Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Co-702-2014.pdf
PDF · 95.11 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/702/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu K. U. N., N..V..Q.., G., K. XX, IČO: 35 792 752, proti žalovanej S. V., H., W. A. XX, o zaplatenie 1 129,74 € s prísl., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z., Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 25C/30/2014-52 z 24.4.2014 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol, o. i., čo žalobca „sa“ žalobou, doručenou mu 17.10.2013 žiadal, akou skutočnosťou ju odôvodnil, že na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi, výpoveďou žalovanej zistil skutkový stav, konkrétne, čo vyplýva zo žalobcom v konaní predloženej žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru - zmluvy o revolvingovom úvere, uzavretej medzi účastníkmi konania 13.7.2010, čo zistil z bodu 14.1. Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti Profi Credit Slovakia s.r.o. predložených žalobcom v konaní, z listu žalobcu zo 4.2.2013 žalovanej, čo vyplynulo z výpovede žalovanej, z potvrdenia zamestnávateľa žalovanej o strhnutých splátkach v prospech žalobcu v období od marca 2013 do marca 2014, z písomného oznámenia žalobcu adresovaného žalovanej o schválení úveru dlžníkovi - zmluvy o revolvingovom úvere č.85000000236 z 13.7.2010, z kópie poštovej doručenky predloženej žalobcom v konaní o oznámení o zosplatnení dlhu a z karty klienta predloženej žalobcom v konaní. Vychádzajúc z § 497,§ 499 Obch. zák.,§ 3,§ 39 a § 544 O. z. (ich znenie citoval), z vykonaného dokazovania mal za preukázané listinnými dôkazmi, Zmluvou o revolvingovom úvere uzavretou medzi účastníkmi konania a výpoveďou žalovanej, že jej bol poskytnutý zo strany žalobcu úver 1 500 €, ktorý sa zaviazala splácať v 42 mesačných splátkach po 80,37 €. Dospel k záveru, že dohodnutá ročná úroková sadzba úveru 70,01 % je neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi, preto v tejto časti zmluvu o revolvingovom úvere uzavretú medzi účastníkmi konania považoval za neplatnú. Čo sa týka žalobcom v konaní uplatneného nároku na zmluvnú pokutu (ďalej len pokuta) voči žalovanej dohodnutú podľa čl. 14 bodu 1 Všeobecných zmluvných podmienok, dospel k záveru, že táto dohoda o pokute medzi účastníkmi konania je neplatná, nakoľko pokutu podľa cit. zákonných ust. možno dohodnúť len písomne a zmluvné podmienky predložené žalobcom v konaní v zmluve o úvere uzavretej medzi účastníkmi konania neboli účastníkmi podpísané, resp. žalobca túto skutočnosť v konaní nepreukázal. Na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok na dohodnuté úroky zo zmluvy o revolvingovom úvere uzavretom medzi účastníkmi konania, ako aj na pokutu sú nedôvodné a žalobcovi vznikol nárok len na vrátenie poskytnutého úveru 1 500 €. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaná zaplatila od augusta 2010 do februára 2013 2 165,43 € a od marca 2013 do apríla 2014 524,81 €, teda uhradila žalobcovi viac ako poskytnutý úver, preto žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O. s. p. a žalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci ich náhradu nepriznal, žalovanej žiadne trovy konania nevznikli.
Žalobca proti rozsudku podal v časti výroku zamietajúceho žalobu a v časti výroku o náhrade trov konania včas nasledovné ODVOLANIE. Podstatným obsahom rozsudku súdu je, že mu nepriznal nárok na úroky, resp. nárok na odplatu za poskytnutý úver žalovanej. Súd vo svojom rozsudku tento svoj záver vyplývajúci z jeho výrokovej časti zdôvodnil tým, kedy by dohoda o výške úrokov mala odporovať dobrým mravom a teda mala by byť neplatnou podľa § 39 O. z. Namietal v prvom rade tú skutočnosť, že súd otázku odplaty neposúdil podľa príslušnej právnej normy a v dôsledku toho nie sú správne jeho skutkové a ani právne závery. Otázka odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy bola v čase uzavretia zmluvného vzťahu medzi ním a žalovanou výslovne upravená, a to v § 53 ods.6 O. z. (citoval jeho znenie). Uvedené ust. je lex specialis vo vzťahu k ust. ako sú dobré mravy a ust., ktoré sa aplikovali na výšku odplaty. Vzťah osobitnej úpravy a všeobecnej úpravy je základnou zásadou aplikácie práva a preto uvádza, že závery súdu nie sú správne. Považuje odôvodenie ohľadom úroku za poskytnutie úveru za absolútne nepreskúmateľné. Ak je súd názoru, že uvedený úrok je v rozpore s dobrými mravmi, je potrebné riadne odôvodniť prečo a v akej výške, príp. v akej výške už nemožno hovoriť o rozpore s dobrými mravmi. Skutočnosť, že výška odplaty za úver na základe zmluvy o revolvingovom úvere je primeraná a v súlade so zák. je pritom možné vyvodiť porovnaním výšky odplaty z obdobia, kedy bola regulovaná. V prvom rade dal do pozornosti, že maximálna výška odplaty za spotrebiteľské úvery v období do 10.6. 2010 (§ 3 ods. 10 a 11 zák.č.258/01 Z. z.) stanovila pre rovnaký typ úveru, ako bol poskytnutý žalovanej, maximálnu odplatu v hodnote 76 %. Podľa nar.vl.č.238/08 Z. z. bola maximálna výška odplaty pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16.5.2010 do 15.8.2010 vo výške 76 %. Javí sa pochybne prijať vôbec závery, aby odplata podľa takejto regulácie bola primeraná a pre rovnaký spotrebiteľský úver poskytnutý v nadväzujúcom období (13.7.2010) by išlo už o neprimeranú odplatu. K zmene toho, čo je odplatou obvyklou na finančnom trhu nemohlo dôjsť v priebehu pár dní tak, aby odplata za úver poskytnutý žalovanej bola neprimeraná. Ak sa, napr. porovnáva vývoj maximálnej výšky odplát pre takéto spotrebiteľské úvery v r.2010 tak je zrejmé, že jej maximálna výška sa pohybovala na úrovni 76 - 79,01 %. Poukazuje aj to, že zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere (kde je uvedené aj ust. o pokute) nepredstavujú samostatný dokument oddelený od zmluvy o revolvingovom úvere. Z textu zmluvy, konkrétne z bodu 13. zmluvy o revolvingovom úvere číslo vyplýva, že zmluvné dojednania sú nielen neoddeliteľnou súčasťou zmluvy (čo do právnej povahy), ale sú súčasťou zmluvy aj z hľadiska technického vyhotovenia danej zmluvy. Podľa bodu 13. zmluvy o revolvingovom úvere Riadnym vyplnením a následným podpisom tejto Žiadosti/Zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril Veriteľ s Dlžníkom Zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania (na zadnej strane tejto žiadosti/zmluvy). Na to, aby bola pokuta platne dojednaná, sa vyžaduje písomná forma takého ust. V zmysle ust. O. z. zachovaná je požiadavka na písomnú formu právneho úkonu, ak je listina obsahujúca právny úkon podpísaná konajúcou osobou. V kontexte dojednania o pokute to znamená, že listina obsahujúca takéto dojednanie musí mať písomnú formu. Pojem listina je v právnom zmysle chápaný ako nosič určitého obsahu (v tomto prípade právneho úkonu, teda prejavu vôle smerujúce k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, ktoré s týmto prejavom vôle právne predpisy spájajú). Listina o právnom úkone môže pozostávať aj z niekoľkých strán. Z hľadiska § 40 ods.3 O. z. je písomná forma právneho úkonu zachovaná vtedy, ak je listina o tomto právnom úkone aj podpísaná. Zák. nevyžaduje, aby jednotlivé strany tvoriace listinu o právnom úkone boli samostatne podpisované. Aj v súdnej praxi sa ustálil názor, že ak je listina o právnom úkone tvorená viacerými listami (hárkami), potom na to aby tvorili jednu listinu, musia byť tieto spojené tak, aby tvorili technickú jednotu (porov. stanovisko NS SR Cpj.33/01). A len listina ako celok má byť podpísaná. Rovnaký záver prijíma aj právna prax napr. Podpis alebo parafovanie jednotlivých strán je pritom žiaduce, ale nie nevyhnutné (Neue Juristische Wochenschrift 1999, 1105), (FEKETE, I.: Podpis na súkromných listinách. Justičná revue, 60, 2008, č.2, s.201-215) alebo Celistvosť listiny je zachovaná aj vtedy, ak jednota viacerých listín je spoznateľná z obsahu právneho úkonu a ak spolunáležitosť jednotlivých listín je nesporná. Pevné spojenie listín, napr. zošitím alebo zviazaním nie je v takom prípade potrebné. Na celistvosť listiny možno usudzovať z priebežného číslovania strán alebo z číslovania ust. zmluvy, vzájomných odvolávok, obsahovej súvislosti textu, jednotnej formy písma alebo z iného označenia, ak je tým vylúčená ďalšia manipulácia s textom. (Pozri LARENZ, K. - Wolf, M.: Allgemeiner Teil des Bürgerlichen Rechts, 9. vyd., C. H. Beck, München 2004, s.492). V tomto prípade je nesporné, že zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere tvoria aj technickú jednotu so zmluvou o revolvingovom úvere. Tieto dojednania sa nachádzajú v tej istej listine ako zmluva samotná a preto podpis zmluvy o revolvingovom úvere je aj podpisom zmluvných dojednaní [rovnako ako ostatného obsahu umiestneného na jednotlivých listoch (stranách)]. Keďže listina (v tomto prípade zmluva vrátane zmluvných dojednaní) je podpísaná, potom je zachovaná písomná forma aj pre dojednanie o pokute. Súd sa však otázkou zachovania písomnej formy zaoberal povrchne, neúplne a nevychádzal z obsahu
zmluvy o revolvingovom úvere. S bodom 13. zmluvy o revolvingovom úvere sa absolútne nezaoberal. Závery konajúceho súdu, a aj následné právne posúdenie sú nesprávne, v rozpore so skutkovým stavom vyplývajúcim z obsahu súdneho spisu a tiež v rozpore s ust. O. z. Vzhľadom k uvedenému podáva odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods.2 písm. a) v spojení s § 221 ods.1 písm. f),h) O. s. p. a § 205 ods.2 písm. c),d),f) O. s. p. Preto navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že žalovaná sa zaviaže na zaplatenie žalovaných nárokov, ako aj na zaplatenie náhrady trov konania a trov právneho zast. v konaní pred súdom prvého stupňa, alternatívne zrušiť rozsudok v celom rozsahu a vec vrátiť súdu na nové konanie a rozhodnutie. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania a trov právneho zast. v odvolacom konaní 83,34 € vrátane DPH (1 úkon - odvolanie 73,69 € vrátane DPH/61,41 € + 20 % DPH/, režijný paušál 9,65 € vrátane DPH /8,04 € + 20 % DPH/). Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla: Nesúhlasí s obsahom odvolania a sumou 1 129,75 € s prísl. Za obdobie od augusta 2013 do februára 2013 zaplatila 2 165,43 € a od marca 2013 do marca 2014 565,18 €, spolu to činí 2 730,61 €. Celková suma úveru vrátane úrokov je 3 375,54 €. Počas doby od marca 2013 do marca 2014 jej bolo zrážané zo mzdy v prospech žalobcu mesačné splátky úveru po 40,37 € (t.j. spolu 565,18 €). Ako dôkaz priložila potvrdenie zamestnávateľa o vykonaní zrážok zo sumy 1 442,33 € v prospech žalobcu. Ako dôkaz priložila žiadosť žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy a potvrdenie zamestnávateľa o vykonávaní zrážok. Podľa zmluvy o pôžičke z „13.2010“ si požičala 1 500 € a prostredníctvom zamestnávateľa jej boli realizované zrážky od marca 2013 do marca 2014 z celkovej dlžnej sumy 1 422,33 €. Bola oklamaná, pretože iná suma je žalovaná a iná suma bola udaná v žiadosti o vykonávaní zrážok pre zamestnávateľa. Z uvedeného vyplýva, že na jej úkor sa obohatili a teda nie je dôvod na zaplatenie ďalšej sumy, ktorej sa žalobca domáha. Z uvedeného vyplýva, že z ich strany sa jedná o bezdôvodné obohatenie, resp. podvod. Na základe uvedeného predložených dôkazov navrhla odvolanie zamietnuť a nepriznať trovy konania. Prílohy: 2 x žiadosť žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy, 2 x vyjadrenie, 2 x doklad o zrážkach zo mzdy. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a zistil, že nie sú podmienky na potvrdenie (§ 219) rozsudku, ani na jeho zmenu (§ 220), lebo účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ust. právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, preto rozsudok, podľa § 221 ods.1 písm. f),h),ods.2 O. s. p., zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu v O. s. p. Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania). Keď je rozhodnutie súdu prvého stupňa tak po skutkovej, ako aj právnej stránke nesprávne, pričom použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu, v takom prípade je odvolací súd nútený konštatovať, že súd prvého stupňa nepoužil správny právny predpis a ak súčasne nezistil riadne skutkový stav, musí také rozhodnutie iba zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Podľa § 157 ods.2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Z uvedeného ust. vyplýva, že súd prvého stupňa je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru - záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 132-§ 135 O. s. p. hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 153 ods.1 O. s. p.) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. So zreteľom na skutočnosti uvedené v odvolaní musel byť urobený záver, že odôvodnenie rozsudku nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods.2 O. s. p. a zásadám súdnej praxe, preto je rozsudok nepreskúmateľný a v dôsledku toho i nepresvedčivý, a to z dôvodov uvedených v odvolaní, ktoré sú opodstatnené. ÚS SR opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy SR (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.; ďalej len Listina) a Čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.; ďalej len Dohovor) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 201 prvá veta O. s. p.), t. j. aby mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska § 205 ods.1,2 O. s. p., lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné dôvody, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný. Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne alebo obsahuje iba nedostatočné dôvody prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rovnako tak i nesprávnosť právneho posúdenia vyplýva z dôvodov, resp. skutočností v odvolaní, ktoré treba považovať v celom rozsahu za opodstatnené. V ďalšom konaní bude preto povinnosťou súdu vo veci opätovne rozhodnúť, vyrovnať sa so všetkými skutočnosťami tvrdenými účastníkmi konania, najmä v odvolaní a rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné a presvedčivé. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O. s. p.). Odvolací súd nemohol vo veci rozhodnúť z dôvodu, žeby porušil zásadu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania (§ 9 ods.1 a § 10 ods.1 O. s. p.), lebo ak by rozhodol, porušil by právo účastníkov konania na spravodlivý proces, keďže by im odoprel právo namietať správnosť jeho právneho názoru. Podľa Čl.46 (PRÁVO NA SÚDNU A INÚ PRÁVNU OCHRANU) ods.1 Ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa Čl.48 ods.2 Ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom. Podľa Čl.6 (Právo na spravodlivé súdne konanie) bod 1. Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí ÚS SR vyplýva, že tak základné právo podľa Čl.46 ods.1 Ústavy, ako aj právo podľa Čl.6 ods.1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia, pričom obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať
pri jeho uplatňovaní, ale obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky a ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy. O. s. p., podľa svojho § 1, upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu jeho povinnosť o veci konať, pričom právo na súdnu ochranu, okrem Čl.46 ods.1 Ústavy, Čl. 36 ods.1 Listiny a Čl.6 ods.1 Dohovoru zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ust. O. s. p. a obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka, aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, vždy prejednala v dvojinštančnom konaní. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.