Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Ek/1729/2022

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: N.. H. A., Y.. XX.XX.XXXX, L. E. J. XX, XXX XX E., právne zast.: Mgr. Maroš Ožvald, advokát, IČO 30 798 833, so sídlom Grösslingova 6 - 8, 811 09 Bratislava, proti povinnému 1/: ISTROMEX, a. s., IČO 31 328 164, so sídlom Nobelova 9, 831 02 Bratislava, právne zast.: JUDr. Janka Hazlingerová, advokátka, IČO 42 259 371, so sídlom Nobelova 9, 831 02 Bratislava, povinnému 2/: G.S.S., s.r.o., IČO 36 726 427, so sídlom Ovsištské námestie 1, 851 04 Bratislava, právne zast.: KRION Partners s. r. o., IČO 36 858 617, so sídlom Palisády 50, 811 06 Bratislava o vymoženie 1854 eur s príslušenstvom, vedenom súdnym exekútorom JUDr. Eva Ondrejková, so sídlom exekútorského úradu Turčianska 50, 821 09 Bratislava, pod sp. zn. 332EX 307/22, o návrhu povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Eva Ondrejková, so sídlom exekútorského úradu Turčianska 50, 821 09 Bratislava, pod sp. zn. 332EX 307/22 z a m i e t a.

II. Oprávnený má voči povinnému v 2. rade nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 62,75 eur.

III. Súd povinnému v 2. rade nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 28.06.2022, domáhal od povinných vymoženia sumy 1854 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. zo dňa 03.08.2018 v spojení s Opravným uznesením Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. zo dňa 05.03.2019 a Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. zo dňa 22.09.2020 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 01.07.2022 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Eva Ondrejková vydaním poverenia pod sp. zn. s európskym spisovým identifikačným číslom: ECLI:SK:OSBB:2022:6122354879.1, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 332EX 307/22.

3. Povinný v 2. rade podaním zo dňa 19.08.2022, zaslaným do elektronickej schránky súdneho exekútora dňa 19.08.2022 a doručeným súdnemu exekútorovi dňa 23.08.2022 podal návrh na zastavenie exekúcie. Ako dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená uviedol, že v zmysle rozhodnutia súdu, ktoré je v tomto exekučnom konaní exekučným titulom, súd rozhodol, že povinný v 2. rade má nárok na náhradu trov konania voči oprávnenému v rozsahu 86%. Právny zástupca povinného v 2. rade dňa 11.02.2021 doručil Okresnému súdu Bratislava III vyčíslenie trov konania v celkovej sume 8250,20 eur vrátane DPH. Okresný súd Bratislava III do dňa podania návrhu na zastavenie exekúcie nerozhodol o náhrade trov konania. V zmysle uvedených skutočností považuje povinný v 2. rade za nesporné, že oprávnený a

povinný v 2. rade sú na základe rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní v postavení navzájom a zároveň veriteľom a dlžníkom. Rozhodnutím bol povinnému priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86% pričom právny zástupca povinného vyčíslil náhradu trov konania vo výške 8250,20 eur, čiže sumu vyššiu ako je vymáhaná pohľadávka oprávneného. Je teda zrejmé, že povinný v 2. rade má voči oprávnenému nárok na náhradu trov konania vyplývajúcu z toho istého rozsudku, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní a vydaním rozhodnutia o konkrétnej výške náhrady trov konania by tak došlo k jednostrannému započítaniu, čomu bráni len nečinnosť Okresného súdu Bratislava III. Ďalej uviedol, že nečinnosť súdu nemôže mať za následok vznik škody na strane povinného, nakoľko by musel okrem nároku oprávneného uhradiť aj trovy exekúcie, čím by mu nepochybne vznikla škoda, keďže povinnému v 2. rade bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86% čo predstavuje vyššiu sumu ako vymáhaný nárok. Povinný v 2. rade má teda nárok na náhradu trov konania voči oprávnenému na základe rovnakých súdnych rozhodnutí, ktoré sú exekučným titulom. Táto skutočnosť bráni tomu, aby oprávnený vymáhal svoj nárok, nakoľko jeho nárok je omnoho nižší ako nárok povinného v 2. rade voči oprávnenému. Oprávnený taktiež ani raz nevyzval povinného v 2. rade na uhradenie tejto sumy, čo len dokazuje, že oprávnený vedel o tom, že nárok povinného voči nemu je vyšší, ako aktuálne vymáhaná suma v exekučnom konaní v prospech oprávneného. Tento postup a samotné vymáhanie prostredníctvom exekučného konania je teda v rozpore so zásadou hospodárnosti, keďže povinnému v 2. rade vznikli dodatočné a zbytočné výdavky v súvislosti s exekučným konaním a najmä je toto konanie oprávneného v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na jeho vedomosť o svojej povinnosti voči povinnému v 2. rade. Zároveň je to nečinnosť Okresného súdu Bratislava III, ktorá má za následok, že do dňa podania návrhu na zastavenie exekúcie nebolo vydané samostatné uznesenie o náhrade trov konania. Vzhľadom na uvedené povinný v 2. rade navrhuje, aby súd vydal uznesenie, ktorým exekúciu zastaví, uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi, uložil oprávnenému povinnosť nahradiť povinnému trovy konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie a oprávnenému nepriznal nárok na náhradu trov konania v súvislosti s podanými vyjadreniami k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

4. Oprávnený sa k návrhu na zastavenie exekúcie vyjadril tak, že nesúhlasí so zastavením exekúcie. Vo svojom vyjadrení uviedol, že povinný 2 sa v návrhu na zastavenie exekúcie dožaduje budúceho započítania svojej pohľadávky na náhradu trov konania voči pohľadávke oprávneného, ktorá je predmetom tejto exekúcie. Žiadne právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, ktorým by bol povinnému 2 priznaný nárok na náhradu trov konania voči oprávnenému v nejakej konkrétnej výške neexistuje, neexistuje teda pohľadávka, ktorú by si povinný 2 mal voči oprávnenému započítať. Jeho vyčíslenie zaslané súdu na sumu 8.250,20 EUR je pre účely tohto exekučného konania irelevantné. Podľa § 61e Exekučného poriadku, na ktorý samotný povinný 2 poukazuje, je výslovne vylúčené jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu. Povinný 2 vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie potvrdzuje, že žiadnym exekučným titulom nedisponuje, jednostranné započítanie teda neprichádza do úvahy a povinný 2 si nesprávne túto možnú budúcu pohľadávku uplatňuje na započítanie v návrhu na zastavenie exekúcie. Úvahy povinného 2 o tom, že mu teraz vznikne nečinnosťou Okresného súdu Bratislava III nejaká škoda sú irelevantné, oprávnený bude mať povinnosť zaplatiť trovy konania, keď budú priznané povinnému 2 právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím, v lehote v ňom uvedenej, do toho času žiadny vzájomný nárok povinný 2 voči oprávnenému nemá. Je až absurdné tvrdenie povinného 2, že vymáhanie pohľadávky oprávneného, ktorá je mu priznaná právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím, ktoré povinný 2 svojvoľne nesplnil, je v rozpore s dobrými mravmi alebo zásadou hospodárnosti. Povinný 2 zabudol uviesť, že sám už od decembra 2020 ignoruje splnenie svojej povinnosti splniť právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu o zaplatení jeho záväzku voči oprávnenému (ktorý vznikol ešte v roku 2013), čo mu zjavne nepripadá ako konanie proti dobrým mravom. Z dôvodov uvedených vyššie oprávnený navrhuje, aby súd návrh povinného 2 na zastavenie exekúcie zamietol. Súčasne žiada, aby bol povinný 2 zaviazaný nahradiť oprávnenému trovy konania za tento úkon právnych služieb.

5. Súdny exekútor predložil návrh povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie dňa 06.09.2022 spolu s vyjadrením oprávneného.

6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“) exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

11. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

12. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

13. Podľa (ďalej len „“), ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

14. Podľa , započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.

15. Podľa , započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

16. Podľa § 61e Exekučného poriadku po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.

17. Podľa prvá veta Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa (ďalej len „“), do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

19. Podľa , ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

20. Podľa , lehota je zachovaná, ak s posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť, to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

21. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.

22. Súd po preskúmaní spisového materiálu a písomností predložených súdnym exekútorom zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému v 2. rade doručené do elektronickej schránky dňa 23.07.2022, o čom svedčí elektronická doručenka, ktorá je súčasťou spisu. Pätnásťdňová lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie začala povinnému plynúť dňa 24.07.2022, t.j. deň po dni doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a posledný deň tejto lehoty pripadol na deň 08.08.2022. Keďže ide o procesnú lehotu, tá je zachovaná aj v prípade, ak by podanie bolo odovzdané na poštovú prepravu, zaslané do elektronickej schránky súdneho exekútora alebo podané u súdneho exekútora v posledný deň lehoty. Návrh povinného na zastavenie exekúcie však bol zaslaný do elektronickej schránky súdneho exekútora dňa 19.08.2022 a teda po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie.

23. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného. Povinný je teda v prípade podania návrhu na zastavenie exekúcie povinný svoje tvrdenia podporiť dôkazmi za účelom preukázania ich pravdivosti.

24. Započítanie vzájomných pohľadávok je hmotným právom uznaný spôsob zániku záväzkov za splnenia všetkých podmienok v zmysle cit. právnej úpravy (§-581 ). Zánik nastáva okamihom, keď sa pohľadávky spôsobilé na započítanie stretnú za predpokladu ich vzájomnosti, teda že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak. Je zároveň nevyhnutné, aby medzi totožnými subjektmi išlo o reálne existujúcu pohľadávku jedného z nich, pričom tento je súčasne povinný druhej strane plniť z iného právneho dôvodu. Skutočnosť, že sa pohľadávky stretnú, nemá automaticky za následok ich započítanie, nakoľko k platnému započítaniu je potrebný právny úkon niektorého z účastníkov záväzkovo-právneho vzťahu. Ide o prejav jedného z účastníkov adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti inej vzájomnej pohľadávke. Započítanie je jednostranný právny úkon, na ktorý sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka. Je ho možné urobiť po tom, čo sa vzájomné pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Okrem uvedeného pre započítanie jednostranným právnym úkonom musia byť kumulatívne splnené aj tieto predpoklady: plnenie je rovnakého druhu, spôsobilosť pohľadávok na započítanie a započítanie pohľadávok nie je vylúčené dohodou alebo zákonom.

25. V súvislosti s jednostranným započítaním v rámci exekučného konania je potrebné poukázať na znenie ust. § 61e Exekučného poriadku v zmysle ktorého, po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje na procesné následky, avšak sa nedotýka dôsledkov hmotnoprávnych. Inak povedané, exekučný súd môže prihliadnuť aj na jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky voči judikovanej, pričom rozhodujúcou je skutočnosť, kedy došlo k započítaciemu prejavu povinného. Ak k započítaniu došlo po začatí exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku a teda okamihom, keď poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené súdnemu exekútorovi, exekučný súd na započítanie prihliadne len vtedy, ak pohľadávka povinného voči oprávnenému je priznaná exekučným titulom. Ak však k započítaniu došlo pred začatím exekúcie, exekučný súd prihliadne na jednostranné započítanie, ktorého predmetom je aj nejudikovaná pohľadávka, avšak s prihliadnutím na osobitosti

započítania, ktoré v exekučnom konaní vyvstávajú. Ide predovšetkým o obmedzenia vyjadrené v ust. Exekučného poriadku, keď sa v exekučnom konaní neuplatňujú ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii. Exekučný súd preto na jednostranné započítanie prihliada najmä vtedy, ak ide o jednoznačné prípady, nakoľko záver exekučného súdu, voči ktorého rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok, o tom, že došlo k započítaniu a teda k zániku pohľadávky oprávneného, má závažný dopad práve na oprávneného z exekučného titulu. Exekučný súd prihliadne na jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky najmä vtedy, ak nejudikovanú pohľadávku protistrana uzná, resp. ak ju nepopiera alebo ak ide o nesporné prípady, keď nejudikovaná pohľadávka je v konaní preukázaná s dostatočnou istotou oproti judikovanej pohľadávke. Preto sa v súvislosti s posudzovaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu zániku pohľadávky jednostranným započítaním kladú vyššie nároky na povinného pri preukazovaní splnenia hmotnoprávnych podmienok započítania a to bez potreby osobitne náročného dokazovania zo strany exekučného súdu, ktorý v exekučnom konaní nemá vytvorený priestor na vykonanie rozsiahleho dokazovania. Exekučný súd preto neprihliadne na jednostranné započítanie nejudikovanej pohľadávky v tých prípadoch, ak by bez potreby vykonania takéhoto dokazovania mal bez akýchkoľvek pochybností prijať záver, že nejudikovaná pohľadávka povinného je spôsobilá na započítanie v dôsledku čoho pohľadávka oprávneného, ktorá je vymáhaná v exekučnom konaní, zanikla. Pre úplnosť je potrebné dodať, že pokiaľ sa uskutoční zápočet, na ktorý exekučný súd z procesného hľadiska neprihliadne, povinný má možnosť si uplatňovať v osobitnom súdnom konaní nárok na vydanie toho, o čo sa oprávnený dôvodne obohatil.

26. Súd pre úplnosť dodáva, že aj v prípade, ak by návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonom stanovenej lehote, súd by tomuto návrhu nemohol vyhovieť nakoľko je nedôvodný, a taktiež skutočnosti uvádzané povinným nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinný sa neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu záväzku povinného voči oprávnenému. Súd poukazuje na to, že predmetné exekučné konanie je vedené na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia všeobecného súdu (exekučného titulu), ktorým je oprávnenému priznaný nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní. Tvrdenie povinného v 2. rade, že oprávnený nemôže úspešne v exekučnom konaní vymáhať svoj nárok voči povinnému z dôvodu, že tým istým exekučným titulom bol povinnému v 2. rade priznaný voči oprávnenému nárok na 86%-nú náhradu trov konania je pre začaté exekučné konanie irelevantný. Tak isto nemožno v začatom exekučnom konaní prihliadať na jednostranné započítanie pohľadávky povinného voči oprávnenému vo výške 8250,20 eur, ktorá by mala predstavovať práve spomínaný 86%- nárok na náhradu trov konania a to z dôvodu, že k započítaciemu prejavu zo strany povinného voči oprávnenému nedošlo a započítanie nemožno vykonať prostredníctvom návrhu na zastavenie exekúcie. Zároveň na započítanie uvedenej pohľadávky by nebolo možné prihliadnuť aj z toho dôvodu, že sa jedná o nejudikovanú pohľadávku povinného voči oprávnenému, a teda aj s prihliadnutím na to, že povinný v 2. rade sa snaží dosiahnuť započítanie vzájomných pohľadávok v čase po začatí exekúcie, povinný nedisponuje rozhodnutím súdu, ktoré by bolo spôsobilé byť exekučným titulom. Zároveň je možné pohľadávku povinného v 2. rade vo výške 8250,20 eur predstavujúcu vyčíslené trovy konania označiť za spornú, nakoľko pokiaľ príslušný súd s konečnou platnosťou nerozhodne o výške trov konania, ktorých náhradu prizná povinnému voči oprávnenému, rozhodnutie je v tomto štádiu neisté a nie je vopred možné ustáliť záver, že povinnému bude priznaná náhrada trov konania v takej výške v akej si ich vyčíslil a to aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že oprávnenému bola Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. zo dňa 22.09.2020 priznaná náhrada trov odvolacieho konania, o ktorej bude taktiež rozhodovať súd prvej inštancie samostatným uznesením.

27. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začalo dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

28. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom

povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

29. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

30. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

31. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

32. Podľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

33. Podľa , ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

34. Oprávnený si v rámci vyjadrenia k návrhu povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie, podaného prostredníctvom právneho zástupcu, uplatnil nárok na náhradu trov konania za tento jeden úkon právnej služby. v ustanovení definuje, ktoré výdavky oprávneného sa považujú za jeho trovy v exekučnom konaní, pričom v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie sú to výdavky na jeho zastupovanie. Ustanovenie Exekučného poriadku ďalej upravuje pravidlá ich náhrady. Nakoľko však neupravuje postup súdu v prípade ich uplatnenia, no nevyčíslenia, súd priznal oprávnenému náhradu konania vyplývajúcich zo spisu. Vzhľadom na to, že oprávnený bol v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie úspešný a súd návrh povinného v 2. rade zamietol, priznal oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie v súlade s Exekučného poriadku vo výške 62, eur vrátane DPH (odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby vo výške 40,66 eur + 1x režijný paušál (na rok 2022) vo výške 11,63 eur + 20% DPH vo výške 10,46 eur).

35. Súd v zmysle ust. § 199d ods.2 Exekučného poriadku povinnému v 2. rade nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal vzhľadom na to, že povinný v 2. rade nebol úspešný a súd nevydal rozhodnutie o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

36. Súd po právoplatnosti tohto uznesenia vydá dodatok k povereniu v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.

37. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených skutočností nie je dôvodný. Súd nemal preukázané zo strany povinného, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, oprávnenému priznal nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.