Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/78/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členov senátu: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Gabriela Brišková v právnej veci žalobcu: mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 10, IČO: 36 819 638, zast. advokátom: Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom 821 09 Bratislava, Plynárenská 7/A, IČO: 35 929 049, proti žalovanému: Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. O., Q. č. XXX/XX, o zaplatenie 2.892,47 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. - 75 zo dňa 09. júla 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu I. stupňa s a p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy vo výške 2.892,47 eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol žalovanému úver. Žalovaný poskytnuté finančné prostriedky čerpal, avšak dostal sa do omeškania so splácaním úveru podľa zmluvy. Podľa tvrdeniu žalobcu, nemá k dispozícii samotnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, avšak vie preukázať čerpanie peňažných prostriedkov žalovaným, a to dňa 14.10.2008 vo výške 995,82 eur, dňa 14.10.2008 vo výške 995,82 eur, dňa 15.10.2008 vo výške 995,82 eur a dňa 17.10.2008 vo výške 328,62 eur, pričom žalovaný v období od 18.11.2008 do 24.03.2009 vrátil celkovo 423,61 eur žalobcovi. Z uvedeného vyplýva, že dlh žalovaného podľa tvrdenia žalobcu predstavuje sumu vo výške 2.892,47 eur.

Súd vo svojom rozsudku v dôvodoch uviedol, že v dôsledku zmeny právnej úpravy (novelizácie ) účinnej od 01. 05. 2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátane súdu) je povinný prihliadnuť na premlčanie aj vtedy, ak sa spotrebiteľ, t. j. v prejednávanej veci žalovaný, premlčania nedovolá. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nevedel predložiť súdu spotrebiteľskú zmluvu a odvolával sa na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd otázku premlčania posúdil podľa v spojení s V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti ust. , podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Citované ustanovenie preto ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Preto súd pri skúmaní otázky premlčania aplikoval občianskoprávnu úpravu ohľadom dĺžky premlčacej doby, ktorá je priaznivejšia pre žalovaného ako spotrebiteľa a zistil, že žalovaný čerpal peňažné prostriedky dňa 14.10.2008, pričom premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť dňa 15.10.2008, dňa 15.10.2008, pričom

premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť dňa 16.10.2008, dňa 17.10.2008, pričom premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť dňa 18.10.2008. S poukazom na právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Súd má za to, že žalobca o vykonaných transakciách mal vedomosť, tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že dňa 04.10.2011 odstúpil od zmluvy z dôvodu porušenia zmluvných podmienok žalovaným. Dvojročná premlčacia doba teda uplynula najneskôr dňa 04.10.2013, pričom žaloba bola predložená tunajšiemu súdu dňa 07.10.2013, teda po uplynutí premlčacej doby. Pre posúdenie, či ust. , účinné od 01. 05. 2014, je možné aplikovať aj na konania začaté na súde pred jeho účinnosťou, je rozhodujúce, či konkrétne ustanovenie má (aj) procesný charakter. Hoci samotné premlčanie má nepochybne hmotnoprávny charakter, procesná povaha citovaného ustanovenia vyplýva z jeho samotného znenia. Na jeho základe sa súdu (ktorý je možné považovať za orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv) ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj keď sa ho spotrebiteľ nedovolá, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu, účinného v čase rozhodovania súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie citovaného zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd má za to, že premlčacia doba, na ktorú je súd povinný prihliadnuť ex offo, uplynula ešte pred podaním návrhu na začatie konania, preto súd rozhodol tak, že žalobu zamietol v celom rozsahu. O trovách konania súd rozhodol podľa , keď po procesnej stránke bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, v konaní si však žiadne trovy neuplatnil.

Odvolanie podal žalobca cestou svojho právneho zástupcu v 15-dňovej lehote odo dňa doručenia rozsudku v súlade s ust. a nasl. v znení neskorších právnych predpisov. Podľa ust. v nadväznosti na ust. a v uvedených nižšie. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že keďže žalobca nevedel predložiť súdu spotrebiteľskú zmluvu a odvolával sa na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd otázku premlčania posúdil podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“ alebo „“) v spojení s . S poukazom na ust. súd mal za to, že žalobca o vykonaných transakciách mal vedomosť, tomu podľa súdu nasvedčuje aj skutočnosť, že dňa 04.10.2011 odstúpil od zmluvy z dôvodu porušenia zmluvných podmienok žalovaným. Podľa názoru súdu dvojročná premlčacia doba mala uplynúť dňa 04.10.2013, t. j. dva roky odo dňa vyhotovenia odstúpenia od zmluvy. Žaloba bola predložená súdu dňa 07.10.2013, teda po uplynutí premlčacej doby (podľa právneho vyhodnotenia súdu). Žalobca nevylučuje aplikáciu ust. . Avšak prihliadnuc na skutočnosť, že odstúpenie od zmluvy je prejavom vôle, ktorý pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde ( ), žalobca má za to, že účinky odstúpenia od zmluvy v predmetnom prípade nastali až okamihom doručenia odstúpenia od zmluvy žalovanému, teda dňa 10.10.2011. Podľa (ďalej len „“): „Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.“ O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. Navyše je potrebné brať do úvahy aj skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným nepochybne existoval určitý zmluvný vzťah. Žalobca je bankou a v zmysle príslušných predpisov (najmä zákon o bankách) môže poskytovať finančné prostriedky (ako špecifický druh bankových činností) len na základe písomných zmlúv. Skutočnosť, že žalobca nepredložil súdu samotnú zmluvu o úvere a súdu ponúkol alternatívu. Žalobca uplatnil právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v podaní zo dňa 04.10.2013 (ďalej len „Žaloba“). Žaloba bola doručená súdu dňa 07.10.2013, čo je zrejmé z odôvodnenia okresného súdu a teda má za to, hmotnoprávna lehota na uplatnenie práva bola zachovaná. Žalobca je toho názoru, že okresný súd nesprávne právne posúdil okamih účinnosti odstúpenia od zmluvy, a teda aj okamih začiatku a uplynutia premlčacej doby. Za okamih uplynutia premlčacej doby nesprávne považoval najneskôr deň 04.10.2013. Následne potom nesprávne posúdil aj nároky vyplývajúce z právneho vzťahu, ktoré podľa nesprávneho záveru súdu zanikli pred podaním žaloby, hoci v tom čase k premlčaniu uplatnenej pohľadávky z vyššie uvedených dôvodov reálne dôjsť nemohlo. Odôvodnenie rozsudku považuje žalobca za nepostačujúce

a v rozpore s ust. , nakoľko v bezprostrednej súvislosti s otázkou plynutia premlčacej doby, nie je uvedené podľa čoho súd posúdil okamih začatia plynutia premlčacej doby. S poukazom na uznesenie ÚS SR, sp. zn. , zo dňa 16.03.2005, podľa ktorého „Súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa SR je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v . ...“, žalobca namieta, že napádaným rozsudkom bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa SR. Z dôvodov uvedených v tomto odvolaní má žalobca za to, že napádaným rozhodnutím bolo porušené ust. SR, procesnoprávne ustanovenia (najmä ) a zároveň súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia príslušného právneho predpisu. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok prvého stupňa zo dňa 09.07.2014 v časti výroku I. a II. zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V zmysle je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v prípade, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Pre tento prípad žalobca navrhuje, aby odvolací súd, v prípade, ak sa stotožní s právnym názorom žalobcu, že vec bola nesprávne právne posúdená, zaviazal prvostupňový súd, aby nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušným úrokom z omeškania posúdil podľa príslušných ustanovení o bezdôvodnom obohatení.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (/mal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu ( v spojení s ) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli ( vyhl. č. ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky na jeho potvrdenie v zmysle . Odvolací súd rozhodol vo veci pomerom hlasov 3 : 0.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody, s prihliadnutím na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené podmienky pre nepriznanie žalobou uplatneného nároku navrhovateľovi z dôvodu jeho premlčania.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. , odvolací súd odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu navrhovateľovi.

Odvolací súd sa predovšetkým sústredil na vyriešenie otázky nastolenej odvolateľom, či ust. o ochrane spotrebiteľa... zavedené novelou , je možné podľa navrhovateľa retroaktívne aplikovať i na právne vzťahy, ktoré vznikli pred jeho účinnosťou, teda pred dňom 1.5.2014, pričom dospel k rovnakému záveru ako súd prvostupňový, že áno. Zodpovedanie tejto otázky súvisí s časovou pôsobnosťou právnych noriem. Rozdiel medzi časovou pôsobnosťou hmotnoprávnych a procesných noriem pritom nie je zásadný, pravidlom je, že právna norma reguluje spoločenské vzťahy dopredu a nie spätne. V danom prípade ust. Zákona o ochrane spotrebiteľa normuje procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy (teda aj súdu), má teda charakter procesnoprávny a to bez ohľadu na to, že je obsiahnuté v hmotnoprávnom predpise. Keďže zároveň táto norma neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia o časovej pôsobnosti novely, ktorá ho zaviedla, musí platiť pravidlo okamžitej aplikability tohto ustanovenia. Ak teda platí, že právna norma Zákona o ochrane spotrebiteľa má procesný charakter a zákonodarca nestanovil osobitný právny režim intertemporality, má súd prihliadať na premlčanie ex officio vo všetkých aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach podliehajúcich pod hypotézu tejto

právnej normy. Vzhľadom na to prvostupňový súd, ktorý vo veci preskúmavaným rozsudkom rozhodol po účinnosti novelizovaného znenia o ochrane spotrebiteľa (ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.5.2014) správne ex offo citované ustanovenie zohľadnil a v konaní aplikoval.

V zmysle o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 po novelizácii orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď inak by bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Preto sa súd I. stupňa správne vyporiadal s otázkou premlčania ako poukázal, že súd pri skúmaní otázky premlčania aplikoval občianskoprávnu úpravu ohľadom dĺžky premlčacej doby, ktorá je priaznivejšia pre žalovaného ako spotrebiteľa a zistil, že žalovaný čerpal peňažné prostriedky dňa 14.10.2008, pričom premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť dňa 15.10.2008, dňa 15.10.2008, pričom premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť dňa 16.10.2008, dňa 17.10.2008, pričom premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť dňa 18.10.2008. Súd má za to, že žalobca o vykonaných transakciách mal vedomosť, tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že dňa 04.10.2011 odstúpil od zmluvy z dôvodu porušenia zmluvných podmienok žalovaným. Dvojročná premlčacia doba teda uplynula najneskôr dňa 04.10.2013, pričom žaloba bola predložená tunajšiemu súdu dňa 07.10.2013, teda po uplynutí premlčacej doby.

Vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa preto odvolací súd podľa ust. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. za použitia ust. , pretože úspešný žalovaný mal právo na náhradu trov konanie, no nežiadal si ju a žiadne mu nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.