Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_75S-74-2021.pdf
PDF · 189.67 KB
Case nature
Area
Subarea
75S/74/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci žalobcu: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Nám. SNP č. 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP3-2021/020429-004 zo dňa 4. októbra 2021, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Okresný úrad Revúca, odbor starostlivosti o životné prostredie, ako príslušný orgán štátnej správy ochrany prírody (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) a § 14 ods. 7 v spojení s § 104g ods. 10 a 11 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane prírody a krajiny“ alebo „zákon č. 543/2002 Z. z.“) oznámil začatie konania o obmedzení alebo zákaze vykonania úmyselnej ťažby alebo určení podmienok jej vykonania na základe podnetu Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správy NP Muránska planina, ul. Janka Kráľa č. 12, 050 01 Revúca (ďalej len „ŠOP SR“) zo dňa 31.12.2020 (doručený OÚ Banská Bystrica dňa 18.01.2021, postúpený prvostupňovému orgánu verejnej správy dňa 05.02.2021) vo veci posúdenia vplyvu úmyselnej ťažby podľa schválených programov starostlivosti o lesy pre lesný celok Lesy Muráň a lesný celok Lesy Červená Skala na chránené vtáčie územie Muránska planina - Stolica (Z.) a na územie európskeho významu Muránska planina (SKUEV0225) a vydania rozhodnutia o zákaze vykonávania plánovaných úmyselných ťažieb, na pozemkoch obhospodarovaných štátnym podnikom: Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik (ďalej aj len „žalobca“). Doručením oznámenia o začatí konania žalobcovi ako obhospodarovateľovi lesa, začalo správne konanie v súlade s ustanovením § 18 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Správny poriadok“ alebo „zákon č. 71/1967 Zb.“). Prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. OU-RA-OSZP-2021/000245-004 zo dňa 10.02.2021 vydal predbežné opatrenie o zákaze úmyselnej ťažby, ktorého účinnosť skončila nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia vo veci. Prvostupňovému orgánu verejnej správy bolo dňa 04.03.2021 doručené podanie žalobcu zo dňa 22.02.2021, ktorým navrhol zastaviť správne konanie, pretože nie sú splnené zákonom stanovené podmienky pre začatie konania a vydanie predbežného opatrenia. Zároveň žalobca žiadal zrušiť predbežné opatrenie bez zbytočného odkladu. Orgán verejnej správy prvého stupňa nariadil ústne pojednávanie na deň
31.03.2021 za účelom vyjasnenia si vzájomných stanovísk a názorov, ktoré považoval za nevyhnutné pre ďalšie rozhodovanie vo veci. V súlade s ustanovením § 33 ods. 2 Správneho poriadku vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k podkladom pred vydaním rozhodnutia, spôsobu ich zisťovania a podania návrhu na ich doplnenie. Pre potreby vedeného správneho konania si orgán verejnej správ prvého stupňa zabezpečil stanovisko Ministerstva životného prostredia SR (stanovisko doručené mailom dňa 26.02.2021) a stanovisko Okresného úradu Banská Bystrica, právnika organizačného odboru (stanovisko doručené mailom dňa 16.03.2021).
Prvostupňové administratívne rozhodnutie
2. Okresný úrad Revúca, odbor starostlivosti o životné prostredie rozhodnutím č. OU-RA- OSZP-2021/000245-019 zo dňa 06.05.2021 rozhodol podľa § 14 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z. v spojení s § 104g ods. 10 zákona č. 543/2002 Z. z. tak, že zakázal žalobcovi ako obhospodarovateľovi lesa vykonanie úmyselnej ťažby podľa schválených programov starostlivosti o lesy pre lesný celok (ďalej len „LC“) Lesy Muráň a LC Lesy Červená Skala, a to v jednotkách priestorového rozdelenia lesa (ďalej len „JPRL“) LC Lesy Muráň č. XX, XX, XXa, XXXa, XXXa, XXX, XXX, XXX, XXXa, XXXb, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXa, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXa, XXXa, XXXa, XXXa, XXX, XXX, XXX, XXXa, XXXa, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXa, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXa, XXX, XXX, XXX, XXXa, XXX nachádzajúcich sa na parcelách KN-C č. XXXX/X, XXX/X, XXXX/X, XXX/X, XXXX/ XX, XXXX/X, XXXX/X v katastrálnom území Muráň a v JPRL LC Lesy Červená Skala č. XXXa, XXXc, XXX, XXXa, XXXb, XXXc v častiach nachádzajúcich sa na parcele KN-C č. XXXX/X v katastrálnom území Muráň. Predmetné rozhodnutie bolo vydané s obmedzenou platnosťou viazanou na skončenie obdobia platnosti jednotlivých schválených programov starostlivosti o lesy, a to v prípade schváleného programu starostlivosti o lesy v obvode LC Lesy Muráň do 31.12.2024 a v prípade schváleného programu starostlivosti o lesy v obvode LC Lesy Červená Skala do 31.12.2026.
3. Rozhodnutie odôvodnil tým, že zakázanie úmyselnej ťažby schválenej programom starostlivosti o lesy je umožnené v osobitnom prípade podľa ustanovení § 104g ods. 10 a 11 v spojení s ustanoveniami § 14 ods. 6 a 7 Zákona o ochrane prírody a krajiny. Konkrétne § 104g ods. 10 uvádza, že ustanovenia § 14 ods. 6 a 7 prvej a tretej vety sa rovnako vzťahujú aj na vykonanie úmyselnej ťažby v území európskej sústavy chránených území s iným ako piatym stupňom ochrany, ak súčasťou vyjadrenia podľa § 9 ods. 1 písm. m) Zákona o ochrane prírody a krajiny k programu starostlivosti o lesy nebolo odborné stanovisko podľa § 28 ods. 4 Zákona o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom od 01.01.2015 do 31.12.2019, podľa ktorého táto činnosť nebude mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom na toto územie významný vplyv. V prípade schvaľovania programov starostlivosti o lesy lesných celkov Lesy Muráň a Lesy Červená Skala nebolo súčasťou vyjadrenia odborné stanovisko, a teda nebol posúdený vplyv plánovaných činností v schválených programoch starostlivosti o lesy na predmety ochrany v dotknutých územiach tak, ako to uvádza § 28 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z.
4. Podľa § 104g ods. 11 zákona č. 543/2002 Z. z. organizácia ochrany prírody (§ 65a) najneskôr do 31.12.2020 posúdi vplyv úmyselnej ťažby podľa schválených programov starostlivosti o lesy podľa ods. 10 na územia európskej sústavy chránených území a v rámci tejto lehoty predloží orgánu ochrany prírody podnet na vydanie rozhodnutia podľa § 14 ods. 6 a 7, ak vykonaním takejto ťažby hrozí negatívne ovplyvnenie predmetu ochrany územia, alebo predloží orgánu ochrany prírody podnet na podanie žiadosti na zmenu programu starostlivosti o lesy za účelom zapracovania opatrení na vylúčenie takéhoto negatívneho vplyvu do programu starostlivosti o lesy. V danom prípade odborná organizácia vypracovala posúdenie vplyvu úmyselnej ťažby podľa uvedených programov starostlivosti o lesy a identifikovala plánované činnosti, ktoré budú mať (najmä v kombinácii s už zrealizovanými náhodnými ťažbami a s už zrealizovanými plánovanými hospodárskymi opatreniami) vplyv na predmety ochrany v územiach európskej sústavy chránených území Z. Muránska planina - Stolica a Z. Muránska planina. Pre obe územia európskej sústavy chránených území a pre jednotlivé lesné celky vypracovala formuláre na posúdenie vplyvu plánovaných činností na predmety ochrany. Ku každému formuláru vypracovala zoznam činností, ktoré môžu mať vplyv na predmety ochrany v území sústavy NATURA 2000.
5. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že stanovený rozsah zákazu vykonania úmyselnej ťažby podľa schválených programov starostlivosti o lesy pre LC Lesný Muráň a LC Lesy Červená Skala vychádzal zo zadefinovania v podnete odbornej organizácie. Obhospodarovateľ sa v zásade k vecnej stránke nevyjadril, pretože trval na zastavení konania, pretože
podnet bol predložený dňa 18.01.2021, teda nie do dátumu určeného v § 104g ods. 11 zákona č. 543/2002 Z. z., t. j. do 31.12.2020. Orgán verejnej správy prvého stupňa neakceptoval právny názor obhospodarovateľa o zmeškaní lehoty na podanie podnetu a poukázal na Usmernenie generálnej riaditeľky sekcie ochrany prírody, biodiverzity a krajiny MŽP SR k postupu v konaniach podľa zákona č. 543/2002 Z. z. pri obnove, zákaze alebo určení podmienok vykonávania lesohospodárskej činnosti zo dňa 26.05.2020, v zmysle ktorého: „Podnetom ŠOP SR je príslušný okresný úrad v zmysle § 65a ods. 2 písm. i) zákona č. 543/2002 Z. z. viazaný, t. j. je povinný bezodkladne na základe predloženého podnetu ŠOP SR po a) zaslať obhospodarovateľovi lesa oznámenie o začatí správneho konania ... po b) vydať predbežné opatrenie ...“ Zároveň uviedol, že orgán ochrany prírody v tomto prípade začal konanie ex offo v súlade s § 14 ods. 6 a 7 v spojení s § 104g ods. 10 zákona č. 543/2002 Z. z., pričom zákon v tomto prípade (postup pre úmyselnú ťažbu) nestanovuje žiadnu objektívnu ani subjektívnu lehotu, v rámci ktorej by bol orgán ochrany povinný konanie začať. Odborná organizácia si síce nesplnila svoju povinnosť v lehote podľa § 104g ods. 11 Zákona o ochrane prírody a krajiny, ale zákon nikde vo svojich ustanoveniach neviaže túto lehotu s povinnosťou orgánu ochrany prírody začať konanie. Lehota je určená odbornej organizácii, jej dodržanie alebo nedodržanie nezbavuje úrad povinnosti začať konanie a viesť konanie, pokiaľ existujú dôvody na vydanie rozhodnutia. Orgán verejnej správy prvého stupňa by nekonal v prípade, ak by (napríklad) v ustanovení § 104g ods. 11 zákona bola formulácia, v ktorej by bolo uvedené, že v prípade, ak organizácia ochrany prírody v stanovenej lehote podnet nepodá, má sa za to, že úmyselná ťažba nebude mať na územie negatívny vplyv. Lehota uvedená v § 104g ods. 11 má charakter procesnej poriadkovej lehoty, t. j. ide o zákonom stanovený časový úsek na vykonanie úkonu, avšak bez prepadného charakteru.
6. Žalobca napadol rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy odvolaním. Namietal, že prvostupňový orgán verejnej správy nemal v konaní pokračovať, resp. konanie mal zastaviť. Podľa odvolateľa príslušný Okresný úrad, odbor starostlivosti o životné prostredie je oprávnený konať a rozhodovať vo veci obmedzenia alebo zákazu vykonania úmyselnej ťažby v prípade: 1. ak sa jedná o územie európskej sústavy chránených území s iným ako piatym stupňom ochrany 2. ak súčasťou vyjadrenia podľa § 9 ods. 1 písm. m) Zákona o ochrane prírody a krajiny k programu starostlivosti o lesy nebolo odborné stanovisko podľa § 28 ods. 4 tohto zákona v znení účinnom od 01.01.2015 do 31.12.2019 a po 3. ak plánovaná činnosť bude mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom na toto územie významný vplyv. Na posúdenie týchto troch podmienok obmedzenia alebo zákazu úmyselnej ťažby stanovil Zákon o ochrane prírody a krajiny prechodným ustanovením § 104g ods. 11 odbornej organizácii ochrany prírody - ŠOP SR lehotu najneskôr do 31.12.2020, pričom v rámci tejto lehoty mala táto odborná organizácia aj orgánu ochranu prírody predložiť podnet na vydanie rozhodnutia podľa § 14 ods. 6 a 7 Zákona o ochrane prírody a krajiny. Nakoľko podnet odbornej organizácie ochrany prírody nebol podaný do 31.12.2020, ale až po uplynutí tejto lehoty, keď doručený bol na prvostupňový správny orgán dňa 05.02.2021, zastával žalobca názor, že konanie malo byť zastavené. Podľa odvolateľa išlo o návrhové konanie, pričom zo zákona vyplýva, kto je oprávnený takýto návrh podať a dokedy, preto nemohol úrad začať konanie ex offo. Podľa odvolateľa ide o zákonnú procesnú lehotu a pokiaľ účastník konania nevykoná procesný úkon v zákonom stanovenej lehote, znamená to pre neho stratu oprávnenia tak urobiť neskôr. Takáto lehota má prekluzívny charakter. Podľa odvolateľa, ak by rozhodnutie prvostupňového orgánu nebolo zrušené, vytvoril by sa precedentný priestor na extrémny výklad aplikácie § 104g ods. 10 a 11 zákona č. 543/2002 Z. z. spôsobom, že kedykoľvek v budúcnosti bude možné uplatniť toto ustanovenie aj niekoľko rokov do doby zmeny súčasnej platnej legislatívy s ignorovaním časového limitu daného prechodným ustanovením. Napokon v odvolaní namietal, že ak by aj bol podnet podaný v stanovenej lehote, prvostupňový orgán verejnej správy mohol v rozhodnutí určiť len rozsah obmedzenia úmyselnej ťažby, nakoľko SKUEV0225 sa nachádza v 3. stupni ochrany a nie zakázať paušálne vykonanie úmyselnej ťažby v plnom rozsahu, ako by sa jednalo o územie v 5. stupni ochrany. V zmysle § 14 ods. 6 v spojení s § 104g ods. 10 a 11 zákona č. 543/2002 Z. z. možno úmyselnú ťažbu vykonávať len v určenom rozsahu a za určených podmienok, a teda „určený rozsah“ indikuje, že sa nemôže jednať o zakázanie celého objemu úmyselnej ťažby.
Druhostupňové administratívne rozhodnutie
7. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov ako odvolací orgán rozhodnutím č. OU-BB-OOP3-2021/020429-004 zo dňa 04.10.2021 prvostupňové administratívne rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.
8. Žalovaný neuznal odvolacie dôvody ako relevantné privodiť zrušenie rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy. Podľa žalovaného žalobca v odvolaní neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia a nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali vplyv na priebeh a rozhodnutie vo veci. V plnom rozsahu sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového orgánu verejnej správy.
9. Žalovaný uviedol, že posúdenie platných programov starostlivosti o les je dôsledkom schválenia novely zákona č. 543/2002 Z. z. vykonanej zákonom č. 356/2019 Z. z., keď predmetná novela prostredníctvom prechodného ustanovenia § 104g ods. 10 a 11 Zákona o ochrane prírody a krajiny upravila postup, ktorým malo dôjsť k posúdeniu aktuálne platných programov starostlivosti o les. Posúdením platných programov starostlivosti o les sa sledovalo vyriešenie nesúladu hospodárenia v lesoch s cieľmi ochrany prírody v chránených vtáčích územiach a územiach európskeho významu (sústava NATURA 2000). Novelou zákona sa sledovalo zabezpečenie náležitej transpozície a uplatňovania smerníc EÚ v oblasti ochrany prírody, predovšetkým ustanovení článku 6 Smernice Rady 92/43/EHS z 21.05.1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín v platnom znení, ktorý tvorí základný právny rámec ochrany území európskej sústavy chránených území NATURA 2000 (§ 28 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.), ako aj článku 4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30.11.2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva v platnom znení.
10. Nakoľko súčasťou vyjadrenia podľa § 9 ods. 1 písm. m) Zákona o ochrane prírody a krajiny k programom starostlivosti o lesy pre LC Lesy Muráň a LC Lesy Červená Skala nebolo odborné stanovisko podľa § 28 ods. 4 citovaného zákona v znení účinnom od 01.01.2015 do 31.12.2019, vykonala ŠOP SR posúdenie vplyvu úmyselnej ťažby podľa vyššie uvedených programov starostlivosti o lesy na územia európskej sústavy chránených území. Keďže posúdením týchto programov zistila, že vykonaním plánovanej ťažby hrozí negatívne ovplyvnenie predmetu ochrany územia, a to chráneného vtáčieho územia Muránska planina - Stolica (Z.) a územia európskeho významu Muránska planina (Z.), podala dňa 18.01.2021 (05.02.2021 prvostupňovému orgánu ochrany prírody) podľa § 104g ods. 11 zákona č. 543/2002 Z. z. podnet na vydanie rozhodnutia.
11. Žalovaný k odvolacím námietkam uviedol, že ŠOP SR má v konaniach, v ktorých sa rozhoduje podľa Zákona o ochrane prírody a krajiny osobitné postavenie, ktoré však nie je možné zamieňať s účastníctvom v konaní. Tento subjekt je možné charakterizovať ako subjekt sui generis - ide o špecializovanú odbornú organizáciu Ministerstva životného prostredia SR, ktorá disponuje odbornými znalosťami v oblasti ochrany prírody a krajiny. Pôsobnosť a práva ŠOP SR sú vymedzené v Zákone o ochrane prírody a krajiny, ktorý jej však nepriznáva postavenie účastníka konania. Preto podnet ŠOP SR nemôže mať charakter návrhu na začatie konania, nakoľko ten je v zmysle § 18 ods. 1 Správneho poriadku oprávnený podať len účastník konania, ktorým ŠOP SR nie je. Návrhové konanie je konaním, v ktorom sa rozhoduje o určitom práve (nároku) účastníka konania. Predmetné konanie podľa § 14 ods. 6 a 7 Zákona o ochrane prírody a krajiny nemožno charakterizovať ako návrhové konanie. Pre správne konania začaté na základe zásady oficiality platí všeobecná premisa, že ich podstatou je aj ochrana verejného záujmu. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. ochrana prírody a krajiny sa podľa tohto zákona realizuje vo verejnom záujme. Práve účelom novely, ktorá zaviedla tento osobitný druh konania bolo predovšetkým zabezpečiť účinnejšie uplatňovanie záujmov ochrany prírody a krajiny v chránených územiach, osobitne v národných parkoch, ktoré predstavujú územia, kde je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti. Odvolací orgán mal za to, že z vyššie uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že konanie, ktorého predmetom bolo rozhodovanie o zákaze vykonávania plánovanej úmyselnej ťažby, je konaním začínajúcim z úradnej moci. Podľa žalovaného prvostupňový orgán verejnej správy bol oprávnený konať a rozhodovať na základe podnetu odbornej organizácie ochrany prírody aj v prípade, keď nebol dodržaný termín uvedený v § 104g ods. 11 Zákona o ochrane prírody a krajiny.
12. K namietanému rozsahu obmedzenia úmyselnej ťažby žalovaný poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 356/2019 Z. z., z ktorej vyplýva, že dôvodom novelizácie Zákona o ochrane prírody a krajiny bola aj skutočnosť, že platná právna úprava neumožňovala v náležitej miere zabezpečiť ochranu chránených území, osobitne národných parkov, ktoré predstavujú najvýznamnejšie prírodné dedičstvo štátu, pred ich poškodzovaním a ničením. V zmysle § 19 ods. 2 a 4 Zákona o ochrane prírody a krajiny v lesoch národných parkov možno hospodáriť výlučne spôsobom, ktorý nie je v rozpore s cieľom ochrany národného parku, ktorým je zachovanie alebo postupná obnova prirodzených EKO systémov vrátane zabezpečenia nerušeného priebehu prírodných procesov najmenej na troch
štvrtinách územia národného parku. K slovnému spojeniu, že obhospodarovateľ lesa „môže vykonať len v určenom rozsahu a za určitých podmienok“ žalovaný konštatoval, že ustanovenie § 14 ods. 6 citovaného zákona je potrebné vnímať v celosti, druhá veta citovaného ustanovenia znie: „orgán ochrany prírody rozhodne o obmedzení alebo v prípade nevyhnutnosti zákaze vykonania náhodnej ťažby alebo určení podmienok jej vykonania v poraste, v ktorom sa náhodná ťažba (úmyselná ťažba) plánuje vykonať alebo v ktorom sa jej vykonanie predpokladá, ak si to vyžaduje predmet ochrany dotknutého chráneného územia alebo jeho ochranného pásma“. Podľa žalovaného regulácia úmyselnej ťažby nie je zákonom ničím limitovaná, pričom zákaz vykonania ťažby sa použije v najnevyhnutejších prípadoch, kedy hrozí poškodenie alebo zničenie biotopu. Úloha primárneho posúdenia, ktoré opatrenia zabezpečenia čo najefektívnejšiu ochranu chráneného územia patrí ŠOP SR, ktorá má konkrétne vedomosti a skúsenosti, ktoré ju oprávnene vedú ku konštatovaniu potreby zákazu vykonania úmyselnej ťažby. V priebehu konania nevznikol dôvod, aby orgán verejnej správy, či už prvostupňový alebo odvolací spochybňoval informácie, ktoré do konania predložila odborná organizácia ochrany prírody a krajiny. Preto odvolacie námietky týkajúce sa rozsahu obmedzenia úmyselnej ťažby žalovaný vyhodnotil ako neopodstatnené.
Žaloba, žalobné body
13. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca na tunajšom správnom súde žalobu, ktorou sa domáhal po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného a postupu žalovaného, aby správny súd druhostupňové administratívne rozhodnutie ako nesprávne a nezákonné zrušil v celom rozsahu. Zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného navrhol z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, teda z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
14. Za zásadné právne otázky považoval žalobca právne posúdenie a) či prvostupňový správny orgán môže po uplynutí zákonnej lehoty uvedenej v právnej norme obsiahnutej v § 104g ods. 11 zákona č. 543/2002 Z. z. začať konanie a rozhodnúť na základe podnetu organizácie ochrany prírody, b) či prvostupňový orgán môže začať ex offo konanie podľa § 104g ods. 10 Zákona o ochrane prírody a krajiny a či toto začatie vzhľadom na § 104g ods. 11 citovaného zákona je/alebo nie je touto právnou normou časovo limitované, resp. podmienené, c) či prvostupňový orgán, ak by sme dospeli k záveru, že mohol začať konanie, vzhľadom na iné právne normy obsiahnuté najmä v zákone o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z. z. môže vydať taký široký zákaz vykonania úmyselnej ťažby, teda, či bol takýto zákaz nevyhnutý a hrozilo poškodenie alebo zničenie biotopu a ak áno, tak akého a z akých dôvodov, d) či prvostupňový správny orgán, ak by sme pripustili možnosť začatia konania po lehote uvedenej v § 104g ods. 11 Zákona o ochrane prírody a krajiny svojím rozhodnutím neobchádzal zákon, keďže pre taký široký zákaz a zásah do vlastníckeho práva slúžia iné inštitúty zákona o ochrane prírody a krajiny, najmä napríklad zaradenie biotopu pod piaty stupeň ochrany, pričom zásah do lesného porastu podľa programu starostlivosti o lesy v 3. stupni ochrany za splnenia ostatných zákonných obmedzení nemôže mať zásadný vplyv na ochranu biotopov, najmä, keď sa jedná o hospodársky les, ktorý bol v minulosti umelo založený a manažovaný spôsobom, ktorý mu bol teraz absolútne zakázaný.
15. Podľa žalobcu mal byť podnet ŠOP SR v zmysle § 104g ods. 11 zákona č. 543/2002 Z. z. doručený najneskôr do 31.12.2020, teda v tejto lehote mal predložiť orgánu ochrany prírody podnet na vydanie rozhodnutia podľa § 14 ods. 6 a 7 a v tejto lehote bolo úlohou ŠOP SR posúdiť vplyv úmyselnej ťažby podľa schválených programov starostlivosti o lesy na územia európskej sústavy chránených území, preto podľa žalobcu orgán ochrany prírody nemal začať konanie, resp. toto mal zastaviť, ak podnet nebol podaný v tejto lehote.
16. Podľa žalobcu podnet, aký má na mysli § 14 ods. 7 Zákona o ochrane prírody je potrebné považovať za návrh na začatie konania. V zmysle § 65a ods. 2 písm. i) Zákona o ochrane prírody a krajiny vyplýva že ŠOP SR predkladá orgánu ochrany prírody podnet na začatie konania podľa § 14 ods. 7, ktorým je orgán ochrany prírody viazaný. Ak by správny orgán mohol začať konanie aj bez podnetu, potom právna norma obsiahnutá v § 104g ods. 11 Zákona o ochrane prírody a krajiny stráca význam a obhospodarovateľ lesa by nemal žiadnu právnu istotu, že aj napriek zákonnej povinnosti posúdenia len do určenej lehoty, by mohol obmedziť úmyselnú ťažbu a zasiahnuť do jeho vlastníckeho práva. Podľa žalobcu nejde o konanie, ktoré môže začať sám správny orgán, ale ide o konanie, ktoré môže byť začaté len z podnetu ŠOP SR. V danom prípade ide jednoznačne o návrhové konanie, pričom zákonodarca definuje kto môže
takýto návrh podať a v akej lehote. Je nesporné, že v tejto veci bol podaný po zákonnom stanovenom termíne.
17. Za významné považoval žalobca ujasniť, či sa jedná o hmotnoprávnu lehotu alebo o procesnú lehotu. Zákonná procesná lehota môže byť stanovená na vykonanie procesného úkonu účastníka správneho konania alebo správneho orgánu. Pre oba procesné subjekty má však nedodržanie zákonnej procesnej lehoty odlišné právne následky. Pokiaľ účastník správneho konania nevykoná procesný úkon v zákonom stanovenej lehote, znamená to pre neho stratu oprávnenia tak urobiť neskôr, teda má prekluzívny (prepadný) charakter. V prípade nedodržania tejto lehoty správnym orgánom má poriadkový charakter. V danom prípade nejde o zákonnú procesnú lehotu určenú pre konanie správneho orgánu, ale ide o zákonnú procesnú lehotu určenú pre účastníka konania, ktorým nie je správny orgán. Rozhodnutie NS SR sp. zn. 10Sžd 14/2014, na ktoré poukázal žalovaný považoval na daný prípad za nepoužiteľné, pretože sa posudzovala 30-dňovú lehota na postúpenie veci inému orgánu alebo na začatie konania o priestupku v zmysle § 67 ods. 3 zákona o priestupkoch, teda išlo o lehotu zákonnú procesnú avšak určenú pre konanie správneho orgánu, nie pre účastníka konania. Žalobca poukázal na iné súdne rozhodnutia ohľadom posúdenia lehôt, a to rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Cdo 4/2008, nález Ústavného súdu SR IV. ÚS 491/2018-65, rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 Sžf 51/2010 zo dňa 01.07.2013, rozsudok NSS ČR zo dňa 19.02.2009, č. j. 1Afs 15/2009-105. Podľa žalobcu by sa dalo pozerať na predmetnú lehotu aj ako na lehotu hmotnoprávnu, ktorá síce upravuje určitý časový úsek na vykonanie de facto určitého procesného úkonu, avšak Zákon o ochrane prírody krajiny nie je len zákonom upravujúcim správne konanie, ale obsahuje aj hmotnoprávne normy verejného práva, ktoré sú adresované rôznym subjektom, teda nielen správnym orgánom alebo účastníkom konania, ale aj iným osobám, ktorou v danom prípade môže byť aj ŠOP SR. Správa ŠOP Národného parku Muránska planina mala povinnosť, ak usúdi, že vykonaním ťažby hrozí negatívne ovplyvnenie predmetu ochrany územia NATURA 2000, v rámci stanovení lehoty (t. j. od 01.01.2020 do najneskôr 31.12.2020) predložiť orgánu ochrany prírody podnet, čo sa nestalo a podnet bol predložený 18 dní po stanovenom termíne, čím sa stáva zákonne bezpredmetným a nemôže zakladať dôvod na začatie a zákonné ukončenie správneho konania podľa § 14 ods. 7 v spojení s § 104g ods. 10 a 11 zákona č. 543/2002 Z. z.
18. Žalobca namietal čo do rozsahu obmedzenia úmyselnej ťažby. S poukazom na § 27 ods. 7 Zákona o ochrane prírody a krajiny zdôraznil, že pri posudzovaní vplyvov akýchkoľvek činnosti na životné prostredie podľa osobitného predpisu, pri povoľovaní tejto činnosti, ako aj inej činnosti podľa tohto zákona sa postupuje v súlade so stupňom ochrany územia európskeho významu, tak ako vo vyhlásenom chránenom území. V danom prípade ide o 3. stupeň ochrany prírody - § 14 zákona, podľa ktorého nie je možné použiť iné spôsoby hospodárenia, ako prírode blízke hospodárenie - § 14 písm. l). Prvostupňový orgán mal teda možnosť obmedziť spôsoby vykonania plánovanej ťažby tak, aby spĺňal podmienky v zmysle § 14 písm. l) a ostatných obmedzení vyplývajúcich z § 14 Zákona o ochrane prírody a krajiny.
19. Namietal, že bola uplatnená najvyššia miera (čo sa týka plošného aj obsahového) obmedzenia, ktorá sa má podľa zákona uplatniť len v krajných najnevyhnutejších prípadoch, pričom obmedzenia stanovené zákonom pre uvedenú kategóriu chráneného územia s priradeným stupňom ochrany prírody neumožňujú v plnom rozsahu činnosť zakázať.
20. Považoval odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ktorým odôvodňoval uplatnenie krajného obmedzenia, v tak veľkom rozsahu, v území určenom na aktívny manažment za absolútne nepostačujúce v zmysle § 46 a § 47 Správneho poriadku.
21. Žalobca uviedol, že žalovaný v roku 2015 vydal k návrhu programu starostlivosti o lesný celok Lesy Muráň na obdobie 2015-2024 záväzné stanovisko podľa § 9 ods. 1 písm. m) zákona č. 543/2002 Z.z., v ktorom boli okrem iného zohľadnené všetky plánované ťažby aj z pohľadu požiadaviek kladených na územia európskej sústavy chránených území (chránené vtáčie územia a územia európskeho významu). Rovnako aj v prípade lesného celku Lesy Červená Skala. Podľa žalobcu došlo k porušeniu právnej istoty vlastníka, ak ten istý správny orgán, ktorý napĺňa zákonné požiadavky na ochranu prírody a krajiny bez zmeny skutkového stavu dospeje po cca 6 rokoch k diametrálne odlišnému posúdeniu úmyselnej ťažby. Aj keď je pravdou, že de iure v roku 2015 nebolo povinnou súčasťou schvaľovanej dokumentácie - programov starostlivosti o lesy, formálne odborné stanovisko podľa § 28 ods. 4 Zákona o ochrane prírody a krajiny, nič na tom nemení fakt, že k vecnému posúdeniu reálne došlo. V odôvodnení rozhodnutia bolo preto potrebné takýto zmenený prístup náležite odôvodniť.
22. Podľa žalobcu orgány ochrany prírody nemôžu zdôvodňovať svoj postup mimo rámec platnej legislatívy odvolaním sa na nelegislatívny materiál Usmernenie generálnej riaditeľky sekcie ochrany prírody, biodiverzity a krajiny Ministerstva životného prostredia SR k postupu v konaniach podľa Zákona o ochrane prírody a krajiny č. 5/2020-6 zo dňa 30.06.2020, ako aj na „bezlimitné“ kompetencie „konkrétne vedomosti a skúsenosti" ŠOP SK.
Vyjadrenie žalovaného
23. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietnuť. V rozsahu žalobných bodov považoval napadnuté rozhodnutie za zákonné, dostatočne odôvodnené, zrozumiteľné, založené na správnom právnom posúdení veci.
24. Podľa žalovaného nazeraním na podanie ŠOP SR ako na návrh na začatie konania z dôvodu, že orgán ochrany prírody je týmto podnetom viazaný, by došlo k popretiu dichotómie medzi konaním začínajúcim z úradnej moci a konaním začínajúcim na návrh účastníka konania. Konanie, ktoré začína na návrh účastníka je začaté procesným podaním oprávnenej osoby, pretože jeho potreba v konkrétnej veci je vyvolaná záujmom tejto osoby na realizácii, či ochrane jej subjektívneho verejného práva. ŠOP SR ako odborná organizácia ochrany prírody podaním podnetu nesleduje ochranu svojich subjektívnych práv. Pri konaniach začínajúcich z úradnej moci je v stávke ochrana objektívneho práva (verejného záujmu). Dotknuté nie sú teda žiadne hmotné subjektívne práva ŠOP SR, ktorá sa snaží aktivovať činnosť príslušného orgánu ochrany prírody. Rozdiel medzi návrhovým konaním a konaním z úradnej moci je aj v tom, že ak ide o návrhové konanie, účastník konania disponuje oprávnením ovplyvňovať konanie, t. j. procesným úkonom vo vzťahu k správnemu orgánu môže dosiahnuť aj zastavenie správneho konania.
25. Správny poriadok ani Zákon o ochrane prírody a krajiny pre skúmanie podnetu neustanovujú žiadne procesné pravidlá. Ide o neformálny postup, na základe ktorého môže, ale nemusí byť správne konanie začaté. Ten, kto podáva podnet, nemá subjektívne právo na to, aby bolo konanie z úradnej moci skutočne začaté. Podnet nepredstavuje pre správny orgán povinnosť konanie začať a pre toho, kto podnet podal, nie je spojený s právnym nárokom na to, aby konanie bolo zahájené. Orgán verejnej správy si vo fáze pred zahájením správneho konania robí vecný úsudok, keď zisťuje okolnosti, ktoré by mal posudzovať až v rámci dokazovania, pričom podľa predpokladu ako by konanie meritórne skončilo, toto konanie ani nezačne. Žalovaný zastával názor, že nastavením dikcie zákona spôsobom, že príslušný správny orgán ochrany prírody je podnetom viazaný, sa zákonodarca snažil predísť tomu, že správny orgán vykonanie vôbec nezačne, resp. ho začne až vtedy, keď už nebude možné zabezpečiť účinné uplatňovanie záujmov ochrany prírody a krajiny v chránených územiach.
26. Žalovaný konštatoval, že si je vedomý, že Usmernenie generálnej riaditeľky sekcie ochrany prírody, biodiverzity a krajiny Ministerstva životného prostredia SR k postupu v konaniach podľa Zákona o ochrane prírody a krajiny pri obmedzení, v zákaze alebo určení podmienok vykonávania lesohospodárskej činnosti č. 5/2020-6 zo dňa 30.06.2020 nemá všeobecne záväzný charakter, ale uvedenú problematiku nie je možné vnímať bez toho, aby bol do úvahy braný výklad a konkretizácia predmetného ustanovenia, ktoré je vecným gestorom agendy týkajúcej sa úseku štátnej správy ochrany prírody a krajiny.
27. Podľa žalovaného bol prvostupňový orgán verejnej správy oprávnený začať konanie z úradnej moci aj po uplynutí lehoty vymedzenej pre ŠOP SR v § 104g ods. 11 zákona č. 543/2002 Z. z. na podanie podnetu, nakoľko predmetné ustanovenie nemá charakter právnej normy upravujúcej pôsobnosť okresného úradu ako orgánu ochrany prírody. Nedodržanie lehoty subjektom, ktorý nemá postavenie správneho orgánu a určenej na vykonanie úkonu, ktorý nemá charakter návrhu na začatie konania, nie je možné vykladať na ťarchu správneho orgánu, ktorý začína konanie z úradnej moci. Nie je možné túto lehotu považovať za prekluzívnu. Zákonodarca ani v ustanovení § 104g ods. 10, ani v ustanoveniach § 14 ods. 6 a 7, ktoré upravujú pôsobnosť orgánu ochrany prírody na konanie a rozhodovanie vo veci zákazu vykonania úmyselnej ťažby, explicitne neustanovujú žiadnu lehotu ako zákonnú podmienku pre začatie konania.
28. Žalovaný poukázal na stanovisko Ministerstva životného prostredia SR (e-mail zo dňa 26.02.2020, je súčasťou administratívneho spisu), v ktorom je uvedené, že orgán ochrany prírody je oprávnený konať a rozhodovať podľa § 104g ods. 10 Zákona o ochrane prírody krajiny v spojení s § 14 ods. 6 a 7 tohto zákona aj v prípade, keď lehota uvedená v § 104g ods. 11 nebola dodržaná. Súčasne žalovaný uviedol, že si je vedomý toho, že interný normatívny výklad nie je všeobecne záväzný, ale vzhľadom na spornosť prejednávaného prípadu, nebolo možné problematiku posudzovať bez toho, aby bol zohľadnený výklad ustanovenia ústredným orgánom štátnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny, ktorý bol predkladateľom novely zákona.
29. K žalobnej námietke čo do rozsahu obmedzenia úmyselnej ťažby, žalovaný zotrval v celom rozsahu na právnom názore uvedenom v napadnutom rozhodnutí zastávajúc názor, že prvostupňový orgán verejnej správy postupoval spôsobom a v rozsahu stanoveným zákonom, v akom to ukladá imperatív čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Zároveň dal žalovaný do pozornosti súdu dôvodovú správu k zákonu č. 356/2019 Z. z., ktorým sa novelizoval Zákon o ochrane prírody a krajiny, keďže rozhodnutie, ktoré je predmetom súdneho prieskumu je práve výsledkom aplikácie novelizovaného znenia Zákona o ochrane prírody a krajiny. Účelom predmetnej novely bolo do zákona zaviesť aj nové osobitné druhy konaní, ktorých cieľom je predchádzať negatívnemu ovplyvneniu záujmov ochrany prírody a krajiny pri výkone lesohospodárskej činnosti. Z dôvodovej správy k zákonu č. 356/2019 Z. z. vyplýva, že dôvodom novelizácie bola okrem iného aj skutočnosť, že platná právna úprava neumožňovala v dostatočnej miere zabezpečiť ochranu chránených území. Keby tomu tak bolo, teda pokiaľ by platná právna úprava poskytovala dostatočne účinné nástroje na uplatňovanie záujmov ochrany prírody a krajiny v chránených územiach pri výkone lesohospodárskej činnosti, k predmetnej novele by zákonodarca nepristúpil. Ustanovenie § 14 ods. 6 Zákona o ochrane prírody a krajiny v spojení s § 104g ods. 10 tohto zákona definuje spôsoby, ktorými možno pri výkone lesohospodárskej činnosti predísť negatívnemu vplyvu na predmet ochrany, pričom možnosť úplného zákazu ťažby nie je v tomto prípade vylúčená (na rozdiel od § 13 ods. 6 zákona o ochrane prírody a krajiny).
30. Žalovaný sa oprel o rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/95/2011 zo dňa 23.05.2012 a konštatoval, že by bolo nelogické, ak by podľa § 4 ods. 2 Zákona o ochrane prírody a krajiny príslušný orgán ochrany prírody mohol obmedziť obhospodarovateľa lesa nad rámec podmienok určených zákonom pre tretí stupeň ochrany, ako aj nad rámec vyhlášky, ktorou sa vyhlasuje chránené vtáčie územie, ale pri aplikácii § 14 ods. 6 a 7 v spojení s § 104g ods. 10 zákona o ochrane prírody a krajiny, ktoré boli do zákona zavedené práve za účelom vytvorenia účinnejších nástrojov na ochranu chránených území, by už orgán ochrany prírody bol týmito právnymi predpismi limitovaný. Preto mal žalovaný za to, že v predmetnej veci nebolo rozhodnuté nad rámec zákona, resp. vyhlášky, ktorou bolo vyhlásené dané územie za chránené vtáčie územie, ak bolo rozhodnuté o zákaze vykonávania úmyselnej ťažby.
31. K námietke ohľadom nedostatočného odôvodnenia diametrálne odlišného posúdenia úmyselnej ťažby tým istým orgánom v priebehu 6 rokov žalovaný uviedol, že Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie a Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie sú v dva od seba odlišné správne orgány, ktoré majú v zmysle právnej úpravy na úseku starostlivosti o životné prostredie priznanú rozdielnu vecnú pôsobnosť. Nakoľko záväzné stanoviská podľa § 9 ods. 1 písm. m) zákona o ochrane prírody krajiny vydával iný vecne príslušný správny orgán, nebolo možné, aby žalovaný zdôvodňoval zmenu prístupu k posúdeniu vplyvov úmyselnej ťažby na chránené územie.
32. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný nemôže svoj postup odôvodňovať kompetenciami ŠOP SR, žalovaný uviedol, že nie je dôvod, aby správny orgán spochybňoval informácie, ktoré mu do konania predložila odborná organizácia ochrany prírody. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Pokiaľ by mal žalobca pochybnosti ohľadom odborného hodnotenia vplyvov úmyselnej ťažby na záujmy ochrany prírody a krajiny v dotknutom chránenom území, ktoré bolo ŠOP SR uskutočnené, mal ako účastník konania možnosť vzniesť voči tomuto hodnoteniu námietky, resp. navrhnúť dôkazy aj ich doplnenie v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Zákon o ochrane prírody a krajiny ani nevylučuje možnosť, aby príslušný orgán ochrany prírody v takomto type správneho konania rozhodol len na základe podkladov predložených ŠOP SR pokiaľ sú tieto postačujúce pre zistenie skutkového stavu veci. Za dôležité ale žalovaný považoval najmä to, že žalobca nenamietal a nerozporoval závery hodnotenia vplyvov úmyselnej ťažby podľa schválených programov starostlivosti o lesy na dotknuté územia, ktoré ŠOP SR vypracovala a na spochybnenie ich
správnosti ani v priebehu prvostupňového konania, ani počas odvolacieho konania nenavrhol vykonať žiadne dôkazy.
Replika žalobcu
33. Podľa žalobcu podmienka podnetu nie je skutočnosťou, ktorá by prinášala do danej právnej úpravy dichotómiu, keďže po splnení tejto podmienky začína orgán verejnej moci konanie a to, že osoba podávajúca podnet sa zo zákona účastníkom konania nestáva, nemá za následok, že by ochrana verejného záujmu nebola zabezpečená. Objektívna ochrana je v danej veci právne postavená tak, že zákonné podmienky pre začatie konania preveruje iný orgán verejnej moci (ŠOP), ktorému zákonodarca dal právomoc participovať pri ochrane verejného záujmu podnetom bez priznania práv účastníka konania. Podľa žalobcu v prípade konania z vlastného podnetu orgánu štátnej správy, teda bez zákonného podnetu ŠOP SR nebol dodržaný jednoznačne stanovený postup. K problematike zákonného rozsahu a intenzity obmedzení v územiach európskeho významu žalobca v podrobnostiach poukázal na vysvetlenie v správnej žalobe. Ďalej konštatoval, že žalobca nespochybňuje termín začatia konania vo veci príslušným orgánom ochrany prírody, ale spochybňuje, že príslušný orgán ochrany prírody začal konanie bez zákonného dôvodu (podania), ktorý zákon vyžaduje. Keby bol podnet doručený v termíne do 31.12.2020 orgán štátnej správy mohol konať aj s časovým odstupom, lebo mu zákon na to nestanovuje lehotu. V tomto prípade však podnet (posúdenie) nemal, lebo nebol doručený v stanovenej lehote. Napokon uviedol, že žalobca voči podkladom, ktoré predložila ŠOP SR nevzniesol pripomienky preto, alebo od začiatku považoval správne konanie za konanie, ktoré nie je vedené v súlade so zákonom.
Posúdenie veci správnym súdom
34. Nakoľko žiaden z účastníkov konania nenavrhol vo veci pojednávať, správny súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP a rozhodol postupom podľa § 137 ods. 4, ods. 3 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 20.09.2022. Podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP správny súd vyvesil skrátené písomné vyhotovenie bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa 12.10.2022, čím došlo k vyhláseniu rozsudku.
35. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, jemu predchádzajúce rozhodnutie orgánu verejnej správy, ako aj postup týchto orgánov verejnej správy, a to v rozsahu a z dôvodov uplatnených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP), pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu zamietol podľa § 190 SSP.
36. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, môže sa za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
37. Na rozhodovanie správneho súdu je v zmysle § 135 ods. 1 SSP rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
38. Vzhľadom na dispozičnú zásadu uplatňovanú v predmetnej veci, nie je súdny prieskum absolútny, ale je vymedzený rozsahom žalobných bodov, t. j. skutkových a právnych tvrdení žalobcu (uplatnených v zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby), pre ktoré je podľa neho žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného nezákonné. Úlohou správneho súdu pri výkone správneho súdnictva nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, či pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou orgán verejnej správy rešpektoval príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.
39. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov č. OU-BB-OOP3-2021/020429-004 zo dňa 04.10.2021, ktorým potvrdil prvostupňové administratívne rozhodnutie Okresného úradu Revúca, odbor starostlivosti o životné
prostredie č. OU-RA-OSZP-2021/000245-019 zo dňa 06.05.2021, ktorým prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol podľa § 14 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z. z. v spojení s § 104g ods. 10 zákona č. 543/2002 Z. z. tak, že zakázal žalobcovi ako obhospodarovateľovi lesa vykonanie úmyselnej ťažby podľa schválených programov starostlivosti o lesy pre LC Lesy Muráň a LC Lesy Červená Skala, a to vo vymenovaných JPRL LC Lesy Muráň nachádzajúcich sa na parcelách KN-C č. XXXX/X, XXX/X, XXXX/ X, XXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X v katastrálnom území Muráň a vo vymenovaných JPRL LC Lesy Červená Skala v častiach nachádzajúcich sa na parcele KN-C č. XXXX/X v katastrálnom území Muráň.
40. Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané s obmedzenou platnosťou viazanou na skončenie obdobia platnosti jednotlivých schválených programov starostlivosti o lesy, a to v prípade schváleného programu starostlivosti o lesy v obvode LC Lesy Muráň do 31.12.2024 a v prípade schváleného programu starostlivosti o lesy v obvode LC Lesy Červená Skala do 31.12.2026. Všetky JPRL sa nachádzajú na území Národného parku Muránska planina, kde platí v zmysle § 19 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. tretí stupeň ochrany. Územie je súčasťou európskej sústavy chránených území a spadá do Chráneného vtáčieho územia Muránska planina - Stolica (Z.) a súčasne do územia európskeho významu Muránska planina (Z.).
Relevantná právna úprava
41. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku; správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
42. Podľa § 18 ods. 1 Správneho poriadku; konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu.
43. Podľa § 18 ods. 2 Správneho poriadku; konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.
44. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku; správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
45. Podľa § 46 Správneho poriadku; rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
46. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku; v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
47. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o ochrane prírody a krajiny; ochranou prírody a krajiny sa podľa tohto zákona rozumie starostlivosť štátu, právnických osôb a fyzických osôb o voľne rastúce rastliny, voľne žijúce živočíchy a ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy, nerasty, skameneliny, geologické a geomorfologické útvary, ako aj starostlivosť o charakteristický vzhľad a využívanie krajiny. Ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny vrátane ochrany prírodných procesov, podporou a spoluprácou s vlastníkmi, správcami a užívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi štátnej správy, obcami, samosprávnymi krajmi, štátnymi odbornými organizáciami, vedeckými inštitúciami a mimovládnymi organizáciami, ktorých predmetom činnosti je ochrana prírody a krajiny. Ochrana prírody a krajiny sa podľa tohto zákona realizuje vo verejnom záujme.
48. Podľa § 4 ods. 2 Zákona o ochrane prírody a krajiny; ak činnosť uvedená v odseku 1 vedie k ohrozeniu existencie druhov rastlín a živočíchov alebo k ich degenerácii, k narušeniu rozmnožovacích schopností alebo k zániku ich populácie, štátny orgán ochrany prírody a krajiny (ďalej len "orgán ochrany prírody") túto činnosť po predchádzajúcom upozornení obmedzí alebo zakáže.
49. Podľa § 8 ods. 1 Zákona o ochrane prírody a krajiny; orgán ochrany prírody po predchádzajúcom upozornení obmedzí alebo zakáže až do odstránenia nedostatkov činnosť, ktorej následkom hrozí poškodenie alebo ničenie prírody a krajiny, alebo činnosť, ktorá takéto poškodenie alebo ničenie spôsobila.
50. Podľa § 9 ods. 1 písm. m) Zákona o ochrane prírody a krajiny; orgán ochrany prírody je dotknutým orgánom v konaniach podľa osobitných predpisov vo veciach ochrany prírody a krajiny, najmä ak ide o schválenie alebo zmenu programu starostlivosti o lesy.
51. Podľa § 14 ods. 6 Zákona o ochrane prírody a krajiny; na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa môže náhodná ťažba, pri ktorej hrozí negatívne ovplyvnenie predmetu ochrany územia, vykonať len v určenom rozsahu a za určených podmienok, ak tak rozhodol orgán ochrany prírody. Orgán ochrany prírody rozhodne o obmedzení alebo v prípade nevyhnutnosti zákaze vykonania náhodnej ťažby alebo určení podmienok jej vykonania v poraste, v ktorom sa náhodná ťažba plánuje vykonať alebo v ktorom sa jej vykonanie predpokladá, ak si to vyžaduje predmet ochrany dotknutého chráneného územia alebo jeho ochranného pásma.
52. Podľa § 14 ods. 7 Zákona o ochrane prírody a krajiny; orgán ochrany prírody oznámi začatie konania o obmedzení alebo zákaze vykonania náhodnej ťažby alebo určení podmienok jej vykonania na základe podnetu organizácie ochrany prírody. Ak náhodná ťažba bola ohlásená podľa osobitného predpisu, oznámi začatie konania najneskôr do 10 dní od jej ohlásenia. Orgán ochrany prírody súčasne s oznámením o začatí konania vydá predbežné opatrenie, ktorým náhodnú ťažbu obmedzí, v prípade nevyhnutnosti zakáže alebo určí podmienky jej vykonania; predbežné opatrenie stráca účinnosť dňom, keď rozhodnutie vo veci nadobudlo právoplatnosť.
53. Podľa § 19 ods. 3 Zákona o ochrane prírody a krajiny; na území národného parku, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, platí tretí stupeň ochrany ( § 14).
54. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o ochrane prírody a krajiny; európska sústava chránených území Natura 2000 (ďalej len "európska sústava chránených území") je koherentná európska ekologická sústava pozostávajúca z lokalít s výskytom biotopov európskeho významu, biotopov druhov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov, ktorej cieľom je umožniť zachovať, a ak je to potrebné, obnoviť priaznivý stav týchto biotopov a druhov v ich prirodzenom areáli. Na území Slovenskej republiky európsku sústavu chránených území tvoria chránené vtáčie územia a územia európskeho významu (ďalej len "územie európskej sústavy chránených území").
55. Podľa § 28 ods. 4 Zákona o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom od 01.01.2015 do 31.12.2019; Okresný úrad v sídle kraja vydá k návrhu plánu alebo projektu podľa ods. 3 odborné stanovisko k možnosti jeho významného vplyvu na územie sústavy chránených území. Ak sa plán, alebo projekt má uskutočniť na území viacerých krajov, odborné stanovisko vydá ten Okresný úrad v sídle kraja, na území ktorého sa má uskutočniť najväčšia časť plánu alebo projektu. Odborné stanovisko môže vydať aj ministerstvo alebo okresný úrad v sídle kraja z vlastného podnetu, ak podnet na jeho vydanie bol zistený počas konania o vydanie výnimky, súhlasu alebo vyjadrenia podľa tohto zákona. Ak podľa odborného staviska plán alebo projekt môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom významný vplyv na toto územie, je predmetom posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu.
56. Podľa § 65a ods. 1 Zákona o ochrane prírody a krajiny; štátna ochrana prírody Slovenskej republiky je odborná organizácia ochrany prírody a krajiny s celoslovenskou pôsobnosťou zriadená ministerstvom ako príspevková organizácia, ktorá zabezpečuje úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny podľa tohto zákona a osobitných predpisov okrem úloh, ktoré sú v pôsobnosti správy národného parku podľa § 65b ods. 3.
57. Podľa § 65a ods. 2 písm. I) Zákona o ochrane prírody a krajiny; štátna ochrana prírody Slovenskej republiky vydáva stanovisko k náhodnej ťažbe podľa § 14 ods. 8 a súhlasné stanovisko k náhodnej ťažbe podľa osobitného predpisu98c) a predkladá orgánu ochrany prírody podnet na začatie konania podľa § 13 ods. 7, § 14 ods. 7 a § 28 ods. 4, ktorým je orgán ochrany prírody viazaný.
58. Podľa § 104g ods. 10 Zákona o ochrane prírody a krajiny; ustanovenia § 14 ods. 6 a 7 prvej a tretej vety sa rovnako vzťahujú aj na vykonanie úmyselnej ťažby v území európskej sústavy chránených území s iným ako piatym stupňom ochrany, ak súčasťou vyjadrenia podľa § 9 ods. 1 písm. m) k programu starostlivosti o lesy nebolo odborné stanovisko podľa § 28 ods. 4 v znení účinnom od 1. januára 2015 do 31. decembra 2019, podľa ktorého táto činnosť nebude mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom na toto územie významný vplyv.
59. Podľa § 104g ods. 11 Zákona o ochrane prírody a krajiny; organizácia ochrany prírody (§ 65a) najneskôr do 31. decembra 2020 posúdi vplyv úmyselnej ťažby podľa schválených programov starostlivosti o lesy podľa odseku 10 na územia európskej sústavy chránených území a v rámci tejto lehoty predloží orgánu ochrany prírody podnet na vydanie rozhodnutia podľa § 14 ods. 6 a 7, ak vykonaním takejto ťažby hrozí negatívne ovplyvnenie predmetu ochrany územia, alebo predloží orgánu ochrany prírody podnet na podanie žiadosti na zmenu programu starostlivosti o lesy za účelom zapracovania opatrení na vylúčenie takéhoto negatívneho vplyvu do programu starostlivosti o lesy.
60. Podľa § 2 Vyhlášky MŽP SR č. 439/2009 Z. z., ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Muránska planina - Stolica za činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet ochrany chráneného vtáčieho územia, sa považuje Správny poriadok 71/1967 Zb. Zákon o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z. z.
61. Podľa žalobcu išlo o návrhové konanie, pričom zo zákona vyplýva, kto je oprávnený takýto návrh podať a dokedy, preto nemohol úrad začať konanie ex offo. Ide o zákonnú procesnú lehotu a pokiaľ účastník konania nevykoná procesný úkon v zákonom stanovenej lehote, znamená to pre neho stratu oprávnenia tak urobiť neskôr. Správny súd sa s takýmto tvrdením nestotožňuje.
62. Strata oprávnenia, nároku (prepadnutie práva) v súvislosti s uplynutím lehoty musí byť v zákone výslovne a nepochybne formulovaná, pretože, ide o prelomenie všeobecných procesných princípov. Žalobca vykladá predmetné ustanovenie § 104g ods. 11 zákona č. 543/2002 Z. z. tak, že obsahuje koncentračnú zásadu, teda najneskôr do 31.12.2020 musí byť urobený úkon - podnet ŠOP SK. Koncentračná zásada sústreďuje (koncentruje) procesnú možnosť dávať podnet iba do určitého času a súčasne vylučuje túto možnosť neskôr. V zákone možno koncentračnú zásadu formulovať napríklad tak, ako to bolo uvedené v § 175 ods. 3 OSP „na námietky podané neskôr však už nemožno prihliadať“ alebo ako je to v § 21 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov „na stanoviská uplatnené po tejto lehote sa neprihliada“. Obdobným spôsobom je zásada koncentrácie vyjadrená napríklad aj v zákone č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach - § 30 ods. 1, podľa ktorého „Na doplnenie a rozšírenie námietok a na dôkazy predložené po uplynutí tejto lehoty sa neprihliada“. Aj v predmetnej veci, ak by s uplynutím lehoty, malo dôjsť k prepadnutiu procesného práva podať podnet, muselo by to byť v texte zákona výslovne uvedené. Ak tomu tak nie je, procesné právo nezaniká.
63. Lehota na podanie podnetu upravená v § 104g ods. 11 zákona č. 543/2002 Z. z. je zákonnou lehotou a čo sa týka samotného charakteru lehoty, ide o lehotu procesnú.
64. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3 Sžhvu 4/2008 zo dňa 05.03.2009 konštatoval: „Naviac, aplikácia koncentračnej zásady znamená zánik jedného zo základných procesných práv účastníka administratívneho konania - práva označovať a predkladať dôkazy. Zánik takéhoto procesného práva môže byť upravený iba zákonom a to explicitne. Najvyšší súd poukazuje na to, že ide o obdobu preklúzie (tá však platí v hmotnoprávnych vzťahoch) a prenesenie tohto princípu do procesných vzťahov znamená prekludovanie práva označovať a predkladať dôkazy. Najvyšší súd preto konštatuje vecnú správnosť argumentácie žalobcu, že koncentračná zásada musí byť zákonom upravená explicitne a jednoznačne s formuláciou obsahujúcou výslovne zánik práva označovať a predkladať dôkazy."
65. Správny súd má za to, že uvedený záver je použiteľný aj v prípade žalobcom tvrdeného zániku práva predložiť orgánu ochrany prírody podnet organizáciou ochrany prírody po dátume 31.12.2020, keďže zákon žiadnym spôsobom nevyjadril, že na neskôr predložené podnety sa neprihliada.
66. Správny súd preto konštatuje vecnú správnosť argumentácie orgánu verejnej správy prvého stupňa, s ktorou sa stotožnil aj žalovaný, že lehota uvedená v § 104g ods. 11 zákona č. 543/2002 Z. z. má
charakter procesnej lehoty, t. j. ide o zákonom stanovený časový úsek na vykonanie úkonu, avšak bez prepadného charakteru.
67. Podľa žalobcu, ak by rozhodnutie nebolo zrušené, vytvoril by sa precedentný priestor na extrémny výklad aplikácie § 104g ods. 10 a 11 zákona č. 543/2002 Z. z. spôsobom, že kedykoľvek v budúcnosti bude možné uplatniť toto ustanovenie aj niekoľko rokov do doby zmeny súčasnej platnej legislatívy s ignorovaním časového limitu daného prechodným ustanovením.
68. Je pravdou, že takýto výklad a interpretácia § 104g ods. 11 Zákona o ochrane prírody a krajiny umožňuje podať podnet aj po 31.12.2020, avšak maximálne v ohraničenej dobe platnosti schválených programov starostlivosti o lesy, resp. do zmeny právneho prostredia, najmä legislatívy. Iný výklad by bol v rozpore s účelom novelizácie zákona č. 543/2002 Z. z. vykonanej zákonom č. 356/2019 Z. z., keď predmetná novela prostredníctvom prechodného ustanovenia § 104g ods. 10 a 11 upravila postup, ktorým malo dôjsť k posúdeniu aktuálne platných programov starostlivosti o lesy. Posúdením platných programov starostlivosti o lesy sa sledovalo vyriešenie nesúladu hospodárenia v lesoch s cieľmi ochrany prírody v chránených vtáčích územiach a územiach európskeho významu (sústava NATURA 2000). Novozavedená právna úprava sledovala posúdenie aktuálne platných programov starostlivosti o les, s tým, že ak zákon žiadnym spôsobom nezužoval ich výpočet, išlo o všetky platné programy starostlivosti o les, realizáciou činností podľa ktorých (vzhľadom na iný postup pri ich schvaľovaní do novely podľa § 28 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2015 do 31.12.2019) by mohli byť tieto aktuálne programy v kolízii s ochranou prírody a krajiny. Dôvodom pre takéto zúženie platných programov starostlivosti o les nemôže byť nedodržanie lehoty určenej pre odbornú organizáciu ochrany prírody na podanie podnetu orgánu ochrany prírody na vydanie rozhodnutia podľa § 14 ods. 6 a 7. Novelou zákona sa sledovalo zabezpečenie náležitej transpozície a uplatňovania smerníc EÚ v oblasti ochrany prírody, predovšetkým ustanovení článku 6 Smernice Rady 92/43/EHS z 21.05.1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín v platnom znení, ktorý tvorí základný právny rámec ochrany území európskej sústavy chránených území NATURA 2000 (§ 28 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.), ako aj článku 4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30.11.2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva v platnom znení. Nejedná sa o ignorovanie časového limitu, naopak, išlo by o prílišný formalizmus pri aplikácii práva - ustanovenia § 104g ods. 11 zákona č. 543/2002 Z. z., ak by orgán verejnej správy v danom prípade nekonal podľa § 14 ods. 6 a 7 zákona č. 543/2002 Z. z., čo mu ukladá § 104g ods. 10 cit. zákona, za tam stanovených predpokladov a bolo by už preukázané po posúdení vplyvu úmyselnej ťažby podľa schválených programov starostlivosti o lesy organizáciou ochrany prírody, že vykonaním ťažby hrozí negatívne ovplyvnenie predmetu ochrany územia európskej sústavy chránených území.
69. Čo sa týka námietky žalobcu o nelegitímnosti začatia konania bez návrhu, správny súd má za to, že predmetný podnet je potrebné považovať za druh upozornenia na negatívne ovplyvnenie predmetu ochrany územia európskej sústavy chránených území, pričom orgánu verejnej správy prináleží konať v zmysle ustanovenia § 14 ods. 6, ods. 7 Zákona o ochrane prírody a krajiny. Ide o konanie vo veci ochrany objektívneho práva (verejného záujmu). Nejedná sa o návrhové konanie, nakoľko žiadny subjekt ako účastník konania nedisponuje konaním vo vzťahu k predmetnému správnemu konaniu, t. j. nie je schopný ovplyvniť zastavenie konania pri dispozícii návrhom, inak povedané, nemá postavenie subjektu, od ktorého by záležala existencia tohto konania. Preto konanie má povahu konania začatého ex offo, hoci aj na základe upozornenia - podnetu organizácie ochrany prírody - ŠOP SR. Samotná skutočnosť, že v ustanovení § 14 ods. 7 Zákona o ochrane prírody a krajiny je uvedené, že orgán ochrany prírody jej viazaný podnetom organizácie ochrany prírody neznamená, že sa jedná o návrh, a teda, že konanie je návrhovým konaním.
70. Pokiaľ žalobca uvádzal, že je potrebné použiť a aplikovať aj systematický výklad práva, ktorý vychádza zo zásady, že je neprípustné vykladať len jednotlivú normu, keďže táto je iba umelou izoláciou, správny súd s uvedeným konštatovaním súhlasí. Avšak zdôrazňuje, že práve výklad k akému sa uchýlil žalobca pri aplikovaní ustanovenia § 104g ods. 11 zákona č. 543/2002 Z. z. nie je súladný s duchom Zákona o ochrane prírody a krajiny, s jeho účelom a sledovanými cieľmi, a to najmä po zakomponovaní zmien tohto zákona novelou č. 356/2019 Z. z. Z dôvodovej správy zákona č. 356/2019 Z. z. vyplýva potreba novelizovania zákona o ochrane prírody a krajiny, keďže dovtedy platný zákon neumožňoval v náležitej miere zabezpečiť ochranu chránených území, osobitne národných parkov, ktoré predstavujú najvýznamnejšie prírodné dedičstvo štátu, pred ich poškodzovaním a ničením. Uvedený problém sa
prejavil v súvislosti s veľkoplošnými výrubmi v lesoch národných parkov. V mnohých prípadoch došlo k poškodeniu alebo zničeniu biotopov európskeho a národného významu a biotopov chránených a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Účelom novely bolo zabezpečiť účinnejšie uplatňovanie záujmov ochrany prírody a krajiny v chránených územiach prostredníctvom zavedenia nových alebo zmenou existujúcich právnych nástrojov ustanovených v zákone č. 543/2002 Z. z. tak, aby tieto územia plnili účel v súlade s cieľmi ich ochrany zadefinovanými v zákone a dokumentácii ochrany prírody a krajiny. Uvedené sa týka predovšetkým národných parkov, ktoré podľa zákona predstavujú územia, kde je ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti. Návrhom zákona sa sledovalo zabezpečenie náležitej transpozície a uplatňovania smerníc Európskej únie v oblasti ochrany prírody, predovšetkým ustanovení článku 6 Smernice Rady 92/43/EHS z 21.05.1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín a článku 4 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30.11.2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva.
71. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd považuje postup prvostupňového orgánu verejnej správy za súladný so Zákonom o ochrane prírody a krajiny, pokiaľ začal konanie vo veci zákazu vykonania úmyselnej ťažby aj v prípade, ak podnet organizácie ochrany prírody mu bol doručený po 31.12.2020, pretože zákon, či už v ustanovení § 104g ods. 10, ods. 11 alebo v ustanoveniach § 14 ods. 6 a 7 explicitne neustanovuje žiadnu lehotu ako zákonnú podmienku pre začatie tohto druhu administratívneho konania.
72. Pokiaľ žalobca namietal najvyššiu mieru (čo sa týka plošného aj obsahového) obmedzenia, hoci sa správne konanie týka územia určeného na aktívny manažment, správny súd, ani túto žalobnú námietku nepovažuje za dôvodnú. Je v kompetencii orgánu verejnej správy zvoliť formu obmedzenia, a to vzhľadom na intenzitu hrozby negatívnych vplyvov na predmet ochrany územia, t. j. územia európskej sústavy chránených území, pri vykonaní úmyselnej ťažby podľa schválených programov starostlivosti o lesy. Orgán verejnej správy vychádza pritom z odborného posúdenia organizácie ochrany prírody, v danom prípade ŠOP SR, ktorá navrhla ktoré opatrenia zabezpečia čo najefektívnejšiu ochranu chráneného územia.
73. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že ŠOP SR (správa Národného parku Muránska planina, Revúca) vykonala posúdenie vplyvu úmyselnej ťažby podľa schválených programov starostlivosti o lesy, okrem iných pre LC Lesy Muráň a LC Lesy Červená Skala na chránené vtáčie územie Muránska planina
- Stolica (Z.) a územie Európskeho významu Muránska planina (Z.) v zmysle § 104g ods. 11 a dala podnet na vydanie rozhodnutia o zákaze vykonania plánovaných úmyselných ťažieb podľa § 14 ods. 6 a 7. ŠOP SR na základe posúdenia vplyvov plánovaných činností v predmetných programoch starostlivosti o lesy na predmety ochrany v dotknutých územiach Európskej sústavy chránených území identifikovala, že plánované činnosti budú mať (najmä v kombinácii s už zrealizovanými náhodnými ťažbami a s už zrealizovanými plánovanými hospodárskymi opatreniami) vplyv na predmety ochrany v územiach Európskej sústavy chránených území Z. Muránska planina - Stolica a Z. Muránska planina. Pre obe územia Európskej sústavy chránených území osobitne pre jednotlivé lesné celky vypracovali formuláre na posúdenie vplyvu plánovaných činností na predmety ochrany, ktoré sú prílohami 1 až 5 podnetu. Vo formulároch uviedli predmety ochrany v dotknutom území Natura 2000 (časť 2) pravdepodobné dopady plánu na druhy, ktoré sú predmetom ochrany (časť 3), ďalšie projekty v kombinácii s ktorými môže dôjsť k vplyvu na predmet ochrany (časť 4) predpokladaný dopad a rozsah vplyvu na jednotlivé predmety ochrany (časť 5). Ku každému formuláru bol vypracovaný zoznam činností - hospodárskych opatrení v jednotkách priestorového rozdelenia lesa, ktoré môžu mať vplyv na predmety ochrany v území Natura 2000 a situáciu s vyznačením plochy týchto JPRL. Podnet bol odôvodnený tým, že v ostatných rokoch v uvedených chránených územiach došlo k značnému úbytku starých lesných porastov alebo k narušeniu ich štruktúry. Práve takéto porasty bývajú hniezdnym biotopom druhov vtákov kuvik kapcavý, kuvik vrabčí, sova dlhochvostá, muchárik bielokrký, muchárik červenohrdlý, ďateľ bielochrbtý, ďateľ čierny, ďateľ trojprstý a orol skalný a biotopom s úkrytovými stromami druhov netopier veľkouchý, netopier pobrežný a uchaňa čierna. Realizáciou plánovaných ťažieb v starých, prevažne ochranných lesoch s vysokým podielom stojaceho aj ležiaceho mŕtveho dreva by došlo k zhoršeniu stavu uvedených druhov v predmetných územiach sústavy Natura 2000.
74. Je pravdou, že Zákonom o ochrane prírody nie je ničím limitovaná regulácia úmyselnej ťažby, pričom zákaz vykonania ťažby sa použije v najnevyhnutejších prípadoch, a to v prípadoch, kedy hrozí poškodenie alebo zničenie biotopu, čo z podnetu ŠOP SR vyplýva. Rozhodnutie, ktorým bolo zakázané obhospodarovateľovi vykonanie úmyselnej ťažby podľa schválených programov starostlivosti o lesy pre
LC Lesy Muráň a LC Lesy Červená Skala je súladné s článkom 6 Smernice Rady 92/43/EHS. Rovnako s jej preambulou, v ktorej sú zadefinované ciele a dôvody jej prijatia. Rozhodnutie neodporuje ani Zákonu o ochrane prírody a krajiny, ktoré v ustanovení § 2 ods. 1 upravuje, že ochrana prírody a krajiny sa podľa tohto zákona realizuje vo verejnom záujme. Žalobca neargumentoval a nepreukazoval žiadne dôvody vyššieho verejného záujmu, ktoré by eventuálne prelomili zistenú hrozbu negatívneho vplyvu realizovaných činností podľa schválených programov starostlivosti o lesy (článok 6 ods. 4 Smernice 92/43/EHS).
75. Za podstatné považuje správny súd však skutočnosť, že žalobca nenamietal a nerozporoval závery v hodnotení vplyvov úmyselnej ťažby podľa schválených programov starostlivosti o lesy na dotknuté územia, ktoré vypracovala ŠOP SR a s ktorými mal možnosť ako s podkladom rozhodnutia sa oboznámiť. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že rozsah súdneho prieskumu u tohto druhu všeobecnej správnej žaloby nie je absolútny, ale je limitovaný výlučne žalobnými bodmi, t. j. správny súd posudzuje zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia len v rozsahu tvrdení žalobcu o dôvodoch nezákonnosti postupu a rozhodnutia napadnutého žalobou. Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti za žalobcu vyhľadávať, resp. dopĺňať argumentáciu svedčiacu v prospech žalobcu. Posúdiac tvrdenia žalobcu ohľadom skutkovej s právnej argumentácie, čo do rozsahu obmedzenia úmyselnej ťažby, súd nepovažuje žalobu v tejto časti za dôvodnú.
76. Pokiaľ žalobca namietal porušenie princípu právnej istoty ako vlastníka, ak ten istý správny orgán, ktorý napĺňa zákonné požiadavky na ochranu prírody a krajiny, bez zmeny skutkového stavu, dospeje cca po 6 rokoch k diametrálne odlišnému posúdeniu úmyselnej ťažby, správny súd uvádza, že sa nejedná o rovnaké skutkové okolnosti, keďže v predmetnom konaní orgán verejnej správy vychádzal zo zistení - posúdenia vplyvov úmyselnej ťažby na chránené územia vypracovaného odbornou organizáciou ochrany prírody. Navyše Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie a Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie sú dva od seba odlišné správne orgány. Záväzné stanovisko podľa § 9 ods. 1 písm. m) Zákona o ochrane prírody a krajiny vydával iný vecne príslušný správny orgán, a to Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, ako príslušný okresný úrad v sídle kraja podľa § 4 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy. Záväzné stanovisko Okresného úradu Banská Bystrica, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-BB-OSZP1-2015/014416-MP zo dňa 02.06.2015 k návrhu programu starostlivosti o lesy pre lesný celok Muráň, ako aj záväzné stanovisko č. OU-BB-OSZP1-2017/027371-00-SP zo dňa 26.10.2017 k návrhu programu starostlivosti o lesy pre LC Červená skala sú stanoviskami vydanými pre iné administratívne konanie, preto nebol dôvod zohľadňovať závery týchto stanovísk pre toto administratívne konanie, podkladom ktorého boli zistenia ŠOP SR v rámci posúdenia vplyvov pri vykonaní úmyselnej ťažby podľa schválených programov starostlivosti o lesy. Správny súd sa stotožňuje so stanoviskom žalovaného, že nebol dôvod v tejto veci bližšie porovnávať závery záväzných stanovísk, zároveň podrobnejšie odôvodňovať zmenu prístupu pri posúdení vplyvov úmyselnej ťažby na chránené územia. Išlo jednak o závery iných orgánov verejnej správy a jednak pre účely iného konania, pričom právna úprava po novele práve sleduje posúdiť výsledok takéhoto konania - schváleného programu starostlivosti o les s cieľmi ochrany prírody v chránených vtáčích územiach a územiach európskeho významu (sústava NATURA 2000). Preto neobstojí ani žalobná námietka o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia s poukazom na § 47 Správneho poriadku, v dôsledku odchýlenia sa od záveru vyplývajúceho zo záväzných stanovísk.
77. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že žalovaný ako odvolací orgán sa v dostatočnom rozsahu vysporiadal s odvolacími námietkami, že tak postup, ako aj rozhodnutie žalovaného neodporuje platnej právnej úprave, a to tak vnútroštátnej ako aj právu EÚ, na ktoré musel rozhodujúci orgán verejnej správy 1. stupňa ako aj žalovaný prihliadať. Žiadna zo žalobných námietok nebola relevantná privodiť žalobou navrhované zrušenie rozhodnutia žalovaného. Správny súd považuje správnu žalobu za nedôvodnú, preto žalobu zamietol podľa § 190 SSP.
78. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech náhradu trov konania nepriznal podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.
79. Správny súd rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Správny súd rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.