Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_73S-27-2021.pdf
PDF · 133.12 KB
Case nature
Area
Subarea
73S/27/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, vykonávajúci pôsobnosť správneho súdu, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna (sudca spravodajca), v právnej veci žalobkyne: P.. D.. A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. 5, XXX XX P., proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica - katastrálny odbor, ČSA 7, 974 01 Banská Bystrica, za účasti: F.. F. B., Z. XX, XXX XX Banská Bystrica, zastúpená: Advokátska kancelária Kašuba spol. s r.o., so sídlom Horná 41, P.O.Box 60, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 095, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V 1723/2021 zo dňa 26. apríla 2021, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím sp. zn. V 1723/2021 zo dňa 26.04.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) konanie o povolení vkladu záložného práva v katastri nehnuteľností vedené pod V 1723/2021 v zmysle § 31b ods. 1 písm. d) zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“) zastavil z dôvodu, že mu bolo dňa 21.04.2021 doručené späťvzatie návrhu na vklad záložného práva V 1723/2021 účastníkom na strane navrhovateľa a záložného veriteľa.
Žalobné body
2. Žalobkyňa sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a žiadala napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť. Žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že dňa 18.03.2021 podala u žalovaného návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností. Konanie bolo vedené pod značkou V1723/2021. Predmetom vkladového konania bol návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam evidovaných v katastrálnom území L., okres B. B., obec L. na liste vlastníctva č. XXX - stavba C., súpisné číslo XXX na pozemku registra C-KN s parcelným číslom XXXX, k nehnuteľnostiam pozemkom registra C-KN parcelné číslo XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 85m2, C-KN parcelné číslo XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 (ďalej spolu ako „Nehnuteľnosti“). Žalovaný vyznačil na listoch vlastníctva plombu na základe V-1723/2021. Konanie o rozhodnutí vkladu záložného práva začalo dňom doručenia návrhu, t.j. dňa 18.03.2021. Účastníkmi katastrálneho konania o návrhu na vklad záložného práva k Nehnuteľnosti
V 1723/2021 boli: žalobkyňa a F.. F. B., Z. XX, B. B. (t.j. ďalší účastník v tomto súdnom konaní). Dňa 16.04.2021 žalobkyňa kontaktovala žalovaného s otázkou, či vkladové konanie bude prerušené za účelom odstránenia chýb v návrhu alebo bude rozhodnuté o povolení vkladu, pričom pracovníčka žalovaného žalobkyňu informovala, že v danom konaní ešte neuplynula lehota orgánu verejnej správy a ona nevie, akým spôsobom bude rozhodnuté. Dňa 19.04.2021 žalobkyňa kontrolovala online dostupnú evidenciu nehnuteľností a v rámci informácií o prebiehajúcom konaní bolo uvedené „prerušené konanie“. Od tohto dňa žalobkyňa čakala, že orgán verejnej správy bude doručovať rozhodnutie o prerušení konania o návrhu na vklad záložného práva. Dňa 04.05.2021 žalobkyňa opätovne kontrolovala online dostupnú evidenciu katastra nehnuteľností, kde z listu vlastníctva č. XXX a XXXX zistila, že Nehnuteľnosti boli prevedené vlastníkom, formou darovacej zmluvy na U. F. T., rod. U., bytom: J. cesta XXXX/XXX, XXX XX B. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX a na U. L. G., bytom F. XXX/XX, XXX XX B.. Bezodkladne po zistení vyššie popísaných informácií žalobkyňa kontaktovala orgán verejnej správy s otázkou, z akého dôvodu nebolo žalobkyni doručené žiadne rozhodnutie vo vzťahu ku konaniu vedenému pod V XXXX/XXXX a prečo na liste vlastníctva sú evidovaní noví vlastníci. Dňa 04.05.2021 žalobkyňa zistila z evidencie nehnuteľností a z doručených písomností orgánom verejnej správy, že vo veci vkladového konania V XXXX/XXXX bolo dňa 26.04.2021 vydané rozhodnutie o zastavení konania v zmysle § 31b ods. 1 písm. d) Katastrálneho zákona, na základe späťvzatia a vyjadrenia k návrhu na vklad podaného účastníkmi konania. Voči uvedenému rozhodnutiu orgánu verejnej správy nebolo prípustné odvolanie.
3. Žalobkyňa odmieta akékoľvek tvrdenia, že z jej strany bol urobený úkon späťvzatia návrhu V - 1723/2021 a akékoľvek listiny doručené orgánu verejnej správy po 18.03.2021, neobsahujú jej vlastnoručný podpis, ale pravdepodobne podpis tretej osoby. Tieto skutočnosti sú predmetom skúmania v trestnom konaní. Podľa informácií zamestnanca orgánu verejnej správy F.. K. G. bola žalobkyňa upovedomená, že v spisovej dokumentácii sa nachádza listina, údajne ňou vyhotovená, ktorá obsahovala späťvzatie návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, na základe ktorej bolo rozhodnuté o zastavení správneho konania. Voči rozhodnutiu o zastavení správneho konania nie je prípustný opravný prostriedok. Zamestnanec žalovaného F.. G. informoval žalobkyňu, že ho telefonicky kontaktoval advokát protistrany, ktorý mu oznámil, že bude podané späťvzatie návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností a nech v danej veci do tej doby nekoná. Po doručení listiny, ktorá obsahovala žalobkyninu údajnú vôľu späťvzatia návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti, nemal pochybnosť o pravosti a pravdivosti údajov na nej uvedených a rozhodol o zastavení katastrálneho konania V- 1723/2021. K uvedenému žalobkyňa uviedla, že s F.. F. B., ani jej právnym zástupcom nikdy osobne ani telefonicky nekomunikovala a nemala v úmysle žiadať o späťvzatie návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností. Po telefonickom a e- mailovom kontakte so zamestnancom orgánu verejnej správy sa žalobkyňa dňa 04.05.2021 osobne dostavila k žalovanému, kde žiadala zamestnancov o nahliadnutie do spisu k spisovej značke V - 1723/2021. Po oboznámení sa so spisovou dokumentáciou identifikovala listinu „Späťvzatie návrhu“, v ktorom boli uvedené iniciály žalobkyne a zároveň text: „Týmto beriem späť návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 16.08.2018 podaný dňa 18.03.2021 pod číslom V1723/2021“, s uvedením miesta podpisu P., dátumom 19.04.2021 a podpisom (ďalej len „Späťvzatie návrhu na vklad“). Žalobkyňa tvrdila, že listinu Späťvzatia návrhu na vklad nikdy nevyhotovila ani vlastnoručne nepodpísala, túto listinu vyhotovila tretia osoba, ktorá napodobnila vlastnoručný podpis žalobkyne, uviedla v nej osobné údaje žalobkyne v rozpore so zákonom a jej vôľou, čím zaviedla orgán verejnej správy za účelom zastavenia konania V - 1723/2021 a následného „odplombovania“ listov vlastníctva a uvoľnenia Nehnuteľností za účelom následného prevodu vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam. V súvislosti s vyhotovením falošnej listiny, ktorá bola predložená orgánu verejnej správy je potrebné poukázať na skutočnosť, že obsahuje osobné údaje, ako rodné číslo - osobný identifikátor, pričom tieto údaje boli na listine uvedené bez vedomia a súhlasu žalobkyne. Táto osoba osobné údaje bez akéhokoľvek oprávnenia uviedla na listine, ktorú predložila v písomnej forme. Žalobkyňa dňa 06.05.2021 podala na Okresnú prokuratúru Banská Bystrica Oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu. V danej trestnej veci do dňa podania správnej žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté. Vydaním napadnutého rozhodnutia došlo podľa žalobkyne zo strany žalovaného k porušeniu zákona, k nesprávnemu úradnému postupu s následkom vzniku škody veľkého rozsahu. Žalovaný nesprávnym úradným postupom, ktorý vychádzal z trestného činu tretej osoby, podľa názoru žalobkyne protizákonne vydal individuálny právny akt, ktorým zastavil konanie V 1723/2021 zo dňa 26.04.2021, čím umožnil dlžníkovi žalobkyne previesť nezaťažené nehnuteľnosti na tretiu osobu a tým sa zbaviť celého svojho majetku. Žalovaný neskúmal pravosť podpisu na
listine späťvzatia aj napriek tomu, že sa nezhodoval vizuálne podpis s podpismi na listinách vopred doručenými orgánu verejnej správy. Absolútnu nezrovnalosť žalobkyňa videla v tom, že zamestnancovi orgánu verejnej správy podal informáciu o späťvzatí návrhu na vklad advokát protistrany - dlžníka
- záložcu, pričom ten bez akýchkoľvek pochybností tento postup považoval za správny a nijakým spôsobom si neoveril tvrdenie advokáta, akým spôsobom sa dostal k tak závažnej informácie, ktorá môže zásadne ovplyvniť priebeh ďalšieho konania. Rozhodnutie o zastavení konania nebolo žalobkyni ani doručené, a preto je otázne, akým spôsobom orgán verejnej správy vyznačoval právoplatnosť na uvedenom rozhodnutí, keď plombu z listu vlastníctva musel odstrániť až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia. K uvedenej skutočnosti je potrebné uviesť, že orgán verejnej správy pri rozhodovaní o právach žalobcu nepostupoval predvídateľne a v zmysle princípu právnej istoty. Ústava Slovenskej republiky zaručuje každému právo na súdnu ochranu, ktorým sa môže domáhať ochrany jeho práv, pričom táto ochrana nespočíva len v tom, že týmto osobám je umožnené sa brániť v uplatnení práva, ale jeho obsahom je zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných orgánov. Každé konania súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením tohto ústavou zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu. Na nezákonnosti nemožno stavať zákonnosť, in concerto na nesprávnom a nezákonnom trestnom čine falšovania listiny nie je možné postaviť zákonné rozhodnutie, je preto nesporné, že vydanie napadnutého rozhodnutia je v rozpore so zákonom a bol ním nastolený neúnosný a nezákonný stav, keď postupom orgánu verejnej moci boli poškodené záujmy žalobkyne. Žalobkyňa, v súvislosti so zásahom žalovaného do jej právneho postavenia nesprávnym úradným postupom, sa dostala do situácie, v ktorej de facto dlžník v spolusúčinnosti orgánu verejnej správy, ako dôsledok nezákonného postupu žalovaného, previedol celý svoj majetok na tretiu osobu bez reálneho uspokojenia žalobkyne, nakoľko žalovaný hrubo nezákonným a protiústavným postupom zasiahol do základných práv a slobody žalobkyne, čím ju vystavil nespravodlivosti, bezmocnosti a bezpráviu. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa navrhla, aby správny súd preskúmal postup a rozhodnutie žalovaného a zrušil napadnuté rozhodnutie, nakoľko v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Žalobkyňa požiadala aj o náhradu trov konania.
Vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.09.2020 s poukazom na § 42 ods. 3 Katastrálneho zákona uviedol, že na späťvzatí návrhu na vklad sa osvedčený podpis účastníkov konania nevyžaduje. Po vizuálnej kontrole možno konštatovať, že podpisy na návrhu na vklad a na späťvzatí návrhu na vklad sú totožné. Dňa 26.04.2021 bolo konanie V 1723/2021 žalovaným zastavené v zmysle § 31b ods. 1 písm. d) Katastrálneho zákona. V zmysle § 31b ods. 1 písm. d) Katastrálneho zákona konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak účastník konania vzal návrh späť a ostatní účastníci konania s tým súhlasili. Všetky podmienky na zastavenie konanie boli splnené. Dňa 21.04.2021 bolo doručené späťvzatie návrhu na vklad zo strany žalobkyne. Druhý účastník konania F.. F. B. so späťvzatím návrhu a zastavením konania vyjadrila svoj súhlas, prostredníctvom svojho splnomocnenca - advokáta P.. J. A., už vo vyjadrení k návrhu na vklad zo dňa 19.04.2021. Napadnuté rozhodnutie sa stalo právoplatným dňom jeho vydania 26.04.2021, nakoľko sa v zmysle § 31b ods. 2 Katastrálneho zákona voči rozhodnutiu o zastavení konania podľa § 31 ods. 1 písm. d) nemožno odvolať a rozhodnutie sa nedoručuje, len vyznačí v spise. Žalovaný postupoval pri rozhodovaní o návrhu na vklad v súlade s príslušnými ustanoveniami Katastrálneho zákona a zákona č. 71/1967 Z.z. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“).
5. Ďalší účastník sa k správnej žalobe nevyjadril.
Replika
6. Žalobkyňa v replike poukázala na to, že vkladové konanie, ako aj celý postup mal v kompetencii zamestnanec orgánu verejnej správy F.. K. G., ktorý sa jasne vyjadril, že listinu, na ktorej bol sfalšovaný podpis žalobcu s ním telefonicky komunikoval advokát záložného veriteľa P.. A., ktorý mu oznámil, že bude podané späťvzatie návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností a nech v danej veci do tej doby nekoná. K osobe P.. Kašubu žalobkyňa uviedla, že s ním nikdy neprišla do kontaktu ani osobného, ani telefonického, a preto v žiadnom prípade nemohol disponovať informáciami o možnosti
späťvzatia návrhu na vklad záložného práva. Túto možnosť ako záložný veriteľ vylučovala, nakoľko neprebiehali žiadne rokovania zo strany dlžníka ani záložného veriteľa, pohľadávka sa nachádzala po splatnosti a po zriadení záložného práva v katastri nehnuteľností by žalobkyňa pristúpila k výkonu záložného práva v zmysle dojednaní v záložnej zmluve. Späťvzatie návrhu na vklad záložného práva by znamenalo, čo aj v konečnom dôsledku bolo docielené, zmarenie výkonu záložného práva, s čím ako záložný veriteľ by nikdy dobrovoľne nesúhlasila. Tieto logické nadväznosti museli byť známe aj orgánu verejnej správy , ktorý po doručení listiny späťvzatia návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností rozhodol o zastavení katastrálneho konania V 1723/2021. Vo vyjadrení orgánu verejnej správy je uvedené, že na späťvzatí návrhu na vklad je podpis vizuálne totožný s podpisom na liste návrhu na vklad. V uvedenej veci prebieha pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Banskej Bystrici trestné konanie, pod spisovou značkou CVS: ORP-354/3-VYS-BI 2021 z podozrenia zo zločinu Falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 2, ods. 4 písm. a) Trestného zákona. Žalobkyňa odmieta akékoľvek tvrdenia, že z jej strany bol urobený úkon späťvzatia návrhu V 1723/2021 a akékoľvek listiny doručené orgánu verejnej správy po 18.03.2021 neobsahujú jej vlastnoručný podpis, ale pravdepodobne podpis tretej osoby. Za účelom preukázania skutočnosti, že podpis na listine nie je totožný s podpisom žalobkyne, žiadala vykonať znalecké dokazovanie v odbore písmoznalectvo.
7. Žalovaný dupliku nepodal.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, z dôvodov uvedených v podanej správnej žalobe a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.
9. Súdne pojednávanie sa uskutočnilo dňa 13.10.2021 bez účasti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil podaním zo dňa 06.10.2022. Prítomná žalobkyňa zotrvala na písomne podanej správnej žalobe, nakoľko úkon späťvzatia neurobila ona. Úkonom, ktorý bol takto urobený podľa nej došlo k trestnému činu a k porušeniu procesného predpisu v rámci katastrálneho konania. Mala za to, že orgán verejnej správy jej mal dať možnosť vyjadriť sa k podaniu, ktorým bolo späťvzatie, nakoľko z jeho obsahu bolo vidieť, že vizuálna podoba podpisu je odlišná. Z tohto dôvodu mal podľa jej názoru zamestnanec katastra kontaktovať žalobkyňu, aby sa odstránili pochybnosti. Žalobkyňa ďalej uviedla, že viackrát alebo opakovane komunikovala telefonicky so zamestnancami infocentra katastrálneho úradu v tom zmysle, že sa pýtala v akom štádiu je konanie o jej návrhu. O jej telefonickej komunikácii v spise nie sú žiadne záznamy. Podľa informácií späťvzatie jej návrhu komunikoval predtým so zamestnancami katastra právny zástupca dlžníka, čo potvrdil zamestnanec orgánu verejnej správy F.. G.. Ďalej poukázala na to, že nasledujúci deň po podaní späťvzatia bolo konanie zastavené a na ďalší deň už bolo vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti prevedené. Podľa jej názoru došlo k porušeniu § 3 ods. 2 a 5 Správneho poriadku, to znamená k nedostatočnej súčinnosti s ňou ako účastníkom konania alebo k nedostatočnému alebo nespoľahlivému zisteniu skutkového stavu. Navrhla zabezpečenie vyhotovenia znaleckého posudku na posúdenie pravosti podpisu na úkone späťvzatia, čím sa mal preukázať rozpor napadnutého rozhodnutia s princípom Správneho poriadku konkrétne v tom, že na základe nezákonného dôkazu vzniklo zákonné - napadnuté rozhodnutie. Záverom navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Prítomný právny zástupca ďalšieho účastníka sa nestotožnil so žalobkyňou, ale stotožnil sa s vyjadrením žalovaného, ktorého postup považoval za správny a zákonný. Namietol správnosť tvrdení, že ďalší účastník mal komunikovať o späťvzatí návrhu na vklad. Uviedol, že ďalšia účastníčka v podaní v katastrálnom konaní poukázala na predchádzajúce právoplatné rozhodnutie o zastavení konania a rozhodnutie súdu, z ktorých podľa jeho názoru vyplývala dôvodnosť návrhu na zastavenie konania, pretože návrh podaný žalobkyňou bol podaný neoprávnenou osobou. Nebol podľa neho dôvod robiť žiadne iné podania, nakoľko konanie by bolo tak či tak zastavené práve z dôvodu tohto podania neoprávnenou osobou. Tvrdenie o sfalšovanom podpise považoval za nepravdivé a nepreukázané. Vykonanie navrhovaného znaleckého dokazovania namietol ako nadbytočné. Žiadal žalobu zamietnuť.
10. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
11. Podľa § 2 ods. 1 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
12. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
13. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
14. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
15. Podľa § 22 ods. 1 a 5 Katastrálneho zákona (1) V katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu.
(5) V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, 7) ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. 7) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
16. Podľa § 31b Katastrálneho zákona (1) Konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak a) návrh nepodal účastník konania, b) účastník konania odstúpil od zmluvy 10d) pred vydaním rozhodnutia o návrhu na vklad, c) už bol vo veci zamietnutý návrh na vklad z dôvodu uvedeného v § 31 ods. 1, d) účastník konania vzal návrh späť a ostatní účastníci konania s tým súhlasili, e) v určenej lehote nebol zaplatený správny poplatok, f) účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh, g) vo veci koná iný príslušný okresný úrad. (2) Proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa odseku 1 písm. d), e) a g) sa nemožno odvolať. Rozhodnutie o zastavení konania podľa odseku 1 písm. d) sa vyznačí v spise.
17. Podľa § 3 ods. 2 a 5 zákona č. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „Správny poriadok“) (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
(5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
18. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zastavené konanie o povolení vkladu záložného práva v katastri nehnuteľností. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP). V preskúmavanej veci nebol naplnený žiadny z dôvodov uvedených v § 134 ods. 2 SSP, kedy správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby.
19. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby
posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové či právne závery orgánov verejnej správy, pretože nenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy v zmysle žalobných dôvodov zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotno- právnymi a procesnými predpismi.
20. Žalobkyňa primárne namietala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorá mala byť následkom nedostatočne zisteného skutkového stravu, nesprávneho právneho posúdenia veci konajúcim orgánom verejnej správy a podstatného porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
21. Žalobkyňa v podanej žalobe poprela, že by z jej strany bol urobený úkon späťvzatia návrhu na vklad v konaní V 1723/2021 a tvrdila, že listina doručená žalovanému neobsahuje jej vlastnoručný podpis. Vydaním napadnutého rozhodnutia podľa žalobkyne došlo k nesprávnemu úradnému postupu s následkom škody veľkého rozsahu. Žalovaný nesprávnym úradným postupom, ktorý vychádzal z trestného činu tretej osoby, podľa žalobkyne protizákonne vydal individuálny správny akt, ktorým zastavil konanie. Žalovaný podľa nej neskúmal pravosť podpisu na listine späťvzatia návrhu na vklad aj napriek tomu, že sa vizuálne nezhodoval s jej podpismi na listinách, ktoré už boli doručené žalovanému. Navyše informáciu o späťvzatí návrhu zamestnancovi žalovaného podal právny zástupca záložcu, pričom si nijakým spôsobom neoveril tvrdenie, akým spôsobom sa tento dostal k tak závažnej informácii. Žalobkyňa zastávala názor, že na nezákonnosti nemožno stavať zákonnosť a v danom prípade na nezákonnom trestnom čine falšovania listiny nie je možné postaviť zákonné rozhodnutie. Vydanie napadnutého rozhodnutia je podľa nej v rozpore so zákonom a bol ním nastolený neúnosný a nezákonný stav, keď postupom žalovaného boli poškodené jej záujmy, pretože dlžník previedol celý svoj majetok na tretiu osobu bez reálneho uspokojenia žalobkyne. Podľa názoru žalovaného boli na zastavenie konania splnené všetky zákonom stanovené podmienky: dispozičný úkon navrhovateľa - späťvzatie návrhu na vklad, na ktorom po vizuálnej kontrole možno konštatovať, že podpisy na návrhu na vklad a na späťvzatí návrhu na vklad sú totožné, ako aj podmienka súhlasu druhého účastníka konania so späťvzatím návrhu a zastavením konania, pričom na späťvzatí návrhu na vklad sa osvedčený podpis účastníkov konania nevyžaduje.
22. Rozhodnutie orgánu verejnej správy musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci (§ 46 Správneho poriadku). Orgán verejnej správy je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania (§ 32 ods. 1 Správneho poriadku). Ak orgán verejnej správy pri rozhodovaní nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, ide o závažnú chybu v jeho postupe, ktorá odôvodňuje zrušenie vydaného rozhodnutia pre jeho nezákonnosť. Všeobecne možno povedať, že skutkový stav nie je postačujúci pre rozhodnutie vo veci vtedy, pokiaľ v rozpore so zákonom neboli v danej veci zistené všetky právne významné skutočnosti. Nedostatky v skutkových zisteniach sa môžu prejaviť v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, prípadne v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení. Nedostatočným zistením skutkového stavu veci je aj pochybenie pri jeho zisťovaní. K námietke žalobkyne, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávne zisteného skutkového stavu, správny súd uvádza, že zistenie skutkového stavu pri procesnom rozhodnutí znamená v podstate to, že sa osvedčuje existencia skutočnosti, ktorá mala za následok vydanie procesného rozhodnutia o zastavení konania. V danom prípade sa jednalo úkon o späťvzatia návrhu, ktorý bol žalovanému doručený a z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva prejavená vôľa na späťvzatí návrhu na vklad. Zákonným následkom takéhoto úkonu je zastavenie konania, ktoré sa vyznačí v spise, čo bolo v danom prípade aj urobené. Došlo teda
k zákonnému postupu žalovaného, ktorý zákon v takomto prípade predpokladá. Vzhľadom k tomu, že sa v administratívnom spise nachádza úkon späťvzatia návrhu na vklad, možno skonštatovať, že skutkový stav bol žalovaným zistený riadne a úplne, a preto správny súd námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu považoval z nedôvodnú.
23. Žalobkyňa v žalobe namietala nesprávne právne posúdenie, ktorého sa mal dopustiť žalovaný tým, že na základe späťvzatia návrhu na vklad zo dňa 18.03.2021 rozhodol o zastavení konania. Právnym posúdením veci je činnosť orgánu verejnej správy, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. „Každý má právo, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy“ (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 120/2010). Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak orgán verejnej správy použije iný právny predpis ako má správne použiť alebo aplikuje síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloží, resp. ak zo správnych skutkových záverov vyvodí nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je relevantným žalobným bodom, ktorý je v prípade jeho preukázania zákonným dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutie orgánu verejnej správy.
24. V katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu (§ 22 ods. 1 Katastrálneho zákona). Práva k nehnuteľnostiam sa v zmysle § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „vklad“), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka“). Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na návrh účastníka konania. Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom žalovaný ako orgán verejnej správy na základe predložených písomných podkladov posudzuje všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, pričom výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. Vo vkladovom konaní platí špeciálna právna úprava zastavenia konania podľa § 31b Katastrálneho zákona, odchylná od všeobecnej právnej úpravy správneho konania a dôvody zastavenia konania sú tam vymedzené taxatívne. Jedným z týchto dôvodov je v zmysle ods. 1 písm. d) tohto ustanovenia prípad, ak účastník konania vzal návrh späť a ostatní účastníci konania s tým súhlasili.
25. Rozhodnutie o zastavení konania je síce svojím charakterom procesným rozhodnutím, netýka sa však vedenia konania, ale ukončuje konanie bez meritórneho rozhodnutia. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo 79/2010 „Zastavenie správneho konania predstavuje jednu z foriem, ktorou sa správne konanie uzatvára konečným spôsobom. Dochádza k nemu v prípadoch ustanovených v správnom poriadku alebo v osobitných zákonoch z dôvodov, ktoré bránia pokračovať v konaní. Pri zastavení konania je správne konanie meritórne skončené skôr, než sa dospeje k rozhodnutiu vo veci samej. Dôvody na zastavenie konania sú vymedzené taxatívne a ak sú splnené zákonné podmienky, správny orgán nemá inú možnosť ako konanie zastaviť. Správny poriadok v podstate vylučuje voľnú úvahu.“ Po preštudovaní administratívneho spisu možno skonštatovať, že žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia na vec aplikoval správny právny predpis a to ustanovenie § 31b ods. 1 písm. d) Katastrálneho zákona, podľa ktorého sa konanie o návrhu na vklad zastaví, ak účastník konania vzal návrh späť a ostatní účastníci konania s tým súhlasili.
26. Pokiaľ ide o formálne náležitosti podania, ktorého obsahom je späťvzatie návrhu na vklad, Katastrálny zákon ako lex specialis, ani Správny poriadok ako lex generalis nestanovujú pre tento procesný úkon nad rámec požiadaviek kladených na podanie účastníka konania osobitné kvalifikované požiadavky v podobe úradne osvedčeného podpisu účastníka konania. Preto v prípade, ak bolo žalovanému doručené podanie, ktorého obsahom bolo späťvzatie návrhu na vklad, na ktorom sa nachádzal podpis konajúceho účastníka konania, žalovaný nemohol z tohto titulu odmietnuť vykonať úkon zastavenia konania, ani od konajúceho účastníka konania vyžadovať doplnenie tohto dispozičného úkonu o úradne osvedčený podpis, čo by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a zásadou minimálneho zaťažovania účastníkov konania. Vzhľadom k tomu, že žalovaný mal preukázané splnenie podmienok pre zastavenie konania (t.j. bolo podané späťvzatie návrhu na vklad a súhlas ostatných
účastníkov konania), žalovaný vzhľadom na jednoznačnú formuláciu právnej normy nemal inú možnosť ako konanie zastaviť. Nesprávne právne posúdenie, t.j. omyl žalovaného pri aplikácii práva, v danom prípade preukázaný nebol.
27. K námietkam žalobkyne ohľadne podstatného porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, konkrétne k porušeniu § 3 ods. 2 Správneho poriadku z dôvodu nedostatočnej súčinnosti žalovaného so žalobkyňou ako účastníčkou konania, správny súd uvádza, že k porušeniu povinnosti súčinnosti zo strany žalovaného nedošlo, nakoľko žalovaný nemal povinnosť po tom, ako mu bol doručený úkon späťvzatia návrhu na vklad urobiť ďalšie úkony overenia podania u žalobkyni, nakoľko malo ísť o ňou podané podanie (t.j. podanie toho istého účastníka konania) a nebol dôvod dávať sa jej k vlastnému podaniu vyjadrovať. V prípade opačného postupu by sa jednalo sa o nadbytočný úkon. O odlišnú situáciu by išlo v prípade, ak by sa jednalo o úkon iného účastníka konania. Pokiaľ ide o telefonáty žalobkyne na infocentre žalovaného, z procesného predpisu, ktorý sa používa v správnom konaní (Správny poriadok) ani z Katastrálneho zákona nevyplýva žiadna povinnosť zaznamenávania úkonov telefonických žiadostí ohľadne poskytnutia informácie o stave konania do spisu. Za iný úkon je potrebné považovať nahliadnutie do spisu, ktorý pozná Správny poriadok v § 23, o ktorom sa záznam v spise urobí a takýto záznam bol aj v administratívnom spise urobený.
28. Ani nedoručenie rozhodnutia o zastavení konania žalobkyni nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia a nemožno ho považovať za podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Vo vkladovom konaní obdobne ako v správnom konaní právna úprava stanovuje pri zastavení konania z dôvodu späťvzatia návrhu účastníkom konania zjednodušený postup, pri ktorom dochádza k neformálnemu zastaveniu administratívneho konania, kedy sa rozhodnutie o zastavení konania z tohto dôvodu v zmysle ustanovenia § 31b veta druhá Katastrálneho zákona len vyznačí v administratívnom spise.
29. Pokiaľ ide návrh žalobkyne o vykonanie dokazovanie znaleckým posudkom, správny súd poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo 282/2015 „V správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva. Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených správnou žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania.“ Správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, zmyslom správneho súdnictva nie je vykonávať rozsiahle dokazovanie a vyvodzovať z neho skutkové závery. Limitom súdneho prieskumu je v správnom súdnictve zákonnosť, teda súlad napadnutého rozhodnutia s platným právnym poriadkom. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy je posudzovať, či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Nebol preto ani dôvod vykonať v danom prípade dokazovanie správnym súdom, pretože správny súd preskúmava, či procesný postup žalovaného bol v súlade so zákonom. Pokiaľ zo zákona vyplýva, že sa pre úkon späťvzatia nevyžaduje úradné overenie podpisu, zamestnanec žalovaného nemá povinnosť v prípade takéhoto úkonu sám iniciatívne overovať podpisy konajúcich osôb. Čo sa týka námietky, že tak mohol príslušný zamestnanec žalovaného urobiť z dôvodu vizuálne viditeľného rozdielu podpisov, podľa názoru správneho súdu rozdiely podpisov neboli také, prostredníctvom ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že ide o podpis inej osoby. Navrhované doplnenie skutkového stavu správnym súdom správny súd posúdil ako nadbytočné, pretože by tým správny súd nahrádzal činnosť orgánu verejnej správy, čo nie je úloha správneho súdnictva. Z uvedených dôvodov správny súd vykonanie navrhovaného dokazovania nepovažoval za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci. Pravosť podpisu na úkone späťvzatia návrhu na vklad by sa mala zisťovať v súbežne vedenom trestnom konaní, ktorému poskytoval súčinnosť aj správny súd. Ak sa tak neurobí, žalobkyňa má možnosť na preukázanie svojho tvrdenia o sfalšovanom podpise dať urobiť súkromný znalecký posudok.
30. Možno súhlasiť s tvrdením žalobkyne, že na nezákonnosti nemožno stavať zákonnosť. Preto právny poriadok poskytuje mimo správneho súdnictva žalobkyni právne prostriedky, prostredníctvom ktorých možno eliminovať existenciu závažných skutočností, ktoré spochybňujú správnosť a spravodlivosť rozhodnutia, ktorá by mohla ovplyvniť rozhodnutie orgánu verejnej správy. Ak sa rozhodnutie dosiahne trestným činnom je možné zvrátiť výsledok konania za použitia mimoriadnych opravných prostriedkov ako je napr. obnova konania. Podľa § 62 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom.
31. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a konania, ktoré mu predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že z týchto dôvodov je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu zamietol.
32. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
33. O trovách konania rozhodol správy súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak má žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.
34. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.
35. O trovách konania ďalšieho účastníka správny súd rozhodol podľa § 169 SSP, podľa ktorého ďalší účastník má voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinností, ktoré mu správny súd uložil. Správny súd ďalšiemu účastníkovi v tomto konaní žiadne povinnosti neukladal, a preto mu žiadnu náhradu trov konania proti žalovanému nepriznal.
36. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.