Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7C-64-2021.pdf
PDF · 140.8 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/64/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX/XX, C., zast.: JUDr. Jaroslav Veis, advokát so sídlom Štefánikova 22, Nitra, proti žalovanému: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX/XX C., zast.: JUDr. Diana Beresecká, advokátka, so sídlom Farská 33, Nitra, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
I. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria:
a) byt č. XX, nachádzajúci sa na 6. poschodí bytového domu súp. č. XX, o.č. XX, postavený na pozemku parc. reg. C KN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 224 m2, parc. reg. C KN č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 224 m2, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedený pre Okres C., Obec C., katastrálne územie B., vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve o veľkosti 82/2638, v hodnote 130 000 eur,
b) motorové vozidlo Audi A4, evidenčné číslo: C., VIN:E., v hodnote 7 000 eur,
c) sedacia súprava v hodnote 500 eur, d) stôl a 4 stoličky v hodnote 150 eur, e) stacionárny bicykel v hodnote 30 eur, f) kamery v hodnote 15 eur, g) trezor v hodnote 50 eur, h) šijací stroj, endlovačka v hodnote 250 eur, i) chladnička v hodnote 300 eur, j) zostatok na účte vedenom v F. F., G., č.ú. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 2,91 eur,
k) zostatok na účte vedenom v 365.bank, a.s., č.ú. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 390,95 eur,
l) zostatok na účte vedenom v XXX.H., G., č.ú. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 7,20 eur,
m) zostatok na účte vedenom v I. F. F., a.s., číslo zmluvy XXXXXXXXXX vo výške 4 150,89 eur,
n) zostatok na účte vedenom v F. F., G., č. ú.: F. XX XXXX XXXX XXXX XXXXXXXX vo výške 95,08 eur
II. Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že
do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje:
- byt v katastrálnom území B. v hodnote 130 000 eur, uvedený v bode I. písmeno a) tohto výroku,
- šijací stroj, endlovačka v hodnote 250 eur, uvedený v bode I., písmeno h) tohto výroku,
- chladničku v hodnote 300 eur, uvedenú v bode I. písmeno i) tohto výroku,
- sedaciu súprava v hodnote 500 eur, uvedenú v bode I. písmeno c) tohto výroku,
- stôl a 4 stoličky v hodnote 150 eur, uvedené v bode I. písmeno d) tohto výroku,
- zabudovaný trezor v hodnote 50 eur, uvedený v bode I. písmeno g) tohto výroku,
- zostatok na účte vedenom v F. F. vo výške 95,08 eur, uvedený v bode I. písmeno n) tohto výroku
- zostatok na účte vedenom v F. F., G., vo výške 7,20 eur uvedený v bode I. písmeno l) tohto výroku
do výlučného vlastníctva žalovaného súd prikazuje:
- motorové vozidlo Audi A4 v hodnote 7 000 eur uvedené v bode I. písmeno b) tohto výroku
- stacionárny bicykel v hodnote 30 eur, uvedený v bode I. písmeno e) tohto výroku
- kamery v hodnote 15 eur uvedené v bode I. písmeno f) tohto výroku,
- zostatok na účte vedenom v F. F. v hodnote 2,91 eur, uvedený v bode I. písmeno j) tohto výroku,
- zostatok na účte vedenom v 365.bank, a.s., v hodnote 390,95 eur, uvedený v bode I. písmeno k) tohto výroku,
- zostatok na účte vedenom v I. F. F., G., vo výške 4 150,89 eur, uvedený v bode I. písmeno m) tohto výroku
III. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielu sumu 59 881,30 eur, a to do 60. dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalobkyňa a žalovaný sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 4 288 eur, na účet tunajšieho súdu, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Súd žiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 23.11.2021, sa žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM), ktoré zaniklo dňa 27.02.2020, t.j. právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva strán sporu č.k. 13P/297/2019-133 zo dňa 13.02.2020. Do masy BSM žalobkyňa v podanej žalobe zahrnula hnuteľné veci, ku ktorým uviedla približnú nadobúdaciu hodnotu a to: sedacia súprava 1 100 eur, stôl a 4 stoličky 150 eur, stacionárny bicykel 100 eur, kamery v byte, trezor 150 eur, videokamera, počítač 1 500 eur, šijací stroj, endlovačka 250 eur, chladnička 300 eur, osobný automobil Audi 14 000 eur. Žalobkyňa žiadala v rámci BSM vyporiadavať aj členský podiel v bytovom družstve, ku ktorému uviedla, že od 30.03.1987 do uzavretia manželstva, t.j. do 16.04.1988 patril do jej výlučného vlastníctva. Žalobkyňa v podanej žalobe tvrdila, že až na základe tohto členského podielu došlo dňa 22.06.2004 k zmluve o prevode vlastníctva družstevného bytu na obe strany sporu. Podľa žalobkyne, nakoľko manželstvo zaniklo 27.02.2020, je nepochybné, že k uvedenému dňu zanikol žalovanému aj členský podiel v bytovom družstve. Z toho podľa žalobkyne vyplýva, že zásluhu na tzv. ostatnom majetkovom práve podľa § 149 odsek 4 Občianskeho zákonníka mala výlučne ona.
1.1. Žalobkyňa do masy BSM zahrnula byt zapísaný na liste vlastníctva (ďalej len LV) č. XXXX v katastrálnom území B., súpisné číslo XX na pozemku parc. č. XXX/X ako aj hnuteľné veci a to: sedacia súprava, zariadenie obývacej izby + TV, zariadenie kuchyne so spotrebičmi, zariadenie spálne a detskej izby, zariadenie kúpeľne a WC, práčka.
1.2. Do svojho výlučného vlastníctva žalobkyňa žiadala pôvodne prikázať sedaciu súpravu, stôl a 4 stoličky, šijací stroj s endlovačkou, chladničku, byt, zariadenie obývacej izby + TV, zariadenie kuchyne so spotrebičmi, zariadenie spálne a detskej izby, zariadenie kúpeľne a WC, práčku. Do výlučného vlastníctva žalovaného navrhla žalobkyňa v podanej žalobe prikázať stacionárny bicykel, kamery v byte, trezor, videokameru, počítač, osobný automobil Audi.
1.3. Žalobkyňa zároveň v podanej žalobe tvrdila, že zo strany žalovaného dochádzalo k psychickému týraniu a násiliu na nej a spoločných deťoch a zároveň že žalovaný užíval všetky finančné prostriedky, ktoré zarobil, pre svoje potreby.
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe upresnil označenie bytu patriaceho do BSM tak, že sa jedná o byt č. 12 na 6. poschodí bytového domu, súp. č. XX, orientačné číslo XX, postavený na parcele č. XXX/X G. XXX/X, zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. B. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve vo veľkosti 84/2638 s tým, že žalovaný súhlasil s tým, že tento byt patrí do BSM. Zároveň poukázal na § 704 odsek 1, odsek 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých, ak sa niektorý z manželov stal nájomcom bytu pred uzavretím manželstva, vznikne obom manželom spoločný nájom bytu uzavretím manželstva. Žalovaný zároveň uviedol, že pokiaľ ide o nadobúdanie práva užívať družstevný byt, bolo najskôr potrebné získať členstvo v BD, ktorého hodnota bola 3 000 Kčs. Následne bola táto osoba zapísaná do zoznamu čakateľov na pridelenie bytu a uzavretie dohody o odovzdaní a prevzatí bytu. Až uzavretím takejto dohody vzniklo členovi právo užívať družstevný byt. Žalobkyňa sa stala členkou družstva pred uzavretím manželstva a to zaplatením členského podielu. Týmto okamihom bola zapísaná do zoznamu čakateľov na uzavretie dohody o odovzdaní a prevzatí bytu. Asi 5 rokov po uzavretí manželstva sa stranám naskytla možnosť dostať sa v poradovníku na pridelenie bytu na vyššie miesto, a to postúpením práv od iného člena družstva, ktorým bol pán J.. Za toto postúpenie mu vyplatili sumu 50 000 Kčs a to z výlučných prostriedkov žalovaného. Podľa žalovaného zároveň až týmto úkonom získala žalobkyňa možnosť uzavrieť dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu. Počas manželstva následne uzavreli s BD kúpnu zmluvu, ktorou predmetný byt nadobudli do BSM, pričom kúpna cena zaň bola vyplatená z prostriedkov BSM. Žalovaný popieral, že by sa dopúšťal voči žalobkyni a deťom akéhokoľvek psychického či fyzického týrania a tvrdenia žalobkyne považoval za vykonštruované.
2.1. K hodnote bytu patriaceho do BSM žalovaný predložil vyjadrenie realitnej kancelárie B. K., F., zo dňa 03.05.2022, v ktorom bola uvedená predpokladaná všeobecná hodnota daného bytu v sume 130 000 eur. Vo vzťahu k hnuteľným veciam, ktoré žalobkyňa zahrnula do masy BSM žalovaný uviedol, že nesúhlasí s ich hodnotou s tým, že ku dňu rozvodu manželstva bola podľa neho hodnota motorového vozidla Audi A4, rok výroby 2011 vo výške 7 000 eur, sedacia súprava v hodnote 500 eur, stôl a 4 stoličky v hodnote 150 eur, stacionárny bicykel (30 ročný) v hodnote 30 eur, kamery v byte 15 eur, trezor 50 eur, nefunkčná videokamera 0 eur, nefunkčný počítač 0 eur, šijací stroj, endlovačka 250 eur a chladnička 300 eur. Zároveň žalovaný do masy BSM zahrnul prostriedky na účtoch vo výške zostatku ku dňu zániku BSM a to: F. F., G., č.ú. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 2,91 eur, 365 bank, a.s., č.ú. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 390,95 eur, XXX H., G., č.ú. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 7,20 eur, I., G., číslo zmluvy XXXXXXXXXX vo výške 4 150,89 eur, ako aj zostatok na účte žalobkyne v F., G., ktorého číslo a výšku zostatku žiadal zistiť v tomto konaní.
2.2. Žalovaný navrhol, aby v rámci vyporiadania BSM boli do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázané: byt, sedacia súprava, stôl a 4 stoličky, chladnička, šijací stroj s endlovačkou, trezor, ktorý je podľa žalovaného je pevne namontovaný v byte, finančné prostriedky v XXX. H. na účte s koncovým číslom 8827 vo výške 7,20 eur ako aj finančné prostriedky na účte žalobkyne v F., G.. Do svojho výlučného vlastníctva žalovaný navrhol prikázať motorové vozidlo Audi A4, stacionárny bicykel, kamery, videokameru, počítač, finančné prostriedky na účtoch v F., G. s koncovým číslom 1108 vo výške 2,91 eur, v XXX H., G. s koncovým číslom XXXX vo výške 390,95 eur ako aj zostatok na účte v I., G. vo výške 4 150,89 eur. Zároveň žiadal, aby bola žalobkyňa zaviazaná vyplatiť mu titulom finančného vyrovnania sumu tak, aby nadobudol presnú polovicu majetku patriaceho do BSM.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, oboznámením sa so znaleckými posudkami - k ohodnoteniu bytu patriaceho do BSM vrátane výsluchu znalcov, výsluchom svedkov a zistil nasledovný skutkový stav:
3.1. Strany sporu uzavreli manželstvo dňa 16.04.1988, čo je deň vzniku ich BSM a ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 13P/297/2019-133 zo dňa 13.02.2020, právoplatným dňa 27.02.2020, ktorý deň je zároveň dňom zániku BSM strán sporu.
3.2. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. B. súd zistil, že strany sporu sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. 12 na 6. poschodí bytového domu súpisné číslo XX, o.č. XX postaveného na parcele č. XXX/X G. L. XXX/X vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve o veľkosti 82/2638,
3.3. Z dohody o prevode členských práv a povinností M. F. H. N. C. (ďalej len OSBD) zo dňa 30.03.1987 (č.l. 88) vyplýva, že prevodca O. J. (sestra žalobkyne) previedla na žalobkyňu členské práva a povinnosti v uvedenom BD s tým, že touto dohodou bolo zároveň potvrdené, že prevodca a nadobúdateľ si vyplatili základný členský vklad ku dňu 30.03.1987 v sume 3 000 Kčs. V dôsledku tejto dohody boli všetky práva v BD prepísané na žalobkyňu.
3.4. Zo zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu (č.l. 91) vyplýva, že dňa 22.06.2004 uzavreli strany sporu (počas manželstva) s bytovým družstvom predmetnú zmluvu, ktorou nadobudli vlastníctvo k predmetnému bytu vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 82/2638 za cenu 90 260 Sk, ktorá cena bola bytovému družstvu zaplatená dňa 23.06.2004, ako to potvrdzuje príjmový pokladničný doklad na č.l. 214rub. Vklad vlastníckeho práva sporových strán na základe uvedenej zmluvy bol Správou katastra Nitra povolený dňa 29.10.2004 pod číslom V XXXX/XXXX.
3.5. Z vyjadrenia realitnej kancelárie B. K., F. zo dňa 03.05.2022 (č.l. 108) vyplýva ohodnotenie predmetného bytu ku dňu 03.05.2022 na sumu 130 000 eur.
3.6. Z potvrdenia I., G. (č.l. 109) súd zistil, že konečný zostatok na účte v I., G. k číslu zmluvy XXXXXXXXXX ku dňu 31.12.2020 bol v sume 4 150,89 eur. Z oznámenia I., G. zo dňa 04.03.2022 na č.l. 110 a z výpisu z tohto účtu na č.l. 115 vyplýva, že účet bol vedený na meno žalovaného, ktorý naň dňa 11.02.2020 aj realizoval vklad.
3.7. Z výpisu z účtu v XXX.H., a.s. vedeného na meno žalobkyne, č. ú. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vyplýva zostatok ku dňu 27.02.2020 vo výške 7,20 eur (č.l. 111).
3.8. Z výpisu z účtu v XXX H., G. vedeného na meno žalovaného č. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vyplýva ku dňu 27.02.2020 zostatok 390,95 eur (č.l. 112).
3.9. Z výpisu z účtu v F. F., G. vedeného na meno žalovaného č. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vyplýva zostatok ku dňu 27.02.2020 vo výške 2,91 eur (č.l.113).
3.10. Z oznámenia F., G. na č.l. 154 vyplýva, že zostatok na účte vedenom na žalobkyňu č. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX ku dňu 27.02.2020 bol v sume 95,08 eur.
3.11. Z dohody o prevode členských práv a povinností M. C. zo dňa 03.05.1991 vyplýva, že táto bola uzavretá medzi prevodcami P. J., nar. XX.XX.XXXX a jeho manželkou G. J., nar. XX.XX.XXXX a stranami sporu ako nadobúdateľmi. Dohoda sa týkala predmetného 3 izbového družstevného bytu č. XX, blok č. XXX na 6. poschodí, vchod X, ulica N. P..
3.12. Z prehlásenia o vzájomnom majetkovom vyporiadaní zostatkovej hodnoty členského podielu (č.l. 209) súd zistil, že manželia J. a strany sporu v ňom dňa 03.05.1991 prehlásili, že zostatkovú hodnotu členského podielu vo výške 96 000 Kčs si vyporiadajú prostredníctvom družstva.
3.13. Z potvrdenia M. C. zo dňa 03.05.1991 (č.l. 209rub) vyplýva, že žalobkyňa je členkou uvedeného bytového družstva a má zabezpečený 3 izbový družstevný byt. Členský podiel činí 96 000 Kčs a predpoklad pridelenia bytu je v roku 1991. Uhradený je ZČV 3 000 Kčs.
3.14. Zo zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 19.08.1991 (č.l. 211rub) vyplýva, že žalobkyni (ako členovi BD) bol odovzdaný do užívania 3 izbový byt č. XX na 6. poschodí na adrese J.
XXX/XX A. C.. V uvedenej zápisnici zároveň BD vyhlásilo, že berie na vedomie, že osobná užívateľka (žalobkyňa) žije v čase uzavretia tejto dohody v manželstve so žalovaným.
3.15. Z písomnosti M. C. zo dňa 20.11.1991 označenej ako Zálohový členský podiel – usporiadanie adresovanej žalobkyni (č.l. 213) vyplýva, že na zmiernenie dopadu liberalizácie cien stavebných prác na užívateľov družstevných bytov boli zrealizované účinné opatrenia zo strany OSBD, čo sa prejavilo v znížení členského podielu o čiastku 55 000, ktorá jej bude poukázaná. Zároveň sa tu uvádza uhradený čl. podiel 96 000 a upravený čl. podiel 41 000, rozdiel 55 000.
4. Žalobkyňa uviedla, že z manželstva sa im narodili 3 deti a to N. v roku 1997, K. v roku 2001 a B. v roku 2006 s tým, že syn B. bol rozsudkom zverený do jej výchovy. Žalobkyňa zároveň uviedla, že od roku 1987, t.j. ešte pred uzavretím manželstva bola členkou OSBD, pričom členstvo na ňu previedla jej sestra O. J. a členský vklad 3 000 Kčs zaplatili jej rodičia. Počas manželstva predmetný byt kúpili so žalovaným spoločne, avšak členský vklad, od ktorého sa odvíjalo predkupné právo, vykonala ešte ako slobodná. V predmetnom byte naďalej býva s deťmi.
5. Žalovaný poukázal na to, že miesto v poradovníku na pridelenie bytu v OSBD sa v predmetnom čase kupovalo a prevádzalo dohodou o prevode členských práv a povinností. Strany sporu toto vysoké miesto v poradovníku na uzavretie zmluvy o nájme k bytu nadobudli dohodou o prevode členských práv a povinností zo dňa 03.05.1991 uzavretou s manželmi J.. V tom čase mali so žalobkyňou spoločnú vkladnú knižku, kde mali našetrených 65 000 Sk a manželia J. boli vyplatení z týchto peňažných prostriedkov, keď najskôr z tejto knižky vybral 25 000 Sk a následne ďalších 25 000 Sk a tieto peniaze dali manželom J..
6. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 10.10.2023 na č.l. 345 vyplýva, že na uvedené pojednávanie sa nedostavila žalobkyňa a jej právny zástupca žiadal uvedené pojednávanie odročiť z dôvodu, že večer predtým mu telefonicky sestra žalobkyne oznámila, že žalobkyňa sa necíti dobre. Zároveň z obsahu tejto zápisnice vyplýva vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne, že podal trestné oznámenie na žalovaného. K uvedenému právny zástupca žalobkyne uviedol, že je povinný ako občan podľa Trestného zákona oznámiť, keď zistí podozrenie, že niekto mohol spáchať trestný čin (č.l. 347). Z oznámenia zamestnávateľa žalobkyne zo dňa 16.10.2023 (č.l. 362) vyplýva, že v deň uvedeného pojednávania, t.j. 10.10.2023, kedy právny zástupca žalobkyne žiadal pojednávanie odročiť z vyššie uvedeného dôvodu, žalobkyňa pracovala na smene od 20:00 hod. do 04:00 hod. a v dňoch 09.10.2023 a 11.10.2023 pracovala od 20:00 hod. do 04:00 hod.
7. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 26.10.2023 (č.l. 368) vyplýva vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne, ktorý uviedol, že: „okrem nehnuteľností, motorového vozidla a účtov považujeme hodnotu hnuteľných vecí za nespornú tak, ako bolo uvedené vo vyjadrení žalovaného zo dňa 16.06.2022“.
8. Žalobkyňa predložila v konaní znalecký posudok č. 166/2023 vypracovaný znalcom P. M. F., v ktorom menovaný znalec stanovil všeobecnú hodnotu daného bytu ku dňu 27.11.2023 v sume 124 000 eur (č.l. 377).
9. Žalovaný predložil v konaní znalecký posudok č. 254/2023 vypracovaný znalkyňou P. K. L., v ktorom menovaná znalkyňa ohodnotila byt patriaci do BSM k dátumu 28.11.2023 na sumu 130 000 eur (č.l. 413).
10. Obaja vyššie menovaní znalci boli vypočutí na súdnom pojednávaní dňa 30.01.2024 (č.l. 471), v rámci ktorého znalkyňa P. L. uviedla, že jej ZP bol vypracovaný metódou polohovej diferenciácie s koeficientom 0,9, ktorý bol príslušnými koeficientami upravovaný. Vyhláška resp. smernica im odporúča koeficienty od 0,5 do 0,6, avšak s tým, že trhové hodnoty bytov od 90-tych rokov sa zmenili a je na znalcovi, aký koeficient určí. Obdobne znalec P. F. uviedol, že pri vypracovaní ZP tiež použil metódu polohovej diferenciácie s koeficientom 0,95. Obaja znalci následne k rozdielu v hodnote bytu v nimi vypracovaných ZP (ktorý rozdiel predstavuje sumu 6 000 eur) uviedli, že tento vznikol tým, že znalkyňa P. L. použila nižší priemerný koeficient. Obaja znalci potvrdili, že pri určení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti sa vychádza z hodnoty nehnuteľností v danom mieste a čase.
10.1. K hodnotám bytov, ktoré sú uvádzané v ponukách na realitných portáloch, znalec P. F. zároveň uviedol, že internetový portál určuje ceny nad cenou, ktorú uvádzajú oni (znalci). V danom prípade však
nemožno ísť úplne podľa internetu, musia sa riadiť aj ich skúsenosťami ako znalcov. Obdobne znalkyňa P. L. uviedla, že pri ohodnocovaní bytu vychádzala tiež zo skúseností, na základe ktorých sa jej suma 130 000 eur za byt o výmere 80 m2 zdala adekvátna.
11. Svedkyňa O. J. (sestra žalobkyne) uviedla, že rodičia ju prihlásili ako členku BD a zaplatili členský podiel 3 000 Kčs. Keď však jej manžel nadobudol iný byt, previedla ho na sestru (žalobkyňu). Neskôr sa otec žalobkyne dozvedel o manželoch J., ktorí boli v poradovníku a mali pridelený byt. Košťáloví následne byt previedli na žalobkyňu a žalovaného za 53 000 Kčs, pričom toto odstupné manželom J. uhradili rodičia žalobkyne. Strany sporu následne zaplatili družstvu cca 49 000 Kčs. Ako dôkaz o zaplatení 53 000 Kčs manželom J. táto svedkyňa považovala rukou písaný lístok na č.l. 210rub – 211. Podľa svedkyne suma 53 000 Kčs bolo odstupné za poradie od J., ale strany sporu museli zaplatiť družstvu aj cenu bytu a to je podľa nej ten výber z vkladnej knižky 66 000 Kčs.
12. Z písomného vyjadrenia M. F. H. N. C. (M. H. C.) zo dňa 19.12.2023 vyplýva, že dňa 03.05.1991 bolo prevodcami P. J. a G. a nadobúdateľmi A. B. a D. podpísané „prehlásenie o vzájomnom majetkovom vyporiadaní zostatkovej hodnoty členského podielu“, z ktorého vyplýva, že zostatkovú hodnotu členského podielu vo výške 96 000 Kčs si vyporiadajú prostredníctvom družstva. Dňa 03.05.1991 družstvo vydalo žalobkyni za účelom vybavenia pôžičky potvrdenie, ktorým družstvo potvrdilo, že žalobkyňa je členkou družstva, má zabezpečený 3 izbový byt a členský podiel je 96 000 Kčs. Na základe uvedených dokladov je pravdepodobné, že členský podiel vo výške 96 000 Kčs uhradili priamo družstvu pri nadobudnutí bytu strany sporu. Družstvo už po viac ako 30 rokoch neeviduje v účtovníctve žiaden účtovný doklad, z ktorého by sa uvedená skutočnosť dala potvrdiť.
13. Dňa 30.01.2024 sa v tejto veci konalo súdnej pojednávanie, ktoré bolo odročené s tým, že právnym zástupcom strán bola určená lehota 10 dní, v rámci ktorej mali doručiť súdu vyjadrenia prípadne návrhy na doplnenie dokazovania.
14. Dňa 01.03.2024 došlo v tejto veci k zmene zákonnej sudkyne s poukazom na potvrdenie č.l. 485. Sudkyňa následne dňa 08.04.20245 vo veci určila termín pojednávania a zároveň boli PZ strán vyzvaní, aby v lehote 7 dní súdu písomne oznámili, či majú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, ak áno, aké konkrétne vrátane oznámenia, aké konkrétne skutkové tvrdenia by sa mali týmito dôkazmi preukazovať s tým, že na návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré nebudú súdu doručené v uvedenej lehote, súd nebude prihliadať s poukazom na § 153 CSP, pričom aj pre prípad navrhnutých dôkazov, súd zároveň poukázal na § 185 CSP, v zmysle ktorého súd rozhodne, ktoré z nich vykoná a ktoré nie. Právny zástupca žalobkyne ani v 10 dňovej lehote určenej v zápisnici z pojednávania zo dňa 30.01.2024 a ani následne v určenej 7 dňovej lehote v rámci výzvy súdu zo dňa 08.04.2024 (č.l. 493) žiadne návrhy na doplnenie dokazovania súdu nepredložil. Právna zástupkyňa žalovaného v súdom určenej 7 dňovej lehote navrhla doplniť dokazovanie výsluchom svedkyne B. B. a zároveň predložila súdu technický preukaz k motorovému vozidlu Audi A4 vrátane inzerátu, z ktorého žalovaný vychádzal pri určení hodnoty tohto motorového vozidla patriaceho do BSM.
15. Na súdnom pojednávaní konanom dňa 28.05.2024 (č.l. 543) strany sporu, prostredníctvom svojich právnych zástupcov uviedli, že v rámci tohto konania nežiadajú riešiť položku – nefunkčná videokamera v hodnote 0 eur ani nefunkčný počítač (PC) v hodnote 0 eur. Rešpektujúc toto vyhlásenie sporových strán, súd uvedené položky nezahrnul do masy BSM.
16. Svedkyňa B. B. (matka žalovaného) uviedla, že žalovanému dala po svadbe (na sporenie mladých) 50 000 korún, už nevie, či to bolo v hotovosti alebo iným spôsobom, potom 50 000 korún mu dala na aj na nábytok, a rovnako aj na auto mu odovzdala peniaze, ako aj peniaze, aby si mohli kúpiť oblečenie. Tieto peniaze odovzdávala v hotovosti u nich v domácnosti. V roku 2006, keď skončila manželovi životná poistka, odovzdala žalovanému v hotovosti sumu 10 000 korún, a nechala na ňom, na čo to použije, takto mu peniaze (bez určenia účelu) odovzdala aj opakovane. Keď sa stretli, tak mu s manželom takto vypomáhali. V roku 2013 dali dcére žalovaného N. sumu 250 eur na počítač, ďalej približne v roku 2014 odovzdali žalovanému s rodinou na lyžovačku sumu 500 eur a v roku 2016 ešte raz na lyžovačku 200 eur. Dňa 27.02.2016 žalovanému dala sumu 2 000 eur na auto, ktoré si išiel kúpiť. V 12/2016 žalovanému odovzdala sumu 600 eur na špeciálne slúchadlá pre dcéru N., v roku 2017 dala žalobkyni na „50-ku“ sumu 500 eur. Rovnako všetkým trom vnúčatám dala peniaze pri príležitosti 18. narodenín.
17. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
17.1. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
17.2. Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
17.3. Ustanovenie § 153 CSP ustanovuje, že strany sporu sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (teda najmä skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a hmotnoprávne námietky) nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela, ani ich nemohla predvídať, a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy. Ak strana nepredložila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, súd nemusí (fakultatívne) na ne prihliadnuť, pričom Civilný sporový poriadok demonštratívnym výpočtom uvádza, že môže ísť napríklad o situáciu, ak by prihliadnutie na tieto prostriedky vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
17.4. S poukazom na citované zákonné ustanovenie (sudcovskú koncentráciu konania) súd nevyhovel návrhu právneho zástupcu žalobkyne na výsluch svedka P. J., ktorý návrh predniesol právny zástupca žalobkyne až na pojednávaní dňa 28.05.2024 a rovnako nevyhovel ani návrhu na odročenie pojednávania z dôvodu neprítomnosti žalobkyne, ktorá už v priebehu konania vypočutá bola, a mala možnosť a dostatočný časový priestor sa k právnej i skutkovej stránke doposiaľ vykonaného dokazovanie vyjadriť. Právny zástupca žalobkyne zároveň nepreukázal, že by mu v návrhu na vykonanie týchto dôkazov už skôr t.j. v rámci ako 10-dňovej lehoty určenej v odročujúcom uznesení z pojednávania zo dňa 30.01.2024, tak aj v rámci 7-dňovej lehoty, určenej sudkyňou v rámci predvolania na pojednávanie dňa 08.04.2024 (č.l. 493) bránili akékoľvek objektívne a relevantné dôvody, pre ktoré by nebolo možné od neho spravodlivo požadovať splnenie tejto povinnosti. Súd zároveň ani s poukazom na samotný priebeh pojednávania dňa 28.05.2024 nezistil dôvod, pre ktorý by bolo žalobkyňu nevyhnutné opätovne vypočúvať, keďže tvrdenie žalovaného o jeho vnose do BSM titulom zaplatenia umy 50 000 Kčs už boli známe aj predtým a k tejto skutočnosti sa už vyjadrovala žalobkyňa, keď uvedené tvrdenie žalovaného poprala a zároveň tvrdila, že sumu 50 000 Kčs manželom J. zaplatili jej rodičia, na preukázanie čoho aj navrhla vypočuť svoju sestru O. J., ktorá aj bola ako svedkyňa v tomto konaní vypočutá.
17.5. Ďalej je k žiadosti právneho zástupcu žalobkyne o jej ďalší výsluch a tým aj odročenie pojednávania, potrebné poukázať aj na § 195 ods. 1 CSP podľa ktorého, na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie § 150 ods. 2 tým nie je dotknuté. Z uvedeného vyplýva, že v civilnom sporovom konaní je výsluch strany iba podporným dôkazom. V civilnom sporovom procese platí zásada prejednacia, podľa ktorej len strany v spore nesú zodpovednosť za unesenie dôkazného bremena. Strana má povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť, povinnosť vyjadrovať sa k veci, k dôkazom a pod. Tieto úkony môže vykonávať aj prostredníctvom svojho zástupcu. Výsluch strany ako dôkaz je potrebné odlišovať od prednesu strany. Dôkazom je výsluch strany iba vtedy, ak ho súd ako procesný prostriedok nariadi. Súd nariadi tento dôkazný prostriedok iba vtedy, ak to navrhne strana sporu a na preukázanie tvrdených skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo a preukázať ich nemožno iným spôsobom. Vtedy je strana povinná dostaviť sa na súd.
17.6. S poukazom na uvedené skutočnosti a právnu úpravu citovanú v predchádzajúcich odsekoch tohto odvodnenia, by podľa názoru súdu bol nespravodlivým taký postup, ak by jedna sporová strana súdom určenú lehotu na predkladanie resp. navrhovanie dôkazov dodržala, a druhá strana by naopak
bez dôležitého dôvodu v určenej lehote návrhy na vykonanie dokazovania súdu (dokonca opakovane) nepredložila, a súd by napriek tomu tieto dôkazy či návrhy akceptoval a vykonal.
18. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
18.1. Podľa § 148 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
18.2. Podľa § 149 ods. 1 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
18.3. Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
19. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 OZ. Vyporiadanie BSM podľa § 150 OZ pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t.j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka jednotlivých hodnôt účastníkov – bývalých manželov. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Vyporiadanie BSM sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia. Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Základnou zásadou pre vykonanie vyporiadania BSM je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). V rámci vyporiadania BSM súd i bez návrhu musí prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený (samostatný) majetok niektorého z manželov. Na druhej strane, manžel, ktorý vynaložil na spoločný majetok prostriedky, ktoré boli jeho výlučným vlastníctvom, je oprávnený požadovať, aby mu bola vrátená hodnota takto vynaložených prostriedkov späť do jeho výlučného vlastníctva. Tento refundačný nárok teda súd posudzuje len na návrh oprávneného subjektu.
20. V prípade konania o vyporiadanie BSM súd rešpektuje dispozíciu sporových strán s predmetom konania t.j. súd vyporiadava len tie veci resp. majetok patriaci do BSM, ktoré sporové strany urobili predmetom konania t.j. len tie veci, ktoré niektorá zo strán označila za predmet BSM. Prekročiť ich návrhy súd môže len pokiaľ ide o cenu resp. hodnotu, a v kvalitatívnom spôsobe vyporiadania, teda v tom, ako veci rozdelí. Procesná iniciatíva ohľadom majetku patriaceho do BSM teda prináleží výlučne sporovým stranám. Pokiaľ by súd túto zásadu nerešpektoval, išlo by o procesnú vadu v zmysle § 216 Civilného sporového poriadku.
21. Súd zároveň v prejednávanom prípade vychádzal z toho, že podiely oboch strán sú rovnaké (§ 150 OZ), nakoľko nezistil dôvody na vyslovenie tzv. disparity podielov sporových strán v rámci vyporiadania BSM. Takýmto dôvodom nie je ani skutočnosť, že v rámci rozvodového konania bol, v tom čase ešte maloletý, syn strán sporu zverený do osobnej starostlivosti žalobkyne. Daným rozsudkom totiž zároveň boli upravené práva a povinnosti oboch rodičov k maloletému na čas po rozvode, vrátane vyživovacej povinnosti žalovaného a v tomto konaní nebolo preukázané, že by žalovaný tieto povinnosti nerešpektoval resp. neplnil, vrátane vyživovacej povinnosti. Z vykonaného dokazovania
rovnako vyplýva, že o nadobudnutie majetku patriaceho do BSM, vrátane daného bytu sa zaslúžili obaja bývali manželia spoločne. V konaní zároveň nebola preukázaná žiadna taká skutočnosť, ktorá by preukazovala, že by sa žalovaný k veciam tvoriacim BSM, správal nezodpovedne alebo, že by nezodpovedne nakladal alebo hospodáril s týmito vecami. 22. Právo každého z manželov žiadať náhradu nákladov, ktoré zo svojho vynaložil na spoločný majetok, vyplýva priamo z ustanovenia § 150 druhá veta OZ. Ak bola nejaká vec nadobudnutá za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva z časti z prostriedkov patriacich iba jednému z manželov, za podmienok uvedených v ustanovení § 143 OZ patrí do bezpodielového spoluvlastníctva. Pri jeho vyporiadaní je manžel, z ktorého prostriedkov bol tento náklad vynaložený, oprávnený požadovať zo spoločného majetku náhradu takto vynaložených nákladov. Súd môže vyporiadať iba tie hodnoty a investície, ktoré tvorili súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov ku dňu jeho zániku. Základným právnym predpokladom na realizáciu refundačnej náhrady je investícia vlastného majetku, existencia veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva, na ktorú bola investícia vynaložená a ktorá je predmetom vyporiadania (prikázania) v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Takáto vec musí existovať v čase zániku bezpodielového spoluvlastníka a tvoriť predmet vyporiadania. Pokiaľ to tak nie je, pri vyporiadaní zásadne nemožno prihliadať na to, čo niektorý z manželov vložil ako investíciu na jej obstaranie (Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 288/2013). Vnosy do spoločného majetku sa zásadne hradia vo výške, v akej boli počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva skutočne vynaložené.
23. V rámci masy BSM súd vychádzal zo zhodného tvrdenia strán a správ bánk vrátane výpisov z účtov, keďže pri zaradení toho, čo patrí do BSM je súd viazaný návrhmi strán a tieto nemôže prekročiť. Na základe uvedeného súd zaradil do masy BSM predmetný 3-izbový, zostatky na účtoch a hnuteľné veci, ako sú špecifikované vo výroku I. tohto rozsudku.
24. Sporné medzi stranami boli tvrdenia ohľadom vnosu každého z nich do BSM titulom zaplatenia členského podielu v OSBD, pred nadobudnutím daného bytu do ich bezpodielového spoluvlastníctva.
25. Vyhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich súhrne, dospel súd k záveru, že nebol preukázaný ani vnos žalobkyne do BSM vo výške 50 000 Kčs, titulom toho, že túto sumu zaplatili jej rodičia manželom Košťálovým, ani tvrdenie žalovaného o jeho vnose z dôvodu, že suma 50 000 Kčs za členský podiel v BD bola vyplatená z finančných prostriedkov, ktoré výlučne jemu darovala jeho matka.
26. Tvrdenie žalobkyne a ňou navrhnutej a vypočutej svedkyne J., ako je uvedené v bode 11. tohto odôvodnenia súd nepovažuje za preukázané a dostatočne vierohodné, a to aj s poukazom na písomnosť OSBD zo dňa 20.11.1991 označenej ako „Zálohový členský podiel – usporiadanie“ adresovanej žalobkyni (č.l. 213) z ktorého vyplýva, že na zmiernenie dopadu liberalizácie cien stavebných prác na užívateľov družstevných bytov boli zrealizované účinné opatrenia zo strany OSBD, čo sa prejavilo v znížení členského podielu o čiastku 55 000, ktorá jej bude poukázaná. Zároveň sa totiž tomto listinnom dôkaze SB konštatuje, výška uhradeného čl. podielu 96 000 a upraveného čl. podielu 41 000, ako aj rozdiel 55 000. Zároveň súd poukazuje aj na vyjadrenie OSBD ako je uvedené v bode 12. tohto odôvodnenia, ktoré tiež spochybňuje tvrdenia žalobkyne o tom, že sumu za členský podiel vyplácali jej rodičia, keďže sa v ňom konštatuj, že účastníci dohody sa vyporiadajú prostredníctvom družstva.
27. Obdobne aj tvrdenie žalovaného o jeho vnose, súd vyhodnotil ako nepreukázané, a to aj v kontexte výpovede jeho matky – svedkyne B. B., z ktorej nevyplýva, že by tieto peniaze (50 000 Kčs) darovala výlučne žalovanému, naopak súdu sa v kontexte jej výpovede javí, že danú sumu poskytla rodine žalovaného, aby táto bola použitá na zabezpečenie bývania členov rodiny, inak povedané tieto peniaze boli určené pre oboch manželov na zabezpečenie ich spoločného bývania, keďže peniaze odovzdávala žalovanému bez určenia účelu, odovzdávala mu aj peniaze pre vnúčatá a peniaze poskytla aj pri príležitosti narodenín žalobkyne.
28. Pri oceňovaní vecí patriacich do vyporiadavaného BSM súd postupoval podľa záverov ustálenej súdnej praxe, v zmysle ktorých súd pri vyporiadaní vychádza zo stavu vecí ku dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu (viď napr. R 42/1972 alebo uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/53/2019 z 31.03.2020). Pri ohodnotení bytu súd vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania, vrátane výsluchu znalcov na pojednávaní a určil jeho hodnotu na sumu 130 000 eur, keď ZP vypracovaný znalkyňou P. L. sa súdu javí ako ucelenejší a presvedčivejší a tento korešponduje aj s hodnotou bytu, ako bola určená aj realitnou kanceláriou B., F. (na č.l. 108).
29. Vo vzťahu k ohodnoteniu motorového vozidla Audi A4 súd poukazuje na to, že žalobkyňa s jeho hodnotou, ako ju určil žalovaný, nesúhlasila, avšak nenavrhla a ani nepredložila súdu iné dôkazy, ktoré by preukazovali, že dané vozidlo má inú hodnotu. Súd preto poukazuje na § 151 ods. 1 CSP – s tým, že v danom prípade sa zo strany žalobkyne nejedná o účinné popretie skutkových tvrdení. Na základe uvedeného súd vychádzal z hodnoty daného motorového vozidla v sume 7 000 eur, ako ju uviedol a listinným dôkazom (č.l. 519) aj podložil žalovaný, nakoľko žalobkyňa síce túto hodnotu spochybňovala. avšak na preukázanie svojho stanoviska nepredložila ani neoznačila žiadne dôkazy. V takom prípade tak nemožno v mysle citovaného zákonného ustanovenia považovať jej vyjadrenia za účinné popretie skutkového tvrdenia žalovaného s poukazom na § 151 ods. 2 CSP.
30. Pri určení hodnoty ostatných hnuteľných vecí, súd vychádzal zo zhodného tvrdenia strán na pojednávaní dňa 26.10.2023 (č.l. 368). Následné spochybňujúce stanovisko právneho zástupcu žalobkyne (ohľadom hodnoty hnuteľných vecí) na súdnom pojednávaní dňa 28.05.2024 nebolo podložené žiadnymi relevantnými a odbornými argumentmi, preto na ne súd neprihliadal a to tiež s poukazom na § 151 ods. 2 CSP.
31. Pri samotnom spôsobe vyporiadania BSM súd vychádzal zo zhodného návrhu strán sporu, ktoré žiadali, aby bol byt prikázaný do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá v tomto byte aj s deťmi naďalej býva. Pri hnuteľných veciach, vrátane motorového vozidla, súd rovnako vychádzal zo zhodného stanoviska strán sporu, keďže toto vychádza z účelného využitia daných vecí. Modifikáciu súd vykonal iba pri trezore, ktorý prikázal do vlastníctva žalobkyne, nakoľko podľa vyjadrenia žalovaného je trezor zabudovaný v byte, pričom žalobkyňa toto tvrdenie nepoprela. Obdobne aj zostatky na účtoch súd prikázal do vlastníctva tej strany sporu, na ktorú boli tieto účty vedené a ktorá s nimi nakladala.
32. Z vyššie uvedeného odôvodnenia je teda zrejmé, že celková hodnota aktív patriacich do BSM je 142 942 eur. Z aktív patriacich do BSM boli do vlastníctva žalobkyne prikázané aktíva v celkovej sume 131 352,30 eur a do vlastníctva žalovaného aktíva v sume 11 589,70 eur. Výška vyrovnacieho podielu predstavuje ich rozdiel t.j. 119 762,55 eur (131 352,30 eur – 11 589,70 eur = 119 762,60 eur). Polovicu tejto sumy t.j. čiastku 59 881,30 eur je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielu.
33. Nad rámec uvedeného, súd vo vzťahu k tvrdeniam žalobkyne o tom, že zo strany žalovaného dochádzalo k fyzickému a psychickému týraniu resp. k určitému stalkingu členov rodiny, ako aj s poukazom na listiny predkladané právnym zástupcom žalobkyne (naposledy predložené napr. aj na pojednávaní dňa 28.05.2024), súd dodáva, že počas trvania tohto súdneho konania, t. j. za obdobie od 23.11.2021 doposiaľ, nebolo súdu predložené, ani oznámené, žiadne právoplatné rozhodnutie či už v priestupkovom alebo v trestnom konaní, ktorým by bol žalovaný uznaný vinným, zo žalobkyňou tvrdeného konania. Podľa § 193 CSP platí, že súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal. Preto ani z tohto hľadiska súd nezistil dôvod na vyslovenie disparity podielov strán sporu na BSM.
34. Podľa § 2 ods. 1, písm. a), § 7 ods. 8 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v spojení s položkou 6 písm. b) Sadzobníka, ktorý tvorí prílohu uvedeného zákona, súd uložil stranám sporu povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok za vyporiadanie BSM v sume 4 288 eur, t.j. 3 % z čistej hodnoty vyporiadavaného BSM (hodnoty aktív).
35. S prihliadnutím na špecifickosť tohto konania súd zároveň v zmysle § 255 ods. 2 CSP žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko každej strane sa v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka dostala polovica spoločného majetku, a teda tu nemožno aplikovať pomer úspechu a neúspechu pri nahliadaní na výsledok konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.