Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoPv/16/2022

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Márie Kubincovej, PhD. v právnej veci žalobcu Bayer Intellectual Property GmbH, reg. č. HRB 67604, so sídlom Alfred-Nobel-Strasse 10, 40789 Monheim, Nemecko, v konaní zast. JUDr. Petra Sauvage de Brantes, usadená euroadvokátka, Krasovského 13, 851 01 Bratislava, IČO: 47 233 494, substitučne zast. Mgr. Karol Fajnor, advokát, Krasovského 13, 851 01 Bratislava, IČO: 42 183 162 proti žalovanému 1/ Glenmark Pharmaceuticals s.r.o., so sídlom Hvězdova 1716/2b, 14078 Praha 4, Česká republika, IČ: 465 05 164 a žalovanému 2/ GLENMARK PHARMACEUTICALS SK, s. r. o., so sídlom Tomášikova 64, 831 04 Bratislava, IČO: 35 933 526 v konaní zast. Mgr. Róbert Pílnik, advokát, Námestie Matice slovenskej 409/4, 965 01 Žiar nad Hronom, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -311 zo dňa 3. júna 2022, takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -311 zo dňa 3. júna 2022 v napadnutom výroku I., výroku II. a výroku III. v rozsahu proti žalovanému 2/ m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovanému 2/ z a m i e t a .

II. Žalovanému 2/ p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie uložil:

- vo výroku I. žalovanému 1/ a žalovanému 2/ povinnosť zdržať sa ponúkania na predaj, dovozu a uvádzania na trh lieku Rivaxa tak, ako je definovaný v rozhodnutí o registrácii lieku vydanom Štátnym pre kontrolu liečiv pod č. 16/0052/21-S a č. 16/0053/21-S, a to počas doby platnosti neodkladného opatrenia alebo do skončenia platnosti patentu č. 1845961 (E 19024) v závislosti od toho, ktorá zo skutočností nastane skôr;

- vo výroku II. žalovanému 1/ a žalovanému 2/ povinnosť zdržať sa dodávania lieku Rivaxa tak, ako je definovaný v rozhodnutí o registrácii lieku vydanom Štátnym pre kontrolu liečiv pod č. 16/0052/21-S a č. 16/0053/21-S, držiteľom povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľom povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti v nemocničnej lekárni alebo vo verejnej lekárni, poskytovateľom záchrannej zdravotnej služby, poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, a to počas doby platnosti neodkladného opatrenia alebo až do skončenia platnosti patentu č. 1845961 (E 19024) v závislosti od toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr;

- vo výroku III. žalovanému 1/ a žalovanému 2/ povinnosť informovať držiteľov povolenia na veľkodistribúciu liekov, ktorým dodali liek Rivaxa tak, ako je definovaný v rozhodnutí o registrácii lieku vydanom Štátnym pre kontrolu liečiv pod č. 16/0052/21-S a č. 16/0053/21-S o uloženej povinnosti zdržať sa ponúkania na predaj, dovozu a uvádzania na trh tohto lieku, a to počas doby platnosti neodkladného opatrenia alebo až do skončenia platnosti patentu č. 1845961 (E 19024) v

závislosti od toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr, a to v lehote 5 dní od doručenia tohto uznesenia;

- vo výroku IV. žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa prevodu registrácie lieku Rivaxa tak, ako je definovaný v rozhodnutí o registrácii lieku vydanom Štátnym pre kontrolu liečiv pod č. 16/0052/21-S a č. 16/0053/21-S, a to počas doby platnosti neodkladného opatrenia alebo až do skončenia platnosti patentu č. 1845961 (E 19024) v závislosti od toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr;

- vo výroku V. žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej, ktorou sa mieni domáhať ochrany pred neoprávneným zásahom do práv vyplývajúcich z patentu č. 1845961 (E 19024) a pred nekalou súťažou, najmä zdržovacieho nároku, odstraňovacieho nároku a nároku na vykonanie povinnosti, a to do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným dňa 17.05.2022 sa žalobca domáhal nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedol, že je majiteľ európskeho patentu č. 1845961 s názvom „Spôsob liečenia tromboembolických porúch pomocou rivaroxabánu“, ktorý je platný aj na území Slovenskej republiky. Žalobca je zároveň držiteľom rozhodnutí o registrácii lieku č. EU/1/08/472/001 až EU/1/08/472/051 vydaných Štátnym pre kontrolu liečiv (ďalej aj len „ŠÚKL“), na základe ktorých je oprávnený uvádzať na slovenský trh liek XARELTO, ktorý je chránený a spadá do rozsahu ochrany patentu žalobcu. Žalovaný 1/ je spoločnosť zameraná na výrobu generických farmaceutických prípravkov a obchodovanie s nimi a žalovaný 2/ je jeho dcérskou spoločnosťou, v súčinnosti s ktorou žalovaný 1/ podniká na území Slovenskej republiky. Žalovaný 1/ je držiteľom rozhodnutia o registrácii lieku Rivaxa č. 16/0052/21-S a 16/0053/21-S vydaného ŠÚKL dňa 26. 02. 2021, na základe ktorých je oprávnený samostatne alebo prostredníctvom tretích osôb uvádzať na slovenský trh liečivo nazvané Rivaxa 15 mg a 20 mg alebo poskytnúť inej osobe oprávnenie dodávať tento prípravok na slovenský trh. Podľa žalobcu je potrebné určiť, či liek Rivaxa 15 mg a 20 mg tak, ako je definovaný v rozhodnutí o registrácii lieku, spadá do rozsahu ochrany určenej patentovými nárokmi patentu č. 1845961 (E 19024) a či tým dochádza k porušeniu žalobcovho patentu a na preukázanie tejto skutočnosti žalobca priložil znalecký posudok spoločnosti COHAUSZ & FLORACK vypracovaný európskymi patentovými zástupcami, teda osobami odborne spôsobilými a žalobca sa v celom rozsahu odvoláva na obsah znaleckého posudku. Z predmetného znaleckého posudku podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že liečivo Rivaxa 15 mg a 20 mg filmom obalené tablety spadá do rozsahu ochrany patentu č. 1845961 (E 19024) a práva plynúce z tohto patentu porušuje. Žalobca pritom neposkytol žalovaným súhlas na jeho uvedenie na slovenský trh. Preto je podľa žalobcu zrejmé, že došlo na základe psím. a) patentového zákona k zásahu do práv majiteľa patentu a podľa patentového zákona je žalobca oprávnený domáhať sa ochrany pred porušovaním svojich patentových práv, ako aj pred hroziacim porušovaním týchto práv. Podľa žalobcu spočíva ohrozenie jeho práv najmä v skutočnosti, že držiteľ rozhodnutí o registrácii lieku Rivaxa 15 mg a 20 mg môže podľa o liekoch a zdravotníckych pomôckach požiadať ŠÚKL o prevod registrácie humánneho lieku na inú osobu a tým vo výraznej miere ohroziť a obmedziť právo žalobcu účinne sa domáhať ochrany svojich práv vyplývajúcich mu z patentu č. 1845961 (E 19024). Žalobca ďalej uviedol, že jeho liek XARELTO, vyrobený podľa predmetného patentu a liek žalovaného 1/ Rivaxa, sú v priamej súťaži, keďže obidva lieky sú určené o.i. na liečbu tromboembolických porúch a sú vzájomne náhradami. Podľa žalobcu je uvádzanie na trh lieku Rivaxa, vrátane jeho dovozu, skladovania a ponuky, priamo v rozpore s dobrými mravmi súťaže, keďže uvádzajú žalovaní na trh liek, ktorý porušuje zákonom stanovené patentové práva žalobcu. Po dobu platnosti patentu má výlučné právo uvádzať na slovenský trh liek tohto zloženia iba žalobca. Žalovaní preto svojim konaním parazitujú na výsledkoch výskumu, skúšok, overovania, ako aj povesti žalobcovho lieku s cieľom získať prospech z predaja lieku, ktorého zloženie, dávkovanie a užívanie je chránené patentom a konanie žalovaných poškodzuje aj ostatných súťažiteľov. Žalobcovi je zároveň spôsobovaná priama finančná škoda a konanie žalovaných tiež znižuje predajnú cenu patentovaného lieku, ako aj stratu časti odberateľov.

3. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca návrhom a jeho prílohami osvedčil, že je vlastníkom európskeho patentu č. 1845961 s názvom „Spôsob liečenia tromboembolických porúch pomocou rivaroxabánu“, ktorý je platný aj na území Slovenskej republiky. Žalobca súčasne osvedčil, že je držiteľom rozhodnutí o registrácii lieku č. EU/1/08/472/001 až EU/1/08/472/051 vydaných ŠÚKL, na základe ktorých je oprávnený uvádzať na slovenský trh výrobok nazvaný XARELTO. Výrobok žalobcu XARELTO je chránený a spadá do rozsahu patentu č. 1845961. Vedomosť žalovaného 1/ a 2/ o právach žalobcu k patentu nie je potrebné preukazovať, ide o skutočnosť známu z verejne prístupných registrov, ktorá sa predpokladá (prezumuje). Žalobca takisto osvedčil, že

žalovaný 1/ je držiteľom registrácie lieku Rivaxa 15 mg a 20 mg tak, ako je definovaný v rozhodnutí o registrácii lieku vydanom ŠÚKL pod č. 16/0052/21-S a č. 16/0053/21-S a žalovaný 2/ je dcérskou spoločnosťou žalovaného 1/, keď je jediným spoločníkom žalovaného 2/. Z výtlačkov z internetovej stránky žalovaných mal súd prvej inštancie za preukázané, že práve žalovaný 2/ vykonáva obchodnú činnosť žalovaného 1/ na území Slovenskej republiky, do čoho bezpochyby spadá aj obchodovanie s liekmi Rivaxa 15 mg a 20 mg. Súd prvej inštancie preto považoval podmienku pasívnej vecnej legitimácie splnenú u obidvoch žalovaných.

4. Súd prvej inštancie mal potrebu neodkladnej úpravy pomerov osvedčenú zo skutočnosti, že sporné lieky Rivaxa 15 mg a 20 mg zasahujú do práv z európskeho patentu č. 1845961, ktorého majiteľom je žalobca, keď pri posudzovaní zásahu žalovaných do patentových nárokov vychádzal predovšetkým z predloženého znaleckého posudku vypracovaného európskymi patentovými zástupcami ako osobami odborne spôsobilými v oblasti organickej chémie, biochémie a farmácie. V zmysle predmetného znaleckého posudku dochádza k zásahu do práv z patentu tým, že liek Rivaxa 15 mg a 20 mg je jednoznačne tabletou s rýchlym uvoľňovaním, zároveň každá tableta obsahuje 15 mg alebo 20 mg zlúčeniny rivaroxabánu, používa sa na liečbu tromboembolickej poruchy, dávkovací režim jedenkrát denne sa rovnako zhoduje s dávkovacím režimom, ktorý je chránený predmetným patentom. Znalci zároveň konštatovali, že zlúčenina rivaroxabán použitá v lieku Rivaxa 15 mg a 20 mg má rovnako polčas rozpadu 10 hodín a menej, čo je taktiež znak chránený patentom. Podľa názoru znalcov je však uvedený znak nadbytočný, nakoľko je polčas rozpadu inherentnou vlastnosťou samotnej zlúčeniny rivaroxabánu. Podľa znalcov liek Rivaxa 15 mg a 20 mg porušuje aj druhý nárok chránený patentom, a to tým, že je určený pre tromboembolické poruchy akými sú pľúcne embólie, hlboké žilové trombózy alebo mŕtvica. Podľa súdu prvej inštancie vzhľadom na uvedené závery vyplývajúce z predloženého znaleckého posudku je zrejmé, že výrobok Rivaxa 15 mg a Rivaxa 20 mg porušuje obidva patentové nároky vyplývajúce z patentu č. 1845961 (E 19024).

5. Podľa súdu prvej inštancie tak dôvodnosť návrhu, a teda potreba neodkladnej úpravy pomerov je preukázaná, nakoľko žalovaní svojim konaním zasahujú do práv žalobcu zabezpečených patentovou ochranou. Konanie žalovaných spočívajúce v predaji lieku Rivaxa 15 mg a Rivaxa 20 mg zasahuje do práv žalobcu spojených s rizikom bezprostrednej ujmy v podobe ušlého zisku, či straty pozície na trhu. Bez nariadenia neodkladného opatrenia môžu žalovaní naďalej neprimeraným spôsobom zasahovať do podnikateľskej činnosti žalobcu. Súd prvej inštancie mal zároveň za to, že rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia je primerané vzhľadom na celkovú povahu spornej veci, keď žalovaným nariaďuje zdržať sa podnikateľskej činnosti len v súvislosti s konkrétnym liekom, teda v nevyhnutnom rozsahu a ďalšia podnikateľská činnosť žalovaných tak nie je týmto rozhodnutím dotknutá ani obmedzená.

6. Podľa súdu prvej inštancie pretože subjekt, ktorý je držiteľom registrácie humánneho lieku, má v zmysle o liekoch a zdravotníckych pomôckach právo žiadať o prevod registrácie humánneho lieku na inú osobu, vzhľadom na preukázané tvrdenia žalobcu, že žalovaný 1/ je držiteľom rozhodnutia o registrácii lieku Rivaxa 15 mg a Rivaxa 20 mg, prislúcha toto právo aj žalovanému 1/, a preto je nevyhnutné, aby do času právoplatného rozhodnutia vo veci samej, bolo toto právo žalovaného 1/ obmedzené tak, aby nedošlo k prípadným prevodom registrácie na inú osobu, čo by viedlo k skomplikovaniu celého procesu tým, že by zanikla pasívna vecná legitimácia žalovaného 1/ a bola by zmarená reálna vymožiteľnosť práv duševného vlastníctva.

7. Nakoľko žalobca osvedčil, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ svojou podnikateľskou činnosťou súvisiacou s liekom Rivaxa 15 mg a Rivaxa 20 mg zasahujú do práv žalobcu chránených európskym patentom č. 1845961 (E 19024), súd prvej inštancie neodkladné opatrenie nariadil a zároveň určil žalobcovi lehotu 30 dní na podanie žaloby vo veci samej. Súčasne súd prvej inštancie vyslovil, že o trovách konania rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.

8. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný 2/ proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v rozsahu výroku I., výroku II. a výroku III. odvolanie z odvolacích dôvodov podľa , , , , (ďalej len „“). Mal za to, že neboli splnené procesné podmienky pre vydanie napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému 2), aby uskutočňoval svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu výrokov I. až III. bolo zrušené a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia bol v tomto rozsahu zamietnutý. Pre prípad, že rozhodnutie súdu prvej inštancie by bolo odvolacím súdom potvrdené, navrhol, aby súd prvej inštancie formou dopĺňacieho uznesenia k tomuto rozhodnutiu uložil žalobcovi povinnosť zložiť do úschovy súdu zábezpeku vo výške 3.000.000,- Eur.

9. Žalovaný 2/ k nesplneniu podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že súd môže v súlade s nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom z je nutné, aby dôvodnosť a trvanie uplatňovaného nároku boli hodnoverne osvedčené. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že k záveru o porušení patentu žalobcu dospel súd prvej inštancie na základe „znaleckého posudku“ predloženého žalobcom. Žalovaný 2/ je presvedčený, že tento dokument trpí formálnymi aj obsahovými vadami, a preto na jeho základe nemožno mať porušenie patentových práv žalobcu za hodnoverne osvedčené. Po formálnej stránke tento dokument v skutočnosti atribúty znaleckého posudku nespĺňa, keď v súlade s aj súkromný znalecký posudok podľa musí spĺňať všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahovať doložku o tom, že znalec si je vedomý následkom vedome nepravdivého znaleckého posudku. S poukazom na a o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch žalovaný 2/ uviedol, že dokument predložený žalobcom, ktorý by teoreticky mohol byť súkromným znaleckým posudkom, bol vypracovaný dvoma nemeckými patentovými zástupcami, tzn. osobami, ktoré nespĺňajú podmienku zápisu v zozname znalcov a neboli ako znalci ani ustanovené súdom. Zo stručného zhrnutia odborných predpokladov obsiahnutého v úvode dokumentu zároveň nevyplýva, že by boli osoby z advokátskej a patentovej kancelárie Cohausz & Florack zapísané na akomkoľvek štátom aprobovanom zozname znalcov, z ktorého by prípadne bolo možné dovodiť aspoň ich analogické postavenie podľa nemeckého práva. „Znalecký posudok“ bol teda vypracovaný osobami, ktoré k tomu nemajú potrebnú kvalifikáciu, a teda nemožno k tomuto dokumentu prihliadať ako k znaleckému posudku podľa .

10. Žalovaný 2/ ďalej zdôraznil, že predmetný dokument je v rozpore s , keď znalcovi v žiadnom prípade neprislúcha konštatovať porušenie patentu žalobcu. Je tiež očividné, že tento dokument neobsahuje znaleckú doložku ani žiadne ekvivalentné prehlásenie, z ktorého by bolo možné dovodiť zodpovednosť osôb, ktoré tento dokument vypracovali. Dokument bol pôvodne vypracovaný v nemeckom jazyku a žalobca ho predložil spoločne s prekladom do slovenského jazyka, z ničoho však nevyplýva, že by sa jednalo o úradne overený, či inak certifikovaný preklad, či že by preklad dokumentu zaistila aspoň osoba so znalosťami v odbore farmaceutík. Pritom je zrejmé, že najmä v oblasti analýzy patentových nárokov a z nich vyplývajúceho rozsahu ochrany patentu je ich doslovné znenie kľúčové a aj tá najmenšia zmena pri preklade môže viesť k zmene rozsahu patentovej ochrany. Je preto nanajvýš dôležité, aby akýkoľvek preklad overiteľne dosahoval určitú kvalitatívnu úroveň, ktorá zaručí, že jeho znenie bude skutočne presne zodpovedať zneniu originálu. Žalobca nijak nepreukázal, že by mal byť preklad v tomto smere spoľahlivý, chýbajú informácie o tom, kto preklad spracoval a akú má k tomu prípadnú kvalifikáciu. Podľa žalovaného 2/ je namieste zmieniť aj to, že z textu dokumentu na niekoľkých miestach vyplýva, že sa opiera o strojové preklady, tzn. preklady vypracované bez akejkoľvek záruky ich presnosti, či odbornej správnosti. Z ods. 9 na str. 4 je tiež zrejmé, že pri posudzovaní slovenského prekladu bola konzultovaná právna zástupkyňa žalobcu a hoci žalovaný 2/ nespochybňuje je znalosti v oblasti slovenského jazyka, jej aktivita v tomto smere sa s ohľadom na jej zainteresovanosť v spore javí ako prinajmenšom nevhodná a je ďalším z faktorov, ktoré významne znižujú vierohodnosť dokumentu.

11. Žalovaný 2/ poukázal aj na to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie neuvádza, či vzal za osvedčené, že je liek Rivaxa skutočne prítomný na slovenskom trhu. V relevantných bodoch napadnutého rozhodnutia neodkazuje na žiadne dôkazy, ktoré by mohli osvedčiť prítomnosť lieku Rivaxa na slovenskom trhu, neuvádza, že by žalobca túto skutočnosť osvedčil. Pokiaľ však súd prvej inštancie nemal za osvedčené, že by liek Rivaxa bol skutočne na trhu prítomný, potom je zrejmé, že nebola osvedčená potreba neodkladne a nevyhnutne upraviť pomery účastníkov, ktorá by mohla odôvodniť nariadenie neodkladného opatrenia. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov vzal súd prvej inštancie za osvedčenú zo skutočnosti, že lieky Rivaxa zasahujú do práv k patentu žalobcu, samotná registrácia výrobku na ŠUKL však nepredstavuje porušenie práv vyplývajúcich z patentu, a preto neodôvodňuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Žalovaný 2/ je preto

presvedčený, že rozhodujúce okolnosti nemožno mať so žalobcom predložených dokumentov za hodnoverne osvedčené a podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak nie sú splnené.

12. K nesprávnemu postupu súdu prvej inštancie pri osvedčovaní rozhodných skutočností žalovaný 2/ uviedol, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď svoj záver o dôvodnosti neodkladného opatrenia oprel o dokument, ktorý nespĺňa zákonné požiadavky na znalecký posudok. Otázka, či liek Rivaxa žalovaných skutočne spadá do rozsahu ochrany predmetného patentu, je totiž podľa žalovaného 2/ jednoznačne skutočnosťou, na ktorej posúdenie sú potrebné v zmysle vedecké poznatky, je teda na mieste predpokladať, že otázka porušenia patentu je natoľko zložitá, že vyjadrenie odborne spôsobilej osoby by nebolo postačujúce, a preto je nutné dokazovať znaleckým posudkom. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je v tomto smere pomerne mätúce, keďže súd prvej inštancie s dokumentom žalobcu jednoznačne pracuje ako so znaleckým posudkom, avšak v bode 22. odôvodnenia uvádza, že bol vypracovaný „osobami odborne spôsobilými“. K tomu je však nutné si uvedomiť, že odborné vyjadrenie v zmysle si môže výslovne vyžiadať len súd. K dokumentu žalobcu je preto nutné pristupovať ako k bežnému listinnému dôkazu, ktorý však v žiadnom prípade nemôže reflektovať zložitosť otázok, ktoré je v konaní potrebné vyriešiť a ktoré odôvodňujú a vyžadujú dôkaz znaleckým posudkom. Ak nie je hodnoverne osvedčené porušenie práv žalobcu, akýkoľvek jeho nárok je celkom bez právneho základu a nemožno mu vyhovieť, tým menej by v takej situácii bolo namieste nariadiť neodkladné opatrenie. V nadväznosti na uvedené žalovaný 2/ predkladá súkromný znalecký posudok č. 2/2021 vypracovaný dňa 14.01.2022 znalcom Ing. Ivanom Reginom, ev. č. znalca 912918, v spolupráci s konzultantom PharmDr. Tomášom Wolaschkom, PhD., z ktorého dokumentu jednoznačne vyplýva, že na základe verejne dostupného dokumentu Súhrn charakteristických vlastností lieku Rivaxa nemožno bez ďalšej laboratórnej analýzy dospieť k záveru, že liek Rivaxa žalovaných spadá do rozsahu patentu žalobcu.

13. Žalovaný 2/ tiež v odvolaní uviedol, že s výnimkou samotného „znaleckého posudku“ sa závery súdu prvej inštancie o porušení patentu žalobcu opierali o zhodné podklady ako predložený znalecký posudok, keď žalobca v tomto smere predložil len slovenský preklad patentu, k „znaleckému posudku“ potom boli ako prílohy pripojené slovenské znenie Súhrnu charakteristických vlastností (SPC) lieku Rivaxa a dokumentu Písomná informácia pre používateľa (PIL), ktorý svojim obsahom zodpovedá dokumentu SPC. Nad rámec uvedeného bola spoločne so „znaleckým posudkom“ predložená aj verejná hodnotiaca správa výrobku Rivaxa žalovaných, avšak táto bola predložená len v anglickej verzii a nie je ju preto možné v prebiehajúcom konaní zohľadniť. Relevantnými podkladmi pre posúdenie prípadného zásahu do práv žalobcu k patentu tak zostávajú len dokumenty SPC a PIL, na základe ktorých však podľa záverov predloženého znaleckého posudku žalovaným 2/ nemožno konštatovať, že by výrobok Rivaxa skutočne spadal do rozsahu patentu. V konaní o neodkladnom opatrení teda svojou povahou neumožňuje posúdenie tejto otázky a žalobcom navrhované neodkladné opatrenie tak nemožno nariadiť. V tejto súvislosti žalovaný 2/ odkázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 08.09.2021. Žalovaný 2/ pripomína, že na uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj existenciu znaleckého posudku č. 2/2021 si dovolil Okresný súd Banská Bystrica upozorniť tzv. „preventívnym listom“, v ktorom žiadal súd o nenariadenie neodkladného opatrenia.

14. Žalovaný 2/ s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. uviedol, že si je vedomý, že v konaní o neodkladnom opatrení stačí, ak sú rozhodné skutočnosti hodnoverne osvedčené, avšak pokiaľ zákon na preukázanie určitej skutočnosti zo zrejmých dôvodov vyžaduje znalecký posudok ako kvalifikovaný druh dôkazu, nemožno mať takúto skutočnosť za preukázanú na základe dokumentu, ktorý nevykazuje ani minimum požadovaných vlastností a neposkytuje žiadne záruky ohľadom hodnovernosti. S ohľadom na zásadné formálne nedostatky kľúčového dokumentu má žalovaný 2/ za to, že informácie tam obsiahnuté nemožno brať za vysoko pravdepodobné, či dokonca najpravdepodobnejšie, a to najmä v kontexte žalovaným 2/ predloženého znaleckého posudku. Dokument predložený žalobcom tak nie je dostatočne vierohodný, aby na jeho základe bolo možné konštatovať, že rozhodné skutočnosti boli hodnoverne osvedčené.

15. K nesprávnemu právnemu posúdeniu žalovaný 2/ uviedol, že ako už súd informoval vo svojom preventívnom liste, patent žalobcu nechráni rivaroxabán ako účinnú látku, tá bola predmetom slovenského patentu č. 287272 žalobcu, ktorého ochrana uplynula 11.12.2020. Žalobca sa prostredníctvom patentu, ktorého porušenie je predmetom tohto konania, snaží neoprávnene predĺžiť

trvanie svojho výlučného postavenia na trhu a snažil sa získať ochranu pre špecifický spôsob použitia rivaroxabánu na výrobu lieku na liečbu tromboembolických chorôb, ktorý však podľa názoru žalovaného 2/ nespĺňa podmienku vynálezcovskej činnosti v porovnaní so stavom techniky a nie je dostatočne jasný a špecifický. Podrobná analýza neplatnosti patentu bude žalovaným 2/ v prípade potreby predložená v konaní vo veci samej.

16. Napokon sa žalovaný 2/ v odvolaní v podrobnostiach vyjadril k žiadosti o zloženie zábezpeky.

17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu a zaviazal žalovaného 2/ k náhrade trov odvolacieho konania. Žalobca považuje vyjadrenia žalovaného 2/ vo vzťahu k predloženému znaleckému posudku/odbornému vyjadreniu len za nič nehovoriace všeobecné tvrdenia. Žalovaný neuviedol žiadny relevantný dôvod, resp. nespochybnil žiadnu časť predmetného znaleckého posudku/odborného vyjadrenia, ako ani nepreukázal a neuviedol akýkoľvek dôvod, pre ktorý by tam uvedené závery mali byť nesprávne. Žalobca preto v celom rozsahu trvá na správnosti záverov uvedených v predloženom znaleckom posudku/odbornom vyjadrení a závery znaleckého posudku (odborného vyjadrenia) by mohli byť vyvrátené len odbornou argumentáciou podloženou relevantnými dôkazmi, čo sa však v žiadnom prípade nestalo. Podľa žalobcu predložený znalecký posudok/odborné vyjadrenie je potrebné považovať minimálne za odborné vyjadrenie v zmysle , pričom v žiadnom svojom ustanovení nezakazuje predloženie odborného vyjadrenia stranami sporu. Podľa žalobcu tak odborné vyjadrenie nemôže byť odmietnuté len z dôvodu, že nebolo oficiálne vyžiadané súdom. Žalobca konštatuje, že tento znalecký posudok/odborné vyjadrenie bol spracovaný kompetentnými osobami s vysokými odbornými predpokladmi a všetky závery v ňom boli riadne odôvodnené a doložené dôkazmi, pričom nič z uvedeného nebolo zo strany žalovaného 2/ nikdy spochybnené, okrem spomínaných všeobecných námietok.

18. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného 2/ týkajúcu sa preukázania existencie liečiva Rivaxa na trhu v Slovenskej republike, žalobca konštatuje, že túto preukázal dokladom o zakúpení lieku Rivaxa zo dňa 06.05.2022 na území Slovenskej republiky a spolu s dokladom o kúpe žalobca predložil aj vyobrazenie balení liečiv Rivaxa 15 mg a Rivaxa 20 mg. Vzhľadom na uvedené žalobca je presvedčený, že preukázal všetky skutočnosti rozhodujúce pre nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. že liek Rivaxa sa nachádza na trhu v Slovenskej republike a zároveň, že tento liek spadá do rozsahu ochrany patentu č. 1 845 961 (E 19024), ako aj že existuje potreba neodkladnej úpravy pomerov.

19. Žalobca ďalej poukázal na to, že konštatovanie znalca v súkromnom znaleckom posudku č. 2/2021 predloženom žalovaným 2/ bolo založené na skutočnosti, že nie je možné určiť, či liek Rivaxa je liekom s rýchlym uvoľňovaním zlúčeniny rivaroxabán. S uvedenými tvrdeniami nie je možné v žiadnom prípade súhlasiť. V oblasti farmácie a formulácie liečiv sa rozlišujú dve všeobecné triedy tabletových foriem: 1/ tablety s rýchlym uvoľňovaním, ktoré sa označujú aj ako tablety s okamžitým uvoľňovaním a 2/ tablety s modifikovaným uvoľňovaním, ktoré sa v závislosti od typu profilu modifikovaného uvoľňovania nazývajú tablety s riadeným/predĺženým alebo oneskoreným uvoľňovaním. Už v správe o verejnom hodnotení pre Rivaxu 10 mg, 15 mg a 20 mg filmom obalené tablety sa na strane 7/17 jasne uvádza, že ide o tablety s „okamžitým uvoľňovaním“, t.j. s rýchlym uvoľňovaním. Neexistuje preto žiadna pochybnosť o tom, že liek Rivaxa 10 mg, 15 mg a 20 mg filmom obalené tablety sú tablety s rýchlym uvoľňovaním, tak ako sa to snaží prezentovať znalecký posudok Ing. Ivana Reginu. Ďalším dôvodom, prečo sú filmom obalené tablety Rivaxa 10 mg, 15 mg a 20 mg tabletami s rýchlym uvoľňovaním, je skutočnosť, že je tomu tak aj v prípade pôvodného referenčného lieku Xarelto 10 mg, 15 mg a 20 mg filmom obalené tablety žalobcu a filmom obalené tablety Rivaxa žalovaného 1/ boli schválené ako ich generická verzia, t.j. kópia. Žalovaný 1/ ako výrobca generického lieku nevykonal žiadne štúdie bezpečnosti a účinnosti lieku v klinických skúškach na pacientoch, ale v schvaľovacom procese sa plne spoliehal na klinické štúdie, ktoré vykonal žalobca pre liek Xarelto. Aby žalovaný 1/ získal generické schválenie, musel regulačnému orgánu preukázať, že filmom obalené tablety Rivaxa sú rovnakou liekovou formou ako originálne filmom obalené tablety Xarelto a sú s nimi bioekvivalentné. Podľa definície by sa tableta s predĺženým alebo oneskoreným uvoľňovaním nepovažovala za bioekvivalentnú tabletu s rýchlym uvoľňovaním. Aj v hodnotiacej správe CHMP Európskej agentúry pre lieky pre referenčný výrobok pre Rivaxu Xarelto sa lieková forma označuje ako „immediate-release“, „s okamžitým uvoľňovaním“, t.j. filmom obalená tableta s rýchlym uvoľňovaním. Keďže referenčný liek Rivaxy Xarelto 10 mg, 15 mg a 20 mg je vo forme filmom obalených tabliet s rýchlym uvoľňovaním, musí to nevyhnutne platiť aj pre Rivaxu 10 mg, 15 mg a 20 mg filmom obalené tablety, inak by Rivaxa nebola schválená ako generický liek, čo si vyžaduje preukázanie

bioekvivalencie. Výrobok je bioekvivalentný s iným výrobkom len vtedy, ak má rovnaké množstvo účinnej látky ako originálny výrobok a uvoľňuje túto účinnú látku v ľudskom tele rovnakou rýchlosťou. Generický farmaceutický výrobok, ako je Rivaxa, musí mať preto rovnakú účinnú látku a musí ju uvoľňovať rovnakou rýchlosťou ako pôvodný výrobok, aby mohol byť registrovaný ako výrobok generický. Okrem toho, ak by filmom obalené tablety Rivaxa boli tabletami s modifikovaným uvoľňovaním, muselo by to byť uvedené v SPC, čo sa nestalo. Pre podrobnejšie odôvodnenie žalobca odkazuje na priložený znalecký posudok/ odborné vyjadrenie spoločnosti COHAUSZ & FLORACK. Okrem toho, žalovaný 2/ si je veľmi dobre vedomý skutočnosti, že tablety Rivaxa sú tablety s okamžitým uvoľňovaním a ako účastník konania je povinný uvádzať vo svojich vyjadreniach adresovaných súdu pravdivé skutočnosti a nerozporovať a nespochybňovať skutočnosti, o ktorých pravdivosti, resp. nepravdivosti musí mať s ohľadom na jeho odborné znalosti vedomosť. Pokiaľ sa žalovaný 2/ odvoláva na údajnú neplatnosť žalobcovho patentu č. 1 845 961 (E 19024), žalobca si dovolí len konštatovať, že tento patent je riadne registrovaný a platný a všetky námietky v minulosti voči nemu vznesené boli príslušnými úradmi právoplatne zamietnuté.

20. V ďalšom texte vyjadrenia sa žalobca v podrobnostiach vyjadril k návrhu žalovaného 2/ na zloženie peňažnej zábezpeky (kaucie).

21. Žalovaný 2/ v odvolacej replike v zásade zopakoval tvrdenia a skutočnosti uvedené v podanom odvolaní s tým, že pokiaľ z vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že záver o tom, že liek Rivaxa žalovaných je tabletou s rýchlym uvoľňovaním, založil primárne na informáciách obsiahnutých v správe o verejnom hodnotení pre lieky Rivaxa 10 mg, 15 mg a 20 mg filmom obalené tablety a hodnotiacej správe Európskej agentúry pre lieky, žalovaný 2/ pripomína, že tieto správy ako také neboli žalobcom predložené takým spôsobom, aby mohli byť uznané za prijateľný dôkaz. Predovšetkým boli uvedené dokumenty predložené len v rámci „odborného vyjadrenia“ kancelárie COHAUSZ & FLORACK, a to výlučne v anglickom jazyku bez prekladu do slovenského jazyka ako jazyka konania. Z týchto dokumentov, ktoré sú dostupné v slovenskom jazyku, teda z dokumentu Súhrn charakteristických vlastností lieku Rivaxa, však bez ďalšej laboratórnej analýzy nemožno porušenie patentu konštatovať, resp. nie je možné potvrdiť, že by liek Rivaxa bol tabletou s okamžitým uvoľňovaním, ako to potvrdzuje znalecký posudok spracovaný Ing. Reginom.

22. Žalobca v odvolacej duplike zdôraznil, že nie je možné nariadenie neodkladného opatrenia podmieňovať silou - dôkaznou váhou predložených dôkazov. Súd po zhodnotení dôkazov môže nariadiť neodkladné opatrenie aj na základe „bežného“ listinného dôkazu. Žalobca má za to, že znalecký posudok/odborné vyjadrenie COHAUSZ & FLORACK je riadnym dôkazom, ktorý mohol byť hodnoverným podkladom pre rozhodnutie súdu. Tento znalecký posudok/odborné vyjadrenie bol predložený v dvojjazyčnej anglicko-slovenskej verzii. Príloha tohto znaleckého posudku/odborného vyjadrenia - hodnotiaca správa Európskej agentúry pre lieky bola síce predložená len v anglickom jazyku, avšak toto nemôže byť dôvodom na to, aby na ňu v konaní nebolo prihliadané a aby nemohla byť dostatočným podkladom k rozhodnutiu o nariadení neodkladného opatrenia. Rovnako ani skutočnosť, že táto správa nebola predložená ako samostatná príloha, nemôže byť dôvodom na to, aby nebola akceptovaná ako prijateľný dôkaz.

23. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa , a ods. 1 v senáte bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu vo výroku vecne správne nie je.

24. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

25. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

26. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

27. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

28. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalovaným 2/ v odvolaní, pričom v zmysle vychádzal zo stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a podľa obsahového vymedzenia odvolania dospel k záveru, že proti žalovanému 2/ zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia splnené nie sú a hoci napadnutými výrokmi rozhodnutia súdu prvej inštancie bola rovnaká povinnosť ako žalovanému 2/ uložená aj žalovanému 1/, avšak medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba, a teda medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ ide o samostatné spoločenstvo podľa , čo znamená, že v zmysle odvolaním žalovaného 2/ nebolo dotknuté rozhodovanie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia proti žalovanému 1/, a preto odvolací súd vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie vyhodnocoval len v rozsahu proti žalovanému 2/.

29. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva umožňujúcim súdu v prípade potreby rýchlo a pružne zasiahnuť do právneho vzťahu strán, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená tak, ako to upravuje ustanovenie . Nariadenie neodkladného opatrenia je v zmysle možné len na návrh, a to pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení. Zákonnou obsahovou náležitosťou návrhu neodkladného opatrenia je podľa aj opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

30. Žalobca navrhol nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej z dôvodu potreby úpravy pomerov strán a neodkladným opatrením chcel dosiahnuť, aby počas doby platnosti neodkladného opatrenia alebo do skončenia platnosti patentu č. 1845961 (E 19024), v závislosti od toho, ktorá zo skutočností nastane skôr, pre liek Rivaxa tak, ako je definovaný v rozhodnutí o registrácii lieku vydanom Štátnym pre kontrolu liečiv pod č. 16/0052/21-S a č. 16/0053/21-S, žalovaný 2/ zdržal sa ponúkania na predaj, dovozu a uvádzania na trh, zdržal sa dodávania držiteľom povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľom povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti v nemocničnej lekárni alebo vo verejnej lekárni, poskytovateľom záchrannej zdravotnej služby, poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a informoval držiteľov povolenia na veľkodistribúciu liekov, ktorým dodal liek o uloženej povinnosti zdržať sa ponúkania na predaj, dovozu a uvádzania na trh tohto lieku, keď neodkladné opatrenie malo slúžiť na ochranu patentových nárokov žalobcu vyplývajúcich z európskeho patentu č. 184596 s názvom „Spôsob liečenia tromboembolických porúch pomocou rivaroxabánu“, ktorý patent je platný na území Slovenskej republiky a slovenský preklad bol sprístupnený verejnosti dňa 03.11.2015 pod č. dokumentu E 19024.

31. Vzhľadom na neodkladné opatrenie, nariadenia ktorého sa žalobca proti žalovanému 2/ domáhal, bolo potrebné, aby žalobca osvedčil, že liek Rivaxa tak, ako je definovaný v rozhodnutí o registrácii lieku vydanom Štátnym pre kontrolu liečiv pod č. 16/0052/21-S a č. 16/0053/21-S, spadá do rozsahu patentu žalobcu, t.j. osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a aby osvedčil, že tento liek je prítomný na trhu Slovenskej republiky, t.j. osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov.

32. Súd prvej inštancie vzhľadom na závery vyplývajúce so žalobcom predloženého Znaleckého posudku spoločnosti COHAUSZ & FLORACK mal za zrejmé, že výrobok Rivaxa 15 mg a Rivaxa 20 mg porušuje obidva patentové nároky vyplývajúce z patentu č. 1845961 (E 19024), a preto podľa súdu prvej inštancie potreba neodkladnej úpravy pomerov bola preukázaná, nakoľko žalovaný 2/ svojim konaním zasahuje do práv žalobcu zabezpečených patentovou ochranou.

33. Žalovaný 2/ v odvolaní namietal, že dokument žalobcu „Znalecký posudok spoločnosti COHAUSZ & FLORACK“ trpí formálnymi aj obsahovými vadami, a preto na jeho základe nemožno mať porušenie patentových práv žalobcu za hodnoverne osvedčené a súčasne žalovaný 2/ s odvolaním predložil súkromný Znalecký posudok č. 2/2021 vypracovaný dňa 14.01.2022 znalcom Ing. Ivanom Reginom, ev. č. znalca 91298, v spolupráci s konzultantom PharmDr. Tomášom Wolaschkom, PhD., z ktorého

posudku podľa žalovaného 2/ jednoznačne vyplýva, že na základe verejne dostupného dokumentu Súhrn charakteristických vlastností lieku Rivaxa nemožno bez ďalšej laboratórnej analýzy dospieť k záveru, že liek Rivaxa žalovaných spadá do rozsahu patentu žalobcu.

34. Procesné zabezpečenie vo forme neodkladného opatrenia má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotno-právnemu nároku a z povahy tohto inštitútu vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom. V rámci osobitných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí preto jeho navrhovateľ opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia. Rozhodne však možno uzavrieť, že bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy (porovnaj: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1106 s.).

35. Pre osvedčenie dôvodnosti a trvania patentových nárokov vyplývajúcich pre žalobcu z patentu č. 1845961 (E 19024), žalobca v návrhu neodkladného opatrenia ako dôkaz označil a k návrhu pripojil v anglickom jazyku vypracovaný a do jazyka slovenského predložený „ZNALECKÝ POSUDOK O PORUŠOVANÍ PRÁVA slovenskej časti európskeho patentu 1 845 961 B1 Rivaxa 10 mg, Rivaxa 15 mg a Rivaxa 20 mg filmom obalenými tabletami spoločnosti Glenmark Pharmaceuticals s.r.o.“, vypracovaný dňa 25.04.2022 spoločnosťou COHAUSZ & FLORACK, keď záver o porušovaní patentu v tomto posudku bol: „Prinajmenšom z dôvodov uvedených v tomto odôvodnení zastávame jednoznačný a pevný názor, že Rivaxa 10 mg filmom obalené tablety (reg. č. 16/0051/21-S), Rivaxa 15 mg filmom obalené tablety (reg. č. 16/0052/21-S), Rivaxa 20 mg filmom obalené tablety (reg. č. 16/0053/21-S) a Rivaxa 15 mg a 20 mg filmom obalené tablety (reg. č. 16/0054/21-S) porušujú nároky 1 a 2 patentu E 19024 (patent spoločnosti Bayer 1 845 961 B1 validovaný v Slovenskej republike pod č. E 190024).“ a súd prvej inštancie v ods. 22 a ods. 23 napadnutého rozhodnutia uviedol, že pri posudzovaní zásahu žalovaných do patentových nárokov žalobcu vychádzal predovšetkým zo žalobcom predloženého znaleckého posudku.

36. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhoduje v zákonnej lehote podľa , teda najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti návrhu neodkladného opatrenia, čomu zodpovedá aj zjednodušený procesný postup, keď podľa veta prvá súd rozhoduje v zásade bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pomerne krátka doba na rozhodnutie tak nevytvára priestor pre plnohodnotné dokazovanie, ktoré súd z objektívnych dôvodov nemôže vykonať, a preto o návrhu rozhoduje na základe osvedčenia podstatných skutočností, ktoré vymedzuje jednak ustanovenie v rámci zákonných náležitostí návrhu neodkladného opatrenia a jednak pokiaľ ide o podmienky nariadenia neodkladného opatrenia. Dokazovanie má potom v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania, čo znamená, že súd nemusí prihliadať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní, avšak osvedčovaná skutočnosť sa so zreteľom na všetky okolnosti musí javiť ako nanajvýš pravdepodobná, a preto aj osvedčenie musí byť hodnoverné.

37. V civilnom sporovom konaní môže podľa za dôkaz slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom, a teda aj pri osvedčovaní v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitej hodnovernosti osvedčovaného tvrdenia a skutočnosti. v ustanovení ako dôkazný prostriedok označuje aj znalecké dokazovanie, keď v zmysle znalecké dokazovanie môže byť vykonané aj súkromným znaleckým posudkom, teda znaleckým posudkom predloženým stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd, pričom podľa takýto súkromný znalecký posudok má mať všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahovať doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku.

38. Odvolací súd potom súhlasí s námietkami žalovaného 2/, že žalobcom predložený Znalecký posudok spoločnosti COHAUSZ & FLORACK atribúty súkromného znaleckého posudku podľa

účinných procesných predpisov nespĺňa. Žalobcom predložený znalecký posudok predovšetkým nebol vypracovaný znalcom zapísaným v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR alebo ad hoc ustanoveným znalcom tak, ako to upravuje v spojení s o znalcoch, tlmočníkoch a predkladateľoch v znení neskorších predpisov a žalobca ani len netvrdil, že spracovatelia ním predloženého znaleckého posudku by mali podľa nemeckého práva analogické postavenie ako znalec podľa slovenského právneho poriadku. Spracovatelia žalobcom predloženého znaleckého posudku síce v jeho závere uviedli vyhlásenie, že uvedená analýza je podľa ich najlepšieho vedomia presná a pravdivá, čo však nie je možné vyhodnotiť ako doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Odvolací súd musí so žalovaným 2/ súhlasiť aj v tom, že žalobcom predložený Znalecký posudok spoločnosti COHAUSZ & FLORACK bol pôvodne vypracovaný v inom ako slovenskom jazyku a z prekladu do slovenského jazyka, ktorý žalobca predložil, nie je vôbec zrejmé, kto preklad urobil a najmä či ide o preklad prekladateľa zapísaného v zozname prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR, resp. prekladateľa v analogickom postavení podľa právneho poriadku cudzieho štátu.

39. Úkonom znaleckej činnosti je podľa aj odborné vyjadrenie, a teda odvolací súd pripúšťa, že odborné vyjadrenie v zmysle nemusí na návrh vyžiadať len súd, ale za predpokladu, že spracovateľom je znalec, v konkrétnych okolnostiach toho-ktorého civilného sporového konania môže byť predložené stranou aj „súkromné“ odborné vyjadrenie, avšak vo vzťahu k žalobcom predloženému Znaleckému posudku spoločnosti COHAUSZ & FLORACK je potrebné konštatovať, že opäť by nebol splnený atribút, že odborne spôsobilou osobou je znalec podľa slovenského právneho poriadku. Odvolací súd rovnako pripúšťa, že patentový zástupca by mohol byť odborne spôsobilou osobou, ktorá má potrebné odborné znalosti na vypracovanie odborného vyjadrenia v zmysle , avšak v takom prípade by musela byť v požadovanej miere a záruke daná objektivita a nestrannosť takéhoto patentového zástupcu vo vzťahu k všetkým stranám sporu a ich zástupcom a hoci žalobca tvrdil, že Znalecký posudok spoločnosti COHAUSZ & FLORACK bol spracovaný kompetentnými osobami s vysokými odbornými predpokladmi, teda odborne spôsobilými osobami, tieto svoje tvrdenia žiadnym dôkazom nepodoprel.

40. Pokiaľ žalobca v odvolacej duplike poukazoval na to, že nie je možné nariadenie neodkladného opatrenia podmieňovať silou - dôkaznou váhou predložených dôkazov a súd po zhodnotení dôkazov môže nariadiť neodkladné opatrenie aj na základe „bežného“ listinného dôkazu, odvolací súd udáva, že podľa článku 15 ods. 2 žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu, a teda zákonnú silu, tzv. váhu pripisuje jednotlivým dôkazom súd, resp. sudca, a to podľa pravidiel rozumnej a presvedčivej aplikácie princípu voľného hodnotenia dôkazov, keď podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Preto aj pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, osvedčené skutočnosti musia spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti, a teda súd nielen z každého dôkazu jednotlivo, ale aj zo všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti vyhodnocuje, či dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, je hodnoverne osvedčená. Dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má nariadením neodkladného opatrenia poskytnúť ochrana, tak môžu byť osvedčené aj listinami, keď podľa listina je dôkazným prostriedkom, avšak listiny tiež musia poskytovať hodnoverné osvedčenie a musia byť súdom vyhodnocované nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi.

41. V súdenej veci žalovaný 2/ s odvolaním predložil Znalecký posudok č. 2/2021 znalca Ing. Ivana Regina, Košice, zapísaného v Zozname znalcov MS SR v odbore Priemyselné vlastníctvo, evidenčné číslo 912918, vypracovaný dňa 04.01.2022, ktorého záver posudku je, že: „Z predložených podkladov nie je možné posúdiť, či lieky Rivaxa 20 mg filmom obalené tablety, registračné číslo ŠÚKL 6/0053/21- S; Rivaxa 15 mg filmom obalené tablety, registračné číslo ŠÚKL 16/0052/21-S; Rivaxa 10 mg filmom obalené tablety, registračné číslo ŠÚKL 16/0051/21-S, tak ako sú tieto lieky a ich použitie opísané v Súhrne charakteristických vlastností liekov Rivaxa 20 mg, Rivaxa 15 mg a Rivaxa 10 mg vykazujú kombináciu všetkých znakov obsiahnutých v patentových nárokoch európskeho patentu č. EP 1 845 961, validovaného na území Slovenskej republiky pod č. E 1920, a teda či spadajú do rozsahu ochrany.“ a ktorý znalecký posudok obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, a teda žalovaný 2/ predložil znalecký posudok, ktorý zodpovedá zákonným požiadavkám na súkromný znalecký posudok v civilnom sporovom konaní.

42. Potom, aj keby žalobcom predložený Znalecký posudok spoločnosti COHAUSZ & FLORACK spĺňal zákonné požiadavky na súkromný znalecký posudok alebo odborné vyjadrenie, ak podľa záveru žalovaným 2/ predloženého súkromného znaleckého posudku z predložených dostupných dokladov nie je možné posúdiť, či lieky žalovaného 2/ spadajú do rozsahu ochrany patentu žalobcu, vzhľadom na zjednodušený procesný postup v konaní o návrhu na neodkladné opatrenie a z toho vyplývajúce obmedzené možnosti vykonávania dokazovania, pri hodnotení vzájomnej súvislosti všetkých dôkazov, je potrebné dospieť k záveru, že dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladných opatrením poskytnúť ochrana, žalobca hodnoverne neosvedčil.

43. Pokiaľ žalobca vo vyjadrení k odvolaniu polemizuje so závermi súkromného znaleckého posudku predloženého žalovaným 2/, t.j. že bez ďalšej laboratórnej analýzy nemožno dospieť k záveru, že liek Rivaxa žalovaných spadá do rozsahu ochrany patentu žalobcu, keď toto konštatovanie znalca bolo založené na skutočnosti, že nie je možné určiť, či liek Rivaxa je liekom s rýchlym uvoľňovaním zlúčeniny rivaroxabán, odvolací súd udáva, že ide o tvrdenia, ktoré žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol. Ide pritom v zásade o skutočnosti, ktoré sú uvádzané aj v žalobcom predloženom Znaleckom posudku spoločnosti COHAUSZ & FLORACK, a teda ide o tvrdenia, ktoré žalobcovi museli byť známe už v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a hoci tieto tvrdenia boli uvedené v posudku, ktorý žalobca k návrhu na neodkladné opatrenie pripojil ako dôkaz, keďže podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa majú uviesť aj náležitosti žaloby podľa , t.j. aj pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a podľa opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy, pre odvolacie konanie platí, že ide o novotu, ktorú podľa použiť nemožno. Pokiaľ potom žalobca v rámci tejto svojej argumentácie poukazoval aj na Hodnotiacu správu CHMP Európskej agentúre lieky, zhodne so žalovaným 2/ aj odvolací súd konštatuje, že takýto dôkaz žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neoznačil a tento dokument bol len prílohou žalobcom predloženého znaleckého posudku spoločnosti COHAUSZ & FLORACK, navyše bez prekladu do jazyka slovenského. Pritom otázka, či určitý liek spadá do rozsahu ochrany patentu, je vysoko odborná otázka, možno až vedecká otázka, a preto, aj keby súdy na konštatované tvrdenia a dôkazy žalobcu prihliadali, v kontexte stranami uplatnených prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, stále by platil záver, že pri hodnotení vzájomnej súvislosti všetkých dôkazov, najmä vzhľadom na závery žalovaným 2/ predloženého súkromného znaleckého posudku, dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladných opatrením poskytnúť ochrana, nie je možné mať za hodnoverne osvedčené

44. Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že pre účely návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, žalobca hodnoverne neosvedčil.

45. Čo sa týka druhej podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, a teda či liek žalovaného 2/ je prítomný na trhu Slovenskej republiky, túto podmienku súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neposudzoval a nevyhodnocoval, hoci šlo o otázku, ktorá jediná mohla osvedčovať záver, či je potreba neodkladnej úpravy pomerov strán. Žalobca pritom, i keď stroho, ale v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konštatoval, že farmaceutický prípravok Rivaxa o sile 15 mg a 20 mg je dostupný na slovenskom trhu a k tomuto tvrdeniu ako dôkaz označil a predložil Doklad zo dňa 06.05.2022 o zakúpení lieku Rivaxa 15 mg a 20 mg spolu s výrobkom Rivaxa 15 mg a 20 mg preukazujúce predaj lieku na slovenskom trhu.

46. K tvrdeniu žalovaného 2/ v odvolaní, keď v súvislosti s patentom žalobcu poukázal na to, že nechráni rivaroxabán ako účinnú látku a že podrobná analýza neplatnosti patentu bude žalovaným 2/ v prípade potreby predložená v konaní vo veci samej, odvolací súd len pre úplnosť veci udáva, že tak ako vyplýva z konštantnej rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu (napr. č.k. zo dňa 19.04.2018, č.k. zo dňa 19.03.2019, č.k. zo dňa 01.07.2020, č.k. zo dňa 08.09.2021, č.k. zo dňa 22.09.2021, č.k. zo dňa 13.01.2022, č.k. zo dňa 16.06.2022), konanie o neodkladnom opatrení vzhľadom na zjednodušený procesný postup neumožňuje súdom zaoberať sa otázkou platnosti alebo neplatnosti patentu, ale je potrebné pri rozhodovaní o návrhu neodkladného opatrenia vychádzať z existujúceho platného právneho stavu, t.j. zo zapísania patentu v príslušnej evidencii a z neho vyplývajúcej ochrany pre jeho majiteľa.

47. Pre úplnosť veci odvolací súd tiež udáva, že v odvolaní sa žalovaný 2/ odvolával aj na tzv. „preventívny list“, avšak takýto dokument sa v listinnej, ani elektronickej podobe spisu nenachádza a ak prípadne žalovaný 2/ takýto dokument založil na súde prvej inštancie do registra „OpP“, t.j. registra na evidenciu podaní a písomností, ktoré sa majú použiť vo viacerých veciach vedených na tom istom súde, v zmysle vyhlášky MS SR č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy, súdy neboli povinné z úradnej povinnosť zisťovať, či tzv. „preventívny list“ žalobcu je v takomto registri uložený, ale žalovaný 2/ mal na konkrétny register „OpP“ odkázať.

48. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je proti žalovanému 2/ nedôvodný, a preto podľa rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I., výroku II. a výroku III. v rozsahu proti žalovanému 2/ zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovanému 2/ zamietol.

49. v ustanovení výslovne upravuje, že o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, a pretože v súdenej veci konanie o nariadenie neodkladného opatrenia je samostatným konaním, rozhodoval odvolací súd aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania a podľa a žalovanému 2/, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Podľa o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).