Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/223/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci navrhovateľky V. B., V.. XX. X. XXXX, trvale bytom K. R., E. XX, zastúpenej splnomocneným zástupcom Fiačan & Partners, s. r. o., so sídlom Liptovský Mikuláš, M. Pišúta 936/16, IČO: 36 861 251, proti odporcovi S.. J. B., V.. XX. X. XXXX, trvale bytom K. R., Y. XXX/X, o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou 250 eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred, počnúc od 28. 7. 2015.

Zameškané výživné na navrhovateľku za obdobie od 28. 7. 2015 do 30. 11. 2015 vo výške 412,90 eura súd p o v o ľ u j e odporcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 30 eur, splatných spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Konanie o určenie výživného vo výške 50 eur mesačne s a z a s t a v u j e .

Navrhovateľke s a p r i z n á v a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 1103,95 eura, ktoré je odporca p o v i n n ý zaplatiť splnomocnenému zástupcovi navrhovateľky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 28. 7. 2015, sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi určenia výživného vo výške 300 eur mesačne, počnúc od 28. 7. 2015, zaplatenia zameškaného výživného od 28. 7. 2015, ako aj náhrady trov konania. V návrhu uviedla, že žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a bratom. Manželstvo jej rodičov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. -83. Po rozvode manželstva jej odporca prispieval na výživu sumou 250 eur mesačne, v súčasnej dobe jej však prispieva už len sumou od 100 do 150 eur mesačne. Študuje na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, dennou formou štúdia. Vzhľadom na nižšie príspevky na výživu zo strany odporcu bola nútená začať pracovať na základe dohody o brigádnickej práci študenta. Za internát uhrádza 70 eur mesačne, za stravu 120 eur mesačne, za cestovné 8 eur mesačne, za cestovné na električku 12 eur mesačne, na ošatenie a obuv 50 eur mesačne, na drogériu 30 eur mesačne, na nevyhnutné lieky a kontaktné šošovky 30 eur mesačne, na mobil 20 eur mesačne a na voľnočasové aktivity 20 eur mesačne. Medzi nepravidelné výdavky patrí úhrada za odbornú literatúru vo výške 200 eur. Vzdeláva sa v jazykovej škole, kde je výdavok 125 eur mesačne. Odporca pracuje vo L. Ú. P. a zároveň je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 780 eur mesačne.

Na súdnom pojednávaní dňa 9. 11. 2015 vzala navrhovateľka podaný návrh v časti o určenie výživného vo výške 50 eur mesačne späť a navrhla, aby bolo odporcovi uložené prispievať na jej výživu sumou 250 eur mesačne.

V písomnom vyjadrení k podanému návrhu, doručenom súdu dňa 5. 11. 2015, odporca uviedol, že v novembri 2014 zmenil zamestnanie, bol dlhodobo práceneschopný a jeho čistý mesačný príjem poklesol o 320 eur. Suma jeho mesačných výdavkov predstavuje 1308 eur. Súdom určené výživné na maloletého syna platí včas a v plnej výške. Obom deťom platil do júla 2015 účty za telefón, momentálne ich platí len synovi. S oboma deťmi je v pravidelnom kontakte. Prechodné zníženie výživného s navrhovateľkou riadne prekonzultoval a vysvetlil jej, že zmenil zamestnanie a bol práceneschopný. V novom zamestnaní v skúšobnej dobe dostával len základný plat. Po opätovnom zvýšení príjmu, bez vyzvania navrhovateľky, zvýšil sumu výživného na 200 eur mesačne. Navrhovateľka s ním do podania návrhu o nedostatku financií na štúdium nehovorila. Navrhovateľka nedostatkom financií pravdepodobne netrpí, nakoľko pravidelne chodí na finančne náročné dovolenky, brigádnicky pracuje v právnickej firme. V súčasnosti má uzatvorenú zmluvu na dobu určitú do 31. 1. 2016 a v prípade jej nepredĺženia sa jeho mesačný príjem radikálne zníži. Príjem matky navrhovateľky sa od posledného rozhodnutia súdu podstatne zvýšil, neplatí žiadny úver a má aj iné príjmy. Na výživu navrhovateľky je ochotný prispievať maximálne sumou 160 eur mesačne.

Odporca s navrhovateľkou navrhovaným výživným vo výške 250 eur mesačne nesúhlasil.

Právny zástupca navrhovateľky poukázal na to, že je potrebné vychádzať z majetkových pomerov, ktoré existovali v čase konania o rozvod manželstva. V tom čase sa odporca zaviazal prispievať na výživu navrhovateľky sumou 250 eur mesačne, ktoré aj platil. Prihliadalo sa pritom aj k tomu, že odporca bude platiť deťom telefóny vo výške 30-50 eur mesačne, sporenie vo výške 20 eur mesačne a synovi poistku vo výške 7 eur mesačne. Okrem telefónu synovi vo výške 16 eur mesačne však už odporca uvedené výdavky neuhrádza. Vzhľadom na skutočnosť, že syn odporcu študuje od septembra 2015 na vysokej škole v Bratislave, je tu nepomer medzi výživným na navrhovateľku a jej brata. V čase rozvodu manželstva sa vychádzalo z príjmov odporcu, ktoré poberal v T. T. vo výške 885 eur mesačne a výsluhového dôchodku vo výške 785,30 eura mesačne. Odporca sa pritom príjmu v T. T. dobrovoľne vzdal, dal výpoveď, je teda potrebné vychádzať z príjmov, ktoré odporca poberal v T. T.. Príjem matky navrhovateľky zodpovedá príjmu v čase rozhodovania v konaní o rozvod manželstva. Príjmy rodičov sa teda nezmenili, vzrástli len výdavky na deti. Pokiaľ sa odporca v čase konania o rozvod dohodol s navrhovateľkou na výživnom vo výške 250 eur mesačne, je naďalej dôvod na úhradu výživného v uvedenej výške.

Navrhovateľka pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že na obedy, raňajky a večere jej vznikajú výdavky vo výške 120 eur mesačne. Na obedy chodí v školskej jedálni, kde platí 2 eurá, do reštaurácie na menu, keď je v práci, kde platí 3,60 eura. Za internát platí 69 eur mesačne. Cestovné v Bratislave ju stojí 12 eur mesačne, z miesta bydliska do Bratislavy cestuje bezplatne, pokiaľ sú však obsadené bezplatné miesta, platí 7,40 eura za jednu cestu. V októbri tak musela učiniť 2 krát. Navštevuje 3. ročník Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Mesačne jej vznikajú aj výdavky na lieky a šošovky vo výške 30 eur. Keďže má problémy s chrbticou, chodí plávať, do posilňovne a na masáže. Výdavok na plávanie je 1,60 eura týždenne, do posilňovne 3,30 eura týždenne a na masáže 10 eur mesačne. Na jazykový konverzačný kurz uhrádza 39 eur mesačne. Jej mama stále pracuje ako vedúca katedry na Katolíckej univerzite a má rovnaký príjem ako v čase rozhodovania súdu o rozvode manželstva rodičov. Mame však ubudli príjmy, ktoré mala ako príjmy vedľajšie. Mesačne jej mama dáva 100 eur, taktiež jej zakupuje nejaké veci. Domov chodí každý týždeň k mame, domov chodí v piatok alebo vo štvrtok, odchádza v nedeľu. Cez víkendy jej stravu uhrádza mama. Ošatenie si kupuje z peňazí, ktoré jej posielajú rodičia alebo zo svojich príjmov. Majetok nevlastní. Od 20. 4. 2015 je zamestnaná v obchodnej spoločnosti TMF, v júli nepracovala. Predtým pracovala tiež v advokátskej firme, pracovnoprávny vzťah však skončila z dôvodu, že to časovo nezvládala. Bola na dovolenke v Chorvátsku na priváte.

Odporca pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedol, že býva v byte, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Býva sám. Jedná sa o 2-izbový byt. Dohoda o vykonaní práce v Generali mu končí 31. 12. 2015, pracovný pomer vo L. banke, a. s. 31. 1. 2016. Okrem toho má príjem z výsluhového dôchodku. Výdavky mu vznikajú vo výške 1310 eur mesačne. Pracovný pomer v T. T. skončil dohodou, nakoľko mal prísľub práce na úrade práce. Tu mu bol prisľúbený príjem ako v T. T., k

čomu však nedošlo. Matka navrhovateľky mu robila problémy v T. T., preto si hľadal inú prácu. Správanie matky navrhovateľky mu zo strany nadriadených vytýkané nebolo, ale bolo mu to nepríjemné. Synovi platí výživné vo výške 250 eur mesačne, navrhovateľke vo výške 200 eur mesačne od augusta. Telefón jej neplatí, nakoľko to sama chcela. Každému z detí platil sporenie vo výške 20 eur mesačne. Prestal ho platiť, keď skončil pracovný pomer na úrade práce, nakoľko nemal dostatok prostriedkov. Prostriedky zo sporenia má u seba. Deťom skončili poistky po dovŕšení 18 rokov veku, výplata poistného je viazaná na deň uzavretia manželstva alebo dovŕšenia 25 rokov veku. Na bývanie platí 150 eur mesačne, na úver, ktorý bol použitý na prerobenie bytu, 185,50 eura mesačne. Poistné si uhrádza vo výške 10,50 eura mesačne na pohrebné a zvyšok na životné poistenie. Sporí si po 50 eur mesačne. Nasporených má asi 300 eur, časť peňazí minul na dovolenke v Chorvátsku. Výdavky na auto mu vznikajú vo výške 100 eur mesačne, a to na pohonné hmoty vo výške 40-50 eur mesačne, v zostávajúcej časti sú to výdavky na opravu. Matka navrhovateľky, ako aj navrhovateľka, chodia na dovolenky. Jeho príjem je nižší ako v čase posledného rozhodovania, pokiaľ aj dosiahne vyšší príjem, tak je to len v dôsledku provízií. Hľadá si inú prácu. Zo T. T. neodišiel dobrovoľne, ale pre dôvody, ktoré spôsobila jeho bývalá manželka. Spochybnil výšku výdavkov na pohonné hmoty, uvádzané matkou navrhovateľky, taktiež výšku výdavkov na plyn a vodu. Matka navrhovateľky a deti v dome väčšinou nebývajú, preto by väčšiu časť výdavkov mali platiť rodičia navrhovateľky. Matka navrhovateľky deťom neplatí výživné od júna do septembra, keď deti do školy nechodia. Jeho finančná situácia nie je stabilná. Pokiaľ peniaze má, nemá problém deťom prispievať. Ak si nájde lepšiu prácu, bude deťom prispievať.

Okrem výsluchu účastníkov konania súd vykonal vo veci aj dokazovanie výsluchom svedkyne I.. S. B., Y.., matky navrhovateľky a listinnými dôkazmi, a to rodným listom navrhovateľky, výpisom z účtu navrhovateľky, potvrdením o návšteve školy, potvrdeniami o výške úhrad na internát, potvrdením o úhrade električenky, lustráciou účastníkov v databáze Sociálnej poisťovne, potvrdeniami o príjme navrhovateľky, potvrdeniami o príjme odporcu, potvrdením o výške výsluhového dôchodku odporcu, výpisom z účtu odporcu, zmluvou o splátkovom úvere, platobným dokladom SIPO, lekárskou správou, prehľadom literatúry pre navrhovateľku, pracovnou zmluvou navrhovateľky, dohodou o brigádnickej práci navrhovateľky, potvrdeniami o príjme matky navrhovateľky, listinnými dôkazmi preukazujúcimi výdavky na bývanie v domácnosti navrhovateľky a obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. , zistiac nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka je dcérou odporcu a I.. S. B., Y.. Manželstvo matky navrhovateľky a odporcu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 11. 2. 2014, č. k. -83, ktorým bol súčasne upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletému R. B. na čas po rozvode tak, že sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, odporcovi bolo uložené prispievať na jeho výživu sumou 250 eur mesačne. Odporca (v procesnom postavení navrhovateľa) pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že dcére platí podľa dohody mesačné výživné vo výške 250 eur, obom deťom platí poplatky na telefón vo výške 30-50 eur mesačne, synovi poukazuje na účet vreckové vo výške 20 eur mesačne, obom deťom platí sporenie po 20 eur mesačne a synovi platí poistku vo výške 7 eur mesačne. Za byt platí 150 eur mesačne, splátku úveru 182 eur mesačne. Odporca bol v tom čase zamestnaný v T. T., a. s., kde poberal priemerný čistý mesačný príjem vo výške 885 eur mesačne a poberal aj výsluhový dôchodok vo výške 758,30 eura mesačne, spolu 1643,30 eura mesačne. Matka navrhovateľky poberala priemerný čistý mesačný príjem vo výške 877 eur mesačne a vedľajšie (príležitostné) príjmy vo výške priemerne mesačne 94,22 eura, spolu 971,22 eura mesačne. Obaja rodičia mali 2 vyživovacie povinnosti.

Navrhovateľka je v akademickom roku 2014/2015 študentkou 3. ročníka Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, formou denného štúdia. V období od 24. 11. 2014 do 17. 4. 2015 pracovala na základe dohody o brigádnickej práci študentov v obchodnej spoločnosti Dedák & Partners, s. r. o., kde jej priemerný čistý mesačný príjem predstavoval 194,43 eura. V období od 1. 7. 2015 do 31. 7. 2015 bola zamestnaná v pracovnom pomere na dobu určitú v Štátnej ochrane prírody SR, kde jej bol vyplatený príjem vo výške 436,63 eura. Od 20. 4. 2015 do 31. 7. 2015 a následne od 1. 8. 2015 je zamestnaná na základe dohody o brigádnickej práci študentov v obchodnej spoločnosti TMF Services Slovakia, s. r. o., kde jej priemerný čistý mesačný príjem činí 166,63 eura. Výška výdavku na internát predstavuje mesačne 68,39 eura, výška výdavkov na mestskú hromadnú dopravu 35,90 eura na 3 mesiace. Výška výdavkov na literatúru na zimný semester a štátnice pre 3. ročník predstavuje spolu 220,48 eura. Podľa potvrdenia R.. J. H., ortopéda, je navrhovateľke doporučené prihlásiť na FRO, cvičiť, plávať.

Odporca bol v období od 1. 9. 2007 do 5. 10. 2014 zamestnaný v pracovnom pomere v T. T., a. s., od 6. 10. 2014 do 12. 11. 2014 v pracovnom pomere na Úrade práce, soc. vecí a rodiny Liptovský Mikuláš. Od 1. 2. 2015 je zamestnaný v pracovnom pomere vo L., a. s.. Priemerný čistý mesačný príjem odporcu u uvedeného zamestnávateľa od vzniku pracovného pomeru činí 595,91 eura. V mesiacoch február - máj poberal hrubú mzdu vo výške 690 eur mesačne. Priemerný čistý mesačný príjem odporcu od júna 2015 činí 709,10 eura. Odporca je na základe dohody o vykonaní práce zamestnaný aj vo L. H., dôchodková správcovská spoločnosť, a. s., kde jeho priemerný čistý mesačný príjem činí 95,26 eura. Je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 762,29 eura. Má 2 vyživovacie povinnosti. Na syna R. uhrádza výživné vo výške 250 eur mesačne. Na navrhovateľku v období od marca 2014 do mája 2014 uhrádzal 250 eur mesačne, v júni 2014 zaplatil 230 eur, od júla 2014 do augusta 2014 zaplatil po 240 eur, od septembra 2014 do októbra 2014 po 250 eur, od novembra 2014 do decembra 2014 po 100 eur, od januára 2015 do mája 2015 po 150 eur, v júni 2015 100 eur, v júli 2015 150 eur a od augusta 2015 do októbra 2015 po 200 eur. Na základe zmluvy o splátkovom úvere, uzavretej so T. T., a. s. dňa 30. 7. 2012, uhrádza splátky úveru vo výške 185,50 eura mesačne. Výdavky na bývanie odporcu sú mesačne 150,37 eura, z toho na byt 121,23 eura, na plyn 8 eur, na elektrinu 16,50 eura a na koncesionárske poplatky 4,64 eura.

Svedkyňa I.. S. B., Y.., matka navrhovateľky, pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že pracuje ako vedúca katedry na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Príjem z pracovného pomeru má 840-850 eur mesačne v čistom, približne vo výške ako v čase rozhodovania v konaní o rozvod manželstva. Je aj predsedníčkou geografickej olympiády, z čoho jej plynie príjem 20 eur ročne. Z predaja skrípt jej žiadne príjmy neplynú. V čase rozvodu robila aj na Strednej evanjelickej škole v Lipt. Mikuláši, kde však pracovala len na zastupovanie počas materskej dovolenky a pracovala na projekte v Poľsku, ktorý skončil. Rodičom prispieva na bývanie mesačne sumou 150 eur. Každému z detí platí výživné vo výške 100 eur mesačne, ktoré však neplatí v čase, keď sú prázdniny. Deťom zabezpečuje stravu počas celého víkendu, perie im, kupuje im oblečenie.

Matka navrhovateľky je zamestnaná od 1. 1. 2007 na Katolíckej univerzite v Ružomberku, kde jej priemerný čistý mesačný príjem predstavuje 924,73 eura, daňový bonus 42,82 eura, spolu 967,55 eura. Na základe dohody o vykonaní práce bola dňa 25. 3. 2015 zamestnaná v Centre voľného času Elán, kde jej bol vyplatený čistý príjem 22,72 eura a na základe dohody o vykonaní práce v období od 20. 4.

- 22. 4. 2015 v Základnej škole SNP Strečno, kde jej bol vyplatený čistý príjem 51,91 eura. Mesačne poukazuje na účet svojho otca úhradu na bývanie vo výške 150 eur. Výška zálohovej platby na zemný plyn odberateľa Ľ. J. činí 165 eur, výška zálohovej faktúry za vodné a stočné odberateľa J. J. činí 28 eur, výška platby za elektriku činí 49,84 eura. Výška poplatku za komunálny odpad Ľ. J. činí 94,20 eura.

Podľa , navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa , súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa , nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie o určenie výživného vo výške 50 eur mesačne zastavil, nakoľko navrhovateľka vzala podaný návrh v uvedenej časti späť. Odporca s čiastočným späťvzatím návrhu súhlasil.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa Zákona o životnom minime.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa o životnom minime, v znení platnom od 1. 7. 2013, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o nezaopatrené dieťa.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrhu navrhovateľky, po vykonanom čiastočnom späťvzatí návrhu, vyhovel v celom rozsahu, nakoľko mal preukázanú jeho dôvodnosť. V konaní bolo preukázané a medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca má vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke, ktorá je jeho dieťaťom, nakoľko sa sústavne štúdiom pripravuje na budúce povolanie. Pri určovaní výšky výživného súd prihliadol k oprávneným potrebám navrhovateľky a k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom odporcu. Navrhovaná výška výživného zodpovedá výške oprávnených potrieb navrhovateľky, keďže predstavuje len sumu najnevyhnutnejších pravidelných výdavkov, ktoré navrhovateľke vznikajú. Navrhovateľke vznikajú pravidelne výdavky na obedy vo výške 56 eur mesačne (priemerná cena obedu 2,80 eura x 20 dní), na internát vo výške 68,39 eura mesačne, na lieky a kontaktné šošovky vo výške 30 eur mesačne, na mestskú hromadnú dopravu vo výške 11,97 eura mesačne, na cestovné z miesta bydliska priemerne 14,80 eura mesačne, na učebnice priemerne 18,37 eura mesačne (220,48 eura/12 mesiacov), na cvičenie vo výške 13,20 eura mesačne, na plávanie vo výške 6,40 eura mesačne, na masáže vo výške 10 eur mesačne, na jazykový kurz vo výške 39 eur mesačne, spolu 268,13 eura mesačne. Cvičenie a plávanie má pritom navrhovateľka doporučené priamo lekárom, čo preukázala lekárskou správou. Súd taktiež považoval za dôvodné výdavky na konverzačný kurz, vzhľadom na možnosti budúceho pracovného uplatnenia navrhovateľky. Okrem uvedených výdavkov vznikajú na navrhovateľku aj ďalšie výdavky, najmä na ďalšiu stravu (raňajky, večere, pitný režim), na ošatenie, obutie, ďalšiu zdravotnú starostlivosť, kozmetické potreby, pomernú časť výdavkov na bývanie v mieste bydliska. Pokiaľ aj navrhovateľka poberá príjem z dohody o brigádnickej práci študentov, tento pokryje len časť jej výdavkov a, vzhľadom na výšku výdavkov navrhovateľky, neodôvodňuje určenie výživného v nižšej, ako navrhovateľkou navrhnutej, výške. Z uvedeného príjmu si navrhovateľka pokrýva, čo vyplynulo z výpovede navrhovateľky aj z výpovede svedkyne B., najmä výdavky na ošatenie. Navyše, navrhovateľka vykonáva prácu popri dennom štúdiu, to znamená len v rozsahu, v akom jej to umožňujú študijné povinnosti. Pokiaľ odporca poukazoval na to, že navrhovateľka chodí na nákladné opakované dovolenky, uvedenú skutočnosť nepreukázal. Navrhovateľka bola na dovolenke v Chorvátsku, na priváte. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že v schopnostiach a možnostiach odporcu je platiť navrhovateľkou navrhnuté výživné. Priemerný čistý mesačný príjem odporcu predstavuje 1566,65 eura (709,10 eura z pracovného pomeru + 95,26 eura z dohody o vykonaní práce + 762,29 eura z výsluhového dôchodku). Pokiaľ aj odporca poukazoval na to, že jeho základná mzda predstavuje 690 eur mesačne, z potvrdení o príjme odporcu je zrejmé, že mzdu v uvedenej výške poberal len počas prvých štyroch mesiacov pracovného pomeru, od mesiaca jún 2015 sa jeho mzda podstatným spôsobom zvýšila. Skutočnosť, že pracovný pomer odporcu je dojednaný na dobu určitú, do 31. 1. 2016, bola bez vplyvu na rozhodnutie, nakoľko, podľa zákonného ustanovenia , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. To isté platí aj pre príjem odporcu z dohody o vykonaní práce. Odporcovi vznikajú najmä výdavky na bývanie vo výške 150,37 eura mesačne, na splátku úveru vo výške 185,50

eura mesačne, na výživné na syna vo výške 250 eur mesačne. Prihliadajúc potom k výške príjmov a výdavkov odporcu mal súd preukázané, že je v schopnostiach a možnostiach odporcu prispievať na výživu navrhovateľky sumou 250 eur mesačne. Je tiež potrebné uviesť, že v konaní o rozvod manželstva odporcu a matky navrhovateľky vo februári 2014 odporca tvrdil, že prispieva navrhovateľke na výživu sumou 250 eur mesačne, ktoré predstavujú jeho výdavok (ku ktorému súd prihliadal pri určení výživného na syna R.). Od uvedeného rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľky, odporcu ani matky navrhovateľky. Navrhovateľka už tom čase študovala na vysokej škole, príjem matky navrhovateľky predstavoval 971,22 eura mesačne (v súčasnosti 973,77 eura - 967,55 eura z pracovného pomeru a 6,22 eura z dohôd), príjem odporcu predstavoval 1643,30 eura mesačne (v súčasnosti 1566,65 eura). Hoci odporcovi príjmy poklesli v priemere o 76,65 eura mesačne, medzi účastníkmi bolo nesporné, že odporcovi ubudli výdavky na sporenie detí vo výške 40 eur mesačne a telefón pre navrhovateľku. Taktiež súd pri rozhodovaní prihliadol ku skutočnosti, že výška výživného na syna odporcu predstavuje 250 eur mesačne, pričom výdavky na syna odporcu aj navrhovateľku súd porovnateľné, nakoľko je tiež študentom vysokej školy v Bratislave. Pokiaľ odporca namietal výšku výživného plateného navrhovateľke matkou, je potrebné uviesť, že príjem matky navrhovateľky je v priemere mesačne o 592,88 eura nižší ako príjem odporcu, čo samé o sebe odôvodňuje nižšiu výšku výživného zo strany matky. Navyše, matka navrhovateľky prispieva na jej výživu aj inak, a to najmä zabezpečovaním stravy počas pobytu navrhovateľky v mieste bydliska, nákupom ošatenia, úhradou výdavkov na bývanie v mieste bydliska. Pokiaľ ide o dôvodnosť výdavkov na bývanie v mieste bydliska navrhovateľky, vynakladaným matkou navrhovateľky, ich výška predstavuje len v časti energií 242,84 eura mesačne. Okrem toho vznikajú nepochybne na bývanie aj nepravidelné výdavky na údržbu, opravy, daň z nehnuteľností a poplatok za komunálny odpad, nedoplatky pri vyúčtovaní energií. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, prihliadajúc k počtu spolužijúcich osôb, považoval súd výšku mesačného výdavku na bývanie, uhrádzaného matkou navrhovateľky, za primeranú.

Počiatok platenia výživného súd určil od podania návrhu, t. j. od 28. 7. 2015. Zameškané výživné potom vzniklo za obdobie od 28. 7. 2015 do 30. 11. 2015 vo výške 412,90 eura, keďže za júl bolo zaplatené výživné 150 eur, zameškané výživné za celý mesiac predstavuje 100 eur, ktoré po prepočítaní na kalendárne dni (od 28. 7. do 31. 7., t. j. za 4 dni) činí 12,90 eura, za mesiace august - október bolo uhrádzané výživné po 200 eur, teda zameškané výživné činí 50 eur mesačne a za november, keďže výživné nebolo zaplatené, činí 250 eur. Vzhľadom na príjmy a výdavky odporcu, ako aj skutočnosť, že výživné je platba slúžiaca na úhradu bežných potrieb oprávneného, to znamená, že za obdobie vzniku zameškaného výživného už bola výživa navrhovateľky zabezpečená a povolením splátok nedôjde k ujme na jej právach, súd povolil odporcovi splácať zameškané výživné v splátkach vo výške 30 eur mesačne, spolu s bežným výživným, pod sankciou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia ktorejkoľvek splátky.

Podľa , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. V súlade so zákonným ustanovením súd v konaní čiastočne úspešnej navrhovateľke priznal pomernú časť náhrady trov konania. Úspech navrhovateľky v konaní predstavoval 250 eur, čo percentuálne činí 83,3 %, jej neúspech 50 eur, čo percentuálne činí 16,7 % (keďže z hľadiska procesného výsledku sa v tejto časti považoval za úspešného odporca v zmysle prvá veta , nakoľko nebolo preukázané, že ku späťvzatiu návrhu v tejto časti došlo výlučne pre správanie odporcu), pomer úspechu a neúspechu navrhovateľky potom činil 66,6 % (83,3 % - 16,7 %). Súd preto priznal navrhovateľke 66,6 % z celkových trov právneho zastúpenia podľa vyhl. MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, t. j. zo sumy 1657,58 eura, čo činí 1103,95 eura, a to tarifnú odmenu za 4 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na začatie konania na súd a účasť na súdnych pojednávaniach dňa 9. 11. 2015 a 25. 11. 2015 po 336,94 eura, keď tarifná hodnota predmetu konania predstavovala päťnásobok ročného plnenia, nakoľko sa jednalo o opakujúce sa plnenie na čas neurčitý, t. j. 300 eur x 12 mesiacov x 5 rokov, čo činí 18000 eur (/j vyhlášky), režijný paušál k 4 úkonom právnej služby vykonaným v roku 2015 po 8 citovanej vyhlášky) a DPH 20 % z priznanej

tarifnej odmeny a režijného paušálu, t. j. zo sumy 1381,32 eura, čo činí 276,26 eura (§ 18 ods. 3 citovanej vyhlášky). Nakoľko navrhovateľka bola zastúpená splnomocneným zástupcom, ktorý je advokátom, súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania splnomocnenému zástupcovi navrhovateľky. Vzhľadom na výšku trov konania súd určil odporcovi na plnenie dlhšiu ako zákonnú trojdňovú lehotu, a to lehotu 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.