne valorizácie podľa jednotlivých v rokoch 2001, 2002 a 2003 v zmysle § a 10 zákona 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov a následne aj od 01.01.2004 do roku 2017. Nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že zvýšiť dávku o valorizáciu je možné len takú dávku, ktorá ku dňu zvyšovania je priznaná a ktorá sa vypláca. Nárok na valorizáciu je nárok obligatórny a je integrálnou súčasťou práva na primerané hmotné zabezpečenie podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR v zmysle nálezu Ústavného súdu SR PL.US 16/06-39 zo dňa 30.04.2008. V ďalšom mal útvar zboru po valorizácii novovzniknutého nároku na dávku - invalidný dôchodok k 21.02.2001 výrokom č. 3 porovnať podľa § 55 nový dôchodok so starým
dôchodkom ku dňu podania žiadosti 26.11.2018 a keďže pri porovnaní individuálnych dôchodkov po valorizácii, je nový dôchodok v sume 479,39 Eur vyšší ako starý vo výške 398,80 Eur, rozhodnúť o odňatí starého dôchodku a priznaní výplaty nového dôchodku k tomuto dátumu. V ostatnom zotrval na argumentoch uvedených v správnej žalobe.
19. Replika bola zaslaná žalovanému, ktorý však duplikou na ňu nereagoval.
IV. Konanie na správnom súde
20. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie a vo veci rozhodol podľa ust. § 107 ods. 1 písmeno a) SSP na pojednávaní dňa 11.10.2022 za účasti všetkých účastníkov konania, ktorí zotrvali na všetkých svojich vyjadreniach a podaniach.
V. Relevantná právna úprava
21. Podľa § 143c ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dôchodky, ktoré boli priznané a vyplácané útvarom sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení pred účinnosťou tohto zákona, vyplácajú sa aj po tomto dni v sume, v akej patrili do účinnosti tohto zákona. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata týchto dôchodkov sa uhrádza z osobitných účtov.
22. Podľa § 143c ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na zmeny výšky dávok, zánik nároku na dávky a ich výplatu, obmedzenie výplaty, zníženie dávok, výplatu dávok oprávneným príjemcom, postúpenie dávky, zrážky z dávok, súbeh nárokov na dávky a zvyšovanie dávok uvedených v odseku 4 sa vzťahujú všeobecné predpisy o sociálnom poistení.
23. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len „peňažná náhrada“) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 01. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 01. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.
24. Podľa § 263 ods. 13 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na nové vymeranie pred 01. januárom 2004, je po vzniku nároku na nové vymeranie nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003, sa určí podľa predpisov účinných pred 01. januárom 2004, a to vrátane úpravy dôchodkov prislúchajúcej podľa osobitného predpisu.
25. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ak je požívateľ invalidného dôchodku po vzniku nároku na tento dôchodok zamestnaný aspoň päť rokov, vymeria sa mu na jeho žiadosť invalidný dôchodok znova. Do doby piatich rokov zamestnania sa nezapočítavajú náhradné doby a neprihliada sa na zárobky dosiahnuté v rokoch, z ktorých sa zistil priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa vymeral invalidný dôchodok. Nové vymeranie dôchodku sa posudzuje ako vznik nároku ku dňu, od ktorého sa priznáva dôchodok; pritom sa však dôchodok prizná najskôr odo dňa podania žiadosti. Invalidný dôchodok možno novo vymerať iba raz; nemožno ho však novo vymerať, ak sa splnili podmienky nároku na starobný dôchodok alebo ak invalidný dôchodok už bol novo vymeraný podľa predpisov platných po 31. decembri 1975.
26. Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, podmienka trvania zamestnania po dobu piatich rokov sa považuje za splnenú, ak požívateľ invalidného dôchodku utrpel pracovný úraz, ktorý mu trvale znemožnil výkon doterajšieho zamestnania.
27. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 01. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 01. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 01. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania.
28. V zmysle § 9 ods. 1 písm. h/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ak zamestnanie trvalo aspoň rok, započítava sa doňho aj doba poberania invalidného dôchodku.
29. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, zamestnaním na účely tohto zákona, ak ďalej nie je ustanovené inak, sa rozumejú činnosti, ktoré vykonávajú osoby uvedené v § 6 ods. 1, v § 6 ods. 2 písm. a/ a b/, a účasť na dôchodkovom zabezpečení osôb uvedených v § 6 ods. 2 písm. c/. Účasť na dôchodkovom zabezpečení osôb uvedených v § 6 ods. 2 písm. c/ sa hodnotí ako zamestnanie v rozsahu najviac 10 rokov.
30. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, pracovný pomer sa hodnotí ako zamestnanie, pokiaľ zakladal nemocenské poistenie; ak pracovný pomer nezakladal nemocenské poistenie v čase svojho trvania, hodnotí sa ako zamestnanie, ak by zakladal nemocenské poistenie podľa predpisov platných v čase vzniku nároku na dôchodok.
31. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnení zamestnanci zúčastnení na nemocenskom poistení.
32. Podľa § 2 zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov Podľa tohto zákona sú poistené, ak sú činné na území Slovenskej republiky, a) osoby v pracovnom pomere, b) osoby v obdobnom pracovnom vzťahu, ak nie sú poistené podľa iných predpisov, c) spoločníci spoločností s ručením obmedzeným a členovia družstiev, ktorí pre spoločnosť alebo družstvo vykonávajú prácu, ale nie v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu, a sú za túto prácu odmeňovaní formou, ktorá sa podľa osobitného predpisu považuje za príjem zo závislej činnosti, d) ďalšie osoby, o ktorých to ustanovujú osobitné predpisy, (ďalej len „zamestnanci“), a ak sa nich vzťahujú právne predpisy Slovenskej republiky.
33. Podľa § 68 písm. b/ vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 165/1975 Zb. o nemocenskom poistení niektorých pracovníkov a o poskytovaní dávok nemocenského poistenia občanom v osobitných prípadoch, na nemocenskom poistení sú za podmienok ďalej ustanovených zúčastnení pracovníci činní na základe dohody o pracovnej činnosti, ak nepoberajú starobný ani invalidný dôchodok.
34. V zmysle ustanovení § 2 zákona č. 54/1956 Zb. v spojení s § 8 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. a § 68 písm. b) vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 165/1975 Zb. na účely hodnotenia, či ide o dobu zamestnania na účely zákona č. 100/1988 Zb., sa za zamestnanie považuje len zamestnanie v pracovnom pomere alebo vo vedľajšom pracovnom pomere; keďže žalobca nepretržite od roku 1990 poberá invalidný dôchodok, výkon práce na základe dohody o pracovnej činnosti mu nezakladal nemocenské poistenie.
VI. Právny názor správneho súdu
35. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa ustanovenia § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v ustanovení § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa ustanovenia § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené
je jednoznačne upravené aj v ustanovení § 203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
36. Predmetom konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie a potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o priznaní a súčasne odňatí novo vymeraného invalidného dôchodku.
37. Na tomto mieste súd považuje za potrebné uviesť, že Novým vymeraním invalidného dôchodku podľa ustanovenia § 35 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení sa sledovala možnosť úpravy poberaného invalidného dôchodku po odpracovaní najmenej 5 rokov. Právna úprava reflektovala na poberateľov invalidného dôchodku, ktorí napriek nepriaznivému zdravotnému stavu aj po vzniku invalidity ďalej sústavne alebo aj prerušovane boli pracovali a dosiahli vyšší priemerný mesačný zárobok, výhodnejší pre prepočet výšky už poberaného invalidného dôchodku. Nové vymeranie dôchodku sa považuje za nový vznik nároku na dôchodok, a preto hodnotenie potrebnej doby zamestnania, priemerný mesačný zárobok, výška dôchodku ako aj ďalšie náležitosti podstatné pre výpočet dôchodku, sa hodnotia podľa predpisov platných v dobe splnenia podmienok pre nové vymeranie. (Uznesenie Najvyššieho súdu SSR z 30.12.1986, sp. zn. 9Co 124/86).
38. Zároveň súd uvádza, že zákonnou úpravou v prechodnom ustanovení § 263 ods. 13 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa sledoval cieľ zachovať nárok (možnosť) na nové vymeranie invalidného dôchodku poberateľom invalidného dôchodku, ktorí podmienky nároku na nové vymeranie splnili ešte pred 01. januárom 2004 a hoci boli naďalej (po vzniku nároku) nepretržite zamestnaní k 31. decembru 2003, zákonodarca stanovil obmedzenie, že rozhodujúcim obdobím na určenie priemerného mesačného zárobku budú (aj v takom prípade iba) kalendárne roky 1994 až 2003, pričom z obdobia dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 2003 nárok na nové vymeranie invalidného dôchodku už nevzniká.
39. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že sú dôvodné námietky žalobcu a rozhodnutie žalovaného nemožno považovať za vecne správne a zákonné.
40. Žalobca v žalobe namietal, že preskúmavané rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, že pri rozhodovaní žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mali za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a že je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
41. Súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d/ SSP), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia § 47 ods. 3 správneho poriadku vyplýva, že z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.
42. Súd sa stotožňuje s tým, že predmetné rozhodnutie žalovaného trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a zároveň aj s tým, že žalovaný porušil ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mali za následok vydanie tohto nezákonného rozhodnutia.
43. V tomto prípade ide u žalobcu o nové vymeranie invalidného dôchodku, pričom ako je to zrejmé z administratívneho spisu a nebolo to medzi účastníkmi konania sporné, žalobca si podal žiadosť o nové vymeranie dôchodku dňa 21.11.2018.
44. Pokiaľ ide o nové vymeranie dôchodku tak ako to uviedol sám žalobca v v replike zo dňa 25.05.2022 (čl. 44 spisu) na strane 1, týmto sa podľa ustanovenia § 35 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení sledovala možnosť úpravy poberaného invalidného dôchodku po odpracovaní najmenej 5 rokov a táto právna úprava reflektovala na poberateľov invalidného dôchodku, ktorí napriek nepriaznivému zdravotnému stavu aj po vzniku invalidity ďalej sústavne a nepretržite alebo aj prerušovane boli pracovali a dosiahli vyšší priemerný mesačný zárobok výhodnejší pre výpočet výšky poberaného dôchodku.
45. Súd tu poukazuje na rozhodnutie - uznesenie NS SR zo dňa 30.12.1986 sp. zn: 9Co/124/86, podľa ktorého nové vymeranie dôchodku sa považuje za nový vznik nároku na dôchodok, a preto hodnotenie potrebnej doby zamestnania, priemerný mesačný zárobok ako aj výška dôchodku a ďalšie náležitosti potrebné pre výpočet dôchodku sa hodnotia podľa predpisov platných v dobe splnenia podmienok pre nové vymeranie.
46. Súd zároveň poukazuje aj na bod 13 odôvodnenia rozhodnutia NS SR sp. zn.: 9Sžsk/23/2020 zo dňa 24.03.2021, kde tento uviedol, že nárok na nové vymeranie invalidného dôchodku pôvodne vzniknutý podľa § 35 zákona č. 100/1988 Z. z. o sociálnom zabezpečení ostáva zachovaný napriek transformácii systému sociálneho zabezpečenia na systém sociálneho poistenia s tým, že požiadavku nepretržitosti zamestnania k 31.12.2003 Z. z. v kontexte ustanovenia § 263 ods. 13 zákona č. 461/2003 Z. z. je potrebné vykladať tak, že aj v prípade ak bol poberateľ invalidného dôchodku zamestnaný (hoci aj) nepretržite a aj po 31.12.2003, teda už za účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z. pri novom vymeraní invalidného dôchodku sa neprihliada na doby zamestnania po 31.12.2003 (bod 20 odôvodnenia rozsudku).
47. Taktiež súd poukazuje aj na bod 16 odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn.: 9Sžsk/23/2020 zo dňa 24.03.2021, kde je výslovne uvedené, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že sťažovateľ podmienky nároku na nové vymeranie invalidného dôchodku splnil ku dňu 21.02.2001.
48. Žalovaný však v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnym spôsobom nereflektoval na túto skutočnosť a v odôvodnení rozhodnutia poukazuje len na dátum 26.11.2018, ktorý je dňom podania žiadosti žalobcu o nové vymeranie invalidného dôchodku a ku ktorému určil sumu novo vymeraného invalidného dôchodku avšak žiadnym spôsobom sa po právnej stránke nevysporiadal s dátumom 21.02.2001, ktorý bol podľa vyššie citovaného rozhodnutia NS SR sp. zn.: 9Sžsk/23/2020 rozhodným dátumom pre splnenie podmienok u žalobcu na nové vymeranie invalidného dôchodku. V rozhodnutí síce poukazuje na to, že aký by bol dôchodok v prípade, ak by ho určil ku dňu 21.02.2001, ale súd vzhľadom na nepreskúmateľnosť rozhodnutia nemôže nateraz určiť či by táto konštrukcia po právnej stránke obstála a teda nemôže povedať, že vo veci došlo aj k správnemu právnemu posúdeniu zisteného skutkového stavu. Zároveň súd poukazuje na to, že pokiaľ žalovaný až vo vyjadrení sa zaoberá tým, prečo neurčil nové vymeranie invalidného dôchodku ku dňu 21.02.2001, tak uvedené nemožno považovať za dostatočne odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, nakoľko takáto skutočnosť musí byť obsiahnutá v rozhodnutí, ktoré je výsledkom administratívneho konania o žiadosti žalobcu a nie vo vyjadrení vo vzťahu k súdu.
49. A napokon, keďže nebol zo strany ani žalovaného ani prvostupňového správneho orgánu rešpektovaný dátum, ku ktorému Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn: 9Sžsk/23/2020 ustálil, že žalobca splnil podmienky na nové vymeranie invalidného dôchodku podľa § 35 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov dňa 21.02.2001 (bod 16 odôvodnenia rozsudku) mal súd za to, že žalovaný (ako aj prvostupňový správny orgán) porušili ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, keď boli povinní rešpektovať právny názor Najvyššieho súd SR v ďalšom konaní (porušené ustanovenie §191 ods. 6 SSP). Súd sa ohľadom dátumu, ku ktorému žalobca splnil podmienky na nové vymeranie invalidného dôchodku stotožňuje s názorom žalobcu uvedeným v replike zo dňa 25.05.2022 o tom, že žiadosť o nové vymeranie dôchodku je len dispozičným úkonom, ktorým sa začína administratívne konanie o tejto dávke. A taktiež sa stotožňuje s jeho názorom o tom, že
zákonodarca neurčil žiadne časové obdobie do kedy je možné žiadosť o nové vymeranie invalidného dôchodku doručiť.
50. Vychádzajúc z uvedeného tak má súd za to, že nakoľko je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zároveň za situácie, keď žalovaný nerešpektoval právny názor NS SR ohľadom dátumu ku ktorej vznikol žalobcovi nárok na nové vymeranie dôchodku bolo potrebné rozhodnutie žalovaného zrušiť podľa ust. § 191 ods. 1 písmeno d) (nepreskúmateľnosť), písmeno g) (porušenie ustanovení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy) a písmeno c) (nesprávne právne posúdenie) a vec vrátiť žalovanému na nové konanie a rozhodnutie.
51. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude v intenciách uvedeného právneho názoru správneho súdu i ustálenej judikatúry znovu posúdiť nárok žalobcu na nové vymeranie invalidného dôchodku a rozhodnúť o jeho žiadosti na priznanie nároku na nové vymeranie invalidného dôchodku v intenciách rozhodnutia NS SR sp. zn.: 9Sžsk/23/2020 zo dňa 24.03.2021, rešpektovať jeho právny názor tam uvedený, vychádzať zo skutočností tam uvedených, svoje rozhodnutie riadne odôvodniť a vysporiadať sa s tým, prečo mal za to, že žalobca splnil nárok na nové vymeranie invalidného dôchodku k dátumu ktorý si žalovaný ustáli, uviesť postup pri výpočte dôchodku, prihliadnuť na námietku žalobcu ohľadom valorizácie a vysporiadať sa s ňou, riadne sa vysporiadať so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a svoju správnu úvahu ktorou bude vedený pri vyhodnocovaní zisteného skutkového stavu riadne odôvodniť s poukazom na ustanovenia príslušných právnych predpisov s tým, že v zmysle § 191 ods. 6 SSP je orgán verejnej správy v ďalšom konaní právnym názorom súdu viazaný.
52. Súd nezrušil rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa, nakoľko bude na žalovanom aby po posúdení odvolania v kontexte právneho názoru tohto súdu buď on sám zrušil predmetné rozhodnutie alebo sám vo veci rozhodol.
53. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
54. V súlade s ustanovením § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).