Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cob-338-2014.pdf
PDF · 156.27 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/338/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: HMG Recovery, k.s., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 46 333 908, správca úpadcu: DIAL, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Dlhá 927/95A, 010 09 Žilina, IČO: 35 759 526, právne zastúpeného HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 35 885 459, proti žalovanému: Real - Stav, spol. s r.o., so sídlom Družstevná 1052, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 405 141, v konaní o zaplatenie 130.438,48 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 20Cb/2/2013-184 zo dňa 27. marca 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 20Cb/2/2013-184 zo dňa 27. marca 2014 p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej len „OBZ"), § 536 ods. 1, 2 OBZ, § 550 OBZ, § 564 veta prvá OBZ, § 560 ods. 1, 2, 3, 4 OBZ, § 436 OBZ, § 437 OBZ, § 440 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OBZ, § 373 OBZ, § 380 OBZ, § 47 ods. 4 zák. č. 7/2005 Zákona o konkurze a vyrovnaní, okresný súd žalobu zamietol. Na pojednávanie nariadené v tejto veci na 27.03.2014 sa žalovaný nedostavil. Doručenie predvolania na termín pojednávania mal vykázané postupom podľa § 48 ods. 2 OSP, ako vyplývalo z č.l. 148 spisu zásielkou adresovanou na adresu miesta podnikania žalovaného v zmysle výpisu z Obchodného registra, pričom iná adresa žalovaného nebola okresnému súdu známa. Rovnako sa neodstavil žalobca, doručenie predvolania na termín pojednávania mal riadne a včas vykázané, ako vyplýva z č.l. 146 spisu. Účastníci konania svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili, ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Vzhľadom na uvedené okresný súd v súlade s § 101 ods. 2 OSP prejednal vec v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.
Okresný súd Žilina uznesením zo dňa 04.06.2012 sp.zn. 2K/2/2012 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka DIAL, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Dlhá 927/95A, 010 09 Žilina, IČO: 35 759 526 a do funkcie správcu ustanovil obchodnú spoločnosť HMG Recovery, k.s., so sídlom kancelárie Tajovského 5, 010 01 Žilina, IČO: 46 333 908 (žalobca). Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 111/2012 s dňom vydania 11.06.2012. Dňa 16.01.2007 bola medzi úpadcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom uzatvorená Zmluva o dielo č. 01/01/2007 na dodávku stavebno-montážnych prác pri výstavbe diela (Zmluva č. 1). Predmetom zmluvy v zmysle čl. I bol záväzok zhotoviteľa vykonať pre
objednávateľa pri realizácii diela dodávku a montáž prác na akcii: Preložka cesty II/520 Nová Bystrica
- Oravská Lesná - objekt 221-01.11 oporný múr v km 2,45500-2,88027 v zmysle cenovej kalkulácie zo dňa 19.09.2006 na 28.208.952,- Sk bez DPH, ktorá suma predstavovala cenu za zhotovenie predmetu zmluvy stanovenú dohodou zmluvných strán v zmysle čl. III. bod 1. V zmysle čl. II čas plnenia bol dojednaný, nástup zhotoviteľa na prípravné práce 15.01.2007 a termín ukončenia prác 31.08.2007. V zmysle čl. XI. Odstúpenie od zmluvy bod 3, zmluvné strany dojednali, že okrem prípadov podľa § 345 OBZ je zhotoviteľ oprávnený odstúpiť od zmluvy v prípade omeškania objednávateľa so zaplatením faktúr dlhšie ako 30 dní a v prípade, že na majetok objednávateľa bude zahájené konanie o vyrovnaní alebo konkurzné konanie, príp. návrh na zahájenie konania bude zamietnutý pre nedostatok majetku dlžníka.
Dňa 28.03.2007 bola medzi úpadcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom uzatvorená Zmluva o dielo č. 02/03/2007 na dodávku stavebno-montážnych prác pri výstavbe diela (Zmluva č. 2). Predmetom zmluvy v zmysle čl. I bol záväzok zhotoviteľa vykonať pre objednávateľa pri realizácii diela dodávku a montáž prác na akcii: Preložka cesty II/520 Nová Bystrica - Oravská Lesná - objekt 221-01.14 oporný múr v km 3,07278-3,21750 (145,50 m) v zmysle cenovej kalkulácie na sumu 9.739.879, - Sk bez DPH a preložka cesty II/520 Nová Bystrica - Oravská Lesná - objekt 221-01.15 oporný múr v km 3,26571-3,43081 (165,10 m) v zmysle cenovej kalkulácie na sumu 8.044.091,- Sk bez DPH. V zmysle čl. II, čas plnenia, bol dojednaný nástup zhotoviteľa na prípravné práce od 01.06.2007 a termín ukončenia všetkých prác do 31.12.2007.
Listom zo dňa 18.08.2008 (č.l. 56 spisu) označeným ako „I. Vytknutie nedostatkov diela, prác, výkonov na diele a celkovej realizácie diela a II. Výzva na vrátenie sumy 2.868.247,- Sk" úpadca oznámil žalovanému, že napriek tomu, že na základe Zmluvy o dielo č. 01/01/2007 zo dňa 16.01.2007 sa zaviazal ukončiť dielo do 31.08.2007 a na základe Zmluvy o dielo č. 02/03/2007 zo dňa 28.03.2007 sa zaviazal ukončiť dielo do 31.12.2007, počas realizácie diela sústavne podstatným spôsobom porušoval zmluvné podmienky a z jeho strany nedochádzalo k riadnemu a včasnému plneniu predmetu zmlúv. Úpadca upozornil žalovaného na to, že ani v jednom prípade nesplnil svoju povinnosť vykonať dielo v dohodnutých termínoch, a to aj napriek opakovaným písomným výzvam zo strany úpadcu. V dôsledku uvedeného začal dielo zhotovovať aj úpadca, hoci išlo o povinnosť zrealizovať dielo podľa uvedených zmlúv na strane žalovaného. Dňa 14.05.2008 pritom žalovaný svojvoľne prestal vykonávať práce na objekte 221-01.11, hoci tento objekt nebol dokončený a dňa 20.06.2008 definitívne svojvoľne opustil stavenisko a prestal akékoľvek práce na dielach vykonávať, hoci predmetné diela neboli dokončené, ani odovzdané a boli v štádiu rozrobenosti. Uvedeným konaním žalovaný podstatným spôsobom porušil povinnosti, ktoré mu vyplývali z uzatvorených zmlúv, pričom všetky práce, ktoré bolo treba následne na dielach vykonať, musel zabezpečiť úpadca na vlastné náklady. Úpadca poukázal na to, že on si vždy svoje povinnosti riadne plnil a zaplatil žalovanému vopred aj za tie práce, ktoré ešte žalovaný nevykonal, nakoľko vychádzal zo vzájomných predchádzajúcich dobrých obchodných vzťahov a vzájomnej dôvery a zároveň predpokladal, že dielo, k vykonaniu ktorému sa žalovaný zaviazal, dokončí. V dôsledku uvedeného došlo k tomu, že úpadca, okrem iného, zaplatil žalovanému vopred za rímsu R2 na objekte 221-01-11, pričom práce v súvislosti s ňou žalovaný nevykonal, ale musel ich zabezpečiť úpadca, hoci cenu vrátane DPH žalovanému vopred vyplatil. Rímsa R2 predstavovala z celkového množstva 260,300 m3 uvedeného pod položkou č. 13 KCN 012, kód 31712 príslušného rozpočtu množstvo 29,9 m3, pričom alikvotná čiastka ceny na rímsu R2 pripadajúca predstavuje 1.031.011,80 Sk bez DPH, t.j. 1.226.904,- Sk s DPH. Na uvedenom objekte navyše bolo nevyhnutné pre vady prác žalovaného vykonať opravu rímsy R1, za čo žalovaný taktiež mal vyplatenú celú sumu, hoci opravu realizoval úpadca. Rovnaká situácia vznikla ohľadne rímsy R2 na objekte 221-01.14, pričom práce v súvislosti s ňou žalovaný nevykonal, ale musel ich zabezpečiť úpadca, hoci cenu za ne vopred žalovanému vyplatil. Rímsa R2 predstavovala z celkového množstva 110,100 m3 uvedeného pod položkou č. 12, kód 31712 príslušného rozpočtu množstvo 32 m3, pričom alikvotná čiastka ceny na rímsu R2 pripadajúca predstavuje 1.103,424,- Sk, t.j. 1.313.074,60 Sk s DPH. Na uvedenom objekte bolo navyše nevyhnutné vykonať rímsu R1 pod položkou č. 12, kód 31712 príslušného rozpočtu - rímsy preklady v množstve 8 m3 v hodnote 275.856,- Sk, t.j. 328.268,70 Sk s DPH, za čo tiež žalovaný mal vyplatenú danú sumu, hoci aj túto položku rozpočtu realizoval úpadca. Ďalej na tomto objekte úpadca realizoval výkony uvedené pod položkou č. 11, kód 31732 príslušného rozpočtu - rímsové dosky zo železobetónu v množstve 23 m3. Obdobne tomu bolo ohľadne rímsy R1 na objekte 221-01.15, pričom práce v súvislosti s ňou uvedené pod položkou č. 13, kód 31732 príslušného rozpočtu - rímsové dosky zo železobetónu v množstve 27,6 m3 žalovaný vôbec nevykonal, ale musel ich zabezpečiť úpadca. V dôsledku uvedených skutočností dostal žalovaný vopred
vyplatenú sumu 2.868.247,- Sk s DPH za práce, ktoré v skutočnosti nevykonával, ale ich zabezpečoval úpadca, pričom predmetným listom úpadca vyzval žalovaného na uhradenie uvedenej sumy do 14 dní od „obdržania výzvy." Faktúrou č. 2008/00052 s dátumom vystavenia 20.10.2008 a dátumom splatnosti 03.11.2008 úpadca refakturoval žalovanému za materiálové vstupy, výkony strojov, geodetické práce a stavebné práce na stavebnej akcii: Preložka cesty Nová Bystrica - Oravská Lesná objekty 221-01.11, 221-01.14 a 221-01.15 sumu 3.891.792,50 Sk s DPH (129.183,84 Eur s DPH). K výške refakturovanej sumy žalobca predložil doklady nachádzajúce sa na č.l. 58-115 spisu.
Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 13.03.2012 č.k. 19Cb/117/2009-454, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.05.2012, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť úpadcovi sumu 97.833,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne z tejto sumy od 23.09.2008 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne zo sumy 43.350,90 Eur od 01.09.2007 do zaplatenia a zo sumy 54.482,62 Eur od 01.01.2008 do zaplatenia a trovy konania. Z odôvodnenia predmetného rozsudku vyplývalo, že úpadca uplatnil svoj nárok na tom skutkovom základe, že ako objednávateľ uzatvoril so žalovaným ako zhotoviteľom dve zmluvy o dielo, a to Zmluvu o dielo č. 01/01/2007 zo 16.01.2007 (Zmluva č. 1) a Zmluvu o dielo č. 02/03/2007 zo dňa 28.03.2007 (Zmluva č. 2). V zmysle označených zmlúv o dielo si žalovaný nesplnil povinnosť vykonať dojednané dielo v dojednanom termíne, pričom dňa 14.05.2008 bez udania dôvodu prestal vykonávať práce na objekte 221-01.11 a dňa 20.06.2008 celkom opustil stavenisko a prestal vykonávať práce na všetkých objektoch v zmysle zmlúv o dielo, ktoré v tej dobe ešte neboli ukončené, ani odovzdané. Úpadca na základe dovtedy dobrých vzťahov so žalovaným uhrádzal žalovanému vystavované faktúry v lehote ich splatnosti, pričom tieto platil v plnej výške aj za práce, ktoré nimi boli účtované, avšak ešte neboli žalovaným vykonané. Žalovaný ubezpečoval úpadcu, že práce riadne a v čo najkratšom čase uskutoční, čo však nesplnil. Listom z 12.09.2008 oznámil žalovaný úpadcovi odstúpenie od Zmlúv č. 1 a 2 s poukazom na čl. XI. bod 3 týchto zmlúv a § 344 a nasl. OBZ. Právny úkon odstúpenia od zmluvy žalovaný zdôvodnil skutočnosťou, že zo správania úpadcu a z iných okolností nepochybne vyplývalo, že si úpadca svoje záväzky nesplní. Úpadca listom z 22.09.2008 oznámil žalovanému, že odstúpenie od Zmlúv č. 1 a 2 neakceptuje. Zároveň oznámil žalovanému, že trvá na vrátení súm, ktoré boli žalovanému vyplatené vopred za práce, ktoré žalovaný nevykonal v celkovej výške 2.947.335,- Sk s DPH, ktorá suma predstavuje neoprávnený majetkový prospech, ktorý vznikol žalovanému na úkor úpadcu. S poukazom na čl. X Zmlúv č. 1 a 2 si úpadca v označenom konaní uplatnil aj dohodnutú zmluvnú pokutu 0,05% denne zo základu predstavovaného zmluvnou cenou, resp. sumou zodpovedajúcou časti dohodnutej zmluvnej ceny za každý deň omeškania s odovzdaním diela. „Na základe vykonaného dokazovania súd vyhodnotil návrh navrhovateľa ako skutkovo a právne dôvodný. Poukázal pritom na to, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné uzatvorenie dvoch zmlúv o dielo, a to Zmluvy č. 1 a Zmluvy č. 2 medzi úpadcom ako objednávateľom a odporcom ako zhotoviteľom s obsahom, ktorý vyplýva z ich písomného vyhotovenia tak, ako tieto boli súčasťou spisu. Súd sa v konaní, okrem iného, zaoberal vyhodnotením právneho úkonu odporcu, a to odstúpenia odporcu od zmluvy o dielo z 12.09.2008, pričom konštatoval, že úpadca neporušil svoju zmluvnú povinnosť spôsobom zakladajúcim právo odporcu na odstúpenie od Zmlúv č. 1 a 2, a to ani v zmysle čl. XI bod 3 Zmlúv č. 1 a 2, ani v zmysle všeobecnej hmotnoprávnej úpravy vyplývajúcej z ustanovenia § 344 a nasled. Obchodného zákonníka. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty súd zároveň konštatoval, že odporca nedôvodne prestal dielo podľa Zmlúv č. 1 a 2 vykonávať, v dôsledku čoho prekročil termín odovzdania vo vzťahu k predmetu Zmluvy č. 1 a rovnako vo vzťahu k predmetu Zmluvy č. 2". „Faktúrou č. 2070033 odporca vyúčtoval úpadcovi sumu 2.439.128,10 Sk s DPH za prevedené práce na stavbe: rekonštrukcia NsP Trstená, detské oddelenie v zmysle zmluvy o dielo. Faktúrou č. 2070043 odporca vyúčtoval úpadcovi sumu 2.090.755,- Sk s DPH za prevedené práce na stavbe: rekonštrukcia NsP Trstená, detské oddelenie v zmysle zmluvy o dielo. Faktúrou č. 2070051 odporca vyúčtoval úpadcovi sumu 1.185.787,40 Sk s DPH za prevedené práce na stavbe: rekonštrukcia NsP Trstená, detské oddelenie v zmysle zmluvy o dielo."
Listom zo dňa 20.05.2009 úpadca vyzval žalovaného na základe reklamácií závad doručených od Žilinského samosprávneho kraja z 15.05.2009 a následne od spoločnosti CISS Martin zo dňa 20.05.2009 na odstránenie závady v NsP Trstená, detské oddelenie, kde bolo v 20. týždni roku 2009 zistené narušenie stability stropnej podhľadovej konštrukcie v miestnosti s röntgenom. Úpadca požiadal žalovaného o neodkladnú obhliadku závady a jej následné okamžité odstránenie. Žalovaný na uvedenú výzvu reagoval stanoviskom zo dňa 25.05.2009, v ktorom uviedol, že po preštudovaní obsahu zaslaného listu nie je zrejmé, čo je v skutočnosti predmetom reklamácie a na základe čoho vznikol záväzok odstraňovania tejto vady pre žalovaného a prečo sa úpadca obracia na žalovaného, keď s
uvedenými okolnosťami žalovaný nemá nič spoločné. „Faktúrou č. 2009/00016 s dátumom splatnosti 10.07.2009 úpadca vyúčtoval odporcovi sumu 551,05 eur za odstránenie reklamovaných závad na akcii: NsP Trstená. Listom zo dňa 05.03.2009 označeným ako "Reklamácia v NsP Trstená" úpadca požiadal odporcu o okamžité odstránenie závad na detskom oddelení: vymeniť poškodené dvere, opraviť sprchové kúty, zabezpečiť riadne fungovanie samozatváračov na vchodových dverách, opraviť na prvom poschodí vodovodné alebo odpadové potrubie - vlhne stena zo strany chodby a opraviť fasádu na celej budove detského oddelenia (závada bola vyšpecifikovaná v stavebnom denníku a na kontrolnom dni). Na reklamáciu reagoval odporca stanoviskom zo dňa 16.03.2009, v ktorom uviedol, že po preštudovaní obsahu zaslaného listu mu nie je zrejmé, čo je v skutočnosti predmetom reklamácie a na základe čoho vznikol takýto záväzok pre spoločnosť odporcu. Považoval za nevyhnutné doplniť relevantné podklady a až následne môže zaujať konkrétne stanovisko. Vzhľadom na uvedené považoval reklamáciu za neopodstatnenú." Listom zo dňa 02.04.2009 úpadca oznámil žalovanému, že po tom, čo bol dňa 25.02.2009 telefonicky a dňa 05.03.2009 písomne vyzvaný na odstránenie reklamovaných závad na NsP Trstená, sa vyjadril, že považuje reklamáciu za neopodstatnenú. Úpadca bol pritom opäť nútený odstraňovať nedostatky za žalovaného, čím mu vznikli opodstatnené náklady za materiál, prácu a pohonné hmoty, ktoré priloženou faktúrou úpadca predložil žalovanému na uhradenie. Faktúrou č. 2009/00009 s dátumom splatnosti 16.04.2009 úpadca vyúčtoval žalovanému sumu 703,59 Eur s DPH za stavebné práce na odstránenie závad - reklamácie na akcii NsP Trstená, a to konkrétne za nápravné činnosti, materiál a pohonné hmoty.
„Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 05.11.2009 č.k. 20Cb/140/2009-21, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 17.03.2010 spis. značka 14Cob/22/2010 zaviazal odporcu zaplatiť úpadcovi sumu 1.019,96 eur s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 459,01 eur od 28.10.2008 do zaplatenia a vo výške 13,75% ročne zo sumy 560,95 eur od 11.11.2008 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania návrh zamietol a odporcu zaviazal nahradiť úpadcovi trovy konania. S poukazom na vykonané dokazovanie mal súd preukázanú existenciu záväzkového vzťahu účastníkov konania založeného ústne uzavretou zmluvou o dielo z 21.05.2007, predmetom ktorej bola rekonštrukcia detského oddelenia NsP Trstená. Okresný súd konštatoval, že odporca nevykonal dielo riadne. Toto vykazovalo vady, ktoré úpadca u odporcu reklamoval. Nakoľko odporca ani po dodatočne určenej lehote vady neodstránil, úpadca pristúpil k odstráneniu vád na vlastné náklady a tieto súd zaviazal odporcu povinnosťou nahradiť úpadcovi."
Primárne okresný súd k otázke aktívnej legitimácie žalobcu vo vzťahu k uplatnenému nároku uviedol, že vzhľadom na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka DIAL, s.r.o., IČO: 35 759 526 uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 04.06.2012 sp.zn. 2K/2/2012 s účinkami vyhlásenia konkurzu dňom 12.06.2012 vyplýva aktívna legitimácia žalobcu z § 47 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom, alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.
Okresný súd mal preukázané, že medzi úpadcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom došlo k vzniku platného záväzkovo-právneho vzťahu, a to uzatvorením Zmluvy o dielo č. 01/01/2007 dňa 16.01.2007 (Zmluva č. 1) a Zmluvy o dielo č. 02/03/2007 dňa 28.03.2007 (Zmluva č. 2), ktoré posúdil vzhľadom na postavenie zmluvných strán a predmet ich záväzkov ako zmluvy o dielo uzatvorené podľa § 536 a nasl OBZ. Z vykonaného dokazovania, a to predovšetkým z rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 13.03.2012 č.k. 19Cb/117/2009-454, zo záverov ktorého okresný súd pri svojom rozhodnutí vychádzal, mal okresný súd preukázané, že záväzkovo-právny vzťah založený medzi úpadcom a žalovaným uvedenými zmluvami o dielo trvá, nakoľko zo strany žalovaného nedošlo k platnému a účinnému odstúpeniu od zmlúv o dielo uzatvorených s úpadcom, pričom žalovaný zároveň prestal dielo podľa Zmlúv o dielo č. 1 a 2 vykonávať, a to bez dokončenia a odovzdania diela úpadcovi. Rovnako nebol účastníkmi konania v priebehu konania tvrdený ani preukázaný iný dôvod zániku záväzkovo-právneho vzťahu medzi úpadcom a žalovaným založeného Zmluvami č. 1 a 2. Žalobca sa v prejednávanej veci domáhal zaplatenia časti žalovanej istiny vo výške 129.183,84 Eur na tom skutkovom základe, že má ísť o sumu účtovanú žalovanému faktúrou č. 2008/00052 vystavenou dňa 20.10.2008, ktorou si úpadca voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu škody v dôsledku porušenia záväzku žalovaného vykonať dielo v zmysle Zmlúv o dielo č. 1 a 2 riadne a včas, čo zapríčinilo nutnosť vynaložiť prostriedky zo strany úpadcu, nakoľko úpadca si musel zhotoviť dielo sám na vlastné náklady. Žalobca pritom poukazoval
na nutnosť vynaloženia nákladov zo strany úpadcu v súvislosti s dokončením a opravou rozostavanej stavby podľa Zmlúv o dielo č. 1 a 2. Základom žalobcom uplatneného nároku tak bolo tvrdenie o porušení povinnosti žalovaného vykonať riadne a včas dielo, na vykonanie ktorého sa zaviazal v rámci existujúceho záväzkovo-právneho vzťahu s úpadcom.
Predpokladom uplatnenia nárokov z vád diela podľa § 560 a nasl. OBZ v spojení s § 436 až 441 OBZ je vykonanie diela. V prejednávanej veci k vykonaniu diela ani k jeho odovzdaniu objednávateľovi, t.j. úpadcovi nedošlo, nakoľko z tvrdení žalobcu v žalobe, ako aj výsledkov dokazovania v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 19Cb/117/2009 vyplynulo, že žalovaný práce na predmete diela v zmysle Zmlúv o dielo č. 1 a 2 prestal vykonávať. V štádiu zmluvného vzťahu medzi úpadcom a žalovaným, kedy nedošlo k zániku Zmlúv o dielo č. 1 a 2, žalovaný však prestal dielo vykonávať, okresný súd poukázal primárne na § 550 OBZ, v zmysle ktorého objednávateľ po zistení, že žalovaný vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, bol oprávnený dožadovať sa toho, aby žalovaný odstránil vady vzniknuté vadným vykonávaním diela a dielo vykonával riadnym spôsobom. Pokiaľ tak žalovaný neurobil ani v primeranej lehote mu na to poskytnutej a jeho postup by viedol nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy, objednávateľ mal právo od zmluvy o dielo odstúpiť, čo však úpadca ani žalobca neučinil. Vzhľadom na uvedené naďalej trvá povinnosť žalovaného dielo v zmysle Zmlúv o dielo č. 1 a 2 vykonať. Žalobca resp. úpadca tak nebol podľa okresného súdu oprávnený zhotoviť dielo sám na vlastné náklady a domáhať sa následne ich náhrady od žalovaného, či to už titulom nároku na náhradu škody alebo prípadne z iného právneho dôvodu. „Súd pritom dodáva, že práve predmetom konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod spis. značkou 19Cb/117/2009 bolo vrátenie platieb za plnenia na základe Zmlúv o dielo č. 1 a 2, ktoré úpadca odporcovi uhradil, odporca však zodpovedajúce plnenia nezrealizoval. Je nepochybné, že zo strany odporcu, ktorý prestal vykonávať dielo na základe Zmlúv o dielo č. 1 a 2, došlo k porušeniu povinností z existujúcich záväzkovo-právnych vzťahov s úpadcom, v dôsledku čoho odporca zodpovedá za škodu tým spôsobenú druhej strane (úpadcovi). Za škodu vzniknutú na strane úpadcu však nemožno bez ďalšieho považovať sumu nákladov, ktoré vynaložil na samotné zhotovenie diela (ktoré bol inak povinný zhotoviť na základe uzavretých Zmlúv o dielo č. 1 a 2 odporca), nakoľko aj v prípade zhotovenia diela odporcom by bol úpadca povinný tieto náklady vynaložiť vo forme dojednanej ceny diela v zmysle zmlúv o dielo uzavretých s odporcom. V konaní pritom navrhovateľ netvrdil, že by v dôsledku nevykonania diela odporcom bol nútený vynaložiť náklady vo väčšom rozsahu, než bola dojednaná cena diela, jedine ktorú sumu rozdielu by bolo možné podľa názoru súdu považovať za ujmu navrhovateľa v zmysle ustanovenia § 380 Obchodného zákonníka."
V ďalšej časti uplatneného nároku, v rámci ktorej sa žalobca domáhal voči žalovanému náhrady škody vo výške 703,59 Eur účtovanej faktúrou č. 2009/00009 a vo výške 551,05 Eur účtovanej faktúrou č. 2009/00016, zo skutkového vymedzenia žalobcom uplatneného nároku vyplýva, že medzi úpadcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo ústnou formou dňa 21.05.2007 (Zmluva č. 3) s predmetom diela rekonštrukcia detského oddelenia NsP Trstená (existencia tohto zmluvného vzťahu medzi úpadcom a žalovaným vyplývala z výsledkov dokazovania vykonaného v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 20Cb/146/2009), ďalej že zo strany žalovaného došlo k odovzdaniu diela v zmysle Zmluvy č. 3, pričom predmetné dielo malo podľa vyjadrenia žalobcu vady, na odstránenie ktorých úpadca žalovaného vyzval, žalovaný však existenciu vád nepovažoval za opodstatnenú a vady diela neodstránil. „Následne úpadca odstránil vady na vlastné náklady vynaložené v sume 1.254,64 eur a žiada ich náhradu od odporcu titulom náhrady škody, ktorá mu takto vznikla v dôsledku porušenia povinnosti odporcu vykonať dielo v zmysle Zmluvy č. 3 riadne a bez vád."
Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že nároky objednávateľa v prípade vadného plnenia zo zmluvy o dielo sa spravujú § 436 - 441 OBZ v nadväznosti na § 564 OBZ, pričom konkrétne nároky objednávateľa sú závislé od toho, či vadným vykonaním diela došlo k porušeniu zmluvy o dielo podstatným spôsobom (§ 436 ods. 1 OBZ) alebo nepodstatným spôsobom (§ 437 ods. 1 OBZ). Objednávateľ zároveň musí nároky z vád diela uplatniť u zhotoviteľa postupom vyplývajúcim z § 436 a § 437 OBZ pri zohľadnení aj notifikačnej povinnosti a následkov jej nesplnenia v zmysle § 562 OBZ. V prípade, že objednávateľ ako zodpovednostný nárok uplatní právo požadovať odstránenie vád diela a zhotoviteľ tieto neodstráni, objednávateľ má právo za splnenia zákonných predpokladov požadovať primeranú zľavu z ceny diela alebo od zmluvy odstúpiť (§ 436 ods. 2, § 437 ods. 5 OBZ), pričom v prípade odstúpenia od zmluvy o dielo dochádza k vyporiadaniu vzájomných nárokov zmluvných strán postupom podľa § 351 OBZ. Objednávateľ zo zmluvy o dielo uzavretej podľa § 536 a nasl. OBZ má právo odstrániť sám vady diela alebo nechať si ich odstrániť iným subjektom a domáhať sa od zhotoviteľa náhrady
nákladov tohto odstránenia, len ak takýto spôsob vysporiadania nárokov zo zodpovednosti za vady diela bol medzi zmluvnými stranami dojednaný, čo v prejednávanej veci preukázané nebolo. Náhrady nákladov vynaložených na odstránenie vád diela sa pritom žalobca nemôže domáhať ani titulom náhrady škody podľa § 373 resp. § 380 OBZ, nakoľko tomu bráni § 440 ods. 2 OBZ. Pokiaľ objednávateľ neuplatnil nároky zo zodpovednosti za vady diela, nemôže sa domáhať náhrady škody vzniknutej mu z vadného plnenia zhotoviteľa v rozsahu, v ktorom sa mohol domôcť uspokojenia uplatnením práv zo zodpovednosti za vady; takýto postup § 440 ods. 2 OBZ výslovne vylučuje. „Mohol by sa prípadne domáhať len náhrady ďalšej (následnej) škody vzniknutej mu v dôsledku vadného plnenia zhotoviteľa (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 15.04.2004 spis. znač. 29Odo/556/2003). Uvedené závery sa v plnom rozsahu vzťahujú nie len na nárok na náhradu škody uplatnený navrhovateľom vo vzťahu k záväzkovo-právnemu vzťahu založenému medzi úpadcom a odporcom Zmluvou č. 3, ale aj pokiaľ navrhovateľ uvádzal, že časť škody vo výške 129.183,84 eur (avšak bez bližšej špecifikácie a skutkového vymedzenia) vzťahujúcej sa k záväzkovo-právnemu vzťahu založenému medzi úpadcom a odporcom Zmluvami č. 1 a 2 predstavovala náklady na opravu vadného plnenia odporcu v zmysle Zmlúv č. 1 a 2". „Z uvedeného dôvodu súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, a to bez toho, aby sa bližšie zaoberal existenciou a rozsahom konkrétnych vád diela v zmysle Zmlúv č. 1, 2 a 3 uzavretých medzi úpadcom a odporcom". O trovách prvostupňového konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 OSP.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca „v časti a), t.j. voči výroku prvostupňového súdu o zamietnutí žaloby Žalobcu odvolanie v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d) a písm. f) zákona č. 99/1963 Zb." Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP"). Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku zo dňa 13.03.2012 konštatoval, že odstúpenie žalovaného od zmlúv bolo nedôvodné; že žalovaný neuskutočnil dohodnuté plnenie; výpoveď svedka J. L., ktorý bol zamestnancom úpadcu, preukazovalo, že plnenia ktoré boli predmetom zmlúv, boli zrealizované len čiastočne prípadne vôbec; žalovaný nepreukázal splnenie svojho záväzku vyplývajúceho zo zmlúv; na strane žalovaného došlo ku bezdôvodnému obohateniu z titulu prevzatia úhrady za nevykonané práce. V súlade s dokazovaním okresného súdu bolo teda podľa žalobcu nepochybné, že došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti žalovaného. Úpadca teda v súlade s § 380 OBZ vystavil dňa 20.10.2008 faktúru č.: 2008/00052 vo výške 129.183,84 Eur, ktorou si voči žalovanému uplatnil svoj zákonný nárok na náhradu škody odôvodnenú porušením záväzku žalovaného vykonať dielo riadne a včas, čo zapríčinilo nutnosť vynaložiť prostriedky zo strany úpadcu, nakoľko si úpadca musel zhotoviť dielo sám na vlastné náklady. „Úpadcovi vznikli náklady spojené s opravou rozostavanej stavby podľa Zmluvy 1, ďalej náklady spojené s nutnosťou vybudovania rímsy Rl v množstve 8 m3 o celkovej hodnote 10.896,52 € a inštalácie rímsových dosiek zo železobetónu v množstve 25 m3, ktoré mali byť vybudované Žalovaným v súlade so Zmluvou 2. Rovnako pri rímse Rl na druhom objekte podľa Zmluvy 2, bolo potrebné vykonať inštaláciu rímsových dosiek zo železobetónu v množstve 27,6 m3, ktoré Žalovaný v rozpore zo Zmluvou 2 neosadil. Iné náklady Úpadcovi vyplynuli z nutnosti zaobstarania stavebného materiálu, úhrady služieb a úhrady pracovného času, ktorý na stavbe strávili osoby poverené realizáciou dokončenia stavby v priebehu piatich mesiacov, ktoré si dokončenie diela vyžiadalo." Faktúra č. 2008/00052 zo dňa 20.10.2008, ktorej súčasťou bola rekapitulácia nákladov vynaložených úpadcom na zhotovenie diela a touto faktúrou refakturovaných voči žalovanému z titulu vzniku nároku žalobcu na náhradu škody - súčasť spisu. Zákonným predpokladom na vznik úpadcovho nároku na náhradu škody, ktorý vyplýval z § 373 OBZ, bol vznik škody na strane úpadcu, porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným, príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti žalovaným, nepreukázanie okolností vylučujúcich zodpovednosť na strane žalovaného. Ak za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane, v tomto prípade úpadcovi, tak vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany, tak je nepochybné, že na strane úpadcu škoda vznikla. Úpadca musel vynaložiť vlastné prostriedky vo výške 129.183,84 Eur, aby sám splnil záväzok, ku ktorému sa zmluvami dobrovoľne zaviazal žalovaný, čím zjavne žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť, a teda dôsledkom jeho nekonania v súlade so zmluvným záväzkom bol vznik škody na strane úpadcu.
V odvolaní žalobca uviedol, že príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním, resp. nekonaním žalovaného spočívala v tomto konkrétnom prípade práve v tom, že žalovaný dňa 14.05.2008 opustil stavenisko a prestal tak plniť svoj dobrovoľne prevzatý záväzok, ktorý mu vyplýval zo zmlúv. Žalovaný pokračoval v uisťovaní úpadcu, že si svoj záväzok splní, avšak následne bezdôvodne a v rozpore z platným právom odstúpil od zmlúv. Týmto svojim jednaním žalovaný prinútil úpadcu vykonať dielo, ktoré bolo predmetom zmlúv na úpadcov náklad, čím mu spôsobil škodu vo výške 129.183,84 Eur. Žalovaný nikdy nepreukázal a ani neprejavil snahu preukázať prekážku, ktorá by mu bránila v splnení
jeho zmluvnej povinnosti. Na základe uvedeného teda neexistoval dôvod, ktorý by zbavil žalovaného jeho povinnosti nahradiť škodu, ktorá vznikla na majetku úpadcu. Žalovaný teda podľa žalobcu naplnil všetky zákonné predpoklady vzniku jeho priamej zodpovednosti za škodu podľa § 373 v spojení s § 380 OBZ, a preto je povinný nahradiť žalobcovi škodu, ktorá mu vznikla porušením povinností žalovaného vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu vytvoreného zmluvami.
Žalobca uviedol v odvolaní, že medzi úpadcom a žalovaným došlo dňa 21.05.2007 k uzatvoreniu ďalšej zmluvy o dielo ústnou formou, predmetom ktorej bolo vykonanie stavebných prác na rekonštrukcii detského oddelenia NsP Trstená (ďalej aj ako len „Zmluva 3"). Právna skutočnosť uzatvorenia Zmluvy 3 ústnou formou bola žalobcom „zistená na základe Rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 17.03.2010, č. k.: 14Cob/22/2010, strana 2., ods. 1". Pri zhotovovaní diela podľa predmetnej Zmluvy 3 došlo k vadnému plneniu. Úpadca preto dňa 05.03.2009 vyzval žalovaného listom na odstránenie tam uvedených vád, avšak zo strany žalovaného nedošlo ku odstráneniu vád. Dňa 16.03.2009 a sa žalovaný písomne vyjadril, že nepovažuje reklamáciu za opodstatnenú, a teda opravu nevykoná. Uvedenú opravu vykonal úpadca na svoje náklady a na základe uvedeného vystavil dňa 02.04.2009 faktúru č. 2009/00009 vo výške 703,59 Eur. Dňa 02.04.2009 predložil uvedenú faktúru spolu so sprievodným listom na úhradu žalovanému, ten sa však opäť vyjadril listom zo dňa 16.04.2009 domnienku neopodstatnenosti faktúry. Dňa 20.05.2009 vyzval písomne úpadca žalovaného na odstránenie ďalšej vady, ktorá sa vyskytla na diele zhotovovaného žalovaným v zmysle Zmluvy 3. Žalovaný sa listom zo dňa 25.05.2009 vyjadril, že s predmetnou vadou nemá nič spoločné a vadu odmietol odstrániť. Úpadca zopakoval svoju výzvu dňa 01.06.2009, na ktorú reagoval písomne 16.06.2009 žalovaný s tým, že predmetná zmluva o dielo, t.j. Zmluva 3 neexistuje. Napriek tvrdeniu žalovaného o neexistencii uvedenej zmluvy, žalovaný vystavil úpadcovi faktúry za vykonané práce na rekonštrukcii NsP Trstená č.: 2070033, 2070043 a 2070051. Žalovaný teda vlastným konaním potvrdil neopodstatnenosť svojho tvrdenia ohľadom neexistencie zmluvy o dielo. Úpadca následne odstránil opäť vadu na svoje vlastné náklady, na základe čoho vystavil dňa 26.06.2009 žalovanému faktúru č. 2009/00016 vo výške 551,05 Eur. Uvedená faktúra za odstránenie vady na diele bola zaslaná žalovanému dňa 26.06.2009 so sprievodným listom na ktorý dňa 10.07.2009 reagoval listom žalovaný s tým, že pokladá faktúru za neopodstatnenú. Zákonnými predpokladmi na náhradu úpadcovho nároku na náhradu škody v tejto časti návrhu, boli predpoklady vyplývajúce z § 373 OBZ. Žalobca v odvolaní zdôraznil, že ku vzniku škody na strane úpadcu, došlo v zmysle § 380 OBZ tým, že úpadcovi bola spôsobená ujma, nakoľko musel vynaložiť vlastné náklady vo výške 1.254,64 Eur, na odstránenie vadného plnenia poskytnutého žalovaným v rámci realizácie diela na základe Zmluvy 3. Porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným spočívalo v tom, že žalovaný nevykonal dielo na základe Zmluvy 3 riadne, a teda bez vád. Príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním, resp. nekonaním žalovaného vyplývalo z jeho poskytnutého vadného plnenia v rozpore so Zmluvou 3. V súlade s § 560 ods. 1 OBZ má dielo vady, ak nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. Za plnenie zodpovedajúce výsledku určenému v Zmluve 3, nemožno považovať vykonanie rekonštrukcie, ak dôjde ku praskaniu stropného sadrokartónu a priesakom vody cez strop v miestnosti pre matky s deťmi, prípadne keď dôjde ku prasknutiu vodovodného potrubia, pretekaniu sprchových kútov, nedoliehaniu osadených dverí. V súlade s § 564 v spojení s § 436 ods. 1 písm. b) OBZ, požadoval úpadca odstránenie vád opravou listami zo dňa 05.03.2009 respektíve 20.05.2009. Tým, že žalovaný odmietol opravu vád vykonať, neostávalo úpadcovi nič iné, ako tieto opravy vadného plnenia vykonať a uhradiť na vlastné náklady, čím mu vznikla porušením povinnosti žalovaného ujma v zmysle § 380 OBZ vo výške 1.254,64 Eur. Žalovaný nepreukázal výskyt prekážok vylučujúcich jeho zodpovednosť za škodu a podľa žalobcu naplnil všetky podmienky vzniku jeho zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla na strane úpadcu v súlade s § 373 OBZ, preto bol povinný nahradiť žalobcovi jeho škodu. V spojitosti s „vyhlásením konkurzu na majetok Úpadcu, zaradil správca konkurznej podstaty všetky vyššie uvedené pohľadávky voči Žalovanému do súpisu majetku pod číslom súpisovej zložky č. 3 až 5. Predmetný súpis majetku bol zverejnený dňa 30.07.2012 v Obchodnom vestníku SR č. OV145/2012." Podľa žalobcu bolo nepochybné, že porušenie povinností na strane žalovaného spôsobilo ujmu, resp. škodu na majetku úpadcu, z čoho vyplýva úpadcov nárok na náhradu tejto škody a povinnosť žalovaného uvedenú škodu nahradiť. Podľa žalobcu súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok okresného súdu, ktorým okresný súd rozhodol o zamietnutí návrhu, tak že „Žalovaný je povinný zaplatiť Žalobcovi sumu vo výške 130.438,48 € na účet Žalobcu vedený v peňažnom ústave B. P., a.s., č. ú.: XXXXXXXXXX./XXXX v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia".
Žalovaný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vo výroku vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
V procesnej rovine krajský súd uvádza, že v odvolacej právnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, v súlade s § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP došlo na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/338/2014-237 zo dňa 12.11.2015 k oznámeniu verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu v zákonnej lehote a tiež oznámením na internetovej stránke Krajského súdu v Žiline.
Podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zák. č. 99/1963 Zb. (ďalej len „OSP"), odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Primárne odvolací súd uvádza, že v rámci odvolacích dôvodov, ktorými bol pri posúdení veci viazaný podľa § 212 ods. 1 OSP, a to len tých dôvodov, ktoré mali väzbu na uzavretý skutkový stav veci v prvostupňovom konaní, ktorým bol pri rozhodovaní odvolací súd rovnako viazaný (§ 213 ods. 1 OSP), bolo v prvostupňovom konaní vykonané okresným súdom v intenciách návrhov účastníkov konania dostatočné dokazovanie, z neho bol správne vyvodený skutkový stav, ktorý okresný súd rovnako správne právne vyhodnotil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti odvolaním napadnutého výroku rozsudku, ktorým okresný súd žalobu zamietol a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd podľa § 219 ods. 2 OSP v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Z titulu aplikácie § 219 ods. 2 OSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 219 ods. 2 OSP na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.
Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu krajský súd ďalej uvádza, že zo sumáru tých dôkazov, ktoré boli produkované žalobcom na preukázanie jeho tvrdení v rámci uplatneného nároku, nebola spoľahlivo a dostatočne preukázaná dôvodnosť žaloby v rovine existencie dôvodov na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 130.438,48 Eur s príslušenstvom. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti mal preukázané, ktoré nie, o ktoré skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval. Tým dal odpoveď na tie otázky nastolené účastníkmi konania, ktoré majú pre vec podstatný význam a dostatočne objasňujú skutkový stav veci.
Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v písomnom odvolaní zo dňa 07.07.2014 (č.l. 200 a nasl. spisu) a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci a podľa výsledkov dokazovania v prvostupňovom konaní (§ 212 ods. 1 OSP, § 213 ods. 1 OSP), odvolací súd dospel k záveru o neopodstatnenosti podaného odvolania žalobcom.
Vo vecno-právnej rovine žalobca podal odvolanie v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP, teda, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Za skutkové vady je potrebné považovať také pochybenie súdu, ktoré spočíva v tom, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Predovšetkým takým dôvodom nesprávneho skutkového zistenia môže byť nesprávne hodnotenie dôkazných prostriedkov, t.j. porušenie niektorého z § 132-135 OSP. Pri námietke nesprávneho právneho posúdenia veci je zrejmé, že pod vecou treba rozumieť predmet konania a s ním súvisiace prejudiciálne otázky. Pod nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu alebo aplikoval nesprávnu právnu normu alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.
Na dotvrdenie správnosti záverov okresného súdu, s ktorými sa krajský súd po vykonaní odvolacieho prieskumu stotožnil cez úpravu v § 219 ods. 2 OSP, považuje krajský súd za podstatné vyjadriť sa i k niektorým odvolacím námietkam žalobcu. Žalobca v odvolaní primárne namietal závery okresného súdu a v odvolaní zotrval na argumentácii, že konanie žalovaného naplnilo všetky zákonné predpoklady vzniku jeho priamej zodpovednosti za škodu podľa § 373 v spojení s § 380 OSP, a preto bol povinný žalobcovi nahradiť škodu, ktorá mu vznikla porušením povinností vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu. V odvolaní žalobca zotrval na argumentácii, ako pred súdom prvého stupňa. Vzhľadom na túto argumentáciu žalobcu v odvolaní vo väzbe na argumentáciu pred súdom prvého stupňa a vzhľadom na odôvodnenie napadnutého rozsudku krajský súd konštatuje, že nebol vytvorený dostatočný priestor na odklon od logických záverov súdu prvého stupňa. Je potrebné v tomto smere poukázať na rozhodujúce skutočnosti, ktorými dôvodil súd prvého stupňa, ku ktorým dospel na základe vykonaného dokazovania, a to, že vzhľadom na štádium zmluvného vzťahu medzi úpadcom a žalovaným, kedy nedošlo k zániku zmlúv o dielo č. 1 a 2 a žalovaný prestal dielo vykonávať, primárne prichádzala do úvahy aplikácia § 550 OBZ, v zmysle ktorého objednávateľ po zistení, že žalovaný vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami, bol oprávnený dožadovať sa toho, aby žalovaný odstránil vady vzniknuté vadným vykonaním diela a dielo vykonával riadnym spôsobom. Pokiaľ tak neurobil žalovaný ani v primeranej lehote mu na to poskytnutej a jeho postup viedol nepochybne k podstatnému porušeniu zmluvy, tak mal objednávateľ právo odstúpiť od zmluvy o dielo, čo však úpadca ani žalobca neučinili. Vzhľadom na uvedené naďalej trvala povinnosť žalovaného, v zmysle zmlúv o dielo č. 1 a 2 vykonať. Žalobca tak nebol podľa okresného súdu oprávnený zhotoviť dielo sám na vlastné náklady a domáhať sa následne ich náhrady od žalovaného, či to už titulom nároku na náhradu škody, alebo primárne z iného právneho dôvodu, s ktorým záverom sa krajský súd stotožnil. Nezostalo prehliadnutým, že predmetom konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 19Cb 119/2009 bolo vrátenie platieb za plnenia na základe zmlúv o dielo č. 1 a 2, ktoré úpadca žalovanému uhradil. Žalovaný však zodpovedajúce plnenia nezrealizoval. Je nepochybné, že zo strany žalovaného, ktorý prestal vykonávať dielo, na základe zmlúv o dielo č. 1 a 2 došlo k porušeniu povinnosti z existujúcich záväzkovo-právnych vzťahov s úpadcom, avšak za škodu nemožno bez ďalšieho považovať sumu nákladov, ktoré vynaložil žalobca na zhotovenie diela, ktoré bol inak povinný zhotoviť na základe uzatvorených zmlúv o dielo č. 1 a 2 žalovaný. Za tohto stavu krajský súd konštatuje, že táto argumentácia žalobcu v odvolaní bola potom vyhodnotená, ako argumentácia bez právnej relevancie ohľadom dôvodnosti uplatneného nároku a nemožno konštatovať, že žalobca uniesol dôkazné bremeno, pričom krajský súd zvýrazňuje, že ... „Procesno-právnym následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom konania je jeho neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúcej k neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad, neúspech sa pričíta účastníkovi, na ktorom leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno, zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotno-právna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať" (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 78/2010 z 23. mája 2012).
Žalobca v rámci podaného odvolania poukázal na to, že došlo k uzatvoreniu ďalej zmluvy o dielo formou ústnej zmluvy, na základe ktorej došlo k vadnému plneniu, pričom v rovine práve Zmluvy č. 3 zdôraznil, že vyzval žalovaného na odstránenie predmetných vád. Vzhľadom na argumentáciu žalobcu v odvolaní v rovine Zmluvy o dielo č. 3, nebol vytvorený dostatočný priestor na odklon od záverov súdu prvého stupňa, v zmysle ktorých okresný súd konštatoval, že závery, ktoré sa viazali na nárok na náhradu škody, uplatnený žalobcom, vo vzťahu k záväzkovo-právnemu vzťahu, založenému medzi úpadcom a žalovaným Zmluvou č. 3, sa vzťahovala i argumentácia, vyplývajúca k časti škody, vzťahujúcej sa k záväzkovo-právnemu vzťahu založenému medzi úpadcom a žalovaným zmluvou č. 1 a 2. Je namieste
podľa krajského súdu poukázať na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, v zmysle ktorého nebola spochybnená existencia Zmluvy o dielo č. 3, preto ak žalobca v odvolaní poukazoval na to, že „Žalovaný s tým, že predmetná zmluva o dielo, t.j. Zmluva 3 neexistuje. Napriek tvrdeniu žalovaného o neexistencii uvedenej zmluvy, žalovaný vystavil úpadcovi faktúry za vykonané práce na rekonštrukcii NsP Trstená č.: 2070033, 2070043 a 2070051", tak uvedená argumentácia žalobcu v odvolaní v tejto časti nemohla byť vyhodnotená ako relevantná. Krajský súd práve vo väzbe na prijaté závery po vykonaní odvolacieho prieskumu zdôrazňuje, že rozsah vykonaného dokazovania pred okresným súdom bol dostatočný, tvoril spoľahlivý základ pre správne skutkové závery, ktoré prijal prvostupňový súd v napadnutom rozsudku. Pri hodnotení dôkazov okresný súd aplikoval § 132 OSP, keď sa hodnotí v rámci dokazovania aj pravdivosť a dôležitosť dôkazov pre rozhodnutie. Pri takomto hodnotení dôkazov zásadne súd nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť, pretože sa tu uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov. V súlade s touto zásadou postupoval okresný súd, podkladom jeho rozhodnutia sú dôkazy, ktoré boli správne vyhodnotené, pričom do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 3Cdo 204/2009 zo dňa 14.09.2011). Pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu sa nevyžadovali ďalšie dôkazy a tie, ktoré boli vykonané, zhodnotil okresný súd v súlade s § 132 OSP a následne vyvodil aj správne skutkové závery.
V rovine odvolania žalobcu považuje krajský súd za podstatné zdôrazniť, že okresný súd rozhodujúce skutočnosti v dostatočnom rámci vyhodnotil, uviedol v napadnutom rozsudku, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, ako ich posúdil a v akých vzájomných súvislostiach. Rovnako dostatočné bolo odôvodnenie v právnom posúdení veci. Pod právnym posúdením veci sa v zásade rozumie podradenie súdom zisteného stavu pod hypotézu príslušnej právnej normy. Odôvodnenie rozsudku musí obsahovať, podľa akej právnej normy vec bola posúdená, pod hypotézu akej právnej normy bol subsumovaný súdom zistený skutkový stav. Ide tak o aplikáciu ako aj interpretáciu práva. Je potrebné uviesť, ako daný skutkový stav bol právne posúdený, ktorú právnu normu súd aplikoval a ako ju v intenciách konkrétneho prípadu interpretoval. Uvedené, podľa zistení odvolacieho súdu, v dostatočnej miere z napadnutého rozsudku okresného súdu vyplývalo. V tomto smere bolo dostatočné nielen samotné vymenovanie a odcitovanie zákonných ustanovení, ale z odôvodnenia v ďalšom vyplynulo, akým spôsobom boli tieto ustanovenia aplikované, ktoré z citovaných zákonných ustanovení a ako sa premietli do samotného rozhodnutia okresného súdu vo veci. Vo vzťahu k vyššie uvedeným dôvodom krajský súd pre úplnosť poukazuje i na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 119/03, podľa ktorého ustanovenie § 157 ods. 2 OSP je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, čo v danom prípade prvostupňový súd vo svojom napadnutom rozhodnutí dodržal.
Za podstatné krajský súd považuje poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.11.2010, sp.zn. 5 Cdo 218/2010, s ktorým sa stotožnil a v zmysle ktorého „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03)".
Po vykonaní odvolacieho prieskumu krajský súd teda konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného súdu v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporu, a preto nebol priestor pre krajský súd na iný záver, ktorý bol samozrejme limitovaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu, než aby rozsudok okresného
súdu v odvolacom konaní ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam žalobcu, potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 OSP. Len pre úplnosť krajský súd pripomína, že „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998) (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 345/2012-30 zo dňa 26.11.2012)."
Ťažisko dokazovania a z neho vyvodených skutkových záverov okresného súdu v danej veci spočívalo v dôkazoch priamo účastníkmi produkovaných a predkladaných v danom konaní. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že daná sporová vec nepredstavovala výnimočný prípad pre postup okresného súdu podľa § 120 ods. 1 veta tretia OSP, o možnosti vykonania a výnimočne aj iných dôkazov, ako navrhli účastníci, ak by ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z úpravy v § 153 ods. 1 OSP tiež vyplýva, že súd rozhoduje o veci na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov.
Odvolací súd považuje za nevyhnutné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého, odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.
Z dôkaznej situácie v prvostupňovom konaní vo väzbe na závery tak prvostupňového ako aj krajského súdu, nebolo možné v odvolacom konaní rozhodnúť inak, ako napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť, ako vo výroku vecne správne rozhodnutie, keďže nebolo preukázané, že by v konaní pred okresným súdom došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ale ani k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa § 219 ods. 1, 2 OSP.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 OSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý návrh na náhradu trov konania neuskutočnil a ani ich nevyčíslil k momentu verejného vyhlásenia rozsudku, ani v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia krajským súdom, ku ktorému vyhláseniu došlo dňa 19.11.2015, preto za aplikácie § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 2 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).