Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6CoCsp-12-2022.pdf
PDF · 104.32 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoCsp/12/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD., v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. – D. XXX, XXX XX C., o zaplatenie 171,97 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 9Csp/105/2021-86 z 10. januára 2022 v spojení s dopĺňacím rozsudkom, č. k. 9Csp/105/2021-95 z 20. januára 2022 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Prešov 9. augusta 2021 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy vo výške 171,97 eur pozostávajúcej z istiny vo výške 154,97 eur, pokuty vo výške 17,- eur a zaplatených poštových sadzieb vo výške 1,85 euro. Žalobca návrh na vydanie platobného rozkazu odôvodnil tým, že je verejnoprávnou inštitúciou zriadenou na základe zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov a aktívna legitimácia na podanie tohto návrhu mu vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 1 a ustanovenia § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona o úhrade za služby verejnosti“). Žalovaný je platiteľom úhrady za služby verejnosti v zmysle ustanovenia § 3 písm. a) o úhrade za služby verejnosti, pričom bol povinný uhrádzať koncesionársky poplatok vo výške 4,64 eurá (§ 6 ods. 1) s periodicitou platenia úhrad mesačne (§ 7). Kontrolou úhrad v zmysle ustanovenia § 8 zákona o úhrade za služby verejnosti zistil, že žalovaný ku dňu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu na súd nezaplatil úhrady za kontrolované obdobie od 1. júna 2018 do 28. februára 2021. V zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 zákona o úhrade za služby verejnosti písomnou výzvou z 3. februára 2021 odoslanou prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s. vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Nakoľko žalovaný nezaplatil úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia tejto výzvy, je povinný v súlade s ustanovením § 10 ods. 3 zákona o úhrade za služby verejnosti zaplatiť aj pokutu. V priebehu konania žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie 9,28 eur, ktoré predstavujú koncesionárske poplatky za jún a júl 2018 a poštovej sadzby vo výške 1,85 euro.
Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 162,69 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 87 % do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.
Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 3 písm. a), § 6 ods. 1, § 7 ods. 1, ods. 2, § 10 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona o úhrade za služby verejnosti.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že žalovaný očakával výhru v spore z dôvodu rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, ktorého vydanie aj navrhol. Tomuto návrhu však súd nevyhovel. Pokiaľ ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/34/2020 citované v písomnom vyjadrení žalovaného, v prejednávanej veci použiteľné nie je, a to pre iný skutkový stav, keďže z neho vyplýva, že žalobca svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/39/2018 nepôsobí na súd ani precedenčne (nejde o rozhodnutie najvyššej súdnej autority) a súd sa s ním ani nestotožňuje z dôvodu, že toto rozhodnutie vykladá podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu príliš formalisticky. Z citovanej repliky žalovaného sa javí, že mu záleží na striktnom dodržiavaní zákonov zo strany žalobcu a súdu. V súvislosti s tým sa však treba vrátiť k predmetu sporu, a to k porušeniu povinnosti žalovaného platiť úhrady za služby verejnosti. K tejto otázke, teda k meritu veci sa žalovaný nevyjadril ani raz. Informácie, ktoré mal súd vyžiadať od žalobcu podľa str. 6 repliky žalovaného považuje súd za šikanózny postup, preto k ich vyžiadaniu nepristúpil a tieto k meritu veci nemajú žiadny vzťah. Z výňatku evidencie žalovaného a z potvrdenia Stredoslovenskej energetiky, a. s. z 30. decembra 2021 je však nespochybniteľné, že žalovaný má uzatvorenú „zmluvu o združenej dodávke elektriny“ od 8. februára 2017, adresa odberného miesta U E. XXX, XXX XX C..
5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že primárne je treba klásť dôraz na včasné ospravedlnenie, a to z dôvodu, že žalobca týmto dáva najavo, že predvolanie súdu „neignoruje“. Tým, že sa ospravedlní, dáva rovnako najavo, že ho konanie „zaujíma“, ale využíva svoje právo sa ho nezúčastniť a nad rámec písomných podaní viac neargumentovať. V prípade ospravedlnenia sa z pojednávania (pričom súd žalobcovi uviedol, že jeho ospravedlnenie akceptuje) a využitia možnosti sa na ňom nezúčastniť (pričom návrh na vykonanie výsluchu žalobcu urobený nebol a žalobca si zároveň musí byť vedomý straty možnosti argumentácie voči tvrdeniam žalovaného) je neprimerané rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. V prejednávanej veci tak ospravedlnenie žalobcu bránilo rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v jeho neprospech, a to aj s analogickým prihliadnutím (keďže sa týka § 274 CSP – rozsudok pre zmeškanie žalovaného, kde sú však rovnaké podmienky ako v ustanovení § 278 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) – rozsudok pre zmeškanie žalobcu) na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 233/2019, podľa ktorého nad rámec uvedeného ústavný súd považuje za potrebné dať do pozornosti, obdobne ako je citované zo sťažnosti v bode 6.2.1, že formalistický výklad ustanovenia § 274 CSP, a to, že súd vždy za kumulatívneho splnenia v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok rozsudkom pre zmeškanie „žalobe vyhovie“, skutočne nie je žiaduci, najmä ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru ústavného súdu treba návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa § 274 CSP posudzovať vždy aj podľa okolností prejednávanej veci. Napriek kogentnosti ustanovenia § 274 CSP by pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie práva na spravodlivý proces v neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe by bolo odopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej). Pre vec samú nebolo podstatné, či vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským, kde niektoré senáty Krajského súdu v Prešove uvádzajú, že tomu tak je. Vzhľadom na spornosť takéhoto záveru požiadal Okresný súd Prešov Súdny dvor Európskej únie vo veci vedenej pod sp. zn. 9Csp/192/2019 o odpoveď na nasledujúce predbežné otázky: a) či spotrebiteľskou zmluvou v zmysle smernice môže byť právny vzťah založený a výlučne normovaný verejnoprávnou normou; b) či subjekt typu žalobcu je vo veci ako je predmetom tohto konania dodávateľom a žalovaný spotrebiteľom.
6. Súd prvej inštancie posúdil žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal úhrad za obdobie od augusta 2018 do februára 2021 (31 x 4,64 eur = 143,84 eur) ako dôvodnú a vyhovel jej. Rovnako ako dôvodnú súd posúdil žalobu aj v časti týkajúcej sa pokuty vo výške 17,- eur a poštovej sadzby vo výške 1,85 euro (jej výšku potvrdila Slovenská pošta, a. s. listom z 3. septembra 2019).
7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP a s ohľadom na skutočnosť, že žalobca pôvodne požadoval žalobou zaplatenie 173,82 eur, priznaná mu bola suma 162,69 eur (úspech žalobcu predstavuje 93,50 %) a v prevyšujúcej časti bola vzatá žaloba späť, teda žalobca bol neúspešný (v rozsahu 6,50 %), priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 87 %.
8. Súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom, č. k. 9Csp/105/2021-95 z 20. januára 2022 zastavil konanie v časti prevyšujúcej zaplatenie sumy 162,69 eur.
9. Proti rozsudku (v rozsahu výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 162,69 eur a výroku o trovách konania) podal včas odvolanie žalovaný, a to z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. d), písm. e), písm. f) a písm. h), teda, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietané porušenie práva na spravodlivý proces žalovaný vzhliadol v postupe súdu prvej inštancie, ktorý aj napriek tomu, že na pojednávaní konanom 10. januára 2022 ako svoj prvý úkon navrhol vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu, čím bola splnená podmienka prednesenia návrhu na vydanie rozsudku pre zmeškanie, napriek tomu, že žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, v dôsledku čoho došlo k splneniu druhej podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie a napriek tomu, že predvolanie bolo žalobcovi doručené 4. novembra 2021 o 13:14 hod., t. j. riadne a včas a v tomto predvolaní bol žalobca poučený o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, o žalobe nerozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, kedy žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a vôbec sa nezaoberal naplnením podmienky existencie vážnych okolností ospravedlňujúcich neúčasť žalobcu na pojednávaní. V nadväznosti na to k námietke týkajúcej sa nesprávnych skutkových zistení tvrdil, že žalobca neoznačil žiadny dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia o tisíckach podaných žalôb ročne, neuviedol že by za desať rokov, počas ktorých má povinnosť vymáhať úhrady za služby verejnosti vykonal kroky, ktorými by odstránil prekážku spočívajúci v nemožnosti účasti jeho zamestnancov na pojednávaniach z dôvodu vysokého počtu sporov, ktoré vedie, predmetnú prekážku si spôsobil sám - podávaním veľkého počtu žalôb, svojvoľne a dobrovoľne – nevyužitím možnosti žalobu nepodať v prípadoch, kedy by to bolo nehospodárne, pritom účasť zamestnanca žalobcu by nenavýšila trovy konania v rozpore so zásadou hospodárnosti. Popritom súd prvej inštancie nevyhovel jeho návrhu a neuložil žalobcovi povinnosť uviesť a preukázať počet pojednávaní, ktoré boli nariadené v súdnych konaniach začatých na základe návrhov žalobcu od 1. januára 2011 do 10. decembra 2021 vo veciach nárokov žalobcu na zaplatenie úhrady podľa zákona o úhrade za služby verejnosti, ani povinnosť, aby súčasne uviedol a preukázal počet súdnych konaní, v ktorých sa on alebo jeho právny zástupca zúčastnili pojednávaní, počet súdnych konaní, v ktorých ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania a počet súdnych konaní, v ktorých ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaniach z dôvodu, že jeho osobná prítomnosť, resp. jeho právne zastúpenie by si pri vysokom počte súdnych konaní vyžiadala nemalé náklady. Súd tento jeho návrh považoval za šikanózny a bez vzťahu k „meritu veci“, avšak v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysvetlil, v čom podľa neho spočíva šikanóznosť jeho postupu. Okrem toho nesprávny záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého sa nevyjadril k meritu sporu, podľa jeho názoru spôsobil, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Rovnako súd pochybil, keď ho pred pojednávaním neoboznámil s podaním žalobcu doručeným súdu tesne pred pojednávaním a s dôkazom, ktorý si súd zabezpečil sám z vlastnej iniciatívy. Len na okraj uvádza, že je všeobecne známou skutočnosťou, že adresa „F. E. XXX, XXX XX C.“, ktorú Stredoslovenská energetika, a. s. určila ako adresu odberného miesta, vo vzťahu ku ktorému má od 8. februára 2017 uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny na území Slovenskej republiky, neexistuje. Súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku výslovne neuviedol, že dospel k záveru, že je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, ani to, kto by mal byť jeho dodávateľom elektriny a do kedy mal byť evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste a na základe ktorých dôkazov a tvrdení dospel k záveru, že tak tomu malo byť od augusta 2018 do februára 2021. Tiež sa domnieva, že jeho právo na spravodlivý proces bolo porušené aj tým, že súd prvej inštancie a odvolací súd nepodnikli žiadne kroky v súvislosti s jeho odvolaním zo 17. septembra 2021 a súd prvej inštancie aj v súvislosti s jeho sťažnosťou voči opravnému uzneseniu z 22. septembra 2021. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil I. výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie tak, že žaloba sa v celom rozsahu zamieta a II. výrok tohto rozsudku tak, že uloží žalobcovi nahradiť žalovanému trovy prvoinštančného konania v rozsahu 100 % a trovy odvolacieho konania, alternatívne aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a vydal rozsudok pre zmeškanie žalobcu, ktorým žalobu zamietne v celom rozsahu a uloží žalobcovi nahradiť žalovaného trovy prvoinštančného konania a odvolacieho konania v rozsahu 100 %, alternatívne, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a vrátil vec na ďalšie konanie súdu prvej inštancie.
10. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že z dôvodu, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na jeho nárok na žalovanú sumu, zotrváva na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Stotožňuje sa s odôvodnením rozsudku v časti, v ktorej súd konštatoval, že žalovaný sa nevyjadril k meritu veci, t. j. porušeniu povinnosti žalovaného platiť úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS, pričom táto povinnosť žalovanému vyplýva priamo zo zákona o úhrade za služby verejnosti. Má za to, že dostatočne preukázal skutočnosť, že žalovaný je odberateľom elektriny v žalovanom odbernom mieste. Na základe uvedených skutočností sa žalobca aj naďalej domáha žalovanej sumy a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v I a II. výroku potvrdil.
11. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu nepodal odvolaciu repliku.
12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. § 34 CSP, v zmysle zásad ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasledujúce CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
13. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné.
14. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
16. Pokiaľ žalovaný namietal voči postupu súdu prvej inštancie, ktorý podľa jeho tvrdenia aj napriek splneniu zákonných podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu takýto rozsudok nevydal, odvolací súd predovšetkým poukazuje na ustanovenie § 278 CSP, v zmysle ktorého na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas
predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
17. Odvolací súd má z obsahu súdneho spisu preukázané, že predvolanie na pojednávanie nariadené na 10. januára 2022 bolo doručené do elektronickej schránky žalobcu 4. novembra 2021 o 13:14 hod. Žalobca podaním z 12. novembra 2021, doručeným súdu prvej inštancie e-mailom v ten istý deň a prostredníctvom pošty 19. novembra 2021, označeným ako „Vyjadrenie žalobcu, čiastočné späťvzatie žaloby a žiadosť o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a o konanie v neprítomnosti“, požiadal súd o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní a o konanie v jeho neprítomnosti, v súvislosti s čím konštatoval, že ročne podáva tisícky žalôb vo veci zaplatenia úhrady za služby verejnosti na všetkých súdoch v Slovenskej republike a že jeho osobná prítomnosť, resp. osobná prítomnosť jeho právneho zástupcu na každom pojednávaní konanom v týchto veciach by si pri takomto vysokom počte súdnych konaní vyžiadala nemalé náklady, ktoré v konečnom dôsledku len zvyšujú trovy konania. Súd prípisom z 13. decembra 2021 oznámil žalobcovi, že jeho ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní je pre súd dostatočné. Žalovaný na pojednávaní konanom 10. januára 2022 navrhol, aby súd rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalobcu z dôvodu, že ospravedlnenie žalobcu považuje za nedostatočné. Súd o tomto návrhu žalovaného uznesením rozhodol tak, že mu nevyhovuje.
18. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd zdôrazňuje, že pre vydanie rozsudku pre zmeškanie musia byť splnené všetky zákonom stanovené podmienky a zároveň musí byť splnenie, resp. nesplnenie niektorej z týchto podmienok dôsledkom splnenia alebo nesplnenia podmienky, ktorá jej časovo predchádzala. Ak teda v danej veci žalobca včas ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní (osem dní po doručení predvolania a takmer dva mesiace pred konaním pojednávania podaním doručeným súdu e-mailom) a súd mu takmer mesiac pred pojednávaním oznámil, že toto jeho ospravedlnenie akceptuje, pričom o tom informoval na začiatku pojednávania aj žalovaného, žalovaný nielenže nemal návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie prednášať, ale ani nemohol očakávať, že mu bude vyhovené. Naviac žalobca bol počas celého súdneho konania aktívny, zo strany žalovaného nebol navrhovaný jeho výsluch na pojednávaní a súhlasil s pojednávaním vo veci v jeho neprítomnosti.
19. Čo sa týka žalovaným namietaného nepreukázania tvrdenia žalobcu o tisíckach podaných žalôb ročne, odvolací súd konštatuje, že žalobca potom ako súd jeho ospravedlnenie akceptoval, nebol povinný toto svoje tvrdenie preukazovať. Súčasne vážnosť okolností, pre ktoré súd neprítomnosť strany sporu na pojednávaní ospravedlní, posudzuje výhradne súd, nie druhá strana sporu, v dôsledku čoho súd nemá dôvod vyhovieť jej návrhu na vykonanie akéhokoľvek dôkazu v tomto smere a strana, ktorá sa ospravedlnila predkladať dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, len preto, že si to druhá strana vymienila.
20. Pokiaľ žalovaný namietal, že pred pojednávaním nebol oboznámený s vyjadrením žalobcu a odpoveďou Stredoslovenskej energetiky, a. s. na žiadosť súdu, odvolací súd túto jeho námietku akceptuje. Zároveň však dodáva, že obsahom vyjadrenia žalobcu boli výhradne skutočnosti týkajúce sa toho, či žalovaný je platiteľom úhrady za služby verejnosti a na základe čoho mu tento status vznikol a odpoveď Stredoslovenskej energetiky, a. s. sa týka len jeho zmluvného vzťahu s touto obchodnou spoločnosťou, teda všetko sú to informácie, o ktorých sa predpokladá, že by žalovanému mali byť známe. Navyše zásielka obsahujúca odpoveď Stredoslovenskej energetiky, a. s. bola súdu doručená 5. januára 2022 (streda), 6. január 2022 nebol pracovným dňom (štvrtok, Traja králi) a 7. január 2022 ako najskorší deň na odoslanie zásielky žalovanému bol piatok pred víkendom, po ktorom nasledoval pondelok, kedy sa malo konať pojednávanie v danej veci.
21. Ohľadom neexistencie adresy uvedenej v odpovedi Stredoslovenskej energetiky, a. s. odvolací súd uvádza, že v súlade s ustanovením § 185 ods. 2 CSP verifikoval toto tvrdenie žalovaného lustráciou v Registri obyvateľov a v Katastri nehnuteľností a zistil, že údaj „F. E.“ síce nie je správny, avšak žalovaný nielenže je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu (veľkosť spoluvlastníckeho podielu 1) so súpisným číslom XXX v k. ú. D., obec C., ale v tejto nehnuteľnosti má od 22. októbra 2021 aj trvalý pobyt.
22. Takisto ako irelevantné hodnotí odvolací súd argumenty žalovaného, že súd v odôvodnení napadnutého rozsudku výslovne neuviedol, že dospel k záveru, že žalovaný je evidovaný dodávateľom
elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, ani to, kto by mal byť jeho dodávateľom elektriny a do kedy mal byť evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste a na základe ktorých dôkazov a tvrdení dospel k záveru, že tak tomu malo byť od augusta 2018 do februára 2021, keďže tieto skutočnosti priamo vyplývajú z kontextu odôvodnenia napadnutého rozsudku.
23. Vo vzťahu k žalovaným tvrdenému nevysporiadaniu sa súdov s ním podaným odvolaním a sťažnosťou odvolací súd podotýka, že toto tvrdenie žalovaného je nepravdivé. Žalovaný sa síce odvolal proti výroku platobného rozkazu o trovách konania z dôvodu nezrozumiteľnosti výroku, ktorý mu predchádzal, avšak skôr ako bolo jeho odvolanie doručené súdu prvej inštancie, súd vydal opravné uznesenie (č. k. 9Csp/105/2021-22 z 22. septembra 2021) a neskôr voči tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný odpor. Žalovaný tiež podal spolu s odporom voči platobnému rozkazu aj sťažnosť proti opravnému uzneseniu, avšak podaním odporu sa platobný rozkaz, súčasťou ktorého bolo napadnuté opravné uznesenie zrušil a tým súd prvej inštancie stratil podklad pre svoje rozhodovanie.
24. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
25. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 2 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a ustanovením § 262 ods. 2 CSP tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok na náhradu trov konania. V konaní bol úspešný žalobca, ktorému však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú a ani si ich neuplatnil. V odvolacom konaní neúspešnému žalovanému nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takéhoto rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).