Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/10/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Oros Nemešovou, v právnom spore žalobcu: H. F., R. R. V. R. XX/A, XXX XX F., A.: XX XXX XXX, proti žalovanému: E. Š., X.. XX.X.XXXX, L. F. X, XXX XX F., zastúpený JUDr. Zuzanou Komorovskou, advokátkou, so sídlom Kuzmányho 57, 040 01 Košice, o zaplatenie 8.295,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 31.1.2020 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu istinu 8.295,- Eur s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 395,- Eur odo dňa 16.1.2016 do zaplatenia, s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 395,- Eur odo dňa 16.4.2016 do zaplatenia, s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 395,- Eur odo dňa 16.7.2016 do zaplatenia, s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 395,- Eur odo dňa 16.10.2016 do zaplatenia, s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 395,- Eur odo dňa 16.1.2017 do zaplatenia, s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 395,- Eur odo dňa 16.4.2017 do zaplatenia, s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 395,- Eur odo dňa 16.7.2017 do zaplatenia, s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 395,- Eur odo dňa 16.10.2017 do zaplatenia, s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 395,- Eur odo dňa 16.1.2018 do zaplatenia, s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 395,- Eur odo dňa 16.4.2018 do zaplatenia, s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 395,- Eur odo dňa 16.7.2018 do zaplatenia, s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 395,- Eur odo dňa 16.10.2018 do zaplatenia, s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 395,- Eur odo dňa 16.1.2019 do zaplatenia, s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 395,- Eur odo dňa 16.4.2019 do zaplatenia, s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 395,- Eur odo dňa 16.7.2019 do zaplatenia, s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 395,- Eur odo dňa 16.10.2019 do zaplatenia, s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 395,- Eur odo dňa 16.1.2020 do zaplatenia. Zároveň žalobca žiadal súd, aby mu proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil najmä tými skutkovými tvrdeniami, že uzatvoril so žalovaným dňa 12.3.2012 nájomnú zmluvu č. 2012000536, predmetom ktorej bol prenájom pozemku, časť parc. KN - C č. 8144/1 o výmere 130 m2, ktorá je v jeho vlastníctve a je vedená v katastri nehnuteľností na Liste vlastníctva č. 11620, katastrálne územie Letná, obec Košice - Staré Mesto ako zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 3401 m2. Žalobca ďalej uviedol, že podľa čl. V. uzavretej nájomnej zmluvy bol žalovaný ako nájomca povinný platiť nájomné vo výške 12,154 Eur/m2/rok, t. j. za 130 m2 spolu 1.580,- Eur ročne, a to v štvrťročných splátkach vo výške 395,- Eur vždy do 15. dňa prvého mesiaca príslušného

štvrťroka. Žalobca poukázal na skutočnosť, že zmluvný vzťah nebol účastníkmi ukončený, pričom žalovaný neuhradil splatné nájomné za obdobie odo dňa 1.1.2016 až do podania žaloby. Uviedol tiež, že žalovaný neuhradil celkom splatné nájomné ani za predchádzajúceho obdobie, táto pohľadávka však už mu bola priznaná právoplatným rozhodnutím súdu, a preto si ju neuplatňuje v tomto konaní. Eviduje tak ku dňu podania žaloby dlh žalovaného titulom neuhradeného dojednaného nájomného za až (spolu 21 kvartálov) v celkovej čiastke 8. 295 Eur (21 x 395 Eur). V rámci prostriedkov procesného útoku žalobca v konaní označil a do konania predložil listinné dôkazy: Nájomnú zmluvu č. 2012000536 uzavretú stranami sporu dňa 12.3.2012, kópiu z katastrálnej mapy zo dňa 2.9.2009.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal vo veci platobný rozkaz dňa 17.2.2020 pod sp.zn. , ktorým zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu 8.295,- Eur spolu s uplatnenými úrokmi z omeškania, zaviazal žalovaného k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 248,50 Eur a zároveň žalovaného poučil o jeho práve podať proti vydanému platobnému rozkazu odpor.

3. Žalovaný podal v zákonnej lehote proti vydanému platobnému rozkazu odpor s vecným odôvodnením a uviedol, že pohľadávku žalobcu neuznáva, a preto žiada žalobu zamietnuť v celom rozsahu. V odpore žalovaný poukázal na skutočnosť, že v zmysle uzavretej nájomnej zmluvy bol ako nájomca povinný platiť nájomné za to, že na priestranstve, ktoré by mal mať podľa tejto zmluvy prenajaté, je oprávnený na vlastné náklady vybudovať parkovacie miesta, ktoré v zmysle čl. VII. bodu 7 zmluvy majú byť voľne dostupné (teda širokej verejnosti). Argumentoval, že takáto zmluva, aj keď je označená ako nájomná zmluva, nemá znaky nájomnej zmluvy, na základe ktorej by mal ako nájomca platiť odplatu - nájom za to, že môže s určitou vecou disponovať, a teda mať z toho akúkoľvek výhodu. Žalovaný v odpore poukázal na čl. VII. bod 3 zmluvy, podľa ktorého ako nájomca za vzniknuté škody na predmete nájmu, ktorý musel zostať dostupný širokej verejnosti bez obmedzenia, mal a má niesť zodpovednosť. Žalovaný zdôraznil, že pojmovým znakom nájomnej zmluvy je, že prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky, čo znamená tiež, že nájomca je oprávnený s vecou nakladať vo svoj prospech. Podľa žalovaného má byť vec prenechaná na užívanie nájomcovi, a nie neobmedzenému okruhu osôb, ktoré s ňou môžu kedykoľvek disponovať. Uviedol, že naviac vyslovene vylučuje zodpovednosť nájomcu za škody na veci, ktoré nespôsobil, a ak podľa predloženej nájomnej zmluvy má byť vec prístupná verejne komukoľvek s tým, že škody na nej spôsobené by mal hradiť nájomca, je táto dojednaná podmienka v rozpore so zákonom, a odkázal tak na ust. , podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Z vyššie uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že predložená nájomná zmluva je síce označená ako nájomná zmluva, ale jej účelom bolo zriadenie parkovacích miest, ktoré však majú slúžiť širokej verejnosti, hoci budú realizované výlučne z jeho nákladov ako nájomcu, za čo ešte platí nájomné, aj keď ich bude môcť využívať široká verejnosť, hoc žalobca ako prenajímateľ ani nezabezpečil možnosť využitia účelu zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na ust. , podľa ktorého právny úkon, ktorého plnenie je nemožné, je neplatný. Uviedol tiež, že na dotknutých miestach je prenajímateľom osadená značka zákaz zastavenia, ktorá neumožňuje vybudovanie parkovacích miest dostupných širokej verejnosti, pokiaľ je tam zákaz zastavenia. Poukázal, že nakoľko prenajímateľ žiadnym spôsobom túto zákazovú značku nezrušil, a pokiaľ by mali byť parkovacie miesta dostupné širokej verejnosti, t.j. bez vymedzenia okrem dopravnej obsluhy ako dodatkovej značky, nie je možné ani plnenie z takejto zmluvy. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, keďže právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí v 2 - ročnej premlčacej lehote a všeobecná premlčacia lehota je 3-ročná. Ak bola žaloba súdu doručená dňa 31.1.2020, potom bolo možné podľa žalovaného uplatňovať právo na vydanie bezdôvodného obohatenia (za podmienky, že zmluva je platná a ako nájomca mohol s vecou disponovať ) za obdobie od 1.1.2018 a v prípade všeobecnej premlčacej 3-ročnej lehoty mohlo byť právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnené maximálne odo dňa 1.1.2017, avšak žalobou si žalobca uplatňuje svoje nároky odo dňa 1.1.2016.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou žalovaného o absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy. Uviedol, že zmluvné strany uzatvorili zmluvu ešte v roku 2012, pričom žalovaný nikdy fakticky nenamietal akékoľvek dôvody neplatnosti, ale naopak platil nájomné. Podľa žalobcu je vecou zmluvných strán, aké zmluvné podmienky si dohodnú, pretože pre súkromnoprávne vzťahy je typická zmluvná voľnosť s odkazom na ust. § 2 ods. 3 Občianskeho

zákonníka. Aj keby pripustil názor žalovaného, že predmetná zmluva nemá všetky typické znaky bežnej nájomnej zmluvy, je potrebné podľa neho vziať na zreteľ najmä ust. , podľa ktorého účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona a na ust. , podľa ktorého občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. Podľa žalobcu teda vytvára široký a dostatočný priestor pre uplatnenie autonómie vôle zmluvných strán. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že okrem toho je potrebné brať do úvahy aj účel zmluvy, t.j. žalovaný mal zrealizovať (a následne užívať) 10 parkovacích miest, ktoré mali byť naviazané na novovytvorené bytové jednotky. V tejto súvislosti žalobca podotkol, že v žiadnom prípade nenesie zodpovednosť za nečinnosť resp. pasivitu žalovaného, ktorý účel zmluvy nenaplnil. K námietkam, ktoré boli vznesené žalovaným, že splneniu účelu bránili niektoré vonkajšie faktory (napr. označené dopravné značenie) žalobca uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by ho žalovaný akýmkoľvek spôsobom upozornil, či minimálne vyzval na súčinnosť. Žalobca opakovane argumentoval, že žalobca v rokoch 2012 až 2014 uhrádzal nájomné a dokonca, ak aj žalovaný prestal platiť nájomné v rokoch 2014 a 2015, domáhal sa súdnou cestou svojich nárokov titulom neuhradenia nájomného, pričom žalovaný voči vydanému platobnému rozkazu ani nepodal odpor a časť žalovanej pohľadávky aj následne uhradil. Má za to, že argumenty vznesené žalovaným, ohľadom neplatnosti zmluvy 9 rokov po jej uzatvorení, vyznievajú účelovo. V tejto súvislosti žalobca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 1.4.2015 vydaný pod sp. zn. , podľa ktorého prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu. Žalobca poukázal tiež na skutočnosť, že nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú, a preto ak by žalovaný usúdil, že zo zmluvy nemá žiaden praktický úžitok (bez ohľadu na subjektívne či objektívne dôvody), mohol ju kedykoľvek jednostranne ukončiť formou výpovede, čo však žalovaný neurobil. Na podporu a preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil spolu so svojím vyjadrením k odporu žalovaného platobný rozkaz Okresného súdu Košice I vydaný pod č.k. - 12.

5. Žalovaný v duplike zo dňa 18.6.2021 opakovane poukázal, že právnym základom, z ktorého žalobca odvíja svoj nárok na zaplatenie nájomného, je nájomná zmluva, ktorej obsahom je, že žalobca mu prenajíma existujúci, voľne dostupný pozemok pre širokú verejnosť, pri ktorom je osadená zákazová značka (zákaz zastavenia) s tým účelom, že na tomto pozemku vybuduje parkovisko voľne dostupné širokej verejnosti. Uviedol, že predmetný pozemok je riadne spevneným pozemkom pri obytnom dome na Jesennej ulici v Košiciach, ktorý využívala aj pred uzavretím zmluvy, a aj v súčasnosti ho využíva široká verejnosť. Podľa žalovaného „vybudovanie parkoviska“ by v tomto prípade znamenalo jedine namaľovanie parkovacích čiar na túto plochu a odstránenie dopravnej značky zákaz zastavenia. Má za to, že prenájom voľne dostupnej plochy širokej verejnosti za účelom jej ponechania ako voľne dostupnej pre širokú verejnosť, nie je možné žiadnym výkladom subsumovať pod akýkoľvek znak nájmu, kde konkrétny subjekt nájomca užíva predmet nájmu. Podľa žalovaného je uzavretá nájomná zmluva v rozpore s dobrými mravmi, a pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že by sa mohlo jednať o nepomenovanú zmluvu, z jej obsahu nie je možné vyvodiť o akú platnú zmluvu by sa malo jednať. V tejto súvislosti tiež poukázal na to, že žalobca po podaní žaloby neprekvalifikoval svoj žalobný nárok a naďalej si uplatňuje žalobou neuhradené nájomné. Uviedol, že pokiaľ žalobca namieta, že v minulosti plnil podľa tejto zmluvy, je možné hovoriť o bezdôvodnom obohatení sa na strane žalobcu, avšak z dôvodu premlčania svojho nároku, toto plnenie nežiada od žalobcu vrátiť. K argumentácii žalobcu, že v minulosti neodstúpil ani nevypovedal predmetnú zmluvu žalovaný podotkol, že takéto úkony je možné urobiť výlučne v prípade platnej zmluvy.

6. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami strán sporu, listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, výsluchom žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav veci:

7. Žalobca a žalovaný na pojednávaní súdu zotrvali na svojej skutkovej a právnej argumentácii.

8. V konaní nezostalo sporné, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 12.3.2012 nájomnú zmluvu č. 2012000536 v súlade s ust. a nasl. , na základe ktorej žalobca ako prenajímateľ prenechal do užívania žalovanému ako nájomcovi nehnuteľnosť - pozemok, časť parcely č. 8144/1 o výmere 130 m2 vo vlastníctve žalobcu, ktorá je evidovaná na Liste vlastníctva č. 11620 pre katastrálne územie Letná, a je vedená ako druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie. Podľa čl. IV. nájomnej zmluvy označenej ako Účel zmluvy žalobca ako prenajímateľ prenajal žalovanému pozemok na Jesennej ulici za účelom realizácie a užívania 10 parkovacích miest pre novovytvorené bytové jednotky na Jesennej 7 v Košiciach. V súlade s čl. V. nájomnej zmluvy žalovaný bol povinný uhrádzať žalobcovi nájomné za užívanie predmetu nájmu, ktoré bolo stanovené nájomnou zmluvou vo výške 12,154 Eur/m2/rok, t.j. za prenajatých 130 m2 spolu 1.580,- Eur ročne, a ktoré mal žalovaný podľa zmluvy platiť žalobcovi štvrťročne vo výške 395,- Eur do 15. dňa prvého mesiaca príslušného štvrťroka. Z čl. VI. nájomnej zmluvy vyplýva, že nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Nájom sa podľa zmluvy mohol skončiť dohodou zmluvných strán ku ktorémukoľvek dňu, výpoveďou zmluvných strán s 3 mesačnou výpovednou lehotou, ktorá začala plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, alebo odstúpením od zmluvy v zmysle čl. VII. bod 8 zmluvy. Podľa Osobitných ustanovení zmluvy uvedených v čl. VII. žalovaný sa zaviazal prenajatý pozemok užívať na dohodnutý účel a na pozemku udržiavať poriadok a čistotu na vlastné náklady. V čl. VII. bodu 3 osobitných ustanovení sa žalovaný ako nájomca zaviazal, že v plnom rozsahu zodpovedá za všetky škody súvisiace s využitím predmetu nájmu podľa príslušných ustanovení a v súlade s bodom 7 sa zaviazal, že novovytvorené parkovacie miesta budú voľne prístupné bez obmedzenia. Podľa čl. VII. bod 8 v prípade, že by žalovaný nezahájil výstavbu do 12 mesiacov od podpísania zmluvy, mali tak nájomca ako aj prenajímateľ právo od zmluvy odstúpiť. Súčasťou nájomnej zmluvy bola aj kópia z katastrálnej mapy, na ktorej bol vyznačený predmet nájmu.

9. Žalobca na súdnom pojednávaní uviedol, že si naďalej uplatňuje svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy titulom nájomnej zmluvy, ktorú uzatvoril so žalovaným ešte v roku 2012. Podľa jeho vedomostí, žalovaný zrejme zastupoval širší okruh obyvateľov obytného domu, ale keďže jednal a konal so žalovaným, následne len s ním uzatvoril nájomnú zmluvu. Procesná obrana žalovaného sa mu javí pomerne prekvapivá, pretože podobné zmluvy žalobca uzatváral aj v iných prípadoch, hlavne vtedy, keď mal záujem riešiť určité svoje stavebné aktivity. Žalobca uviedol, že v danej lokalite žalovaný možno spolu s ďalšími osobami mal úmysel realizovať dostavbu bytového domu a na to, aby tak mohol urobiť, museli byť splnené podmienky podľa Stavebného zákona a súvisiacich noriem. Jednou takou podmienkou je realizácia dostatočného počtu parkovacích miest. Čiže podľa žalobcu žalovaný s výhľadom, že bude riešiť stavebné povolenie, že bude mať záujem realizovať ďalšie bytové jednotky, a aby získal stavebné povolenie, potreboval parkovacie miesta, a za týmto účelom ho zrejme oslovil a on s tým súhlasil, a prenechal žalovanému pozemok s tým, že tam môže realizovať parkovacie miesta. Uviedol, že podmienkou pre získanie stavebného povolenia špeciálneho stavebného úradu pre miestne a účelové komunikácie v stavebnom konaní je aj nájomná zmluva, ktorou sa ako jedným z titulov, preukazuje vzťah k pozemku, čiže podľa žalobcu žalovaný mal zrejme nejakú víziu realizovať určitý investičný projekt a za týmto účelom potreboval získať pozemok v jeho vlastníctve, čím by mohol splniť jednu zo zákonných podmienok pre vydanie stavebného povolenia. Na otázku súdu k žalobcovi, aby uviedol z akého ustanovenia nájomnej zmluvy vychádza, ak tvrdí, že žalovaný bol stavebníkom, žalobca uviedol, že to vyplýva z logiky veci, keďže stavebník musí preukazovať vzťah k pozemku, aby nadobudol stavebné povolenie, či už vo vzťahu k všeobecnému stavebnému úradu, alebo vo vzťahu ku špeciálnemu stavebnému úradu pre miestne a účelové komunikácie, čo sa týka povolenia pre konkrétne parkovacie miesta. Tým, že žalovaný riešil úpravu vzťahu k pozemku, tak na základe toho sa možno relevantne domnievať, že mal záujem byť stavebníkom, i keď z nájomnej zmluvy to samozrejme nevyplýva explicitne. Zdôraznil, že žalovaný si musel byť vedomý, že do nájomnej zmluvy bola zakomponovaná podmienka, že parkovacie miesta budú verejne prístupné a nebudú automaticky patriť novovybudovaným bytovým jednotkám. Na pojednávaní súdu tiež uviedol, že nájomnú zmluvu vypovedal k 3. Q roku 2021 z dôvodu dlhodobého neplatenia nájomného žalovaným.

10. Žalovaný na pojednávaní súdu poukazoval na protirečivosť vyjadrení žalobcu, keď na jednej strane žalobca tvrdil, že na základe uzavretej nájomnej zmluvy žalovaný ako nájomca mohol vybudovať parkovacie miesta, ktorých by sa stal vlastníkom, ale zároveň žalobca v konaní tvrdil, že podľa tejto nájomnej zmluvy by novovytvorené parkovacie miesta boli prístupné bez obmedzenia. Poukázal aj na tú skutočnosť, že žalobca opakovane podal okrem tejto žaloby ešte dva ďalšie návrhy na súd na vydanie

platobného rozkazu rovnakým titulom neplatenia nájomného, avšak v týchto upomínacích konaniach po doručení odporu žalovaného, v konaní nežiadal pokračovať a fakticky tak došlo k zastaveniu konania.

11. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právnu argumentáciu strán sporu, vykonal dokazovanie vo vyššie naznačenom smere a vec právne posúdil nasledovne:

12. Podľa ust. nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

13. Podľa ust. prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.

14. Podľa ust. nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom.

15. Podľa ust. nájomca je povinný znášať obmedzenie v užívaní prenajatej veci v rozsahu potrebnom na vykonanie opráv a udržiavanie veci.

16. Podľa ust. nájomca je povinný starať sa o to, aby na veci nevznikla škoda. Je povinný dať vec poistiť, len ak to určuje zmluva.

17. Podľa ust. nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

18. Podľa ust. občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

19. Podľa ust. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

20. Podľa ust. právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

21. Podľa ust. právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

22. Predmetom konania je dlh žalovaného na nájomnom.

23. Nezostalo v konaní sporné, že strany sporu uzavreli nájomnú zmluvu v súlade s ust. a nasl. , predmetom ktorej bolo prenechanie nehnuteľnosti - pozemku, časti parcely č. 8144/1 o výmere 130 m2 žalobcom ako prenajímateľom do užívania žalovanému ako nájomcovi, a to za účelom realizácie a užívania 10 parkovacích miest pre novovytvorené bytové jednotky na Jesennej 7 v Košiciach. V súlade so zmluvou bol žalovaný povinný uhrádzať žalobcovi nájomné za užívanie predmetu nájmu, ktoré bolo stanovené nájomnou zmluvou vo výške 12,154 Eur/m2/rok, t.j. za prenajatých 130 m2 spolu 1.580,- Eur ročne, a ktoré mal žalovaný podľa zmluvy platiť žalobcovi štvrťročne vo výške 395,- Eur do 15. dňa prvého mesiaca príslušného štvrťroka. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú za účelom realizácie a užívania 10 parkovacích miest pre novovytvorené bytové jednotky na Jesennej 7 v Košiciach. Podľa Osobitných ustanovení zmluvy uvedených v čl. VII. sa žalovaný zaviazal prenajatý pozemok užívať na tento dohodnutý účel, a tiež sa zaviazal, že v plnom rozsahu zodpovedá za všetky škody súvisiace s využitím predmetu nájmu podľa príslušných ustanovení . V súlade s bodom 7 čl. VII. sa žalovaný zaviazal, že novovytvorené parkovacie miesta budú voľne prístupné bez obmedzenia.

24. Spornou otázkou v konaní zostala otázka absolútnej neplatnosti právneho titulu uzavretej nájomnej zmluvy, z ktorého vyplýva nielen skutková, ale v prvom rade právna dôvodnosť uplatneného nároku. Na to, aby si žalobca v konaní mohol úspešne uplatniť voči žalovanému nárok na zaplatenie dlžného nájomného, bolo potrebné vyriešiť v spore prejudiciálnu otázku platnosti samotnej nájomnej zmluvy, a to najmä v intenciách prednesených argumentov strán sporu.

25. Nájomná zmluva je zmluva, ktorou jedna strana (prenajímateľ) prenecháva druhej strane (nájomcovi) určitú vec, aby ju dočasne užíval alebo bral z nej úžitky, a to za odplatu (nájomné). Nájomná zmluva je konsenzuálnou zmluvou, pretože vzniká konsenzom zmluvných strán o jej podstatných náležitostiach. Medzi jej základné pojmové znaky patrí: a) prenechanie užívania alebo branie úžitkov, b) užívanie prenechanej veci, c) dočasnosť trvania, d) odplatný charakter. Vzhľadom na uvedené právnou podstatou nájomnej zmluvy je užívanie prenajatej veci, resp. i branie úžitkov z nej. Uvedenými pojmovými znakmi sa nájomná zmluva odlišuje od iných podobných zmluvných typov. Pokiaľ ide napr. o zmluvu o dielo, táto smeruje k plneniu výsledku práce, zatiaľ čo nájomná zmluva patrí do skupiny zmlúv, ktorou sa prenecháva úžitok veci inému. Nájomná zmluva môže okrem uvedených náležitostí obsahovať aj ďalšie náležitosti ako je účel nájmu a doba nájmu. Určenie účelu nájmu má v nájomnej zmluve osobitný význam, keď predmet nájmu sa používa na osobitný účel, a v takom prípade nájomca nesmie predmet nájmu užívať na iný ako zmluvou uvedený účel.

26. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany sporu uzavreli zmluvu, ktorú síce označili ako nájomnú zmluvu, v ktorej na strane prenajímateľa vystupoval žalobca a na strane nájomcu žalovaný, avšak účelom prenájmu pozemku vo vlastníctve žalobcu mala byť realizácia a užívanie 10 parkovacích miest pre novovytvorené bytové jednotky na Jesennej 7 v Košiciach, ktoré v čase uzavretia zmluvy dňa 12.3.2012 vôbec neexistovali, pričom zmluvou sa žalovaný zaviazal, že ním vytvorené parkovacie miesta budú voľne prístupné bez obmedzenia. V kontexte uzavretej zmluvy potom žalovaný ako nájomca bol povinný platiť nájomné za to, že mal na vlastné náklady vybudovať parkovacie miesta pre novovytvorené bytové jednotky, avšak tieto museli zostať dostupné širokej verejnosti. Možno tak konštatovať, že nájomná zmluva neumožnila bez obmedzenia žalovanému disponovať s predmetom nájmu tak, ako to predpokladá ust. a ust. . Naviac ust. , podľa ktorého nájomca je povinný prevzatú vec opatrovať a zdržať sa jej poškodzovania sa premietlo aj do zmluvných dojednaní jej účastníkov, keď v čl. VII. bod 3 sa nájomca zaviazal, že v plnom rozsahu zodpovedá za všetky škody súvisiace s využitím predmetu nájmu podľa príslušných ustanovení , ktorý však musel zostať voľne prístupný širokej verejnosti bez obmedzenia, a teda aj za prípadnú škodu nespôsobenú ním ako nájomcom a ktorej by nemohol ani objektívne zabrániť, by niesol zodpovednosť v zmysle ust. . Nebolo žalobcom tiež rozporované skutkové tvrdenie žalovaného, že na prenajatom pozemku v čase uzavretia zmluvy nebolo možné vybudovanie parkovacích miest z dôvodu osadenej značky zákazu zastavenia, a preto možno konštatovať absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy s prihliadnutím na citované ust. .

27. V zmysle tohto ustanovenia, je právny úkon (v tomto prípade nájomná zmluva) neplatný, ak je jeho predmetom nemožné plnenie. Možnosť samotného plnenia sa posudzuje vždy objektívne a podstatným okamihom pre prijatie záveru o neplatnosti právneho úkonu, je okamih urobenia právneho úkonu. Znamená to, že na konštatovanie neplatnosti právneho úkonu podľa tohto ustanovenia, je potrebné ustáliť záver o počiatočnej nemožnosti plnenia. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu charakterizuje, že pôsobí od začiatku a nastáva priamo zo zákona, pričom súd na ňu musí prihliadnuť z úradnej povinnosti. Taktiež nie je možné jej následná konvalidácia.

28. Súd prvej inštancie tak konštatuje nemožnosť realizácie dohodnutého spôsobu užívania predmetu nájmu. Žalobca ako prenajímateľ síce prenechal nájomcovi predmetný pozemok na dohodnutý spôsob užívania (realizácia, výstavba 10 parkovacích miest pre novovytvorené bytové jednotky na Jesennej ulici 7 v Košiciach /pozri čl. IV. zmluvy a čl. VII. bod 8 zmluvy/ a následne ich užívanie), avšak tento spôsob užívania nebol vzhľadom na dojednané podmienky v nájomnej zmluve možné realizovať napr. aj pre osadenú zákazovú značku, ale najmä pre prístupnosť predmetu nájmu širokej verejnosti.

29. Je možné právne ustáliť, že v čase uzavretia nájomnej zmluvy, žalovaný nemohol predmet nájmu užívať takým spôsobom, ako bolo nájomnou zmluvou dohodnuté, čím sú splnené podmienky predpokladané zákonným ust. .

30. Na okraj súd uvádza, že aj keby pristúpil k argumentácii žalobcu o uzavretí nepomenovanej zmluvy, právnym titulom na základe ktorého sa žalobca domáha plnenia od žalovaného, je nájomná zmluva, a predmetom konania tak, ako ho vymedzil žalobca v žalobe a aj vo svojich ďalších podaniach je úhrada nezaplateného nájomného.

31. V tejto súvislosti súd uvádza, že je predmetom sporu, ako aj skutkovým základom uplatneného nároku - rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami uvedenými v žalobe žalobcom viazaný. Súd si nemôže prispôsobovať tvrdený skutkový stav výsledkom dokazovania v prospech žalobcu. To, či výsledky konania, ku ktorým sa dospelo pred žalobcom požadovanou zmenou žaloby, (ne)môžu byť podkladom pre podanie o zmenenom návrhu, súvisí s predbežným hodnotením dôkazov a je výsledkom vnútorného presvedčenia sudcu a jeho myšlienkového postupu. Žalobca v žalobe a aj neskôr vo svojich podaniach v priebehu konania uvádzal totožný skutkový stav, avšak vzhľadom k tvrdeniam žalovaného v odpore proti vydanému platobnému rozkazu pripustil možnosť zmeny právnej kvalifikácie svojho nároku, ale takto by sa konalo o nároku s úplne inou hypotézou právnej normy a z toho vyplývajúcou následne úplne inou právnou kvalifikáciou.

32. Záverom súd uvádza, že pre absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy, uzavretej medzi stranami sporu, nebolo možné priznať akékoľvek nároky na plnenie z nej vyplývajúce, a teda ani zaplatenie dohodnutého nájomného, nakoľko by to spôsobilo vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu.

33. Čo sa týka žalovaným navrhnutého dôkazu pripojenia si administratívneho spisu žalobcu, ktorého obsahom mali byť podklady k uzavretiu nájomnej zmluvy, súd tento návrh na vykonanie dokazovania zamietol. Súd totiž v sporovom konaní nie je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu, a nie strán sporu. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, preto patrí vždy výlučne súdu, ak súd prípadne a rozhodne, že navrhnuté dôkazy nevykoná (napr. preto že sú pre vec nevýznamné, alebo nadbytočné), nemôže to byť považované za postup odnímajúci strane sporu možnosť konať pred súdom.

34. V danom prípade vykonanie dokazovania v smere navrhnutom žalovaným by bolo nadbytočným a nehospodárnym, nakoľko všetky pre spor relevantné skutočnosti boli preukázané iným spôsobom.

35. Podľa ust. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

36. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Podľa ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Podľa ust. ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

40. Ust. účinného odo dňa 1.7.2016 upravuje predpoklady, za splnenia ktorých majú strany sporu právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili.

41. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva zákon, náhradu týchto trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti so sporom musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu neexistoval spor pred všeobecným súdom.

42. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí zo dňa 6.2.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 7.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).

43. Zásada úspechu v spore sa premieta v ust. . Zásada úspechu v spore (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré jej vznikli v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

44. Žalovaný bol v konaní plne úspešný. Vzhľadom k uvedenému súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa ust. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. a ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, 18 d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).