Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Cpr/15/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci žalobkyne: Z. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, Z., v konaní zastúpený Advokátska kancelária Zvara advokáti s.r.o., Námestie SNP 1, Bratislava, IČO: 46 547 878, proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, o zaplatenie 587,83 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 587,83 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 587,83 Eur od 31.01.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa vo svojej žalobe doručenej Okresnému súdu Bratislava IV dňa 19.05.2017 žiadala vzájomnou žalobou, aby súd zaviazal žalovaného zaplatením sumy 587,83 Eur spolu úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 587,83 Eur od 31.01.2016 do zaplatenia, dôvodiac tým, že jej bola žalovaným neoprávnene vykonaná zrážka zo mzdy za mesiac december 2015 a január 2016, na základe uzatvorenej Dohody o prehlbovaní kvalifikácie zo dňa 18.06.2015, odvolávajúc sa na bod 2.1

- uzatvorenie Dohody o zrážkach zo mzdy.

2. Žalovaný sa v procesnom postavení žalobcu žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava IV dňa 28.10.2016 v konaní domáhal, aby súd zaviazal žalovanú/v tomto spore žalobkyňu zaplatiť sumu 271,36 Eur z dôvodu, že uvedená suma predstavuje výšku nákladov, ktoré vynaložil na prehĺbenie jej kvalifikácie, ale v dôsledku nezotrvania žalovanej v pracovnom pomere u žalobcu do 30.06.2016, ako bolo dohodnuté v pracovnej zmluve, s poukazom na ustanovenie bodu 1.6 Dohody a absenciu dôvodov ustanovených v , ktoré zakladajú nenárokovateľnosť náhrady nákladov súvisiacich s prehlbovaním kvalifikácie. Žalobca uzatvoril so žalovaným pracovnú zmluvu na dobu určitú do 30.06.2016, v zmysle ktorej žalovaný vykonával pre žalobcu práce na pracovnej pozícii osobný bankár s miestom výkonu práce v Bratislave. Žalobca mal záujem na systematickom odbornom vzdelávaní svojich zamestnancov a prehlbovaní kvalifikácie, preto dňa 18.06.2015 uzatvoril so žalovanou aj Dohodu o prehlbovaní kvalifikácie v zmysle ustanovenia 155 ods. 5 zákona , ktorou sa žalobca zaviazal umožniť žalovanej prehlbovanie kvalifikácie v rozsahu špecifikovanom v Dohode a žalovaná sa zaviazala zotrvať v pracovnom pomere u žalobcu v lehote a za podmienok podľa Dohody. Celková predpokladaná výška nákladov v súvislosti s prehlbovanie kvalifikácie v zmysle dohody predstavovala sumu 1.900,- Eur. Žalovaná dala dňa 21.12.2015 výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu uvedeného v ustanovení , ku dňu 31.01.2016 došlo k uplynutiu výpovednej doby, preto žalovaná nesplnila svoju povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia bodu 1.5.2 Dohody. V dôsledku skutočnosti, že žalovaná

nezotrvala v pracovnom pomere až do 30.06.2016, ako bolo pôvodne dohodnuté, si žalobca uplatnil tento nárok. Časť nákladov za prehlbovanie kvalifikácie vo výške 587,83 Eur boli žalobcovi podľa ustanovenia bodu 2.1 Dohody uhradené priamo zrážkou zo mzdy žalovanej za mesiac december 2015 a január 2016, zvyšná časť nákladov v žalovanej výške nebola uhradená zrážkou zo mzdy a tvorí stále existujúcu pohľadávku žalobcu. Žalobca vyzval žalovanú výzvou zo dňa 02.05.2016 na úhradu pohľadávky v žalovanej výške, ale k mimosúdnej dohode do podania žaloby nedošlo.

3. Ako prostriedky procesného útoku žalobca uviedol tieto písomné dôkazy: pracovná zmluva zo dňa 18.06.2015, Dohoda o prehlbovaní kvalifikácie zo dňa 18.06.2015, vyčíslenie nákladov na vzdelávanie, výpoveď z pracovného pomeru žalovanej.

4. Súd prvej inštancie, Okresný súd Bratislava IV, svojím rozsudkom zo dňa 27.04.2017 zamietol žalobu a žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok odôvodnil tým, že zistil, že medzi stranami sporu bol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 18.06.2015 uzavretý pracovný pomer, žalovaná od 01.07.2015 vykonávala prácu v pozícii osobný bankár. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 30.06.2016, dňa 18.06.2015 strany sporu uzavreli dohodu o prehlbovaní kvalifikácie zamestnanca podľa , podľa ktorej sa žalobca zaviazal umožniť žalovanej prehlbovanie kvalifikácie absolvovaním vzdelávacích školení a iných vzdelávacích aktivít v trvaní približne 10 mesiacov a žalovaná sa zaviazala zotrvať v pracovnom pomere u žalobcu za podmienok uvedených v dohode. Celkové náklady v súvislosti s prehlbovanie kvalifikácie žalovanej činili 859,19 Eur. Pracovný pomer medzi žalobcom a žalovanou sa skončil dňa 31.01.2016 výpoveďou zo strany žalovanej zo dňa 21.12.2015. Zo sumy 859, 19 Eur bola do zrážkami so mzdy žalovanej uhradená suma 587,83 Eur a zvyšok, suma 271,36 Eur, je predmetom tohto konania. Zo skutkového stavu sú prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná, keď zdôraznil, že v prípade Dohody o zvýšení a prehlbovaní kvalifikácie podľa v spojení s , ide o prísne formálny dvojstranný právny úkon spojený s úhradovou a stabilizačnou funkciou. Z ustanovenia , druhej vety, vyplýva, že povinnosť nahradiť náklady sa pomerne zníži v prípade splnenia záväzku zamestnanca z časti. Žalobca zrazil žalovanej zo mzdy celkom 587,83 Eur, čo predstavuje 68,42% celkových nákladov, ktoré vznikli žalobcovi v súvislosti s prehlbovaním kvalifikácie žalovanej, teda sumu vyššiu ako dve tretiny celkových nákladov vyčíslených na 859,19 Eur. Žalovaná pritom zostala v pracovnom pomere so žalobcom do 31.01.2016, teda viac ako dva mesiace potom, čo žalobca poskytol žalovanej plnenie v podobe prehlbovania kvalifikácie. Súd vychádzal zo skutočnosti, že ust. druhá veta zaväzuje zamestnanca splniť si svoj záväzok pomerne k úhrade nákladov, a žalovaná tým, že zotrvala v pracovnom pomere 7 mesiacov z 12 - ich, z toho ešte dva mesiace potom, ako jej bolo zamestnávateľom naposledy poskytnuté plnenie v podobe prehlbovania kvalifikácie a zároveň uhradila sumu prevyšujúcu 2/3 nákladov spojených s prehlbovaním kvalifikácie, splnila svoj záväzok v celom rozsahu a nárok žalobcu na vyššiu náhradu nákladov preto považoval za nedôvodný.

5. Odvolací súd svojím uznesením zo dňa 31.05.2018 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, keď dospel k záveru, že nemožno súhlasiť s argumentáciou súdu prvej inštancie, že žalovaná svoj záväzok splnila v celom rozsahu. V tejto časti vyjadril súhlas so žalobcom v tom, že žalovaná absolvovala iba časť školenia, a preto bol záväzok vyplývajúci z predmetnej dohody pomerne znížený. Upozornil súd prvej inštancie, že bude potrebné zaujať stanovisko k obrane žalovanej spočívajúcej v tvrdení, že so žalobkyňou neuzavrela dohodu podľa , ale podľa . V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na to, že je právny predpis verejnoprávnej povahy a jeho ustanovenia majú zásadne kogentný charakter. To znamená, že zamestnávateľ nemôže platne uzavrieť so zamestnancom dohodu takého obsahu, ktorá je v rozpore so . Ak by bola dohoda z 18.06.2015 v skutočnosti dohodou o zabezpečení získania kvalifikácie v zmysle , žalobcovi by nevznikol nárok na úhradu nákladov spojených so získaním kvalifikácie, pretože v v znení platnom ku dňu 18.06.2015, ale aj v súčasnom znení, takýto nárok zamestnávateľa neupravuje. Rovnako zaviazal súd prvej inštancie, aby sa vysporiadal so skutočnosťou, že strany sporu síce uzavreli pracovnú zmluvu dňa 18.06.2015, ale v nej bol dojednaný ako deň nástupu do práce deň 01.07.2015. V zmysle žalovanej vznikol pracovný pomer u žalobcu dňa 01.07.2015, a predmetnú dohodu o prehlbovaní kvalifikácie strany uzavreli už dňa 18.06.2015, teda v čase, keď žalovaná nebola zamestnankyňu žalobcu. Zo znenia , však vyplýva, že dohody podľa

týchto ustanovení môže uzavrieť zamestnávateľ iba so zamestnancom, teda nie s osobou, ktorej len v budúcnosti má vzniknúť pracovný pomer.

6. Súd prvej inštancie opätovným rozhodol, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, rozsudkom zo dňa 06.02.2020 tak, že žalobu zamietol a uznesením na pojednávaní dňa 06.02.2020 vylúčil túto žalobu pod sp. zn. na samostatné konanie.

7. Rozsudok súdu prvej inštancie v spore vedenom pod sp. zn. bol odôvodnený tým, že obrana žalovanej spočívajúca v tvrdení, že ako novonastupujúci zamestnanec mala nárok na zaučenie

- zaškolenie v novej pracovnej pozícii, čo obsahovo zodpovedá dohode v zmysle ust. , a nie v dohode (č.l. 18) nesprávne uvedenému zákonnému ust. , týkajúcemu sa prehlbovania kvalifikácie zamestnanca. Napokon, subsumovať dohodu žalovanej pod toto zákonné ustanovenie žalobca nemohol aj z dôvodu, že predpokladané náklady žalovanej na prehĺbenie kvalifikácie nedosahovali aspoň 1.700,- Eur, ako to pre tento spôsob dohody vyžaduje zákon. Ak zamestnávateľ uzavrel so žalovanou takúto dohodu podľa ust. , súd ju posudzoval podľa obsahu a okolností tohto sporu jednotlivo a dospel k záveru, že ide o dohodu o zabezpečenie kvalifikácie žalovanej ako nového zamestnanca na pozíciu osobný bankár podľa ust. , kde žalobcovi nevzniká nárok na úhradu nákladov spojených so získaním kvalifikácie žalovanej, pretože zákon takýto nárok v znení platnom ku dňu podpisu dohody - 18.06.2015, ani v súčasnom znení, neupravuje. Súd v tejto súvislosti zdôraznil záver odvolacieho súdu, podľa ktorého je je právny predpis verejnoprávnej povahy a jeho ustanovenia majú zásadne kogentný charakter, z čoho vyplýva, že zamestnávateľ nemôže platne uzavrieť so zamestnancom dohodu takého obsahu, ktorá je v rozpore so , čo sa v danom prípade subsumovaním Dohody o zvyšovaní kvalifikácie pod ust. stalo. Ak by súd zaviazal žalovanú na úhradu žalovanej sumy 271,36 Eur ako rozdielu vyčíslených nákladov a sumy uhradenej zrážkami zo mzdy, išlo by o bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu, pretože žalovaná by v zmysle citovaného ust. plnila žalobcovi bez právneho dôvodu. V zmysle záverov vykonaného dokazovania žalovaná na základe uzavretej dohody nemala povinnosť žalobcovi nič plniť. Námietku žalovanej, že Dohoda o zvyšovaní kvalifikácie bola podpísaná už dňa 18.06.2015, v ten istý deň ako pracovná zmluva so žalovanou, hoci pracovný pomer vznikol až 01.07.2015, súd rovnako vyhodnotil ako dôvodnú, keď z ust. a vyplýva, že predmetné dohody týkajúce sa získania, prehlbovania alebo zvyšovania kvalifikácie v zmysle citovaných zákonných ustanovení je možné uzavrieť iba so zamestnancom, nie s osobou, ktorej má pracovný pomer vzniknúť v budúcnosti. Aj samotná skutočnosť, že pracovná zmluva bola podpísaná v rovnaký deň zároveň s dohodou o zvyšovaní kvalifikácie, argumentačne podporne svedčí záveru, že v prípade žalovanej nemohlo ísť o zvyšovanie kvalifikácie, ale ako u novej zamestnankyne o jej získanie v zmysle ust. .

8. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd svojím rozsudkom zo dňa 27.05.2021, sp. zn. , napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. V odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že hodnoteniu vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie nemožno vytknúť nelogickosť a tým nezákonnosť, ak ustálil, že žalovaná pred uzatvorením pracovného pomeru so žalobcom, ktorý v zmysle ust. vznikol dňa 01.07.2016, keďže tento deň bol v pracovnej zmluve dohodnutý medzi stranami sporu ako deň nástupu žalovanej do práce, nepracovala v bankovom sektore, mala ukončené stredoškolské vzdelanie bez maturity, preto s prácou osobného bankára, ktorá bola v zmysle pracovnej zmluvy dohodnutá ako jej pracovná pozícia, nemala žiadne pracovné a odborné skúsenosti. Vychádzajúc z uvedeného preto v zmysle ust. mala nárok na zaškolenie svojím zamestnávateľom, ktorý formu tohto zaškolenia stanovil podľa vlastného rozhodnutia školeniami s náhradou mzdy žalovanej a postupom zohľadňujúcim ustanovenia o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve v znení neskorších predpisov. Ako konštatoval aj samotný žalobca v podanom odvolaní, o prehlbovanie kvalifikácie ide vtedy, keď sa prehlbovanie, udržovanie alebo obnovovanie kvalifikácie uskutočňuje v rámci toho istého kvalifikačného stupňa, získaného príslušným vzdelaním, t.j. ak ide o takú kvalitatívnu zmenu jednotlivých prvkov kvalifikácie zamestnanca na tej istej horizontálnej úrovni bez zmeny kvalifikačného stupňa, ktorý nepredstavuje kvalitatívnu zmenu kvalifikácie zamestnanca na vertikálnej úrovni. Ide o permanentnú inováciu profesionálnych znalostí zamestnanca potrebných na výkon práce podľa pracovnej zmluvy." (BARANCOVÁ, H. a kol. . Komentár. 1. Vydanie. Bratislava: C.H.BECK, 2017, s. 1116.) Žalovaná v bankovom sektore nikdy nepracovala a preto nemohla mať žiaden kvalifikačný ani vzdelanostný stupeň na výkon

pracovnej pozície osobného bankára, z ktorého dôvodu nemohlo dôjsť u nej ani k prehlbovaniu takejto jej kvalifikácie. Správne preto súd prvej inštancie na základe výsledkov vykonaného dokazovania aj právne posúdil a na vec aplikoval správnu právnu normu zaškolovanie nových pracovníkov upravujúcu, a to ust. a správne právne posúdil, že je kogentnou právnou normou, ktorého kogentné ustanovenia nemožno dohodou zmluvných strán upravovať a odlišovať sa od nich na základe zmluvnej autonómie prislúchajúcej vzťahom občianskoprávnym, keď navyše v danom prípade ide o individuálny pracovnoprávny spor s ochranou žalovanej - zamestnanca ako slabšej strany sporu. Aj na základe uvedeného bolo potom potrebné prihliadnuť aj na ust. , ktorý vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku síce súd prvej inštancie aplikoval, avšak explicitne ho v jeho odôvodnení necitoval, preto k jeho aplikácii došlo súdom odvolacím využijúc procesný postup podľa ust. . Podľa uvedeného ustanovenia pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce, pričom v danom prípade je týmto dňom 01.07.2016. Tomuto potom zodpovedá aj správnosť aplikácie ust. na právne posúdenie charakteru dohody uzatvorenej medzi stranami sporu už dňa 18.06.2016 a správne subsumovanie tohto právneho úkonu pod túto právnu normu, keď vzhľadom na kogentnosť ustanovení tento právny úkon možno kvalifikovať len za dohodu o zaškolení alebo zaučení nového zamestnanca bez kvalifikácie bez nároku zamestnávateľa na vrátenie nákladov v súvislosti s týmto zaškolením vynaložených i pre prípad nezotrvania zamestnanca v pracovnom pomere po dohodnutú dobu, keďže uvedené ustanovenie upravuje zaškolovanie osoby do pracovného pomeru vstupujúcej. Naopak, ust. vo všetkých svojich odsekov upravuje prehlbovanie kvalifikácie zamestnanca, t. j. počas trvania pracovného pomeru, ktorý v danom prípade v čase uzatvorenia dohody medzi stranami sporu dňa 18.06.2016 neexistoval. V neposlednom rade sa odvolací súd stotožnil aj s právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorý ustálil a právne posúdil, že v danom prípade nárok žalobcu na vrátenie vynaložených nákladov na tvrdené prehlbovanie kvalifikácie žalovanej nie je daný ani z dôvodu, že tieto náklady nedosahovali výšku 1.700,- Eur ako zákonný predpoklad žalobou uplatneného nároku podľa ust. a odvolaciu námietku žalobcu v tomto smere vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnenú, keďže z dohody o prehlbovaní kvalifikácie zamestnanca uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 18.06.2016 podľa jej bodu 1.4. vyplýva, že medzi predpokladané náklady v tejto súvislosti vo výške 1900 eur zahrnul žalobca aj náhradu mzdy žalovanej, čo za vynaložený náklad kvalifikovať nemožno, keďže pre prípad neprehlbovania kvalifikácie by žalobca bol povinný platiť žalovanej mzdu za riadne vykonanú prácu (i počas jej zaškolovania a zaúčania) dohodnutú v zmysle pracovnej zmluvy. Náhrada mzdy v súvislosti s tvrdeným prehlbovaním kvalifikácie žalovanej tak nie je nákladom vynaloženým navyše a nemožno dospieť k záveru, že náklady žalobcu v súvislosti s tvrdeným prehlbovaním kvalifikácie žalovanej boli vo výške vyššej než nárok v ust. determinujúcej. Súd prvej inštancie preto správne právne posúdil dohodu o prehlbovaní kvalifikácie žalovanej uzatvorenú medzi stranami sporu dňa 18.06.2016 ako neplatný právny úkon pre obchádzanie zákona, keď prezumpcia platnosti zmlúv pred ich neplatnosťou je zásadou občianskoprávnych vzťahov, ktorých charakter nie je na rozdiel od pracovnoprávnych vzťahov kogentný.

9. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení doručenom súdu 08.10.2021 (čl. 53) zdôraznila, že predpoklad jej správne uplatneného nároku už prezumoval súd prvej inštancie v rozsudku sp. zn. , spolu s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu - Krajského súdu v Bratislave, rozsudkom zo dňa 27.05.2021, sp. zn. , ktorý v rámci odôvodnenia uviedol, že súd prvej inštancie preto správne právne posúdil dohodu o prehlbovaní kvalifikácie žalovanej uzatvorenú medzi stranami sporu dňa 18.06.2016 ako neplatný právny úkon pre obchádzanie zákona, keď prezumpcia platnosti zmlúv pred ich neplatnosťou je zásadou občianskoprávnych vzťahov, ktorých charakter nie je na rozdiel od pracovnoprávnych vzťahov kogentný.

10. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 26.08.2021 (čl. 42) zdôraznil, že pojem zaškolenie, resp. zaučenie, sa v nevyskytuje, ale podľa komentára Prof. Barancovej k z roku 2017 ide o krátkodobejšie formy a spôsoby získania kvalifikácie, ktoré nemajú charakter sústavnej prípravy na povolanie. Vyzdvihol skutočnosť, že potreba osobných bankárov prehlbovať svoju kvalifikáciu vyplýva aj z dikcie o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, na základe ktorého musia tieto pracovné pozície absolvovať odbornú skúšku Slovenskej bankovej asociácie. Ak žalobkyňa argumentuje tým, že predmetná dohoda o prehlbovaní kvalifikácie bola uzavretá už dňa 18.06.2015, teda v čase, keď žalovaná nebola zamestnankyňou žalobcu, pretože jej pracovný pomer vznikol až 01.07.2015, reagoval, že nemožno vykladať ustanovenia striktne formalisticky, obdobne je to uvedené aj v

ustanoveniach o uzatvorení pracovnej zmluvy, pričom je všeobecne známe, že vo väčšine prípadov pracovný pomer vzniká aj niekoľko dní po podpise pracovnej zmluvy. Z uvedeného dôvodu preto nemožno postihnúť dohodu sankciou neplatnosti. Žalobkyňou namietaný rozpor bodu 3.3 pracovnej zmluvy s uzavretou dohodou priamo vylučuje ustanovenie tým, že zamestnávateľ môže uzatvoriť so zamestnancom takúto dohodu. Bod 1.2 dohody namietaný žalobkyňou vysvetlil ustanovením , podľa ktorého sa toto ustanovenie použije subsidiárne pre nárok na náhradu mzdy, z čoho možno vyvodiť záver, že hoci nie je v zákone výslovne uvedené, že účasť zamestnanca na prehlbovaní kvalifikácie nie je výkon práce zamestnanca, neznamená to, že zamestnancovi za to neprislúcha náhrada mzdy.

11. Právny stav veci

Podľa ust. , zamestnávateľ sa stará o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov alebo o jej zvyšovanie. Zamestnávateľ prerokuje so zástupcami zamestnancov opatrenia zamerané na starostlivosť o kvalifikáciu zamestnancov, jej prehlbovanie a zvyšovanie.

Podľa ust. , zamestnancovi, ktorý vstupuje do pracovného pomeru bez kvalifikácie, zabezpečuje zamestnávateľ získanie kvalifikácie zaškolením alebo zaučením. Po skončení zaškolenia alebo zaučenia vydá o tom zamestnávateľ zamestnancovi potvrdenie.

Zamestnávateľ je povinný rekvalifikovať zamestnanca, ktorý prechádza na nové pracovisko alebo na nový druh práce, alebo na spôsob práce, ak je to nevyhnutné najmä pri zmenách v organizácii práce alebo pri iných racionalizačných opatreniach (ods. 2).

Zamestnanec je povinný sústavne si prehlbovať kvalifikáciu na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve. Prehlbovanie kvalifikácie je aj jej udržiavanie a obnovovanie. Zamestnávateľ je oprávnený uložiť zamestnancovi zúčastniť sa na ďalšom vzdelávaní s cieľom prehĺbiť si kvalifikáciu. Účasť na vzdelávaní je výkonom práce, za ktorý patrí zamestnancovi mzda (ods. 3).

Podľa ust. , zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

Dohoda podľa odseku 1 musí obsahovať a) druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia, b) študijný odbor a označenie školy, c) dobu, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere, d) druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby (ods. 2). Celková dohodnutá doba zotrvania v pracovnom pomere nesmie prekročiť päť rokov. Ak zamestnanec splní svoj záväzok iba sčasti, povinnosť nahradiť náklady sa pomerne zníži (ods. 3).

Do doby zotrvania v pracovnom pomere sa nezapočítava čas: a) výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu, b) materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky podľa § 166, c) neprítomnosti v práci z dôvodu výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a väzby, ak došlo k právoplatnému odsúdeniu (ods. 4).

Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu podľa odseku 2 aj pri prehlbovaní kvalifikácie, ak predpokladané náklady dosahujú aspoň 1700 eur. V týchto prípadoch nemožno zamestnancovi uložiť povinnosť prehlbovať si kvalifikáciu (ods. 5).

Povinnosť zamestnanca na úhradu nákladov nevzniká, najmä ak a) zamestnávateľ v priebehu zvyšovania kvalifikácie zastavil poskytovanie pracovného voľna a náhrady mzdy, pretože sa zamestnanec bez svojho zavinenia stal dlhodobo nespôsobilý na výkon práce, pre ktorú si zvyšoval

kvalifikáciu, b) pracovný pomer sa skončil výpoveďou danou zamestnávateľom z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 a 2 alebo dohodou z tých istých dôvodov, c) zamestnanec nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku prácu, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu, prípadne stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať ďalej doterajšiu prácu z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. c), d) zamestnávateľ nevyužíval v posledných 12 mesiacoch počas najmenej šiestich mesiacov kvalifikáciu, ktorú si zamestnanec zvýšil, e) zamestnávateľ porušil ustanovenia tohto zákona vo vzťahu k zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu, a toto porušenie bolo zistené príslušným inšpektorátom práce a právoplatne o ňom rozhodol súd.

Podľa ust. , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa ust. , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. , ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

12. Z Dohody o prehlbovaní kvalifikácie zamestnanca, uzavretej dňa 18.06.2015, súd zistil, že dohoda bola podľa znenia dokumentu uzavretá podľa . Predmetom dohody podľa bodu 1.1. je záväzok zamestnávateľa umožniť zamestnancovi prehlbovanie kvalifikácie spočívajúcom v absolvovaní vzdelávacích školení a iných vzdelávacích aktivít, ktoré organizuje zamestnávateľ alebo tretie osoby na základe požiadavky zamestnávateľa, v trvaní približne 10 mesiacov, a záväzok zamestnanca zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa v lehote a za podmienok podľa tejto dohody. Podľa bodu 1.2. Dohody účasť zamestnanca na prehlbovaní kvalifikácie podľa tejto dohody nie je výkonom práce zamestnanca, zamestnancovi počas účasti na prehlbovaní kvalifikácie podľa tejto dohody prislúcha náhrada mzdy. Podľa bodu 1.6. sa zamestnanec zaväzuje uhradiť zamestnávateľovi vynaložené náklady, resp. ich pomernú časť, v súvislosti s prehlbovaním kvalifikácie zamestnanca, vrátane nárokov zamestnanca podľa tejto dohody, keď zamestnanec nedokončí prehlbovanie kvalifikácie podľa tejto dohody alebo ak zamestnanec nedodrží záväzok zotrvať u zamestnávateľa a pracovný pomer skončí pred dobou uvedenou v bode 1.5.2. tejto dohody. Podľa bodu 2.1. v prípade, ak vznikne zamestnancovi povinnosť uhradiť zamestnávateľovi náklady v súvislosti s prehlbovaním kvalifikácie, resp. ich pomernú časť, na uspokojenie uvedeného nároku strany dohodli uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy, v zmysle ktorej zamestnanec výslovne súhlasí s tým, že zamestnávateľ je oprávnený uspokojiť si svoj nárok zrážkou zo mzdy zamestnanca vyplácanej mu zamestnávateľom.

13. Podľa pracovnej zmluvy, uzavretej dňa 18.06.2015, s nástupom do práce dňa 01.07.2015, na dobu určitú do 30.06.2016, skúšobná doba 3 mesiace, s miestom výkonu práce Bratislava, nastúpila žalobkyňa na pracovnú pozíciu u žalovaného osobný bankár.

14. Dňa 21.12.2015 dala žalobkyňa výpoveď z pracovného pomeru, v zmysle ust. , jej pracovný pomer u žalovaného sa mal skončiť ku dňu 31.01.2016.

15. Žalobkyňa v predžalobnej výzve zo dňa 01.09.2016 vyzvala žalovaného k vráteniu neoprávnene zrazených čiastok zo mzdy v celkovej výške 587,83 Eur. Zdôraznila, že zrážky zo mzdy na základe dohody, na základe ktorej boli tieto zrážky realizované, neboli oprávnené, pretože neabsolvovala školenie na prehlbovanie kvalifikácie, ale len zaškolenie nevyhnutné k výkonu práce v spoločnosti žalovaného ako každý nový zamestnanec.

16. V odpovedi na túto výzvu žalovaný uviedol, že žalobkyňa sa zaviazala zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa v období a za podmienok podľa dohody, ktorú žalovaný ako zamestnávateľ so žalobkyňou uzatvoril z dôvodu, že investuje do prehlbovania kvalifikácie svojich zamestnancov významné náklady. Žalobkyňa v pracovnom pomere nezotrvala v lehote dojednanej v dohode,

zamestnávateľovi preto v zmysle dohody vznikol nárok na úhradu nákladov, ktoré vynaložil za absolvované prehlbovanie kvalifikácie. Preto si svoj nárok uspokojí priamo zrážkou zo mzdy vo výške a v lehotách, ktoré oznámil. Zdôraznil, že za účasť na prehlbovaní kvalifikácie jej prislúcha náhrada mzdy. Uviedol, že dohoda bola uzavretá v zmysle ustanovenia , a preto žalovaný ako zamestnávateľ na úhradu vzniknutých nákladov za žalobkyňou absolvované prehlbovanie kvalifikácie trvá a k odpovedi priložil aj faktúru zo dňa 05.11.2015, číslo faktúry XXXXXX, so sumou na úhradu 570,- Eur.

17. Vo výzve na úhradu zo dňa 05.02.2016 žalovaný vyčíslil náklady spojené s prehlbovaním kvalifikácie žalobkyne ako zamestnanca v zmysle uzavretej Dohody na sumu 859,19 Eur, vyzval ju na úhradu sumy 271,36 Eur, ktorá nebola uhradená zrážkou zo mzdy a tvorí stále existujúcu pohľadávku zamestnávateľa.

18. Výzvou na úhradu zo dňa 05.02.2016 žalovaný vyzval žalobkyňu na úhradu nákladov za prehlbovanie kvalifikácie spolu v sume 859,19 Eur.

19. Z mailu zo dňa 05.01.2016, ktorý zaslal žalovaný žalobkyni, súd zistil, že vyčíslil náklady na prehlbovanie kvalifikácie na sumu 859,19 Eur.

20. Vychádzajúc z ust. , zamestnancovi, ktorý vstupuje do pracovného pomeru bez kvalifikácie, zabezpečuje zamestnávateľ získanie kvalifikácie zaškolením alebo zaučením. Po skončení zaškolenia alebo zaučenia vydá o tom zamestnávateľ zamestnancovi potvrdenie. zakotvuje právnu povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť získanie kvalifikácie zaškolením alebo zaučením pre zamestnanca, ktorý vstupuje do pracovného pomeru bez kvalifikácie. Spôsob plnenia tejto právnej povinnosti vymedzuje alternatívne, oprávneným subjektom pre plnenie právnej povinnosti sú zamestnanci, ktorí vstupujú do pracovného pomeru bez kvalifikácie. Pojem zaškolenie ani zaučenie sa v bližšie nekonkretizuje, ide o krátkodobejšie formy a spôsoby získania kvalifikácie, ktoré nemajú mať charakter sústavnej prípravy na povolanie. Okrem povinnosti zaškolenia a zaučenia ukladá zamestnávateľovi aj povinnosť vydať zamestnancovi potvrdenie o tom, že absolvoval zaškolenie alebo zaučenie. ani iný pracovnoprávny predpis nekonkretizuje formu ani obsah potvrdenia, ktoré je zamestnávateľ povinný zamestnancovi vydať po skončení zaškolenie alebo zaučenia.

21. Podľa 155 ods. 5 , zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu podľa odseku 2 aj pri prehlbovaní kvalifikácie, ak predpokladané náklady dosahujú aspoň 1.700,- Eur. V týchto prípadoch nemožno zamestnancovi uložiť povinnosť prehlbovať si kvalifikáciu. umožňuje zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú menej ako 20 zamestnancov, uzatvoriť dohodu o získaní zvýšenia kvalifikácie v prípade prehlbovania kvalifikácie. Tým zákonodarca vychádzal v ústrety drobným podnikateľom, ktorý často hradia za zamestnancov rôzne druhy školení, ktoré sú napriek tomu vzhľadom na veľkosť zamestnávateľa relatívne vysoké. Prehlbovanie kvalifikácie zamestnanca by sa malo chápať ako jeden súvislý celok, aj keď rozložený na viac častí, závisí od druhu prehlbovania kvalifikácie zamestnanca. V praxi treba individuálne posudzovať, či ide o jedno kvalifikačné opatrenie, ktoré možno považovať za prehĺbenie kvalifikácie rozložené do dlhšieho časového úseku, alebo ide o viac obsahovo autonómnych kvalifikačných opatrení, z ktorých ani jedno nedosahuje vyššie uvedené hranice, ale v súhrne tieto hranice prípadne aj prekračuje.

22. Vychádzajúc z definície jednotlivých zákonných ustanovení, v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý jednoznačne stanovil svojím skutkovým a právnym posúdením záväzný rámec pre ďalší postup súdu tým, že v rozsudku zo dňa 27.05.2021, sp. zn. , uviedol, že súd prvej inštancie správne právne posúdil dohodu o prehlbovaní kvalifikácie žalovanej uzatvorenú medzi stranami sporu dňa 18.06.2016 ako neplatný právny úkon pre obchádzanie zákona, keď prezumpcia platnosti zmlúv pred ich neplatnosťou je zásadou občianskoprávnych vzťahov, ktorých charakter nie je na rozdiel od pracovnoprávnych vzťahov kogentný.

23. Vychádzajúc z uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, keď súd prvej inštancie rozhoduje o vzájomnej žalobe pôvodne uplatnenej v totožnom konaní, teda je týmto právnym názorom odvolacieho súdu viazaný, právne posúdil nárok žalobkyne na základe ust. , podľa ktorého, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať; v spojení s ust. , podľa ktorého je bezdôvodným obohatením majetkový prospech

získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Ak teda odvolací súd zadefinoval Dohodu o prehĺbení kvalifikácie zo dňa 18.06.2016 ako neplatný právny úkon pre obchádzanie zákona, je zrejmé, že žalobkyni vznikol právny nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, spočívajúce v zaplatení žalovanej istiny 587,83 Eur, vo výške ktorej sa na jej úkor žalovaný ako bývalý zamestnávateľ bezdôvodne obohatil. Preto súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť istinu 587,83 Eur.

24. Podľa ust. , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (t.j. ku dňu 31.01.2016) bola vo výške 0%; v zmysle Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov, je výška úrokovej sadzby o 5 percentuálnych bodov vyššia než úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania.

26. Preto súd okrem istiny priznal žalobkyni aj úrok z omeškania, uplatnený v zákonnej výške 5 % ročne, zo sumy 587,83 Eur od 31.01.2016, keď dňom, kedy sa žalovaný dostal do omeškania, bolo márne uplynutie lehoty na dobrovoľné plnenie uvedené vo výzve žalobkyne.

27. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. a trovy konania priznal žalobkyni ako úspešnej strane sporu podľa ust. , pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. v spojení s ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.