Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-276-2014.pdf
PDF · 94.97 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-10C/276/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš, samosudcom JUDr. Jánom Šulganom, v právnej veci navrhovateľky X. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, t. č. bytom W.. Š. X, XXX XX U. V., zastúpenej JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom so sídlom SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš, proti odporcovi v rade 1/ C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. T. XXXX/X, XXX XX U. V.C. a odporcovi v rade 2/ Y. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. T. XXXX/X, XXX XX U. V., obaja zastúpení Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou so sídlom Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporcom v rade 1 a v rade 2 trovy konania vo výške 784,50 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Podaným návrhom doručeným súdu dňa 10.11.2014 sa navrhovateľka domáhala, aby súd určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľky a jej nebohého manžela R. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel XX.XX.XXXX patria nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané u Okresného úradu katastrálny odbor Veľký Krtíš pre obec a k. ú. L. na liste vlastníctva č. XXX v registri CKN ako parc. č. XX -zast. plochy a nádvoria vo výmere 70 m2, parc. č. XX/X zast. plochy a nádvoria vo výmere 1 457 m2, všetko v celosti a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že na predmetné nehnuteľnosti je evidované vlastnícke právo odporcov. Na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX došlo k rozčleneniu pôvodnej parcely E KN XXX/X, ktorá bola zapísaná na LV č. XXX ako orná pôda o výmere 3 387 m2. Navrhovateľka spolu s nebohým manželom T. tvoriace v tom čase parcelu XXX/X odkúpili od R. V.. Predmetom kúpy boli plochy pozemkov v terajšom označení Z. XX, XX, XX, XX/X, XX/X, XX/ X E. XX/X. Navrhovateľka poukazuje na zápisnicu zo dňa 08.09.1956, podľa ktorej prenechal R. V. poľnohospodársku pôdu v k. ú. L. v celkovej výmere 10 ha a 10 árov, ktorá sa nachádza v hone Y. a Y. Q. do užívania a riadneho obrábania na 6 rokov počnúc XX.XX.XXXX okrem iného aj pre navrhovateľku s manželom. R. V. sa zaviazal, že v prípade odpredaja uplatní právo prednostnej kúpy. V zmysle uvedenej zápisnice navrhovateľka s manželom odkúpili od R. V. pozemky v celkovej výmere cca 50 árov. Na základe povolenia ONV postavili na získaných pozemkoch rodinný dom a neskôr aj mostík. Kúpnu cenu vo výške 6 000,-Sk vyplatil manžel navrhovateľky u notára Dr. Salaja v roku 1956. Vzhľadom na obdobie a právny režim týkajúci sa nakladania s poľnohospodárskou pôdou nebola spísaná kúpna zmluva. Kúpna zmluva vo forme notárskej zápisnice bola spísaná až 07.12.1970, kde predmetom kúpy boli len pozemky Z. XX a XX. V neskoršom štádiu časť pôdy zastavalo miestne JRD a nezastavanú časť im neskôr vrátili. R. V. odpredal nehnuteľnosti odporcom, hoci s nimi už nemohol nakladať, lebo stratil vlastnícke právo z titulu vydržania zo strany navrhovateľky. Začiatok držby navrhovateľka ohraničuje minimálne na obdobie septembra 1956, pričom táto doba nemôže byť skrátená o dobu keď pôdu užívalo miestne JRD.
Navrhovateľka s rodinou nerušene užívali nehnuteľnosti až do roku 2010, keď odporcovia podali návrh na súd o vypratanie časti nehnuteľností.
Podľa názoru odporcov v dohode o užívaní pôdy z 08.09.1954 sa zriadil nájomný vzťah, pričom chýba špecifikácia pozemku identifikácia podielu v polovici, ktorá mala byť predmetom nájmu. Vzhľadom k tomu ju nemožno považovať za nájomnú zmluvu o ustanovenie o budúcej kúpe bez uvedenia kúpnej ceny a identifikácie nie je možné považovať za zmluvu o budúcej zmluve. Navrhovateľka s manželom nemohla nadobudnúť do vlastníctva nehnuteľnosti bez súhlasu ONV ako príslušného orgánu štátnej správy, v zmysle z.č. 65/1951 Zb. Považujú ďalej za nepravdepodobné, že by o kúpe neostal žiaden písomný doklad. V konaní ROEP si navrhovateľka s manželom svoje práva neuplatnili. Rozhodnutím pozemkového úradu č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX boli predmetné pozemky vydané Q. V. a T. V.. Odporcovia odkúpili na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.03.2003 od predávajúcej Q. V. (manželka R. V.) v podiele 1 a na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.01.2009 odkúpil odporca nehnuteľnosti v podiele 1 od Y. J. (dcéra T. V.) Spochybňujú aj oprávnenosť, dobromyseľnosť neprerušenosť a nerušenosť držby najmä z dôvodu, že nemohla vzniknúť oprávnená držba nehnuteľností, ktoré v nájme neboli identifikované. Následné užívanie nehnuteľností poľnohospodárskou organizáciou vylučuje trvanie držby a prípadnú oprávnenosť.
Svedok R. J., syn navrhovateľky, uviedol, že navštívil odporcu, keď sa dozvedel o kúpe pozemkov, ktoré podľa jeho názoru patrili jeho rodičom a predbežne sa dohodli na darovacej zmluve alebo kúpe za 1,-Sk, lebo odporca pozemky nepotreboval. Odporca však po čase svoje požiadavky zvyšoval a z dohody zišlo. Navštívil aj pani V.. O kúpe predmetných pozemkov vie len z počutia, ako chlapec si pamätá stavbu domu. Chceli situáciu riešiť, ale za socializmu to nešlo, vtedy usporiadali len časť pozemkov a vtedy už nič neplatili. V roku 1992 chceli pozemky poprevádzať, ale z dôvodu neexistencie pozemkovej knihy to nešlo. Po krachu družstva im vrátilo družstvo časť pozemkov, ktoré im predtým zobralo. Z výpovede svedka K.. H. C., zaťa navrhovateľky, vyplýva, že navštívil R. V. 2x v roku 1971. Chceli usporiadať veci okolo pozemkov. Pán V. ich odbil, ale nič nespochybnil, dokonca povedal svokrovi, aby sa nebál, že sa dohodli. Od svokra vie, že s poplatkami ho kúpa stála 6 500,-Sk. Tvrdil mu, že 50 m od brány na jednu aj druhú stranu je jeho. Vie, že im vrátili časť pozemkov, ale nie všetky. V roku 1992 sa opäť švagor a svokor snažili pozemky vysporiadať, ale sa im to nepodarilo. Svedkyňa Y. J. uviedla, že predala pozemky, ktoré zdedila od rodičov odporcovi. Svedok J. jej svojho času vytýkal, že predala aj ich pozemky. Nie je to pravda, že predala ich pozemky. Od rodičov vie, že J. užívali aj pozemky, ktoré im nepatrili. Svedkyňa Q. V. uviedla, že vie o tom, že jej manžel predal J. pozemky vo výmere 8-10 árov, presne si už nepamätá. Nevie koľko manžel za ne dostal, ona sa nestarala. Neskôr ju navštívil mladý pán J. s tým, aby išla na okres podpísať, že im predali pozemky. Ona vedela len o tých 8-10 ároch, preto nikam nešla. Určite im nepredal 52 árov. Svedok R. V. (syn R. V. ) uviedol, že mu pri oprave telefónu pán J. povedal, že si pri dome pribral časť pozemku a potrebuje to zlegalizovať. Myslí si, že za tým účelom navštívil aj matku. Svedok Ing. R. V. uviedol, že J. vydali na základe žiadosti z družstva pozemky. On vtedy pracoval ako agronóm a prax bola taká, že pokiaľ pôdu nepotrebovali, vydali ju žiadateľom, právne vzťahy neskúmali. Vie, že p. J. vydali časť pri dome, chcel tam podnikať.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu v rade 1, odporcu v rade 2, svedkov R. J., R. F., Ing. R. V., N. Š., Y. J., H. C., N. Y., Heleny Kováčovej a R. V.ča a oboznámením sa s písomnými podkladmi a to podaným návrhom, kópiou pozemkovej mapy, zápisnicou o dohode na užívanie pôdy na 6 rokov zo dňa 25.07.1954, notárskou zápisnicou N XXX/XX, odpisom zápisnice o užívaní pôdy zo dňa 08.09.1956, identifikáciou parciel, výkazom výmer s plánom, výpis z LV č. XX, výpis z LV č. XXX z roku 2009, rozhodnutím odboru pre výstavbu rady ONV v Modrom Kameni, rozhodnutím odboru miestneho hospodárstva rady ONV v Modrom Kameni, žiadosťou o stavebné povolenie zo dňa 01.12.1954, zápisnicou z 24.10.1956, rozhodnutím o vyrubení notárskych poplatkov, kópiou katastrálnej mapy, geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, výpisom z LV č. XXX z 23.01.2013 spolu s identifikáciou a geometrickým plánom, uznesením č. 8D XX/XXXX-XX, vyjadrením k návrhu zo dňa 16.02.2015, zápisnicou zo dňa 09.03.1993, rozhodnutím pozemkového úradu Veľký Krtíš zo dňa 03.06.1993, zjednodušeným rozdeľovacím plánom, zápisnicou o obhliadke zo dňa 09.06.2015, oznámením o výške podielov z 1.12.1992, rozhodnutím štátneho notárska č. D XXXX/XX-XX zo dňa 22.02.1993, identifikáciou parciel, potvrdením obce L. zo dňa 14.07.2015, odpoveďou správcu CLC správcovia s prílohami, vyjadrením odporcu zo dňa 18.09.2015, oznámením Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 28.09.2015, výzvou zo dňa 09.10.2015 predchádzajúcemu správcovi a spisom štátneho notárstva NZ XXX/XX.
Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav. Pozemky v súčasnom označení p.č. KN C XX a KN C XX/X v k.ú. L. patrili pôvodne do vlastníctva R.W. V. a T. V.. R. V. prenajal okrem iných aj navrhovateľke s manželom pozemky. Na pozemku po povolení si navrhovateľka s manželom postavili rodinný dom. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 07.12. odpredal R. V. navrhovateľke s manželom pozemky o výmere cca 15 árov. Išlo o pozemky pod domom. Kúpna cena už bola vyplatená vopred. Časť pozemkov, ktoré mali v užívaní navrhovateľka s manželom im zobrali do družstva. Na základe žiadosti im družstvo vyňalo časť pozemkov pod domom. V konaní ROEP boli pozemky, ktoré sú predmetom sporu určené do vlastníctva Q. V.I. a T. V.. Na základe kúpnych zmlúv sa vlastníkmi stali odporcovia. Navrhovateľka žiada o určenie vlastníctva z titulu vydržania. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka, obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa § 129 ods. 2 Občianskeho zákonníka, držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 130 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.
Podľa § 130 ods. 3 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.
Podľa § 131 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpočítať náklady potrebné pre údržbu a prevádzku veci.
Podľa § 131 ods. 2Občianskeho zákonníka, neoprávnený držiteľ si môže od veci oddeliť to, čím ju na svoje náklady zhodnotil, pokiaľ je to možné bez zhoršenia podstaty veci.
Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125).
Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, o doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
Súd na základe listinných dôkazov a výpovede účastníkov a svedkov považuje za preukázané, že navrhovateľka s manželom skutočne v minulosti užívali predmetné pozemky. V konaní ostalo sporným, či išlo o držbu oprávnenú a dobromyseľnú. V konečnom dôsledku ide o skutočnosť, či navrhovateľka s manželom odkúpili 52 árov alebo cca 10 árov pozemku. Je preukázané na základe kúpnej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice zo dňa 07.12.1970, že R. V. odpredal navrhovateľke s manželom pozemky vo výmere cca 15 árov. Keďže je uvedené, že kúpna cena už bola vyplatená, súd má za to, že išlo o dodatočnú legalizáciu už uskutočneného scudzenia nehnuteľností. Fakticky išlo o pozemky pod a okolo domu. K tomuto zisteniu napomáha aj fakt, že dom bol postavený na základe povolenia ONV a staviteľ musel nejakým spôsobom preukázať vzťah k pozemku ( nájomná zmluva) a dôvodne predpokladá, že pôvodný vlastník so stavbou súhlasil. Súd tak považuje za pravdepodobné, že k dohode o kúpe a vyplateniu ceny došlo ešte pred stavbou domu. Nepodarilo sa však preukázať, že došlo ku kúpe pozemkov, ktoré sú predmetom sporu. Hoci navrhovateľka uvádza, že k odovzdaniu kúpnej ceny došlo u Dr. Salaja, nepredložili žiaden doklad o odovzdaní, ktorý by potvrdzoval túto skutočnosť. Priamo z výpovede navrhovateľky, vzhľadom k jej veku a stavu sa súd nedozvedel žiadne relevantné informácie. Manželka predávajúceho Q. V. tiež neuviedla žiadne podrobnosti, uviedla však, že vie len o predaji pozemku pod domom. Ostatní svedkovia sa k okolnosti uzatvorenia zmluvy vyjadriť nevedeli, alebo ju poznali len z počutia. Za podstatné súd považuje skutočnosť, že o predmetné pozemky prejavili záujem v konaní ROEP Q. V. a T. V.. Na základe právoplatného rozhodnutia pozemkového úradu č. XXX/XXXX zo dňa 03.06.1993 im aj boli vydané. Strana navrhovateľky si svoj nárok v konaní neuplatnila, hoci o vyporiadanie, ako vyplynulo z výpovedí sa snažili od 70 rokov. Súd tak dal za pravdu odporcom v tom, že navrhovateľka mala dostatok času a možnosti uplatniť svoje práva, či už v konaní pred notárom alebo priamo v konaní ROEP. Súd považuje za preukázané, že na základe žiadosti boli strane navrhovateľky vyčlenené z poľnohospodárskeho družstva pozemky pri dome do užívania. Na časti pozemku sa nachádza vozík s úľmi. Skutočnosť, že JRD vydalo do užívania práve tieto nehnuteľnosti, ešte samo osebe nie je dôkazom, že ich v minulosti vlastnili resp. oprávnene držali navrhovateľka s manželom, lebo ako uviedli svedkovia - bývalý predseda a agronóm- právne vzťahy neskúmali. Podstatné bolo, aby išlo o pôdu, ktorú družstvo nepotrebovalo. Súd sa nestotožnil s právnym názorom odporcov, že doba počas ktorej boli pozemky v užívaní družstva nie je možné zarátať do doby držby navrhovateľky. Pokiaľ by držba bola oprávnená, tak podľa názoru súdu užívanie družstvom, poväčšinou bez súhlasu a nútene, nie je dôvodom prerušenia držby. Rovnako skutočnosť, že platiteľom dane z nehnuteľností je syn navrhovateľky nepovažuje súd za relevantné, vzhľadom ku skutočnosti, že v zmysle § 5 z.č. 582/2004 Z. z. je daňovníkom z pozemku ten, komu boli pridelené náhradné pozemky alebo ten, kto pozemok skutočne užíva. Súd na základe uvedeného konštatuje, že strana navrhovateľky neuniesla dôkazné bremeno a nepodarilo sa jej v konaní preukázať kúpu predmetných pozemkov od pôvodného vlastníka. Nepodarilo sa jej tak preukázať oprávnenosť držby. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý má vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporcovia mali v konaní plný úspech, predložili vyčíslenie trov konania v sume 906,14-Eur.Vyčíslené trovy pozostávajú z 9 úkonov právnej služby - prevzatie a príprava, 4x účasť na pojednávaní, výsluchy svedkov - 2 úkony, vyjadrenie zo dňa 13.02.2015 a 18.09.2015 po 61,87 Eur, spolu 556,83 Eur. Za zastupovanie odporcu v rade 2 sa sadzba znižuje na 50%, t.j. 278,41 Eur. Súčasťou trov je aj náhrada cestovného - U..V.- L.-N.-U.- U. V. vo výške 15,26 Eur, strata času v rozsahu 2 polhodín vo výške 26,80 Eur a náhrada hotových výdavkov 9 x 78,04 Eur, spolu 28,84 Eur. Súd sa s vyčíslením nestotožnil a nepriznal náhradu za jeden úkon a to vyjadrenie zo dňa 18.09.2015, pretože vyjadrenie neobsahuje žiadne nové skutočnosti, ale je len skrátenou verziou pôvodného vyjadrenia doplnené o skutočnosti, ktoré odzneli na pojednávaniach. Súd tak tento úkon nepovažuje za účelne vynaložený. Súdu ďalej nie je zrejmý výpočet nazvaný náhrada hotových výdavkov 9x 78,04 Eur, spolu 28,84 Eur, preto ho súd rovnako nepriznal, Súd tak priznal náhradu za 8 úkonov 8x 61,87 Eur, zvýšených o sadzbu 50% za zastupovanie odporcu v rade 2 , cestovné a stratu času, spolu 784,50 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uznesením ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené. f) Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vo veci (§205 ods. 2 O.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môžu odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov)