Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6P/85/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa A.. E. V., X.. XX. XX. XXXX, L. Z. H., J., J. XXX/X, zastúpeného JUDr. Dušanom Jančim, advokátom so sídlom Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, proti odporkyni K.. A. V., J.., X.. XX. XX. XXXX, L. G. XX, zastúpenej JUDr. Tamarou Maďarovou, advokátkou so sídlom M. M. Hodžu 3, Liptovský Mikuláš, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému H. V., X.. XX. XX. XXXX, bytom u odporkyne, maloletý zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov A.. E. V. C. K.. A. V., J.., uzavreté dňa XX. XX. XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Z. H. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, sa r o z v á d z a .

Maloletý H. V., X.. XX. XX. XXXX, sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti odporkyne.

Zastupovať maloletého H. V. a spravovať jeho majetok sú

o p r á v n e n í obidvaja rodičia.

Navrhovateľ je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého H. V. po 250,-eur mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého.

Konanie o úprave styku otca s X. V., X.. XX. XX. XXXX C. H.. H. V., X.. XX. XX. XXXX, sa z a s t a v u j e .

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ žiadal návrhom, doručeným súdu dňa 18. 12. 2012, aby súd rozviedol manželstvo, ktoré s odporkyňou uzatvorili dňa 30. 07. 1994 a súčasne žiadal rozhodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k vtedy dvom maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva a to X. V., X.. XX. XX. XXXX C. H. V., X.. XX. XX. XXXX.

Uznesením -56 zo dňa 20. 03. 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 10. 04. 2013, súd na návrh navrhovateľa a odporkyne prerušil konanie podľa Na základe návrhu navrhovateľa, doručeného súdu dňa 10. 01. 2014, súd pokračoval v konaní o rozvod manželstva a

úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k mal. H. V., pretože dcéra manželov X. V. nadobudla plnoletosť.

Navrhovateľ ako dôvod rozvodu manželstva označil dlhodobé pretrvávajúce problémy v dôsledku ktorých koncom septembra 2012 opustil spoločnú domácnosť, odsťahoval sa do bytu, ktorý vlastnia spoločne s odporkyňou a odvtedy žijú oddelene. Ako zdroj konfliktov navrhovateľ označil neodôvodnenú žiarlivosť odporkyne, k čomu sa pridali aj ďalšie problémy, v dôsledku čoho sa s manželkou neustále hádali. K obnoveniu spolužitia neprispela ani návšteva psychologičky, ktorú absolvovali po tom, ako bolo konanie o rozvod manželstva prerušené. Svoj vzťah k manželke v súčasnom období nevedel jednoznačne hodnotiť, uviedol, že by chcel s ňou komunikovať, čo je však možné len dovtedy, kým sa nedostanú do hádky. Z ich manželstva pochádzajú dve deti, teraz už plnoletá dcéra, ktorá študuje na vysokej škole a maloletý syn, ktorý študuje v poslednom ročníku gymnázia a mieni takisto pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Pokiaľ ide o zverenie dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov navrhovateľ uviedol, že komfortnejšie sa mu býva u matky, ale pokiaľ by syn chcel bývať s ním, vedel by mu poskytnúť primerané podmienky. Otázku, ktorého z rodičov má byť maloletý syn zverený na čas po rozvode manželstva, preto ponechal na rozhodnutie syna. Výživné žiadal určiť sumou 200,-eur mesačne, ktorú v súčasnom období aj posiela. Poukázal na to, že vyššie výživné nie je schopný platiť vzhľadom na svoje ostatné výdavky, keď dcére podľa dohody platí mesačné výživné 250,-eur. Obidvom deťom platí poplatky na telefón mesačne od 30 do 50,-eur, synovi poukazuje vreckové na účet 20,-eur mesačne, obidvom deťom platí sporenie po 20,-eur mesačne a synovi platí poistku 7,-eur. Za byt, v ktorom býva, platí mesačne nájomné 150,-eur. Okrem týchto výdavkov otec poukázal na splátky úveru 182,-eur mesačne, ktorý si zobral na rekonštrukciu bytu, ktorý užíva. Náklady na svoj telefón má 32,-eur, za internet v mobile, ktorý mu dala dcéra 12,50 eur, kreditnú kartu 45,-eur mesačne, svoje dve poistky, ktoré platí každú po 27,-eur mesačne, 10,-eur poukazuje zamestnávateľovi na povinné dôchodkové poistenie, vlastné sporenie 50,-eur mesačne. Má zdravotné problémy s cholesterolom a s pečeňou, keď dvakrát do roka za lieky platí asi 30,-eur, nosí šošovky, za ktoré ročne zaplatí asi 2 x po 120,-eur a za masáž, ktorú absolvuje v dôsledku problémov s chrbticou, platí mesačne 40,-eur. Užíva 7-ročné osobné motorové vozidlo, prevádzka ktorého ho stojí okolo 100,-eur mesačne, vrátane údržby. Náklady na oblečenie do práce predstavujú ročne minimálne 500,-eur.

Odporkyňa súhlasila s rozvodom manželstva, nakoľko od septembra 2012 s navrhovateľom nežijú spolu a k obnoveniu spolužitia nedošlo ani po návšteve u psychológa. Potvrdila, že došlo k takému citovanému odcudzeniu, že manželstvo neplní žiadnu funkciu, s navrhovateľom komunikujú iba ohľadne detí. Nesúhlasila s tvrdením navrhovateľa, že sa z jej strany jednalo o neodôvodnenú žiarlivosť nakoľko skutočnosť, že navrhovateľ sa dopustil manželskej nevery, mala overenú. Túto skutočnosť však už v súčasnom období riešiť nechce a v žiadnom prípade nemieni s navrhovateľom obnoviť manželské spolužitie. Maloletého syna navrhla zveriť sebe do osobnej starostlivosti s tým, že navrhovateľa žiadala zaviazať platením výživného po 300,-eur mesačne. Poukázala na výdavky, ktoré súvisia so štúdiom syna, prípravou na prijímacie pohovory na vysokú školu a jeho voľnočasové aktivity. Syn študuje v poslednom ročníku strednej školy s tým, že mieni pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Mieni si dať 4 - 5 prihlášok s tým, že za každú sa bude platiť poplatok 35,-eur. Poplatok za prípravu na prijímacie pohovory na ekonomickej fakulte je 96,-eur, plus za týždenný pobyt budú ďalšie náklady na stravu okolo 100,- eur. Za literatúru na prijímacie pohovory zaplatila 20,-eur, za doučovanie angličtiny 100,-eur. Náklady na ubytovanie počas skúšok kde pôjde so synom, odhadla na 200,-eur. Syn sa venuje futbalu, denne má tréningy, s čím má náklady na cestovné ako aj poplatky klubu, napr. na jumping, plaváreň a pod. Syn sa venuje aj šachu. Začína mať zdravotné problémy, takže náklady na lieky sú mesačne okolo 20,-eur, za obedy v škole platí 25,-eur, cestovné mesačne 40,-eur. Stravu, ktorú ona synovi zabezpečuje mesačne, je okolo 120 - 150,-eur a pomerná časť nákladov na bývanie v rodinnom dome na jednu osobu je 50,-eur.

Podľa § 23 Zákona o rodine

(1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

(2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

(3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 Zákona o rodine

(1) O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

(2) O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

(3) Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.

Vypočutím navrhovateľa a odporkyne boli preukázané vážne problémy v spolužití. Okrem bežných problémov, zdrojom hádok bolo aj podozrenie, že navrhovateľ sa dopúšťal manželskej nevery, čo malo za následok vznik nedôvery, ktorá sa postupne prehlbovala. To malo za následok ďalšie konflikty, hádky a nakoľko ich manželia nedokázali vyriešiť v záujme zachovania manželstva, vyústili do odchodu navrhovateľa zo spoločnej domácnosti v septembri 2012. Napriek tomu, že obidvaja manželia požiadali o prerušenie konania o rozvod manželstva a v tomto období navštívili psychológa, k zmiereniu nedošlo. Naopak, uplynutím času sa manželia viac odcudzili, takže v súčasnom období manželia komunikujú už iba o otázkach, ktoré sa týkajú starostlivosti o ich spoločné deti. V súčasnom období ani jeden z manželov nemá záujem obnoviť spolužitie, takže s prihliadnutím k dĺžke oddeleného spolužitia a príčiny, ktoré k tomu viedli, sa jedná trvalý rozvrat, kde nie je možné očakávať obnovenie spolužitia. Súd preto manželstvo účastníkov rozviedol.

Z manželstva pochádzajú dve deti, plnoletá dcéra X. a maloletý syn H..

Podľa § 24 ods. 1, 4 Zákona o rodine

(1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

(4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má

maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

V konaní bolo preukázané, že po odchode navrhovateľa zo spoločnej domácnosti maloleté deti zostali bývať so svojou matkou s tým, že tento stav trvá doteraz - medzičasom plnoletá dcéra účastníkov pokiaľ študuje v Bratislave, býva na internáte, inak sa zdržiava takisto v bydlisku svojej matky. Odporkyňa navrhla zveriť syna sebe do osobnej starostlivosti, čomu sa navrhovateľ nebránil. Maloletý H., ktorý vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť bol schopný vyjadriť svoj názor uviedol, že aj naďalej chce byť zverený do starostlivosti matky, s čím sa stotožnil aj kolízny opatrovník. Súd potom maloletého H. zveril na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti odporkyne, pričom zastupovať maloletého aj spravovať jeho majetok aj naďalej budú oprávnení obidvaja rodičia (§ 28 ods. 1 v spojení s § 31 a 32 Zákona o rodine).

Rodičia sa v konaní o rozvod manželstva nedohodli na výške výživného, a preto o výške výživného rozhodol súd.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine

(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že obidvaja rodičia maloletého sú zamestnaní. Navrhovateľ má čistý priemerný mesačný zárobok 885,-eur a okrem toho poberá z Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava výsluhový dôchodok vo výške 785,30 eur. Býva v 2-izbovom byte, za ktorý mesačne platí poplatky 150,-eur. Vyživovaciu povinnosť má okrem maloletého H. aj k plnoletej dcére X.Á. V., na ktorú prispieva mesačne po 250,-eur. Na základe dohody rodičov doteraz platil výživné na mal. H. po 200,-eur mesačne s tým, že so synom sa pravidelne stretáva. Synovi poukazuje mesačne vreckové 20,-eur, obidvom deťom platí sporenie po 20,-eur mesačne a synovi platí poistku po 7,-eur mesačne. Otec sa navyše podieľa, po dohode s matkou maloletého, na jednorazových výdavkoch maloletého, napr. zakúpením obleku na stužkovú a pod. Otec dobíja obidvom deťom kredit na telefón spolu od 30 do 50,-eur mesačne. Matka maloletého býva v rodinnom dome spolu so svojimi rodičmi, ktorým prispieva pomernou čiastkou na náklady, čo je pre 3 osoby asi 150,-eur mesačne. Matka maloletého má čistý priemerný mesačný zárobok 877,-eur a okrem toho matka má aj ďalšie aktivity z ktorých má príležitostný príjem, ktorý však nie je pravidelný (v priebehu roka 2013 si týmto spôsobom zarobila spolu 1 130,60 eur). Matka prispieva na výživu dcére mesačne 100,-eur s tým, že pokiaľ dcéra je doma, tak jej zabezpečuje celodennú stravu.

Maloletý H. je študentom posledného ročníka gymnázia s tým, že v tomto školskom roku sú zvýšené výdavky na jeho výživu a to najmä v súvislosti s prijímacími pohovormi na vysokú školu tak, ako tieto

dokumentovala v priebehu konania matka maloletého. Súd potom za primerané výživné, vzhľadom na vek a potreby maloletého, považoval sumu 250,-eur mesačne. Súd zohľadnil skutočnosť, že maloletý býva doma, do školy dochádza, s čím má náklady na cestovné okolo 40,-eur mesačne. Zvýšené výdavky sú v súvislosti s jeho športovými aktivitami (futbal, šach). Pri určovaní výšky výživného súd zohľadnil, že otec sa so synom stretáva, nad rámec dohodnutého výživného dáva synovi vreckové, platí mu poistku, trávia spolu aj voľný čas, napr. naposledy boli lyžovať, otec nepravidelne vozí syna z tréningov, chodí s ním na šach a pod.

Podľa pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine

(1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na citované ustanovenie súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal zo stavu zisteného ku dňu vyhlásenia rozhodnutia a nebolo možné prihliadnuť na skutočnosť, že maloletý H. mieni pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Pokiaľ nastane u maloletého H. alebo u rodičov v budúcnosti zásadná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu výšky výživného a nedôjde k dohode, môže byť táto zmena pomerov posudzovaná iba v novom konaní.

Písomným návrhom zo dňa 18. 12. 2012 navrhovateľ žiadal súčasne upraviť aj styk s vtedy maloletými deťmi X. C. H.. V priebehu konania zobral navrhovateľ v tejto časti návrh späť s čím odporkyňa súhlasila, a potom súd v tejto časti konanie zastavil s poukazom na ustanovenie

O trovách konania rozhodol súd podľa prvá veta , podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva.

Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.

Výrok rozsudku odsudzujúci na plnenie výživného je predbežne vykonateľný a lehota na plnenie plynie odo dňa jeho doručenia (, ).