Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11S-8-2021.pdf
PDF · 258.72 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/8/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu Mgr. Mareka Janigloša a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: Y. A., nar. XX. XX. XXXX, Q. XXX/XX, M., podnikajúci pod obchodným menom: Milan Žembera COLOR STAR, s miestom podnikania Dopravná 3973, Topoľčany, IČO: 34 669 787, zastúpeného Mgr. Michalom Ferčákom, advokátom, Bernolákova 1652, Topoľčany, IČO: 50 825 739, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe zo dňa 20. 01. 2021 proti rozhodnutiu žalovaného č. 101805499/2020 zo dňa 24. 11. 2020, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že podaním zo dňa 17. 12. 2018 správca dane oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly za obdobie roku 2016, pričom následne dňa 23. 01. 2019 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, ktorej predmetom bolo začatie daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby žalobcu za zdaňovacie obdobie rok 2016.
2. Výzvou zo dňa 02. 05. 2019 vyzval správca dane spoločnosť BLOOM INVEST a. s. (právny nástupca spoločnosti SK Cloud s.r.o.) na zapožičanie listín týkajúcich sa obchodného vzťahu medzi spoločnosťou SK Cloud s.r.o. a žalobcom (faktúry, objednávky, zmluvy...).
3. Dňa 04. 06. 2019 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní predmetom ktorej bolo podanie vysvetlení k uskutočneným zdaniteľným obchodom v rámci prebiehajúcej daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016.
4. Výzvou zo dňa 25. 06. 2019 vyzval správca dane JUDr. Vieru Kubicovú, správkyňu konkurznej podstaty dlžníka J & K corporation, s.r.o. na zapožičanie listín týkajúcich sa obchodného vzťahu medzi spoločnosťou J & K corporation, s.r.o. a žalobcu (faktúry, objednávky, zmluvy...).
5. Dňa 20. 09. 2019 predvolal správca dane p. M. V. - prokuristu spoločnosti SK Cloud s.r.o. s tým, že mu tiež uložil predložiť všetky doklady spoločnosti v súvislosti s preverovaným obdobím 2016, o čom upovedomil aj žalobcu. Dňa 16. 10. 2019 bol spísaný úradný záznam o tom, že sa nemôže predvolaný svedok dostaviť na pojednávanie z dôvodu dlho plánovanej operácie chrbtice, pričom
požiadal o stanovenie nového termínu ústneho pojednávania. Úradný záznam zároveň obsahoval opis telefonického rozhovoru správcu dane a p. V.. Následne dňa 24. 10. 2019 bol spísaný ďalší úradný záznam o nedostavení sa svedka M. V. na ústne pojednávanie s tým, že tento nepredložil do dňa konania ústneho pojednávania žiaden doklad o hospitalizácii.
6. Dňa 18. 11. 2019 správca dane realizoval oboznámenie žalobcu s kontrolnými zisteniami. Následne dňa 10. 12. 2019 bol vyhotovený úradný záznam o zaslaní oboznámenia žalobcovi, kde sa zásielka vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. Bol telefonicky kontaktovaný žalobca s tým, že tento oznámil, že zmenil adresu trvalého pobytu, ale nakoľko nemá ešte nový občiansky preukaz túto zmenu ešte nenahlásil na Živnostenskom a ani Daňovom úrade. Na základe upozornenia správcu dane si kontrolovaný daňový subjekt nahlásil zmenu trvalého pobytu.
7. Dňa 19. 12. 2019 bol vypracovaný protokol z daňovej kontroly, kde bolo konštatované, že predložené doklady nebolo možné overiť u deklarovaného dodávateľa, nakoľko dodávateľská spoločnosť dodanie tovaru žiadnym spôsobom nepreukázala. Správca dane zároveň vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, pričom žalobca sa k zisteniam vyjadril vo svojom podaní zo dňa 22. 01. 2020, ktoré doplnil po výzve správcu dane na odstránenie nedostatkov podania zo dňa 29. 01. 2020. Následne bol dňa 14. 02. 2020 vypracovaný úradný záznam, ktorého predmetom bolo predloženie dokladov zo strany žalobcu na základe výzvy na odstránenie nedostatkov podania.
8. Dňa 04. 03. 2020 správca dane spísal úradný záznam o nahliadnutí do spisu z daňovej kontroly č. ID 500000059484 v súvislosti s predvolaním, svedka M. V., z ktorého vyplynulo, že sa osoba M. V. na ústne pojednávania na základe predvolaní nedostavuje a nepodarilo sa jeho predvedenia ani PZ Bratislava.
9. Dňa 06. 03. 2020 bol správcom dane spísaný úradný záznam s predmetom dohodnutie termínu ústneho pojednávania v súvislosti s prerokovaním pripomienok uvedených vo vyjadrení žalobcu k protokolu.
10. Dňa 26. 03. 2020 požiadal správca dane o predĺženie lehoty na rozhodnutie, čomu bolo Finančným riaditeľstvom SR vyhovené dňa 02. 04. 2020.
11. Dňa 09. 07. 2020 bol spísaný ďalší úradný záznam, ktorého predmetom bolo dohodnutie termínu prerokovania pripomienok so žalobcom.
12. Dňa 15. 07. 2020 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní ktorej predmetom bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov a vyjadrení žalobcu, ku ktorej sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 31. 07. 2020.
13. Rozhodnutím č. 101270760/2020 zo dňa 06. 08. 2020 správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 23.123,18 eur na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2016 ako rozdiel medzi daňou zistenou správcom dane vo výške 24.245,10 eur a daňou vyrubenou podaným daňovým priznaním doručeným dňa 30. 03. 2017 vo výške 1.121,92 eur.
14. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
15. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 101805499/2020 zo dňa 24. 11. 2020 žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) rozhodnutie správcu dane č. 101270760/2020 zo dňa 06. 08. 2020, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016 v sume 23.123,18 eur, potvrdil.
16. Žalovaný v rozhodnutí poukázal na záver správcu dane, že počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že bol tovar uvedený na žalobcom predložených dodávateľských faktúrach žalobcovi dodaný práve spoločnosťou SK Cloud s.r.o.
17. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca v odvolaní uvádzal, že so zisteniami správcu dane nesúhlasí, pretože správca dane nedostatočne zistil skutkový stav a vec po právnej stránke nesprávne posúdil. Trval na tom, že správca dane nepredložil jediný dôkaz o tom, že by ním spochybňovaný obchod neprebehol v rozsahu, ako to bolo uvedené na daňových dokladoch. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu týkajúceho sa nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia zisteného skutkového stavu nevedel zaujať relevantné stanovisko z dôvodu, že žalobca svoje námietky proti konaniu správcu dane nekonkretizoval. K tvrdeniu žalobcu, že správca dane nepredložil dôkazy, ktorými by preukázal, že obchod neprebehol v rozsahu, ako to bolo uvedené na predložených účtovných dokladoch, uviedol, že dôkazná povinnosť je vždy na strane daňového subjektu, ktorý musí vedieť preukázať, že si daňové výdavky uplatňuje za splnenia zákonom ustanovených podmienok. Úlohou správcu dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania je preverovať skutočnosti deklarované žalobcom na predložených dokladoch a nie vyhľadávať v prospech daňového subjektu dôkazy, ktorými by bolo možné preukázať, že obchodné prípady boli realizované v rozsahu a práve osobou alebo spoločnosťou uvedenou na predložených dokladoch ako dodávateľ. Dôkazná povinnosť správcu dane je ustanovená v § 24 ods. 3 daňového poriadku, v zmysle ktorého správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane.
18. Žalobca ďalej uvádzal, že nie je v jeho schopnostiach, aby rozlíšil obchodných partnerov podľa toho, ako sa budú správať voči výzvam správcu a bol presvedčený, že neexistuje právny predpis, ktorý by mu takúto povinnosť nariadil. Pri posudzovaní obchodu je potrebné vychádzať zásadne z toho, aké informácie a doklady mal v tom období. Žalobca pripomenul, že bez tovaru, ktorý zakúpil od predmetnej spoločnosti a ktorý nie je možné ničím iným nahradiť alebo inak vyrobiť, by nebolo možné splniť zákazky, ktoré správca dane uznal za reálne. V tejto situácii nie je logicky vysvetliteľné, ako môže byť spochybnený nákup, keď predaj je v poriadku. Žalovaný k tejto námietke uviedol, že je na rozhodnutí žalobcu, koho si vyberie za svojho obchodného partnera, ale uskutočnenie obchodného prípadu musia vedieť preukázať z dôvodu, že obchodný prípad je dvojstranný právny akt, predložením relevantných správcom dane overiteľných dôkazov obidvaja obchodní partneri, tak dodávateľ ako aj odberateľ. Správca dane z tohto dôvodu vyzval na preukázanie dodania tovaru predložením účtovných dokladov dodávateľskú spoločnosť, resp. jej právneho nástupcu, ktorý na výzvu správcu dane nereagoval a doklady potrebné k prevereniu obchodného prípade nepredložil. K námietke žalobcu, že neexistuje právny predpis, ktorý by mu nariadil preveriť si obchodného partnera, žalovaný uviedol, že takýto predpis neexistuje, ale malo byť v záujme žalobcu preveriť si z dostupných zdrojov spoločnosť, ktorú si vyberie za svojho obchodného partnera.
19. Správca dane tiež vyzval k podaniu svedeckej výpovede p. M. V., ktorý bol v období uskutočnenia deklarovaných obchodov prokuristom dodávateľskej spoločnosti SK Cloud s.r.o., ktorý sa však napriek opakovaným výzvam správcu dane na ústne pojednávanie nedostavil. Žalovaný ďalej uviedol, že v prípade, že obchodný partner daňového subjektu nepredloží správcovi dane doklady, ktorými preukáže, že k dodaniu tovaru v zmysle vystavených faktúr skutočne aj došlo, nie je možné vysloviť záver, že dodanie tovaru dodávateľskou spoločnosťou bolo zrealizované a preukázané. Správca dane a ani žalovaný nespochybnili skutočnosť, že si žalobca obstaral tovar, ktorý následne využil v rámci podnikateľskej činnosti, ale nakoľko daňové výdavky musia byť v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmu preukázané, uvedená podmienka nebola splnená, pretože dodávateľská spoločnosť dodanie fakturovaného tovaru v prospech žalobcu nepreukázala.
20. K námietke, že správca dane venoval značnú časť svojho úsilia počas výkonu daňovej kontroly preverovaniu dodávateľských vzťahov a nemal ambíciu zaoberať sa návrhmi žalobcu na dokazovanie a jeho argumentáciou, čo spôsobilo, že správca dane dospel k chybnému posúdeniu skutkového stavu veci a jeho zdôvodnenie založené na podozreniach a domnienkach je mylné, žalovaný poukázal na to, že správca dane v zmysle § 24 ods. 2 daňového poriadku vedie v priebehu daňovej kontroly dokazovanie, ktorého cieľom je preveriť skutočnosti deklarované na účtovných dokladoch predložených daňovým subjektom u jeho obchodných partnerov, pretože v prípade, že sú obchodné prípady vyplývajúce z predložených účtovných dokladov skutočne aj zrealizované, disponujú obchodní partneri rovnakými účtovnými dokladmi. Správca dane z uvedeného dôvodu preveroval dodanie tovare v zmysle vystavených dodávateľských faktúr u obchodného partnera žalobcu, resp. z dôvodu, že dodávateľská spoločnosť v priebehu kontrolovaného zdaňovacieho obdobia zanikla zlúčením, u jej právneho nástupcu.
K námietke žalobcu, že správca dane nemal ambíciu zaoberať sa jeho návrhmi na dokazovanie odvolací orgán uvádza, že žalobca predložil v priebehu vyrubovacieho konania ako dôkaz odsúhlasenie zostatkov za obdobie od 01. 01. 2016 do 31. 12. 2016 od dodávateľskej spoločnosti SK Cloud s.r.o., ktoré bolo podpísané p. M. V. v Bratislave dňa 04. 09. 2019. Žalobca k predloženému dokladu uviedol, že ho nepredložil správcovi dane z dôvodu, že si ho nežiadal a ani nevedel, že ho má k dispozícii. Doklad si dal vystaviť za účelom, aby mal doklad o tom, že je všetko v poriadku. K osobe p. M. V., prokuristu dodávateľskej spoločnosti, žalovaný uviedol, že žalobca najskôr v priebehu daňovej kontroly správcovi dane tvrdil, že nevie s kým komunikoval za dodávateľskú spoločnosť, pričom neskôr potvrdil, že za dodávateľskú spoločnosť jednal s prokuristom p. M. V., čo znamená, že žalobca disponoval kontaktom na prokuristu dodávateľskej spoločnosti a mal možnosť ovplyvniť jeho konanie voči správcovi dane v súvislosti s výzvou na podanie svedeckej výpovede. K predloženému dokladu podpísanému p. M. V. žalovaný uviedol, že nakoľko p. M. V. skončila funkcia prokuristu spoločnosti dňa 16. 11. 2016, nemohol potvrdiť stav pohľadávok za spoločnosť k 31. 12. 2016 vystavením dokladu dňa 04. 09. 2019. Správca dane sa predloženým dokladom zaoberal, posúdil ho a vyslovil záver, že nemá na skutočnosti zistené správcom dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vplyv.
21. K námietke žalobcu, že správca dane dospel k chybnému posúdeniu skutkového stavu veci a jeho zdôvodnenie založené na podozreniach a domnienkach je mylné žalovaný skonštatoval, že správca dane vydal rozhodnutie na základe výsledkov daňovej kontroly, pri ktorej postupoval v súlade s ustanoveniami daňového poriadku a zistené skutočnosti odôvodnil v nadväznosti na ustanovenia zákona o dani z príjmov.
22. K poukazu žalobcu na § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ako aj k poukazu žalobcu na to, že správca dane preniesol dôkazné bremeno na žalobcu a že jediným dôvodom pochybnosti správcu dane o realizácii obchodu je nekontaktnosť dodávateľa, žalovaný uviedol, že predmetom rozhodnutia je daň z príjmov fyzickej osoby a nie daň z pridanej hodnoty. Nespochybňoval skutočnosť, že si žalobca obstaral tovar, ktorý následne použil v súvislosti s vykonávaním podnikateľskej činnosti, ale v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že mu tovar dodala pravé spoločnosť SK Cloud s.r.o. K výčitke žalobcu, že sa správca dane namiesto preverovania jeho obchodných vzťahov venoval preverovaniu dodávateľskej spoločnosti v súčasnosti, žalovaný poukázal na to, že správca dane preveroval obchodné vzťahy medzi žalobcom a dodávateľskou spoločnosťou, pričom dodanie tovaru zo strany dodávateľskej spoločnosti mohol preverovať iba v priebehu vykonávanej daňovej kontroly, kedy zistil, že dodávateľská spoločnosť zanikla už v priebehu kontrolovaného zdaňovacieho obdobia dňa 17. 11. 2016 zlúčením, pričom jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť JÄGERCLUB s.r.o, ktorá dňa 27 .01. 2018 taktiež zanikla a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť R.S.I. Holding a. s., ktorá dňa 27. 01. 2018 zmenila názov na BLOOM INVEST a. s. Správca dane preto za účelom preverenia obchodného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou SK Cloud s.r.o. vyzval právneho nástupcu dodávateľskej spoločnosti, t. j. spoločnosť BLOOM INVEST a. s., k predloženiu účtovných dokladov zaniknutej spoločnosti. Výzva na predloženie dokladov, ktorú správca dane zaslal na adresu sídla spoločnosti BLOOM INVEST a. s., sa vrátila správcovi dane ako nedoručená z dôvodu, že adresát je neznámy. Správca dane taktiež vyzval k podaniu svedeckej výpovede prokuristu dodávateľskej spoločnosti SK Cloud s.r.o. - p. M. V., ktorý sa ústneho pojednávania za účelom podania svedeckej výpovede nezúčastnil. K námietke žalobcu, že správca dane preniesol dôkazné bremeno na neho, žalovaný poukázal na to, že dôkazné bremeno je vždy na strane daňového subjektu, ktorý pri uplatnení daňových výdavkov musí preukázať, že si tieto uplatňuje za zákonom ustanovených podmienok.
23. K citácii § 49 a § 51 zákona o dani z pridanej hodnoty žalovaný z dôvodu, že predmetom preskúmavania je rozhodnutie vydané na základe daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby, nezaujal stanovisko. K námietke žalobcu, že správca dane nevykonal dokazovanie v súlade s § 24 ods. 2 daňového poriadku, žalovaný uviedol, že z konania správcu dane zdokumentovaného v predloženom spisovom materiáli vyplýva, že správca dane vykonal za účelom preverenia skutočností deklarovaných na dokladoch predložených žalobcom dokazovanie, pri ktorom vykonal úkony vyplývajúce z ustanovení daňového poriadku. K vyjadreniu žalobcu o tom, že predložil všetky doklady tak, ako mu to ukladá zákon, žalovaný skonštatoval, že skutočnosť, že predložil správcovi dodávateľské faktúry, dodacie listy a doklady o hotovostnej úhrade faktúry (faktúry na 5.000,00 eur boli uhradené prevodom z účtu) nespochybňuje.
24. K poukazu žalobcu na nález Ústavného súdu SR s. zn. I. ÚS 241/07, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. M-Sž doV1/00 a na § 1 zákona č. 1/1993 Zb. o zbierke zákonov uviedol, že žalobca má právo vlastniť a pokojne užívať majetok, ktorý nadobudol na základe výsledkov podnikateľskej činnosti vykonávanej v súlade s platnými právnymi predpismi. Správca dane vykonal u žalobcu v zmysle § 46 ods. 1. daňového poriadku daňovú kontrolu, pri ktorej postupoval v súlade so znením ustanovení daňového poriadku a výsledkom ktorej bolo zistenie, že žalobca si uplatnil daňové výdavky v rozpore so znením § 2 písm. i) v nadväznosti na § 19 zákona o dani z príjmov. Správca dane na základe výsledku daňovej kontroly vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby. Z konania správcu dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nevyplýva, že by došlo k porušeniu základných práv a slobôd žalobcu. Správca dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi, a preto sa k nálezu ÚS SR, rozsudku NS SR a ustanoveniam zákona o zbierke zákonov nevyjadroval.
25. K ďalšiemu poukazu žalobcu na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03, C-353/03 a C484/03, žalovaný nezaujal stanovisko z dôvodu, že predmetom preskúmavaného rozhodnutia je daň z príjmov fyzickej osoby a nie daň z pridanej hodnoty.
26. Ku konaniu obchodného partnera v priebehu vykonávanej daňovej kontroly uviedol, že bolo výlučne na rozhodnutí žalobcu, koho si vyberie za svojho obchodného partnera, ale v prípade, že obchodný partner, respektíve jeho právny nástupca nevie preukázať uskutočnenie obchodného prípade alebo nemá záujem o spoluprácu so správcom dane, dostáva sa daňový subjekt do dôkaznej núdze. Na preukázanie realizácie obchodného prípade je potrebné z dôvodu, že obchodný vzťah je dvojstranný právny akt, aby jeho realizáciu preukázali predložením relevantných, správcom dane overiteľných dôkazov obidvaja obchodní partneri. V prípade žalobcu preukázal realizáciu obchodného vzťahu predložením účtovných dokladov iba žalobca (ako odberateľ). Dodávateľská spoločnosť SK Cloud s.r.o. a ani jej právny nástupca nepredložili správcovi dane žiadne dôkazy, ktorými by dodanie tovaru v zmysle vystavených faktúr preukázali. K žalobcom tvrdenému nedodržaniu ustanovenia § 3 ods. 3 daňového poriadku žalovaný skonštatoval, že správca dane vyhodnotil dôkazy predložené žalobcom a vyslovil záver, že nespochybňuje existenciu tovaru a jeho použitie na podnikanie, ale spochybnil dodávateľa tovaru, nakoľko v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že tovar dodala žalobcovi spoločnosť SK Cloud s.r.o., ktorá bola deklarovaná na predložených dokladoch ako dodávateľ. V prípade, že dodanie tovaru preukáže predložením dokladov iba jeden obchodný partner, nie je možné vysloviť záver, že tovar bol dodaný dodávateľom a v rozsahu uvedenom na faktúrach.
27. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu žalovaný uviedol, že správca dane vykonal za účelom preverenia obchodných vzťahov medzi žalobcom a dodávateľskou spoločnosťou dokazovanie, pri ktorom postupoval v zmysle ustanovení daňového poriadku, účtovné doklady dodávateľskej spoločnosti sa mu však zabezpečiť nepodarilo.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
28. Žalobca sa žalobou zo dňa 20. 01. 2021 (doručenou súdu dňa 20. 01. 2021) domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101805499/2020 zo dňa 24. 11. 2020 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
29. V podanej žalobe poukázal žalobca na to, že vyrubený rozdiel dane z príjmov za rok 2016 vznikol neuznaním daňových výdavkov uplatnených žalobcom v zdaňovacom období 2016 z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou SK Cloud s.r.o. v celkovej výške základu dane 95.677,56 eur. Závery prvostupňového rozhodnutia v zásade vychádzali z obsahu protokolu z daňovej kontroly číslo 102935003/2019 zo dňa 19. 12. 2019. Správca dane na základe vykonanej daňovej kontroly spochybnil, že predmetný tovar bol žalobcovi dodaný práve spoločnosťou SK Cloud s.r.o., nakoľko táto nepodávala daňové priznania, a teda nedeklarovala vykonávanie ekonomickej činnosti. Správca dane ďalej poukázal na to, že nebolo možné preveriť účtovníctvo spoločnosti SK Cloud s.r.o., pretože je spoločnosť nekontaktná, došlo k jej viacnásobnému zlúčeniu či zmene sídla a bývalý prokurista pán M. V. sa nedostavil na vypočutie svedka. Tieto skutočnosti správca dane vyhodnotil ako účelový prepis spoločnosti v reťazci s cieľom znemožniť preverenie reálnosti dodania tovarov a služieb. Správca dane
ďalej poukázal na to, že žalobca na ústnom pojednávaní v júni 2019 nevedel uviesť meno osoby, s ktorou za spoločnosť SK Cloud s.r.o. jednal, ale následne sa v septembri 2019 vedel nakontaktovať na bývalého prokuristu pána V. a potvrdil, že jednal práve s ním. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na vypočutie svedka M. V. správca dane uviedol, že z inej daňovej kontroly zistil (úradný záznam číslo 100594122/2020 zo dňa 04. 03. 2020), že pokus o predvedenie svedka bol neúspešný. Jeho výsluch preto správca dane nepovažoval za efektívny. Vo vzťahu k úhrade dodávateľských faktúr od spoločnosti SK Cloud s.r.o. prvostupňový orgán konštatoval, že hotovostné úhrady spôsobili mínusový stav v pokladni žalobcu, preto je otázne, z akých peňazí boli tieto faktúry uhrádzané. Správca dane pritom nespochybnil že žalobcom predložené listinné dôkazy týkajúce sa dodávateľských vzťahov so spoločnosťou SK Cloud s.r.o.- faktúry, dodacie listy a úhrady spĺňajú náležitosti účtovných dokladov. Rovnako tak správca dane nespochybnil, že materiál deklarovaný na týchto faktúrach žalobca ďalej použil pri svojej podnikateľskej činnosti (t. j. na dosiahnutie zdaniteľných plnení). Správca dane však dospel k záveru, že dodávateľská spoločnosť SK Cloud s.r.o. dodanie tovaru žiadnym relevantným spôsobom nepotvrdila a že existenciu obchodného prípadu ako dvojstranného vzťahu musia preukázať obaja obchodní partneri, tak dodávateľ ako aj odberateľ. Keďže spoločnosť SK Cloud s.r.o. nepodávala daňové priznania, podľa správcu dane tým nedeklarovala vykonávanie ekonomickej činnosti. Záverom správca dane konštatoval, že si žalobca spoločnosť SK Cloud s.r.o. dostatočne neoveril a preto má pochybnosti, či deklarované plnenia dodala žalobcovi práve táto spoločnosť.
30. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom opätovne detailne rozpísal, akým spôsobom a na účel dosiahnutia akých zdaniteľných plnení použil tovar z dodávateľských faktúr spoločnosti SK Cloud s.r.o.. Žalobca taktiež poukázal na dôkazné bremeno v daňovom konaní a zásady dokazovania na ním predložené dôkazy, ako aj na čestné vyhlásenie M. V., ktorý potvrdil realizáciu predmetných obchodov. Žalobca namietal, že nemohol ani len predpokladať, akým spôsobom sa bude jeho dodávateľ správať po niekoľkých rokoch od uskutočnenia obchodu a či bude so správcom dane spolupracovať, napriek tomu mu správca dane túto okolnosť kládol na ťarchu. Na podporu svojich tvrdení žalobca odkazoval aj na judikatúru ESD (napr. vo veci C 78/12), podľa ktorej nemožno od daňového subjektu žiadať, aby preveroval, či osoba ktorá vystavila faktúru si o.i. splnila svoju povinnosť podať daňové priznanie. V podanom odvolaní žalobca zhrnul ním predložené dôkazy a namietal, že správca dane nehodnotil dôkazy vo vzájomnej súvislosti ale selektívne, v hrubom rozpore s objektivitou daňovej kontroly.
31. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí so závermi prvostupňového rozhodnutia v podstatných otázkach stotožnil. Obdobne ako prvostupňový orgán argumentoval spôsobom zániku spoločnosti SK Cloud s.r.o., nemožnosťou overenia jej účtovníctva, či nepodávaním daňových priznaní. K odvolacím námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že dôkazná povinnosť v daňovom konaní je vždy na strane daňového subjektu. Žalovaný sa stotožnil s názorom, že obchodný prípad musia vždy preukázať predložením relevantných dôkazov obidvaja obchodní partneri (tak dodávateľ ako aj odberateľ), pričom SK Cloud s.r.o. ani jeho právny nástupca účtovné doklady nepredložili. Žalovaný síce uznal, že neexistuje právny predpis, ktorý by daňovému subjektu nariadil preveriť si jeho obchodných partnerov, podľa žalovaného by to ale malo byť v záujme daňového subjektu. Žalovaný v nadväznosti na odvolacie námietky konštatoval, že ak obchodný partner žalobcu nepredloží správcovi dane doklady, ktorými preukáže, že k dodaniu tovaru došlo, nie je možné vysloviť záver, že dodanie tovaru dodávateľskou spoločnosťou bolo zrealizované a preukázané. Žalovaný výslovne uvádzal, že nespochybňuje, že si žalobca obstaral tovar, ktorý následne použil v rámci podnikateľskej činnosti, avšak tieto výdavky nepovažuje za preukázané pretože ich nepreukázala dodávateľská spoločnosť. Žalovaný rovnako ako prvostupňový orgán žalobcom predložené listinné dôkazy nespochybnil, avšak za rozhodujúce považoval, že nedošlo k preukázaniu obchodného prípadu aj zo strany dodávateľskej spoločnosti. Vo vzťahu k judikatúre ESD žalovaný uviedol, že táto sa týka DPH a nie dane z príjmov, preto sa k tomuto bodu odvolania nebude vyjadrovať. Záverom žalovaný zhrnul, že je na rozhodnutí daňového subjektu, koho si vyberie za svojho obchodného partnera. Ak ale tento obchodný partner, resp. jeho právny nástupca nevie preukázať uskutočnenie obchodného prípadu alebo nemá záujem o spoluprácu so správcom dane, dostáva sa daňový subjekt do dôkaznej núdze. Žalovaný vykonané dokazovanie uzavrel tým, že nespochybňuje existenciu predmetného tovaru, ani jeho použitie na podnikanie žalobcu, spochybnil iba spoločnosť SK Cloud s.r.o. ako dodávateľa tohto tovaru. Pokiaľ dodanie tovaru preukáže iba jeden obchodný partner, podľa názoru žalovaného nie je možné konštatovať, že bol tovar dodaný dodávateľom a v rozsahu uvedenom na faktúrach.
32. Žalobca namietal napadnuté rozhodnutie z nasledujúcich dôvodov:
- napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnuté rozhodnutie je založené na predpoklade (výslovne v ňom uvedenom), že v daňovom konaní zaťažuje dôkazné bremeno výlučne daňový subjekt (žalobcu) a že akékoľvek nedostatky v konaní jeho obchodných partnerov majú za následok dôkaznú núdzu na strane daňového subjektu. Takýto výklad a aplikácia príslušných zákonných ustanovení zo strany žalovaného znamená, že žalovaný pri posudzovaní otázky dôkazného bremena a hodnotení dôkazov nesprávne aplikoval ustanovenia § 3 ods. 1, 2, 3, 6, 7 v spojení s § 24 ods. 1, 2, 4 daňového poriadku. Žalobca uviedol, že pre daňovú uznateľnosť výdavku sa v ich zmysle vyžaduje, aby bol výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov (podmienka vecnosti), musí byť zaúčtovaný v účtovníctve alebo v evidencii daňovníka (podmienka zaevidovania) a jeho vynaloženie musí byť daňovníkom riadne preukázané (podmienka preukázanosti). Z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný existenciu materiálneho plnenia (t. j. samotné obstaranie tovaru uvedeného na predmetných faktúrach a dodacích listoch) ako takého nespochybňuje. Rovnako tak žalovaný nespochybňuje, že tento tovar následne žalobca použil pri svojej podnikateľskej činnosti a že z jeho použitia dosahoval zdaniteľné príjmy. Podmienka vecnosti daňových výdavkov z faktúr spoločnosti SK Cloud s.r.o. splnená bola, keďže žalobcom deklarované výdavky boli použité na dosahovanie zdaniteľných príjmov čo žalovaný ani nerozporuje. Z účtovného hľadiska boli tieto náklady riadne podložené príslušnými účtovnými dokladmi a evidenciami, vrátane dodacích listov a dokladov o úhrade faktúr, ktorých náležitosti taktiež žalovaný nespochybňuje. Preto možno za splnenú považovať i podmienku zaevidovania. Žalovaný mal však pochybnosti o osobe dodávateľa predmetného tovaru, pretože spoločnosť SK Cloud s.r.o. zanikla zlúčením, nepodávala daňové priznania a správcovi dane nepredložila svoje účtovníctvo. Spornou teda zostala len podmienka preukázanosti, ktorá sa vo všeobecnosti považuje za splnenú, ak riadne zaúčtovaný výdavok slúžiaci na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov bol skutočne daňovníkom vynaložený. Samotná nemožnosť preverenia účtovných dokladov v spoločnosti SK Cloud s.r.o., resp. u jej právneho nástupcu a ich pasivita voči správcovi dane (nepodanie daňového priznania, nepriznanie príjmu od žalobcu z predmetných faktúr) nemôže byť v súvislosti s uznaním posudzovaných daňových výdavkov hodnotená na ťarchu žalobcu. Z vyššie uvedených ustanovení daňového poriadku nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa. Tieto skutočnosti preto ani nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a z týchto skutočností nemôže daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. Ak totiž daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia a faktúrou s opisom druhu a ceny dodaného tovaru od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa alebo jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno aj dôkaznú núdzu správca dane. Z obsahu rozhodnutí daňových orgánov je zrejmé, že u správcu dane vznikli pochybnosti z dôvodu preverovania žalobcovho dodávateľa (SK Cloud s.r.o.), na ktorú skutočnosť žalobca nemá vplyv. Žalobca nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že u týchto subjektov nebude evidencia riadne vedená, resp. že nebudú plniť svoje daňové povinnosti. Existencia účtovných dokladov na strane dodávateľov je vecou týchto daňových subjektov a jej absencia alebo neúplnosť nemôže byť pričítaná v neprospech žalobcu. Obdobné právne závery sú obsahom napr. rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/2/2017 z 18. 09. 2017, sp. zn. 5Sžfk/38/2017 z 19. 06. 2019, sp. zn. 1Sžf/91/2016 z 19. 06. 2018. V danom prípade žalovaný pričítal žalobcovi ako daňovému subjektu existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno, keď poukazoval na nemožnosť uznania daňových výdavkov z dôvodu nepredloženia účtovných dokladov aj zo strany spoločnosti SK Cloud s.r.o., resp. jej právneho nástupcu. Žalovaný tým postupoval voči žalobcovi šikanózne. Napriek preukázaniu materiálneho plnenia a spôsobu jeho použitia na dosiahnutie zdaniteľných príjmov, tieto výdavky ako celok odmietol, pričom zaťažoval žalobcu dôkaznou povinnosťou nad rámec stanovený zákonom. Zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15. 03.2011 s tým, že v daňovom konaní dochádza k presúvaniu dôkazného bremena nie je preto správny záver žalovaného, že v daňovom konaní zaťažuje dôkazné bremeno vždy výlučne daňový subjekt;
- napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Žalobca v podanom odvolaní okrem iného poukazoval aj na judikatúru ESD, ktorej závery dával do súvisu s jeho daňovým konaním. K tejto časti odvolania žalovaný nezaujal stanovisko s odôvodnením, že predmetom konania nebola daň z pridanej hodnoty, ale daň z príjmov fyzických osôb. Žalovaný tak nedal náležitú odpoveď na odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa právnych záveroch vyplývajúcich z judikatúry ESD. Je pravdou, že predmetom konania nebolo vyrubenie dane z pridanej hodnoty, v oboch prípadoch či už v prípade dane z príjmov alebo DPH, sa ale uplatňuje rovnaký procesný predpis.
Rozdiel je len v tom, že v prípade DPH sa okrem národnej legislatívy uplatňuje osobitná právna úprava a kontrola jej dodržiavania v zmysle právnych aktov Európskej únie. To však bez ďalšieho neznamená, že konštantná judikatúra súdov týkajúca sa dôkazného bremeno a procesu dokazovania v prípade DPH, nie je analogicky aplikovateľná aj na dokazovanie vo veci dane z príjmov;
- zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Žalobca poukázal na to, že dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednacej. Je totiž základnou povinnosťou správcu dane skutkový stav veci zistiť presne, pravdivo a čo najúplnejšie, aby bolo možné hovoriť o spravodlivom procese. Ak správca dane svoje úvahy nezaloží na jednoznačných dôkazoch, ale iba na určitých pochybnostiach (ktoré je navyše možné logicky vysvetliť), prípadne ich viaže na splnenie podmienok, ktoré daňový subjekt nezaťažujú, takéto závery správcu dane vychádzajú z nedostatočne zisteného stavu veci. S poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 314/2015 uviedol, že správca dane musí vykonávať dokazovanie spôsobom, ktorý garantuje jeho objektivitu, teda musí vziať do úvahy dôkazy svedčiace v neprospech daňového subjektu, ale aj v jeho prospech. Žalobca počas daňového konania predložil všetky relevantné účtovné doklady a evidencie, ktoré bol povinný viesť. Okrem toho žalobca spolu s faktúrami predložil dodacie listy k nakúpenému tovaru a správcovi dane podrobne vysvetlil, na aký účel jednotlivý tovar použil a ako jeho použitie súviselo s dosahovaním zdaniteľných príjmov žalobcu. Tieto doklady žalovaný nespochybňoval. Žalobca predložil taktiež doklady o úhrade faktúr vystavených spoločnosťou SK Cloud s.r.o., z toho 4 boli uhradené bankovým prevodom. Obchodný vzťah potvrdili nielen tieto doklady, ale aj čestné vyhlásenie M. V., ktorý bol v čase realizácie daných obchodov prokuristom spoločnosti SK Cloud s.r.o. Správca dane v rozpore s uvedeným zohľadňoval pri neuznaní daňových výdavkov výlučne správanie sa spoločnosti SK Cloud s.r.o., pričom neprihliadal na ostatné dôkazy svedčiace v prospech žalobcom uplatnených daňových výdavkov. Pokiaľ správca dane poukazuje na povinnosť daňového subjektu overiť si svojich obchodných partnerov, opomenul uviesť, akým konkrétnym spôsobom by malo k takémuto overeniu dôjsť. Z obchodného hľadiska bolo pre žalobcu podstatné, že mu bol načas dodaný tovar v dohodnutom množstve a kvalite. V tomto smere si svojho obchodného partnera preveril, najskôr vykonával menšie objednávky a tovar hradil až po jeho dodaní. Žalovaný síce poukazoval na nepodávanie daňových priznaní dodávateľom žalobcu, avšak možnosť žalobcu overiť si plnenie daňových povinností svojho dodávateľa je iba iluzórna, keďže sa jedná o skutočnosti chránené daňovým tajomstvo. S poukazom na zákon č. 360/2013 Z. z. uviedol, že vo všetkých kontrolných výkazoch z dotknutého obdobia uvádzal IČ DPH svojho dodávateľa SK Cloud s.r.o. Hoci spolupráca žalobcu s týmto dodávateľom trvala niekoľko mesiacov, počas tohto obdobia nebol žalobca správcom dane ani raz upozornený, že by jeho obchodný partner nepodával daňové priznania a neplnil si svoje daňové povinnosti. O týchto skutočnostiach sa žalobca dozvedel až v roku 2019. Otázku opatrnosti žalobcu pritom nemožno hodnotiť z hľadiska dnes známych informácií. V roku 2016 žalobca nemal k dispozícii žiadne informácie, ktoré by mu mohli čo i len náznakom prezrádzať, že obchoduje s potenciálne rizikovou firmou, ktorá si v budúcnosti nemusí plniť svoje povinnosti voči správcovi dane. Nakoniec ani sám žalovaný netvrdil, že by v roku 2016 žalobca mal akúkoľvek možnosť zistiť, či si spoločnosť SK Cloud s.r.o. riadne plní svoje daňové povinnosti. Konštatovanie správcu dane o nutnosti preverovania si obchodných partnerov zostáva iba v rovine všeobecných tvrdení. Ak by aj štát chcel, aby si daňové subjekty komplexne preverovali svojich obchodných partnerov, najskôr by im musel dať k dispozícii účinné nástroje takéhoto overovania v reálnom čase. Pokiaľ správca dane považoval za zásadný dôvod neuznania daňových výdavkov nekontaktnosť spoločnosti SK Cloud s.r.o., v tomto smere pochybil, ak nevyužil všetky zákonné možnosti na výsluch svedka M. V. (vrátane možnosti jeho predvedenia). Rovnako tak pochybil, keď z dôvodu odsúhlasenia stavu pohľadávok ku dňu 31. 12. 2016 (teda ku dňu po zániku jeho funkcie prokuristu) en bloc odmietol obsah celého čestného vyhlásenia M. V.;
- skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Napadnutého rozhodnutie je založené na závere, že síce k dodaniu zdaniteľného plnenia došlo, avšak žalovaný má pochybnosti o osobe jeho dodávateľa. Žalovaný ale nevykonal žiadny hodnoverný dôkaz, ktorý by objektívne spochybnil reálne dodania deklarovaného plnenia spoločnosťou SK Cloud s.r.o. ako dodávateľom. Neunesenie dôkazného bremena zaťažujúce iný subjekt takýmto dôkazom nemôže byť. Ani aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania. Žalobca následne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17. 02. 2015. Za dôvod neuznania daňových výdavkov uplatnených z dodávateľských faktúr spoločnosti SK Cloud s.r.o. žalovaný nepochybne považoval nepredloženie listinných dôkazov zo strany dodávateľa, resp. jeho právneho nástupcu.
Žalovaný síce poukázal aj na iné „rozpory“, tieto ale podľa všetkého nepovažoval za natoľko podstatné, aby samé o sebe odôvodňovali neuznanie daňových výdavkov. Konkrétne žalovaný poukazoval na potrebu preverenia si obchodných partnerov, obsah žalobcom predloženého čestné prehlásenia M. V., či údajný rozpor v tvrdeniach žalobcu, keď najskôr uviedol, že si nepamätá s kým za spoločnosť SK Cloud s.r.o. komunikoval a neskôr tvrdil, že komunikoval s prokuristom SK Cloud s.r.o., že disponoval kontaktom na túto osobu a mohol ovplyvniť jej konanie voči správcovi dane. Bol to práve žalobca, kto poskytol zamestnancom správcu dane telefonický kontakt na svedka V.. Žalobca si jeho účasť na výsluchu vynútiť nevedel, ani nebol správcom dane požiadaný o zabezpečenie súčinnosti pri jeho vypočutí. Je pravdou, že si žalobca dňa 04. 06. 2019 nevedel spomenúť, s kým konkrétne za spoločnosť SK Cloud s.r.o. komunikoval, nejedná sa však o žiadny rozpor v tvrdeniach žalobcu ale o objektívny fakt spôsobený tým, že na okolnosti daného obchodného vzťahu bol žalobca vypočutý s odstupom cca 3 rokov. Správne orgány tak síce konštatovali rôzne zistenia a vyvodili z nich dôsledky, avšak ich nevyhodnotili jednotlivo v ich vzájomných súvislostiach a nedali ich do skutkového súvisu s použitými zákonnými ustanoveniami. Je právom ale aj povinnosťou správcu dane dôkazy zabezpečiť, ale tieto aj náležite posúdiť a vyhodnotiť za účelom zistenia skutkového stavu veci. Ďalej uviedol, aký zákonný dôkazný postup mal zvoliť žalovaný s tým, že tento tak nepostupoval. Záver o nepreukázaní dodávateľa plnení, ktorých nákup zodpovedá sporným daňovým výdavkom, nie je logickým vyústením vykonaného dokazovania a je priamo v rozpore s obsahom správneho spisu. Pokiaľ ide o otázku neplnenia povinností podávať daňové priznania zo strany spoločnosti SK Cloud s.r.o., žalobca v tomto smere vychádzal len z tvrdení správcu dane a nemá možnosť si ich overiť (predpokladá ale, že správca dane by nemal dôvod o takejto skutočnosti uvádzať nepravdivé alebo zavádzajúce údaje). Žalovaný vyvodzuje pochybnosti o osobe dodávateľa z toho, že táto osoba zanikla zlúčením, nepodarilo sa zabezpečiť jej účtovníctvo a nepodávala daňové priznania. Naproti tomu bola osoba dodávateľa potvrdená predloženými faktúrami, ktorých pravosť spochybnená nebola. Dodanie tovaru preukazujú dodacie listy a existenciu tovaru jeho reálne obstaranie nespochybňoval ani žalovaný. Osobu dodávateľa potvrdzujú taktiež doklady o úhrade predmetných faktúr, vrátane úhrad bezhotovostným prevodom na bankový účet dodávateľa. Platobné údaje zodpovedajú údajom na predložených faktúrach. Existenciu obchodných vzťahov žalobcu a spoločnosti SK Cloud s.r.o. potvrdzuje aj čestné vyhlásenie M. V., ktorý o nich ako jeden z orgánov dodávateľa mal vedomosť. Záver žalovaného o nepreukázaní osoby dodávateľa pri sporných faktúrach preto odporuje § 24 v spojení s § 3 ods. 3 daňového poriadku. Z obsahu napadnutého rozhodnutia dokonca vyplýva, že na záveroch správcu dane by nič nezmenilo ani prípadné podávanie daňových priznaní zo strany dodávateľa, pretože ani podanie daňových priznaní neznamená splnenie podmienky predloženia účtovných dokladov dodávateľom;
- došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Hoci správca dane nepochybne mal počas daňovej kontroly pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, v rozpore s ustanovením § 46 ods. 5 daňového poriadku neoznámil tieto pochybnosti žalobcovi a nevyzval ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Z dikcie § 46 ods. 5 daňového poriadku je zrejmé, že zaslanie daného oznámenia a výzvy je obligatórnou a nie fakultatívnou povinnosťou správcu dane. Druhé podstatné porušenie procesných ustanovení spočíva v nevyužití možnosti predvedenia svedka M. V. podľa § 20 ods. 2, ods. 3 daňového poriadku. Žalobca považoval za neprípustné, aby správca dane považoval takýto úkon za neefektívny odvolávajúc sa na neúspešný pokus o predvedenie svedka v inej, nesúvisiacej daňovej veci. Práve nepredloženie dokladov zo strany dodávateľskej spoločnosti považoval správca dane za rozhodujúci dôvod neuznania daňových výdavkov, preto mal využiť všetky dostupné procesné prostriedky na vykonanie dôkazov súvisiacich s touto spoločnosťou.
IV. Vyjadrenie žalovaného
33. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 31. 05. 2021 zaujal stanovisko k námietkam uvedeným v žalobe a zotrval na výroku v žalobou napadnutom rozhodnutí o odvolaní, pričom poukázal na odôvodnenie tohto rozhodnutia, ako aj dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu. Poukázal tiež na to, že zistenia správcu dane ako aj závery z týchto zistení sú vyčerpávajúcim spôsobom uvedené v rozhodnutí správcu dane a v rozhodnutí žalovaného.
34. Žalovaný poukázal na to, že vyzval posledného právneho nástupcu dodávateľskej spoločnosti SK Cloud s.r.o. (spoločnosť SK Cloud s.r.o. zanikla dňa 17. 11. 2016 zlúčením, jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť JAGERCLUB s.r.o., ktorá dňa 27. 01. 2018 zanikla a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť R.S.I. Holding a. s., ktorá zmenila dňa 27. 01. 2018 názov na BLOOM INVEST a. s.), spoločnosť BLOOM INVEST a.s. na predloženie dokladov, preukazujúcich dodanie fakturovaného tovaru a obchodnú spoluprácu so žalobcom. Výzva adresovaná na adresu sídla spoločnosti sa vrátila správcovi dane z dôvodu, že adresát je neznámy. Štatutárnym orgánom a jediným akcionárom spoločnosti BLOOM INVEST a. s. je od 27. 01. 2018 predseda predstavenstva p. H. N., Y. Z. XXX, I., Z. C.. Správcovi dane sa z uvedeného dôvodu doklady potrebné k prevereniu dodania tovaru dodávateľskou spoločnosťou SK Cloud s.r.o. v prospech žalobcu, zabezpečiť nepodarilo. K navrhovanému vypočutiu svedka žalovaný uviedol, že správca dane vyzval k podaniu svedeckej výpovede p. M. V., ktorý bol v období uskutočnenia deklarovaných obchodov prokuristom dodávateľskej spoločnosti SK Cloud s.r.o. a zároveň v období odo dňa 22. 12. 2011 do dňa 26. 01. 2018 aj predsedom predstavenstva nástupníckej spoločnosti R.S.I. Holding a. s. (neskôr BLOOM INVEST a. s.), p. M. V. sa však na ústne pojednávanie nedostavil. Žalovaný k zabezpečeniu svedeckej výpovede ďalej uviedol, že v prípade, že dodávateľská spoločnosť nepredloží správcovi dane žiadne účtovné a iné doklady a dôkazy, ktorými by dodanie tovaru preukázala, svedecká výpoveď konateľa spoločnosti by aj v prípade, že by dodanie tovaru potvrdil, nemohla byť považovaná za dôkaz preukazujúci jeho reálne dodanie.
35. Žalovaný ďalej ku konštatovaniu správcu dane, že úhrady faktúr boli vykonané v hotovosti, čo spôsobilo mínusový stav hotovosti v pokladni žalobcu, uviedol, že správca dane chcel poukázať na skutočnosť, ktorá by u daňového subjektu, účtovnej jednotky, nemala v zmysle ustanovení zákona o účtovníctve nastať. K vyjadreniu žalobcu týkajúceho sa náležitostí účtovných dokladov a využitia dodaného tovaru pri podnikateľskej činnosti žalovaný uviedol, že skutočnosť, že predložené doklady spĺňali náležitosti účtovných dokladov v zmysle ustanovení zákona o účtovníctve a ani skutočnosť, že žalobca použil tovar v súvislosti s podnikaním. nie je dôkazom preukazujúcim, že fakturovaný tovar mu dodala práve spoločnosť SK Cloud s.r.o. Faktúry a doklady o ich úhrade sú síce formálnou podmienkou na uznanie daňových výdavkov, nie však postačujúcou, nakoľko údaje uvedené na faktúrach a iných účtovných dokladoch nemal správca dane možnosť preveriť z dôvodov na strane dodávateľskej spoločnosti. Skutočnosti deklarované na vystavených faktúrach musí vedieť preukázať okrem žalobcu ako odberateľa, aj dodávateľská spoločnosť. Iba v prípade, že uskutočnenie obchodnej transakcie preukážu predložením správcom dane overiteľných dôkazov obidvaja jej účastníci, považuje sa táto za preukázanú.
36. K čestnému vyhláseniu p. M. V. žalovaný uviedol, že prokurista dodávateľskej spoločnosti a zároveň aj predseda predstavenstva spoločnosti R.S.I. Holding a.s. (neskôr BLOOM INVEST a.s.), ktorá sa stala právnym nástupcom dodávateľskej spoločnosti, nevyužil možnosť poskytnutia svedeckej výpovede a predloženia účtovných dokladov spoločnosti SK Cloud s.r.o., ktoré mala mať nástupnícka spoločnosť k dispozícii. Prokurista p. M. V. nepredložil správcovi dane čestné vyhlásenie, ale žalobca predložil dňa 14. 02. 2020 správcovi dane odsúhlasené zostatky od 01. 01. 2016 do 31. 12. 2016 od spoločnosti SK Cloud s.r.o., podpísané v Bratislave dňa 04. 09. 2019 p. M. V. s osvedčením o pravosti podpisu p. M. V.. Žalovaný k predloženému dokladu poukázal na to, že nakoľko p. M. V. skončila funkcia prokuristu spoločnosti dňa 16. 11. 2016, nemohol potvrdiť stav pohľadávok za spoločnosť k 31. 12. 2016 vystavením dokladu dňa 04. 09. 2019. K námietke žalobcu, že nemohol predpokladať správanie svojho dodávateľa po niekoľkých rokoch od ukončenia obchodu žalovaný uviedol, že netvrdil, že mohol dané skutočnosť predpokladať, ale v prípade, že dodávateľská spoločnosť dodanie fakturovaného tovaru nepreukáže, dostáva sa žalobca do dôkaznej núdze, pretože dodanie materiálu nie je možné považovať za preukázané.
37. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci, žalovaný s poukazom na § 24 ods. 1 daňového poriadku skonštatoval, že dôkazná povinnosť na preukázanie skutočností deklarovaných žalobcom na účtovných dokladoch predložených správcovi dane v priebehu daňovej kontroly je na strane žalobcu. Správca dane v zmysle § 24 ods. 2 daňového poriadku vedie dokazovanie tým, že preveruje skutočnosti vyplývajúce z predložených dokladov a dôkazov u obchodných partnerov daňového subjektu, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. K dôkaznému bremenu vyplývajúcemu zo znenia § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov žalovaný uviedol, že pre uznanie uplatnených daňových výdavkov musia byť splnené všetky podmienky vyplývajúce z citovaného ustanovenia. Podmienka preukázateľnosti nie je splnená iba
tým, že žalobca má výdavok zaúčtovaný v účtovnej evidencii a použil ho na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu, ale uplatnený výdavok musí byť tiež preukázaný. Daňový výdavok v zmysle podmienky ustanovenej v citovanom ustanovení je preukázaný vtedy, ak dodanie tovaru, materiálu alebo služby preukáže predložením relevantných, správcom dane overiteľných dôkazov aj dodávateľ, t. j. obchodný partner žalobcu. Preukázanie realizácie obchodného prípadu, v danom prípade dodanie tovaru, musia preukázať z dôvodu, že obchodný prípad je dvojstranný právny akt, obidvaja obchodní partneri, tak žalobca ako odberateľ, ako aj dodávateľská spoločnosť. Zaúčtovanie výdavku v účtovnej evidencii žalobcu a jeho následné použitie na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu nie je dôkazom preukazujúcim osobu dodávateľa.
38. Žalovaný poukázal na to, že dôvodom, pre ktorý správca dane neuznal žalobcovi uplatnené daňové výdavky, neboli právne vzťahy týkajúce sa dodávateľa (nepodanie daňového priznania) ale skutočnosť, že dodávateľská spoločnosť nepredložila správcovi dane žiadne doklady a dôkazy, ktorými by preukázala, že žalobcovi tovar v zmysle vystavených dodávateľských faktúr dodala, resp. že mala k dispozícii tovar, ktorý žalobcovi dodala, a že vystavila dodávateľské faktúry. To, že dodávateľská spoločnosť nepodala daňové priznanie, správca dane skonštatoval z dôvodu poukázania na skutočnosť, že dodávateľská spoločnosť nedeklarovala v kontrolovanom zdaňovacom období vykonávanie ekonomickej činnosti. K namietanému zabezpečovaniu dôkazov za svojich obchodných partnerov žalovaný uviedol, že je výlučne na rozhodnutí žalobcu koho si vyberie za svojho obchodného partnera, avšak v prípade, že obchodný partner nepredloží správcovi dane požadované dôkazy, dostáva sa žalobca do dôkaznej núdze, nakoľko nie je možné vysloviť záver, že dodanie tovaru spoločnosťou uvedenou na predložených účtovných dokladoch ako dodávateľ, bolo preukázané. Z konania správcu dane nevyplýva, že by konštatovaním, že obchodný partner žalobcu dodanie fakturovaného materiálu žiadnym spôsobom nepreukázal, postupoval proti žalobcovi šikanózne. Žalovaný k rozsudku Najvyššieho súd SR sp. zn. 3Sžf/1/2011, na ktorý poukazoval žalobca, uviedol, že zásadný význam dôkazného bremena vyplýva jednak zo znenia § 24 ods. 1 a § 45 ods. 2 písm. d) a e) daňového poriadku a je judikovaný v početnej rozhodovacej činnosti NS SR (napr. rozsudok sp. zn. 10Sžfk/40/2018). Z uvedených ustanovení daňového poriadku a ich výkladu najvyššími súdnymi autoritami vyplýva, že daňový subjekt v daňovom konaní preukazuje v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku predovšetkým skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje a na ktoré bol vyzvaný správcom dane. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, nie je však pritom povinný iniciatívne vyhľadávať dôkazy na preukázanie tvrdení daňového subjektu, nakoľko dôkazné bremeno primárne leží na daňovom subjekte. Ak správca dane preverením daňovým subjektom predložených písomných podkladov v priebehu daňovej kontroly preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, splní si svoju dôkaznú povinnosť a je na daňovom subjekte, aby spochybnenia dôkazov správcom dane vyvrátil predložením alebo navrhnutím iných dôkazov.
39. Čo sa týka námietky žalobcu v tom zmysle, že je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a analogickej aplikácie judikatúry ESD týkajúcej sa dôkazného bremena v prípade kontroly DPH, k judikatúre ESD na ktorú poukazoval žalobca uviedol, že zo žiadneho rozhodnutia vydaného ESD resp. NS SR nevyplýva, že by sa skutočnosti uvedené v rozhodnutiach ESD, v ktorých bolo riešené rozloženie dôkazného bremena v prípade kontroly dane z pridanej hodnoty, mali analogicky použiť aj v prípade dokazovania, týkajúceho sa rozloženie dôkazného bremena na dani z príjmov.
40. K námietke žalobcu o nedostačujúcom zistení skutkového stavu na riadne posúdenie veci, žalovaný poukázal na to, že správca dane za účelom zistenia čo najúplnejšieho, presného a pravdivého skutkového stavu vykonal všetky úkony, ktoré mu vyplývajú z ustanovení daňového poriadku. Zabezpečiť účtovné doklady dodávateľskej spoločnosti, ktorých preverenie je podstatnou skutočnosťou v priebehu dokazovania, sa mu však nepodarilo. K vyjadreniu žalobcu týkajúceho sa predloženia všetkých dokladov, ktoré mal k dispozícii a k podanému vysvetleniu žalovaný uviedol, že nespochybňuje skutočnosť, že žalobca všetky doklady, ktoré mal k dispozícii, správcovi dane predložil. Následne sa opätovne vyjadril k čestnému vyhláseniu p. V. ako aj k jeho neúčasti na ústnom pojednávaní.
41. K námietke žalobcu týkajúcej sa toho, že ho správca dane neupozornil, že by jeho obchodný partner nepodával daňové priznania, uviedol, že nie je povinnosťou správcu dane zisťovať z predložených kontrolných výkazov podávaných žalobcom údaje o spoločnostiach, ktoré uvádza v kontrolnom výkaze
podľa IČ DPH ako svojich dodávateľov a upozorňovať ho na to, že jeho obchodný partner nepodal daňové priznanie alebo si neplnil niektorú z povinností voči správcovi dane. Správca dane skutočnosť, že spoločnosť SK Cloud s.r.o. nepodala daňové priznanie uviedol v rozhodnutí iba preto, aby poukázal na skutočnosť, že nie je preukázané, že spoločnosť vykonávala v kontrolovanom zdaňovacom období ekonomickú činnosť. K vyjadreniu žalobcu, že žalobca nemal v čase realizácie obchodu informácie o tom, že obchoduje s rizikovou spoločnosťou, žalovaný uviedol, že bolo na rozhodnutí žalobcu, koho si vyberie za svojho obchodného partnera a či si vykonávanie ekonomickej činnosti spoločnosti, ktorú si vyberie za obchodného partnera preverí. Aj v prípade, že dodávateľská spoločnosť zanikne a má právneho nástupcu, je nástupnícka spoločnosť, ktorej bola odovzdaná účtovná evidencia a všetky účtovné a iné doklady zanikajúcej spoločnosti, povinná tieto doklady na výzvu správcovi dane predložiť. K nevyužitiu zákonných možností na zabezpečenie svedeckej výpovede p. M. V. žalovaný poukázal na to, že p. M. V. bol správcom dane opakovane vyzývaný k podaniu svedeckej výpovede aj v iných daňových konaniach, na výzvu správcu dane nereagoval, resp. požiadal o stanovenie iného termínu, k podaniu svedeckej výpovede sa však nikdy nedostavil.
42. Žalovaný k námietkam žalobcu, ktoré sa týkali nepreukázania spochybnenia reálneho dodania fakturovaného materiálu, uviedol, že správca dane v priebehu daňovej kontroly v procese dokazovania nie je povinný vyhľadávať dôkazy, ktorými by preukázal, že fakturovaný tovar žalobcovi nedodala spoločnosť uvedená na predložených účtovných dokladoch ako dodávateľ, ale je povinnosťou žalobcu preukázať, že tovar mu dodala práve spoločnosť uvedená na dokladoch ako dodávateľ. Správca dane v priebehu daňovej kontroly tým, že preukázateľne spochybnil vierohodnosť a pravdivosť predložených dokladov, splnil si svoju dôkaznú povinnosť (§ 24 ods. 2 daňového poriadku). K poskytnutému telefonickému kontaktu na p. M. V. žalovaný uviedol, že správca dane písomne vyzval prokuristu dodávateľskej spoločnosti za účelom podania svedeckej výpovede a predloženia účtovných dokladov spoločnosti SK Cloud s.r.o. k účasti na ústnom pojednávaní. Pán M. V. predložil správcovi dane dňa 01. 10. 2019 žiadosť o stanovenie nového termínu ústneho pojednávania, ktorú odôvodnil zdravotnými problémami. Správca dane žiadosti p. M. V. vyhovel a stanovil nový termín konania ústneho pojednávania, p. M. V. sa však na ústne pojednávanie nedostavil. K vyjadreniu žalobcu, že z dôvodu, že bol vypočutý cca o 3 roky po ukončení kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, preto si nevedel spomenúť, s kým za dodávateľskú spoločnosť komunikoval, žalovaný poukázal na to, že nakoľko žalobca predkladal správcovi dane účtovné doklady vystavené spoločnosťou SK Cloud s.r.o. a jediným zástupcom spoločnosti bol odo dňa 19. 06. 2014 až do jej zániku p. M. V., ktorý je uvedený na vystavených faktúrach ako osoba, ktorá faktúry vystavila, je nepravdepodobné, že by si žalobca neprečítal meno osoby, ktorá dodávateľské faktúry vystavila a teda že by nemal vedomosť, s kým za dodávateľskú spoločnosť jednal. Žalovaný považuje uvedenú námietku za irelevantnú.
43. K námietke týkajúcej sa rozporu záveru o nepreukázaní dodania tovaru s obsahom správneho spisu, poukázal žalovaný na to, že záver o nepreukázaní dodania tovaru nie je v rozpore s obsahom správneho spisu, nakoľko dodávateľská spoločnosť nepredložila správcovi dane žiadne dôkazy, ktorými by dodanie tovaru v zmysle vystavených dodávateľských faktúr preukázala. Správca dane nevyvodil pochybnosti o osobe dodávateľa z toho, že spoločnosť zanikla a nepodala za kontrolované zdaňovacie obdobie daňové priznanie, ale z dôvodu, že nepredložila žiadne dôkazy, ktorými by dodanie tovaru, resp. existenciu obchodného vzťahu so žalobcom preukázala. Skutočnosť, že správca dane nespochybnil faktúry z pohľadu ich obsahu v zmysle ustanovení zákona o účtovníctve a doklady vystavené elektronickou registračnou pokladnicou, neznamená, že považuje dodanie tovaru spoločnosťou SK Cloud s.r.o. za preukázané. Z konania správcu dane v priebehu daňovej kontroly nevyplýva, že by došlo k porušeniu § 24 ods. 3 a § 3 ods. 3 daňového poriadku.
44. Žalovaný k námietke žalobcu, že ho správca dane neinformoval, že má pochybnosti o pravdivosti údajov uvedených v predložených účtovných dokladoch uviedol, že správca dane zaslal žalobcovi oboznámenie s kontrolnými zisteniami č. 102647756/2019 zo dňa 18. 11. 2019, v ktorom žalobcu oboznámil so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly a tiež so skutočnosťou, že má v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku právo vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam. Zásielka zaslaná na adresu trvalého bydliska žalobcu sa vrátila správcovi dane ako nedoručená z dôvodu, že adresát je neznámy. Správca dane si následne v registri vedenom u správcu dane preveroval, či nedošlo k zmene trvalého bydliska žalobcu, na oddelení registrácie však zmenu trvalého bydliska žalobcu evidovanú nemali. Správca dane následne telefonicky kontaktoval žalobcu, ktorý správcovi dane oznámil, že zmenil adresu trvalého bydliska, ale nakoľko nemá ešte nový občiansky preukaz, zmenu
trvalého bydliska správcovi dane nenahlásil. Žalobca mal možnosť na základe uvedených skutočností požiadať správcu dane o opakované doručenie oboznámenia s kontrolnými zisteniami, čo však neurobil. Žalovaný z uvedeného dôvodu považuje námietku žalobcu, že konaním správcu dane došlo k porušeniu ustanovení daňového poriadku, za nedôvodnú. K námietke týkajúcej sa nepredvedenia p. M. V. k podaniu svedeckej výpovede žalovaný uvádza, že je na rozhodnutí správcu dane vykonávajúcom dokazovanie, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane k dispozícii. Nakoľko spoločnosť R.S.I. Holding a. s. (neskôr BLOOM INVEST a. s.), ktorá sa stala právnym nástupcom dodávateľskej spoločnosti SK Cloud s.r.o. a ani p. M. V. na výzvu správcu dane na predloženie účtovných a iných dokladov spoločnosti nereagovali, správca dane nepovažoval za potrebné dať p. M. V. k podaniu svedeckej výpovede predviesť. Svedecká výpoveď bez predloženia dôkazov preukazujúcich tvrdenú skutočnosť nie je v daňovom konaní považovaná za dôkaz.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
45. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 07. 09. 2021 nad rámec skôr uvedeného dodal, že žalovaný svojim postupom fakticky uplatňuje voči žalobcovi v spornom zdaňovacom období nie daň z príjmu, ale daň z dosiahnutého obratu. Výsledkom daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania je totiž skutkový stav (ktorý ani žalovaný nerozporuje), v rámci ktorého žalobca predložil správcovi dane dôkazy, že faktúry od spoločnosti SK Cloud s.r.o. má riadne zaevidované vo svojom účtovníctve. Žalobca ďalej predložil faktúry vystavené spoločnosťou SK Cloud s.r.o., pričom správca dane nespochybňuje, že tieto spĺňajú všetky zákonné náležitosti. Spolu s faktúrami boli predložené dodacie listy, ako aj doklady o úhrade faktúr (jednak výpisy z účtu vo vzťahu k bezhotovostným platbám, jednak potvrdenia z registračnej pokladnice vo vzťahu k hotovostným platbám), ktorých autentickosť taktiež správca dane nespochybňuje. Žalobca správcovi dane podrobne vysvetlil a preukázal, na dodávky akých vlastných zdaniteľných plnení použil tovar nakúpený od spoločnosti SK Cloud s.r.o. Faktúry vystavené spoločnosťou SK Cloud s.r.o. sa netýkali dodania služieb, ale dodania konkrétneho tovaru. Výsledkom dokazovania je záver správcu dane, ako aj žalovaného, že existenciu, a teda reálne dodanie tohto tovaru a jeho následné použitie pri podnikateľskej činnosti žalobcu nespochybňuje. Čo žalovaný spochybňuje je výlučne osoba jeho dodávateľa, kedy má pochybnosti, či týmto dodávateľom bola spoločnosť SK Cloud s.r.o. Správca dane mal aj podľa vlastných záverov z vykonaného dokazovania preukázanú existenciu tovaru, na ktorý boli vynaložené daňové výdavky, cenu tovaru, jej úhradu, no a v neposlednom rade priamy súvis daňových výdavkov so zdaniteľnými príjmami žalobcu. Žalobca tak preukázal všetky definičné znaky daňového výdavku vyplývajúce zo znenia § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Napriek tomu žalovaný daňové výdavky neuznal s odôvodnením, že bývalý obchodný partner žalobcu je nekontaktný. Žalovaný (resp. správca dane) nespochybnili materiálny základ žalobcom deklarovaných zdaniteľných plnení v zmysle predložených faktúr od spoločnosti SK Cloud s.r.o. Podľa názoru žalobcu je absurdné a v konečnom dôsledku zneužitím zásady voľného hodnotenia dôkazov, pokiaľ správca dane na jednej strane nespochybní reálnu existenciu zdaniteľného plnenia, ani autentickosť žalobcom predložených účtovných dokladov (vo vzťahu ku ktorým priamo konštatuje, že obsahujú všetky zákonné náležitosti) a na strane druhej napriek konštatuje neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu. Zaúčtovanie výdavku v účtovnej evidencii žalobcu a jeho následné použitie na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu síce samo o sebe možno nie je dôkazom preukazujúcim osobu dodávateľa, takýmto dôkazom však nepochybne sú žalobcom predložené faktúry, dodacie listy aj potvrdenia o úhrade faktúr. Tieto ďalšie dôkazy o osobe dodávateľa však žalovaný opakovane ignoruje a všetky zabezpečené dôkazy svojvoľne odmieta vyhodnotiť komplexne a vo vzájomných súvislostiach. Z týchto listinných dôkazov pritom jasne vyplýva, čo bolo predmetom plnenia s uvedením označenia druhu dodaného tovaru, množstva a ceny za tovar, zrejmá je osoba dodávateľa, ako aj osoba, ktorá úhrady faktúr prijala. Nemožno teda konštatovať nepreskúmateľnosť osoby dodávateľa.
46. Žalobca ďalej pripomenul to, že pokiaľ aj žalovaný poukazuje na nekontaktnosť právneho nástupcu spoločnosti SK Cloud s.r.o., z pohľadu daňového poriadku sa nejedná o neznámu situáciu. Daňový poriadok predsa v § 48 a 49 upravuje tzv. určenie dane podľa pomôcok. Tento inštitút reflektuje práve na situáciu, kedy daňový subjekt so správcom dane nekomunikuje, resp. si voči nemu neplní svoje zákonné povinnosti. Nie je preto pravdou, že na preukázanie zdaniteľných plnení sa vyžaduje jeho potvrdenie oboma zúčastnenými daňovými subjektmi. Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania,
výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu alebo podobných daňových subjektov. Žalobca tak predložil počas daňovej kontroly dostatok dôkazov, ktoré mohli byť v prípade potreby dokonca použité ako pomôcky pri určovaní daňovej povinnosti daňového subjektu SK Cloud s.r.o., a to aj v prípade, ak by táto spoločnosť so správcom dane nekomunikovala. Dôraz žalovaného na nutnosť predloženia účtovných dokladov súčasne zo strany odberateľa, ako aj dodávateľa, preto zjavne nie je namieste. Zmysel daňovej kontroly a ochrany fiškálnych záujmov štátu žalobca žiadnym spôsobom nespochybňuje, považoval však za neprípustné, aby bol za neplnenie zákonných povinností iného subjektu (v danom prípade SK Cloud s.r.o. a jeho právneho nástupcu) sankcionovaný subjekt, ktorý si všetky svoje zákonné povinnosti riadne splnil (v danom prípade žalobca). Pomerne dobrým obrazom nezákonného postupu žalovaného pri hodnotení dôkazov je jeho tvrdenie k zabezpečeniu svedeckej výpovede, konkrétne že v prípade, že dodávateľská spoločnosť nepredloží správcovi dane žiadne účtovné a iné doklady a dôkazy, ktorými by dodanie tovaru preukázala, svedecká výpoveď konateľa spoločnosti by aj v prípade, že by dodanie tovaru potvrdil, nemohla byť považovaná za dôkaz preukazujúci jeho reálne dodanie. Žalovaný dokonca konštatuje, že svedecká výpoveď bez predloženia dôkazov preukazujúcich tvrdenú skutočnosť, nie je v daňovom konaní považovaná za dôkaz. Takýto záver žalovaného priamo odporuje § 24 ods. 4 daňového poriadku, ktorý svedeckú výpoveď považuje za legálny a legitímny dôkaz v daňovom konaní, pričom mu nepripisuje o nič menšiu dôkaznú silu ako listinným dôkazom.
47. K otázke rozloženia dôkazného bremena žalobca opätovne poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15. 03. 2011, sp. zn. 5Sžfk/2/2017 zo dňa 18. 09. 2017 alebo sp. zn. 3Sžkf/2/2017 zo dňa 21. 02. 2018, ktoré sa síce týkajú DPH, nie dane z príjmov, procesný predpis je však v oboch prípadoch daňový poriadok a podstatné právne otázky sa týkajú aplikácie § 24 daňového poriadku. Vo vzťahu k prípadnej nekontaktnosti dodávateľov kontrolovaného subjektu najvyšší súd zastáva názor, že uvedené skutočnosti týkajúce sa iných daňových subjektov nemožno pričítať na ťarchu žalobcovi. Od žalobcu skutočne nemožno spravodlivo žiadať, aby preukazoval skutočností, na ktoré nemá vplyv. Existencia účtovných dokladov na strane dodávateľských resp. subdodávateľských spoločnosti je vecou dotknutých daňových subjektov a jej absencia alebo neúplnosť nemôže byť pričítaná žalobcovi. Žalobca tak nemôže ani pri vynaložení odbornej starostlivosti predpokladať, že u dodávateľských spoločnosti by mal z opatrnosti obstarávať dôkazy pre prípad, ak u týchto dodávateľov účtovníctvo nebude k dispozícii napr. aj v súvislosti s prevodom obchodného podielu. Najvyšší súd preto dospel k záveru, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré daňový subjekt štandardne uchováva o existencii zdaniteľného plnenia od následného forenzného dokazovania. Dôkazné bremeno, ktoré znáša daňový subjekt je jasne limitované ustanovením § 24 ods. 1 daňového poriadku, ktoré však v záujme zachovania ústavne konformného výkladu tohto ustanovenia nie je možné vykladať extenzívne na ťarchu daňového subjektu a zaťažiť ho preukázaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval.
48. Na záver vyjadrenia žalobca poukázal na vnútorne rozporný záver žalobcu, keď ten nespochybňuje, že žalobca relevantné doklady predložil, ale poukazuje na to, že tieto nepredložil aj právny nástupca spoločnosti SK Cloud s.r.o. Dôvodom neuznania daňových výdavkov potom zjavne bolo správanie sa iného subjektu, nie žalobcu. Z argumentácie žalovaného je zrejmé, že v rozpore so zákonom a ochranou legitímnych práv žalobcu, si zvolil „cestu menšieho odporu“. Namiesto riešenia zodpovednej osoby, ktorá daňové predpisy porušila, sa žalovaný formálne v záujme naplnenia fiškálnych záujmov štátu snaží neprimeraným rozložením dôkazného bremena prípadné daňové dlhy právneho nástupcu spoločnosti SK Cloud s.r.o. vymôcť od žalobcu, hoci ten si svoje zákonné povinnosti riadne a včas plnil.
49. Žalovaný ďalšie písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu nepodal.
50. Súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní konanom dňa 12. 10. 2022 za účasti žalovaného a neúčasti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili v podaní zo dňa 10. 10. 2022, v ktorom odkázali na doterajšie písomné podania, ktorých závery zhrnuli a poukázali na
rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/1/2021 zo dňa 27. 04. 2022 a sp. zn. 6Sžfk/2/2021 zo dňa 27. 04. 2022, v ktorých je vytýkané správnym orgánom, že sa musia vyvarovať jednoduchých a nepodložených spochybnení, pokiaľ ide o reálnosť uskutočnenia obchodných transakcií, ktoré viedli k vystaveniu daňovej faktúry. Ďalej tiež v súvislosti s rozsahom dôkaznej povinnosti daňového subjektu poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR ako aj Súdneho dvora EÚ.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
51. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 24. 11. 2020 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.
52. Podľa § 2 písm. a), b), c), h), i), j) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení účinnom do 31. 12. 2016, na účely tohto zákona sa rozumie a) daňovníkom fyzická osoba alebo právnická osoba, b) predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12, c) príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak; za nepeňažné plnenie fyzickej osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11, sa považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou, h) zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy, i) daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak, j) základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky ( § 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti 1) zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 písm. a) vyššie citovaného zákona, výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa a) zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.
Podľa § 21 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval,1) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej výdavky písm. a) až k).
53. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2020, teda i v čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 44 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.1) Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
Podľa § 63 ods. 2, 5 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak. Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
Podľa § 74 ods. 2, 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.
54. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o určení rozdielu dane z príjmov fyzickej osoby (žalobcu) za zdaňovacie obdobie roku 2016 v sume 23.123,18 eur ako rozdielu medzi daňou vyrubenou podaným daňovým priznaním doručeným dňa 30. 03. 2017 v sume 1.121,92 eur a daňou zistenou správcom dane vo vyrubovacom konaní v sume 24.245,10 eur a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci dodržali základné zásady daňového konania a vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že počas
daňovej kontroly nebolo preukázané, že došlo k uskutočneniu zdaniteľných obchodov tak, ako to bolo deklarované na predložených faktúrach.
55. Správny súd poukazuje na to, že dôležitou činnosťou v rámci výkonu správy daní je daňové konanie vykonávané podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ustanovenia tohto procesného zákona vymedzili základné zásady daňového konania, podľa ktorých správca dane postupuje v daňovom konaní. Zásada zákonnosti určuje, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb, ktoré sú zúčastnené v daňovom konaní. Základným aktom daňového konania je daňová kontrola a na daňové účely sa ňou rozumie podrobné preskúmanie účtovných prípadov a všetkých dokladov potrebných na určenie daňovej povinnosti z hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti. Dôkazné bremeno je však na strane daňového subjektu. Pri daňovej kontrole správca dane vždy vychádza zo zisteného skutkového stavu veci.
56. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o dani z príjmov) a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie daňových výdavkov (nákladov) v zdaňovacom období roku 2016 z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou SK Cloud s.r.o. č. FD16015 zo dňa 29. 01. 2016, č. FD16016 zo dňa 29. 01. 2016, FD16050 zo dňa 31. 03. 2016, č. FD16051 zo dňa 31. 03. 2016, FD16052 zo dňa 31. 03. 2016, č. FD16053 zo dňa 31. 03. 2016, č. FD16069 zo dňa 29. 04. 2016, FD16070 zo dňa 29. 04. 2016, FD16105 zo dňa 25. 05. 2016, č. FD16106 zo dňa 20. 05. 2016, FD16107 zo dňa 09. 05. 2016, FD16124 zo dňa 28. 06. 2016, FD16125 zo dňa 24. 06. 2016, FD16126 zo dňa 03. 06. 2016, FD16127 zo dňa 10. 06. 2016, FD16128 zo dňa 16. 06. 2016, FD16129 zo dňa 30. 06. 2016, FD16154 zo dňa 31. 07. 2016, FD16230 zo dňa 31. 10 .2016 a FD16231 zo dňa 31. 10.2016 za dodanie tovaru špecifikovaného v uvedených faktúrach.
57. Pri posudzovaní námietok žalobcu správny súd vychádzal z administratívneho spisu, ktorý mu bol predložený a v ktorom sa nachádzajú vyššie označené faktúry. Ich predloženie je však len jednou z podmienok pre uplatnenie výdavkov (nákladov) v súlade s § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie zo strany tam uvedeného dodávateľa. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia zo strany dodávateľa nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené daňovým subjektom uvedeným na faktúre ako dodávateľ.
58. Správny súd preto po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že správca dane a žalovaný sa ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov dôsledne riadili. Podľa správneho súdu nárok daňovníka (žalobcu) na uznanie uplatnených výdavkov viaže zákon na splnenie podmienky, že musí ísť o výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, teda musí ísť o výdavok dostatočne preukázaný. Bezpodmienečné splnenie týchto podmienok zakladá nárok daňovníka (žalobcu) na uznanie uplatnených výdavkov. Zákonodarca požaduje, aby daňovník preukázal existenciu podmienok, ktoré sú pre uplatnenie tohto nároku zákonom stanovené. Uvedené kritériá musia daňovníci vždy brať v úvahu, a to pri každom konkrétnom výdavku, pretože len v prípade, ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne i podmienka preukázateľnosti výdavkov a ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú za daňový výdavok, ak zákon neustanovuje inak, s poukazom na § 19 ods. 2 až 5, § 20, § 21 zákona o dani z príjmov. Uvedené znamená, že žalobca by si mohol uplatniť výdavky (náklady) v prípade dodávky plnenia, ktoré mu mal dodať ním deklarovaný poskytovateľ služby ako dodávateľ, t. j. SK Cloud s.r.o.
59. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly preveroval dodávateľa žalobcu, t. j. spoločnosť SK Cloud s.r.o, pričom zistil, že spoločnosť SK Cloud s.r.o. zanikla zlúčením dňa 17. 11. 2016 a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť JÄGERCLUB s.r.o., ktorej právnym nástupcom sa odo dňa 27. 01. 2018 stala spoločnosť R.S.I Holding a. s. u ktorej došlo od 27. 01. 2018 k zmene názvu spoločnosti na BLOOM INVEST a. s. (medzičasom tiež vymazanú z obchodného registra ex offo), ktorú správca dane vyzval na predloženie dokladov spoločnosti SK Cloud s.r.o., ktoré by preukazovali hospodárske operácie a obchodnú spoluprácu so žalobcom, pričom
zásielka sa vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. Správca dane tiež počas výkonu daňovej kontroly za účelom preverenia zahrnutia úhrad faktúr do daňových výdavkov predvolal na výsluch svedka M. V. (prokuristu spoločnosti SK Cloud s.r.o. od 19. 06. 2014 do 16. 11. 2016 a zároveň predsedu predstavenstva v nástupníckej spoločnosti R.S.I Holding a.s. v období od 22. 12. 2011 do 26. 01. 2018), pričom tento sa na predvolanie nedostavil z dôvodu operácie bez zaslania potvrdenia o hospitalizácii. Správca dane následne z nahliadnutia do spisu z daňovej kontroly č. ID 500000059484 zistil, že p. M. V. sa na ústne pojednávania opakovane nedostavuje, pričom sa ho nepodarilo napriek opakovaným pokusom o skontaktovanie predviesť ani prostredníctvom Policajného zboru v Bratislave, čo vyplýva z úradného záznamu zo dňa 04. 03. 2020. Správca dane ďalej z informačného systému finančnej správy zistil, že spoločnosť SK Cloud s.r.o. v čase realizácie obchodov (rok 2016) nepodávala daňové priznania k dani z pridanej hodnoty, ani daňové priznania k dani z príjmov, čím nedeklarovala, že by vykonávala nejakú ekonomickú činnosť.
60. V rámci ústneho pojednávania sa tiež vyjadril žalobca o tom, že spoločnosť SK Cloud s.r.o. bola jeho dlhodobým partnerom, táto spoločnosť ho kontaktovala emailom, telefónom, komunikoval s nejakým zamestnancom spoločnosti, nikdy nebol v sídle tejto spoločnosti, jej zástupca chodil k žalobcovi do spoločnosti. Predmetom obchodnej spolupráce bol nákup tovaru - práškové farby, lak, zinok. Objednávky tovaru boli mailom alebo telefonicky. Prepravu tovaru uskutočnil dodávateľ buď osobne alebo cez kuriéra, ktorému podpísal prevzatie zásielky. Uviedol, že dokladmi o preprave nedisponuje, k dispozícii má iba dodacie listy. Dodávateľskú spoločnosť, ktorá ho oslovila si nepreveroval. Na preukázanie svojho nároku žalobca predložil správcovi dane dňa 14. 02. 2020 aj doklad - odsúhlasené zostatky od 01. 01. 2016 do 31. 12. 2016 od spoločnosti SK Cloud s.r.o., podpísané v Bratislave dňa 04. 09. 2019 s osvedčením o pravosti podpisu p. V.. K nemu následne dňa 15. 07. 2020 v zápisnici o ústnom pojednávaní uviedol, že k jeho vystaveniu došlo dňa 04. 09. 2019, pričom pri jeho podpise bol fyzicky prítomný v Bratislave dňa 09. 09. 2019. Účelom jeho vyhotovenia bolo, aby mal všetko v poriadku. Uviedol, že s p. V. sa spojil telefonicky, pričom on bol tou osobou, ktorá s ním jednala v roku 2016 za spoločnosť SK Cloud s.r.o.
61. Základom rozhodnutia správcu dane ako i rozhodnutia žalovaného je zistenie, že žalobca v konaní nepreukázal, že plnenie deklarované predmetnými faktúrami bolo reálne uskutočnené a poskytnuté práve spoločnosťou SK Cloud s.r.o. Pokiaľ nebolo preukázané, že obchod deklarovaný predmetnými faktúrami bol reálne uskutočnený tak, že fakturované plnenie žalobcovi skutočne poskytol práve ten dodávateľ, ktorý je uvedený na daných faktúrach, nebol preukázaný výdavok (náklad) v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Rozhodnutie správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného, ktorý rozhodnutie správcu dane potvrdil, je i podľa názoru súdu výsledkom správneho právneho posúdenia veci.
62. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že samotné faktúry, dodacie listy, úhrady, resp. zaúčtovanie výdavku v účtovnej evidencii žalobcu nie sú dôkazom o tom, že fakturovaný tovar bol žalobcovi dodaný dodávateľom uvedeným na faktúrach. Výsledkom preverenia správcom dane bolo zistenie, že reálne dodanie fakturovaného tovaru práve od deklarovaného dodávateľa uvedeného na predmetných faktúrach vystavených od dodávateľa SK Cloud s.r.o. nebolo vierohodne preukázané. Správca dane v predmetnej veci popísal jednotlivé vykonané dôkazy, tieto vyhodnotil, uviedol, aké skutočnosti z nich zistil a aké skutkové závery z nich vyvodil a rovnako postupoval i žalovaný.
63. Správca dane a ani žalovaný nespochybnili skutočnosť, že si žalobca obstaral tovar, ktorý následne využil v rámci podnikateľskej činnosti, ale nakoľko daňové výdavky musia byť v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmu preukázané, uvedená podmienka nebola splnená, pretože dodávateľská spoločnosť dodanie fakturovaného tovaru v prospech žalobcu nepreukázala. Taktiež skutočnosť, že predložené doklady spĺňali náležitosti účtovných dokladov v zmysle ustanovení zákona o účtovníctve a ani skutočnosť, že žalobca použil tovar v súvislosti s podnikaním nie je dôkazom preukazujúcim, že fakturovaný tovar mu dodala práve spoločnosť SK Cloud s.r.o. Na základe vykonaného dokazovania však daňové orgány dôvodne konštatovali, že nebolo preukázané poskytnutie fakturovaného plnenia žalobcovi práve spoločnosťou SK Cloud s.r.o., a teda nebola preukázaná dôvodnosť uplatnenia daňových výdavkov (nákladov) na základe uvedených faktúr. Zistenia daňových orgánov, resp. ich konštatovania v rozhodnutiach, si podľa názoru správneho súdu neodporujú a ani nevykazujú znaky arbitrárnosti. Konštatovanie, že dodanie plnenia žalobcovi zo strany dodávateľa deklarovaného na predmetných faktúrach nebolo preukázané, ešte neznamená, že toto plnenie nemohlo byť žalobcovi poskytnuté iným subjektom ako dodávateľom, ale nie je úlohou správcu dane v rámci daňovej kontroly
tohto dodávateľa vyhľadávať. Z ust. § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže uplatniť výdavok (náklad) ako daňový výdavok (náklad), pričom základnou podmienkou je, aby išlo o služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym dodávateľom. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného daňového výdavku (nákladu) bolo vychádzať nielen z formálnej stránky daňového dokladu (faktúry) predloženého žalobcom, ale aj zistiť, či tento doklad i po materiálnej stránke je odrazom skutočností, ktoré deklaruje, teda okrem iného i to, či tam uvedené plnenie dodal tam uvedený dodávateľ. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca plnenie (službu) v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom ju získal, pokiaľ skutkové zistenia správcu dane získané vykonaným dokazovaním nepreukazujú tvrdenie žalobcu o tom, že predmetné plnenie mu dodala ním uvádzaná spoločnosť. V prípade, ak si žalobca uplatňuje daňové výdavky (náklady) v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, je potrebné, aby preukázal splnenie podmienok, ktoré sú pre uplatnenie tohto nároku ustanovené zákonom.
64. K povinnosti unesenia dôkazného bremena na strane žalobcu správny súd uvádza, že ustanovenie § 24 ods. 1 daňového poriadku upravuje povinnosť daňového subjektu preukazovať skutočnosti uvedené v § 24 ods. 1 písm. a), b), c), pričom správca dane nie je povinný vyzývať daňovníka alebo označovať dôkazy, ktoré má daňový subjekt predložiť. Splnenie podmienok na úpravu základu dane z príjmov jeho znížením o daňové výdavky preukazuje daňovník, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, resp. predložením dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané, čo zreteľne vyplýva z platnej právnej úpravy, podľa ktorej sa daňovým výdavkom rozumie výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom na tento účel zaúčtovaný v účtovníctve alebo evidencii daňovníka (§ 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z.). Daňovými výdavkami naopak nie sú výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané (§ 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.). Možno tak súhlasiť so záverom žalovaného, že na to, aby mohol byť výdavok uznateľný za daňový výdavok, musí byť splnená podmienka preukázateľnosti stanovená v § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z.
65. Pokiaľ daňovník v daňovom priznaní znížil základ dane z príjmov o daňové výdavky, z princípu preukázateľnosti podľa § 2 písm. i) v nadväznosti na § 19, § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. vyplýva, že musí mať vždy k dispozícii dôkazy o tom, že zákonné podmienky boli splnené a právo na takúto úpravu základu dane vzniklo. Dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane až vtedy, ak bolo daňovníkom preukázané, že daňové výdavky daňovníka preukázateľne vznikli a to tak, ako ich vznik deklaruje daňovník, a teda nie je sporná deklarovaná existencia nákladu vynaloženého daňovníkom na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie zdaniteľných príjmov.
66. V prejednávanej veci nebolo v administratívnom konaní preukázané dodanie tovaru zo strany dodávateľa deklarovaného na predmetných faktúrach, ktoré faktúry žalobcovi vystavil, teda spoločnosťou SK Cloud s.r.o. Uvedená spoločnosť, resp. je právny nástupca bol nekontaktný, na výzvu správcu dane nereagoval, prokurista spoločnosti SK Cloud s.r.o. sa nedostavil na predvolanie správcu dane a nedoložil doklady spoločnosti SK Cloud s.r.o., ktoré by súviseli s preverovaným obdobím roku 2016, zo strany dodávateľa tak neboli v konaní predložené resp. zabezpečené žiadne doklady, ktoré by preukazovali obchodné transakcie medzi žalobcom a spoločnosťou Sk Cloud s.r.o., pričom žalobca disponoval iba formálnymi dokladmi (faktúry a dodacie listy), kde je potrebné konštatovať, že technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Na predložených faktúrach, resp. dodacích listoch absentujú akékoľvek informácie o preprave tovaru, keď prepravu mal vykonávať samotný dodávateľ, resp. kuriér, ktorý nebol žalobcom bližšie identifikovaný, takže nebolo možné preveriť ani vykonanie prepravy tovaru uvedeného na faktúrach. Dôkazom o existencii obchodných transakcií nie je ani žalobcom predložený doklad - odsúhlasenie zostatkov za obdobie od 01. 01. 2016 do 31. 12. 2016 od dodávateľskej spoločnosti SK Cloud s.r.o., ktoré bolo podpísané p. M. V. v Bratislave dňa 04. 09. 2019, nakoľko k tomuto správny súd v zhode s právnym názorom daňových orgánov konštatuje, že p. M. V. skončila funkcia prokuristu v spoločnosti SK Cloud s.r.o. dňa 16. 11. 2016 (údaj vyplývajúci z Obchodného registra SR), a teda tento ani nemohol za uvedenú spoločnosť potvrdiť stav pohľadávok k 31. 12. 2016 vystavením dokladu dňa 04. 09. 2019. V danom prípade tento doklad nie je ani žiadnym čestným vyhlásením, ako to bolo prezentované žalobcom. Pri neexistencii dokladov o dodaní tovaru žalobcovi spoločnosťou SK Cloud s.r.o. boli preto namieste pochybnosti správcu dane o zrealizovaní obchodnej transakcie.
67. Za týchto okolností bolo potom na žalobcovi, aby preukázal reálny obsah faktúr inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca v prejednávanej veci nesporne neurobil, nakoľko nepreukázal, že plnenie, za ktoré mu boli vystavené predmetné faktúry, bolo poskytnuté práve spoločnosťou SK Cloud s r. o. ako vystaviteľom faktúr. Daňový subjekt ako platiteľ dane z príjmov má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov (a to už v rámci realizácie deklarovaného obchodného vzťahu), ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre jej uplatnenie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Uplatnenie daňového výdavku (nákladu) nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ.
68. K prenosu dôkazného bremena z daňového subjektu, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, na správcu dane, tak ako to konštatoval NS SR napr. v rozhodnutí sp. zn. 3 Sžf/1/2011, na ktoré poukazoval aj žalobca, dochádza totiž až v prípade vyčerpania vlastného dôkazného bremena daňovým subjektom. Vo veci, v ktorej bolo vydané napr. uvedené rozhodnutie NS SR (sp. zn. 3 Sžf/1/2011) k vyčerpaniu vlastného dôkazného bremena daňovým subjektom došlo tým, že daňový subjekt preukázal, že tovar deklarovaný na faktúre skutočne nadobudol, a to práve od osoby uvedenej na faktúre, avšak správca dane to spochybnil v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov. V administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie žalovaného, ktoré správny súd preskúmava v tomto súdnom konaní, však nejde o taký prípad, kedy by žalobca ako daňový subjekt vyčerpal svoje vlastné dôkazné bremeno, pričom to, v čom spočívalo neunesenie dôkazného bremena žalobcu, správny súd uviedol už vyššie, vrátane rozsahu, v akom dôkazné bremeno žalobcu zaťažovalo.
69. Správny súd uvádza, že je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera ako i osoby, ktorá za neho koná. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si daňového výdavku (nákladu), musí byť schopný preukázať reálnosť predmetného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie tvrdeného obchodu medzi dodávateľom v zmysle ním predložených faktúr. Zároveň aj z vyjadrenia žalobcu v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 04. 06. 2019 č. 101348854/2019 vyplývalo, že si spoločnosť Sk Cloud s.r.o. nepreveroval.
70. Hmotnoprávne podmienky na uplatnenie daňových výdavkov (nákladov) sú splnené len vtedy, ak sa reálne uskutočnilo dodanie služieb (tovaru), na ktoré sa vzťahuje faktúra, a to dodávateľom na nej uvedeným. Splnenie podmienok na uplatnenie daňových výdavkov pre určenie výšky dane z príjmu preukazuje daňovník (žalobca), pričom splnenie týchto podmienok nespočíva len vo formálnej deklarácii predložením dokladov s predpísaným obsahom. Správny súd opätovne poukazuje na to, že doklady musia mať povahu faktu a musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži len na následnú verifikáciu daňovníkom tvrdených skutočností a dokladov, ktoré predložil. Žalobca sa mýli, keď tvrdí, že svoje dôkazné bremeno zvládol tým, že predložil faktúry, dodacie listy a doklady o úhradách, a tým svoje dôkazné bremeno vyčerpal, pretože uvedené tvrdenie nemá oporu v § 24 daňového poriadku. Správca dane tiež v priebehu daňovej kontroly v procese dokazovania nie je povinný vyhľadávať dôkazy, ktorými by preukázal, že fakturovaný tovar žalobcovi nedodala spoločnosť uvedená na predložených účtovných dokladoch ako dodávateľ, ale je povinnosťou žalobcu preukázať, že tovar mu dodala práve spoločnosť, uvedená na dokladoch ako dodávateľ. Orgány správy daní nemajú povinnosť preukazovať/dokazovať opak skutočností deklarovaných daňovníkom, príp. zisťovať reálneho dodávateľa služieb. Majú povinnosť viesť dokazovanie za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutočností nevyhnutných pre účely správy daní a ich úlohou v zmysle § 24 ods. 2 a § 3 ods. 2 daňového poriadku je správne určenie a vyrubenie dane.
71. Súdny dvor EÚ už rozhodol, že overenie existencie zdaniteľného plnenia sa musí uskutočniť v súlade s pravidlami dokazovania vnútroštátneho práva na základe celkového posúdenia všetkých dôkazov a skutkových okolností prejednávanej veci. Obchod s deklarovaným dodávateľom, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. Správca dane je oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu žiadať od daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti. Taktiež má právo preveriť pôvod služby (tovaru) a doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, ak vierohodnosť faktúry vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi bola na základe dokazovania spochybnená. Daňové orgány preverujú len správnosť výšky daňovými subjektami priznanej daňovej povinnosti, ale nezisťujú, ako sa deklarované zdaniteľné obchody v skutočnosti odohrali, pretože toto je dôkazná povinnosť daňového subjektu, ktorý si uplatnil daňový výdavok (náklad). Nie je povinnosťou správcu dane presne označiť subjekt, od ktorého žalobca alebo jeho dodávateľ deklarované plnenie v skutočnosti nadobudol.
72. Pokiaľ žalobca namietal, že ho správca dane neinformoval, že má pochybnosti o pravdivosti údajov uvedených v predložených účtovných dokladoch, správnemu súdu z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane zaslal žalobcovi oboznámenie s kontrolnými zisteniami č. 102647756/2019 zo dňa 18. 11. 2019, v ktorom žalobcu oboznámil so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly a tiež so skutočnosťou, že má v zmysle § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku právo vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam. Zásielka zaslaná na adresu trvalého bydliska žalobcu sa vrátila správcovi dane ako nedoručená z dôvodu, že bol jej adresát neznámy. Správca dane následnými úkonmi zistil, že nedošlo k nahláseniu zmeny adresy žalobcu. Až na základe telefonického kontaktu so žalobcom tento oznámil, že zmenil adresu trvalého bydliska, ale nakoľko nemal ešte nový občiansky preukaz, zmenu trvalého bydliska správcovi dane nenahlásil, čo bolo zaznamenané aj v úradnom zázname zo dňa 10. 12. 2019. Po vykonaní predmetných úkonov správca dane vydal protokol, ktorý obsahoval aj informácie uvedené vo vyššie uvedenom oboznámení zo dňa 18. 11. 2019, spolu s ktorým zaslal žalobcovi aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole a žalobca svoje právo aj využil a zaslal písomné vyjadrenie. Následne bola dňa 15. 07. 2020 so žalobcom spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, ktorej predmetom bolo prerokovanie pripomienok, dôkazov a vyjadrenia žalobcu, ku ktorému sa žalobca tiež vyjadril podaním zo dňa 29. 07. 2020. Preskúmajúc uvedený postup správny súd bol toho názoru, že žalobca nebol ukrátený na svojich právach a mal možnosť vyjadriť sa dostatočne k správcom dane zisteným skutočnostiam pri výkone kontroly, ako aj navrhovať dôkazy a predkladať dôkazy, čo aj využil, teda konaním správcu dane v danom prípade nemohlo dôjsť k porušeniu ustanovení daňového poriadku.
73. K námietke týkajúcej sa nepredvedenia p. M. V. správny súd uvádza, že tento bol správcom dane predvolaný predvolaním zo dňa 20. 09. 2019 k podaniu svedeckej výpovede a predloženiu dokladov spoločnosti SK Cloud s.r.o., na výsluch sa nedostavil zo zdravotných dôvodov, pričom správcom dane požadovaný doklad - potvrdenie od lekára nepredložil. Z nahliadnutia do spisu z daňovej kontroly č. ID 500000059484 správca dane zistil, že p. M. V. sa na ústne pojednávania opakovane nedostavuje, pričom sa ho nepodarilo napriek opakovaným pokusom o skontaktovanie predviesť ani prostredníctvom Policajného zboru v Bratislave, čo vyplýva z úradného záznamu zo dňa 04. 03. 2020. Správny súd uvádza, že je na rozhodnutí správcu dane, aké konkrétne dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane k dispozícii. Nakoľko spoločnosť R.S.I. Holding a. s. (neskôr BLOOM INVEST a. s.), ktorá sa stala právnym nástupcom dodávateľskej spoločnosti SK Cloud s.r.o. a p. M. V. nepredložili účtovné a iné doklady spoločnosti SK Cloud s.r.o., je namieste konštatovanie, že ani prípadné potvrdenie dodania tovaru v rámci výpovede by bez predloženia dôkazov preukazujúcich tvrdenú skutočnosť nebolo postačujúce na preukázanie dodania tovaru žalobcovi deklarovaným dodávateľom. Navyše je tiež potrebné uviesť, že výpovede osôb, akými sú osoby konajúce za deklarovaných dodávateľov kontrolovaných daňových subjektov, prípadne ich subdodávateľov, zo svojej podstaty nemôžu mať charakter rozhodujúcich dôkazov, pretože ich obsah, vzhľadom na postavenie takýchto svedkov, môže mať len charakter tvrdení, resp. vyhlásení, ktoré je potrebné ďalej preukazovať. Tvrdenia inej zmluvnej strany (osoby vystupujúcej v mene dodávateľa), ktorá sa mala podieľať na dodaniach tovaru daňovému subjektu v súlade s predloženými účtovnými dokladmi, ale tiež v súlade so záujmami oboch zmluvných strán (inak by aj pre ňu mohli plynúť prípadné sankčné alebo iné právne následky, ktoré zákon spája s podieľaním sa na postupe pri nezákonne uplatnených daňových výdavkoch), je potrebné preto hodnotiť
obzvlášť citlivo. Za svedka vo všeobecnosti (v materiálnom zmysle) nemôže byť považovaná osoba, ktorá bola priamo zainteresovaná v preverovaných skutočnostiach (ako ich aktér) a ktorá tak vypovedá o svojom vlastnom postupe (obhajuje ho). Takéto osoby tak zjavne nie sú tretími osobami vypovedajúcimi o informáciách, ktoré získali o postupe alebo konaní iného (inak povedané čo videli, počuli alebo inak zmyslovo vnímali), tzn. v rámci dokazovania nemožno ich výpovediam v skutočnosti pripisovať význam a váhu svedeckej výpovede, ale skôr význam procesnej obrany, ktorú je taktiež potrebné náležite vyhodnotiť. Tvrdenia kontrolovaných daňových subjektov a uvedených osôb sami o sebe nepredstavujú dôkaz o tvrdených skutočnostiach.
74. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora Európskej únie, týkajúce sa rozsahu dôkaznej povinnosti daňového subjektu, neuviedol, v ktorých konkrétnych bodoch by bolo možné závery z toho ktorého rozhodnutia aplikovať na jeho obchodný prípad týkajúci sa dane z príjmu. Tieto boli v podstate len vymenované. Uvedené rozhodnutia sa väčšinou viažu k presunu dôkazného bremena v prípade uplatneného nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty za takej skutkovej situácie, že nebola sporná existencia vecného a materiálneho plnenia. Za takej skutkovej situácie správca dane môže odoprieť uplatnený nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty v prípade, že preukáže, že v danom prípade išlo o zneužívajúce konanie alebo že daňovník bol účastníkom daňového podvodu alebo mohol a mal o ňom vedieť. To nie sú prípady preukazovania existencie daňových výdavkov pri dani z príjmov, ako je tomu v tomto prípade, kde zákon kladie dôraz na preukázateľnosť daňového výdavku. Poukazy žalobcu na rozhodnutia týkajúce sa práva správcu dane na základe judikatúry Súdneho dvora EÚ odoprieť právo na odpočet dane z pridanej hodnoty, keď bolo preukázané, že boli splnené hmotnoprávne podmienky odpočtu v prípade, keď správca dane preukáže, že v reťazci obchodov došlo k podvodu na DPH, o ktorom daňovník vedel alebo musel vedieť, nemá pri posudzovaní dôkazného bremena v konaní o dani z príjmov žiadny právny význam.
75. Rovnako tak poukaz na ust. § 48 a 49 daňového poriadku (určenie dane podľa pomôcok) nemá v tomto prípade relevanciu, nakoľko sa jedná o osobitne upravený spôsob určenia dane za konkrétnych zákonom stanovených podmienok, kedy sa má takýmto spôsobom postupovať, ktoré nie sú v preskúmavanom prípade aplikovateľné.
76. Úlohou správneho súdu nie je zaisťovať účastníkom vždy po všetkých stránkach bezvadné správne (daňové) rozhodnutia, ale ochrániť ich pred hmotnoprávnymi pochybeniami správnych (daňových) orgánov a pred takými vadami správneho (daňového) konania, ktoré by vo svojich dôsledkoch mohli mať vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníkov. Správny súd zdôrazňuje, že administratívny orgán nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov prípadu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho (daňového) orgánu, ktoré jasne a dostatočne určito objasní skutkový a právny základ rozhodnutia a z ktorého je zrejmé, ako sa správny orgán vysporiadal s právne relevantnými námietkami účastníka konania, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na riadne odôvodnenie administratívneho rozhodnutia, ktoré je predpokladom aj formulácie žalobných námietok a je daný aj atribút preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, ako predpoklad ďalšieho prieskumu administratívneho rozhodnutia v správnom súdnom konaní. Z tohto pohľadu považuje správny súd rozhodnutie žalovaného za preskúmateľné, nakoľko v ňom žalovaný vyhodnotil skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ustálil ich právny význam. Uviedol, z akých dôkazov vychádzal, ako ich zhodnotil, ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu vo vzťahu k skutkovým okolnostiam i právnemu posúdeniu veci.
77. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 06. 08. 2020 vyrubil rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2016 v sume 23.123,18 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 06. 08. 2020 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani
žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa k zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený.
78. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
79. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.
80. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.