Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_2Co-106-2015.pdf
PDF · 93.24 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/106/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu OVOLAGÚNA, spoločnosť s ručením obmedzeným Košice, Textilná 1, Košice, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému Rádu premonštrátov - Opátstvo Jasov, so sídlom v Jasove 166, Kláštor Premonštrátov, IČO: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia zmluvy o nájme a určenie, že nájomný vzťah trvá, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 13C/347/2009-81 z 8.3.2012 Okresného súdu Košice I
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom 13C/347/2009-81 z 8.3.2012 žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 318,28 €, a žalobcu tieto trovy zaviazal zaplatiť právnemu zástupcovi žalovaného U.. F. X. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Preskúmal žalobcom spochybnené okamžité skončenie zmluvy o nájme zo dňa 1.10.2009 a mal za to, že žalovaný pri okamžitom ukončení nájomnej zmluvy so žalobcom realizoval svoje právo vyplývajúce mu zo zmluvy. Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že podľa žalobcu v zmysle zmluvy síce nezaplatenie nájomného v 30-dňovej lehote po splatnosti nájomného mohlo byť dôvodom na okamžité zrušenie zmluvy, avšak sporný doplatok nájomného vykonal v posledný deň lehoty, t.j. dňa 30.9.2009 po dohode s povereným pracovníkom žalovaného a predtým sumu 10.000,- EUR mal v úmysle odovzdať žalovanému osobne. Vzal do úvahy obranu žalovaného, ktorý namietal, že nikdy nedošlo k dohode, ktorou by sa mal zmeniť spôsob úhrady nájomného, toto malo byť uhradené na jeho účet a nikdy žiadneho svojho zamestnanca nepoveril prevzatím nájomného v hotovosti. Zistil, že žalovaný ako prenajímateľ uzavrel so žalobcom ako nájomcom v zmysle zákona č. 116/1990 Zb. zmluvu o nájme k nebytovým priestorom na ul. M. Č.. XX Q. O. a nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 1.7.2006 do 31.12.2026. V zmluve bolo dohodnuté, že prenajímateľ každý štvrťrok vystaví faktúru na úhradu nájomného, ktorú vystaví vždy v druhom mesiaci aktuálneho štvrťroku a faktúra mala byť splatná v tom istom mesiaci a v článku V., bod 5, písm. b/ Zmluvy bolo dohodnuté, že dôvodom pre okamžité ukončenie zo strany prenajímateľa je nezaplatenie nájomného v 30 -dňovej lehote po splatnosti nájomného napriek písomnému upozorneniu prenajímateľa. Z faktúry č. XXXXXXXX, vyhotovenej žalovaným dňa 5.8.2009 mu vyplynulo, že žalovaný ňou fakturoval žalobcovi nájomné za prenajaté nebytové priestory za 3. štvrťrok roku 2009 v sume 16.182,04 EUR, pričom dátum splatnosti je na faktúre uvedený 19.8.2009. Z výpisu z účtu žalobcu vedeného v ČSOB, a.s., pobočka Košice mal preukázané, že časť tejto faktúry uhradil žalobca dňa 17.9.2009 na účet žalovaného vo výške 6.182,04 EUR a dňa 30.9.2009 vložil žalobca na svoj účet sumu 10.000,- EUR a zároveň dal príkaz na úhradu nájomného za 3. štvrťrok 2009 v prospech účtu žalovaného. Konštatoval, že žalobca mu predložil písomnú upomienku, ktorú mu zaslal žalovaný dňa 10.9.2009 a v ktorej ho vyzval na zaplatenie vyššie citovanej faktúry a zároveň ho upozornil na článok V., ods. 5, písm. b) citovanej zmluvy s tým, že pokiaľ suma nebude uhradená, bude to považovať žalovaný za porušenie zmluvných podmienok. Z písomného dokladu označeného ako Okamžité skončenie zmluvy zistil, že žalovaný dňa 1.10.2009 okamžite skončil zmluvu o nájme nebytových priestorov so žalobcom
v súlade s článkom V., bod 5, písm. b) a poukázal na to, že žalobca neuhradil v dobe splatnosti faktúry do 30.8.2009 nájomné a toto neuhradil ani napriek uplynutiu 30-dňovej lehoty po splatnosti nájomného. Z vyjadrenia žalobcu mu vyplynulo, že tento naliehavý právny záujem na určení neplatnosti okamžitého skončenia zmluvy o nájme nebytového priestoru vidí v tom, že zmluvu uzatváral na dobu 20 rokov, do budovy investoval nie malé finančné prostriedky a uzavrel podnájomné zmluvy s podnájomníkmi a okamžité skončenie zmluvy ho priviedlo do likvidačného stavu. Z výpovede štatutárneho zástupcu žalobcu zistil, že časť faktúry za nájom nebytových priestorov vo výške 10.000,- € nebola zaplatená v lehote splatnosti faktúry a preto dňa 30.9.2009 navrhol zamestnancom žalovaného S. K. Y. U. A., aby túto sumu zobrali priamo do pokladne žalovaného, ale štatutárny zástupca žalovaného - opát P.. P. Š. mu telefonicky oznámil, že sumu 10.000,- € má vložiť na účet žalovaného, čo aj bolo urobené. Z výpovede svedka U. A., ktorý v opátstve pracoval do 26.1.2011, mu vyplynulo, že štatutárny zástupca žalobcu skutočne dňa 30.9.2009 mu chcel peniaze vo výške 10.000,- € osobne odovzdať, čo však opát zamietol, hoci pred týmto dňom sa viackrát stávalo, že ak opátstvo - žalovaný potreboval peniaze, zavolali žalobcovi, či má k dispozícii hotovosť a ak tento peniaze mal, vyplatil nájom skôr, než bola faktúra za nájom splatná, aj keď o takomto spôsobe platby nájomného nebola uzavretá žiadna písomná dohoda. Tieto skutočnosti potvrdil aj svedok S. K.. Z výpisu z účtu žalovaného vedeného v Slovenskej sporiteľni a.s. bolo zistené, že nájom za 3. Štvrťrok 2009 vo výške 10.000,- € bol pripísaný na účet žalovaného dňa 1.10.2009. Vychádzajúc z § 3 ods. 1 až 3, § 14 zák. č. 116/1190 Zb. a § 559 ods. 1, 2 , § 567 ods. 2, § 516 ods. 1 a § 40 ods. 2 OZ mal za preukázané, že účastníci uzavreli dňa 1.7.2006 zmluvu o nájme nebytových priestorov a v tejto presne vymedzili predmet nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho úhrady, ako aj spôsoby skončenia nájomného vzťahu. S poukazom na článok V., bod 5 nájomnej zmluvy mal za to, že dôvodom pre okamžité ukončenie nájomnej zmluvy zo strany prenajímateľa (žalovaného) bolo aj nezaplatenie nájomného v 30-dňovej lehote po splatnosti nájomného napriek písomnému upozorneniu prenajímateľa a žalobcom uhrádzaný zvyšok nájomného
- 10.000,- EUR bol pripísaný na účet žalovaného až nasledujúci deň po uplynutí 30-dňovej lehoty a boli tak splnené podmienky preto, aby žalovaný dal okamžité skončenie nájomnej zmluvy dňom 1.10.2009. Nebolo preukázané, aby sa účastníci konania dohodli na inej forme spôsobe platenia nájomného, ako bolo uvedené v nájomnej zmluve a žalobcovi bolo známe presné číslo účtu žalovaného i peňažný ústav, na ktorý mal poukázať nájomné vo výške 10.000,- € titulom nájomného za 3. štvrťrok a preto žalobu ako bezdôvodnú v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a neúspešného žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia v sume 318,28 EUR. O trovách štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť na účet súdu trovy štátu v sume 93,- € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Krajský súd v Košiciach rozhodujúci o odvolaní žalobcu rozsudkom 11Co/136/2012-118 z 8.8.2012 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a určil, že okamžité skončenie zmluvy o nájme žalovaného zo dňa 1.10.2009 k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. X v kat.úz. O.-X. P., doručené žalobcovi dňa 6.10.2009 je neplatné a žalobcovi prisúdil náhradu trov konania. Bol toho názoru, že u žalobcu bol daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení a okamžité skončenie zmluvy o nájme z 1.10.2009, realizované žalovaným pokladal za neplatné, keďže prenajímateľ v rozhodnej dobe sám žalobcovi predlžil lehotu na dodatočné zaplatenie nájomného a jeho postup pri skončení nájomného vzťahu žalobcu pokladal za výkon práva odporujúci dobrým mravom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, rozhodujúci o dovolaní žalovaného uznesením 5Cdo/56/2013-167 z 18.12.2014 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 8.augusta 2012, sp.zn. 11Co/136/2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia Najvyšší súd Slovenskej republiky skutkové závery súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu nepovažoval za protikladné. Závery oboch súdov sú zhodné v tom, že v minulosti existovala prax medzi žalobcom a žalovaným pri plnení záväzku platiť nájomné, keď žalobca odovzdával plnenie za nájom osobne pracovníkom žalovaného, ktorí boli poverení štatutárnym zástupcom žalovaného na prevzatie plnenia za nájom. Vyplýva to z výpovede U. A., ktorý uviedol: „.... že pred týmto dňom sa viackrát stávalo, že ak opátstvo - žalovaný potreboval peniaze, zavolali žalobcovi, či má v hotovosti peniaze a ak tento v hotovosti peniaze mal, žalobca vyplatil úhradu za nájom skôr, než bola faktúra za nájom splatná“. Ani záver odvolacieho súdu neprotirečí skutkovým zisteniam súdu prvého stupňa, že žalobca mal predmetné peňažné prostriedky k dispozícii v hotovosti v rozhodujúci deň (t.j. 30.septembra 2009), a to bez toho, aby o tom bol predložený akýkoľvek dôkazný prostriedok. Tento záver je opätovne zrejmý z výpovede svedka U. A., ktorý uviedol (ako už bolo vyššie uvedené), že mu štatutárny zástupca žalobcu telefonicky oznámil, že peniaze vo výške 10 000 € za nezaplatený nájom má pripravené, aby po tieto peniaze prišiel za žalobcom. V spojení so
skutkovým zistením súdu prvého stupňa, ktorý z výpisu z účtu žalobcu vedeného v ČSOB, a.s. pobočka Košice (strana 3, ods.3 rozsudku) zistil, že 30.septembra 2009 vložil žalobca na svoj účet sumu 10 000 € a zároveň dal príkaz na úhradu nájomného za tretí štvrťrok 2009 v prospech žalovaného v sume 10 000 € možno konštatovať, že odvolací súd k iným skutkovým záverom ako súd prvého stupňa nedospel, zistené skutkové závery súdu prvého stupňa však odlišne právne posúdil. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný odmietol prevziať plnenie za nájom, táto rovnako neobstojí, pretože už súd prvého stupňa z výpovede svedka U. A. zistil, že štatutárny zástupca telefonicky usmernil svedka „aby osobne peniaze od žalobcu nepreberal“, čo slovami odvolacieho súdu povedané znamená rovnako odopretie alebo odmietnutie hotovostného prevzatia plnenia od žalobcu.
Pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení ďalej Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol: „Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení je treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia, pritom ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá- ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.
V prejednávanej veci sa žalobca domáhal určenia, že „Okamžité skončenie zmluvy o nájme žalovaného z 1. októbra 2009 k nehnuteľnosti - nebytovému domu na ulici M. XX Q. O., zapísaného v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, parcela č. 950, súpisné číslo XXX, zapísaného na LV č. X Správy katastra O. - X. P. doručené žalobcovi 6. októbra 2009 je neplatné." Žalobca naliehavosť právneho záujmu (§ 80 písm. c/ O.s.p.) na požadovanom určení odôvodňoval tým, že so žalovaným pôvodne uzatvoril zmluvu o nájme predmetných nebytových priestorov na dobu 20 rokov a v dôsledku okamžitého skončenia zmluvy zo strany žalovaného by nájomný vzťah skončil predčasne, čo by ho priviedlo do likvidačného stavu, aj s prihliadnutím na investície vynaložené do prenajatej budovy.
V súvislosti s otázkou existencie naliehavého právneho záujmu pri žalobe o určenie neplatnosti okamžitého skončenia nájmu dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že žaloba o určenie v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak má požadované určenie len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie právny vzťah alebo právo, a to najmä vtedy, ak takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Cieľom, ktorý žalobca sledoval podaním žaloby, bolo zotrvanie (resp. zachovanie) predmetného záväzkového vzťahu založeného zmluvou o nájme nebytového priestoru, a nielen vyslovenia neplatnosti okamžitého skončenia nájmu so žalovaným. Posúdenie otázky neplatnosti okamžitého skončenia nájomného vzťahu je len predbežnou otázkou vo vzťahu k posúdeniu otázky, či nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným aj naďalej trvá. To platí obzvlášť v prípade, keď sa určením platnosti alebo neplatnosti okamžitého skončenia nájmu nemôže vyriešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi, nemôže byť na takomto určení naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.
Keďže zmyslom navrhovaného rozhodnutia (vychádzajúc zo znenia žalobného petitu) bolo určenie neplatnosti okamžitého skončenia nájmu, a nie určenia, či nájomný vzťah trvá aj naďalej, nemožno očakávať, že by určovacia žaloba efektívne vyriešila otázku spornosti právnych vzťahov žalobcu k predmetu nájmu a z toho vyplývajúcej právnej neistoty. Totižto aj v prípade vyslovenia neplatnosti okamžitého skončenia nájmu sa rozhodnutím súdu nevyrieši definitívne otázka, kto je nájomcom.
So zreteľom k uvedenému zastával dovolací súd názor, že požadovanému určeniu neplatnosti okamžitého skončenia z nájmu nebytových priestorov chýba preventívny charakter, pretože, s prihliadnutím k jeho povahe, nie je spôsobilé eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnych vzťahoch účastníkov. Právna otázka (okamžitého skončenia nájmu nebytového priestoru), o ktorej má byť rozhodnuté určovacím výrokom, má totiž povahu prejudiciálnej otázky vo vzťahu k určeniu existencie (trvania) nájomného vzťahu účastníkov k predmetnému nebytovému priestoru. Dovolací súd za tejto situácie zastával názor, že požadované určenie neposkytuje dostatočnú záruku odvrátenia budúcich sporov účastníkov ohľadom existencie (trvania) nájomného vzťahu k nebytovému priestoru. Pre záver o (ne)existencii nájomného pomeru totiž nie je významné len posúdenie platnosti právneho úkonu, ktorý
mal uvedený právny vzťah ukončiť, ale je potrebné zodpovedať rad ďalších (predbežných) právnych otázok, ktoré spomínané posúdenie bez ďalšieho nemôže obsiahnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky už vyššie vo všeobecnej rovine uviedol, že ak žalobca nepreukáže svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide vždy o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby, a že ak súd dospeje k záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu na žalobcom požadovanom určení, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci“.
Vzhľadom na to, že žalobcom pôvodne požadované určenie neposkytovalo záruku odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi, ohľadom existencie (trvania) nájomného vzťahu, dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Košiciach zrušil a ako už bolo uvedené, vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Podaním zo dňa 30.6.2015 žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby pripustil zmenu žalobného petitu tak, aby okrem určenia neplatnosti okamžitého skončenia zmluvy o nájme zo dňa 1.10.2009 bolo určené, že nájomné vzťah trvá naďalej.
Odvolací súd návrh na pripustenie zmeny žalobného petitu posúdil podľa § 95 ods.1 až 3 O.s.p. a uznesením 2Co/106/2015-186 z 8.7.2015 pripustil zmenu návrhu v tomto znení: U r č u j e , že okamžité skončenie zmluvy o nájme žalovaného zo dňa 1.10.2009 k nehnuteľnosti - nebytovému domu na ulici M. Č.. XX Q. O.Š., zapísaného v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, parcela č. 950, súpisné číslo XXX zapísaného na LV č. X, Správy katastra O. - X. P. doručené žalobcovi dňa 6.10.2009 neplatné a nájomný vzťah trvá naďalej.
Odvolací súd mal za to, že v prejednávanej veci je možné použiť výsledky doterajšieho konania aj pre rozhodnutie o zmenenom návrhu, pričom nepripustenie zmeny by predstavovalo postup odporujúci zásade hospodárnosti, v dôsledku čoho by bol žalobca nútený k podaniu novej žaloby, pričom posúdeniu jej úspešnosti by určite predchádzalo zhodnotenie dokazovania, už vykonaného v pôvodnom (tomto) konaní. Ak totiž výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu, nebráni pripusteniu zmeny návrhu to, že bude nevyhnutné prípadne vykonať ďalšie dôkazy a že sa konanie oproti pôvodne predpokladanému priebehu predlží.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetom konania (po pripustení zmenu návrhu) je okrem iného aj určenie, že nájomný vzťah žalobcu k sporným nebytovým priestorom trvá aj naďalej. Na takomto určení, vychádzajúc z výkladu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podaného v uznesení 5Cdo/56/2013 má žalobca podľa názoru odvolacieho súdu naliehavý právny záujem.
S poukazom na uvedené je zrejmé, že rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý je predmetom preskúmavania (13C/347/2009-81 z 8.3.2012) vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (obdobne ako skoršie rozhodnutie odvolacieho súdu), nakoľko prvostupňový súd sa zaoberal meritom veci, hoci na pôvodne žiadanom určení žalobca nemal naliehavý právny záujem. Preskúmavané rozhodnutie takto nemôže obstáť a odvolací súd ho musel zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie o zmenenej žalobe. Uplatnený nárok okrem toho nemôže sám prejednať a posúdiť odvolací súd, pretože by tak konal ako súd prvého a zároveň jediného stupňa a neprípustne by tak účastníkom odňal možnosť prieskumu právne významných skutkových zistení v odvolacom konaní.
Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude posúdiť, či nájomný vzťah žalobcu k prenajatým priestorom na M. J.. Č.. XX Q. O. naďalej trvá a v tejto súvislosti zistiť, či platne, v súlade s právnou úpravou tento vzťah zo strany prenajímateľa nebol ukončený. Pokiaľ ide o okamžité skončenie zmluvy o nájme zo dňa 1.10.2009, odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na svoje skutkové zistenia a právne závery obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutia 11Co/136/2012-118 z 8.8.2012, ktoré sa mu javia (odhliadnuc od neexistencie naliehavého právneho záujmu na pôvodne požadovanom určení) ako plne použiteľné aj v konaní o zmenenom návrhu. Okrem vyriešenia tejto prejudiciálnej otázky bude nevyhnutné ustáliť, či nájomný vzťah nemal byť dotknutý aj iným právnym úkonom prenajímateľa - žalovaného. Ak by žalovaný okrem okamžitého skončenia zmluvy z 1.10.2009 žalobcovi dal aj inú výpoveď z nájmu, či zmluvu okamžite skončil aj ďalším úkonom, bude potrebné v súčinnosti s ním urobiť záver o tom, ktoré skončenie nájomného vzťahu prenajímateľ považuje za relevantné ako aj o tom, či nájomný vzťah v čase rozhodovania súdu trvá, alebo nie, ako aj zodpovedať (ďalšie) predbežné právne otázky, nevyhnutné pre požadované určenie. V prípade v tomto konaní ešte neskúmaných výpovedí (či
okamžitých skončení nájomného vzťahu) súd prvého stupňa prihliadne aj na existujúcu rozhodovaciu prax súdov, v zmysle ktorej napr. pri výpovedi z nájmu dôvod výpovede musí byť v písomnej výpovedi skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným, zákonne upraveným výpovedným dôvodom a pri výpovedi danej pre omeškanie s platením nájomného výpoveď musí byť daná ešte v dobe, kedy je nájomca v omeškaní s platením. Podľa súdnej praxe tiež bol prijatý názor, že výpoveď daná z dôvodu, že „nájomca užíva nebytový priestor v rozpore so zmluvou“ nie je dostatočne skutkovo vymedzená a konkrétne okolnosti výpovede musia byť špecifikované, aby výpoveď bola určitá a v praxi bol taktiež zaujatý názor, že ak účastníci dlhodobo akceptovali spôsob platenia nájomného odlišný od ich písomnej zmluvy ohľadne spôsobu a splatnosti nájomného a prenajímateľ dal následne výpoveď nájomcovi z dôvodu porušenia spôsobu a splatnosti nájomného dohodnutého účastníkmi v ich písomne uzavretej zmluve, ide u prenajímateľa o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.
Súd prvého stupňa vykoná účastníkmi navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné dôkazy, vykonanie ktorých bude nevyhnutné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, vyporiada sa aj so skutočnosťami uvedenými v odvolaní a v následných vyjadreniach účastníkov a po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. opätovne vo veci rozhodne.
Nové rozhodnutie o veci súd prvého stupňa riadne odôvodní v súlade s ust. § 157 ods.2 O.s.p. tak, aby bolo preskúmateľné a vyporiadalo sa so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a rozhodne v ňom aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.