Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-80-2014.pdf
PDF · 104.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-4C/80/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok v konaní pred samosudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobkyne Vodný park Stará Ves - Sromowce Wyžne akciová spoločnosť Spišská Stará Ves, so sídlom Spišská Stará Ves, Jesenského 342, IČO: 36 486 051, zastúpenej JUDr. Dagmar Schmidtovou, advokátkou so sídlom Poprad, Hlavná 1416/28, proti žalovaným 1. Z. a 2. B. zastúpeným Slovenskou republikou
- Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Bratislava, Búdková 36, IČO: 17 335 345, o zrušenie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k pozemkom parcele registra „E“ č. XXXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 1517 m2 a parcele č. XXXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 429 m2, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálneho územia A., zrušuje.
II. Parcelu registra „C“ č. XXXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 1288 m2, zameranú geometrickým plánom č. 41/2015, vyhotoveným 20. 5. 2015 Ing. Oľgou Mlynarčíkovou - GEODÉZIA - O.M., so sídlom Spišská Belá, Krátka 793/21, IČO: 40 124 037, overeným Okresným úradom Kežmarok, katastrálnym odborom, 2. 6. 2015 pod č. G1 300/15, ktorý je súčasťou tohto rozsudku, prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne.
III. Parcelu registra „E“ č. XXXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 429 m2, zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálneho územia A. a novovzniknuté parcely registra „C“ č. XXXX/XX - zastavaná plocha o výmere 99 m2 a parcelu č. XXXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 130 m2, zamerané geometrickým plánom č. 41/2015, vyhotoveným 20. 5. 2015 Ing. Oľgou Mlynarčíkovou - GEODÉZIA - O.M., so sídlom Spišská Belá, Krátka 793/21, IČO: 40 124 037, overeným Okresným úradom Kežmarok, katastrálnym odborom, 2. 6. 2015 pod č. G1 300/15, ktorý je súčasťou tohto rozsudku, prikazuje do podielového spoluvlastníctva žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2. rade, a to v podieloch vo výške po 1 v pomere k celku.
IV. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému v 1. rade 1 575 eur a žalovanej v 2. rade 1 575 eur do depozitu Slovenského pozemkového fondu, so sídlom Bratislava, Búdková 36, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 29. 4. 2014 v jej konečnej úprave pripustenej uznesením súdu z 13. 11. 2015 domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva účastníkov k pozemkom parcele registra „E“ č. XXXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 1517 m2 a k parcele registra „E“ č. XXXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 429 m2 zapísaným na LV č. XXXX
katastrálneho územia A., a jeho vyporiadania rozdelením pozemkov tak, aby do jej výlučného vlastníctva bola prikázaná parcela registra „C“ č. XXXX/X, novo zameraná geometrickým plánom vyhotoveným Ing. Oľgou Mlynarčíkovou - Geodézia - O.M., Spišská Belá, Krátka 793/21, IČO: 40124037, dňa 20. 5. 2015 pod č. 41/2015, overeným Okresným úradom Kežmarok, odborom katastrálnym, dňa 2. 6. 2015 pod č. G1 300/15, o výmere 1288 m2, a do podielového spoluvlastníctva žalovaných v 1. a 2. rade zvyšná časť pôvodnej parcely registra „E“ č. XXXX/X zameraná uvedeným geometrickým plánom ako parcela registra „C“ č. XXXX/XX - zastavaná plocha o výmere 99 m2 (diel 1) a parcela registra „C“ č. XXXX/ X - trvalý trávnatý porast o výmere 130 m2 (diel 2), ako aj celá parcela registra „E“ č. XXXX/X, a to každému v podiele vo výške 1/2 v pomere k celku. Na vyrovnanie podielov účastníkov navrhovala uložiť jej povinnosť vyplatiť žalovaným v 1. a 2. rade náhradu každému po 1 575 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku súdu.
Zástupkyňa žalobkyne žalobu dôvodila tvrdeniami, že oba pozemky zapísané na LV č. XXXX k. ú. A. sú v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania. Spoluvlastnícky podiel žalobkyne predstavuje 1/2 v pomere k celku. Podiel každého zo žalovaných je 180/720 v pomere k celku. Žalovaní podľa pozemno- knižnej vložky spoluvlastnícke podiely nadobudli ešte v roku 1947. Ide o nezistených vlastníkov, ktorých pobyt a ani potomkovia nie sú známe. Preto ich podiely spravuje Slovenský pozemkový fond.
Žalobkyňa je investorom investičného zámeru na vybudovanie rekreačného a oddychového centra v k. ú. Spišská Stará Ves - areálu termálneho parku s hotelom za účasti slovenských a poľských investorov. Predmetné parcely sú zahrnuté do komplexu tejto investičnej výstavby. Zrušenie podielového spoluvlastníctva žiada z dôvodu, aby celý investičný zámer, ktorý prinesie do regiónu investície a pracovné miesta, nebol ohrozený tým, že investori nebudú chcieť pokračovať vo výstavbe na nevyporiadaných pozemkoch. Geometrický plán, o ktorý návrh opiera, pri rozdelení pozemkov plne zohľadňuje ich využitie na účely uvedeného zámeru žalobkyne. Žiadosťou z 2. 5. 2013 žalobkyňa požiadala Slovenský pozemkový fond o odkúpenie podielov žalovaných k pozemkom, prípadne o uzavretie dlhodobej nájomnej zmluvy. Žiadosti nebolo vyhovené s poukazom na zákonné obmedzenia fondu s nakladaním s pozemkami. Preto žalobkyňa je nútená podielové spoluvlastníctvo vyporiadať súdnou cestou.
Pre účely vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemkov si žalobkyňa dala vypracovať znalecký posudok na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov, ktorý predložila spolu s návrhom. Predložený znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. Jánom Trebuňom, Spišské Hanušovce 1, dňa 16. 4. 2014 pod č. 50/2014 plne zohľadňuje územný plán mesta Spišská Stará Ves, podľa ktorého pozemky sú určené ako plochy športu a rekreácie. Všeobecnú hodnotu pozemkov znalec v posudku stanovil na 4,65 eur á 1 m2. Spoluvlastnícke podiely žalovaných majú teda podľa posudku hodnotu každý po cca. 2 260 eur. Preto v pôvodnom návrhu, ktorým žalobkyňa navrhovala vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním oboch pozemkov do jej výlučného vlastníctva, pri výške náhrady za ustupujúce spoluvlastnícke podiely žalovaných, vychádzala z tejto hodnoty. V priebehu konania zástupkyňa žalobkyne vzhľadom na námietky žalovanej strany určenie výšky náhrady pre účely vyrovnania podielov účastníkov podľa upraveného návrhu ponechala na zváženie súdu s tým, že za maximálnu všeobecnú hodnotu pozemkov považuje 10 eur á 1 m2.
Ako účastníkov na strane žalovaných zástupkyňa žalobkyne označila s poukazom na zápis na LV č. XXXX k. ú. A. 1. Z. P. a 2. B. P., v zastúpení Slovenskou republikou - Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Bratislava, Búdková 36, IČO: 17 335 345.
Z aktuálneho internetového výpisu z LV č. XXXX k. ú. A. A. Z. súd zistil, že osoby označené žalobkyňou v procesnom postavení žalovaných sú na tomto liste vlastníctva zapísané pod B1 ako „P. Z. (čd.XXX- XXX/XXXX) (SPF)“ a pod B2 ako „P. B. (r. P., čd.XXX-XXX/XXXX) (SPF)“ s tým, že Slovenský pozemkový fond, so sídlom Bratislava, Búdková 36, Slovenská republika, je uvedený ako správca týchto podielov k nehnuteľnostiam.
Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej zákon č. 180/1995 Z. z.) register (ROEP) sa skladá z určeného operátu, zo súboru ďalších geodetických informácií a zo súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, najmä zo a) súpisu pozemkov, ktoré boli predmetom konania,
b) súpisu pozemkov, ktorých vlastník a jeho miesto trvalého pobytu alebo sídlo sú známe, c) súpisu pozemkov, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, d) súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.
Podľa § 13 veta prvá zákona č. 180/1995 Z. z. Slovenský pozemkový fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c) a d), ktoré sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej pozemok s nezisteným vlastníkom), podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov (zákon č. 229/1991 Zb. a zákon č. 330/1991 Zb.);
Podľa § 16 ods. 1 písm. b) zákona č. 180/1995 Z. z. Slovenský pozemkový fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami s nezisteným vlastníkom.
Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 180/1995 Z. z. Slovenský pozemkový fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16 ods. 1 (okrem iných aj s pozemkami nezistených vlastníkov) vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy.
V prejednávanej veci súd za účelom zistenia konkrétnejších osobných údajov ohľadne žalobkyňou na strane žalovanej označených podielových spoluvlastníkov pozemkov požiadal Okresný úrad Kežmarok, odbor katastrálny, o predloženie listín uvedených na liste vlastníctva ako čd.XXX-XXX/XXXX. Podľa správy tohto úradu z 11. 8. 2014 listiny čd.XXX-XXX/XXXX sa v archíve pozemkovej knihy nenachádzajú. Úrad poukázal iba na zápisy vykonané v pozemno-knižných vložkách č. XXX a č. XXX A. A. Z..
Keďže súd nezistil žiadne ďalšie skutočnosti ohľadne podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti na strane žalovaných (napr. dátum ich narodenia, posledné bydlisko a pod.), vychádzajúc z citovanej právnej úpravy konal vo veci na strane žalovanej so Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Bratislava, Búdková 26, IČO: 17 335 345 (ďalej SPF) ako osobou oprávnenou vystupovať pred súdom vo vlastnom mene pri nakladaní so spoluvlastníckymi podielmi žalovaných ako tzv. nezistených vlastníkov.
SPF so zrušením podielového spoluvlastníctva v prejednávanej veci a jeho vyporiadaním rozdelením pozemkov podľa návrhu žalobkyne vychádzajúceho z predloženého geometrického plánu súhlasil. Uviedol, že aj podľa jeho názoru predmetný geometrický plán plne zohľadňuje zámer mesta vybudovať na pozemkoch termálny park s hotelom s tým, že zvyšná časť pozemkov ostane v podielovom spoluvlastníctve žalovaných. Namietal hodnotu pozemkov stanovenú znaleckým posudkom predloženým žalobkyňou s argumentáciou, že znalec Ing. Ján Trebuňa pri stanovení hodnoty použil metódu polohovej diferenciácie a nevychádzal z reálnych tržných cien porovnateľných pozemkov. Tvrdil, že hodnota porovnateľných pozemkov porovnaním kúpnych cien v obdobných kúpnych zmluvách v danom katastrálnom území s prihliadnutím na vyjadrenie mesta Spišská Stará Ves je oveľa vyššia a predstavuje minimálne 10 eur á 1 m2. Keďže žalobkyňa žalobou upravenou v priebehu konania pri výške vyrovnávacej náhrady vychádzala už z hodnoty pozemkov 10 eur á 1 m2, uviedol, že nemá voči vyplateniu náhrady vo výške 1 575 eur každému zo žalovaných výhrady. Dohodu v danej veci odmietol uzavrieť s tým, že aj keď od 1. júla 2015 mu zákon dohodu o zrušení a vzájomnom vyporiadaní podielového spoluvlastníctva umožňuje, nemá ešte stanovené presnejšie vnútorné pravidlá pre takýto postup.
Podľa § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledujúce skutočnosti:
Z aktuálneho internetového výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k. ú. A. súd zistil, že ako podieloví spoluvlastníci parciel registra „E“ č. XXXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere XXXX m2 a č. XXXX/ X - trvalé trávnaté porasty o výmere 429 m2 sú zapísaní pod B3 žalobkyňa, a to v podiele vo výške 1 v pomere k celku, na základe kúpnej zmluvy č. X/XXXX/PP-V XXX/XX. Pod B1 je zapísaný žalovaný v 1. rade ako nezistený vlastník zastúpený SPF v podiele vo výške 180/720 (1) v pomere k celku a pod B2 žalovaná v 2. rade taktiež ako nezistený vlastník zastúpený SPF v podiele vo výške 180/720 (1) v pomere k celku.
Z kúpnej zmluvy zo 6. 5. 2008 uzavretej žalobkyňou ako kupujúcou, ktorej vklad bol Okresným úradom Kežmarok, katastrálnym odborom povolený pod č. V XXX/XX vyplýva, že predmetom tejto kúpnej zmluvy boli spoluvlastnícke podiely vo výške 1/2 v pomere k celku k obom predmetným pozemkom. Z aktuálneho internetového výpisu z Obchodného registra vyplýva, že akciová spoločnosť Vodný park Stará Ves - Sromowce Wyžne akciová spoločnosť Spišská Stará Ves, so sídlom Spišská Stará Ves, Jesenského 342, IČO: 36 486 051, je v obchodnom registri zapísaná od 12. 6. 2003 doposiaľ.
Z aktuálneho internetového výpisu z LV č. XXXX k. ú. A. A. Z., kópie katastrálnej mapy tohto katastrálneho územia, z rozhodnutia mesta Spišská Stará Ves z 20. 9. 2010 č. j.: A. a zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Jánom Tribuňom pod č. 50/2014 dňa 16. 4. 2014 súd ďalej zistil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou pozemkov parciel registra „E“ č. XXXX, XXXX, XXXX - XXXX zapísaných na LV č. XXXX k. ú. A. Mesto Spišská Stará Ves rozhodnutím z 20. 9. 2010 rozhodlo o umiestnení stavby „AREÁL THERMAL PARK S HOTELOM“ na týchto parcelách č. XXXX, XXXX, XXXX - XXXX v k. ú. A. A. Z.. Parcely č. XXXX/X a č. XXXX/X, ktoré sú predmetom sporu, sa nachádzajú v okrajovej časti mesta A.. Parcela č. XXXX/X sa nachádza v intraviláne mesta a tvorí úzky prírodný odvodňovací kanál, ktorý prechádza cez štátnu komunikáciu II. triedy. V časti nad touto štátnou komunikáciou je táto parcela vsadená medzi vyššie špecifikované pozemky vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, na ktorých mesto povolilo umiestnenie termálneho areálu parku s hotelom. Parcela č. XXXX/ X, ktorá nadväzuje bezprostredne na parcelu č. XXXX/X, sa nachádza v extraviláne. Obe parcely v územnom pláne mesta sú navrhované ako plochy športu a rekreácie.
Z geometrického plánu vyhotoveného Ing. Oľgou Mlynarčíkovou - Geodézia - O.M., so sídlom Spišská Belá, Krátka 21, IČO: 40124037, dňa 20. 5. 2015 pod č. 41/2015, overeného Okresným úradom Kežmarok, odborom katastrálnym, dňa 2. 6. 2015 pod č. G1 300/15 (ďalej geometrický plán) súd zistil, že týmto geometrickým plánom bola z parcely registra „E“ č. XXXX/X o pôvodnej výmere 1517 m2 odčlenená časť pod štátnou komunikáciou (vrátane) predstavujúca diel 1 a diel 2 o výmere celkom 229 m2, a to zameraním 2 nových parciel, parcely registra „C“ č. XXXX/XX - zastavaná plocha o výmere 99 m2 (diel 1) a parcely registra „C“ č. XXXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 130 m2 (diel 2). Parcela registra „E“ č. XXXX/X tak zostala iba v časti nachádzajúcej sa nad štátnou komunikáciou a zmenila výmeru na 1288 m2.
Podľa 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pri tom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Podľa 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len cit. ust. § 142 ods. 2 Obč. zákonníka, ktoré výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
V prejednávanej veci žiadny z účastníkov konania netvrdil a z vykonaného dokazovania nevyplynula existencia žiadnych skutočností, ktoré by bolo možné považovať za závažné dôvody pre zachovanie spoluvlastníckeho vzťahu účastníkov k predmetným pozemkom. Na zrušení podielového spoluvlastníctva k pozemkom sa účastníci v priebehu konania dohodli. Preto súd podielové spoluvlastníctvo účastníkov k obom k pozemkom zrušil.
Pokiaľ ide o jeho vyporiadanie, súd vychádzal z citovaného ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý taxatívnym spôsobom stanovuje poradie a spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva,
pričom ako prednostný spôsob vyporiadania stanovuje reálne rozdelenie veci s prihliadnutím na výšku podielov spoluvlastníkov. Reálne rozdelenie veci ustálená súdna prax považuje za najprirodzenejší spôsob likvidácie spoluvlastníckych vzťahov. Podmienkou použitia tohto spôsobu vyporiadania je, že rozdelenie veci je „dobre možné“. Táto podmienka je naplnená nielen v prípade faktickej možnosti a technickej vykonateľnosti rozdelenia, ale tiež funkčného opodstatnenia rozdelenia. Účelnosť využitia veci ako aj veľkosť podielov sú všeobecnými kritériami, na ktoré súd prihliada aj pri tomto spôsobe vyporiadania spoluvlastníctva.
Geometrický plán predložený žalobkyňou parcelu registra „E“ č. XXXX/X o výmere 1517 m2 rozdeľuje na časť nad štátnou komunikáciou a časť pod štátnou komunikáciou (vrátane). Časť nad komunikáciou o výmere 1288 m2 je vsadená medzi vyššie špecifikované parcely nachádzajúce sa vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, na ktorých mesto povolilo umiestnenie termálneho parku s hotelom. Časť pod štátnou komunikáciou (diely 1 a 2), vrátane tejto komunikácie, má výmeru 229 m2. Súd takéto rozdelenie parcely registra „E“ č. XXXX/X považoval za rozdelenie, ktoré je nielen podľa geometrického plánu fakticky a technicky vykonateľné, ale tiež z funkčného hľadiska plne opodstatnené. Preto za súhlasného stanoviska oboch sporových strán súd podielové spoluvlastníctvo účastníkov k pozemkov vyporiadal rozdelením parcely registra „E“ č. XXXX/X medzi účastníkov podľa geometrického plánu, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku tak, že žalobkyni prikázal do výlučného vlastníctva časť nad štátnou komunikáciou o výmere 1288 m2 a žalovaným do podielového spoluvlastníctva časť pod komunikáciou (vrátane) o výmere 220 m2. Vychádzajúc z výšky spoluvlastníckych podielov účastníkov súd za súhlasného stanoviska SPF aj celú parcelu registra „E“ č. XXXX/X o výmere 429 m2 prikázal do podielového spoluvlastníctva žalovaných v rovnakom podiele.
Takýmto vyporiadaním podielového spoluvlastníctva žalobkyňa, ktorá je podielovou spoluvlastníčkou oboch parciel v celkovej výmere 1946 m2 (1517 m2 + 429 m2) vo výške 1/2 v pomere k celku, nadobudne pozemok o celkovej výmere 1288 m2. Žalovaní, ktorí sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov vo výške každý po 1/4 v pomere k celku, nadobudnú do podielového spoluvlastníctva pozemky o výmere celkom 649 m2 (220 m2 + 429 m2). Preto žalobkyni súd na vyrovnanie podielov uložil povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu zodpovedajúcu hodnote celkom 315 m2 pozemkov.
Podľa ustálenej judikatúry základom pre stanovenie primeranej náhrady za ustupujúce spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnosti pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je ich všeobecná cena obvyklá v danom mieste v dobe rozhodovania súdu s tým, že túto náhradu súd určí zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci, nie cenou, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel (Stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR z 20. 10. 1997, Cpj 30/97). Pri zisťovaní obvyklej ceny nehnuteľnosti súd vychádza z úrovne skutočne dosahovaných dojednaných cien na vnútornom trhu pri štandardnom chovaní subjektov pri nákupe a predaji nehnuteľnosti.
V danej veci zástupkyňa žalobkyne za účelom stanovenia všeobecnej ceny pozemkov predložila súdu znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. Jánom Trebuňom pod č. 50/2014 dňa 16. 4. 2014. Znalec Ing. Ján Trebuňa všeobecnú hodnotu predmetných pozemkov chápanú ako najpravdepodobnejšiu cenu pozemku, ktorú by bolo možné dosiahnuť na trhu v danom mieste a čase, v posudku stanovil na 4,65 eur za 1 m2. Celkovú hodnotu oboch pozemkov tak stanovil na 9 048 eur. Ohodnotenie znalec vykonal podľa Vyhlášky č. 492/2004 Z. z. v znení vyhlášky č. 254/2010 Z. z., pričom použil metódu polohovej diferenciácie. Použitie tejto metódy v posudku odôvodnil neexistenciou hodnoverných a relevantných podkladov pre porovnanie s inými predajmi v danom mieste a čase (neexistencia súboru aspoň 3 porovnateľných nehnuteľností s kúpnymi zmluvami, resp. znaleckými posudkami, na základe ktorých bol prevod vložený do katastra). Podľa znalca použitá metóda polohovej diferenciácie množstvom hodnotiacich ukazovateľov zohľadňuje faktory vplývajúce na všeobecnú hodnotu pozemku a vyjadruje hodnotu, za ktorú je možné pozemok v danom mieste a čase predať.
Súd vzhľadom na námietky SPF k cene stanovenej znalcom v predloženom znaleckom posudku v priebehu konania na návrh fondu doplnil dokazovanie o zabezpečenie kúpnej zmluvy zo 6. 5. 2008 (V XXX/XX), predmetom ktorej bol prevod vyššie špecifikovaných pozemkov dnes zapísaných na LV č. XXXX k. ú. A. A. Z. do vlastníctva žalobkyne, medzi ktoré je parcela č. „E“ XXXX/X vsadená, ako aj vyjadrenia mesta k hodnote pozemkov. Kúpna cena pozemkov v kúpnej zmluve zo 6. 5. 2008 vychádza z hodnoty 30,- Sk (cca. 1 euro) á 1 m2. Podľa správy mesta Spišská Stará Ves z 26. 10. 2015 hodnota pozemkov je stanovená prílohou č. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. pre k. ú. A. vo výške 0,0255 eur á 1 m2.
SPF predložil súdu aj kúpne zmluvy z 30. 8. 2013 a zo 4. 4. 2013, predmetom ktorých sú prevody pozemkov v k. ú. Spišská Stará Ves za hodnotu 10 - 10,40 eur á 1 m2. Z týchto kúpnych zmlúv bez ďalšieho však nie je zrejmé, či sa jedná o prevody pozemkov porovnateľných s pozemkami v prejednávanej veci. Z ďalších listín predložených fondom označených ako oznámenia fondu o navrhovanej cene súd zistil, že ide iba o návrhy kúpnych cien z rokov 2013 - 2014 vo výške 15 - 15,30 eur á m2, pričom tieto návrhy sa týkajú pozemkov v intraviláne k. ú. Červený Kláštor. Ani tu bez ďalšieho nie je zrejmé, či sa vôbec jedná o pozemky porovnateľné s pozemkami v prejednávanej veci.
Keďže v prejednávanej veci žalobkyňa v priebehu konania upraveným návrhom, ktorý súd pripustil, navrhovala náhradu pre účely vyrovnania podielov stanoviť vo výške 10 eur á m2, a SPF hodnotu 10 eur á 1 m2 považoval za dolnú hranicu všeobecnej ceny pozemkov, súd návrhu žalobkyne vyhovel a uložil jej povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu každému vo výške po 1 575 eur (315 m2 x 10 eur : 2).
O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania súd nepriznal. Tento výrok vychádza z procesnej situácie, kedy žiaden z účastníkov konania si nárok na náhradu trov v konaní neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).