Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2To-106-2022.pdf
PDF · 94.67 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/106/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr. Michala Antalu a JUDr. Jozefa Janíka na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. októbra 2022 prejednal odvolanie prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín v trestnej veci obžalovaného Y. F., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom B., U. XXXX/XX, t. č. vo výkone väzby v ÚVV Ilava, na verejnom zasadnutí prítomného, ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3Tk/3/2022 zo dňa 28.07.2022 a takto jednomyseľne
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. zrušuje sa v napadnutom rozsudku celý výrok o uloženom treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný Y. pri nezmenenom výroku o vine v rozsudku súdu prvého stupňa odsudzuje podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), n) a § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) rokov.
Podľa § 48 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. sa obžalovaný zaraďuje na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný Y. F. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák., pretože dňa 01.03.2022 v presne nezistenom čase v poobedňajších hodinách, najneskôr do 19:12 hod. v B. na U. lúkach nachádzajúcich sa nad sídliskom U. v lesnom poraste v blízkosti lúky nachádzajúcej sa nad železničnou traťou nad D. ulicou č. XX, po predchádzajúcej vzájomnej hádke fyzicky napadol E. G. tým spôsobom, že ju chytil rukami za krk a udusil ju kombináciou hrdúsenia, škrtenia na úrovni prednej a predobočnej plochy krku v kombinácii s prekrytím dýchacích ciest rukami, čo viedlo k hypoxickému opuchu mozgu, čim jej spôsobil smrť udusením.
Bol za to odsúdený podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) a § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zák. a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam na trest odňatia slobody vo výmere 13 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 Tr. zák. zaradený do ústavu pre výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 78 ods. 1 Tr. zák. mu bol uložený ochranný dohľad na 3 roky. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu bol uložený aj trest prepadnutia veci, a to zaisteného bieleho špagátu. Podľa § 287 ods. 1, ods. 2 Tr. por. mu bola napokon uložená povinnosť nahradiť poškodenej X. G. škodu vo výške 1.029,51 €.
Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote prokurátor podal voči výroku o treste v neprospech obžalovaného odvolanie.
V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že súdom prvého stupňa uložený trest odňatia slobody považuje za neprimerane mierny, pričom neboli splnené zákonné podmienky pre zaradenie obžalovaného na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Uviedol, že určením konkrétnej trestnej sadzby pri stíhanom obzvlášť závažnom trestnom čine zákonodarca vyjadril škodlivosť, resp. typovú závažnosť tohto trestného činu, pričom uložením neprimerane nízkeho trestu nedochádza k naplneniu funkcie trestu v rozsahu generálnej prevencie, a teda nedochádza k zabezpečeniu ochrany spoločnosti. Poukázal na to, že obžalovaný sa skutku dopustil v intoxikovanom stave alkoholom, pričom do tohto stavu sa doviedol sám a dobrovoľne, majúc s ním predchádzajúcu skúsenosť. Obžalovaný mal v tom čase opakované skúsenosti s užívaním alkoholu, poznal jeho všeobecne nepriaznivé účinky, aj jeho nepriaznivé účinky na svoju osobu, tieto bol schopný predvídať a predpokladať. Podľa záveru znaleckého posudku vo veci súdnej pitvy nebohej poškodenej vyplýva, že celý proces dusenia bol prerušovaný a mohol trvať 8-10 minút. Z prepisu hovoru na linku 158 vyplýva, že obžalovaný už na začiatku uviedol „stala sa asi vražda“, „priateľka už asi nežije“, a že „vôbec nejaví známky života“ a už sa ju pokúšal oživovať, avšak bezvýsledne, preto tento telefonický hovor nie je možné podľa názoru prokuratúry hodnotiť v prospech obžalovaného, ale iba ako fakt, že keď si uvedomil, čo sa stalo, nahlásil to na linku 158, majúc vedomosť o tom, že nebohá je už po smrti. Obžalovaný sa v minulosti dopustil úmyselných trestných činov a aj napriek tomu, že sa na neho hladí, ako keby nebol odsúdený, nelikviduje to samotný fakt spáchania týchto trestných činov a nebráni to tomu, aby súd pri hodnotení osoby páchateľa v neskoršom trestnom konaní pre iný trestný čin prizeral na skutočnosť, že páchateľ ich spáchal. Zároveň bol obžalovaný aj viackrát priestupkovo postihnutý, teda ide o osobu, ktorá má sklon k nerešpektovaniu noriem. Prihliadnuc na tieto okolnosti má za to, že trest bol uložený v rozpore s § 34 ods. 1 Tr. zák. Takto mimoriadne znížený trest vzhľadom na okolnosti spáchania skutku a pomery páchateľa nie je spôsobilý odradiť potenciálnych páchateľov od páchania najzávažnejšej trestnej činnosti. Pri rozhodovaní o zaradení páchateľa do ústavu na výkon trestu odňatia slobody iného stupňa stráženia, než do ktorého by mal byť páchateľ podľa § 48 ods. 2 Tr. zák. zaradený, súd musí pri rozhodovaní brať zreteľ na dve skutočnosti, a to závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa. Jedná sa o podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne, avšak vzhľadom na závažnosť trestnej činnosti obžalovaného, nie je splnená prvá podmienka v podobe závažnosti trestnej činnosti. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por. zrušil v napadnutom rozsudku výrok o treste a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol tak, že obžalovanému uloží nepodmienečný trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby bez použitia ustanovení o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody, a to so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák.
K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný. Obžalovaný sám uviedol, že uložený trest považuje za postačujúci na jeho prevýchovu a spravodlivý. Ako adekvátne považuje aj jeho zaradenie na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. V ďalšom písomnom vyjadrení prostredníctvom obhajcu uviedol, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní zobral do úvahy všetky podstatné okolnosti a skutočnosti pre rozhodnutie a správne postupoval tak, že je možné v jeho prípade vychádzať zo stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Tpj 55/2016 a mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák., pretože boli na to splnené všetky podmienky. Vzhľadom na odvolacie argumenty prokurátora poukázal na to, že z celej zvukovej nahrávky jeho volania na linku 158 vyplýva, že bezprostredne po skutku ešte nevedel, že došlo fatálnemu následku, t.j. smrti nebohej E. G. a prvú pomoc jej neposkytoval formálne. I keď sa dopustil v minulosti trestnej činnosti menej závažného charakteru, ako aj priestupkov, neznamená to ešte, že je osobou, ktorá má sklon k nerešpektovaniu noriem. Dostatočne si uvedomuje, čoho sa dopustil a že nedokáže už celú vec napraviť. Súd prvého stupňa tiež správne rozhodol o jeho zaradení na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keď zobral do úvahy jednak jeho postoj k trestnej činnosti, ku ktorej sa ihneď bezprostredne po spáchaní skutku priznal a hneď i po vznesení obvinenia podrobne popísal jeho spáchanie. Preto navrhol, aby odvolací súd podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní v rámci konečných návrhov: · prítomný prokurátor krajskej prokuratúry sa v celom rozsahu pridržiaval konečného návrhu uvedeného v písomných dôvodoch odvolania, · obhajca obžalovaného sa rovnako v celom rozsahu pridržiaval konečného návrhu uvedeného v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora,
· obžalovaný súhlasil s tým, čo uviedol jeho obhajca a nechcel nič viac uviesť.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. na verejnom zasadnutí preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku (o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu), ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo, a takto dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné.
Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba a odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Podstatou odvolania prokurátora bola neprimeranosť uloženého trestu odňatia slobody spojeného s jeho výkonom.
Súd prvého stupňa výrok o treste odňatia slobody odôvodnil v podstate tak, že zobral do úvahy skutočnosť, že obžalovaný sa matke nebohej ospravedlnil listom, pričom ju požiadal o odpustenie. Aj na hlavnom pojednávaní obžalovaný prejavil úprimnú ľútosť nad spáchaním skutku, ktorého sa dopustil. Aj preto súd prvého stupňa konštatoval u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v priznaní a oľutovaní trestnej činnosti - § 36 písm. l) Tr. zák., pričom nezistil u obžalovaného priťažujúcu okolnosť. Následne po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s poukazom najmä na správanie obžalovaného po spáchaní skutku, kedy sám privolal záchrannú službu a políciu a pokúšal sa poškodenú oživovať, ako aj na vyhlásenie obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., potom dospel k záveru, že je možné v prípade obžalovaného vychádzať zo stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Tpj 55/2016 a mimoriadne mu znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. por., pretože boli splnené všetky podmienky na takýto postup. Konštatoval tiež, že mimoriadne zníženie dolnej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody je v prípade obžalovaného po zohľadnení všetkých okolností prípadu a korešpondovania s účelom trestu deklarovaným v § 34 ods. 1 Tr. zák. zákonné a spravodlivé a uložený trest odňatia slobody postačuje na jeho prevýchovu a resocializáciu a zároveň na zabezpečenie ochrany spoločnosti.
S takýmto odôvodnením napadnutého výroku o treste odňatia slobody sa ale odvolací súd nestotožnil a naopak považoval odvolacie námietky prokurátora za dôvodné z týchto dôvodov:
Odvolací súd pripomína svoju ustálenú súdnu prax, podľa ktorej sa na vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, vždy prihliadne pri rozhodovaní o treste. Prichádzajú do úvahy tri alternatívne spôsoby rozhodnutia. Na takéto vyhlásenie sa prihliadne ako na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zák. (ako na napomáhanie pri objasňovaní svojej trestnej činnosti) alebo je to dôvod na mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam. Napokon takéto vyhlásenie spolu s ďalšími okolnosťami prípadu či pomermi páchateľa môže odôvodňovať aj mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. Takýto postup je v súlade so Stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017.
Prihliadnutie na vyhlásenie obžalovaného spočívajúce v tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pri rozhodovaní o treste zároveň neznamená povinnosť súdu uložiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu ustanovenej, resp. upravenej trestnej sadzby bez zohľadnenia iných „faktorov“ dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu uvedených najmä v ustanoveniach § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.
Podľa § 34 ods. 4 veta prvá Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
V slovenskom Trestnom zákone dominujú relatívne určité tresty, t.j. výmera trestu je spravidla určená hornou a prípadne aj dolnou hranicou trestnej sadzby. Súd môže páchateľovi uložiť trest len v rámci tohto zákonom vymedzeného rozpätia. Citované zákonné ustanovenie zakotvuje zásadu individualizácie trestov, keď vymedzuje kritériá, na základe ktorých súd určuje druh a výmeru trestu v individuálnych prípadoch tak, aby to zodpovedalo spoločenskej nebezpečnosti trestného činu.
Medzi kritériá určujúce druh a výmeru trestu patria teda aj okolnosti týkajúce sa samotného skutku, ale tiež osoba páchateľa vo všeobecnosti. Vo vzťahu k pojmu „pomery páchateľa“ sa myslia najmä na jeho osobné, rodinné a majetkové pomery. Len po dôslednom zhodnotení všetkých uvedených okolností je možné uložiť trest, ktorý bude spôsobilý naplniť svoj účel, t.j. zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr. zák.).
Skutková okolnosť prejednávanej veci, ktorú by bolo možné vyhodnotiť pri úvahách o výmere trestu (nakoľko u obžalovaného neprichádzalo do úvahy uloženie iného trestu ako trestu odňatia slobody spojeného s jeho výkonom) v prospech obžalovaného, je len jediná, a to, že stíhaného skutku sa dopustil pravdepodobne preto, že „nezvládol“ rozpad vzťahu s poškodenou (pred skutkom boli vo vzťahu druh a družka asi 6 rokov).
Pokiaľ ide o skutočnosť, ktorú zobral do úvahy súd prvého stupňa, že obžalovaný sa pokúšal poškodenú oživovať, odvolací súd sa priklonil k záveru o účelovosti tohto konania obžalovaného, ktoré preto nemôže byť vyhodnocované v jeho prospech. V čase uskutočnenia jeho hovoru na linku 158 si totiž už obžalovaný musel byť vedomý nezvratného následku svojho konania namiereného voči poškodenej (podľa záverov znaleckého posudku vo veci súdnej pitvy poškodenej k jej smrti došlo v priebehu útoku). Aj vzhľadom na jeho prvotné vyjadrenia po príchode policajnej hliadky na miesto činu, ktorá ho vyťažovala, si takto podľa názoru odvolacieho súdu chcel zrejme pripraviť svoje „alibi“, resp. vyviniť sa zo spáchania stíhaného skutku (k spáchaniu skutku sa nepriznal hneď na mieste činu, ale až do zápisnice o svojom výsluchu v procesnom postavení zadržaného - podozrivého).
V neprospech obžalovaného je možné identifikovať aj ďalšie negatívne zistenia.
Zo znaleckého psychiatrického posudku na obžalovaného vyplýva, že u obžalovaného sú v popredí disociálne, impulzívne rysy, depravácia osobnosti, jeho osobnosť sa vyvíja abnormne a postupne rezultuje do zmiešanej poruchy osobnosti, pričom v stavoch intoxikácie sa môže prejaviť agresívne. Pritom obžalovaný skutok spáchal pod vplyvom alkoholu (išlo o jednoduchú opitosť stredného stupňa) a tiež kanabinoidov, pričom do tohto stavu sa doviedol sám a dobrovoľne, a pokiaľ ide o opojenie alkoholom, majúc s ním navyše aj predchádzajúcu negatívnu skúsenosť.
K okolnostiam prípadu odvolací súd dodáva, že obžalovaný si musel byť vedomý aj toho, že pod vplyvom alkoholu bola v čase skutku aj poškodená, ktorá bola vzrastovo omnoho menšia ako on, resp. poškodená bola omnoho slabší jedinec ako obžalovaný.
Naviac podľa záveru znaleckého posudku vo veci súdnej pitvy poškodenej vyplýva, že poškodená mala na tele početné obranné poranenia (na predlaktiach a na rukách), teda sa jeho útoku evidentne bránila, ale aj pre svoj stav opitosti (bol u nej zistený ťažký stupeň opitosti - 2,36 promile) sa ale nevedela brániť adekvátne a účinne. Pritom obžalovaný viackrát zmenil mechanizmus útoku (škrtenie predmetom, hrdúsenie pravou rukou, hrdúsenie ľavou rukou, prekrytie nosa a úst pravou rukou, prekrytie nosa a úst ľavou rukou), pritom jej aj silno (silou veľkej intenzity) chytal a odťahoval ruky a poškodená pred smrťou upadla do bezvedomia. S určitosťou tiež dochádzalo u poškodenej počas zmien útoku k prerušovaniu tlaku na jej krk a ústa s možnými nádychmi, a preto bol celý proces dusenia prerušovaný a mohol trvať 8 až 10 minút.
Odvolací súd preto prisvedčil odvolacím námietkam prokurátora, že obžalovanému uložený mimoriadne znížený trest odňatia slobody je neprimerane mierny. Bol totiž uložený v rozpore s hľadiskami určenými v zásadách ukladania trestov (§ 34 Tr. zák.), čím došlo aj k porušeniu ustanovení Trestného zákona. Odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom k osobe obžalovaného, so zohľadnením jeho predchádzajúceho života, ako aj celkovým okolnostiam prípadu sú možnosti nápravy obžalovaného sťažené. Na zabezpečenie ochrany spoločnosti a jeho nápravu je nevyhnutný výkon prísnejšieho trestu odňatia slobody.
V súlade s už vyššie uvedeným odvolací súd „zohľadnil“ vyhlásenie obžalovaného o vine len v podobe priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zák. Základná trestná sadzba trestu odňatia slobody pri stíhanom obzvlášť závažnom zločine bola 15 až 20 rokov, pričom po úprave v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. sa táto trestná sadzba „zmenila“ na 15 rokov až 18 rokov a 4 mesiace.
U obžalovaného odvolací súd s prihliadnutím najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na jeho osobu, jeho pomery a možnosť jeho nápravy potom považoval za primeraný, zákonný, spravodlivý a naviac schopný splniť i svoj účel trest odňatia slobody vo výmere 16 rokov, t.j. pri dolnej hranici tejto upravenej trestnej sadzby, ktorý mu týmto rozsudkom preto aj uložil.
Odvolací súd zároveň dodáva, že nebyť vyhlásenia obžalovaného o vine, do úvahy by nepochybne prichádzalo uloženie ešte prísnejšieho trestu odňatia slobody.
Napokon pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody, s poukazom na ustanovenia § 48 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 Tr. zák. odvolací súd musel obžalovaného zaradiť už len do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovanému ako páchateľovi obzvlášť závažného zločinu uložil trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov.
Pokiaľ ide o súdom prvého stupňa uložený trest prepadnutia veci, tak odvolací súd dospel k záveru, že tento výrok bol správny a zákonný. Ostatne prokurátor ani nesprávnosť tohto výroku v odvolaní nenamietal.
Z takto rozvedených dôvodov preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Tr. por. zrušil v rozsudku súdu prvého stupňa celý výrok o uloženom treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu. Následne rozhodol pri splnení zákonných podmienok uvedených v § 322 ods. 3 Tr. por. týmto rozsudkom o „sprísnení“ trestu odňatia slobody obžalovanému s jeho zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Pritom výroky o vine, o treste prepadnutia veci, o ochranných opatreniach a o náhrade škody v rozsudku súdu prvého stupňa zostali týmto zrušením nedotknuté.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.