Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/905/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a JUDr. Zuzany Matyiovej vo veci žalobcu R. C., F.. X.X.XXXX, T. G. U. XX, zast. JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou, so sídlom Rožňava, Čučmianska dlhá 26, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, so sídlom Malinovo, Slnečná 765/3, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku -110 z 11.6.2014 Okresného súdu Rožňava

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa (ďalej aj „súd“) rozsudkom určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 1.7.2011 je neplatná a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 299,56 € na účet právnej zástupkyne žalobcu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobou uplatnený nárok považoval za opodstatnený poukazujúc na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého vyvodil záver, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená za účelom zabezpečenia nárokov zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX W. dňa 1.7.2011 medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom, obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (ďalej aj „VPÚ“), ktoré mali tvoriť súčasť úverovej zmluvy, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ustanovení (ďalej aj „“). Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca uzavrel zmluvu o úvere ako fyzická osoba a z obsahu zmluvy v žiadnom prípade nemožno vyvodiť, že v čase uzavretia zmluvy nemal postavenie spotrebiteľa ( , / ), keďže v zmluve o úvere je len všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon zamestnania (zakrúžkovanie úveru „na zamestnanie“), ktorý bez ďalšieho nepreukazuje, že žalobca v čase uzavretia zmluvy o úvere nemal postavenie spotrebiteľa, pričom zamestnanie žalobcu (zvárač u zamestnávateľa CMF Rožňava) nevyžadovalo žiadne finančné prostriedky, ktoré by mal zabezpečovať úverom, a nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že úver bol žalobcovi poskytnutý na výkon povolania. Vzhľadom na uvedené súd vec právne posúdil podľa relevantnej právnej úpravy ust. a nasl. , o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy obsiahnutá vo VPÚ, s ktorými žalobca nebol oboznámený a ich obsah žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť

(pritom podľa názoru súdu vzhľadom na ust. VPÚ sa ani nestali súčasťou zmluvy, keďže neboli podpísané účastníkmi zmluvného vzťahu), je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, pretože nebola výsledkom konsenzu účastníkov záväzkového právneho vzťahu, naviac v prípade zmenky vystavenej žalobcom dňa 1.7.2011 v Rožňave (dohody o vyplňovacom práve zo zmenky) je nepochybné, že v čase uzavretia zmluvy o úvere (1.7.2011) bolo použitie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch zákonom zakázané ( ) a žalovaný takto postupoval v rozpore so zákonom ( ). Na základe uvedených skutočností súd uzavrel, že dohoda o zrážkach zo mzdy podľa je neplatná, a preto žalobe ako dôvodnej vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa a priznal ich náhradu žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech. Trovy žalobcu pozostávajú z náhrady zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia: odmeny advokátky a náhrady jej hotových výdavkov za úkony právnej služby účelne vynaložené na uplatňovanie práva žalobcu, v celkovej výške 299,56 € podľa vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a uložil žalovanému povinnosť prisúdenú náhradu trov konania zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Martiny Vnenčákovej, advokátky, v súlade s , a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, odôvodniac ho tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, t.j. odvolacími dôvodmi podľa ust. že zabezpečovanie záväzkov je v praxi používané ako právny spôsob zabezpečenia vymožiteľnosti práv veriteľov a dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací inštitút upravený v , že tieto inštitúty, dohodu o zrážkach zo mzdy nevynímajúc, znižujú majetkové riziko veriteľa a posilňujú jeho postavenie v záväzkovom vzťahu. Dohoda o zrážkach zo mzdy slúži na ochranu zmluvnej strany, ktorá znáša riziko a ktorá musí mať istotou, že plnenie druhej zmluvnej strany sa neskôr uskutoční. Uvedený inštitút plní v záväzkovom vzťahu dve primárne funkcie a to do splatnosti záväzku zvyšujú istotu veriteľa, zabezpečujú jeho uspokojenie pohľadávky proti dlžníkovi, že sa včas uskutoční a po splatnosti záväzku dávajú veriteľovi možnosť uspokojiť svoju pohľadávku. Podľa názoru žalovaného dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá platne podľa a v súlade s právnymi predpismi, ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere a spĺňa všetky všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch podľa a nasl. . Dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje tiež súhlas dlžníka s tým, aby sa z jeho mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované na účet veriteľa, pričom tieto zrážky neboli dohodnuté vo výške odporujúcej ustanoveniu . Dohoda o zrážkach zo mzdy je obsiahnutá na samostatnom dokumente a žalobca mal možnosť si ju preštudovať a až následne na to potvrdiť jej prijatie svojim vlastnoručným podpisom. Žalovaný tvrdil, že zmluva o úvere nie je zmluvou spotrebiteľskou a žalobca v danom prípade nemá ani postavenie spotrebiteľa, keď podľa svojich vlastných tvrdení a zmluvných vyhlásení z vlastnej vôle (a v tomto smere žalobca nepreukázal nič iné) vstúpil do zmluvných vzťahov za účelom poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon zamestnania - v zmluve o úvere výslovne prehlásil a svoje vyhlásenie potvrdil osobitne svojím podpisom, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania, v dodatku k zmluve o úvere samostatne vypísal účel poskytnutia finančných prostriedkov na nákup telekomunikačných zariadení za účelom výkonu zamestnania. Žalobca v zmluve o úvere a Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy (vrátane VPÚ), nemá k nej žiadne výhrady a zaväzuje sa ju dodržiavať, a že informácie, ktoré poskytol žalovanému pred uzavretím zmluvy, sú pravdivé. Taktiež vyhlásil, že zmluvu uzatvoril slobodne, vážne, zrozumiteľne a nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, že akékoľvek jeho tvrdenie v budúcnosti o tom, že nebol oboznámený s podmienkami zmluvy, bude na jeho ťarchu a nebude považované za právne relevantné, čo potvrdil svojím podpisom. Poukázal ďalej na to, že podľa o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Dôležité teda je, na aký účel bol úver poskytnutý, a nie na aký účel dlžník poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použil. Uviedol, že v danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásenia žalobcu, že ide o úver poskytnutý na výkon zamestnania, a toto svoje vyhlásenie žalobca potvrdil svojím osobitným podpisom v zmluve, pričom zmluva o úvere umožňuje aj iný obsah vyhlásenia v podobe poskytnutia úveru na účel zamestnania, podnikania alebo iného účelu. V tejto súvislosti poukázal na to, že oblasť predmetu jeho podnikania je charakterizovaná ako rýchle „pôžičky", kde nie je žiaden čas na preukazovanie pravdivosti zmluvných vyhlásení klientov. Ak by tieto vyhlásenia napokon boli nepravdivé, má žalovaný k dispozícii viacero právnych inštitútov na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov, a to dovolanie

sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu pre uvedenie do omylu podľa , príp. odstúpenie od zmluvy podľa . V prípade postavenia žalovaného treba akcentovať aj jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalobcom vstupoval. Mal za to, že jeho argumentácia v tomto smere je v plnom súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ v oblasti práv na ochranu spotrebiteľa, na ktorú zjavne „zabudol" poukázať žalobca, z ktorej vyplýva, že pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany a ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (C-464/01 vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG). Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu), je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva (Bundesgerichtshof, SRN, 22.12.2004, VIII ZR 91/04 publikovaný o.i. v Eliáš, K. a kol.: Občanský zákoník, Velký akademický komentář, 1. svazek, - 487, Praha, Linde 2008, s. 324; Selucká, M.: Ochrana spotřebitele v soukromém právu, 1. vydání, Praha : C. H. Beck 2008, s. 54). Z uvedeného žalovanému analogicky vyplynulo, že ak žalobca v zmluve o úvere uviedol a aj podpísal, že poskytované peňažné prostriedky sú na účel výkonu jeho zamestnania, treba chrániť dobrú vieru žalovaného a žalobcovi nepriznať právne postavenie spotrebiteľa. Nakoľko žalobca nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom, a vzájomný právny vzťah účastníkov konania je teda obchodnoprávny a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je vôbec namieste. V prípade, ak by odvolací súd dospel k záveru, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, podľa názoru žalovaného je možné aj takýto vzťah zabezpečiť dohodou o zrážkach zo mzdy, ak spĺňa všetky o ochrane spotrebiteľa, kde zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Mal za to, že prvostupňový súd sa nedostatočne vysporiadal s charakterom zmluvy o úvere č.705500405, a zo všetkých uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a konanie zastaviť, eventuálne vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný a správny. V konaní bolo preukázané, že právny vzťah medzi účastníkmi, ktorý bol založený zmluvou o úvere č. 705500405 uzavretou dňa 1.7.2011 a nároky z neho vyplývajúce, treba posudzovať predovšetkým podľa právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného o platnosti dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle . Z ust. OZ vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať písomnú formu a zároveň musí byť v nej vyjadrený súhlas dlžníka s vykonaním zrážok z jeho mzdy, ako aj rozsah vykonaných zrážok. Uviedol, že žalovaný vyžadoval jeho súhlas so zrážkami zo mzdy, okrem všeobecných zmluvných podmienok aj v osobitnej dohode o zrážkach zo mzdy pre prípad nesplácania pôžičky. Vzhľadom na to, že dohodou o zrážkach zo mzdy nie je možné zabezpečiť budúcu pohľadávku, táto neprijateľná zmluvná podmienka sa odchyľuje v jeho neprospech ako spotrebiteľa od ust. , a . Všeobecné zmluvné podmienky mu neboli riadne oboznámené pred podpisom zmluvy a ich obsah nemohol ani žiadnym spôsobom ovplyvniť. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie, že žalobca so znalosťou zmluvných podmienok údaje v zmluve vypisoval a podpisoval nielen zmluvu, ale aj ďalšie listiny. Stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že pokiaľ bolo do VPÚ zahrnuté vyplňovacie právo zo zmenky, je takéto dojednanie neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je postihnutá neplatnosťou v zmysle , pretože nebola výsledkom konsenzu účastníkov záväzkového vzťahu, keďže žalobca nemal žiadne poznatky o existencii takýchto dojednaní. Naviac v prípade zmenky je nepochybné, že v čase uzavretia zmluvy o úvere bolo použitie zmenky v spotrebiteľských úveroch úplne zakázané. Vzhľadom na to, že žalovaný žiadal na základe dohody o zrážkach zo mzdy zaplatenie neuhradenej zmenkovej sumy, zmenkového úroku a zákonného úroku, táto skutočnosť je ďalším dôvodom neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy na uplatnenie nároku zo zmenky, ktorá je zákonom zakázaná. Poukázal ďalej na skutočnosť, že zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX uzavretú dňa 1.7.2011 nevyplňoval, nakoľko všetky údaje vyplňovala tretia osoba, a to mandatár žalovaného p. Hodermanský. Opakovane zdôraznil, že úver bral ako fyzická osoba bez konkrétneho účelu, na podnet mandatára žalovaného, aby žalovaný nemusel vrátiť preplatok jeho pôvodného poskytnutého iného úveru. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok podľa ako vecne správny.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa

12.11.2015 v súlade s a a po prejednaní veci v rozsahu vyplývajúcom z z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov rozsudok potvrdil podľa ko vecne správny.

Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav v prejednávanej veci, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a vykonané dôkazy úplne a správne vyhodnotil vo vzťahu k uplatnenému nároku, ktorý aj správne právne posúdil podľa relevantných ustanovení právnych predpisov.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k správnemu právnemu záveru o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá tvorí súčasť VPÚ a bola uzavretá medzi účastníkmi dňa 1.7.2011 za účelom zabezpečenia uspokojenia pohľadávky žalovaného z úverovej zmluvy č. 705500405. Dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou štandardných zmluvných podmienok v rámci formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, ktoré so žalobcom neboli individuálne dojednané, ich obsah nemohol ovplyvniť, a nemohol tak vylúčiť ani túto zmluvnú podmienku (dohodu) v spotrebiteľskej zmluve, ktorá napriek požiadavke dôvery spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Aj podľa názoru odvolacieho súdu ide o zmluvnú podmienku neprijateľnú, uzavretú v rozpore s ust. a s právom Európskej únie (Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách), i ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ktorú zákon sankcionuje neplatnosťou, a preto žalobca ako spotrebiteľ ňou nie je viazaný (, ).

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi dôvodmi napadnutého rozsudku, a to po skutkovej ako aj právnej stránke, na ktoré v celom rozsahu v súlade s ust. odkazuje.

Skutočnosti a námietky, ktoré žalovaný uviedol v odvolaní v rámci uplatnených odvolacích dôvodov a svojej obrany, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových a právnych záverov, na ktorých je rozhodnutie založené. Na zdôraznenie vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku i k odvolacím námietkam žalovaného možno doplniť, že v ust. zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah ( ). Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Uvedené zásady sa vzťahujú aj na vedľajšie zmluvné ustanovenia formulárovej povahy (záložné zmluvy, dohody o ručení, dohody o zrážkach zo mzdy, rozhodcovské zmluvy a pod.). Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na konštantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudky Oceáno Group Editorial a Salvat Editores C- 240/98 až C-244/98, Elisa Maria Mostaza Claro C- 168/05, Pannon GSM Zrt. C- 243/08 a vec Asturcom C- 40/08 a ďalšie), v ktorej sa zdôrazňuje, že systém ochrany zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „smernica“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené (navrhnuté) vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah, a vzhľadom na predmetné nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán smernice stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza systém ochrany zavedený smernicou, pritom odôvodňujú povinnosť vnútroštátneho súdu ex offo (z úradnej moci) posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom, a taktiež povinnosť súdu zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak jej ďalšia existencia je možná bez nekalých podmienok (/EHS).

K námietkam žalovaného odvolací súd odkazuje tiež na dôvody uznesenia č.k. -60 z 3.1.2014 v prejednávanej veci, v ktorom uviedol, že súd správne posúdil uplatnený nárok zo zmluvy o úvere č. 705500405 uzavretej 1.7.2011 podľa právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv a všeobecných zásad v nej vymedzených ( a nasl. , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), pričom už v tomto rozhodnutí vo vzťahu k predpokladom nariadeného predbežného opatrenia odvolací súd zdôraznil, že iba všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon zamestnania (zakrúžkovanie úveru „na zamestnanie“) v zmluve o úvere uzavretej medzi účastníkmi 1.7.2011 bez ďalšieho nepreukazuje, že žalobca v čase uzavretia zmluvy o úvere nemal postavenie spotrebiteľa ( , / o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov), a nevylučuje danú vec z režimu spotrebiteľských zmlúv a právnej úpravy tzv. spotrebiteľského práva.

Je preto nesporné, že aj v posudzovanej veci prislúchalo súdu posúdiť, či dohodu o zrážkach zo mzdy možno kvalifikovať ako neprijateľnú (nekalú) zmluvnú podmienku v úverovej zmluve uzavretej medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom, ktorý pri uzavretí zmluvy aj podľa názoru odvolacieho súdu nepochybne mal postavenie spotrebiteľa v zmysle a / Žalovaný, na strane ktorého bolo dôkazné bremeno, v konaní nepreukázal svoje tvrdenie, že žalobcovi bol úver poskytnutý na účel výkonu podnikania alebo povolania. Vzhľadom na všetky zákonné kritériá súd správne považoval úverovú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi dňa 1.7.2011 za zmluvu spotrebiteľskú (o spotrebiteľskom úvere), a uplatnený nárok v právnom vzťahu založenom touto zmluvou správne posúdil podľa relevantných právnych noriem v oblasti spotrebiteľského práva.

Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá má zabezpečovať uspokojenie pohľadávok žalovaného z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, poskytuje žalovanému ako veriteľovi priamo právny priestor pre postihnutie majetku žalobcu, a to vymáhaním okrem (nad rámec) dlžnej sumy istiny úveru a zákonných nárokov (príslušenstva) - aj tých plnení v jeho prospech, ktoré sa zakladajú na prípadných neprijateľných podmienkach uvedených v spotrebiteľskej zmluve, čím reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech práv žalobcu ako spotrebiteľa. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací prostriedok upravený v sa totiž od ostatných zabezpečovacích prostriedkov líši tým, že uspokojenie pohľadávky veriteľa nielen zabezpečuje, ale súčasne ide o prostriedok splácania veriteľovej pohľadávky. Účinnosť dohody nastáva okamihom jej predloženia platiteľovi mzdy dlžníka (jeho zamestnávateľovi), keď na jej základe sa pohľadávka veriteľa postupne uspokojuje vykonávanými zrážkami zo mzdy dlžníka, ktoré zamestnávateľ pravidelne vypláca veriteľovi, a to až do úplného zaplatenia veriteľovej pohľadávky, pričom nie je vylúčené, že takto by platiteľ mzdy dlžníka mohol realizovať (zraziť z jeho mzdy) aj neprípustné plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Výška vymáhanej pohľadávky (vrátane jej príslušenstva) je totiž založená iba na subjektívnej predstave veriteľa, a nie na objektívnom (komplexnom) posúdení a vyhodnotení obsahu spotrebiteľskej zmluvy a prípadnej nekalej povahy zmluvných podmienok v nej obsiahnutých po (ex offo) preskúmaní súdom, v súlade so zákonnými požiadavkami ochrany spotrebiteľa stanovenými vnútroštátnymi zákonmi a Smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

So zreteľom na uvedené neobstojí obrana žalovaného a jeho námietky uvedené v odvolaní, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil dohodu o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve uzavretej medzi účastníkmi dňa 1.7.2011 ako neprijateľnú, a tým aj absolútne neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle .

Keďže žalovaným uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci neboli preukázané, odvolanie nemožno považovať za opodstatnené, a preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.

Žalovaný nemal úspech v odvolacom konaní, preto bolo rozhodnuté, že nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (, ). Žalobca náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto o nich nebolo rozhodnuté (, prvá veta ).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011)

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.