Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5P-129-2014.pdf
PDF · 85.59 KB
Case nature
Subarea
5P/129/2014
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves, v právnej veci mal. W. X. O. K.. XX.XX.XXXX U. Q.. K. O. K.. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica, Hlavná 1, deti rodičov: matky W. Z. (O.Á.), K.. XX.XX.XXXX, I. O. W. XXX, K. O. XX Q. R., A., D.. J., H. a otca X. O., K.. XX.XX.XXXX, I. O. W. XXX, V., I..Č.. U. F. XX, A., D.. J., Í., právne zastúpeného JUDr. Jánom Burocim, advokátom v Spišskej Novej Vsi, Chrapčiakova 7, v konaní o úpravu práv a povinností takto
rozhodol:
Vyslovuje sa, že Okresný súd Spišská Nová Ves nemá právomoc konať vo veci návrhu otca o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a to o určenie vyživovacej povinnosti matky k maloletým deťom, vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 5P/129/2014.
Súd konanie zastavuje.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletých detí sa svojim návrhom domáhal určenia povinnosti matke, prispievať na výživu oboch maloletých detí sumou 400,- € mesačne a to od 01.12.2011. Maloleté deti W. X. U. K. boli rozhodnutím Okresného súdu v Longforde v Írsku zverené do výhradnej starostlivosti otca, toto rozhodnutie bolo právoplatne uznané i pre územie Slovenskej republiky, uznesením Okresného údu Bratislava I pod. sp. zn. 8Ecud/15/2013-13 zo dňa 18.09.2013. Uviedol, že matka maloleté deti priniesla k otcovi v júli 2011 na prázdniny, následne však už nechcela deti vziať späť. Následne sa otec ujal o celkovú starostlivosť o deti, čoho výsledkom je i vyššie uvedené rozhodnutie súdu v Longforde. Matka otcovi neprispieva na výživu detí nijakým spôsobom, neprejavuje o nich akýkoľvek záujem.
Otec doložil k návrhu rodné listy maloletých, z ktorých je zrejmé, že ich rodičmi sú otec: X. O., K.. XX.XX.XXXX a matka W. Z., K.. XX.XX.XXXX. Maloletá W. X. sa narodila dňa 21.02.2007 v Mullingar, v Írsku, mal. K. sa narodil dňa 04.12.2003 v Trebišove. Otec taktiež doložil potvrdenie, správu od Family Support Agency, potvrdenie školy St. Mary´s National School, Edgeworthstown, Co. Longford zo dňa 09.04.2014 o tom, že maloletý K. navštevuje 4 triedu a maloletá W. 1. triedu, deti chodia do školy riadne upravené a pripravené, otec so školou spolupracuje. Otec taktiež predložil uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 8Ecud/15/2013 zo dňa 18.09.2013, ktorým súd uznal rozhodnutie Okresného súdu v Longforde, Írsko č.k. 53/2011 zo dňa 12.09.2011, právoplatné dňa 01.12.2011 o zverení maloletých detí do výhradnej starostlivosti otca, na území Slovenskej republiky.
Vzhľadom k tomu, že maloleté deti sa nachádzajú s otcom vo Veľkej Británii, súd zisťoval miesto ich obvyklého pobytu a to, či má právomoc vo veci konať.
Z lustrácie v Registri obyvateľov SR súd zistil, že otec aj mal. K. majú evidovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, otec na adrese V. XXX od 01.01.1980 a mal. K. na adrese W. XXX od 04.12.2003.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica o prešetrení pomerov maloletých detí v mieste trvalého bydliska, úrad práce na adrese v W. Č.. XXX zistil, že sa matka maloletých detí na uvedenej adrese nezdržiava. Na uvedenej adrese sa nachádza rodinný dom, ktorý nie je obývaný. Prostredníctvom obce W. bolo zistené, že matka maloletých detí je stále prihlásená na uvedenej adrese, v obci sa však už viac rokov nezdržiava. Daná nehnuteľnosť má nového vlastníka. Podľa vedomostí obce, matka detí žije vo Veľkej Británii.
Otec maloletých detí sa na adrese V., W. Č.. XXX tiež dlhodobo nezdržiava. Maloleté deti nenavštevujú základnú školu ani v mieste bydliska matky, ani v mieste bydliska otca. Rodine nie je z úradu práce vyplácaná žiadna sociálna dávka. Podľa Obce V. by sa rodina mala dlhodobo zdržiavať v zahraničí a to vo Veľkej Británii alebo v Írsku. Matka v mieste trvalého bydliska nebola zastihnutá.
Obec Smolník oznámila poslednú známu adresy matky - XXMostrim R., A., D.. J., H..
Otec maloletých detí e-mailom zo dňa 21.09.2015 súdu oznámil, že maloleté deti navštevujú školu Saint Mary´s national school, Granard road, Edgeworthstown, Co. Longford, N39 PX32. Deti navštevujú ambulanciu lekára P.. O. W., Dublin Road, Edgeworthstown, Co. Longford.
Podľa bodov 11 a 12 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, vyživovacia povinnosť je vylúčená z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, keďže sa na ňu vzťahuje už nariadenie Rady č. 44/2001. Súdy, ktoré majú právomoc podľa tohto nariadenia, budú mať vo všeobecnosti právomoc rozhodovať o vyživovacej povinnosti podľa článku 5 ods. 2 nariadenia Rady č. 44/2001. Kritériá právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností, upravené týmto nariadením, sú tvorené tak, aby zodpovedali najlepšiemu záujmu dieťaťa, najmä kritériu blízkosti. To znamená, že právomoc by mal mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa, s výnimkou určitých prípadov zmeny pobytu dieťaťa alebo v dôsledku dohody medzi nositeľmi rodičovských práv a povinností.
Podľa Článku 8 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
Podľa Článku 8 odsek 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.
Podľa Článku 9 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do iného členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, súdy členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa si zachovávajú, ako výnimku z článku 8, právomoc počas trojmesačného obdobia po presťahovaní vo veci zmeny rozsudku o práve styku, ktorý bol vydaný v tomto členskom štáte predtým, ako sa dieťa presťahovalo, ak nositeľ práva styku na základe rozsudku o práve styku má naďalej svoje obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa.
Podľa Článku 9 odsek 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, odsek 1 sa neuplatňuje, ak sa nositeľ práva styku, ktorý je uvedený v odseku 1 podrobil právomoci súdov členského štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa účasťou na konaní pred týmito súdmi bez toho, aby namietal ich právomoc.
Podľa Článku 10 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa si súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojim neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte a: a) každá osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo sa zmieril s premiestnením alebo zadržaním, alebo
b) dieťa sa zdržiavalo v tomto inom členskom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, dozvedel, alebo mohol dozvedieť, o mieste pobytu dieťaťa, dieťa sa usadilo v novom prostredím a je splnená najmenej jedna z týchto podmienok: i) do jedného roka odvtedy, ako sa nositeľ opatrovníckeho práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, sa nepodala žiadosť o návrat dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané; ii) nositeľ opatrovníckeho práva vzal späť svoju žiadosť o návrat a v lehote stanovenej v bode i) sa nepodala nová žiadosť; iii) konanie na súde členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, sa skončilo podľa článku 11 ods. 7; iv) súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, vydali rozsudok o opatrovníckom práve, z ktorého nevyplýva povinnosť návratu dieťaťa.
Podľa Článku 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
Podľa Článku 12 ods. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, súdy členského štátu majú takisto právomoc v otázkach rodičovských práv a povinností aj v iných konaniach, ako sú konania uvedené v odseku 1, ak: a) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte, alebo že dieťa je štátnym príslušníkom tohto štátu; a b) všetci účastníci konania prijali právomoc súdov výslovne alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania, a ak je to v najlepšom záujme dieťaťa.
Podľa Článku 5 ods. 2 Nariadenia Rady (ES ) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte vo veciach výživného na súdoch podľa bydliska alebo obvyklého pobytu výživou oprávnenej osoby, alebo ak je vec spojená s konaním o právnom stave osoby, na súde, ktorý podľa právneho poriadku svojho štátu má právomoc vo veci konať, ak sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnom občianstve niektorého z účastníkov.
Podľa Článku 3 písm. d. / Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti / ďalej len ako „Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009“/, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
Podľa Článku 10 Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Vo veci úpravy rodičovských práv a povinností vo všeobecnosti platí, že podľa Článku 8 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 súdy členského štátu majú právomoc konať vtedy, ak dieťa má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Podľa judikatúry ES pojem „obvyklý pobyt“ v zmysle článku 8 ods. 1 Nariadenia ES č. 2201/2003 treba vykladať tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na
vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu./ rozhodnutie č. C-523/07/.
V zmysle Rozsudku Európskeho súdneho dvora č. C-497/07 PPU -prípad Mercredi v. Caffe z 22. decembra 2010, sociálne a rodinné prostredie dieťaťa, významné na určenie miesta jeho obvyklého pobytu, je zložené z viacerých faktorov závisiacich od veku dieťaťa. Faktory, na ktoré sa má prihliadnuť v prípade dieťaťa v školskom veku, sa tak líšia od tých, na ktoré treba prihliadnuť, ak ide o neplnoletého, ktorý ukončil svoje štúdiá, alebo od tých, ktoré sú relevantné, pokiaľ ide o dojča. Vo všeobecnosti je prostredím dieťaťa v nízkom veku v prvom rade rodinné prostredie určené príslušnou osobou alebo osobami, s ktorými dieťa žije, ktoré ho skutočne opatrujú a starajú sa oň. To platí a fortiori vtedy, ak je dotknuté dieťa dojčaťom. Toto dojča sa nevyhnutne spoluzúčastňuje na sociálnom a rodinnom prostredí ľudí, od ktorých závisí. V dôsledku toho, ak je dojča ako vo veci samej skutočne opatrované svojou matkou, treba posúdiť jej integráciu do jej sociálneho a rodinného prostredia.
Keďže v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 súdy, ktoré majú právomoc podľa tohto nariadenia, budú mať vo všeobecnosti právomoc rozhodovať o vyživovacej povinnosti podľa článku 5 ods. 2 nariadenia Rady č. 44/2001, posudzoval súd právomoc podľa tohto kritéria, a teda podľa miesta obvyklého pobytu osoby oprávnenej na výživu, t.j. maloletej W. X. U. Q.. K..
Z obsahu podaného návrhu, ako aj vyššie citovaných správ súd zistil a mal preukázané, že maloleté deti sa s otcom dlhodobo zdržiavajú v Írsku, kde aj navštevujú školu. Aj keď trvalý pobyt je u mal. K. od 04.12.2003 evidovaný na adrese W. XXX, má súd za to, že na Slovensku má mal. K. len formálny pobyt evidenčného charakteru a skutočne väzby má maloletý k pobytu vo Veľkej Británii, kde žije dlhodobo s otcom, kde navštevuje školské zariadenie, ambulanciu detského lekára. Súd nemal žiadnym spôsobom preukázané, že k zmene miesta pobytu u mal. detí došlo neoprávnene.
Vzhľadom k tomu, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení nie je daná právomoc tunajšieho súdu konať vo veci návrhu otca, súd v zmysle Článku 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 a v zmysle Článku 10 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 vyslovil svoju neprávomoc a zároveň vzhľadom na absenciu uvedenej právomoci tunajšieho súdu, predmetné konanie podľa § 104 O.s.p. aj zastavil.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade išlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 250a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci