Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/242/2014

Zmenené rozhodnutím 10Sžo/31/2016
„Identifikačné číslo spisu: 1014201923 Dátum vydania rozhodnutia: 19.04.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Zuzana Ďurišová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1014201923.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu: A. T. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX M., Kanada, štátny občan Kanady, právne zastúpený Juhás, Marják & Ferenci s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Mojmírova 12, Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy, Staromestská 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: OU-BA-OVVS1-2014/070253 zo dňa 16.10.2014, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/242/2014-30 zo dňa 18. novembra 2015, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/242/2014-30 zo dňa 18. novembra 2015 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a . Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a ."

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: A. T. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX M. Dr., I., D., štátny občan D., zastúpený: JUDr. Ján Ferenci, advokát, Štefánikova 26, Bratislava, Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy, Staromestská 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: OU- BA-F zo dňa 16.10.2014, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.p. OU-BA-F zo dňa 16.10.2014 z r u š u j e podľa / a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vynaložených na súdnom poplatku za žalobu v sme 70 eur a na nákladoch právneho zastúpenia advokátom v sume 711,90 eur, na účet jeho právneho zástupcu, do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 13.11.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia (listu) žalovaného č. OU-BA-F zo dňa 16.10.2014, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve, pretože nepredložil doklad o vyslovení súhlasu s nadobudnutím československého štátneho občianstva v zmysle o nadobúdaní a strácaní československého štátneho občianstva (ďalej len ), v dôsledku čoho nenadobudol československé štátne občianstvo.

Žalobca v žalobe uviedol, že sa narodil dňa 05.02.1968 na území Kanady rodičom - matka: W. U. A., štátna občianka Kanady a otec: O. D., štátny občan Československej socialistickej republiky (ďalej aj ČSSR). V čase jeho narodenia sa nadobudnutie štátneho občianstva spravovalo , podľa ktorého „dieťa, ktoré sa narodí v cudzine, nadobúda narodením štátne občianstvo ČSSR, ak sú jeho otec i matka občanmi; dieťa, ktoré sa narodí v cudzine a ktorého otec alebo matka je občanom, kým druhý z rodičov je cudzincom, nadobúda štátne občianstvo, ak s tým vysloví súhlas krajský národný výbor na žiadosť toho z rodičov, ktorý je občanom. Žiadosť o súhlas môže byť podaná do jedného roku od narodenia“. Žalobca uviedol, že jeho otec žiadosť o vyslovenie súhlasu s nadobudnutím štátneho občianstva pre žalobcu nepodal, nakoľko v danom období bolo nemysliteľné, aby občan, ktorý emigroval do kapitalistického zahraničia, podal žiadosť národnému výboru. Žalobca ďalej uviedol, že rodina jeho otca opustila svoju vlasť za vojny za dramatických okolností, museli doslova utiecť cez hranicu, každý samostatne, aby sa nakoniec spolu zišli v Kanade. Tomuto úteku malo predchádzať priame varovanie od rodinných známych, že vtedajšie komunistické štruktúry sa chystajú rodinu žalobcovho otca zatknúť pre ich prozápadné názory. Žalobca mal za to, že za daných okolností by bolo aplikovanie uvedeného právneho predpisu, ktorý je neústavný, diskriminujúci a v rozpore so všeobecne uznávanými princípmi právneho štátu, porušením jeho ústavných práv na sebaurčenie ako občana nášho štátu.

Žalobca ďalej poukázal na to, že o nadobúdaní a strate štátneho občianstva Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len ) došlo s účinnosťou ku dňu 01.01.1969 k zrušeniu , pričom bola odstránená predmetná podmienka nadobúdania štátneho občianstva spočívajúca v podaní žiadosti národnému výboru. Lehota na podanie predmetnej žiadosti žalobcovmu otcovi uplynula dňa 05.02.1969. Nový nadobudol účinnosť dňa 01.01.1969, teda ešte v rámci plynutia jednoročnej lehoty odo dňa narodenia žalobcu na podanie žiadosti o udelenie súhlasu s nadobudnutím jeho štátneho občianstva. Žalobca mal za to, že práve uvedená skutočnosť, že ešte počas plynutia lehoty na podanie žiadosti sa zmenili podmienky nadobúdania štátneho občianstva, zakladá jeho právny nárok na vydanie osvedčenia o nadobudnutí štátneho občianstva SR, nakoľko zmenou zákona podmienka podania žiadosti odpadla a v danom prípade nemožno trvať na jej splnení. Žalobca tiež dal do pozornosti, že neobsahuje prechodné ustanovenia a tak má byť aplikovateľný aj na jeho situáciu. Zaujal názor, že ak by bola pripustená nekritická aplikácia pôvodnej právnej úpravy, bol by svojvoľne zbavený občianstva, ktoré nadobudol na základe úzkeho vzťahu k štátu v súlade s princípom ius sanguinis, pričom tento úzky vzťah k štátu je daný príbuzenským vzťahom k jeho otcovi. Z uvedených dôvodov bol toho názoru, že štátne občianstvo nadobudol ipso facto narodením jeho otcovi ako štátnemu občanovi, bez nutnosti aprobácie tejto skutočnosti správnym rozhodnutím štátneho orgánu a preto bola jeho žiadosť o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve podaná dôvodne. Podľa žalobcu je na mieste, aby si štát sám stanovil podmienky nadobúdania štátneho občianstva. Jeho voľnosť pri riešení tejto otázky však nie je neobmedzená, nakoľko podmienky musia byť formulované tak, aby zodpovedali princípom právneho štátu a princípom zákazu diskriminácie. Podľa žalobcu ust. týmto požiadavkám nezodpovedá, nakoľko nadobudnutie štátneho občianstva nie je viazané na splnenie zákonných podmienok, ale na úplne arbitrárne a svojvoľné rozhodnutie výkonnej moci a to v dobe, ktorá bola označená za dobu neslobody. Poukázal tiež na súčasný právny stav podľa o štátnom občianstve Slovenskej republiky (ďalej len ), ktorá nevyžaduje pre získanie štátneho občianstva aprobáciu štátnym orgánom a priznáva štátne občianstvo Slovenskej republiky narodením dieťaťu, ktorého aspoň jeden z rodičov je štátnym občanom SR.

Žalobca tiež namietal, že s ohľadom na úplnú absenciu odôvodnenia považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné a arbitrárne a treto porušujúce jeho zaručené právo na súdnu alebo inú právnu ochranu ( SR). Nakoniec žalobca namietal, že napadnutý list neobsahuje žiadne poučenie o tom, že ide o rozhodnutie konečné, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok, prípadne že ho možno podrobiť súdnemu prieskumu.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že nakoľko žalobca nepredložil doklad o vyslovení súhlasu s nadobudnutím československého štátneho občianstva, nemožno ho považovať za štátneho občana Slovenskej republiky. Keďže žalobca nenadobudol československé štátne občianstvo, nemohol nadobudnúť štátne občianstvo Slovenskej socialistickej republiky podľa a preto ho nemožno považovať ani za štátneho občana Slovenskej republiky.

Žalovaný poukázal na to, že v zmysle sa na postup podľa tretej časti tohto zákona (osvedčenie štátneho občianstva SR) nevzťahuje všeobecne predpis o správnom konaní ( o správnom konaní - Správny poriadok). Žalovaný mal za to, že zamietnutie žalobcovej žiadosti o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve SR spĺňa zákonné náležitosti a obsahuje aj odôvodnenie, prečo bola žiadosť zamietnutá.

Z pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že žalobca listom zo dňa 29.07.2014 požiadal žalovaného o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve, a to z dôvodov zhodných s odôvodnením žaloby. Z dokladov pripojených k žiadosti vyplynulo, že žalobca sa narodil dňa 05.02.1968 na území Kanady matke - štátnej občianke Kanady a otcovi - štátnemu občanovi Československej socialistickej republiky. Listom zo dňa 16.10.2014 žalovaný zamietol žiadosť žalobcu o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve SR z dôvodu, že podľa nie je občanom Slovenskej republiky. Žalovaný uviedol, že žalobca v zmysle nenadobudol československé štátne občianstvo, nakoľko nepredložil doklad o vyslovení súhlasu s nadobudnutím československého štátneho občianstva. Žalovaný zároveň potvrdil, že žalobca nenadobudol štátne občianstvo Slovenskej republiky udelením podľa

Podľa dieťa, ktoré sa narodí na území Československej republiky a ktorého otec alebo matka je občanom, nadobúda narodením štátne občianstvo. Podľa ods. 2 dieťa, ktoré sa narodí v cudzine, nadobúda narodením štátne občianstvo, ak sú jeho otec i matka občanmi; dieťa, ktoré sa narodí v cudzine a ktorého otec alebo matka je občanom, kým druhý z rodičov je cudzincom, nadobúda štátne občianstvo, ak s tým vysloví súhlas krajský národný výbor na žiadosť toho z rodičov, ktorý je občanom. Žiadosť o súhlas môže byť podaná do jedného roku od narodenia.

Podľa dieťa, ktorého jeden z rodičov je cudzincom, nadobúda narodením štátne občianstvo Slovenskej socialistickej republiky, ak druhý z rodičov je štátnym občanom Slovenskej socialistickej republiky.

Podľa osoba, ktorá bola k 31. decembru 1992 štátnym občanom Slovenskej republiky podľa o nadobúdaní a strate štátneho občianstva Slovenskej socialistickej republiky v znení , je štátnym občanom Slovenskej republiky podľa tohto zákona. Podľa / štátne občianstvo Slovenskej republiky narodením nadobúda dieťa, ktorého aspoň jeden z rodičov je štátnym občanom Slovenskej republiky.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa a nasl. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe ( ) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa právnej úpravy nadobúdania štátneho občianstva obsiahnutej v , platnej a účinnej ku dňu narodenia žalobcu (05.02.1968), dieťa, ktoré sa narodilo v cudzine rodičom, z ktorých jeden bol občanom Československej socialistickej republiky, nadobúdalo československé štátne občianstvo narodením, avšak iba za splnenia podmienky, že s tým vyslovil súhlas krajský národný výbor na žiadosť toho z rodičov, ktorý bol občanom. Právnym dôvodom nadobudnutia štátneho občianstva bolo narodenie dieťaťa štátnemu občanovi v cudzine, ku ktorému musel pristúpiť súhlas krajského národného výboru. Tento súhlas však nemal povahu konštitutívneho rozhodnutia o nadobudnutí štátneho občianstva dieťaťom, ale mal formu odkladacej podmienky, ktorá ak nebola v stanovenej dobe splnená, štátne občianstvo dieťa narodením nenadobudlo. O udelenie súhlasu mohol požiadať do jedného roku od narodenia dieťaťa ten z rodičov, ktorý bol občanom. V prípade, že tak urobil a súhlas s nadobudnutím štátneho občianstva dieťaťom bol udelený, právne účinky nadobudnutia štátneho občianstva nastali narodením dieťaťa.

Podľa uvedenej právnej úpravy mohol žalobcov otec, ktorý bol štátnym občanom Československej socialistickej republiky, požiadať krajský národný výbor o udelenie súhlasu s nadobudnutím československého štátneho občianstva pre žalobcu narodeného v Kanade do 05.02.1969. Dňom 01.01.1969 však nadobudol účinnosť , ktorý odstránil podmienku udelenia súhlasu národného výboru s nadobudnutím štátneho občianstva dieťaťom narodeným v cudzine a stanovil, že dieťa, ktorého jeden z rodičov je cudzincom, nadobúda narodením štátne občianstvo Slovenskej socialistickej republiky, ak druhý z rodičov je štátnym občanom Slovenskej socialistickej republiky. Určil tiež, že štátnym občanom Slovenskej socialistickej republiky je ten, kto má ku dňu 01.01.1969 štátne občianstvo Československej socialistickej republiky, ak sa narodil na území Slovenskej socialistickej republiky.

Podľa rodného listu žalobcovho otca O. sa tento narodil dňa XX.XX.XXXX v obci Prosačov, okres Vranov nad Topľou a preto sa ku dňu 01.01.1969, kedy nadobudol účinnosť , považoval za štátneho občana Slovenskej socialistickej republiky. Podľa uvedeného zákona samotná skutočnosť, že žalobcov otec Ján D. bol štátnym občanom Slovenskej socialistickej republiky, postačovala na to, aby žalobca ako jeho syn nadobudol narodením štátne občianstvo Slovenskej socialistickej republiky.

neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovali, podľa ktorého zákona sa spravujú právne vzťahy nadobúdania štátneho občianstva u detí, ktorých jeden z rodičov je

štátny občan ČSSR, narodených do jedného roka pred nadobudnutím účinnosti uvedeného zákona. Ako bolo uvedené vyššie, podľa predchádzajúcej právnej úpravy obsiahnutej v mohol ten z rodičov dieťaťa narodeného v cudzine, ktorý bol štátnym občanom, do jedného roku od narodenia dieťaťa požiadať krajský národný výbor o udelenie súhlasu s nadobudnutím štátneho občianstva dieťaťa. Žalobcov otec tak mohol urobiť až do 05.02.1969, teda aj v čase, kedy už bol platným a účinným , ktorý podmienku súhlasu národného výboru s nadobudnutím štátneho občianstva dieťaťa neupravoval.

Krajský súd po starostlivom zvážení okolností žalobcovho prípadu dospel k záveru, že naznačený presah účinkov do časovej pôsobnosti nového a týmto zákonom upravenú zmenu podmienok nadobúdania štátneho občianstva je potrebné vykladať v prospech žalobcu a vychádzať z právneho režimu platného a účinného od 01.01.1969. Je totiž zrejmé, že k zmene podmienok nadobúdania štátneho občianstva, podľa ktorých by žalobcovi postačoval k nadobudnutiu štátneho občianstva fakt, že sa narodil jednému z rodičov, ktorý je štátnym občanom, došlo ešte počas plynutia zákonnej lehoty na podanie žiadosti o udelenie vyššie uvedeného súhlasu národného výboru, pričom po dátume 01.01.1969 už takáto žiadosť a udelený súhlas s nadobudnutím štátneho občianstva neboli potrebné. Súd pritom prihliadol aj na všeobecne známe spoločenské pomery, ktoré existovali vo vtedajšej Československej socialistickej republike v čase po narodení žalobcu, ktoré prakticky vylučovali akúkoľvek šancu na dosiahnutie súhlasu národného výboru s nadobudnutím štátneho občianstva u dieťaťa narodeného v cudzine štátnemu občanovi, ktorý emigroval do tzv. kapitalistickej cudziny, čo sa v tom čase považovalo za kriminálny čin. Súd tiež vzal do úvahy skutočnosť, že nadobúdanie štátneho občianstva dieťaťa narodením na základe existencie štátoobčianskeho zväzku aspoň jedného z jeho rodičov bez nutnosti pristúpenia akýchkoľvek ďalších podmienok, je nemenným princípom, ktorý platí od 01.01.1969 až po súčasnosť.

Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že oznámenie žalovaného o zamietnutí žiadosti žalobcu o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky, ktoré má všetky atribúty rozhodnutia správneho orgánu podliehajúceho súdnemu preskúmaniu na základe žaloby podľa 2. hlavy V. časti , vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto postupoval podľa / a toto rozhodnutie zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný.

O trovách konania rozhodol súd podľa a vzhľadom na plný úspech v konaní priznal žalobcovi právo na náhradu trov, ktoré vynaložil na súdnom poplatku za žalobu v sume 70 eur a na nákladoch právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (, vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) - príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd - 2x 134 eur, účasť na pojednávaní - 139,83 eur, režijný paušál ku každému z priznaných úkonov právnej pomoci - 2x 8,04 eur a 1x 8,39, náhrade za stratu času v trvaní 10 hodín na cestovanie na trase Košice - Bratislava a späť spojené s účasťou zástupcu na pojednávaní vo výške 279,60 eur (20 začatých polhodín x 13,98 eur), čo spolu predstavuje vyčíslenú sumu 711,90 eur.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.