Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_7Co-204-2015.pdf
PDF · 77.96 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/204/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu C. A., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v T., na ul. D.-I. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Miroslavou Tencerovou, advokátkou, so sídlom v Bratislave, na Hurbanovom námestí 5, proti žalovanému Y. E., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v J. XXX, právne zastúpenému JUDr. Milanom Sivým, advokátom, so sídlom v Poprade, na Nám. sv. Egídia 3006/116, o určenie neplatnosti dohody o urovnaní, o zaplatenie sumy 186.297,12 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 05.03.2015 č.k. 11C/91/2013- 155 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovanému sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania a žalobca n e m á p r á v o na ich náhradu.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 2.880,12 Eur.
Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej účastníci dňa 09.04.2010 uzatvorili podľa ustanovenia § 585 Občianskeho zákonníka dohodu o urovnaní. V nej sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný zaplatí žalobcovi sumu 85.000 Eur. Podľa prehlásenia žalobcu dňom podpísania dohody všetky jeho pôvodné nároky vyplývajúce z pôžičiek bližšie špecifikovaných v čl. 2 dohody zanikajú. Podpisy účastníkov boli overené notárskym úradom dňa 09.04.2010. Žalobca dňa 10.08.2009 uzatvoril mandátnu zmluvu o poskytovaní bezpečnostnej služby s firmou M-Security, s.r.o. Martin, ktorú zastupoval konateľ spoločnosti Ing. Y. Y.. Dňa 09.04.2010 žalovaný vložil finančné prostriedky v sume 85.000 Eur na účet žalobcu. Z čestného prehlásenia Ing. Y. Y. zo dňa 06.10.2014 bolo preukázané, že žalovaný serióznym spôsobom reagoval na výzvy firmy, pričom sa uskutočnili viaceré jednania a v súlade so žiadosťami a požiadavkami žalobcu bol vypracovaný návrh dohody. Na základe tejto dohody bola odsúhlasená suma 85.000 Eur. Dohoda bola spracovaná korektne, slušne, bez akýchkoľvek nátlakov voči niektorej zo zúčastnených strán. Za stranu žalobcu vystupovali tri osoby, z toho dve z bezpečnostnej služby a žalovaný konal sám. Úhradu finančných prostriedkov zabezpečoval žalovaný a teda v čase pri podpisovaní dohody o urovnaní a vyplácaní finančných prostriedkov mohol byť jedine on v určitej tiesni. Žalobca v tiesni byť nemohol, nakoľko firma M-Security, s.r.o. v čase uzatvárania všetkých dohôd poskytovala žalobcovi právny servis, bezpečnostnú službu, fyzickú ochranu, ako aj monitorovanie činnosti osoby žalovaného. Žalobca vykonal všetky úkony k tomu, aby finančné prostriedky určené na urovnanie prevzal, to znamená, ustálil výšku sumy, ktorú navrhol sám ako výšku sumy adekvátnu pre dohodu o urovnaní, teda aj v rámci započítania prevodu užívacích práv k bytu. Žiaden nátlak zo strany
žalovaného urobený nebol a žalovaný dobrovoľne vyplatil dohodnutú čiastku. Vzhľadom k uvedenému dohoda o urovnaní je platným právnym úkonom. Nebolo preukázané a zistené, aby bol urobený v rozpore s ustanovením § 37 Občianskeho zákonníka, nakoľko aj v dohode samotnej je uvedené, že právny úkon sa urobil vážne, zrozumiteľne a určite. Navyše textové znenie dohody zabezpečovala práve firma splnomocnená na základe mandátnej zmluvy zo strany žalobcu. Rovnako nebolo preukázané, aby právny úkon nespĺňal náležitosti uvedené v ustanovení § 39 Občianskeho zákonníka. Svojim účelom sa neprieči zákonu a neobchádza ho. Všetky úkony týkajúce sa uzatvorenia dohody o urovnaní zabezpečovala firma M-Security, s.r.o. a nie je pravdou, aby zo strany žalovaného bol robený nátlak na žalobcu, keďže pri jej uzatváraní bol žalovaný sám a na strane žalobcu boli okrem žalobcu prítomní aj dvaja členovia firmy M-Security, s.r.o.
Podľa ustanovenia § 585 ods. 1 veta prvá a ods. 3 Občianskeho zákonníka, dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.
Omyl o tom, čo je medzi stranami sporné alebo pochybné nespôsobuje neplatnosť dohody o urovnaní. Ak však omyl bol vyvolaný ľsťou jednej strany, môže sa druhá strana neplatnosti dovolať (§ 586 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Na prejednávanú vec nie je možné vzťahovať ustanovenie § 586 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Všetky úkony súvisiace s uzatvorením dohody o urovnaní zabezpečovala odborne spôsobilá firma M- Security, s.r.o. Martin, ktorú práve žalobca splnomocnil na takéto konanie. Rovnako sa nezistilo, aby dohodu žalobcu podpísal pod fyzickým či psychickým nátlakom alebo aby bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca ani nepreukázal, že existuje právny titul na vymoženie ním požadovanej čiastky 186.297,12 Eur. Ak žalobca poukazuje na výpisy z účtov z rokov 2000 až 2004, všetky nároky o tieto výpisy sa opierajúce aj za predpokladu ich existencie by už boli premlčané. Samotný žalobca pritom v dohode o urovnaní uviedol, že sú vyporiadané všetky nároky, a preto je potrebné mať za to, že ďalšie nároky už neexistujú.
S prihliadnutím na vyššie uvedené súd prvého stupňa žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že absolútnej neplatnosti dohody o urovnaní sa dovolával podľa ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka, a to preto, lebo túto dohodu podpísal pod nátlakom tak fyzickým ako aj psychickým. Na základe vyhrážok zo strany žalovaného by totiž bez podpísania tejto dohody nedostal späť žiadne peniaze, ktoré posielal žalovanému na kúpu pozemku a výstavbu domu. Žalobca sa pri podpise zmluvy nachádzal v tiesni, pretože posielané peniaze boli určené na výstavbu domu a z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov bol nútený dohodu podpísať. Pri rozhodovaní sa zobralo do úvahy čestné prehlásenie Ing. Y. Y. zo dňa 06.10.2014, pričom tvrdenia v ňom uvedené vôbec neboli preverené. Ďalej vyslovil nesúhlas s tvrdením o premlčaní uplatnených peňažných nárokov, pretože právo sa premlčí až uplynutím premlčacej doby, ktorá začína plynúť dňom, kedy sa mohlo právo vykonať po prvý raz.
Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. Podľa tohto ustanovenia účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Cieľom dôkaznej povinnosti vyplývajúcej z tohto ustanovenia je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné, než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácií dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
V prejednávanej veci žalobca v priebehu celého konania ničím právne významným nepreukázal svoje tvrdenia poukazujúce na neplatnosť dohody o urovnaní uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 09.04.2010. V tomto smere si preto nesplnil svoju procesnú dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 120 O.s.p.
Právne bezvýznamným je i spochybňovanie pravdivosti údajov obsiahnutých v čestnom prehlásení Ing. Y. Y. zo dňa 06.10.2014. Toto čestné prehlásenie bolo prečítané na pojednávaní konanom dňa 05.03.2015 za prítomnosti účastníkov a ich právnych zástupcov. Následne žalovaný a jeho právna zástupkyňa po poučení podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. prehlásili, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemajú. Žalovanému a jeho právnej zástupkyni pritom nič nebránilo na preverenie pravdivosti tvrdení obsiahnutých v čestnom prehlásení navrhnúť vo veci vypočutie svedka Ing. Y. Y.. Spochybňovanie pravdivosti obsahu čestného prehlásenia v odvolaní sa za takejto situácie nedá hodnotiť inak ako účelové.
S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 151 ods. 2 O.s.p. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu síce požadoval priznať náhradu trov odvolacieho konania, avšak bez toho, aby tieto vyčíslil. Túto svoju povinnosť vyčísliť trovy odvolacieho konania najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku si nesplnil a preto odvolací súd nebol viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania žalovanému v rozsudku, ktorým sa konanie skončilo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.