Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/130/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: BILLA s.r.o., Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31 347 037, zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: ISLAND, s.r.o., Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava, IČO: 47 206 705, o zaplatenie 30.500,- EUR s príslušenstvom a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č.k. -170 zo dňa 25. mája 2022, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k. -170 zo dňa 25. mája 2022 mení tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu zamieta.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) prvým výrokom zakázal odplatne alebo bezodplatne v celku alebo sčasti previesť vlastnícke právo strany k stavbe „A.-X.Q. I. K., F. - I. R.“ rozostavanej na pozemkoch bližšie špecifikovaných v rozhodnutí, za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia na odovzdanie budúceho predmetu nájmu a pohľadávky žalobcu neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia na uzatvorenie nájomnej zmluvy v súlade so zmluvou o budúcej nájomnej zmluve uzatvorenou dňa 22.08.2018 medzi stranou ako budúcim prenajímateľom a žalobcom neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia ako budúcim nájomcom v znení dodatku č. 1 zo dňa 02.09.2020.

2. Druhým výrokom súd strane zakázal akýmkoľvek spôsobom postúpiť alebo previesť na akúkoľvek tretiu osobu práva a povinnosti strany vyplývajúce z rozhodnutia č. OU-TT-OSZP3-2020/034397-007 vydaného dňa 03.12.2020 Okresným úradom Trnava, bližšie špecifikovaným v rozhodnutí, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia na odovzdanie budúceho predmetu nájmu a pohľadávky žalobcu neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia na uzatvorenie nájomnej zmluvy v súlade so zmluvou o budúcej nájomnej zmluve uzatvorenou dňa 22.08.2018 medzi stranou ako budúcim prenajímateľom a žalobcom neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia ako budúcim nájomcom v znení dodatku č. 1 zo dňa 02.09.2020.

3. Tretím výrokom súd zakázal strane uzavrieť nájomnú zmluvu alebo akýkoľvek iný typ odplatnej alebo bezodplatnej zmluvy s akoukoľvek inou osobou s výnimkou žalobcu neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, ktorej predmetom je priestor s plánovanou výmerou 1 284 m2 a predajnou plochou 964 m2, ktorého pôdorysy a umiestnenie sú vyznačené v Prílohe č. 1 zmluvy o budúcej nájomnej zmluve uzatvorenej dňa 22.08.2018 medzi stranou ako budúcim prenajímateľom a žalobcom neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia ako budúcim nájomcom v znení dodatku č. 1 zo dňa 02.09.2020, a ktorý sa nachádza na prízemí obchodného centra - stavby „A.-X. I. K., F. - I. R.“ rozostavanej na pozemkoch

- bližšie špecifikovaných v rozhodnutí, za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu neodkladného

a zabezpečovacieho opatrenia na odovzdanie budúceho predmetu nájmu a pohľadávky žalobcu neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia na uzatvorenie nájomnej zmluvy v súlade so zmluvou o budúcej nájomnej zmluve uzatvorenou dňa 22.08.2018 medzi stranou ako budúcim prenajímateľom a žalobcom neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia ako budúcim nájomcom v znení dodatku č. 1 zo dňa 02. 09. 2020.

4. Štvrtým výrokom súd prikázal strane odovzdať žalobcovi neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia budúci predmet nájmu - priestor s plánovanou výmerou 1 284 m2 a predajnou plochou 964 m2, ktorého pôdorysy a umiestnenie sú vyznačené v Prílohe č. 1 zmluvy o budúcej nájomnej zmluve uzatvorenej dňa 22.08.2018 medzi stranou ako budúcim prenajímateľom a žalobcom neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia ako budúcim nájomcom v znení dodatku č. 1 zo dňa 02. 09. 2020, a ktorý sa nachádza na prízemí obchodného centra - stavby „A. X. I. K., F.Z. - I. R.“ rozostavanej na pozemkoch

- bližšie špecifikovaných v rozhodnutí, a to v lehote do 5 dní po dokončení stavby - „A.-X. I. K., F.Z. - I. R.“ za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia na odovzdanie budúceho predmetu nájmu v súlade s zmluvou o budúcej nájomnej zmluve uzatvorenou dňa 22.08.2018 medzi stranou ako budúcim prenajímateľom a žalobcom neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia ako budúcim nájomcom v znení dodatku č. 1 zo dňa 02.09.2020.

5. Piatym výrokom súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia k pohľadávkam strany voči Tatra banka, a.s. na vyplatenie peňažných prostriedkov uložených na bankovom účte strany, a to spolu až do výšky 280.500,- EUR za účelom zabezpečenia peňažných pohľadávok žalobcu neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia na zmluvné pokuty za omeškanie plnenia záväzkov strany zo zmluvy o budúcej nájomnej zmluve uzatvorenej dňa 22.08.2018 medzi stranou ako budúcim prenajímateľom a žalobcom neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia ako budúcim nájomcom v znení dodatku č. 1 zo dňa 02.09.2020.

6. Šiestym výrokom súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia k inému hnuteľnému majetku vo vlastníctve strany, a to až do výšky 280.500,- EUR za účelom zabezpečenia peňažných pohľadávok žalobcu neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia na zmluvné pokuty za omeškanie plnenia záväzkov strany zo zmluvy o budúcej nájomnej zmluve uzatvorenej dňa 22.08.2018 medzi stranou ako budúcim prenajímateľom a žalobcom neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia ako budúcim nájomcom v znení dodatku č. 1 zo dňa 02.09.2020. Siedmym výrokom súd priznal žalobcovi neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia od strany v plnom rozsahu. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. , , a , , a , a , , , a (ďalej len „“).

7. Súd uviedol, že návrhom zo dňa 21.04.2022 sa žalobca neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia domáhal na Okresnom súde Banská Bystrica, aby tento súd v rámci upomínacieho konania vydal platobný rozkaz na zaplatenie istiny 30.500 EUR s prísl.. Spolu s návrhom podal žalobca neodkladné a zabezpečovacie opatrenie.

8. Svoje návrhy na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil žalobca tým, že žiada súd o nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia za účelom odvrátenia možnosti zmarenia uspokojenia pohľadávok žalobcu bližšie špecifikované v návrhu.

9. Súd ustálil, že prevod vlastníckeho práva k pozemkom špecifikovaných v návrhu je v zmysle Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 22.08.2018 nelogický, keďže strana sa v tejto zmluve zaviazala postaviť obchodné centrum na pozemkoch, ktoré budú v jeho vlastníctve. Z uvedeného možno predpokladať presun projektu výstavby obchodného centra na inú spoločnosť, ponechaním záväzkov vyplývajúcich z predmetnej zmluvy na spoločnosti, ktoré nebudú vlastníkom obchodného centra, budúceho predmetu nájmu a ani pozemkov, v dôsledku čoho nebude možné objektívne od nich požadovať uzatvorenie nájomnej zmluvy. Obavou z ohrozenia exekúcie môže byť aj to, ak dlžník síce ešte nezačal vykonávať úkony smerujúce k zmenšovaniu svojho majetku, ale na základe okolností prípadu je pravdepodobné, že tak môže v blízkej budúcnosti učiniť. V danom prípade však obava z ohrozenia exekúcie reálne existuje. Z hľadiska princípu subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu cieľ, ktorým je zabezpečenie pohľadávok (t.j.

právo na odovzdanie budúceho predmetu nájmu, možnosť uzatvorenia nájomnej zmluvy medzi stranou a žalobcom neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia v súlade s predmetnou zmluvou) možno dosiahnuť len tak, ak sa strana stane a bude vlastníkom obchodného centra a budúceho predmetu nájmu, čo nemožno dosiahnuť zriadením zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca podal na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodne, pretože hodnoverne preukázal, že sa strana zbavuje svojho majetku, čím by mohla byť prípadná budúca exekúcia ohrozená, čím bola naplnená podmienka na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou je osvedčenie reálneho a bezprostredného nebezpečenstva zmarenia budúceho výkonu exekúcie, pričom bez neodkladného opatrenia by bol budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, takže súd jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel ako odôvodnenému.

10. Podľa súdu žalobca svojím návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, pretože preukázal predloženými a dôkazmi podľa ust. a a nasl. , že zo správania strany možno vydedukovať okolnosti odôvodňujúce obavu, že by výkon žalobcom neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia uplatnenej pohľadávky mohol byť ohrozený z dôvodu takéhoto správania sa strany voči jeho pohľadávke. Takýmto správaním strany, ktoré podstatnou mierou negatívne mohlo znižovať hodnotu jeho majetku, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré môžu v konečnej fáze ohroziť prípadnú budúcu exekúciu, bol aktuálny stav výstavby obchodného centra, ktorý je zdokumentovaný fotografiou zo dňa 28.03.2022, takže je namieste predpokladať, že stavba predmetného obchodného centra nebude dokončená skôr ako v lete 2022, teda k odovzdaniu budúceho predmetu nájmu nepríde skôr. Vzhľadom na túto skutočnosť bude vznikať žalobcovi neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia nárok na zmluvnú pokutu v dohodnutej výške 500,- EUR denne až do odovzdania budúceho predmetu nájmu. Žalobcovi tak s najväčšou pravdepodobnosťou vzniklo právo uplatniť si voči strane zmluvnú pokutu za omeškanie s odovzdaním budúceho predmetu nájmu aj za obdobie od 28.03.2022 (vrátane) do aspoň 01.08.2022, t.j. (125 dní omeškania) x 500,- EUR = 62.500,- EUR. Vzhľadom na omeškanie s termínom dokončenia výstavby obchodného centra je očividné, že strana sa dostala do omeškania so splnením si povinnosti zabezpečiť vydanie právoplatného kolaudačného rozhodnutia v termíne do 30.04.2022, čím žalobcovi bude s najväčšou pravdepodobnosťou vznikať právo požadovať ďalšiu zmluvnú pokutu za omeškanie so splnením si povinnosti získať právoplatné kolaudačné rozhodnutie v dohodnutom termíne podľa bodu 12.2 predmetnej zmluvy, a to vo výške 1.650,- EUR denne, počítanú od jedenásteho dňa omeškania, t.j. od 11.05.2022 (bod 12.12 zmluvy), čo by bola suma niekoľkonásobne prevyšujúca sumu 30.500,- EUR, ktorú si žalobca uplatňuje od strany v prebiehajúcom upomínacom konaní, pričom žalobca s poukazom na to, že termínom získania právoplatného kolaudačného rozhodnutia by mal byť deň 27.10.2022, takže žalobcovi by tak vzniklo právo uplatniť si voči strane zmluvnú pokutu za omeškanie so získaním právoplatného kolaudačného rozhodnutia za obdobie od 11.05.2022 do 27.10.2022, t.j. (170 dní omeškania) x 1.650,- EUR = 280.500,- EUR, ktorú súd uznal ako výšku predpokladaného dlhu strany voči žalobcovi, pričom mal za to, tento účel možno dosiahnuť zriadením navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia na pohľadávky strany na výplatu finančných prostriedkov voči banke.

11. Nakoľko uvedené okolnosti naznačujú, že strana bude naďalej v omeškaní so splnením si svojej povinnosti odovzdať budúci predmet nájmu a následne aj so splnením si povinnosti zabezpečiť právoplatné kolaudačné rozhodnutie, žalobca neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia si dôvodne uplatnil návrh na zabezpečenie jeho uvedenej pohľadávky na zmluvné pokuty predmetným návrhom na zriadenie neodkladného opatrenia, pretože ak by súd zabezpečil len existujúcu pohľadávku vo výške 30.500,- EUR, mohlo by dôjsť k zmareniu uspokojenia pohľadávok žalobcu, pretože strana, vedomá porušenia svojich povinností, by so svojím majetkom vo výške presahujúcej sumu 30.500,- EUR, mohla disponovať tak, aby zmarila uspokojenie budúcich pohľadávok žalobcu. Exekúcia je z podstaty veci ohrozená v prípade, ak sa dlžník začne zbavovať svojho majetku, čo zodpovedá konaniu strany, ktorá sa začala účelovo zbavovať majetku s cieľom zmariť práva žalobcu vyplývajúce z predmetnej zmluvy, ako aj prípadnú exekúciu v prospech žalobcu.

12. Z konania strany je zrejmé, že neplánuje splniť svoje záväzky z predmetnej zmluvy a vykonáva úkony smerujúce k zmareniu jej účelu a vyhnutiu sa akejkoľvek zodpovednosti z tejto zmluvy, pretože strana neodovzdala budúci predmet nájmu v súlade s podmienkami dohodnutými v zmluve a strana sa zbavuje majetku, ktorý bol relevantný pre účely splnenia jej záväzkov zo zmluvy, napr. previedol pozemky na spriaznené osoby, ktoré nie sú viazané povinnosťami zo zmluvy, a zároveň by umožnili pôvodnému konateľovi strany dokončiť zamýšľaný projekt výstavby obchodného centra bez nutnosti

dodržať záväzky zo zmluvy. Žalobcom uvádzané skutočnosti, že „žalovaný vykazuje výrazné zhoršenie majetkovej situácie predajom predmetných nehnuteľností“, a preto je potrebné zriadiť ním navrhované zabezpečovacie opatrenie súd akceptoval, pretože žalobcom uvedené tvrdenia majú za následok samotné zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, najmä keď bolo súdu jednoznačne a hodnoverne zo strany žalobcu preukázané, že strana vzhľadom na výrazné zhoršenie jeho majetkovej situácie v porovnaní s rokom 2021 vzbudzuje obavu, že by prípadný budúci výkon rozhodnutia mohol byť zmarený kvôli neustále sa znižujúcej hodnote jeho majetku. Žalobca týmto podľa názoru súdu dostatočne preukázal obavu, že bez ním navrhovaného zriadenia zabezpečovacieho opatrenia by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, takže súd jeho návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia ako dôvodnému vyhovel. Záverom súd konštatoval, že nariadením neodkladného a zriadením zabezpečovacieho opatrenia nebude strana nijakým spôsobom neprimerane obmedzená oproti výhode, ktorú nariadením neodkladného a zriadením zabezpečovacieho opatrenia získa žalobca neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia.

13. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. a , pričom žalobcovi neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia prislúchala náhrada trov konania ako úspešnej strane v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle ust. .

14. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že odvolanie podáva v celom rozsahu podľa odvolacích dôvodov v súlade s ust. , , , a . Uviedol, že záväzok žalovaného zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o nájme nebytových priestorov (v znení dodatku č. 1 zo dňa 02.09.2020) zanikol (dňom 24.09.2021) v celom rozsahu v zmysle (ďalej len „“), nakoľko žalovaný nemôže, ako nevlastník, uzatvoriť žiadnu zmluvu týkajúcu sa nehnuteľností, ktorú nevlastní.

Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, tento v celom rozsahu neuznáva. Zmluvnú pokutu možno v zmysle dojednať len písomne, a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Poukázal na čl. XII. bod 12.5. zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o nájme nebytových priestorov (v znení dodatku č. 1 zo dňa 02.09.2020), ak budúci prenajímateľ riadne a včas nesplní svoju povinnosť odovzdať budúci predmet nájmu, má budúci nájomca nárok na zmluvnú pokutu vo výške 500,- EUR za každý deň omeškania budúceho prenajímateľa so splnením si tejto povinnosti. Takto určená zmluvná pokuta nie je dojednaná zrozumiteľne a určite, nakoľko z nej nevyplýva žiadne ohraničenie, dokedy by mala v tomto konkrétnom prípade plynúť.

Mal za to, že v danom prípade hlavný záväzok žalovaného zanikol v súlade s ustanoveniami , a to už dňom 24.09.2021, kedy žalovaný prestal byť stavebníkom. Čiže ak zanikol hlavný záväzok 24.09.2021, tak sa žalovaný nemohol dostať do omeškania s odovzdaním stavby dňa 15.01.2022, nakoľko túto objektívne nemohol odovzdať. Ak sa teda žalovaný nemohol dostať do omeškania s odovzdaním stavby, tak žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Vychádzajúc z uvedeného, v dôsledku neexistencie pohľadávky žalobcu je nezákonné aj zriadenie záložného práva, tak ako to vyplýva z výroku súdu v časti V. a VI. uznesenia. Žalovaný uviedol, že pokiaľ neexistuje peňažná pohľadávka žalobcu voči žalovanému, nemôže dôjsť ani k splneniu podmienky nebezpečenstva ohrozenia exekúcie.

Pokiaľ ide o zriadenie záložného práva v zmysle uznesenia vo výrokoch V. a VI., opätovne uviedol, že vzhľadom na zánik povinnosti žalovaného dňa 24.09.2021 zo Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy o nájme nebytových priestorov (v znení dodatku č. 1 zo dňa 02.09.2020), žalobcovi nemohol ani vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu pre porušenie povinnosti, ktorá v tom čase už neexistovala. Z uvedeného považuje v tejto časti uznesenie, konkrétne výrok V., za nezákonný. Čo sa týka výroku VI., ktorým súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu k inému hnuteľnému majetku žalovaného, uviedol, že takéto určenie považuje za neurčité, nezrozumiteľné a nevykonateľné. Okrem iného žalovaný nie je vlastníkom žiadneho hnuteľného majetku. Záverom poukázal aj na skutočnosť, že súd v napádanom uznesení nijako časovo neohraničil, dokedy má toto predbežné opatrenie trvať (napr. do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej), a ani neuložil žalobcovi povinnosť v súdom určenej lehote podať žalobu vo veci samej.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiada odvolací súd, aby v súlade s ustanovením napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č.k. zo dňa 25.05.2022 ako vecne nesprávne a nezákonné, a najmä z dôvodu nevykonateľnosti, zrušil. Zároveň pre nevykonateľnosť napádaného uznesenia navrhol podľa ustanovenia , aby súd uznesenie Okresného súdu Bratislava III, č.k. zo dňa 25.05.2022 zrušil, nakoľko odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

Svoje odvolanie doplnil o ďalšie skutočnosti podaním zo dňa 15.06.2022, kde uviedol, že z , , , a , je zrejmé, že pre vydanie uznesenia o neodkladnom a zabezpečovacom opatrení musia byť splnené okrem iných aj podmienky: a) osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, b) osvedčenie existencie pohľadávky (pri zabezpečovacom opatrení), c) osvedčenie existencie obavy o ohrozenie exekúcie (pri neodkladnom a zabezpečovacom opatrení) alebo potreby bezodkladne upraviť pomery (pri neodkladnom opatrení), d) obava o ohrozenie exekúcie musí existovať aj v čase vydania uznesenia.

Zastáva názor, že tieto podmienky kumulatívne splnené nie sú. Zároveň platí, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia o neodkladnom a zabezpečovacom opatrení musí spĺňať zákonné náležitosti pre riadne odôvodňovanie súdnych rozhodnutí, pričom v predmetnej veci je nevyhnutné, aby sa súd v uznesení zaoberal splnením každého jedného predpokladu pre vydanie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, a to samostatne vo vzťahu ku každému vydanému výroku, čo zjavne neurobil. Súd argumentáciu žalobcu nepodrobil riadnemu hodnoteniu, a to ani vo vzťahu k žalobcom predloženým dôkazom a vo vzťahu ku skutočnostiam známym z verejných registrov, a do svojho odôvodnenia ju len mechanicky a nekriticky prevzal za svoju.

Poukázal na nálezy Ústavného súdu SR , , , a . Podľa jeho názoru uznesenie nespĺňa základné náležitosti pre odôvodňovanie súdnych rozhodnutí, je nepreskúmateľné a závery v ňom prijaté sú svojvoľné.

Predmetom zabezpečenia má byť peňažná pohľadávka žalobcu vo výške 280.500 EUR na „zmluvné pokuty za omeškanie plnenia záväzkov strany zo zmluvy o budúcej nájomnej zmluve uzatvorenej dňa 22. 08. 2018 medzi stranou ako budúcim prenajímateľom a žalobcom neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia ako budúcim nájomcom v znení dodatku č. 1 zo dňa 02. 09. 2020.“ Vychádzajúc zo znenia ustanovenia , sa zabezpečovacím opatrením zabezpečuje pohľadávka, t.j. pohľadávka existujúca a nie pohľadávka budúca, resp. taká, ktorá ani nemusí vzniknúť. Súdom vykonaný výklad procesného ustanovenia (upravujúceho inštitút zabezpečovacieho opatrenia) odkazom na hmotnoprávne ustanovenie (upravujúceho inštitút zmluvného záložného práva umožňujúceho zabezpečenie aj budúcich pohľadávok) nie je namieste.

Podľa bodu 22. odôvodnenia uznesenia je suma 280.500 EUR vypočítaná za obdobie od 11.5.2022 do 27.10.2022 napriek tomu, že uznesenie bolo vydané dňa 25.05.2022 a napriek tomu, že podľa je rozhodujúcim stav v čase vydania uznesenia, t.j. rozhodujúcou je existencia a výška pohľadávky ku dňu vydania uznesenia.

Podľa bodu 22. odôvodnenia uznesenia, súd sumu 280.500 EUR uznal ako výšku „predpokladaného“ budúceho dlhu, pričom tento ničím nepodložený predpoklad podsúvaný žalobcom, má de facto predstavovať odhad, že k získaniu právoplatného kolaudačného rozhodnutia k obchodnému centru dôjde dňa 27.10.2022 (ktorý má predstavovať posledný deň porušenia povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou). V uznesení však absentujú akékoľvek úvahy súdu, na základe akých myšlienkových postupov dospel k záveru o predpoklade právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia práve k 27.10.2022, a teda aj o zabezpečovanej sume 280.500 EUR, o jej dôvodnosti a ako mohol mať takúto údajnú pohľadávku za osvedčenú. Žalovanému nie je zrejmé, ako si mohol súd na základe fotografií žalobcu zo dňa 28.03.2022 (nepoznajúc aktuálny skutkový stav a najmä bez znalosti stavebných postupov a ich časového hľadiska) vyvodiť predpoklad, že by stavba nemala byť dokončená skôr ako v lete 2022, a že by mala žalobcovi vzniknúť pohľadávka na zaplatenie zmluvnej pokuty „aspoň do 31.08.2022“ vo výške 62.500 EUR. Nestotožnil sa odôvodnením súdu, v zmysle ktorého bude vzhľadom na omeškanie s termínom výstavby „s najväčšou pravdepodobnosťou“ vznikať právo požadovať ďalšiu zmluvnú pokutu,

a to až do výšky 280.500 EUR vypočítanú do 27.10.2022, opätovne bez akýchkoľvek relevantných dôvodov a dôkazov.

Osobitne dodal, že žalobca evidentne mienil podporiť „relevanciu“ jeho argumentácie podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu na sumu 30.500 EUR, ktorá má predstavovať zmluvnú pokutu za porušenie povinnosti odovzdať budúci predmet nájmu žalobcovi do 15.01.2022 (pozn. ide o odlišný právny základ pre zmluvnú pokutu, než je zabezpečovaný uznesením). Proti platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom Banská Bystrica dňa 11.5.2022 pod č. (ďalej ako „platobný rozkaz“) však bol podaný vecne odôvodnený odpor, ktorý súdu predložil, z ktorého je zrejmé, že žalobca nedisponuje vykonateľným exekučným titulom, a z ktorého je zrejmá aj zjavná spornosť údajného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Podľa vágnej argumentácie súdu prvej inštancie v bode 17. odôvodnenia uznesenia, ním pri neodkladnom opatrení môže byť konanie žalovaného, „ktoré podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje sporný zmluvný vzťah.“ a podľa bodu 18. odôvodnenia uznesenia, ním pri zabezpečovacom opatrení môže byť konanie žalovaného, „ktoré podstatnou mierou negatívne znižuje jej veci, práva alebo iné majetkové hodnoty.“

Podľa žalovaného uznesenie v zásade neobsahuje žiadne relevantné odôvodnenie osvedčenia obavy z ohrozenia exekúcie a hodnotenie dôkazov, keď len formálne cituje zákonné ustanovenia, opisuje a preberá skutkové tvrdenia a právne názory žalobcu a nimi predložené listiny bez toho, aby tieto listiny zákonom predpokladaným spôsobom podrobil náležitému hodnoteniu, ktoré by podporilo záver o údajnej existencii dôvodov pre nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia. Žalovanému nie je zrejmé, ako mohol súd na základe žalobcom predložených dôkazov dospieť k zisteniu bezprostrednosti potreby poskytnutia ochrany žalobcovi vydaním uznesenia dňa 25.05.2022, keď sám súd prvej inštancie v uznesení popisuje prevod nehnuteľností na spoločnosť ISLAND plus, s.r.o. uskutočnený 6.9.2021, t.j. trištvrte roka pre vydaním uznesenia. V danom prípade zjavne absentuje prvok bezprostrednosti hrozby výkonu exekúcie, resp. prvok bezprostrednosti potreby na úpravu pomerov medzi stranami, ako aj akákoľvek snaha žalovaného nesplniť svoj event. záväzok voči žalobcovi, ktorý v čase uskutočnenia prevodu nehnuteľností 06.09.2021 ešte ani len nevznikol (údajný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty mal vzniknúť až 11.05.2022).

Súd prvej inštancie v uznesení konštatuje, že „obavou z ohrozenia exekúcie môže byť aj to, ak dlžník síce ešte nezačal vykonávať úkony smerujúce k zmenšovaniu svojho majetku, ale na základe okolností prípadu je pravdepodobné, že tak môže v blízkej budúcnosti učiniť. V danom prípade však obava z ohrozenia exekúcie reálne existuje.“ Súd prvej inštancie však neuviedol, z akých okolností vyvodil záver o existencii ohrozenia exekúcie (bez väzby na tento záver len opisuje prevod nehnuteľností dňa 06.09.2021 uskutočnený v čase, kedy žiadna pohľadávka žalobcovi voči žalovanému ani nemohla vzniknúť) a z akých skutočností vyvodil záver, že sa žalovaný „zbavuje svojho majetku“ alebo že jeho majetok sa „neustále“ znižuje. V uznesení absentuje zistenie akýchkoľvek skutočností odôvodňujúcich záver o zbavovaní sa majetku žalovaným, ktoré by bezprostredne predchádzalo podaniu návrhu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, a teda aj odôvodnený záver o stave bezprostrednosti údajnej hrozby o vykonanie exekúcie. Navyše nemožno prehliadnuť, že o „zbavovaní sa“ majetku nemožno hovoriť v čase, kedy žalobca žiadnou pohľadávkou disponovať nemohol; je vylúčené, aby žalovaný mohol mať za cieľ mariť uspokojenie neexistujúcej pohľadávky dňa 6.9.2021.

Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia nemôže byť ani domnienka súdu, že žalovaný neplánuje splniť svoje záväzky z predmetnej zmluvy a že jeho konanie smeruje k vyhnutiu sa zodpovednosti zo zmluvy. V danom prípade nielen že nie je splnený prvok bezprostrednosti ohrozenia výkonu exekúcie, ale najmä absentuje logická a príčinná súvislosť medzi údajnou rezignáciou žalovaného na plnenie jeho záväzkov a spôsobilosťou nariadeného neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia tento tvrdený stav efektívne odstrániť. Žalovaný nerozumie argumentácii súdu, podľa ktorej za ohrozenie prípadnej budúcej exekúcie by mal byť považovaný aktuálny stav výstavby obchodného centra. Z myšlienkových pochodov súdu nie je zrejmé, aký kauzálny vplyv má postup výstavby obchodného centra na ohrozenie exekúcie, obzvlášť za situácie, kedy vlastníkom tohto obchodného centra nie je žalovaný (t.j. z tohto majetku nemožno akékoľvek prípadné pohľadávky žalobcu uspokojovať), ale spoločnosť ISLAND plus, s.r.o..

Žalovaný si je vedomý toho, že v konaní o zriadenie zabezpečovacieho opatrenia sa nevykonáva dokazovanie do takej hĺbky ako v konaní vo veci samej; tvrdenia uvádzané žalobcom však musia byť aspoň osvedčené a závery z nich vyvodené súdom musia byť logické. Výsledkom súdnej previerky návrhu musí byť záver, že osvedčované skutočnosti musia byť nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Splnenie podmienky preukázania vysokej pravdepodobnosti osvedčovaných skutočností nemožno dosiahnuť len mechanickým osvojením si skutkových tvrdení žalobcu. Zastáva názor, že vzhľadom na prezentované argumenty uznesenie nemôže obstáť.

K výroku I. uznesenia uviedol, že žalovaný nie je vlastníkom stavby v ňom označenej; týmto je spoločnosť ISLAND plus, s.r.o., čo preukázal oznámením o postúpení práv a povinností stavebníka doručeným stavebnému úradu ešte dňa 24.9.2021. Súd nemôže žalovanému účinne zakázať prevádzať vlastnícke právo k stavbe alebo jej časti, ktorú nevlastní. Výrok I. uznesenia je preto nevykonateľný. V neodkladnom opatrení tiež absentuje jeho časové obmedzenie, viazané napríklad na splnenie povinnosti zabezpečenej neodkladným opatrením. Pri súčasnom znení výroku I. by bol žalovaný (ak by bol vlastníkom stavby) v rozpore so zásadou proporcionality obmedzený v prevode vlastníckeho práva k stavbe aj po splnení zabezpečenej povinnosti.

K výroku II. uznesenia uviedol, že žalovaný v čase vydania uznesenia už nedisponoval právami a povinnosťami v ňom uvedenými, pretože ich dňa 07.06.2021 postúpil na ISLAND plus, s.r.o., a túto skutočnosť preukázal vecne a miestne príslušným stavebným úradom, čo preukázal oznámením o postúpení práv a povinností stavebníka doručeným mestu Trnava dňa 24.09.2021 a Okresnému úradu v Trnave, odboru starostlivosti o životné prostredie rovnako dňa 24.09.2021. Výrok II. uznesenia je preto nevykonateľný. Obdobne ako pri výroku I., aj pri výroku II. absentuje jeho časové obmedzenie, viazané napríklad na splnenie povinnosti zabezpečenej neodkladným opatrením. Pri súčasnom znení výroku II. by bol žalovaný (ak by bol vlastníkom stavby) v rozpore so zásadou proporcionality obmedzený v prevode vlastníckeho práva k stavbe aj po splnení zabezpečenej povinnosti. Rozpor so zásadou proporcionality vníma aj v tom, že zákaz postúpenia a prevodu práv a povinností nie je viazaný len na zakontrahovaný budúci predmet nájmu, ale na všetky stavebné objekty, ktoré sú predmetom vydaných rozhodnutí a povolení.

K výrokom III. a IV. uznesenia uviedol, že v zmluve o budúcej zmluve uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je definovaný „budúci predmet nájmu“ ako „priestor s Plánovanou Výmerou 1.297 m2 a s Predajnou plochou o veľkosti najmenej 1.018 m2, ktorý sa nachádza na prízemí Centra a ktorého pôdorysy a umiestnenie sú vyznačené v Prílohe č. 1 tejto Zmluvy. Zdôraznil, že aktuálne stavebné a dispozičné riešenie obchodného centra, ktoré je už vo vysokom štádiu výstavby, je diametrálne odlišné od prílohy č. 1 zmluvy. Aktuálna podoba obchodného centra, a teda aj budúceho predmetu nájmu, tak ako je definovaný v zmluve, vylučuje, aby bol žalobcovi v budúcnosti odovzdávaný budúci predmet nájmu v zmysle prílohy č. 1 zmluvy, alebo že by sa na takýto priestor mohla uzatvoriť nájomná zmluva, pretože takýto budúci predmet nájmu neexistuje a ani existovať nebude. Uvedené súdu preukázal prílohou č. 1 zmluvy a aktuálnymi pôdorysmi stavby. Výroky III. a IV. uznesenia sú nevykonateľné, pretože žalovanému zakazujú uzatvoriť nájomnú zmluvu k priestoru s inou osobou ako žalobcom, resp. prikazujú odovzdať priestor žalobcovi, ktorý v aktuálnej stavbe vytvorený nebol vôbec.

K výroku VI. uznesenia uviedol, že tento je neurčitý, a preto aj nevykonateľný. Výrok VI. uznesenia by bol vykonateľný len vtedy, ak by nezameniteľným spôsobom špecifikoval individualizované hnuteľné veci vo vlastníctve žalovaného, na ktoré sa má zabezpečovacie opatrenie vzťahovať. Nie je zrejmé, aký „iný hnuteľný majetok“ je postihovaný zabezpečovacím opatrením, a nadväzne nemožno ani konštatovať, že by bolo možné jeho splnenie exekvovať.

Spoločne k výrokom V. a VI. uznesenia poukázal na skutočnosť, že z nich nie je zrejmé, pohľadávky na zaplatenie ktorých konkrétnych zmluvných pokút sú predmetom zabezpečenia (pozn. zmluva ich upravuje viacero) a za aké časové obdobie. Pri výrokoch V. a VI. uznesenia vníma zásadnú vadu aj v tom, že hoci formálne zabezpečujú (bližšie nevymedzené) pohľadávky na zaplatenie zmluvných pokút, súd napriek uvedenému neuložil žalobcovi povinnosť podať voči žalovanému žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty vo veci samej v určenej lehote. O pravosti a výške zmluvných pokút, ktoré sú sporné, ktoré ani nemusia vzniknúť a ktoré sa vzťahujú na obdobia budúce, musí po vydaní uznesenia meritórne rozhodnúť súd. Za danej situácie vydaním zabezpečovacieho opatrenia nemožno dosiahnuť trvalú

úpravu pomerov medzi stranami, ako to predpokladá ustanovenie , a preto mal súd žalobcovi uložiť povinnosti na podanie žaloby v určenej lehote.

15. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal na to, že žalovaný ďalej vo svojom odvolaní spochybňuje kalkuláciu a samotnú výšku peňažnej pohľadávky, ktorá predstavuje predmet zabezpečenia v zmysle uznesenia. Poukázal na to, že ustanovenie nešpecifikuje charakter pohľadávky, na zabezpečenie ktorej môže byť vydané zabezpečovacie opatrenie. V praxi teda predmetné ustanovenie nevytvára žiadnu podmienku, podľa ktorej pohľadávka musí mať charakter existujúcej pohľadávky. Zastával právny názor, že nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia je možné nielen s ohľadom na existujúcu pohľadávku, ale aj s ohľadom na pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti

Žalobca vyvracal tvrdenia, že kalkulácia zmluvnej pokuty bola dosiahnutá na základe nepodložených odhadov. Výška zmluvnej pokuty bola vypočítaná na základe zmluvne dohodnutých ustanovení a spôsobom dohodnutým so žalovaným v zmluve. Zároveň zdôraznil, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným by z hľadiska klasifikácie obchodných záväzkových vzťahov predstavoval právny vzťah podľa ust. (ďalej len „“) - tzn. jednalo by sa o tzv. obchodný záväzkový vzťah. Obe zmluvné strany konali na základe zmluvnej voľnosti, v rámci ktorej dojednali príslušné zmluvné podmienky, ktoré zahrňujú aj určenie výšky zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta dohodnutá v zmluve je v tomto zmysle dohodnutá v primeranej výške s prihliadnutím na hodnotu zabezpečovacej povinnosti. K zisteniu bezprostrednej potreby poskytnutia ochrany žalobcu žalovaný ďalej v bode c) odvolania argumentuje, že žalobca preukázal iba existenciu dlhu, avšak nedokázal preukázať bezprostrednú obavu alebo hrozbu exekúcie. Zároveň žalovaný označil prevod vlastníckeho práva k predmetným pozemkom kúpnou zmluvou (ďalej len „kúpna zmluva“) na spoločnosť ISLAND plus, s.r.o. za irelevantnú, keďže daný prevod nastal 06.09.2021, 9 mesiacov pred vydaním uznesenia.

Žalobca ako listinné dôkazy priložil úplné výpisy z Obchodného registra žalovaného a spoločnosti ISLAND plus, s.r.o., z ktorých je jasne preukázaná majetkovo personálna prepojenosť oboch zmluvných strán Kúpnej zmluvy zo dňa 06.09.2021. Na základe daných skutočností, za ktorých bola kúpna zmluva uzatvorená, zastáva názor, že žalovaný vedome konal s úmyslom poškodiť žalobcu. Zároveň mal za to, že dotyčné osoby vo výkone funkcií štatutárnych orgánov žalovaného a spoločnosti ISLAND plus, s.r.o. nepochybne mali vedomosť o skutkovom stave, ktorý bol prezentovaný žalobcom v návrhu, a ktorý žalovaný nijako nespochybňuje, preto má za to, že zmluvné strany predmetnej kúpnej zmluvy nepochybne vedome konali s úmyslom poškodiť žalobcu. V zmysle daných preukázaných okolností prevodu vlastníckeho práva je presvedčený, že žalovaný sa úmyselne zbavuje majetku, čo predstavuje reálne a bezprostredné ohrozenie exekúcie. Zároveň poukazuje aj na zmluvný záväzok žalovaného odkúpiť predmetné pozemky, ktoré boli v čase podpisu zmluvy vo vlastníctve tretej osoby (bod 2.1 zmluvy). Podľa daného záväzku žalovaný kúpil pozemky v roku 2018 od fyzickej osoby s úmyslom splniť svoj zmluvný záväzok voči žalobcovi. Následne v roku 2021 previedol vlastnícke práva na právnickú osobu ISLAND plus, s.r.o., ktorá bola v čase podpisu kúpnej zmluvy personálne prepojená so žalovaným, a zároveň založená necelé štyri mesiace pred predmetným prevodom. Z okolností uvedených vyššie vyplýva, že úmysel žalovaného v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebol splnenie svojho záväzku zo zmluvy, ale zbavenie sa majetku za účelom zmarenia práva žalobcu vyplývajúceho zo zmluvy, ako aj prípadnú exekúciu v prospech žalobcu. V zmysle vyššie uvedeného sa žalovaný zaviazal odkúpiť pozemky od tretej strany za účelom dodržania zmluvného záväzku a žalobca má odôvodnene za to, že daný záväzok musí byť zo strany žalovaného dodržaný. V prípade, že konaním žalovaného, t.j. prevodom vlastníckeho práva k predmetným pozemkom na spriaznenú tretiu stranu - spoločnosť ISLAND plus, s.r.o. došlo k sťaženiu plnenia povinností žalovaného zo zmluvy, musí žalovaný niesť následky za takéto konanie.

Nevykonateľnosťou uznesenia poskytnúť ochranu žalovaný ako posledný argument uviedol nespôsobilosť a nevykonateľnosť neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca uvádza, že žalovaný de facto argumentuje skutkovým stavom, ktorým žalovaný porušil zmluvu a poškodil žalobcu, a tým žalobca žiada súd, aby dané tvrdenie označil za irelevantné. Mal za to, že bolo potvrdené, že zbavovanie sa majetku žalovaným je dôkaz o úmysle ukrátiť žalobcu, a v zmysle tohto zistenia zabezpečovacie opatrenie bude nevyhnutne napĺňať svoj účel. Zdôraznil, že žalovaný argumentuje nevykonateľnosť výrokov III. a IV. de facto porušením zmluvy, a týmto žiada súd o označenie danej argumentácie za irelevantnú. Žalovaný zároveň v rámci argumentácie uvedenej vyššie uviedol, že nie

je možné uzavrieť budúcu nájomnú zmluvu na budúci predmet nájmu podľa prílohy č. 1, „pretože takýto budúci predmet nájmu neexistuje a ani existovať nebude.“ Aj v zmysle vyššie uvedeného zdôraznil, že úmyslom žalovaného už nie je splnenie svojho záväzku voči žalobcovi zo zmluvy, ale zbavenie sa majetku a vyhýbanie sa splneniu svojich práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy. Z tohto dôvodu a v zmysle vyššie uvedeného žiada odvolací súd, aby uznesenie návrh na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia potvrdil v celom rozsahu.

Na základe vyššie uvedených skutočností, najmä vzhľadom na personálnu prepojenosť štatutárneho orgánu v spoločnosti ISLAND plus, s.r.o. a žalovaného v čase prevodu predmetných nehnuteľností, je toho názoru, že obe spoločnosti uzavretím kúpnej zmluvy na prevod vlastníckeho práva k pozemkom konali vedome, s úmyslom poškodiť žalobcu. Zároveň je zrejmé, že uznesením nariadené neodkladné opatrenie a zabezpečovacie opatrenie sú nevyhnutné na zabezpečenie vyššie uvedených peňažných pohľadávok žalobcu. Žalobca na základe vyššie uvedeného žiada odvolací súd, aby zamietol odvolanie žalovaného v celom rozsahu a potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

16. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

17. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací ( ), prejednal vec podľa a , , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, ako aj vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zmeniť a návrh zamietnuť.

18. Podľa ust. , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená

19. Podľa ust. , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

20. Podľa ust. veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

21. Podľa ust. , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

22. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

23. Odvolací súd považuje za nesporne zistené, že dňa 22.08.2018 uzatvoril žalobca so žalovaným, ako budúcim prenajímateľom, zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o nájme nebytových priestorov. Predmetom zmluvy je záujem žalovaného, ako budúceho prenajímateľa, dať žalobcovi ako budúcemu nájomcovi do prenájmu budúci priestor, bližšie špecifikovaný v zmluve. Zmluvné strany sa zaviazali uzavrieť budúcu nájomnú zmluvu.

24. Súd považuje zároveň za riadne preukázané výpisom z listu vlastníctva č. XXXXX, že vlastníkom nehnuteľností je spoločnosť ISLAND plus, s.r.o., so sídlom Ulica Strojárenská 1C, Trnava, v spoluvlastníckom podiele X/X. Titul nadobudnutia je Kúpna zmluva a vklad je povolený dňa 06.09.2021- XXXX/XX. Výpisom z listu vlastníctva č. XXXXX má odvolací súd za preukázané, že nehnuteľnosti v ňom uvedené vlastní spoločnosť ISLAND 1, s.r.o., so sídlom Strojárenská 1C, Trnava, o spoluvlastníckom podiele X/X. Z oznámenia zo dňa 13.09.2021 má odvolací súd preukázané, že stavebnému úradu

- mestu K., bolo oznámené, že na základe uzavretia zmlúv medzi spoločnosťou ISLAND, s.r.o. a spoločnosťou ISLAND plus, s.r.o. došlo k postúpeniu práv a povinností k stavbe „A.-X. I. K., F.Z. - I. R.“ a jej jednotlivých stavebných objektov. Stavebný úrad podanie prijal dňa 24.09.2021.

25. Návrhom na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia sa žalobca domáha odvrátenia možnosti zmarenia uspokojenia pohľadávok žalobcu - nepeňažnej pohľadávky žalobcu na uzatvorenie nájomnej zmluvy; nepeňažnej pohľadávky žalobcu na odovzdanie budúceho predmetu nájmu a peňažných pohľadávok žalobcu na zmluvné pokuty, na ktoré žalobcovi vzniklo, resp. vznikne právo v súvislosti s porušením zmluvy zo strany žalovaného. Súd prvej inštancie návrhu žalobcu v celom

rozsahu vyhovel. Proti rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý namieta pasívnu legitimáciu v konaní a rovnako tak, že na vydanie rozhodnutia neboli splnené procesné podmienky, bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces, v konaní došlo k inej vade, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia právnej veci.

26. Odvolací súd vo všeobecnosti poukazuje na to, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, preto zásadným určovateľom je obsah návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či: - je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, - žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie, - uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, - navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, - právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah, - sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

27. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t.j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).

28. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci.

29. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že to, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

30. Odvolací súd dodáva, že pre vydanie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia je v súlade s ust. rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že prevod vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy bol vykonaný vedome stranami kúpnej

zmluvy s úmyslom poškodiť žalobcu. V prípade, ak mal žalobca podozrenie, že sa žalovaný úmyselne zbavuje majetku, mal podať neodkladné, či zabezpečovacie opatrenie voči prevodom nehnuteľností, plynúce zo zmluvy zo dňa 06.09.2021. Keďže tak žalobca neurobil, v tejto situácii je právne irelevantné, či existuje personálna prepojenosť zmluvných strán Kúpnej zmluvy zo dňa 06.09.2021 alebo či účastníci zmluvného vzťahu konali vedome, s úmyslom poškodiť žalobcu. Za podstatnú v posudzovanej právnej veci odvolací súd považuje skutočnosť, že žalovaný už v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia nebol vlastníkom stavby označenej v návrhu. Odvolací súd zastáva právny názor, že nie je možné účinne nariadiť žalovanému prevádzať vlastnícke právo k stavbe alebo jej časti, ktorú nevlastní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na výpis z listu vlastníctva č. XXXXX, z ktorého vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností je spoločnosť ISLAND plus, s.r.o. so sídlom Ulica Strojárenská 1C, Trnava, v spoluvlastníckom podiele X/ X. Titul nadobudnutia je Kúpna zmluva a vklad je povolený dňa 06.09.2021-XXXX/XX. Výrok I. uznesenia je preto nevykonateľný. Okrem už uvedeného, v neodkladnom opatrení absentuje jeho časové obmedzenie, viazané napríklad na splnenie povinnosti zabezpečenej neodkladným opatrením. Odvolací súd konštatuje rozpor so zásadou proporcionality, pretože žalovaný by bol obmedzený v prevode vlastníckeho práva aj po splnení zabezpečenej povinnosti. Vo vzťahu k výroku II. odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že žalovaný už v čase vydania uznesenia nedisponoval právami a povinnosťami v ňom uvedenými, z dôvodu, že dňa 07.06.2021 ich postúpil na ISLAND plus, s.r.o., a túto skutočnosť preukázal vecne a miestne príslušným stavebným úradom, čo bolo v konaní preukázané oznámením o postúpení práv a povinností stavebníka. Uvedené bolo doručené mestu Trnava dňa 24.09.2021 a Okresnému úradu v Trnave odboru starostlivosti o životné prostredie rovnako dňa 24.09.2021. Odvolací súd preto považuje výrok II. za nevykonateľný. Vo vzťahu k výrokom III. a IV. odvolací súd uvádza, že výroky žalovanému zakazujú uzatvoriť nájomnú zmluvu k priestoru s inou osobou ako žalobcom, pričom tento priestor v aktuálnej stavbe vytvorený nebol z dôvodu, že budúci predmet nájmu neexistuje, s poukazom na predložené pôdorysy stavby. Uvedený rozpor so zmluvným dojednaním predstavuje prekážku nevykonateľnosti výroku III. a IV.

31. Odvolací súd konštatuje, že zo spisového materiálu je zrejmé, že nariadením neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia nie je možné dosiahnuť ochranu žiadanú žalobcom. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, sú vo vlastníctve tretích osôb, preto nie je objektívne možné, aby nariadené neodkladné a zabezpečovacie opatrenie reálne splnilo účel. Žalobca súdu riadne nepreukázal, ako môže žalovaný zabrániť predaju/scudzeniu majetku, ktorý je objektívne v rukách tretích osôb. V prípade námietky personálnej prepojenosti žalovaného a súčasných vlastníkov nehnuteľností a stavebníka, odvolací súd konštatuje, že túto majetkovo- personálnu prepojenosť zmluvných strán Kúpnej zmluvy zo dňa 06.09.2021 a rovnako aj úmysel poškodiť žalobcu, v tomto štádiu konania nie je hodnoverne osvedčené žalobcom. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, ktorý rozpor so zásadou proporcionality videl v tom, že zákaz postúpenia prevodu práv a povinností nie je viazaný len na budúci predmet nájmu medzi žalobcom a žalovaným, ale na všetky objekty, ktoré sú predmetom vydaných rozhodnutí a povolení.

32. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý posúdil návrh žalobcu, že ten hodnoverne preukázal, že strana sa zbavuje svojho majetku, čím by mohla byť ohrozená budúca exekúcia, v dôsledku čoho bola naplnená podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd zastáva právny názor, že v podanom návrhu nie je dostatočným spôsobom hodnoverne osvedčené, prečo hrozí bezprostredné a reálne nebezpečenstvo zmarenia budúceho výkonu exekúcie, pretože medzi predajom nehnuteľností a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia uplynulo 9 mesiacov. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že žalobca nepreukázal, resp. hodnoverne neosvedčil úmyselné zbavovanie sa majetku v súvislosti s ohrozením exekúcie, predovšetkým z hľadiska bezprostrednej ujmy.

33. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 25. mája 2017, sp. zn. , podľa ktorého z vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na ktoré sa primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení obsiahnuté v a nasl. je obava veriteľa, že exekúcia bude ohrozená. Základným účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia preto je zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky veriteľa a obmedziť priestor dlžníka na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou postihnúť. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia súdom sa v podstate jedná o sudcovské záložné právo, ktoré

by malo v prípade plurality záložných práv garantovať záložnému veriteľovi relevantné poradie. K jeho výkonu však môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná. Zmyslom a účelom zabezpečovacieho opatrenia nariadeného na návrh veriteľa je preto zabrániť, aby žalovaný, ktorý na výzvu žalobcu nezaplatil dlh, za ktorý by mal niesť podľa názoru žalobcu v konečnom dôsledku zodpovednosť namiesto dlžníka, nepreviedol na iného svoj nehnuteľný majetok alebo aby v prospech iných osôb nezaťažil svoje nehnuteľnosti právami, a teda aby nehnuteľnosti nenadobudla tretia osoba, ale ten, kto zriadenie záložného práva formou zabezpečovacieho opatrenia navrhol. Ak rozhoduje súd o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáha žalobca obmedzenia dispozičných práv žalovaného s nehnuteľným majetkom, a ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, posudzuje nielen ohrozenie úhrady dlžnej čiastky, ale aj primeranosť ujmy žalovaného, ktorá by mu týmto obmedzením vznikla, a to aj z dôvodu dodržania zásady proporcionality. Zmyslom proporcionality je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach žalovaného a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu, a to aj preto, že by sa takéto opatrenie mohlo zásadným spôsobom dotknúť jeho vlastníckeho práva.

34. K výroku V. odvolací súd poukazuje na skutočnosť že podľa bodu 22. odôvodnenia súdneho rozhodnutia je suma 280.500 EUR vypočítaná za obdobie od 11.05.2022 do 27.10.2022. Odvolací súd zastáva právny názor, že v súlade s ust. je súd viazaný skutkovým stavom zisteným v čase vydania rozhodnutia, teda nie je možné priznať výšku predpokladaného budúceho dlhu po dni vydania súdneho rozhodnutia, t.j. 25.05.2022. Zároveň odvolací súd pripomína, že súd prvej inštancie nemôže vykonať hodnoverné osvedčenie skutočností na základe fotiek žalobcu zo dňa 28.03.2022 a ustáliť predpoklad, že stavba, ktorá tvorí predmet sporu, by nemala byť dokončená skôr ako v lete 2022 a že by mala vzniknúť žalobcovi pohľadáva na zaplatenie zmluvnej pokuty aspoň do 31.08.2022, vo výške 62.500 EUR. Odvolací súd zastáva názor, že na takto ustálený stav je potrebné hlbšie dokazovanie, nie len hodnoverné osvedčenie v takom rozsahu, ako preukazuje spisový materiál, predovšetkým z dôvodu, že súd sám o sebe nedisponuje technickým vzdelaním, a bolo na žalobcovi, aby stavebno-technicky hodnoverne osvedčil skutkový stav tak, ako to deklaruje predloženými fotografiami.

35. Odvolací súd nad rámec už uvedeného konštatuje, že v prípade výroku VI. uznesenia, ktorým súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia k inému hnuteľnému majetku vo vlastníctve strany, a to až do výšky 280.500 EUR za účelom zabezpečenia peňažných pohľadávok žalobcu, ide o nevykonateľný výrok, pretože nebolo zo strany žalobcu ani len hodnoverne osvedčené, že nejaký hnuteľný majetok v požadovanej hodnote sa nachádza v dispozícii žalovaného.

36. S poukazom na uvedené, odvolací súd v súlade s ust. rozhodnutie súdu zo dňa 25. mája 2022 zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia zamietol v celom rozsahu.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vznikli žalovanému, sa vysporiada súd v rozhodnutí vo veci samej s poukazom na .

38. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).