Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Csp-45-2022.pdf
PDF · 85.92 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-12Csp/45/2022
Uznesenie
Okresný súd Košice II v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zast.: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanému : S. Q., F.. XX.XX.XXXX, Š. Z. K., T. W. X, XXX XX R., K., v konaní o zaplatenie 78,26 eura s prísl.,
rozhodol:
I. Konanie o zaplatenie 78,26 eura s príslušenstvom z a s t a v u j e.
II. Žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. N a r i a ď u j e vrátiť žalobcovi - KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441 krátený súdny poplatok vo výške 9,80 eura, prostredníctvom prevádzkovateľa systému, ktorým je Slovenská pošta, a.s., IČO: 36 631 124, so sídlom v Banskej Bystrici, Partizánska cesta 9, najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného súdneho rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 7.09.2022, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatenia sumy 78,26 eura spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania titulom dlhu z poistnej zmluvy č. 6606400516 zo dňa 20.01.2020.
2. Žalobca v žalobe uviedol, že so žalovaným uzatvorili Poistnú zmluvu č. 6606400516 zo dňa 20.01.2020 na dobu neurčitú, so spôsobom platenia štvrťročného poistného, avšak žalovaný porušil túto zmluvne dohodnutú povinnosť. Na základe ustanovenia § 9 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o PZP) poistenie zodpovednosti zaniká okamihom, keď nastala skutočnosť uvedená v ods. 1 ust. 9 zákona o PZP. Podľa ust. § 9 ods. 4 zákona o PZP poistenie zodpovednosti zanikne tiež nezaplatením poistného, alebo jeho časti v zákonnej jednomesačnej lehote. Žalobca tak má právo v spojení s ust. § 11 zákona o PZP nárok na poistné do 19.11.2020 vo výške 78,26 EUR spolu s úrokom z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5% ročne od nasledujúceho dňa t.j. 20.11.2020 do zaplatenia.
3. Podľa ust. § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
4. Z lustrácie v Registri obyvateľov Slovenskej republiky zo dňa 07.09.2022 súd zistil, že žalovaný nemá na území Slovenskej republiky evidovaný žiadny druh pobytu, pričom jeho trvalý pobyt je evidovaný od 15.02.2012 a jeho adresa v cudzine je: W. X, R., K. I. Š. H. Ž. D.: K..
5. V konaní vystupuje účastník - žalovaný, ktorý má bydlisko mimo územia Slovenskej republiky, ide o tzv. konanie s cudzím prvkom, kedy na prejednanie právnej veci s takýmto prvkom musí byť ako základná podmienka splnená podmienka právomoci súdu na konanie. Cudzí prvok je daný tým, že žalovaný má ukrajinskú štátnej príslušnosť. Právomoc súdu môže byť založená buď mnohostrannou či dvojstrannou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismi Európskych spoločenstiev, ktoré majú prednosť pred zákonom, prípadne právomoc súdu na konanie môže byť založená zákonom v prípade neexistencie uvedených noriem.
6. Procesné podmienky, aj keď ich Civilný sporový poriadok výslovne a taxatívne nevypočítava, možno považovať za predpoklady na strane súdu, ako aj na strane strán sporu, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol spor alebo vec prejednať a rozhodnúť. Ak Civilný sporový poriadok neustanovuje inak, súd skúma (prihliada na) splnenie procesných podmienok kedykoľvek počas konania, a to ex offo. Procesné podmienky možno rozlíšiť na odstrániteľné a neodstrániteľné. Toto rozlíšenie je dôležité pre následný postup súdu pri zistení ich nedostatku.
7. Pri zistení neodstrániteľnej podmienky konania, súd konanie vždy zastaví. Medzi neodstrániteľné nedostatky procesných podmienok, ktorých existencia má vždy za následok zastavenie konania patrí okrem iných, aj nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť spor podľa ust. § 3 Civilného sporového poriadku. Ak súd zistí, že spor nepatrí do jeho právomoci, t.j. že nemá oprávnenie na prejednanie a rozhodnutie sporu, bezodkladne uznesením konanie zastaví a to kedykoľvek počas konania, a to aj v čase keď už spor prejednáva, keďže ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky ( ust. § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
8. Poistná zmluva pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, na ktorú sa v žalobe žalobca odvoláva, má charakter spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čiže mal postavenie dodávateľa v zmysle ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, kým žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, z čoho vyplýva, že žalovaný má postavenie spotrebiteľa v zmysle ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
9. Žalovaný, t.j. spotrebiteľ, je cudzím štátnym príslušníkom, a to konkrétne štátnym príslušníkom K., čo súd zistil v rámci šetrenia pobytu žalovaného. Súd tiež má za preukázanú skutočnosť, že žalovaný nemá evidovaný pobyt na území Slovenskej republiky, pričom iný pobyt na území Slovenskej republiky v súčasnosti nie je súdu známy.
10. Vo veci bolo preto potrebné aplikovať zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom zo dňa 4.12.1963 za účelom zistenia, či má Okresný súd Košice II právomoc prejednať danú vec.
11. Podľa ust. § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
12. Podľa ust. § 37a písm. b) zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, právomoc slovenského súdu je daná aj vo veciach týkajúcich sa poistných zmlúv, ak je žalobcom poistník alebo osoba oprávnená z poistenia a žalobca má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky,
13. Podľa ust. § 37a písm. c) zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, právomoc slovenského súdu je daná aj vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky.
14. Podľa ust. § 37e ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu alebo z nároku na náhradu škody
založiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci nedohodli inak, je táto právomoc výlučná. Dohoda o právomoci je vylúčená v prípadoch uvedených v § 37d.
15. Podľa ust. § 37e ods. 5 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, poistných zmlúv a spotrebiteľských zmlúv je dohoda o právomoci platná len vtedy, ak nevylučuje právomoc súdu štátu, na ktorého území má bydlisko žalobca, alebo bola uzatvorená až po vzniku sporu.
16. Podľa ust. § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
17. Podľa ust. § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
18. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
19. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Z citovaných ustanovení zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom vyplýva, že právomoc slovenských súdov je pri sporoch s cudzím prvkom daná, ak osoba, proti ktorej smeruje žaloba, má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. Ide o všeobecné pravidlo určenia právomoci (resp. o všeobecnú právomoc) slovenských súdov v sporoch s cudzím prvkom, ktoré sa však použije subsidiárne, t.j. len, ak neprichádza do úvahy výlučná právomoc podľa ustanovenia § 37d zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom alebo ak nebola právomoc slovenských súdov založená písomnou dohodou medzi účastníkmi záväzkového vzťahu, v takom prípade však súd musí skúmať, či takáto dohoda o právomoci je z hľadiska pravidiel určených v ustanoveniach § 37e zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom platná, resp. prípustná. Popri všeobecnej právomoci však môže v konkrétnom prípade prichádzať do úvahy ešte právomoc podľa ustanovení § 37a až § 37c zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Vzhľadom na prejednávanú vec by pri skúmaní právomoci slovenských súdov mohli prichádzať do úvahy, okrem ustanovenia, ktoré upravuje všeobecnú právomoc slovenských súdov, ešte ustanovenia § 37a písm. c) zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a § 37e ods. 1 a ods. 5 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, nakoľko žalovaný, ktorý je cudzím štátnym príslušníkom, má postavenie spotrebiteľa (ide teda o vec, týkajúcu sa spotrebiteľskej zmluvy) a medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá dohoda o právomoci. Ustanovenie § 37a písm. c) zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom však v danom prípade aplikovať nemožno, aj keď ide o vec, týkajúcu sa spotrebiteľskej zmluvy, keďže spotrebiteľ v danom prípade nemá postavenie žalobcu, ale žalovaného, ktorý navyše ani nemá bydlisko na území Slovenskej republiky.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že právomoc súdov Slovenskej republiky nie je daná, keďže žalovaný ako spotrebiteľ je cudzí štátny príslušník a nemal v čase podania žaloby až po súčasnosť bydlisko (ktorý pojem je potrebné vykladať podľa vnútroštátneho práva, t.j. nie trvalé bydlisko, ale miesto kde sa osoba skutočne zdržiava) na území Slovenskej republiky.
23. Keďže ide o neodstrániteľnú prekážku v konaní, súd v súlade s citovaným ustanovením § 161 Civilného sporového poriadku konanie voči žalovanému zastavil. (výrok I. tohto rozhodnutia). Súd súčasne poukazuje na záver vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo28/2009 "pokiaľ súd zistí nedostatok svojej právomoci, musí tu byť iný štátny orgán, ktorému je súd povinný vec postúpiť, pokiaľ žiaden takýto orgán súd nezistí, vec patrí do právomoci súdov, uvedené však neplatí, ak ide o prípad právomoci cudzozemského orgánu".
24. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Podľa § 256 ods. 1, 2 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
26. O náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP v súlade s princípom procesného zavinenia zastavenia konania, nakoľko v danom konaní súd dospel k záveru, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania, keďže k zastaveniu konania došlo v dôsledku existencie neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky konania, ktorý zavinil žalobca tým, že sa domáhal nároku voči žalovanému ako spotrebiteľovi zo spotrebiteľskej zmluvy na súde, ktorému nepatrila právomoc takýto nárok žalobcu prejednať a rozhodnúť, na základe čoho došlo k zastaveniu konania. Vzhľadom na to, že žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd ich náhradu žalovanému nepriznal. Žalovanému teda mohlo vzniknúť právo na náhradu trov konania, ale preskúmaním spisu súd zistil, že mu v konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. (výrok II. tohto rozhodnutia).
27. Podľa § 11 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len ZSP), poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania odmietlo, alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, čo bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie. Ak sa návrh na začatie konania o rozvode manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnom stupni súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy sa poplatok vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred prejednaním veci alebo ak bolo konanie zastavené z dôvodu, že účastník nebol v konaní riadne zastúpený.
28. Podľa § 11 ods. 4 ZSP, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
29. Podľa § 11 ods. 6 ZSP, orgány podľa § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona7) a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
30. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie bolo zastavené pred prvým pojednávaním, súd rozhodol v spojitosti s citovanými ustanoveniami o vrátení súdneho poplatku zaplateného žalobcom vo výške 16,50 eura, ( záznam o zložení zo dňa 23.9.2022 na účet Slovenskej pošty a.s. na čl. 13), kráteného o 6,70 eur, teda vo výške 9,80 eura. ( 16,50 EUR - 6,70 EUR) prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému (výrok III. tohto rozhodnutia).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust. § 362 ods. 1 CSP na Okresný súd Košice II v 3 písomných vyhotoveniach (§ 357 písm. a/ a m/ CSP) s výnimkou výroku III., proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
V Košiciach, dňa 13.10.2022
JUDr. Petra Hrebíčková
sudkyňa